Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov: 1) C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. U. H., T. XXX/XX, 2) G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. U. H., T. XXX/XX, oboch zastúpených advokátkou C.. N. R., so sídlom E. U. H., E. 3, B.: XX XXX XXX proti žalovaným: 1) C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX, 2) Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX, 3) C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX, 4) B. R., nar. XX.X.XXXX trvale bytom D., F. XXXX, všetkým zastúpeným advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, o ochranu vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -559 zo dňa 04.12.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

X. Okresný súd L. (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaným 1/ až 4/ priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou, súdu doručenou 20.02.2012, domáhali toho, aby súd uložil žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. E. M., susediacich s nehnuteľnosťami žalobcov, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Stará Lesná, zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu. Žaloba bola odôvodnená tým, že v nehnuteľnosti žalovaných má žalovaný v 1. rade kolibu kde vykonáva pohostinskú podnikateľskú činnosť. V zariadení sa nedodržiava nočný kľud, návštevníci zariadenia aj v nočných hodinách obťažujú žalobcov a ďalších vlastníkov okolitých domov hlukom, autobusy, ktoré tam návštevníkov privážajú sú dlhodobo naštartované, šíri sa z nich hluk, dym a zápach. K náprave nedošlo ani mnohým sťažnostiam adresovaným Obecnému úradu Stará Lesná. Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli v roku 1992 a žalovaný v 1. rade začal vykonávať podnikateľskú činnosť v stavbe súp. č. XXX, o čom svedčí aj schválenie prevádzkovej doby koliby z 20.09.1992. Žalobca so žalobkyňou nadobudli vlastnícke právo k pozemkom v blízkosti tejto prevádzky až v roku 1996, pričom sa jednalo o pozemok, ktorý podľa platného územného plánu obce mal byť určený ako oddychová zóna pre rekreáciu, teda žalobcovia vedeli do akých pomerov pôjdu bývať. Vyjadrenia susedov sú právne nerelevantné, pretože

títo nepodali žalobu, a preto posudzovanie ich subjektívnych názorov na šírenie údajného hluku, dymu a rušenia nočného kľudu nie je pre súd záväzné. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -457 zo dňa 10.07.2018 rozhodol vo veci samej tak, že I. výrokom žalobe v časti vyhovel a uložil žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Stará Lesná zdržať sa obťažovania žalobcov ako vlastníkov susedných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Stará Lesná hlukom a dymom (mimo dymu vznikajúceho pri vykurovaní objektu) nad primeranú mieru zodpovedajúcu obytnej zóne a úplne po ukončení povolenej prevádzkovej doby zariadenia Koliba, súp. č. XXX na parc. č. XXX. Zároveň II. výrokom uložil žalovaným 1.-4. povinnosť vykonať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie týchto súdom uložených povinností dňom právoplatnosti tohto rozsudku. III. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a V. výrokom priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -532 zo dňa 12.09.2019 po odvolaní podanom žalovanými zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch I., II. a V. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v novom rozhodnutí sa súd vysporiada s námietkou žalovaných o tom, že Koliba bola prevádzkovaná v čase výstavby rodinného domu žalobcov v tom zmysle, či to má alebo nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti žaloby. Následne má súd objasniť mieru obťažovania, ktorá by mohla byť v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci zistenú. Povinnosťou súdu bolo vyložiť aká miera obťažovania hlukom a dymom neprekračuje primerané pomery, jednak v danom type lokalít, ako aj v konkrétnom mieste. Súd prvej inštancie z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania zistil, že podľa listu vlastníctva č. XXX, k.ú. Stará Lesná sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXX, každý v pomere 1 k celku, pozemku - parcela C KN č. XXX, vo výmere 504 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, každý v pomere 1 k celku a pozemku - parcela C KN č. XXX, vo výmere 1254 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, každý v pomere 1 k celku. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. Stará Lesná vyplýva, že žalovaní 1) - 4) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to stavba, súp. č. XXX na parcele č. XXX, koliba, v podiele žalovaní 1) a 2) ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní 3) a 4), ako manželia v pomere 1 k celku, pozemku - parcela C KN č. XXX, vo výmere 349 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní 1) a 2), ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní 3) a 4), ako manželia v pomere 1 k celku, pozemku - parcela C KN č. XXX vo výmere 180 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní 1) a 2) ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní 3) a 4) ako manželia v pomere 1 k celku, pozemku

