Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-180-2019.pdf
PDF · 129.46 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/180/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr.Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: V. F., K. P. XX.XX.XXXX U. J. F., K. P. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, so sídlom: ul. Krátka č. 1, Senec, deti rodičov: matka - Q.. J. O., K. P. XX.XX.XXXX, I. O.: X.. X. X, W., zastúpená: Mgr. Luciou Kučerkovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie č. 8, Lichnerova 38, Senec a otec - Q.. V. F., K. P. XX.XX.XXXX, I. O.: V., Z. X, o návrhu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. mája 2019, č. k. 37P/350/2018 - 64, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. mája 2019, č.k. 37P/350/2018-64, vo výroku o bežnom výživnom na maloleté deti mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. F., K. P.U. XX.XX.XXXX sumou vo výške 210,-€ mesačne a na maloletého J. F., K. P. XX.XX.XXXX sumou vo výške 190,-€, počnúc dňom 19.12.2018 vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. mája 2019, č.k. 37P/350/2018-64, vo výroku o zročnom výživnom na maloleté deti mení tak, že otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého V. za obdobie od 19.12.2018 do 31.10.2020 v sume 1.126,13 € a zročné výživné na maloletého J. za obdobie od 19.12.2018 do 31.10.2020 v sume 1.350,08 €, ktoré je otec povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
III. Odvolací súd návrh matky na určenie výživného vo zvyšku z a m i e t a.
IV. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. mája 2019, č.k. 37P/350/2018-64, vo výroku, ktorým zamietol návrh matky na priznanie spätného výživného p o t v r d z u j e.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 28.05.2019, č. k. 37P/350/2018 - 64, zveril maloleté deti F. do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom ponechal právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou 180,- € mesačne a maloletého J. sumou 150,- € mesačne, počnúc dňom 19.12.2018, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletého V. za obdobie od 19.12.2018 do 31.05.2019 v sume 375,50 € a zročné výživné na maloletého J. za obdobie od 19.12.2018 do 31.05.2019 v sume 212,90 € povolil otcovi splácať mesačne sumou po 20,- € na každého z maloletých, spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.06.2019 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Súd prvej inštancie zároveň
upravil styk otca s maloletými deťmi. Vo zvyšku návrh matky súd prvej inštancie zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 19.12.2018 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči obom maloletým deťom, nakoľko práva a povinnosti k maloletým deťom neboli doposiaľ upravené a s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú opustila s maloletými deťmi, z dôvodu otcom vedeného domáceho násilia. Matka žiadala zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, ponechať právo zastupovania maloletých a spravovania ich majetku obom rodičom, otca zaviazať platením výživného na maloletého V. v sume 340,- € mesačne a na maloletého J. v sume 280,- € mesačne, u oboch počnúc mesiacom február 2018 s odôvodnením, že návrh nepodala na súd skôr z dôvodu, že riešila veci týkajúce sa žitia a staršiemu synovi psychologickú a neurologickú starostlivosť. Na záverečnom pojednávaní uviedla, že by súhlasila s výživným na obe maloleté deti v sume po 250,- € mesačne, otec zaplatil na výživu oboch maloletých detí za obdobie od 12/2018 do 5/2019 spolu sumu 1.200,- € a poukázala na skutočnosť, že otcov príjem bol v 1/2019 v sume 1.260,- €. Otec so zverením oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matke so stykom a s právom oboch rodičov na zastupovanie maloletých a spravovanie ich majetku súhlasil, bol však ochotný prispievať na výživu maloletých detí sumami po 100,- € mesačne. Uviedol, že prispieva na výživu maloletých detí mesačne sumou 200,- € od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy sa matka odsťahovala, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru K. F., narodenú dňa XX.XX.XXXXv sume 200,- € mesačne, namietal matkou vyčíslené mesačné náklady na bývanie a na stravu maloletých detí, so spätným určením výživného nesúhlasil a na záverečnom pojednávaní uviedol, že je ochotný platiť výživné na maloleté deti maximálne v sume po 150,- € mesačne, pričom zároveň poukázal na svoj príjem v 4/2019 v sume 970,- . Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že rodičia dospeli k zhode okrem výživného na maloleté deti, preto odporučila určiť výživné na maloletého V. v sume 230,- € mesačne a na maloletého J. v sume 200,- € mesačne.
