Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_28Co-33-2024.pdf
PDF · 119.53 KB
Case nature
Subarea
28Co/33/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v sporovej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, D., zast.: PATÁČ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 53 779 509, Karadžičova 16, Bratislava, proti odporkyni: A. E., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, G., zast.: MICHALIČKA advokáti s.r.o., IČO: 53 309 936, Halenárska 18, Trnava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 05.12.2023, č. k. 101C/78/2023-23, takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.
II. Navrhovateľovi sa priznáva voči odporkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa (žalobcu) na:
- pozemok reg. „C“ parc. č. 1836/8 - záhrada o výmere 413 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. 1836/19 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. 1836/79 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. 1836/96 - záhrada o výmere 58 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. 1836/112 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. 1836/113 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. 1836/114 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, vednom pre katastrálne územie G. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 39/60 k celku vo vlastníctve odporkyne (žalovanej);
- stavbu súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, zhotovenej na parc. reg. „C“ s parc. č. 1836/114 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,
- stavbu bez súp. č., druh stavby garáž s prístreškom, zhotovenej na parc. reg. „C“ parc. č. 1836/112 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
- stavbu bez súp. č., druh stavby záhradný dom, zhotovenej na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. 1836/113
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, vedenom pre katastrálne územie G. na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor;
- pozemok reg. „C“ parc. č. 1057/17 - záhrada o výmere 628 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. 1057/149 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, vedenom pre katastrálne územie H. I. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor; a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni na zaplatenie sumy 22 000 € s príslušenstvom vzniknutej titulom pôžičky (výrok I) a navrhovateľovi priznal proti odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).
1. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie na účely konania o zabezpečovacom opatrení zistil skutkový stav takto:
2. Súd prvej inštancie mal za osvedčené uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke, a to z čestného vyhlásenia zo dňa 22.09.2023, v ktorom odporkyňa potvrdzuje prevzatie sumy 22 000 € ako pôžičky za účelom obchodnej spolupráce s jej vrátením do 05.11.2023, pričom podpis odporkyne je úradne osvedčený. Navrhovateľ zároveň osvedčil, že odporkyňa je evidovaná ako podielový resp. bezpodielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností (na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k. ú. G. a LV č. XXX pre k. ú. H. I.). Z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že na súde prvej inštancie prebiehajú ďalšie konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho je možno usudzovať, že odporkyňa má aj ďalšie dlhy. Ďalej súd prvej inštancie skúmal nevyhnutnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne existenciu prejavu vôle odporkyne smerujúcu k realizácii právnych úkonov, ktoré by viedli zmareniu budúcej exekúcie za účelom vymoženia splatnej pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ osvedčil aj túto okolnosť, keďže preukázal, že odporkyňa vykonáva právne úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľností, ktorých sú vlastníkmi (čo vyplýva aj z voľne dostupného registra – výpisu LV č. XXX J. K. XXXX pre nehnuteľnosti v k. ú. G.). Na listoch vlastníctva č. XXX J. K. XXXX, na ktorých sú evidované nehnuteľnosti odporkyne, sú evidované plomby na základe V-6125/2023 (kúpna zmluva), z čoho je zrejmé, že prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, čo poukazuje na možnú snahu odporkyne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči navrhovateľovi. Súd prvej inštancie tak z konania odporkyne vyvodil, že existuje obava spočívajúca v tom, že odporkyňa sa môže snažiť vyhnúť postihnutia svojho majetku v rámci exekúcie a v budúcnosti previesť svoje nehnuteľnosti na tretie osoby. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že okrem nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXXX pre k. ú. G. a LV č. XXX pre k. ú. H. I. odporkyňa nevlastní žiaden hodnotný majetok, pričom je pravdepodobné, že má viacero veriteľov. Navrhovateľ tak osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky a nedostatok iného majetku odporkyne, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie navrhovateľovho nároku.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 185 ods. 2, čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 151a, § 151b ods. 1 vety prvej, § 657, § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil danosť práva na sumu 22 000 € od odporkyne a je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku odporkyne v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči odporkyni, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku odporkyne a ďalšie dlhy odporkyne, keďže zo zápisov poznámok o viacerých súdnych konaniach vedených voči odporkyni sa javí, že navrhovateľ nie je jediným veriteľom, ktorý si voči odporkyni uplatňuje svoj nárok súdnou cestou. Súd prvej inštancie dodáva, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu odporcovi, pričom ustanovenie § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby odporca vykonával faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita odporcu bola podmienkou pre vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude navrhovateľovi poskytnutá včas, keďže odporca by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť. V tomto prípade však odporkyňa kroky k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku aj reálne vykonáva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Zároveň je však potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie prihliadol na vyššie uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva odporkyne k zabezpečovanej pohľadávke. Súd prvej inštancie pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 22 000 € s príslušenstvom a tiež tú podstatnú skutočnosť, že navrhovateľ je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči odporkyni uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Keďže navrhovateľ nie je očividne jediným veriteľom odporkyne, pričom je tu veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach odporkyne budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, mohlo by dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky navrhovateľa iba z jednotlivých nehnuteľností
špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Ak by súd prvej inštancie obmedzil zriadenie záložného práva iba na niektoré z nehnuteľností, mohol by tak ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky navrhovateľa práve z dôvodu existencie viacerých veriteľov odporkyne a viacerých potencionálnych záložných práv k jej nehnuteľnostiam. Súd tak mal za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam odporkyne špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia je primerané výške pohľadávky navrhovateľa v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a nevznikne tu zjavný nepomer. Súd tiež poukazuje na to, že záložné právo na nehnuteľnostiach odporkyne bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 22 000 eur s príslušenstvom. Zároveň platí, že odporkyňa má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zásah do práv odporkyne nastúpi až vtedy, ak odporkyňa nebude ochotná splniť, čo jej bude ukladať súdne rozhodnutie, a teda výkon záložného práva nastane až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Dodal, že v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. G. bol predmetom zabezpečenia iba odporkyne patriaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39/60 k celku a v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. G. a LV č. XXX pre k. ú. H. I. boli predmetom zabezpečenia odporkyne patriace spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/1 k celku. Tu súd prvej inštancie vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv manžela odporkyne poukazuje na ustanovenie § 147 ods. 1 OZ v spojení s aplikáciou čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP ako základných princípov, na ktorých Civilný sporový poriadok spočíva. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu odporkyňa, vyhovel v plnom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa odporkyňa domáhala jeho zmeny tak, že sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Namietla, že návrh navrhovateľa smeruje k zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia jednak na majetku v podielovom spoluvlastníctve odporkyne, pokiaľ ide o majetok evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom v katastrálnom území G. na LV č. XXX a jednak na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej manžela evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, v katastrálnom území G. na LV č. XXXX, pričom manžel ani v návrhu na vydania zabezpečovacieho opatrenia ani v uznesení súdu uvedený nie je, avšak z obsahu uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa rozhodol majetok manžela patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) záložným právom zaťažiť. Ustanovenie § 343 ods. 1 CSP ani žiadne iné ustanovenie CSP neumožňuje zriadiť záložné právo na majetku inej osoby ako osoby dlžníka, teda ani na majetku manžela dlžníčky – odporkyne. Ak súd svojim uznesením zriadil záložné právo na majetku manžela dlžníčky, ktorý dokonca nie je ani účastníkom tohto súdneho konania, postupoval v rozpore s ust. § 343 ods. 1 CSP. Súd zároveň porušil vlastnícke právo manžela odporkyne neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva, a to bez jeho vedomia a oznámenia mu tejto skutočnosti, teda mu nepriznal ani práva účastníka konania (napr. právo podať odvolanie), čo je v zjavnom rozpore aj s Ústavou SR a jeho ústavným právom na ochranu vlastníckeho práva garantovaného Ústavou v článku 20 ako aj článku 17 Charty základných práv Európskej únie. Podľa odporkyne nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetku, ktorý parí to BSM, ak je dlžníkom iba jeden z manželov, pretože tomu bráni samo ustanovenie § 343 ods. 1 CSP. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že odporkyni poskytol dňa 27.9.2023 pôžičku vo výške 22 000 € bezhotovostne prevodom na účet dlžníčky. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že pôžičky mala byť splatná 05.11.2023, ako to má vyplývať z predloženého čestného vyhlásenia odporkyne z 22.09.2023 a z bankového výpisu účtu navrhovateľa z 27.09.2023. Odporkyňa vydala dňa 22.09.2023 čestné vyhlásenie navrhovateľovi o tom, že v tento deň prevzala na svoj účet č. XXXXXXXXX/XXXX finančné prostriedky vo výške 22.00 €. Napriek tomu však navrhovateľ tvrdí, že predmetné finančné prostriedky poslal na účet odporkyne až dňa 27.09.2023, o čom svedčí aj navrhovateľom predložený výpis z účtu finančných prostriedkov. Z uvedeného je teda zrejmé, že tvrdenia odporkyne, uvedené v čestnom vyhlásení, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva nie sú pravdivé, pretože v čase podpísania čestného vyhlásenia predmetné finančné prostriedky neboli prevzaté odporkyňou, tak ako sa v ňom uvádza a preto ani dojednaná splatnosť vrátenia finančných prostriedkov nie je platné, resp. sa netýka plnenia, ktoré uplatňuje navrhovateľ. Z uvedeného
je zrejmé že návrh navrhovateľa je zmätočný, nejasný, nepravdepodobný, nepravdivý, pretože sám navrhovateľ nepreukázal dokonca ani len skutočnosť, či je predmetná pohľadávka splatnou. Navrhovateľ s odporkyňou spolupracovali. Odporkyňa je vlastníčkou stavebnín a zároveň realizuje vlastnú stavebnú činnosť. Odporkyňa si nie je vedomá akéhokoľvek záväzku voči navrhovateľovi. Odporkyňa uhradila navrhovateľovi svoje záväzky. Navrhovateľ prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti K&K Trust, s.r.o., IČO: 36 417 084 odoberal stavebný materiál na výkon svojej stavebnej činnosti, pričom za dodanie tovaru navrhovateľ doteraz neuhradil odporkyni faktúru celkovo vo výške 3 660,94 €. Predmetné pohľadávky voči spoločnosti K&K Trust, s.r.o. boli po spoločnej dohode navrhovateľa a odporkyne započítané na nárok navrhovateľa na úhradu pohľadávky vymáhanej navrhovateľom v tomto konaní. Zvyšnú časť pohľadávky uhradila odporkyňa navrhovateľovi v hotovosti, čo preukáže v ďalšom súdnom konaní výsluchmi svedkov. Na základe uvedeného zanikla celá pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni a odporkyňa tak nie je povinná navrhovateľovi uhradiť žiadnu sumu.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhovateľ navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Predniesol, že argumentácia obsiahnutá v odvolaní odporkyne poukazuje predovšetkým na nesprávne zvolený gramatický výklad ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, ako aj na spochybnenie skutkového stavu popísaného navrhovateľom nepodloženými tvrdeniami odporkyne, ktoré čo do podstaty zabezpečovacieho opatrenia nepatria a patria skôr do dokazovania v rámci upomínacieho konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 24Up/1790/2023 o zaplatenie 22.000 EUR s príslušenstvom, v ktorom obe strany figurujú ako sporové strany. Z odvolania vyplýva, že odporkyňa nenamieta nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok v podielovom spoluvlastníctve (G., list vlastníctva č. XXX), iba na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (G., list vlastníctva č. XXXX a H. I., list vlastníctva č. XXX). Odporkyňa však účelovo opomína ustanovenie § 147 ods. 1 OZ v spojení s aplikáciou čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP ako základných princípov, na ktorých CSP spočíva. Hoci sa niektoré zo zaťažených nehnuteľností nachádzajú v BSM, ide o spoluvlastníctvo, pre ktoré je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci (preto je na liste vlastníctva v prípade BSM uvedený spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku). Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho z manželov na spoločnej veci, nemôže sa prípadný veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na „ideálny“ podiel tohto manžela na majetku v BSM. Hoci je pravda, že sa § 343 CSP vzťahuje len na majetok dlžníka, tak BSM je založené na tom, že každý z manželov vlastní celý spoločný majetok v celku, akurát s tým, že ho rovnako v celku vlastní aj druhý manžel. Odporkyňa ako dlžník je teda vlastníkom celého spoločného majetku, čím je podmienka podľa § 343 ods. 1 CSP (vlastníctvo zálohu) splnená aj formálne a argumentácia odporkyne po právnej stránke neobstojí. Pretože manžel nie je účastníkom dlhu odporkyne, nemusí byť ani označenou sporovou stranou. Odporkyňa dňa 22.09.2023 pred notárom podpísala ňou formulované čestné vyhlásenie, ktorého originál zaslala navrhovateľovi prostredníctvom pošty. Až po prevzatí pošty navrhovateľ odoslal finančné prostriedky na účet odporkyne. Došlo tak k naplneniu reálneho kontraktu. O uvedenom procese dokonca existuje písomná komunikácia medzi sporovými stranami z ktorej jednoznačne vyplýva, že originál čestného vyhlásenia bol navrhovateľovi zaslaný poštou a aj to, že navrhovateľ zaslal prostriedky dňa 27.09.2023. Samotný dátum na čestnom vyhlásení pritom nemusí korešpondovať presne s dňom, kedy boli tieto prostriedky poskytnuté a formuláciu jednostranného čestného vyhlásenia navrhovateľ nemal ako ovplyvniť. Zároveň existuje písomná komunikácia medzi sporovými stranami zo dňa 27.09.2023 z ktorej jednoznačne vyplýva, že odporkyňa urguje navrhovateľa a žiada navrhovateľa, aby predmetné prostriedky zaslal, pretože odporkyňa potrebuje vyplatiť účel pôžičky tretej strane. Z danej komunikácie taktiež jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ odporkyňu informuje o tom, že jej prostriedky odoslal z banky L., na čo taktiež existuje dôkaz vo forme výpisu z bankového úctu. Záverečná časť odvolania je absolútnym výmyslom zo strany odporkyne. Faktúry, ktoré odporkyňa priložila preukazuje vzťah právnickej osoby navrhovateľa (K&K Trust, s.r.o.) a fyzickej osoby podnikateľa (SZČO), ktoré nijako nesúvisí s pôžičkou fyzickej osoby poskytnutej fyzickej osobe. Faktúry zo dňa 26.07.2023 a 30.09.2023 boli spoločnosťou K&K Trust, s.r.o. uhradené. Tretia faktúra zo dňa 30.11.2023 vo výške 3.461,30 EUR bola vystavená evidentne podvodne, nakoľko ani navrhovateľ, ani spoločnosť navrhovateľa uvedený odber tovaru nevykonala. Faktúra nebola navrhovateľovi ani zaslaná, v opačnom prípade by ju v celom rozsahu poprel. Dokonca v čase údajného odberu navrhovateľ voči odporkyni inicioval konanie o vymáhanie pohľadávky, ako aj konanie o vydaní zabezpečovacieho opatrenia. Pretrvávanie ďalšieho obchodného vzťahu spoločnosti navrhovateľa s odporkyňou a odber tovaru v čase, kedy navrhovateľ voči odporkyni inicioval dve súdne konania sú nanajvýš nelogické a nepravdivé. Jediná komunikácia, ktorá medzi sporovými stranami nastala v čase po iniciovaní súdnych
konaní navrhovateľom, bola formou SMS. Táto komunikácia je v celosti preukázateľná, avšak pre účel tohto konania ju považujeme za nadbytočnú. Stretnutie sporových strán za účelom vyporiadania akýchkoľvek pohľadávok alebo dokonca ich uhradenia nikdy nenastalo. Práve naopak, navrhovateľ sa snažil odporkyňu vyzvať na osobné stretnutie, resp. na komunikáciu v tejto veci, no k stretnutiu nikdy nedošlo. Tvrdenie odporkyne o údajnom zápočte je irelevantné a nemá logiku ani z hľadiska základných pravidiel účtovníctva. Z tohto pohľadu zápočet nie je možný na základe ústnej dohody ako si zrejme predstavuje odporkyňa. Navrhovateľ ma ekonomické vysokoškolské vzdelanie, má dlhoročnú prax ako finančný riaditeľ a rozhodne by takúto formu vysporiadania pohľadávky fyzickej osoby voči fyzickej osobe nikdy neakceptoval. Navrhovateľ rovnako popiera, že by mu odporkyňa vrátila čo i len časť pohľadávky. Ide iba o účelové tvrdenie, ktoré si odporkyňa vyfabulovala na účely tohto konania. Navrhovateľ sa domnieva, že rozhodnutie o návrhu na naraidenie zabezpečovacieho opatrenia je vecne správne.
