Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1) C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. U. H., T. XXX/XX, občan SR, 2) G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. U. H., T. XXX/XX, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Dášou Bajanovou, so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská 3, proti žalovaným: 1) C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX, 2) Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX, 3) C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX, 4) B. R., nar. XX.X.XXXX trvale bytom D., F. XXXX, všetci zastúpení advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom: Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. -457 zo dňa 10.07.2018 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch I., II. a V. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaní v 1. - 4. rade, ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území E., zapísaných na Katastrálnom odbore Okresného úradu Kežmarok, na LV č. XXX v reg. C, a to:

- stavba, súp. č. XXX, na parcele č. XXX, L., v podiele žalovaní v 1. a 2.rade, ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4. rade, ako manželia v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX, vo výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1. a 2. rade, ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4. rade, ako manželia v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX vo výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1. a 2. rade, ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4. rade ako manželia v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX vo výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1. a 2.rade, ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4. rade, ako manželia v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX vo výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, v podiele žalovaní v 1. a 2. rade, ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4. rade, ako manželia v pomere 1 k celku s ú p o v i n n í zdržať sa obťažovania žalobcov, ako vlastníkov susedných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. území E. M., zapísaných na Katastrálnom odbore Okresného úradu Kežmarok, na LV č. XXX v reg. C, a to: -rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXX, každý v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX, vo výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, každý v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX, vo výmere XXXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, každý v pomere 1 k celku

hlukom a dymom (mimo dymu vznikajúceho pri vykurovaní objektu) nad primeranú mieru zodpovedajúcu obytnej zóne a úplne po ukončení povolenej prevádzkovej doby zariadenia L. súp. č. XXX na parc. č. XXX. II. Žalovaní v 1.- 4. rade s ú zároveň p o v i n n í vykonať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie týchto súdom uložených povinností dňom právoplatnosti tohto rozsudku. III.V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. IV. U p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu vrátiť žalobcovi v 1. rade preplatok zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 170,30 € z položky denníka D14, položka registra 23/15, č. d. 33/10 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. V. Žalobcovia m a j ú voči žalovaným n á r o k na 100 % náhradu trov“. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaných, ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľností susediacich s nehnuteľnosťami žalobcov, tak ako sú špecifikované v žalobe, zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu. Žalovaný v 1. rade má zriadenú v nehnuteľnosti - stavba - L. prevádzkareň, kde vykonáva podnikateľskú - pohostinskú činnosť. Spoluvlastníkmi nehnuteľností sú všetci štyria žalovaní. V zariadení sa nedodržiava nočný kľud, návštevníci zariadenia aj v nočných hodinách obťažujú žalobcov a ďalších vlastníkov okolitých domov hlukom, autobusy, ktoré tam návštevníkov privážajú sú dlhodobo naštartované, šíri sa z nich hluk, dym a zápach. K náprave nedošlo napriek mnohým sťažnostiam adresovaným Obecnému úradu E. M.. L. je v časti obce, kde sú rodinné domy, imisie obťažujú aj ostatných občanov na O. ulici, dôsledky výkonu vlastníckeho práva žalovaných pôsobia na iné osoby negatívne, žalobcovia nemôžu v noci spávať, neustále očakávajú kedy opätovne dôjde k rušeniu nočného kľudu. Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili. Zariadenie prevádzkujú od roku 1993. Žalobca so žalobkyňou nadobudli vlastnícke práva k pozemkom v blízkosti tejto prevádzky až v roku 1996, pričom sa jednalo o pozemok, ktorý podľa platného územného plánu obce mal byť určený ako oddychová zóna pre rekreáciu, teda žalobcovia vedeli do akých pomerov pôjdu bývať. Vyjadrenia susedov sú podľa nich právne nerelevantné, pretože títo nepodali žalobu, a preto posudzovanie ich subjektívnych názorov na šírenie údajného hluku, dymu a rušenia nočného kľudu nie sú pre súd záväzné. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že prevádzkovaním zariadenia L. v E. M. dochádza k rušeniu nočného kľudu, ako aj k obťažovaniu občanov hlukom a dymom nad mieru primeranú pomerom. Nielen žalobcovia, ale aj ďalšie osoby sa opakovane sťažujú Obecnému úradu E. M. na to, že návštevníci L. sú hluční, nad mieru primeranú pomerom obťažujú susedov, pravidelne tam prichádzajú autobusy s návštevníkmi, tie sú dlhodobo naštartované, šíri sa z nich hluk a zápach, čím sa i narušuje životné prostredie, zvlášť v zimných mesiacoch a znepríjemňuje sa život občanov. Dôkazom o rušení nočného kľudu hlukom v neskorých nočných a skorých ranných hodinách boli tiež kamerové záznamy a fotodokumentácia. Podľa súdu prvej inštancie v obytnej zóne medzi rodinnými domami je nutné dodržiavať isté pravidlá správania, zásady dobrého susedského spolužitia tak, aby činnosť, ktorá neprimerane obťažuje nebola vykonávaná v noci, v čase nočného kľudu. Súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú svojho práva v príčinnej súvislosti s obťažovaním najmä nadmerným hlukom v nočných hodinách, dymom z prevádzky L. (grilovanie, pečenie) a dymom z výfukov, stojacich autobusov zvážajúcich návštevníkov L. a blokovaním príjazdových komunikácií, čo síce nespôsobuje vlastník nehnuteľnosti (ten svoju nehnuteľnosť prenajal), ale nájomca, ktorý pohostinstvo prevádzkuje. Avšak podľa názoru súdu je pasívne legitimovaným aj vlastník nehnuteľnosti. Hoci hluk nespôsobuje, má prijať tiež opatrenia, aby hluk či imisie z nehnuteľnosti neobťažovali vlastníkov susedných nehnuteľností. Súd uviedol, že lokalitu osobne pozná, reprodukovaná a živá hudba z pozemku a stavby žalovaných, tiež spev je hlučná, počuť ju nielen v nehnuteľnosti žalobcov, ale aj v ďalších okolitých domoch. Vlastníci sa nepretržite sťažujú na hluk. Hudbu a spev počuť nepravidelne, počas denných aj nočných hodín, a to aj cez zatvorené okná v dome žalobcov. Obťažovanie žalobcov tak prevyšuje mieru primeranú miestnym pomerom. Podľa súdu je neprípustné, aby vozidlá žalovaných, či vozidlá hostí prevádzky pri odjazde či pred ním trúbili, či tzv. túrovali motory. Čo sa týka dymu, obvyklé a bežné spaľovanie dreva, či iných schválených či predpísaných palív v schválenom spaľovacom zariadení nie je činnosťou obťažujúcou v akejkoľvek dobe. Grilovanie na ohni po ukončení prevádzky, ktoré je spojené s dymom a výrazným pachom ale takým určite je. Žalobný návrh v rozsahu v akom mu vyhovel, preto považoval súd prvej inštancie za dôvodný. Pri právnom posúdení odkázal súd predovšetkým na ustanovenia - , , , ale aj na Listinu základných práv a slobôd. O trovách konania rozhodol podľa . 