- parcela C KN č. XXX vo výmere 235 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní 1) a 2), ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní 3) a 4), ako manželia v pomere 1 k celku, pozemku - parcela C KN č. XXX vo výmere 496 m2, druh pozemku ostatná plocha, v podiele žalovaní 1) a 2), ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní 3) a 4), ako manželia v pomere 1 k celku, u ktorých ako prvý titul nadobudnutia je uvedené R I 2609/91-42/91. Podľa výpisu zo živnostenského registra č. 706-15426 žalovaný 1) pod obchodným menom C. E. - Zbojnícka koliba vykonával podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania pohostinská činnosť s dátumom vzniku oprávnenia od 29.09.1992 do 09.01.2014. Podľa výpisu zo živnostenského registra č. 706-15420 žalovaný 3) pod obchodným menom C. R. - Zbojnícka koliba vykonáva podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania pohostinská činnosť s dátumom vzniku oprávnenia od 29.09.1992 až doposiaľ. Súhlas s prevádzkou Zbojníckej koliby, Stará Lesná č. XXX bol daný Obvodným úradom Poprad rozhodnutím z 05.11.1992. Obecný úrad Stará Lesná určil - schválil prevádzkovú dobu koliby 20.09.1992 denne okrem nedele v čase od 16:00 hod. do 24:00 hod. Súhlas s otváracími hodinami Zbojníckej koliby vyjadrilo 53 obyvateľov obce Stará Lesná a 7 hotelových zariadení sídliacich v obci Stará Lesná. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 20.06.1996 žalobcovia ako kupujúci kúpili od obce Stará Lesná ako predávajúceho na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 01.04.1996 vytvorenú parcelu EN XXX/XXX vo výmere 1800m2, odčlenenú od parcely XXX/XX, ktorá bola zapísaná na liste vlastníctva č. X, k.ú. Stará Lesná. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 20.01.1997 bol udelený súhlas žalobcom na použitie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel - výstavba rodinného domu. Z rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku a územného plánovania č.j.: OÚ-ŽP/957/97-Šk zo dňa 31.01.1997 vyplýva, že žalobcom bola v obci Stará Lesná povolená novostavba rodinného domu s obytným podkrovím na pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 1.800 m2. Kolaudačným rozhodnutím obce Stará Lesná SÚ 81/2004-Mj zo dňa 21.06.2004 bolo povolené užívanie stavby: Novostavba rodinného domu v obci Stará Lesná na pozemku parc. KN XXX/ XXX, k.ú. Stará Lesná.

