Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-148-2020.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/148/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 14.724,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/341/2018-146 zo dňa 14.07.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/341/2018-146 zo dňa 14.07.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I rozhodol v predmetnej sporovej veci rozsudkom č. k. 27Cb/341/2018-113 zo dňa 12.02.2020, ktorým konanie o zaplatenie 4.250,- Eur zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Uvedené meritórne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že na pojednávanie, nariadené na deň 12.02.2020 o 9:00 hod. boli predvolané sporové strany prostredníctvom ich právnych zástupcov. Predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené hybridne dňa 19.11.2019 s elektronickou doručenkou, avšak právny zástupca žalobcu sa na dané pojednávanie nedostavil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobca ani právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili. Žalovaný navrhol v spore rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Nakoľko súd prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru, že na predmetnom pojednávaní boli splnené všetky podmienky v zmysle § 278 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), rozhodol o čiastočnom zastavení konania a vo zvyšnej časti uplatňovaného nároku rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, t.j. žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti predmetnému rozsudku uplatnil žalobca v zákonnej lehote ako prostriedok nápravy návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 C.s.p., o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 27Cb/341/2018-146 zo dňa 14.07.2020, ktorým návrh žalobcu zamietol.
4. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že pri aplikácii § 278 C.s.p. nemá súd fakultatívnu možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ale je tak povinný urobiť, ak sú splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Nakoľko žalovaný na pojednávaní navrhol v spore rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a súd prvej inštancie vyhodnotil, že pre rozhodnutie uvedeným spôsobom sú splnené podmienky, bol povinný rozsudok pre zmeškanie vydať. Po posúdení okolností, ktorými žalobca odôvodňoval svoj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvod zmeškania pojednávania zo strany žalobcu nemožno akceptovať. Žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a upovedomený o tom, kedy a kde sa bude konať nariadené pojednávanie, pričom túto skutočnosť žalobca ani nesporil. Je preto vecou žalobcu a zároveň toto má byť aj jeho hlavným záujmom, aby sa na nariadené pojednávanie dostavil riadne a včas. Skutočnosť, že si recepcia advokátskej kancelárie riadne neplní svoju povinnosť, t.j. prišlo k nesprávnej žurnalizácii predvolania na pojednávanie a následne nedostaveniu sa naň, nemôže byť na škodu strany sporu, ktorá sa pojednávania riadne zúčastnila. Na strane žalobcu došlo k zavinenej neúčasti na pojednávaní, v dôsledku ktorej došlo k rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zmysle § 278 C.s.p.. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že v iných sporoch si žalobca svoje povinnosti riadne plnil, prípadne že bol v spore dovtedy aktívny. Súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu ospravedlniteľného dôvodu na strane žalobcu, na základe ktorého by bolo možné rozsudok pre zmeškanie zrušiť, nakoľko sa jedná o interný dôvod majúci pôvod vo vedení advokátskej kancelárie, preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že síce nepopiera, že sa na pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, nedostavil, avšak v danom prípade došlo k pochybeniu zo strany recepcie, pričom informácia o nariadení termínu pojednávania nebola odovzdaná advokátovi, ktorý je ako osoba s právnickým vzdelaním a zloženou odbornou skúškou garantom poskytovania advokátskych služieb a dostala sa do jeho sféry až doručením rozsudku pre zmeškanie. Žalobca nikdy nemal úmysel mariť sporové konania, nakoľko má záujem na včasnom a rýchlom rozhodnutí veci, o čom svedčí aj skutočnosť, že nebol v konaní pasívnym a vždy reagoval nielen v procesnej lehote stanovenej súdom, ale dokonca pred jej uplynutím. Rovnako tak je aktívny vo všetkých sporových konaniach, vedených Okresným súdom Bratislava I, kde je v procesnom postavení žalobcu a žalovanou stranou sporu je KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a to bez ohľadu na výšku uplatňovaného nároku a dostavil sa na všetky súdom prvej inštancie doposiaľ nariadené pojednávania. V danom prípade sa jednalo o pochybenie recepcie spočívajúce v stotožnení jednotlivých predvolaní na pojednávania, nakoľko dňa 09.12.2019 bolo žalobcovi doručené predvolanie na pojednávanie aj v sporovej veci, vedenej pod sp. zn. 29Cb/255/2018 a dňa 16.01.2020 bolo doručené pojednávanie v sporovej veci, vedenej pod sp. zn. 36Cb/50/2019, čo viedlo k nesprávnemu zažurnalizovaniu doručenej pošty. A ani pri dodatočnej kontrole nebolo možné prísť na vzniknutú chybu, pretože sa jednalo o totožné strany sporu a doručenie viac ako jedného predvolania na pojednávanie v blízkom časovom slede. S poukazom na nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 369/2018 zo dňa 13.12.2018, viaceré rozhodnutia NS SR a odbornú literatúru možno podľa žalobcu dospieť k jednoznačnému záveru, že žalobca nebol v konaní pasívnou stranou sporu, nakoľko si svoje povinnosti zodpovedne plnil a osvedčil závažnosť a ojedinelosť dôvodov, prečo sa na nariadené pojednávanie nedostavil, pričom tieto dôvody doložil listinnými dôkazmi.