3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods.1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že maloleté deti F. sa narodili z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do 1/2018, kedy sa matka spolu s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odkedy si otec plní vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti spolu v sume 200,- € mesačne. Matka uviedla, že otec výživné platí od 4/2018. Matka maloletých detí je slobodná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, od roku 2016 je zamestnaná ako učiteľka v MŠ v Senci, kde jej priemerný mesačný netto príjem je 700,- €. Okrem toho matka poberá rodinné prídavky v sume 46,- € mesačne a privyrába si upratovaním, z čoho má príjem cca 50,- € mesačne. Maloletý V. navštevuje ZŠ Tajovského v Senci, priemerné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu 420 - 430,- € mesačne (z toho ŠJ 20,- € mesačne, ŠKD 19,- € mesačne, folklórny krúžok 12,- € mesačne, psychologická a neurologickú poradňa 20,- € ).Maloletý J. navštevuje MŠ v Senci, priemerné mesačné výdavky na J. matka vyčíslila v sume 400,- € (v rámci toho mesačné náklady na MŠ 20,- € + strava 25,- €, maloletý navštevuje kožnú lekárku - vstupný poplatok bol 20,- €, zubár 10,- € mesačne, lieky 20,- € mesačne, oblečenie 50,- €). Na strane otca v rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej K. F., narodenej dňa XX.X.XXXX, ktorá je rozvodovým rozsudkom Okresným súdom Bratislava V zo dňa 17.10.2011 č.k. 10C/289/2011 - 52 zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platením výživného na maloletú v sume 200,- € mesačne, styk nebol upravený. Otec je zamestnaný v Národnej diaľničnej spoločnosti Bratislava, súd prvej inštancie mal za preukázaný priemerný netto mesačný príjem otca za obdobie od 2/2017 do 1/2019 vo výške 1.399,- €. Z výpisu z OR SR súd prvej inštancie zároveň zistil, že otec je od 02.04.2019 vedený ako spoločník v Kancelárii SK, s.r.o. so sídlom: Kubačova 1/A, Bratislava
- Rača, kde je konateľom od 01.06.2016. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, rok výroby 2011, zakúpené vr. 2011 na leasingovú zmluvu, kde leasing spláca mesačne v sume 216,-€. Otec uviedol, že má 4 úvery (spláca mesačne 310 ,- €+ 142,60 € + 139,40 €), náklady na stravu predstavujú 100,- € mesačne, býva v Senci v podnájme v 3-izbovom byte sám, kde platí mesačne 350,- €.
4. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutočného stavu veci z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností voči obom maloletým deťom, nakoľko doposiaľ súdom neboli upravené a rodičia maloletých detí sa nedohodli na úprave za stavu, keď nežijú v spoločnej domácnosti od 1/2018. Maloleté deti zveril súd prvej inštancie do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o maloleté deti riadne stará, s čím súhlasil aj otec a kolízna
opatrovníčka a tiež ponechal právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom. S prihliadnutím aj na otcov priemerný mesačný netto príjem, jeho majetkové pomery a ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej dcére K. v sume 200,- € mesačne, mal súd prvej inštancie zato, že výživné určené na maloletého V. v sume 180,- € mesačne a na maloletého J. v sume 150,- € mesačne je toho času primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že matka nepreukázala všetky výdavky na maloleté deti, preto vo zvyšku jej návrh zamietol, ako nedôvodný. Výživné nepriznal spätne počnúc 2/2018 tak, ako požadovala matka, nakoľko mal zato, že matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, prečo nepodala návrh na súd skôr. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec začal podnikať, má záväzky vo forme leasingu a úverových splátok a prihliadol na jeho náklady na bývanie a stravu.