Obecný úrad Stará Lesná stavebným povolením zo dňa 30.12.2003 povolil žalovaným prestavbu a prístavbu Zbojníckej koliby v obci Stará Lesná a kolaudačným rozhodnutím zo dňa 24.08.2012 povolil užívanie stavby: Prestavba a prístavba Zbojníckej koliby v obci Stará Lesná. Znalecký ústav Technickej univerzity v Košiciach, ktorý bol poverený vykonaním znaleckého dokazovania za účelom merania intenzity šírenia hluku uviedol, že nie je možné vypracovať znalecký posudok vzhľadom k tomu, že meranie sa nedá uskutočniť, keďže nie je možné vystihnúť dobu kedy by bola Koliba v plnej prevádzke. Je otázne koľko dní v roku sa vyskytuje takáto situácia, keď skoro 90 % v roku je všetko v poriadku. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu spornými neboli skutkové tvrdenia týkajúce sa skutočností, že žalovaní vykonávajú podnikateľskú činnosť v pohostinstve Zbojnícka koliba v Starej Lesnej od roku 1992 a že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností susediacich s nehnuteľnosťami žalovaných od roku 1996. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba dôvodnou nebola. Žalobcovia kupovali nehnuteľnosti susediace s nehnuteľnosťami žalovaných kúpnou zmluvou z 20.06.1996, v tom čase už žalovaní od roku 1992 prevádzkovali Zbojnícku kolibu. Pri kúpe si mali žalobcovia podľa súdu prvej inštancie náležite zistiť všetky podstatné skutočnosti v danej lokalite. Už v tom čase mali vedomosť o tom, že v susedstve sa nachádza pohostinské zariadenie Zbojnícka koliba. Obec Stará Lesná nie je typickou obcou vidieckeho charakteru, v ktorej ľudia hospodária, o čom svedčí aj to, že už v roku 1992 v nej malo sídlo minimálne ďalších 7 hotelových zariadení. Charakteristickým znakom obce je to, že ide o obec v turistickej oblasti, v ktorej sa rozvíja obchod a služby a cestovný ruch, keďže obec je v blízkosti Vysokých Tatier. Okrem Zbojníckej koliby sa v obci nachádza viacero zariadení podobného charakteru, ak by súd žalobe vyhovel, majitelia Zbojníckej koliby by boli diskriminovaní voči iným prevádzkam v obci, ktoré sú taktiež súčasťou cestovného ruchu. Pokiaľ predmetom žaloby mala byť ochrana žalobcov pred imisiami, ktorými ich žalovaní svojou činnosťou nad mieru primeranú pomerom majú obťažovať, súd prvej inštancie uviedol, že obťažovanie je neprípustné len ak je „nad mieru primeranú pomerom“ pričom primeranosť sa primárne posudzuje ku konkrétnym pomerom v mieste a čase, pričom treba zohľadňovať aj rôznosť miestnych zvyklostí vyplývajúcich z polohy či umiestnenia nehnuteľností. Súd prvej inštancie zopakoval, že obec Stará Lesná je obcou, pre ktorú je typický cestovných ruch, intenzita hluku sa dá presne zmerať, znaleckým posúdením ju nebolo možné zistiť, nie je preto možné konštatovať, že by išlo o šírenie imisií, ktoré je vnímané objektívne a v konečnom dôsledku objektívne prekračuje primeranú mieru. K petitu žalobného návrhu, ktorým žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovaným povinnosť vykonať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie súdom uložených povinností súd uviedol, že na základe negatórnej žaloby môže pôvodcovi imisií uložiť len povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo pozitívne konať. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že návrhy žalobcov na ďalšie dokazovania prednesené na pojednávaní, na ktorom bolo o žalobe rozhodnuté, zamietol. Taktiež nevykonal ani ostatné dôkazy predložené stranami v priebehu konania, pretože ich vykonanie vo vzťahu k rozhodnutiu súdu by dôkaznú situáciu nezmenilo. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie a rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením a , vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa , , , , . Podľa žalobcov súd prvej inštancie za spornú považoval len otázku dôvodnosti podania žaloby a to k časovému aspektu začiatku prevádzkovania Zbojníckej koliby žalovanými a kúpy nehnuteľností a výstavby rodinného domu žalobcami, ostatnými skutočnosťami sa nezaoberal. Žalobcovia uviedli, že je pravdou, že dom stavali v čase keď tam bola už prevádzka pohostinského zariadenia Zbojnícka koliba, avšak je rozdiel medzi pôvodne malou prevádzkou, ktorá sa následne rozšírila o ďalších cca 80 miest rozsiahlou výstavbou, rekonštrukciou. K navýšeniu počtu miest návštevníkov došlo až po roku 2003, nie je preto sporné, že väčší počet zákazníkov určite produkuje väčšie množstvo imisií ako malá prevádzka. Súd mal stavebné povolenie z 30.12.2013, ktorým bola povolená rozsiahla výstavba, zastavaná plocha stavby po prístavbe mala byť 325 m2, obostavaný priestor 1.100 m3, rozpočtový náklad bol 4.650.000,- Sk. Žalobcovia uviedli, že nie je sporné, že v obci sa rozvíja cestovný ruch, povinnosťou všetkých vlastníkov nehnuteľností je urobiť také opatrenia, aby výkonom svojho vlastníckeho práva - prevádzkovaním svojich zariadení nerušili výkon vlastníckeho práva iných vlastníkov nehnuteľností, dodržiavať nočný kľud, prevádzkovú dobu, nešíriť hluk a dym. Žalobcovia poukázali na to, že ani jedno zariadenie na ulici, aj keď je tam penzión, neruší výkon vlastníckeho práva ostatných obyvateľov, rešpektuje sa nočný kľud. Ľudia, ktorí prídu za