6. V odvolacej replike odporkyňa zotrvala na svojom výklade § 343 ods. 1 CSP a odkázala na staršiu súdnu prax, ktorá sa zaoberala právnymi úkonmi týkajúcimi sa spoločných vecí, ručiteľského záväzku a zmluvy o výpožičke uzavretej len jedným z manželov. Pri nezmenenej právnej úprave predmetu BSM sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145 OZ je pre ne charakteristické, že sa priamo netýkajú predmetu BSM, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená. Keďže ani zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu BSM, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011, sp. zn. 4Cdo/234/2010). Odporkyňa nemôže súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa, že ustanovenie § 343 ods. 1 CSP bolo zákonodarcom prijaté za účelom ochrany veriteľov, a preto ho treba vykladať v ich prospech. Vzhľadom na vyššie uvedene postavenie manžela dlžnícky v konaní je otázne, v čí prospech treba vykladať ustanovenie, pretože je zrejmé, že zákon poskytuje rovnako ochranu práv všetkým účastníkom právnych vzťahov, aj veriteľovi aj dlžníkovi, prípadne manželovi dlžnícky v konaní. Jeho právny záujem a právne postavenie nemôže byt dotknuté aplikáciou zabezpečovacieho opatrenia. Z tohto dôvodu je aplikácia zabezpečovacích opatrení možná výlučne na vlastnícke právo odporkyne.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) CSP], preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zohľadnený skutkový stav, pokiaľ ide o osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil ani namietané vady konania a preto nemôže dať za pravdu odporkyni. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z odvolacej argumentácie odporkyne dopĺňa iba nasledovné:
9. V zmysle § 343 ods. 1 v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 a 2 CSP môže súd na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.
10. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia – potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
12. V predmetnej právnej veci sa navrhovateľ domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že odporkyňa mu riadne a včas neuhradila poskytnutú pôžičku v sume 22 000 €, s tým, že existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená z dôvodu, že na nehnuteľnostiach odporkyne boli vyznačené plomby, podľa ktorých prebieha konane o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a konanie týkajúce sa vecného bremena zriadeného k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel, keďže dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil jednak danosť nároku na zaplatenie sumy 22 000 € od odporkyne, ako aj hrozbu zbavovania sa majetku a existenciu viacerých veriteľov.
13. Odporkyňa v odvolaní namietala v prvom rade to, že v časti bolo záložné právo zriadené aj na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva odporkyne a jej manžela, ktorý však nie je dlžníkom navrhovateľa, preto v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP nie je možné na takomto majetku zriadiť záložné právo, pričom manžel odporkyne nie je ani účastníkom tohto súdneho konania. Ďalej argumentovala, že jej tvrdenia v čestnom vyhlásení, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, nie sú pravdivé, v dôsledku čoho je návrh navrhovateľa zmätočný, nejasný, nepravdepodobný, nepravdivý, pretože sám navrhovateľ nepreukázal dokonca ani len skutočnosť, či je predmetná pohľadávka splatnou. Napokon sa bránila tým, že pohľadávka navrhovateľa zanikla jednak započítaním a jednak splatením v hotovosti.