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu, a čo do výrokov o výživnom podala matka maloletých v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka v odvolaní namieta, že výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 180,- € pre maloletého V. a v sume 150,- € pre maloletého J. nezohľadňuje reálne nevyhnutné potreby maloletých detí a tiež skutočnosť, že matka okrem vyživovacej povinnosti plní aj osobnú starostlivosť o maloleté deti. Poukazuje tiež na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol určiť výživné na maloletého V. v sume 230,- € na maloletého J. v sume 200,- € mesačne. Vyčíslila bežné nevyhnutné výdavky na maloletého V. mesačne v sume 352,- € (alikvotné mesačné náklady na bývanie vo výške 167,- €, strava a drogéria predstavuje výdavok minimálne vo výške 150,- € mesačne). Okrem týchto výdavkov minie matka priemerne mesačne na oblečenie a obuv pre maloletého V. sumu 30,- €, za lekársku starostlivosť (poplatky u lekára, zubára, doplatky v lekárni za lieky a vitamíny) 20,- €, za tanečný krúžok 15,- €. Preukázané priemerné mesačné výdavky na maloletého V. dosahujú teda minimálne 417,- €. Bežné nevyhnutné výdavky na maloletého J. sú mesačne v sume 372,- €, popri výdavkoch na oblečenie a obuv v sume 20,- € mesačne a výdavkoch za lekársku starostlivosť 10,- €. Preukázané priemerné mesačné výdavky na maloletého J. dosahujú teda minimálne 402,- €. Matka poukazuje na skutočný stav, keď súd mal preukázaný priemerný mesačný príjem matky vo výške 796,00 € aj s rodinnými prídavkami a brigádami, a priemerný mesačný príjem otca vo výške 1.399,08 €. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie nechal vyššiu ťarchu starostlivosti o výživu maloletých detí na matke, ktorá okrem vyživovacej povinnosti plní aj osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil. Matka má za to, že otec neprejavuje žiaden vážny záujem o maloleté deti, nezaujíma ho, či majú čo jesť, alebo či niečo nepotrebujú. Výživné v sume po 100,- € začal otec uhrádzať až od apríla 2018 napriek tomu, že matka sa s maloletými deťmi odsťahovala už v januári 2018. Otec začal na výživné sumou po 100,- € prispievať až po naliehaní a prosení matky od apríla 2018. Dovtedy matke maloletých detí nijako neprispel ani nepomohol. Matka sa dostala do finančnej tiesne a musela požiadať o pôžičku v Slovenskej sporiteľni, a.s., kde jej v marci 2018 poskytli spotrebiteľský úver vo výške 4.000,-€, ktorý matka maloletých spláca mesačne sumou 65,17 € v 96 splátkach a povolené prečerpanie v sume 300,- €. Matka ďalej uviedla, ako vyplýva z čestného prehlásenia starej matky, starí rodičia zobrali pre otca maloletých detí úver v sume 25.000,-€, ktorý otec maloletých detí použil na vyplatenie svojich záväzkov z minulosti, otec maloletých bol nútený predať byt, ktorý na hypotekárny úver vlastnil a nasťahovali sa k starým rodičom maloletých detí, súdny exekútor mu totiž zablokoval účty. Otec maloletých detí prisľúbil, že úver bude mesačne splácať, splátka je vo výške 350,- € s tým, že po roku od vyplatenia dlhov požiada o úver na svoje meno a vyplatí im celý dlh. Otec maloletých detí pôžičku nespláca, platí ju matka maloletých detí podľa svojich možností a schopností, stará matka je na invalidnom dôchodku a nevedia úver splácať za otca maloletých detí bez pomoci. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že otec žiaden zo svojich výdavkov na súde nepreukázal, nepredložil ani jeden dôkaz, že by úvery existovali a tieto by reálne zo svojho príjmu splácal. Otcom uvádzané výdavky spolu s výživným indikujú, že okrem svojho stabilného príjmu má príjem zo spoločnosti Kancelária SK, s.r.o. predtým IPOS, kde si dokázal privyrobiť počas ich spoločného spolužitia, ako kuriér okolo 500,- € mesačne. Má za to, že príjem otca a jeho majetkové pomery sú podstatne vyššie ako otec deklaroval na pojednávaní, navyše úvery z pred roku 2014 by už nemali existovať, keďže tieto mal otec maloletých detí vyplatiť z peňazí, ktoré mu požičali starí rodičia maloletých detí. Matka rovnako poukázala na výpoveď otca, ktorý uvádza, že si bral pôžičky na nákup áut, ktoré následne predával za účelom dosiahnutia zisku. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka argumentuje v tejto súvislosti, že nemôže byť na úkor životnej úrovne maloletých detí a už vôbec nie na jej úkor, že by táto mala vo výdavkoch suplovať