turistikou sa chcú nielen zabávať, ale aj pokojne užívať a relaxovať v tatranskej oblasti, majú záujem pokojne sa vyspať, čo je práve prevádzkou zariadenia v nehnuteľnosti žalovaných, nerešpektovaním prevádzkových hodín, žalobcom a taktiež návštevníkom a obyvateľom ulice znemožnené. Hlučnosť prevádzky riešila viackrát aj obec Stará Lesná, čo je dôkazom toho, že v žiadnom prípade nejde o subjektívny pocit samotných žalobcov a že je výkon vlastníckeho práva rušený nad mieru primerané pomerom. Podľa žalobcov sa súd nevysporiadal s dôkazmi, ktoré v priebehu celého konania predkladali. V priebehu konania bolo uvádzané, že problematické parkovanie áut na verejnom priestranstve a miestnej komunikácii návštevníkmi zariadenia a autobusmi je problematické. V tejto súvislosti poukazovali na to, že v stavebnom povolení bolo riešené, že parkovaním áut na verejnom priestranstve a miestnej komunikácii nesmie dôjsť k obmedzeniu týchto priestranstiev. Čo sa týka prevádzkovej doby, žalobcovia uviedli, že sa im zdá, že žalovaní ani nerešpektujú prevádzkovú dobu prijatú všeobecne záväzným nariadením obce. Žalobcovia nemôžu spať, nemôžu otvárať okná, majú presný prehľad akí turisti, návštevníci, akej národnosti z prevádzky vychádzajú, krik, hluk sa šíri z nehnuteľnosti žalovaných a následne, keď návštevníci odchádzajú, aj po celej ulici. Žalobcovia uviedli, že nemajú v úmysle brániť vo výkone činnosti žalovaným, ale ako vlastníci nehnuteľnosti by mali žalovaní zabezpečiť svoju prevádzku tak, aby ich hostia, ktorí sú aj pod vplyvom alkoholu, neboli v týchto zariadeniach po prevádzkovej dobe, následne hluční. Správanie hostí tohto zariadenia trvá aj niekoľko hodín, niekedy aj do ranných hodín keď postupne vychádzajú, resp. sa zdržujú na pozemkoch žalovaných a nastupujú do autobusov. Žalobcovia preto žiadali, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcom plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že rozhodnutie prvoinštančného súdu považujú za vecne správne. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s rozsiahlym dokazovaním, dôkazy správne vyhodnotil, rozhodnutie súdu prvej inštancie je logické, správne uzatvára vec skutkovo aj právne, a je v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti spôsobilé zmeniť právne posúdenie uplatneného nároku, resp. skutkový stav zistený a ustálený a priamo vyplývajúci z vykonaného dokazovania. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k ich odvolaniu uviedli, že vyjadrenie žalovaných nie je konkrétne vo vzťahu k dôvodom uvádzaným žalobcami v odvolaní. Neuvádzajú konkrétne stanoviská k dôvodom odvolania a k celkovému odvolaniu žalobcov. Zopakovali svoju požiadavku, aby odvolací súd ich odvolaniu vyhovel.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenými osobami ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj celé konanie rozhodnutiu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať ho z iných dôvodov než tých, ktoré boli explicitne, nielen s odkazom na zákonné ustanovenia, do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 27.10.2020 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.

