Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_101C-78-2023.pdf
PDF · 100.87 KB
Case nature
Area
Subarea
101C/78/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobcu: TP. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C., C., M. XXXX/X, právne zastúpeného: PATÁČ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Karadžičova 16, IČO: 53 779 509, proti žalovanej: R. K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. N., L. XXX/XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na:
- pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 413 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 58 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, vednom pre katastrálne územie N. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 39/60 k celku vo vlastníctve žalovanej;
- stavbu súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, zhotovenej na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,
- stavbu bez súp. č., druh stavby garáž s prístreškom, zhotovenej na parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
- stavbu bez súp. č., druh stavby záhradný dom, zhotovenej na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/ XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, vedenom pre katastrálne územie N. na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor;
- pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 628 m2,
- pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, vedenom pre katastrálne územie A. F. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Ž.P. H. D., katastrálny odbor; a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 22 000 eur s príslušenstvom vzniknutej titulom pôžičky.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 20.11.2023, doručeným súdu dňa 21.11.2023, domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, a to pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 413 m2,
pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh záhrada o výmere 58 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, vedenom pre katastrálne územie N. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 39/60 k celku vo vlastníctve žalovanej; stavbu so súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, zhotovenej na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, stavbu bez súp. č., druh stavby garáž s prístreškom, zhotovenej na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, stavbu bez súp. č., druh stavby záhradný dom, zhotovenej na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, vedenom pre katastrálne územie N. na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor; pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 628 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, vedenom pre katastrálne územie A. F. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Ž. H. D., katastrálny odbor, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 22 000 eur a jej príslušenstva vzniknutej titulom pôžičky ako aj priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná požiadala žalobcu o pôžičku. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 22 000 eur so splatnosťou ku dňu 05.11.2023. Finančné prostriedky boli žalovanej prevedené bezhotovostným prevodom dňa 27.09.2023, pričom jej boli poskytnuté na účely obchodných spoluprác, prípadne podnikateľských činností. Žalovaná na uplynutie lehoty splatnosti nijakým spôsobom dobrovoľne nereflektovala. Žalovaná pôžičku podľa dohody nevrátila, pričom prestala žalobcovi dvíhať telefón a odpisovať na správy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nijakým spôsobom so žalobcom nekomunikovala, žalobca pristúpil k osloveniu advokátskej kancelárie, ktorú požiadal o vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy a následné o podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. V tejto súvislosti žalobca zároveň s odstupom času konštatuje, že žalovaná od začiatku (spolu so svojim manželom) konala pravdepodobne s úmyslom účelového obohatenia, prípadne z dôvodu úhrady svojich dlhov voči svojmu inému veriteľovi v rámci vytvorenia tzv. Ponziho schémy. Žalobca v priebehu času nadobudol vedomosť o ďalších veriteľoch, ktorí žalovanej rovnakým spôsobom požičali nemalé finančné prostriedky. Z verejne dostupných registrov žalobca zistil, že žalovaná pristúpila k predaju nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci N.. Na príslušných listoch vlastníctva je vyznačená plomba na základe N.- XXXX/XXXX (Kúpna zmluva); a plomba na základe N.