Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: U. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Z., N. XXX/X, o zaplatenie 1119,67 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti istiny 250,- eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 488,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 488,43 eura od 6. 9. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 15. 2. 2018, zmenenou dňa 18. 4. 2018 na základe uznesenia pod č.k. XXCsp/XX/XXXX - XX zo dňa 22. 11. 2018, právoplatného dňa 31. 12. 2018, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1119,67 eura, zmluvnej pokuty vo výške 444,29 eura (z toho zmluvná pokuta 428,16 eura a úrok z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 1119,67 eura od 6. 9. 2015 do 18. 4. 2018 vo výške 16,13 eura) a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1119,67 eura od 6. 9. 2015 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 24. 4. 2015 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1020,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 36,09 eura, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu podľa , t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 179,57 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 1 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa , t. j. okamžitú splatnosť' úveru dňa 6. 9. 2015. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočnosti a predstavuje sumu 1119,67 eura (žalovaný do dnešného dňa celkovo uhradil 179,57 eura). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne

zo sumy 1119,67 eura od 6. 9. 2015 do zaplatenia. V súlade s tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. Žalobca si preto uplatnil len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % p.a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené žalobca uplatnil úrok z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 1119,67 eura od 6. 9. 2015 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1020,- eur, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy si uplatnil len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1119,67 eura do zaplatenia. Podaním zo dňa 18. 4. 2018 žalobca spresnil petit žaloby tak, že vyčíslil zmluvnú pokutu a úrok z omeškania z jednotlivých súm, a to nasledovne : zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne zo sumy 1119,67 eur od 6. 9. 2015 do 18. 4. 2018 vo výške 428,16 eur a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1119,67 eur od 6. 9. 2015 do 18. 4. 2018 vo výške 16,13 eur, spolu vo výške 444,29 eura. Teda, aj keď sankcie spolu (444,29 eur) nepresiahli sumu poskytnutého úveru (1020,- eur), žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu iba do dňa 18. 4. 2018. Žalobca tak žiadal, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 119,67 eura; vyčíslenej zmluvnej pokuty spolu vo výške 444,29 eura a ročného úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1119,67 eura od 6. 9. 2015 do zaplatenia.

3. Písomným podaním zo dňa 25. 8. 2020 žalobca vzal žalobu v časti istiny 250,- eur späť s odôvodnením, že túto sumu žalovaný uhradil po podaní žaloby. Súd preto postupom podľa a veta prvá konanie zastavil (výrok I.).

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že vzniesol námietku premlčania. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom ohľadne uzatvorenia zmluvy a zosplatnenia dlhu, preto mal súd za to, že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

5. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Súd poukazuje na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje pri posúdení splnenia podmienok podľa aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 24. 2. 2010, podľa ktorého základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie veta prvá (teraz ), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že

súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Zároveň súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 27. 7. 2009, podľa ktorého účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, oznámenie veriteľa o schválení úveru, zmluvné dojednania, zosplatnenie úveru s doručenkou, výpis z účtu zo dňa 21. 4. 2015, písomné vyjadrenia strán sporu k prejednávanej veci a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Zodpovedá pravde, že žalobca uzatvoril dňa 24. 4. 2015 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému úver (nie revolvingový) vo výške 1020,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 36,09 eura.

9. Žalovaný do dňa rozhodnutia súdu zaplatil v prospech zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu celkom 429,57 eura a to nasledovnými splátkami:

- dňa 24. 6. 2015 vo výške 20,89 eura;

- dňa 15. 7. 2015 vo výške 29,85 eura;

- dňa 12. 10. 2015 vo výške 59,32 eura;

- dňa 11. 11. 2015 vo výške 9,51 eura;

- dňa 16. 12. 2015 vo výške 30,- eur;

- dňa 17. 7. 2017 vo výške 30,- eur;

- dňa 31. 1. 2019 vo výške 50,- eur;

- dňa 25. 2. 2019 vo výške 50,- eur;

- dňa 21. 3. 2019 vo výške 50,- eur;

- dňa 18. 4. 2019 vo výške 50,- eur;

- dňa 23. 8. 2019 vo výške 50,- eur;