6. Odvolacia argumentácia žalobcov, vychádzajúc z obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie, bola v zásade konštruovaná na tvrdení o nesprávnom skutkovom zistení, o nesprávnom právnom posúdení, porušení procesných práv žalobcov. Odvolací súd posúdil relevantnosť tvrdeniami vymedzených pochybení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, procesným postupom súdu, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením súdom prvej inštancie, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodnutím, ku ktorému dospel vystihol podstatu prejednávaného sporu,

racionálne vyhodnotil význam a dôsledky procesnej aktivity tej strany sporu, ktorú zaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné a správne rozhodol. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd však dodáva: 8. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalujúca strana vymedzuje subjekty, predmet a obsah súdneho konania, ktoré sa jej podaním začína. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 oprávnenie domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam, to, či bude v spore úspešný závisí od toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám považuje za skutkový dôvod svojho návrhu, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a od toho či tvrdené skutočnosti preukáže.

9. Žalobcovia podali na súd prvej inštancie dňa 20.02.2012 žalobu, ktorou sa domáhali toho, aby súd uložil žalovaným ako spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej je prevádzkované reštauračné zariadenie

- Zbojnícka koliba, zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu, so súčasným uložením zdržania sa týchto nimi tvrdených imisií. Podľa žalobných tvrdení majú byť prevádzkové hodiny Zbojníckej koliby do 24:00 hod., čo sa však nedodržiava. Návštevníci reštauračného zariadenia sú hluční, vulgárni, do zariadenia prichádzajú autobusy s návštevníkmi, autobusy majú dlhodobo naštartované motory, šíri sa z nich hluk, dym a zápach, v zimných mesiacoch z dôvodu kúrenia, v letných z dôvodu klimatizácie, v letných mesiacoch sa griluje veľké množstvo potravy a po ulici sa šíri dym a zápach. Takto vymedzené skutkové tvrdenia vo vzťahu k nároku, ktorému mala byť súdom poskytnutá ochrana, zostali predmetom celého konania keďže žiadny procesný úkon v zmysle zmeny žaloby zo spisu nevyplýva. Bolo na žalobcoch k nimi definovanému súhrnu skutkových tvrdení, ktoré mali viesť k následku, ktorého sa domáhali, a ktorý mal podľa nich viesť k ochrane ich právneho záujmu, predložiť alebo označiť relevantné dôkazné prostriedky.

10. Podľa vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

11. Citovaným zákonným ustanovením je vymedzený nie prípustný výkon vlastníckeho práva v rámci susedských práv, pre ktoré, ich posudzovanie, má platiť rovnaké postavenie každého vlastníka a taký výkon vlastníckeho práva, ktorý nie je v rozpore s dobrými mravmi a nie je ani zneužitím práva. Obťažovanie je pôsobením na osobu vlastníka susediacej nehnuteľnosti alebo jeho veci, významným je len vtedy, ak je „nad mieru primeranú pomerom“ z čoho vyplýva, že na základe predmetnej právnej úpravy nie je možné sankcionovať bežné správanie, u ktorého sa očakáva vzájomné strpenie a tolerancia. Pri posudzovaní primeranosti nie je podstatný subjektívny postoj, ale objektívne hľadisko, pre posudzovanie základu nároku na ochranu práva to, že samotné obťažovanie musí pochádzať z vlastníckeho práva osoby, ktorá má byť pôvodcom tvrdeného obťažovania v susedských vzťahoch.

12. Čo sa týka v žalobe tvrdeného obťažovania hlukom, dymom, zápachom autobusov, v ktorých prichádzajú do Zbojníckej koliby návštevníci, stojacich na miestnej komunikácii v obci, čo má vyplývať z dôkazov - fotografií, výpovedí v konaní vypočutých svedkov - ďalších obyvateľov obce, je potrebné uviesť, že žalobcovia ani netvrdili, preto nemohlo byť ani preukázané, že by autobusy patrili žalovaným, prípadne že by ich žalovaní objednávali za účelom prepravy návštevníkov do alebo zo Zbojníckej koliby, taktiež nebolo tvrdené, že by boli správcami miestnej komunikácie, oprávnenými realizovať akékoľvek zákazové opatrenia v zmysle zdržiavania sa alebo vjazdu autobusov na komunikáciu, nie je preto možné uvažovať v tom smere, že by mali byť pôvodcami obťažovania hlukom, dymom alebo zápachom z autobusov. Na uvedenom nemení nič ani argument žalobcov o tom, že v stavebnom povolení má byť uvedené, že parkovaním áut nesmie na verejnom priestranstve a miestnej komunikácii dôjsť k obmedzeniu týchto priestranstiev a to preto, že táto podmienka sa logicky môže vzťahovať len na také autá, ktorými môžu disponovať alebo realizovať iné úkony žalovaní. Naviac ide o odvolací argument