otca maloletých detí a prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou ako otec, ktorý má podstatne vyšší príjem, ako je príjem matky, len preto, že otec na seba berie neprimerané finančné riziká. Matka maloletých nesúhlasí s nepriznaním výživného spätne od 02/2018 tak, ako požadovala, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje skutočnosti, ktoré uviedla v návrhu, že riešila s deťmi ťažkú životnú situáciu, sťahovanie, následne zápis do prvého ročníka, zabezpečenie školských pomôcok, nástup do prvého ročníka, a nebolo v jej možnostiach a schopnostiach podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom skôr, ako aj z dôvodu, že otec maloletých prisľuboval rodičovskú dohodu, ku ktorej však do dňa podania návrhu nedospeli. Matka má za to, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, že matka v snahe dohodnúť sa otcom maloletých detí, pod tlakom celkovej situácie, keď uprednostnila zdravie dieťaťa pred podaním návrhu a zabezpečenie bývania pre maloleté deti, ako aj bezproblémový nástup maloletého do prvého ročníka základnej školy a výživné by tak malo byť priznané aj spätne od februára 2018. Matka v odvolaní poukazuje tiež na aktuálny stav, keď otec maloletých detí napriek tomu, že bol prítomný pri vyhlásení rozsudku, od júna 2019 do podania odvolania neuhradil ani súdom určené výživné, ani splátku zročného výživného, preto by splácanie zročného výživného nemalo byť otcovi maloletých detí povolené. Naviac ide o nedostatočné výživné, neprimerané potrebám maloletých detí a takto určená suma výživného nezohľadňuje ani osobnú starostlivosť matky o deti. Matka bola na jar 2019 nútená zobrať si spotrebný úver vo výške 1.000,-€, ktorý spláca mesačne sumou 25,- €, aby mohla uhradiť omeškané úhrady za synov krúžok, materskú školu, nedoplatok na energiách za bývanie. Navyše z dôvodu, že otec napriek prosbám matky neuhradil na výživné v mesiaci jún nič, bola matka nútená požiadať v zamestnaní o preddavok, aby mohla zabezpečiť deťom základné životné potreby. Matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí otcovi výživné na maloletého V. v sume 340,- € mesačne a na maloletého J.U. v sume 280,- € mesačne u oboch počnúc dňom 01.02.2018, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletého V. za obdobie od 01.02.2018 do 31.05.2019 v sume 4.040,- € a zročné výživné na maloletého J. za obdobie od 01.02.2018 do 31.05.2019 v sume 3.080,- € je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Kolízny opatrovník ani otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením odvolacieho pojednávania, podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku nakoľko bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, a po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
8. Matka v konaní pred odvolacím súdom na podanom odvolaní zotrvala, pričom zdôraznila, že výdavky na maloleté deti, ktoré vyčíslila v konaní pred odvolacím súdom sú absolútne nevyhnutné, maloletým deťom nedokáže hradiť ani krúžky, napriek tomu, že majú aj nadanie aj talent, tie nemôže u maloletých detí rozvíjať, nakoľko jej finančné možnosti jej to neumožňujú. Taktiež zdôraznila, že finančne sú na tom niekedy až tak zle, že nedokáže zabezpečiť ani základné potreby pre maloleté deti. Matka v konaní pred odvolacím súdom predložila doklady ohľadom výšky jej terajšieho príjmu, z ktorých odvolací súd zistil, že jej priemerný čistý netto príjem za obdobie od októbra 2019 zo septembra 2020 bol vo výške 918,17 €, pričom stále pracuje ako učiteľka v Materskej škole na Slnečných jazerách v Senci. Matka uviedla, že síce jej mzda sa zvýšila, avšak všetko je to na úkor toho, že trávi viac času v práci, a teda nemôže sa toľko venovať deťom. Taktiež zdôraznila, že bola nútená podať na otca návrh na začatie exekúcie, týkajúci sa výživného, nakoľko otec dobrovoľne deťom neplnil ani súdom stanovené výživné hoci rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci sa výživného bol predbežne vykonateľný.