14. Pokiaľ ide o zriadenie záložného práva na majetku dlžníka patriaceho do BSM, tak je potrebné uviesť, že ustanovenie § 147 ods. 1 OZ pripúšťa, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla uspokojiť pri exekúcii i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Týmto ustanovením sa rieši ochrana tretích osôb pri uspokojovaní ich majetkových práv. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je totiž charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Keďže v bezpodielovom spoluvlastníctve neexistujú podiely žiadneho z manželov na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na ideálny podiel tohto manžela (dlžníka) na majetku v BSM. Právnym dôsledkom ustanovenia § 147 OZ je, že v prípade nesplnenia samostatného záväzku jedného z manželov veriteľ môže v exekučnom konaní domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky nielen z výlučného majetku povinného manžela, ale aj z majetku patriaceho do BSM. Toto ustanovenie nemá za následok vznik spoločného záväzku manželov, upravuje iba spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľa len jedného z manželov pri výkone rozhodnutia tak, že pripúšťa jej uspokojenie aj z majetku patriaceho do BSM. Zaviazaným voči veriteľovi zo záväzkového vzťahu bude aj naďalej iba ten z manželov, ktorému vznikol samostatný záväzok za trvania manželstva. Odporkyňou citované závery súdnej praxe na tom nič nemenia.
15. Právo veriteľa jedného z manželov uspokojiť sa z vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva, vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je potrebné, aby povinnosť manžela strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Výkon rozhodnutia na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možný na základe právoplatného súdneho rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov. Netreba osobitné rozhodnutie proti druhému manželovi, lebo by sa ním len určovalo, čo vyplýva z ustanovenia § 147 OZ (R 70/1965). Nepriaznivé dopady vyplývajúce z tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť spoločného majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich BSM trvá. V prípade, že exekúciou majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet BSM, stáva sa manžel dlžníka účastníkom exekučného konania, a to pre ten úsek exekučného konania, v ktorom sú postihnuté veci v BSM.
16. Predmetné hmotnoprávne ustanovenie § 147 ods. 1 OZ je východiskom pre aplikáciu ust. § 343 ods. 1 CSP aj na majetok dlžníka patriaci do BSM, ktorým sa zriaďuje tzv. sudcovské záložné právo. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a
povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije § 151a a nasl. OZ. Ako už bolo uvedené vyššie, ani na zriadenie záložného práva na majetku dlžníka patriaceho do BSM nie je potrebné osobitné rozhodnutie proti manželovi „nedlžníkovi“, ktorý počas trvania BSM zdieľa majetkový osud manžela dlžníka. Z uvedených dôvodov je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na majetku dlžníka patriaceho do BSM prípustné, pričom manžel dlžníka nie je stranou konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je potrebné uviesť, že ide o dočasný zabezpečovací inštitút, vlastníkom nehnuteľnosti umožňuje tieto užívať, ako aj s nimi nakladať. A v prípade úhrady zabezpečenej pohľadávky, resp. zamietnutia žaloby vo veci samej dôjde k zrušeniu tohto záložného práva.