vykazujúci znaky novoty v odvolacom konaní, na ktorý nie je možné v zmysle prihliadať.

13. K žalobnému návrhu o hlučnosti, vulgárnosti návštevníkov a zápachu z grilovania je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti sa jedná o obťažovacie imisie, ktorých prenikanie je dané aj výsledkom prírodných síl (šírenie sa zvuku, prúdenie vzduchu) alebo prejavom vlastností prenikajúcich látok. Hlukom sa rozumie nežiaduci a rušivý zvuk, pri obťažovaní hlukom sa prihliada na to, či ide o jednorazové opakujúce sa alebo neustále rušenie, či k jeho vzniku dochádza úmyselnou činnosťou alebo nedbanlivostne ( I., C.H.Beck, 2019, str. 921).

Nie každé obťažovanie hlukom je teda automaticky nezákonné. Hluk musí dosahovať určitú intenzitu aby mohol byť považovaný za protiprávnu imisiu. Keďže intenzita hluku sa dá zmerať, ide o dôkazný prostriedok umožňujúci súdu, ak je meranie zrealizované, náležite posúdiť či je hluk primeraný alebo nie z hľadiska účelu ochrany podľa . Platí pritom, že pokiaľ hluk prekračuje verejnoprávne hygienické limity, vždy ide o hluk neprimeraný pomerom, avšak aj hluk, ktorý hygienické limity neprekračuje, môže byť podľa konkrétnych okolností imisiou neprimeranou pomerom, mieru primeranosti posúdi súd.

14. V prejednávanom spore bolo dôkazné bremeno intenzity hluku, pôvod ktorého mal byť v činnosti súvisiacej s prevádzkou Zbojníckej koliby, alebo v správaní sa návštevníkov v čase ich lokalizácie v priestoroch vo vlastníctve žalovaných, na žalobcoch. V konaní bolo síce nariadené znalecké dokazovanie avšak bez výsledku k otázke, ktorá mala byť ním zodpovedaná. Znalec uviedol, že žalobcovia informovali, že hlučnosť je v mesiacoch máj, jún, júl možno august, tiež to, že hluk nebolo možné zmerať, k prekročeniu hladiny hluku by sa mali vyjadriť zamestnanci Úradu verejného zdravotníctva, naznačil otázku v tom smere, koľko dní prevádzka produkuje hluk, ak skoro 90 % v roku je všetko v poriadku.

15. Žalobcovia na znalca (ohľadne možného vyjadrenia sa Úradu verejného zdravotníctva) nereagovali. Z dôkazných prostriedkov, ktoré boli vykonané na prekročenie miery primeranej pomerom v danej lokalite tiež nie je možné uvažovať, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že obec, v ktorej je Zbojnícka koliba, je obcou charakteristickou rozvíjajúcim sa cestovným ruchom, je v nej niekoľko zariadení slúžiacich na rekreáciu, z ktorých objektívne vyplýva záujem o jeho pohostinské, reštauračné služby keďže návštevníci prichádzajúci za oddychom zrejme skôr vyhľadávajú zábavné aktivity, ktoré im Zbojnícka koliba môže poskytnúť ako možnosť „pokojne sa vyspať“. Odvolací súd sa stotožňuje aj s tým názorom súdu prvej inštancie, ktorým zdôraznil aj ten fakt, že žalobcovia si výstavbou rodinného domu v blízkosti reštauračného zariadenia museli byť vedomí miestnych pomerov, čo je aspekt majúci vplyv na to, že ich právo na pokojné užívanie ich vlastníctva rodinného domu nemôže byť absolutizované do tej miery, že by malo mať prednosť pred právom žalovaných užívať predmet ich vlastníctva na účely, ktorému slúži, na podnikateľské aktivity.