2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní, a to vo vzťahu k výrokom I., II. a V. Uviedli, že rozsudok považujú za nesprávny, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolacie dôvody podľa a . Dôvody, pre ktoré súd čiastočne žalobe vyhovel, popísal v bode 15 odôvodnenia rozsudku, pričom celé dokazovanie, ktoré vykonal za dobu 6 rokov popísal v bodoch 3 - 14 odôvodnenia rozsudku. Zvyšné body dôvodov rozsudku rozoberajú právne posúdenie nároku uplatneného v konaní žalobcami a aplikáciu iných súdnych rozhodnutí na zistený skutkový stav. Žalovaní videli nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že si sám urobil úsudok o tom, či dochádza k obťažovaniu žalobcov nad mieru primeranú pomerom. V prejednávanej veci podľa nich nie je možné, aby uplatnil zásadu vlastnej úvahy, ale je potrebné tvrdené porušenie vlastníckych práv preukázať objektívnymi dôkazmi. Jediným objektívnym dôkazom v konaní, ktorý by mohol preukázať hlučnosť prevádzky v nehnuteľnosti žalovaných, bol by znalecký posudok, ktorý mal vypracovať pribratý znalecký ústav. Tento však súdu oznámil, že posudok sa nedá vypracovať, pretože súdom predpísané meranie hluku sa z technických príčin nedá vykonať v čase nariadenia znaleckého dokazovania. Takýto dôkaz zaťažoval žalobcov, ktorí sa jeho nepredložením dostali do dôkaznej núdze. Ďalší dôvod nesprávnosti spočíva v tom, že dôkazy výsluchom svedkov boli zrealizované v roku 2012 a rozhodnutie vo veci bolo vyhlásené v roku 2018, teda viac ako 6 rokov odo dňa výsluchu. Daní svedkovia tvrdili, že obťažovanie súvisí s tým, že autobusy parkovali na miestnej komunikácii pred ich domami, v noci štartujú a spaliny z motora ich majú obťažovať pri výkone ich vlastníckych práv. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutiu žalovaní preukázali, že vedľa ich nehnuteľnosti zriadili veľkú odstavnú plochu pre vozidlá návštevníkov a autobusy, kde túto skutočnosť súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil vo vzťahu k výpovediam svedkov vykonaným v roku 2012. Podľa žalovaných výrok, tak ako je uvedený v bode I. je nevykonateľným, pretože určuje, že žalovaní sú povinní zdržať sa obťažovania hlukom a dymom nad primeranú mieru zodpovedajúcu obytnej zóne, pričom nikde táto primeraná miera nie je objektivizovaná. Poukázali na to, že žalobcovia sa žalobou domáhajú výlučne uloženia povinnosti zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu, pritom súd vo výroku I. zaviazal žalovaných na povinnosť, ktorá je nad rámec petitu žaloby žalobcov, a teda ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie „ultra petit“. Žalobcovia v žalobe neurčili obťažovanie nad primeranú mieru zodpovedajúcej zóne a úplne po ukončení povolenej prevádzkovej doby zariadenia L.. Táto časť výroku I. súdu prvej inštancie ide nad rámec žaloby. Podľa žalovaných kamerové záznamy predložené žalobcami sú nezákonnými dôkazmi, na ktoré súd nemal žiadnym spôsobom prihliadať. Podľa žalovaných nevykonateľným je výrok II. rozsudku a nesprávny je aj výrok o trovách konania, nie je možné konštatovať, že žalobcovia boli neúspešní len v nepatrnej časti. 3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že majú za to, že rozhodnutie súdu v napadnutých výrokoch je správne, a je potrebné, aby ho odvolací súd potvrdil. Pokiaľ majú žalovaní za to, že jediným objektívnym dôkazom na preukázanie hlučnosti prevádzky by mal byť znalecký posudok, uviedli, že v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou spisu, je konštatované, že problematika merania danej prevádzky je neriešiteľná. Aj keby obhliadka na mieste nebola oficiálne ohlásená, ak by mali byť dodržané podmienky merania, trvalo by to taký čas, že by žalovaní túto situáciu spozorovali a v prevádzke by sa hlučnosť automaticky znížila na akceptovateľnú mieru. Všetko súvisí s tým, že žalovaní prevádzkujú zariadenie v obytnej zóne, dochádza k šíreniu hluku v takom rozsahu, že tento sa šíri z nehnuteľnosti, a následne keď hostia odchádzajú, ide o šírenie hluku, kriku po celej časti kde sa rodinný dom žalobcov nachádza. Hluk ide aj z autobusov, a taktiež čo sa týka šírenia dymu, tento ide z výfukových plynov autobusov. Tento stav je bežný aj cez týždeň, a taktiež počas víkendov. Ide o stav, ktorý je nepríjemný, nepredvídateľný a spôsobuje rušenie výkonov vlastníckeho práva žalobcov. V konaní žalobcovia inými dôkazmi, nie znaleckým dokazovaním meraním hluku, ale výpoveďami svedkov, kamerovými záznamami, sťažnosťami dokázali, či dochádza k rušeniu výkonu ich vlastníckeho práva. Pokiaľ žalovaní namietajú, že miera obťažovania nie je nikde objektivizovaná a nie je možné ju