-XXXX/XXXX (Zmluva o zriadení obmedzení alebo zrušení vecného bremena). Žalobca nemá vedomosť o tom, za akých podmienok sú predmetné nehnuteľnosti predávané, avšak s ohľadom na celý kontext je zrejmé, že žalovaná tak robí zrejme za účelom ochrany svojho vlastníctva prevodom na tretie osoby bez riadneho protiplnenia, prípadne iba fiktívneho protiplnenia. Ak by boli úmysly žalovanej čisté, žalovaná by prejavila záujem o uzavretie dohody na uhradení dlhu. Okrem uvedeného, o čistých úmysloch žalovanej nesvedčí ani skutočnosť, že na listoch vlastníctva č. XXX B. XXXX pre katastrálne územie N. sú význačné poznámky o existencií ďalších súdnych konaní a návrhov na vydanie zabezpečovacích opatrení, ktoré majú zrejme za účel zriadiť na nehnuteľnostiach záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávok tretích osôb. Žalobca v návrhu ďalej uvádza, že voči žalovanej je v súčasnosti žalobcom iniciované upomínacie konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica o vydanie platobného rozkazu vo výške 22 000 eur s príslušenstvom. S ohľadom na vyššie odôvodnený predpoklad o nečestných úmysloch žalovanej žalobca žiada, aby suma 22 000 eur, ktorú žalobca v súčasnosti prostredníctvom upomínacieho konania vymáha (istina) bola zabezpečená sudcovským záložným právom na nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve (nehnuteľnosti na liste vlastníctve č. XXX pre katastrálne územie N. v rozsahu 39/60 k celku v prospech žalovanej) ako aj v bezpodielovom spoluvlastníctve (nehnuteľnosti na liste vlastníctve č. XXXX pre katastrálne územie N. a na liste vlastníctve č. XXX pre katastrálne územie A. F.) žalovanej, a to len z dôvodu, aby bol v prípade uskutočnenia predaja nehnuteľností žalobcov dlh riadne uhradený. Zriadenie sudcovského záložné práva tak poskytne žalobcovi zábezpeku a právnu istotu ako veriteľovi, že svoju pohľadávku aj nadobudne, nakoľko v prípade predaja nehnuteľnosti bez tohto zabezpečenia si už súdom priznanú istinu a príslušenstvo nikdy nevymôže žiadnou cestou a vzniknú mu len vysoké náklady. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá môže byť neskôr judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo aspoň zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Žalobca sa domnieva, že cieľom a podstatou zabezpečovacieho opatrenia je zároveň aj jeho požadovaným cieľom. Je potrebné zdôrazniť, že jediným majetkom žalovanej, ktorý ma vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke relevantnú výšku sú práve nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo N., zapísané na listoch vlastníctva č. XXX B. XXXX pre katastrálne územie N.. V prípade úspechu ďalších osôb (požadujúcich vydanie zabezpečovacieho opatrenia) budú na týchto listoch vlastníctva vyznačené aj ďalšie sudcovské záložné práva, čím dôjde k možnosti neúplného uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca preto uvádza, že okrem nehnuteľností vo Voderadoch, má žalovaná taktiež (s manželom) vo vlastníctve aj nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v A. F., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A. F.. Hoci ide iba o záhradu s odhadovanou hodnotou 40 000 až 50 000 eur, aj táto suma je pre žalobcu významná pre jeho budúce uspokojenie v prípade, ak nehnuteľnosti vo N. nebudú mať hodnotu súčtu zabezpečovaných pohľadávok, ktorými veritelia voči žalovanej spoločne disponujú. Žalobca preto žiada o vyznačenie sudcovského záložného práva aj na túto nehnuteľnosť.
3. Ako dôkazy žalobca predložil Čestné vyhlásenie zo dňa 22.09.2023, Potvrdenie o prevode, Výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie N., Výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie N., Výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie A. F..
4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (1) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (3)
5. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)
6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
11. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
12. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
13. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
14. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 147 ods. 1 OZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
16. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie nároku žalobcu pritom musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv žalobcu. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
18. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd teda musí rešpektovať požiadavku proporcionality.
19. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, vrátane aktuálnych výpisov z LV č. XXX B. XXXX pre k. ú. N. a LV č. XXX pre k. ú. A. F. (zabezpečené v súlade s § 185 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný.
20. Predovšetkým žalobca osvedčil danosť práva na sumu 22 000 eur od žalovanej. Súd mal za osvedčené uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke, a to z Čestného vyhlásenia zo dňa 22.09.2023, v ktorom žalovaná potvrdzuje prevzatie sumy 22 000 eur ako pôžičky za účelom obchodnej spolupráce s jej vrátením do 05.11.2023, pričom podpis žalovanej je úradne osvedčený. Žalobca zároveň osvedčil, že žalovaná je evidovaná ako podielový resp. bezpodielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností (na LV č. XXX B. F. Č.. XXXX pre k. ú. N. a LV č. XXX pre k. ú. A. F.). Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že na tunajšom súde prebiehajú ďalšie
konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho je možno usudzovať, že žalovaná má aj ďalšie dlhy.