16. Vo vzťahu k hluku, ktorý majú vydávať návštevníci na mieste mimo nehnuteľnosti, v ktorej je Zbojnícka koliba, sa žiadať uviesť, že z gramatického výkladu ustanovenia vyplýva, že ochrana sa poskytuje imisiám majúcim súvis s vlastníctvom veci, žalovaní predsa nemôžu niesť zodpovednosť za konanie osôb na verejnom priestranstve, ani prípadné neprístojné správanie týchto osôb na tomto priestranstve korigovať alebo sankcionovať.

17. K žalobnému tvrdeniu o imisii z dôvodu šírenia pachu a dymu v dôsledku grilovania treba uviesť, že môže ísť o obťažujúcu imisiu prenikajúcu na susediacu nehnuteľnosť, z dôkazov však nevyplynulo, že by jej intenzita mala obsahovať rozsah vykazujúci objektívne znaky neprimeranosti daným pomerom, naviac, ako uviedol žalovaný v 1. rade, Zbojnícka koliba sa prevádzkuje 7 mesiacov do roka, aktuálne len v piatok a v sobotu. K odvolacej argumentácii o tom, že žalobcom „sa zdá“, že nie sú dodržiavané ani prevádzkové hodiny je potrebné uviesť, že tvrdenie o „zdaní“ nemôže mať význam vo vzťahu k ochrane, ktorou sa žalobcovia žalobou domáhali, posúdenie dôsledku a prijatie opatrení vo vzťahu k prípadnému nedodržiavaniu prevádzkových hodín je v kompetencii toho subjektu, ktorý ich povoľuje.

18. Nedôvodná je odvolacia argumentácia vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania na pojednávaní, ktoré prvoinštančný súd nariadil na deň 14.12.2019. Je vecou súdu

rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ). O tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal (Najvyšší súd Slovenskej republiky po rozhodnutí sp.zn. ). Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že žalobcovia cestou svojej právnej zástupkyne navrhli, aby súd obec Stará Lesná požiadal o stanovisko o tom, aká je v súčasnosti prevádzková doba Zbojníckej koliby, aby sa vyjadril kedy bola začatá prevádzka koliby s tým, že oni majú informáciu, že asi v roku 1992 a s akou kapacitou, uviedli tiež, že zvažujú opätovný výsluch svedkov.

19. Z prvoinštančného rozsudku vyplýva dôvod prečo ďalšie návrhy na dokazovanie neakceptoval (bod 22) čo znamená, že požiadavka žalobcov bola zodpovedaná a odvolacia námietka je nedôvodná. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že zodpovedanie otázok vo vzťahu k Obecnému úradu Stará Lesná by zmenu zisteného skutkového stavu neovplyvnilo, uvedené sa týka aj opätovného vypočúvania svedkov (v tomto smere naviac nebol prednesený návrh, prezentovaná bola len úvaha o možnom návrhu), už vypočutí svedkovia totiž akcentovali predovšetkým hluk autobusov stojacich na obecnej komunikácii, čo bolo bez významu k posúdeniu prejednávaného sporu.

20. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch svojho rozhodnutia, napadnutý rozsudok ako rozsudok vo výrokoch vecne správny podľa potvrdil, vysporiadajúc sa súčasne v zmysle s ďalšími vyjadreniami žalobcov prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal prvoinštančný súd.

21. Podľa odvolacieho súdu sa však naviac žiada uviesť, vzhľadom na nie nečítateľnú vzájomnú animozitu strán sporu pri uplatňovaní susedských práv, že akékoľvek posudzovanie ich interakcií z nadhľadu, či už súdu alebo iného subjektu, v záujme objektivizovaného riešenie nedorozumení nemôže viesť k výsledku ak nebudú tolerované predstavy a potreby protistrany, a to obojstranne, vzájomne.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe podľa . Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, t.j. v plnom rozsahu, o výške trov po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.