určiť, poukázali na dostatočné odôvodnenie rozsudku. Sú to žalovaní, ktorí ignorujú právne predpisy, neberú žiaden ohľad, že v blízkosti ich prevádzky bývajú iní občania, na to bolo poukazované v priebehu konania. Žaloba bola podaná preto, že aj keď sa v minulosti sťažovali u obce, riešenia sa nedomohli. Námietka žalovaných ohľadne kamerových záznamov je nedôvodná. Tieto dôkazy sú zákonné a preukázané v nich bolo, že dochádza k rušeniu výkonu vlastníckeho práva žalobcov. Žiadali preto, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania. K vyjadreniu pripojili fotodokumentáciu z kamerového systému a prípis obce z 15.10.2018. 4. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k ich odvolaniu uviedli, že zotrvávajú na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v odvolaní, ktoré považujú za relevantné. Zopakovali, že podľa nich jediným relevantným dôkazom mal byť znalecký posudok. Podstatou súdneho sporu je obťažovanie v nočných hodinách, teda meranie hluku by sa malo uskutočniť v interiéri domu žalobcov a vedomosť

žalovaných o takomto meraní v interiéri a v nočných hodinách by nebola žiadna. Poukázali taktiež na to, že žiadna zo sťažností nebola vyhodnotená ako relevantná. Konanie žalobcov možno hodnotiť ako zneužívanie práva, pretože žalobca v 1. rade sa niekoľkokrát opakovane na súde prvej inštancie vyjadril, že on bude bojovať proti prevádzke žalovaných a zakáže im tam podnikať. Zneužívanie práva možno vidieť práve v tom, že žalobca v čase kúpy pozemku a následnej výstavby svojho rodinného domu dobre vedel o pomeroch v susedstve, vedel o tom, že prevádzka žalovaných tak už dlhú dobu funguje, aký má charakter a napriek tomu si v jej blízkosti postavil svoj rodinný dom, a teraz tvrdí, že je činnosťou žalovaných obmedzovaný a poškodzovaný na svojich právach. 5. Krajský súd v Prešove, príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaných preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu v akom bol v odvolaním napadnutý, ako aj konanie mu predchádzajúce, súc zviazaný dôvodmi odvolania ( a nasl. ). Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie napadnutého rozsudku, s výnimkou výroku, ktorý nebol odvolaním napadnutý. 6. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali toho, aby súd uložil žalovaným zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu, žiadajúc taktiež, aby im uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na zamedzenie šírenia takto definovaných imisií, pričom z obsahu žaloby bolo identifikovateľné, že imisie majú mať podľa nich pôvod v prevádzke pohostinského zariadenia - L., stavby, spoluvlastníkmi, ktorej sú žalovaní. Žalobcovia teda podali žalobu podľa , ktorá je osobitnou negatórnou žalobou podľa . Bolo na nich, aby svoje tvrdenia o tom, že imisiami sú obťažovaní, preukázali dôkazmi nasvedčujúcimi tomu, že obťažovanie presahuje mieru obvyklých pomerov. Úlohou súdu bolo z vykonaných dôkazov posúdiť, či žalobcami tvrdená miera obťažovania imisiami dosahuje takú intenzitu, aby bolo možné dospieť k záveru, že ide o imisie protiprávne, t.j., že došlo k naplneniu dvoch skutkových podstát: obťažovanie imisiami nad mieru primeranú pomerom a vážnemu ohrozeniu výkonu vlastníckych práv žalobcov. Platí pritom, že aj keď je stanovenie miery obťažovanie nad mieru primeranú pomerom vecou sudcovskej úvahy, táto nemôže byť svojvoľná, ale musí vychádzať z objektívneho zistenia toho, aká miera obťažovania imisiami neprekračuje primerané pomery v danom mieste, danom type lokality. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa prichádza do úvahy tam, kde rušenie imisiami trvá alebo tam, kde síce ustalo, ale existuje konkrétne nebezpečenstvo, že k zopakovaniu rušenia v budúcnosti môže dôjsť. Súd pritom môže pôvodcovi imisií uložiť povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať (R/45/1986). Nájdenie vhodných konkrétnych opatrení k dosiahnutiu žiadaného stavu je na zodpovednosti tej strany sporu, voči ktorej žaloba smeruje. 7. Oboznámením sa s obsahom spisu, posúdením výsledku vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v intenciách uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia nepostupoval. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa síce v značnom rozsahu vo všeobecnosti zaoberal ochranou vlastníckeho práva, komplexom pravidiel definujúcich susedské práva, právnymi normami upravujúcimi reguláciu výkonu práv a povinností vlastníkov (bod 27-46), pričom s popisom, výkladom ako sú v dôvodoch uvedené nie je možné nesúhlasiť, práve naopak, bolo však potrebné tieto pravidlá vyhodnotiť v kontexte so skutkovými zisteniami, ktoré vyšli v konaní najavo z tvrdení žalobcov podopretých vykonanými dôkazmi. 8. Svedkovia, vyjadrenia, ktorých súd popísal v bodoch 7-14 rozsudku, akcentovali predovšetkým hluk autobusov, ktoré často stoja na obecnej komunikácii s naštartovanými motormi, z čoho je okrem hluku zápach, len niektorí (G.. L., B.. L., L.) poukazovali na to, že hostia L. spievajú, je tam hudobná produkcia, zápach z vonkajšieho grilu. 9. Ako už bolo uvedené, podstatou žaloby z imisií je požiadavka na poskytnutie ochrany pred imisiou, jej výsledkom, z veci patriacej osobe, resp. osobám, voči ktorej žaloba smeruje. Svedok B.. L. uviedol, že na obecnej komunikácii, na ktorej vydávajú hluk a pach naštartované autobusy, nie sú dopravné obmedzenia. Nebolo tvrdené, že by autobusy patrili žalovaným, za tejto situácie, ak žalovaní nie sú vlastníkmi, prípadne správcami pozemnej komunikácie, ani vlastníkmi hluk vydávajúcich dopravných prostriedkov, nie je možné uvažovať o tom, že sú pôvodcami obťažovania hlukom z týchto predmetov, resp. subjektami oprávnenými k prijatiu opatrení zamedzujúcich hluk z motorových vozidiel. 10. Čo sa týka obťažovania šírením iného hluku a dymu, súd v odôvodnení rozsudku, ak mal za to, že žalovaní žalobcov obťažujú imisiami nad mieru primeranú pomerom zodpovedajúcu obytnej zóne, mal objasniť mieru obťažovania, ktorá by mohla byť v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci zistenú. Povinnosťou súdu bolo vyložiť aká miera obťažovania hlukom a dymom neprekračuje primerané pomery, jednak v danom type lokalít, ako aj v konkrétnom mieste.

11. Právo na ochranu pred nadmerným hlukom, ale aj dymom, je subjektívnym právom fyzickej osoby, a tým súčasťou práva na ochranu zdravia, ochranu výkonu vlastníckeho práva, súkromného a rodinného života, ako aj práva na priaznivé životné prostredie, ktoré sú zakotvené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 8, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 11, 31, 35 Listiny základných práv a slobôd). Základnou povinnosťou vlastníka alebo prevádzkovateľa zdroja hluku je zabezpečiť, aby hluk neprekračoval verejnoprávne hygienické limity. Ak ich prekračuje, vždy ide o hluk neprimeraný, ale aj vtedy, ak hluk neprekračuje hygienické limity, môžu byť imisie hluku neprimerané pomerom v závislosti od konkrétnych okolností. Bežné obťažovanie je imisiou nepodstatnou, voči ktorej nie je možné priznať súdnu ochranu, nakoľko nejde o imisiu prekračujúcu zákonom definovanú objektívnu kategóriu, ktorou je imisia nad mieru primeranú pomerom. Prevádzkovanie reštauračného zariadenia, ak produkuje sporné imisie, môže byť vzhľadom na intenzitu a charakter imisií, vnímané subjektívne rušivo. To, či ide o imisie objektívne prekračujúce primeranú mieru závisí od konkrétnych skutkových okolností, frekvencie, intenzity, obvyklých spoločenských názorov apod. 12. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie sa s uvedenými predpokladmi nevysporiadal. Za tejto situácie nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa a zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa . 13. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a posúdi podľa vykonaných dôkazov s povinnosťou viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v dôvodoch, pre ktoré bol rozsudok zrušený. V novom rozhodnutí sa taktiež vysporiada s námietkou žalovaných o tom, že L. bola prevádzkovaná už v čase výstavby rodinného domu žalobcov v tom zmysle, či to má alebo nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti žaloby. 14. V novom rozhodnutí rozhodne o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.