21. Ďalej súd skúmal nevyhnutnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne existenciu prejavu vôle žalovanej smerujúcu k realizácii právnych úkonov, ktoré by viedli zmareniu budúcej exekúcie za účelom vymoženia splatnej pohľadávky žalobcu. Súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil aj túto okolnosť, keď preukázal, že žalovaná vykonáva právne úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľností, ktorých sú vlastníkmi (čo vyplýva aj z voľne dostupného registra- výpisu LV č. XXX B. Č.. XXXX pre nehnuteľnosti v k. ú. N.) Na uvedených listoch vlastníctva č. XXX B. Č.. XXXX, na ktorých sú evidované nehnuteľnosti žalovanej, sú evidované plomby na základe N.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva), z čoho je zrejmé, že prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, čo poukazuje na možnú snahu žalovanej previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči žalobcovi. Súd tak z konania žalovanej vyvodil, že existuje obava spočívajúca v tom, že žalovaná sa môže snažiť vyhnúť postihnutia svojho majetku v rámci exekúcie a v budúcnosti previesť svoje nehnuteľnosti na tretie osoby.
22. Z vyššie uvedeného mal súd za osvedčené, že okrem nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX B. F. Č.. XXXX pre k. ú. VX. a LV č. XXX pre k. ú. A. F. žalovaná nevlastní žiaden hodnotný majetok, pričom je pravdepodobné, že má viacero veriteľov. Žalobca tak osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky a nedostatok iného majetku žalovanej, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcovho nároku.
23. Z uvedeného dospel súd k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku žalovanej v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku žalovanej a ďalšie dlhy žalovanej, keďže zo zápisov poznámok o viacerých súdnych konaniach vedených voči žalovanej sa javí, že žalobca nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanej uplatňuje svoj nárok súdnou cestou.
24. Súd dodáva, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému, pričom ustanovenie § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť. V tomto prípade však žalovaná kroky k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku aj reálne vykonáva.
25. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Zároveň je však potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu.
26. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliadol na vyššie uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanej pohľadávke. Súd pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 22 000 eur s príslušenstvom a tiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobca je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Keďže žalobca nie je očividne jediným veriteľom žalovanej, pričom je tu veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach žalovanej budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, mohlo by dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky žalobcu iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Ak by súd obmedzil zriadenie záložného práva iba na niektoré z nehnuteľností, mohol by tak ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu práve z dôvodu existencie viacerých veriteľov žalovanej a viacerých potencionálnych záložných práv k jej nehnuteľnostiam.
27. Súd tak mal za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia je primerané výške pohľadávky žalobcu v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a nevznikne tu zjavný nepomer. Súd tiež poukazuje na to, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 22 000 eur s príslušenstvom. Zároveň platí, že žalovaná má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia. Súd zároveň uvádza, že zásah do práv žalovanej nastúpi až vtedy, ak žalovaná nebude ochotná splniť, čo jej bude ukladať súdne rozhodnutie, a teda výkon záložného práva nastane až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
28. Súd dodáva, že v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. N. bol predmetom zabezpečenia iba žalovanej patriaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39/60 k celku a v prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. N. a LV č. XXX pre k. ú. A. F. boli predmetom zabezpečenia žalovanej patriace spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/1 k celku, pričom tu súd vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv manžela žalovanej poukazuje na ustanovenie § 147 ods. 1 OZ v spojení s aplikáciou čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP ako základných princípov, na ktorých Civilný sporový poriadok spočíva.
29. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu žalovaná, vyhovel v plnom rozsahu vo výroku I. tohto uznesenia.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.