6. Žalobca v odvolaní taktiež poukázal na to, že súd prvej inštancie sa ním uvádzanými dôvodmi v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zaoberal len mimoriadne formálne, vôbec nezohľadnil ojedinelosť celej situácie a nevysporiadal sa s právnou argumentáciou žalobcu v zmysle nálezu ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 369/2018 zo dňa 13.12.2018, na ktorú žalobca poukázal. Žalobca má za to, že kontumácia je zásahom do jeho práv takej intenzity, že súd prvej inštancie je povinný sa vysporiadať s argumentáciou v celom relevantnom rozsahu, čomu formálne konštatovanie, že podľa súdu sa nejedná o ospravedlniteľný dôvod, nezodpovedá. Podľa uznesenia NS SR, sp. zn. 5Obdo/26/2019 zo dňa 29.01.2020, príčina zmeškania pojednávania musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti. Žalobca neuvádza, že jeho aktivita v ostatných konaniach medzi totožnými stranami sporu je priamym zákonným dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ale predstavuje práve uvádzaný aspekt ospravedlniteľnosti vzniknutej situácie, ktorá je ojedinelým prípadom. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že zmeškal termín nariadeného pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, ktorým bola chyba žurnalizácie predvolania a jeho zámena s ďalšími doručenými predvolaniami s totožnými stranami sporu v právne totožných veciach poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia vo veľmi krátkom časovom slede.
7. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozsudok pre zmeškanie žalobcu Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/341/2018 - 113 zo dňa 12.02.2020 zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal predmetné odvolanie žalobcu v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s uvádzanými dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
10. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Podľa § 281 ods. 1, 2 C.s.p., ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
12. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade, keď bol vydaný kontumačný rozsudok na pojednávaní podľa § 278 CSP, na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže žalobca za zákonom stanovených podmienok požiadať o zrušenie kontumačného rozsudku. Základným predpokladom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku z ospravedlniteľného dôvodu. Zároveň musí podať návrh na zrušenie rozsudku do 15 dní, od kedy sa o kontumačnom rozsudku dozvedel. Od návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa rozhoduje uznesením, ktorým súd buď návrhu vyhovie - rozsudok zruší a nariadi pojednávanie, alebo návrh zamietne.
13. Vzhľadom k tomu, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je v zmysle § 281 ods. 1 CSP právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti s ohľadom na konkrétny prípad posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania.
14. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a nakoľko v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. Žalobca je v rámci návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku podľa § 281 ods. 1 C.s.p. ako prostriedku procesnej obrany oprávnený spochybniť existenciu zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie - čo aj urobil. Odvolací súd však v prípade žalobcom spochybňovaného splnenia podmienok pre rozhodnutie podľa § 278 C.s.p. uvádza nasledovné:
15. Z obsahu spisu mal odvolací súd za jednoznačne preukázané, že žalobca bol v predmetnej sporovej veci zastúpený advokátom, a to na základe generálneho plnomocenstva zo dňa 14.01.2013 (č. l. 30 spisu). Predvolanie na pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 12.02.2020 o 9:00 hod., obsahujúce zároveň poučenie sporových strán podľa § 274 a § 278 C.s.p., bolo žalobcovi doručené prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas, a to dňa 19.11.2019 o 10:18 hod (č. l. 103 spisu). Nakoľko sa žalobca ani jeho právny zástupca predmetného pojednávania nezúčastnili a svoju neúčasť neospravedlnili, žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu po udelení súhlasu s čiastočným späťvzatím navrhol o zvyšnom žalobou uplatňovanom nároku rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Po posúdení splnenia procesných podmienok podľa § 278 C.s.p. súd prvej inštancie návrhu žalovanej strany sporu vyhovel (bližšie viď ods. 1 odôvodnenia). Žalobca následne v rámci návrhu na zrušenie
kontumačného rozsudku svoju neprítomnosť na predmetnom pojednávaní ospravedlnil, pričom ako dôvod uviedol administratívne pochybenie recepcie spočívajúce v chybe v žurnalizácii predvolania a jeho zámeny s ďalšími doručenými predvolaniami s totožnými sporovými stranami v právne totožných veciach poistného plnenia v krátkom časovom období.