10. V úverovej zmluve úplne absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru podľa ako aj údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa cit. zákona. Pod termínom splatnosti je potrebné chápať ako konkrétny dátum, teda je nutné uviesť presným dátum splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Význam slova „termín” v Slovníku slovenského jazyka je „presné časové vymedzenie, určené pre nejaký úkon, pre splnenie alebo dosiahnutie niečoho“. V zmluve úplne absentuje dohoda o splácaní úveru a to o konkrétnych termínoch, do kedy majú byť splátky zaplatené. Takéto údaje sú uvedené len v oznámení veriteľa o schválení úveru, avšak toto oznámenie nie je dvojstrannou dohodou, nie je súčasťou zmluvy a teda je len jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorý svojím dodatočným písomným prejavom nemôže nahradiť dvojstrannú písomnú dohodu podľa a Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi totiž predstavuje

jednostranný právny úkon žalobcu, ktorý sa v niektorých údajoch líši od údajov uvedených v Zmluve, pričom Zmluva o revolvingovom úvere je podpísaná tak veriteľom ako dlžníkom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v Zmluve ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov Zmluvy. Vo vzťahu k náležitosti zmluvy o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f)/ je potrebné, aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 22. 2. 2018, aplikovať eurokonformný výklad. Súd je však toho názoru, že len z údaju o počte splátok nevie priemerný spotrebiteľ presne určiť termín konečnej splatnosti úveru. K tomuto je potrebné poukázať aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, kde je skonštatované, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala konkrétny dátum (termín konečnej splatnosti úveru), pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi identifikovať dátum takejto splátky. Z predloženej zmluvy termín konečnej splatnosti úveru nie je možné určiť, nakoľko z nej žiadnym spôsobom nevyplýva ani dátum poskytnutia úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podpísal zmluvu dňa 21. 4. 2015, pričom žalobca vyplnil bod 6. žiadosti o údaje o schválenom revolvingovom úvere až dňa 24. 4. 2015, je potrebné skonštatovať, že v čase kedy žalovaný zmluvu podpisoval, nemal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Údaj o termíne splatnosti prvej splátky a konkrétne termíny následných splátok sú uvedené len v Oznámení o schválení revolvingového úveru, nijako nevyplývajú zo samotnej zmluvy resp. Zmluvných dojednaní. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, termínoch splátok v zmluve o úvere je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.

11. Žalobca k termínu splatnosti splátok a konečnému termínu splatnosti úveru uviedol, že Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len „Zmluva“), ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah Zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 14. Zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ uvedené v článku 7. zmluvných dojednaní. Zmluvné dojednania sú zároveň žalovaným osobitne podpísané. Z ustanovenia článku 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní vyplýva: Dlžník podpisom a odovzdaním Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru Veriteľovi súhlasí s tým, že termín splatnosti splátky bude v prípade schválenia jeho žiadosti stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca takto: V nadväznosti na Deň poskytnutia úveru (ods. 2.3.) bude dátum splatnosti prvej splátky určený na deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po Dni poskytnutia úveru tak, že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne nasledujúcom po splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci. Zmluvné strany si výslovne dojednali spôsob určenia splatnosti splátky, pričom tento bol dodržaný. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru.

12. Súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou žalobcu uvedenou v bode 9. Tohto odôvodnenia, nakoľko z citovaných ustanovení žiadnym výpočtom nie je možné dospieť k termínu splatnosti splátok (dátum splatnosti prvej splátky bude určený na deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po Dni poskytnutia úveru tak, že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane)) ako ani k termínu konečnej splatnosti úveru (deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru).

13. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v a nasledujúceho (ďalej len ), ako aj zákona číslo o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ), oba predpisy účinné k 24. 4. 2015.

14. Podľa , účinný k 24. 4. 2015, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), účinný k 24. 4. 2015, (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), l) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaní vystupujú ako fyzická osoba nepodnikatelia. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, „profesionálne znalý podnikateľ“ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

16. Listom zo dňa 16. 8. 2015 (č. l. 2 spisu) oznámil žalobca žalovanému zosplatnenie úveru. Uviedol, že ku dňu 16. 8. 2015 je žalovaný v omeškaní s úhradou splátok č. 1, 2, 3, ktoré je povinný uhrádzať ako dlžník podľa Zmluvy o revolvingovej pôžičke, resp. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Suma omeškaných splátok je spolu 127,22 eura. Aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je 76 dní. V prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si bude môcť veriteľ uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie (pokiaľ už neboli v celom rozsahu uplatnené). Stratia výhodu splátok a celý dlh bude povinný zaplatiť naraz. Ak tak neurobí, bude veriteľ oprávnený vymáhať celý dlh s príslušenstvom cestou súdneho pripadne rozhodcovského konania. Predmetný list žalovaný podľa pripojenej doručenky prevzal dňa 20. 8. 2015 (štvrtok). Lehota na plnenie 15 dní uplynula 4. 9. 2015 (piatok), a keďže žalovaný neplnil, dňom 5. 9. 2015 došlo k zosplatneniu dlhu a dňom 6. 9. 2015 sa dostal žalovaný do omeškania. Žiadne z týchto skutkových tvrdení žalovaný nerozporoval.