17. V ďalšej časti odvolania odporkyňa namieta zmätočnosť, nejasnosť, nepravdivosť návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia v tej súvislosti, že čestné vyhlásenie, ktoré odporkyňa vydala 22.09.2023, nie je pravdivé. Pokiaľ sa odporkyňa dovoláva takéhoto nedostatku čestného vyhlásenia, postačuje uviesť, že sama odporkyňa čestné vyhlásenia vyhotovila, preto jeho spochybňovanie vyznieva nepresvedčivo. Okrem toho, ako správne naznačil aj navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu, medzi stranami nie je sporné, že navrhovateľ peniaze zasielal odporkyni až 27.09.2023 (odporkyňa túto skutočnosť v odvolacom konaní ani nepoprela). Z hľadiska vzniku nároku na vrátenie pôžičky je pritom rozhodujúca práve táto okolnosť, pretože okamihom poskytnutia peňažných prostriedkov bol dovŕšený vznik zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu. Neobstojí ani argument odporkyne, že v dôsledku toho, že v čase podpísania čestného vyhlásenia peňažné prostriedky neprevzala, nebola (platne) dohodnutá splatnosť dlhu, resp. že sa dojednanie týka iného dlhu. Čo sa týka obrany odporkyne, že splatnosť dojednaná v čestnom vyhlásení sa netýka plnenia, ktoré navrhovateľ uplatňuje, bolo na odporkyni, aby uviedla, akého iného dlhu sa táto splatnosť, prípadne čestné vyhlásenie malo týkať. V tomto prípade totiž odporkyňa popiera tvrdenia navrhovateľa, ktoré sa týkajú konania alebo vnímania odporkyne, takže táto obrana odporkyne by bola účinná iba vtedy, keby sama uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP). Keďže takto nepostupovala, treba vychádzať z toho, že čestné vyhlásenie a v ňom dohodnutá splatnosť sa týka toho právneho vzťahu, ktorý navrhovateľ opísal v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odporkyňa zároveň nespochybnila tvrdenia, ktoré navrhovateľ predniesol vo vyjadrení k odvolaniu a podľa ktorých odporkyňa poslala navrhovateľovi čestné vyhlásenie poštou a následne ho 27.09.2023 žiadala, aby jej peňažné prostriedky zaslal, na čo jej navrhovateľ tieto obratom poslal z banky L.. Aj z týchto tvrdení je na účely konania o zabezpečovacom opatrení dostatočne osvedčené, že medzi stranami vznikla zmluva o pôžičke, obsahom ktorej bola o. i. povinnosť odporkyne vrátiť navrhovateľovi pôžičku do času, ktorý sama v čestnom vyhlásení uviedla.
18. Nedôvodná je aj námietka odporkyne týkajúca sa splnenia dlhu započítaním iných pohľadávok (v sume 3 660,94 €) a splatením zvyšnej časti pôžičky v hotovosti (18 339,06 €). Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že spoločnosť K&K Trust, s.r.o., IČO: 36 417 084 (teda ani nie sám navrhovateľ) jej neuhradila faktúry na sumu 3 660,94 € a táto suma bola po dohode strán bola započítaná na nárok navrhovateľa na úhradu spornej pôžičky, pričom navrhovateľ toto výslovne poprel a dve faktúry (spolu v sume 199,64 €) označil ako uhradené a tretiu (na sumu 3 461,30 €) ako fiktívnu, je nutné upozorniť, že odporkyňa na preukázanie ňou tvrdených skutočností nepredložila objednávku tovaru podľa faktúry, ani dodací list, ani žiaden dôkaz o dohode o započítaní, v dôsledku čoho neuniesla svoje dôkazné bremeno, resp. aspoň neosvedčila svoje tvrdenia. Čo sa týka splatenia zvyšnej časti dlhu v hotovosti, keďže odporkyňa svoje tvrdenie podrobnejšie neopisuje, napríklad ozrejmením miesta, času či spôsobu, ako údajne navrhovateľovi hotovosť odovzdala, je jej obrana taktiež nepresvedčivá. Odporkyňa síce v odvolaní uviedla, že úhradu dlhu v hotovosti preukáže v ďalšom konaní výsluchmi svedkov, ale v rozpore s druhou vetou § 197 ods. 2 CSP nekonkretizovala, o akých svedkov má ísť, takže to nemožno považovať za riadne uplatnený návrh na dokazovanie. Je tiež vysoko nepravdepodobné, že by odporkyňa nedisponovala v súvislosti so sumou 18.339,06 € kvitanciou (§ 569 ods. 1 OZ). Samotné ničím neosvedčené tvrdenie odporkyne o splatení predmetnej pôžičky bez akejkoľvek bližšej špecifikácie a dôkazov je nepostačujúce na prijatie záveru o tom, že navrhovateľova pohľadávka zanikla splnením.
19. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd uzavrel, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný, v dôsledku čoho potom v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 2 CSP vo výrokoch ako vecne správne potvrdil (výrok I).
20. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ, a preto odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie o nariadení predmetného zabezpečovacieho opatrenia končí, s použitím §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP v odvolacom konaní v spojení s § 396 ods. 1 CSP úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej odporkyni (výrok II).
21. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 420 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.