9. Otec v konaní pred odvolacím súdom zdôraznil, že výživné je pre neho likvidačné, sú na neho vedené exekúcie, finančné prostriedky mu strhávajú zo mzdy, dostáva iba minimálnu čiastku, nakoľko exekútor mu strháva výživné. V konaní pred odvolacím súdom otec taktiež uviedol, že za funkciu konateľa v spoločnosti Kancelária SK s.r.o. nedostával odmenu. Je pravdou, že bol aj spoločníkom, a teda nadobudol obchodný podiel v predmetnej spoločnosti, avšak nezaplatil za to žiadnu finančnú čiastku. Čo sa týka konateľstva otec uviedol, že konateľom už nie je, toto riešil majiteľ firmy a ten ho od 08.10.2020 odvolal z funkcie konateľa spoločnosti Kancelária SK s.r.o.. Je pravdou, že využíva motorové vozidlo tejto spoločnosti, avšak toto má iba za účelom, že si sťahuje veci a nie preto, že by pre nich vykonával akúkoľvek činnosť. Na dopyt súdu uviedol, že je pravdou, že predtým pre uvedenú spoločnosť rozvážal tovar, avšak teraz to už nerobí, ale jazdí na ich aute. Otec taktiež uviedol, že matka ho neosloví
za tým účelom, aby s deťmi trávil viac času. Žije v podnájme, v 1-izbovom byte, kde platí mesačne 370,- €. Na základe uvedeného žiada, aby dlžné výživné mohol hradiť formou splátok.
10. Kolízny opatrovník v predmetnej veci uviedol, že zotrvávajú na svojom návrhu tak, ako ho uviedli v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. navrhujú, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého V. na sumu 230,- € mesačne a na maloletého J. na sumu 200,- € mesačne, nakoľko takéto rozhodnutie bude v prospech a v záujme maloletých detí prihliadajúc aj na ich reálne výdavky.
11. Odvolací súd po nariadení odvolacieho pojednávania preskúmaval napadnuté výroky, týkajúce sa výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti a uvádza, že pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, vyživovacia povinnosť otca určená na maloletého V. a na maloletého J., s poukazom výdavky maloletých detí, ako aj na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca nebola ustálená zo strany súdu prvej inštancie v primeranej výške. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
12. V prejednávanej veci bolo odvolanie zo strany matky podané do výrokov týkajúcich sa bežného výživného na maloleté deti, zaostalého výživného na maloleté deti, ako aj do výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh matky vo zvyšku zamietol. V rámci svojej preskúmavacej právomoci odvolací súd ustálil, že výživné na maloleté deti určené súdom prvej inštancie je podhodnotené. Matka vyčíslila riadne výdavky na maloleté deti, pričom výdavky na maloletého V., ktorý mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 7 rokov a v čase rozhodovania odvolacieho súdu 8 rokov vyčíslila matka v konaní pred odvolacím súdom t.j. v súčasnosti na sumu 465,- € mesačne. Výdavky na maloletého J. matka v konaní pred odvolacím súdom vyčíslila na sumu vo výške 420,- € mesačne, pričom maloletý J.Š. mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 6 rokov a navštevoval materskú školu, a následne v čase rozhodovania odvolacieho súdu má už 7 rokov a toho času navštevuje základnú školu J.G. Tajovského v Senci a to 1. ročník. V danej veci odvolací súd vzhliadol za dôvodné mierne zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec začal od apríla 2019 podnikať. Inak povedané, otec sa od 04/2019 stal spoločníkom obchodnej spoločnosti Kancelária SK s.r.o. so sídlom: Kubačova1/A, Bratislava, pričom konateľom tejto spoločnosti bol tiež od 04/2019. Za týmto účelom odvolací súd vzhliadol za dôvodné vypočuť otca a zistiť, akým spôsobom nadobudol obchodný podiel v predmetnej spoločnosti a súčasne, či zadanú funkciu konateľa poberá aj príslušnú odmenu, respektíve za akým účelom nadobudol obchodný podiel obchodnej spoločnosti Kancelária SK s.r.o. Otec v tejto súvislosti pred odvolacím súdom uviedol, že odmenu za funkciu konateľa nepoberal. Taktiež uviedol,