17. Z výpisu z účtu žalobcu, ako aj z prehľadu splácania, vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému dňa 24. 4. 2015 bezhotovostne sumu 918,- eur, pričom žalovaný celkovo žalobcovi uhradil na predmetný úver sumu 429,57 eura. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel a preto je nesporná.

18. V zmysle bodu 8.1 až 8.3 Zmluvy, v prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá. je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stal j podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy o RU a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t j. 14,6 % p a.). Okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RO je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RÚ. Zmluvná pokuta podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RU spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského Úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie Dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšil úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č.

19. Podľa čl. 14. Zmluvných dojednaní, služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Veriteľom a Dlžníkom, napríklad na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok (bod 14.1.). Jednotlivé služby sú poskytované Dlžníkovi na základe ním prejavenej vôle s tým, že ich poskytovanie je odplatné. Výška odplaty sa riadi Sadzobníkom poplatkov. Služby sú poskytované na základe uzavretia samostatnej dohody o ich poskytovaní. (bod 14.2.)

20. Súd preskúmal výšku RPMN zadaním údajov zo Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými do Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN (http://www.fininfo.sk/sk/ kalkulacky/kalkulacka-rpmn) a to k dátumu pôžičky: 24. 4. 2015, výšky pôžičky: 1020,- eur, periodicity splátok: mesačne, počtu splátok: 36, splatenia splátky: na začiatku obdobia, výšky splátok: 36,09 eura, dodatočného nákladu: 102,- eur, výsledkom čoho bola hodnota RPMN 28,42 %, ak by súd prihliadol na mesačnú splátku 36,09 eura podľa zmluvy, inak RPMN vo výške 98,32 %, ak by súd prihliadol na mesačnú splátku 59,32 eura podľa zmluvy + dohody o poskytnutí doplnkovej služby.

21. Podľa a , účinný k 24. 4. 2015, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa , , (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Žalobca si uplatnil tiež nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 1119,67 eura od 6. 9. 2015 do 18. 4. 2018 vo výške 428,16 eura, ktorý odvodzoval zo zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne čl. 8 bodu 8.1 až 8.3 Zmluvy. K tomuto súd uvádza, že Zmluva o úvere bola vopred pripravená veriteľom a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, len zmluvu podpísať v takom znení, ako ju veriteľ vopred pripravil. Nárok na zmluvnú pokutu patrí dodávateľovi iba v prípade, ak táto bola individuálne písomne dojednaná, čo žalobca nepreukázal. V zmysle ustanovenia , , keďže žalobca nepreukázal opak, súd nepovažoval zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú. Okrem toho, zmluvná pokuta tak, ako je dojednaná v čl. 8 Zmluvy je nejasná, neurčitá, pripúšťajúca rôzny výklad. Z jej formulácie nie je jednoznačné, či nárok na zmluvnú pokutu vzniká samotným omeškaním dlžníka a súčasne aj po zosplatnení úveru v dôsledku omeškania s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace, pričom je možný výklad aj v tom smere, že veriteľ by si mohol uplatniť zmluvnú pokutu duplicitne. Je pritom nevyhnutné, aby priemerný spotrebiteľ poznal rozsah svojho záväzku a to i v prípade jeho omeškania, čo z takto naformulovanej zmluvnej podmienky nemožno usudzovať. Z týchto dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol v celom rozsahu (výrok III.).

23. Preskúmaním obsahu zmluvy súd zistil, že táto obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN (26,50 %) a celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. k)/. Je zrejmé, že žalobca do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom (1401,24 eura) nezahrnul platby podľa Dohody o poskytovaní služieb (odplata za poskytnutie tejto služby je samostatne uvedená v Oznámení o schválení úveru vo výške 836,28 eura). Je síce pravdou, že Služby sú v zmysle čl. 14 Zmluvných dojednaní dobrovoľné, avšak boli už v samotnej zmluve zahrnuté do pravidelných mesačných splátok (59,32 eura), preto výpočet celkovej sumy k zaplateniu vyznieva zavádzajúco. V zmluve je uvedené, že úver je splatný v 36 mesačných splátkach po 36,09 eura, čoho súčin predstavuje sumu 1299,24 eura + 102,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru, t. j. spolu 1401,24 eura. Súd v tejto súvislosti poukazuje na a ; celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok; celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