16. V danom kontexte odvolací súd uvádza, že žalobca je subjektom obzvlášť dotovaným tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je z povahy veci možné vydať len na nariadenom pojednávaní a len na návrh žalovanej strany sporu. Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto ak žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti - v tomto prípade povinnosť účasti na nariadenom pojednávaní, procesnou sankciou za predmetnú pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu je pri splnení zákonných predpokladov obligatórne a súd musí takéto rozhodnutie vydať. Ak žalobca následne navrhuje zrušenie kontumačného rozsudku, musí preukázať, že pojednávanie, na ktorom bol takýto rozsudok vyhlásený, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.
17. V rámci žalobcom namietanej argumentácie v súvislosti s nálezom ÚS SR, sp. zn. II ÚS 369/2018 zo dňa 13.12.2018, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v danom prípade účelovo vyňal len časť z uvedeného nálezu, podľa ktorého príslušný súd prvej inštancie vyhodnotil vzniknutú procesnú situáciu týkajúcu sa opodstatnenosti dôvodu sporovej strany, ktorý považovala za ospravedlniteľný, a tým privodiaci zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca v podanom odvolaní už však neuviedol, že v predmetnom náleze bolo zároveň zo strany ÚS SR skonštatované, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný a je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (ods. 26 odôvodnenia). Žiada sa tiež podotknúť (aj v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa mimoriadne formálneho posúdenia dôvodov ním uvádzanými v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo strany súdu prvej inštancie „bez zohľadnenia ojedinelosti celej situácie“), že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia venoval argumentácii žalobcu dostatočným spôsobom, t.j. spôsobom zodpovedajúcim miere jej závažnosti a po jej vyhodnotení dospel k záveru, že v danom prípade podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie splnené boli a vo vzťahu ku konkrétnej žalobcom uvádzanej situácii túto nie je možné akceptovať ako ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania. Navyše, súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení napadnutého uznesenia v kontexte znenia čl. 6 C.s.p. poukázal aj na skutočnosť, že okrem samotnej existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania predmetného pojednávania absentuje aj jeho včasnosť, keďže k zisteniu zmeškania predmetného pojednávania žalobcom došlo až doručením samotného rozsudku, s čím sa odvolací súd taktiež v plnom rozsahu stotožňuje.
18. Odvolací súd zároveň poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. právo patrí len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, medzi ktoré je možné zaradiť aj normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného sporu prostredníctvom účasti na nariadenom pojednávaní, na ktorom bola potrebná aj prítomnosť žalobcu (za účelom vykonania dokazovania). Keďže žalobca sa na pojednávanie v spore, ktoré sám inicioval podaním žaloby, nedostavil, sám zostal v konaní neaktívnym. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na návrh žalovaného vydal rozsudok pre zmeškanie. Na margo žalobcom opakovane uvádzaného argumentu o pochybení spočívajúcom v zlej žurnalizácii (resp. zámene) predvolania na predmetné pojednávanie s poukazom na viaceré v krátkom období doručené predvolania na pojednávanie ako ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie pojednávania, odvolací súd uvádza, že právny zástupca má byť schopný konať s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby boli chránené záujmy jeho klienta (žalobcu), pričom sa tejto povinnosti nezbavuje ani v prípade spočívajúcom v administratívnom pochybení jeho recepcie (čo navyše ani preukázané nebolo). Pokiaľ sa teda na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nedostaví, je povinný znášať následky neprofesionálneho výkonu svojho povolania - čo v danom prípade predstavuje vydanie kontumačného rozsudku. Na rozhodovaciu činnosť súdu prvej inštancie a následne odvolacieho súdu vo veci návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá vplyv ani žalobcom opakovane uvádzaná skutočnosť, že v obdobných sporoch je aktívnou stranou sporu, nakoľko tento argument je pri posudzovaní okolností hodných ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní v danej konkrétnej veci, nariadenom Okresným súdom Bratislava I na deň 12.02.2020, na ktorom došlo k
rozhodnutiu kontumačným rozsudkom, irelevantná a neobstojí ani ako žalobcom akcentovaný „aspekt ospravedlniteľnosti“.
19. Záverom odvolací súd konštatuje, že skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, sama o sebe nepostačuje na prijatie žalobcom tvrdeného záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nesleduje účel základného práva na súdnu ochranu. To, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR, nakoľko pod právo na spravodlivý proces nemožno subsumovať právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, na čo poukazuje aj stabilná rozhodovacia činnosť ÚS SR (napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní reálne žiadne trovy nevznikli (k predmetnému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril), súd mu ich náhradu nepriznal.
22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).