že ohľadom nadobudnutia a prevodu obchodného podielu neplatil ani neinkasoval žiadne finančné prostriedky, nakoľko toto všetko mal na starosti majiteľ firmy. Z uvedeného teda odvolací súd ustálil, že otec napriek tomu, že pracuje na 12 hodinové zmeny v Národnej diaľničnej spoločnosti, pričom jeho mzda je vo výške za cca 1.399,-€ mesačne (doklady týkajúce sa mzdy otec odvolaciemu súdu už nepredložil) nadobudol a následne previedol (bezodplatne) obchodný podiel v spoločnosti Kancelária SK s.r.o.. Okrem uvedeného otec nepoberal za obdobie jeho funkcie konateľa t.j. za obdobie od 02.04.2019 do 08.10.2020 žiadnu odmenu za funkciu konateľa, napriek tomu prebral na seba zodpovednosť za chod a riadenie firmy. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že konateľ, resp. spoločník vykonáva svoju funkciu, buď na základe mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nemusí byť písomná, alebo na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, resp. zmluvy o výkone funkcie spoločníka podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktorá musí mať písomnú formu a musí ju navyše schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Ak však konateľ, alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 6 Obchodný zákonník, § 566 a nasl. Obchodný zákonník.) V prípade mandátnej zmluvy, ide zo zákona o odplatnú zmluvu, to znamená, že ak chce konateľ alebo spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, v takom prípade musí so spoločnosťou uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie <https:// albertova.eu/zmluva-o-vykone-funkcie/> konateľa alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením, a v ktorej sa uvedie, že výkon funkcie konateľa, alebo spoločníka je bezodplatný. Inými slovami, konateľ, ktorý nemá uzatvorenú takúto písomnú zmluvu a napriek tomu vykonáva funkciu konateľa, má vždy nárok na odmenu, v zmysle ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy, pre ktorú je jedným z charakteristických znakov princíp odplatnosti (§ 566 Obchodného zákonníka). Na základe uvedeného potom odvolací súd bezodplatné vykonávanie funkcie konateľa otca vo vyššie uvedenej spoločnosti považoval za konanie otca, ktoré bolo vyhodnotené v jeho neprospech, nakoľko otec sa dobrovoľne v rozhodnom období vzdal príjmu, na ktorý mal inak nárok. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na základe uvedeného, skutočnosť, že otec mal v zmysle zákona poberať odmenu za funkciu konateľa a bez dôvodu ju nepoberal odvolací súd vyhodnotil tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho zárobku, a preto uvedené konanie otca odvolací súd vyhodnotil v jeho neprospech. Odvolací súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti taktiež zohľadnil, že otec je mladý, zdravý muž ( má 44 rokov), nemá žiadne vážne zdravotné problémy, napriek tomu odvolací súd nemohol priznať výživné na maloleté deti v takej výške, v akej ho požadovala matka, nakoľko otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Natálii narodenej dňa 30.07.2006 určenú vo výške 200,-€ mesačne. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má odvolací súd za to, že výživné stanovené odvolacím súdom prvej inštancie na maloletého V. vo výške 210,- € mesačne, a na maloletého J. vo výške 190,- € mesačne, je výživným stanoveným v reálnej výške, zohľadňujúce výdavky na maloleté, príjem matky, a súčasne schopnosti a možnosti otca. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom a súčasne zaostalom výživnom zmenil (§ 388 CSP).
13. Výšku zaostalého výživného odvolací súd vypočítal od 19.12.2018 do 31.10.2020 pričom zohľadnil všetky platby uhradeného výživného. Otec bol za obdobie od 19.12.2018 do 31.10.2020 (t.j. do rozhodnutia odvolacieho súdu) povinný zaplatiť dlžné výživné pre maloletého V. vo výške 4.029,68 € ( t.j. za 12 dní mesiac 12/2018 t.j. 5,80 € x 12 = 69,68 € + 12 mesiacov v roku 2019 t.j. 2.160,- € + 10 mesiacov v roku 2020 t.j. 1.800,- € = 4.029,68 €/180,- € mesačne (z dôvodu predbežnej vykonateľnosti), pričom otec ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu uhradil dlžné výživné vo výške 3.575,19 € (zostal mu dlh vo výške 454,49 €). Odvolací súd potom odvolacím súdom určené výživné na maloletého V. vypočítal ( t.j. za 12 dní mesiac 12/2018 t.j. 6,77 € x 12 = 81,29 € + 12 mesiacov v roku 2019 t.j. 2.520,- € + 10 mesiacov v roku 2020 t.j. 2.100,- € = 4.701,29 €. Ak následne odpočítame zo sumy 4.701,29 € - 3.575,19 € t.j. uhradené výživné za dané obdobie dostaneme zostávajúcu výšku výživného t.j. sumu vo výške 1.126,13 €, na úhradu ktorého odvolací súd otca zaviazal vo vzťahu k maloletému V..