24. Súd je jednoznačne toho názoru, že pokiaľ boli v zmluve dohodnuté doplnkové služby (a tieto už dokonca aj boli zhrnuté v pravidelnej mesačnej splátke) mali byť súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, a tým pádom mali byť zahrnuté aj do výpočtu RPMN (§ 2 písm. i/ zák. č. 129/10 Z.z.). Z tohto dôvodu súd nepokladá túto povinnú náležitosť zmluvy za splnenú, nakoľko táto je v zmluve uvedená nesprávne, teda nezodpovedá skutočnosti a v zmluve je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, by správne mala byť uvedená 2237,52 eura (59,32 eura x 36 + 102,- eur) a podľa výpočtov cez Interaktívnu kalkulačku správna hodnota RPMN predstavuje 98,32 %. Možno teda uzavrieť, že zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ a súčasne RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa.

25. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že žalobca súdu ani nepreložil Dohodu o poskytovaní služieb podpísanú žalovaným, čo je jeho povinnosťou v zmysle , teda ani neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide preukázanie platného uzatvorenia tejto dohody so žalovanými. Avšak aj v prípade, ak by mal súd preukázané platné uzatvorenie tejto dohody, nič by to nezmenilo na vyššie uvedenom právnom závere, že platba na základe tejto dohody mala byť jednoznačne zahrnutá do výpočtu RPMN a aj do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie oprávnenosti uplatnenia náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 84,30 eura, keďže súdu nepreukázal zaslanie či

doručenie písomného pokusu o zmier pred začatím súdneho konania žalovaným. Preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol (výrok III.).

26. Vzhľadom na chýbajúci údaj v zmluve (, ) a nesprávne uvedené údaje (), úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle a , nakoľko ide o neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie takých údajov v zmluve, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Pritom súd poukazuje na skutočnosť, že pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle predpísaných v ust.

27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému v zmysle Zmluvy sumu 918,- eur, pričom žalovaný celkovo zaplatil na predmetný úver sumu 429,57 eura. Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 488,43 eura (výrok II.) ako rozdiel medzi sumou poskytnutého a splateného (bezúročného a bezpoplatkového) úveru (918,- eur - 429,57 eura).

28. Podľa , Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , účinného od 1. 2.2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Ku dňu omeškania bola platná základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % ročne, potom úrok z omeškania predstavuje výšku 5,05 % ročne.

30. V konaní bolo preukázané a súčasne ani nebolo nesporné, že žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal. Keďže bol v omeškaní so splácaním troch celých splátok úveru, preto ho žalobca vyzval k úhrade dlžnej sumy a súčasne ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný napriek výzve, ktorú osobne prevzal, dlžnú sumu neuhradil, žalobca úver zosplatnil, pričom v žalobe žalobca uvádzal, že k zosplatneniu došlo dňa 6. 9. 2015 a od tohto dňa si aj vyčíslil úroky z omeškania. Ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného v bode 16., k zosplatneniu došlo 5. 9. 2015 a už od 6. 9. 2015 je žalovaný v omeškaní so splnením svojho dlhu. Súd preto žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy priznanej istiny 488,43 eura a to od 6. 9. 2015 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko úrok z omeškania bol uplatnený duplicitne (vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1119,67 eura od 6. 9. 2015 do 18. 4. 2018, t. j. vo výške 16,13 eura).

31. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol (výrok IV.) podľa a . V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa určí pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby alebo jej časti, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

31. Po pomernom rozdelení trov konania, t. j. po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, potom súd dospel k záveru, že uplatnení celkovej sumy 1119,67 eura istiny a zmluvnej pokuty 444,29 eura (spolu 1563,96 eura) žalobca bol v konaní úspešný v časti 47,22 % (priznaná istina 488,43 eura

a 250,- eur, v ktorej časti súd konania zastavil z dôvodu, že žalovaný plnil po podaní žaloby; 738,43 eura/1563,96 eura x 100) a žalovaný bol v konaní úspešný v časti 52,78 % (zamietnutie istiny 381,24 eura s prísl., zmluvnej pokuty 444,29 eura; t. j. 825,53 eura/1563,96 eura x 100), teda úspešnejšou stranou sporu bol žalovaný, avšak nevznikli mu trovy konania, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaný nemôže podať odvolanie ( ).

Proti tomuto rozsudku žalobca môže podať odvolanie (mimo výroku I.) a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

Podľa odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.