14. Rovnakým spôsobom výpočtu odvolací súd vypočítal aj dlžné výživné na maloletého Lukáša. Otec bol za obdobie od 19.12.2018 do 31.10.2020 (t.j. do rozhodnutia odvolacieho súdu) povinný zaplatiť dlžné výživné pre maloletého J. vo výške 3.358,06 € /150,- € mesačne ( t.j. za 12 dní mesiac 12/2018 t.j. 4,84 € x 12 = 58,06 € + 12 mesiacov v roku 2019 t.j. 1.800,- € + 10 mesiacov v roku 2020 t.j. 1.500,- € = 3.358,06 € ( z dôvodu predbežnej vykonateľnosti), pričom otec ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu uhradil dlžné výživné vo výške 2.903,57 € (zostal mu dlh vo výške 454,49 €). Odvolací súd potom odvolacím súdom určené výživné na maloletého J. vypočítal ( t.j. za 12 dní mesiac 12/2018 t.j. 6,13 € x 12 = 73,55 € + 12 mesiacov v roku 2019 t.j. 2.280,- € + 10 mesiacov v roku 2020 t.j. 1.900,- € = 4.253,55 €. Ak následne odpočítame zo sumy 4.253,55 € - 2.903,57 € t.j. uhradené výživné za dané obdobie dostaneme zostávajúcu výšku výživného t.j. sumu vo výške 1.350,08 €, na úhradu ktorého vo vzťahu k maloletému J. odvolací súd otca zaviazal. Na základe zvýšeného výživného a aktuálnych úhrad odvolací súd zmenil aj výrok týkajúci sa zaostalého výživného na maloleté deti. Predmetné zaostalé výživné na obed maloleté deti otcovi uložil povinnosť zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko odvolací súd nemá za to, že u otca by boli dané predpoklady pre plnenie výživného v splátkach. Samotné exekučné konanie začaté voči otcovi pre neplatenie výživného nie je dôvodom, aby súd umožnil otcovi platenie výživného v splátkach, hlavne za situácie, že zákonnú povinnosť, ktorú má otec voči maloletým deťom si musí matka vymáhať prostredníctvom exekučného konania voči otcovi. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom a vo výroku o zaostalom výživnom zmenil (§ 388 CSP). S poukazom na uvedené odvolací súd návrh matky na určenie výživného vo zvyšku, ako nedôvodný zamietol.
15. Pokiaľ ide o argumentáciu matky uvedenú v rámci podaného odvolania ohľadom nepriznania spätného výživného t.j. od februára 2018 s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa t.j., že s deťmi riešila ťažkú životnú situáciu, a to konkrétne sťahovanie, zápis do 1. ročníka, kúpu pomôcok, ako aj fyzické násilie voči nej zo strany otca, a preto nebolo v jej možnostiach a schopnostiach podať takýto návrh odvolací súd udáva, že dôvody uvádzané matkou týkajúce sa údajného fyzického násilia otca voči nej (tieto boli popreté otcom na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019), ako aj vyššie uvedené dôvody (nástup detí do školy, sťahovanie...) žiaľ nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by matka svoj návrh nemohla podať vo februári 2018 a to ani v rámci konštantnej judikatúry pri obdobných veciach. Inak povedané, dôvody uvádzané matkou, ako dôvody hodné osobitného zreteľa sú takpovediac dôvody bežné, vyplývajúce z každého rozchodu partnerov, a preto súd prvej inštancie ustálil správne začiatok plynutia vyživovacej povinnosti dňom 19.12.2018 t.j. dňom podania návrhu na priznanie výživného (t.j. podaním návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom) a nie spätne od 02/2018 t.j. odo dňa odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti. Na ozrejmenie dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd uvádza, že na priznanie spätného výživného by muselo ísť o také dôvody, pre ktorých objektívnosť matka nebola schopná predmetný návrh podať, ako je napríklad dlhodobá hospitalizácia matky, maloletých detí prípadne iné. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh matky na priznanie spätného výživného zamietol ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
16. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).