Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19C-10-2024.pdf
PDF · 121.42 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/10/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zast. F. G., D., so sídlom: C. XXX, XXX XX H. I. J., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. U k l a d á žalovanému zákaz približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menej ako 25 m, s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
II. U k l a d á žalovanému úplný zákaz kontaktovania žalobcu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
III. Poučuje žalovaného, že v procesnej pozícii žalobcu môže proti žalobcovi v procesnej pozícii žalovaného podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Právnym následkom podania žaloby je začatie civilného sporového konania vo veci samej.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 20.3.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému zákaz približovať sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 25 m a zároveň, aby mu úplne zakázal žalobcu kontaktovať, a to tak písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný odo dňa 29.02.2024 obťažuje žalobcu elektronickou komunikáciou, a to osobne, písomnými správami prostredníctvom aplikácie L., ako aj prostredníctvom telefonických volaní, ako aj inými spôsobmi, pričom poukázal na to, že má dôvodnú obavu o osobnú bezpečnosť tak seba, ako aj svojich rodinných príslušníkov, vzhľadom na obsah vyjadrení žalovaného, ktorý podľa svojich vyjadrení má vyhľadávať informácie o žalobcovi a jeho rodine, o jeho motorových vozidlách, o adrese pobytu jeho aj jeho rodiny, má sa mu vyhrážať fyzickými útokmi, mal ho opakovane telefonicky kontaktovať v skorých ranných hodinách, čím zasahuje do jeho obvyklého spôsobu života, jeho manželke uviedol viaceré aj nepravdivé informácie, čím zasiahol do jeho súkromného a osobného života. Žalobca uviedol, že vo veci podal aj trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu v súvislosti s prenasledovaním jeho osoby a jeho rodiny, ako aj v súvislosti s poškodením jeho osobného motorového vozidla. Ďalej uviedol, že na internetovom portáli M. objavili inzeráty na predaj motorového vozidla a darovanie medených káblov za odvoz s uvedením telefónneho čísla žalobcu a s uvedením, že záujemcovia majú volať po 22:00 alebo v ranných hodinách, z ktorého dôvodu je žalobca obťažovaný sústavnými volaniami tretích osôb. Žalobca uviedol, že má za to, že preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému, nakoľko je nepochybné, že tento vyhľadáva informácie o žalobcovi a jeho rodinných príslušníkoch,
konkrétnymi kontaktovaniami uskutočňuje stále zásadnejšie hrozby voči žalobcovi spojené s útokmi na súkromný život (ale aj podnikateľskú činnosť), žalovaný v zmysle predložených dôkazov zároveň hrozí žalobcovi fyzickým násilím, uviedol, že uvedené konanie zo strany žalovaného nie je ospravedlniteľné ani deklarovanými peňažnými nárokmi žalovaného voči žalobcovi, nakoľko si má možnosť uplatňovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nie hrozbami násilia. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil aj stupňujúcou sa tendenciou atakov zo strany žalovaného. K proporcionalite navrhovaného neodkladného opatrenia uviedol, že neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko navrhované neodkladné opatrenie poskytuje výlučne ochranu žalobcovi a žiadnym spôsobom do práv žalovaného nezasahuje.
2. K predmetnému návrhu žalobca priložil ako dôkazy, a to elektronickú konverzáciu medzi stranami sporu, email zo dňa X.X.XXXX, emaily zo dňa X.X.XXXX, printscreen obrazovky mobilného telefónu s označením mena žalovaného so zmeškanými hovormi v čase X:XX a X:XX, výzvu na upustenie od protiprávneho konania zo dňa X.X.XXXX, informáciu z portálu D. G. o vydaní zásielky dňa XX.X.XXXX, elektronickú správu s označením mena žalovaného, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenie o vykonaní ústneho oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin nebezpečného vyhrážania zo dňa XX.X.XXXX, elektronickú správu s označením mena žalovaného, fotografiu poškodeného motorového vozidla, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa XX.X.XXXX, elektronickú komunikáciu s označením mena J. I., printscreen inzerátu na predaj motorového vozidla na meno B. a tel. č. XXXX XXX XXX zo dňa XX.X.XXXX, printscreen inzerátu na darovanie medených káblov za odvoz na meno B. a tel. č. XXXX XXX XXX zo dňa XX.X.XXXX, výpis z hovorov mobilného telefónu.
3. Z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným od XX.X.XXXX vyplynula frekvencia a rozsah kontaktu, s tým, že žalovaný vo svojich správach uviedol nasledovné: „J. C. N., E. O. C.“, „C. D. P. J. D. D. Q., E. M. R. J. M. S., O. H. J. F. F. J. D. T. I.,, G., U. V. D. M. R., E. G. D. E.. I. P. F. E. H., M. J. W. O.“, „W. J. I. D. I., F. D. X., B. D. R. J. R. R.“, „G. D. D. J. K. W.“, „R. N., K. J. O. I. J., V. F. D. Y. O., O. G. G. G.“, N. G. W. U. M. S.).
4. Z e-mailovej komunikácie zo dňa X.X.XXXX vyplynul obsah komunikácie žalovaného „R. D. D. S. J. O. O. J. J. P., ... M. G. D. I. J., C. D. J. R. Z. K., N. V. D. U. F. D. W., N. O. D. P., ... E. D. P., U. X XXX,- [. I. J., J. D. E. I. S. F. E. D. J. P. I. O. J. F. O. J. G. R.“, „J. D. J. R. K. Y., C. D. D., N. I. N. D.“.
5. Z e-mailovej komunikácie zo dňa X.X.XXXX vyplynul obsah komunikácie žalovaného „S. D. O. D., B. M. D. T. J. J. K., U. M. D. D. P. G. J. E.. G.. C. D. Z. N., E. P. D. I. G. F. P. G. I., F. D. R.“.
6. Z printscreenu hovorov mobilného telefónu vyplynulo, že žalobca mal od žalovaného zmeškaný hovor v čase X:XX a X:XX.
7. Z výzvy na upustenie od protiprávneho konania zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby upustil od protiprávneho jednania, kontaktovania žalobcu a jeho rodiny, sledovania a vyhľadávania ich polohy a obmedzovania v obvyklom spôsobe života.
8. Z informácií z portálu D. G. súd zistil, že táto zásielka bola vydaná žalovanému dňa XX.X.XXXX.
9. Z elektronickej komunikácie žalovaného vo vzťahu k manželke žalobcu (čl. 20 – 21) súd zistil obsah komunikácie „R. G. E. M., R. E. D. G., R. R., J. C. P. Z. U., J. U. P. [. I. I., U. P. I.“, „I. G., N. R. K. V., F. [. D. I.“, „X XXX [., E. D. D. S. ... G. O. I. P. \., A. J. G. D. K.“, „I. P. W. D. P. G. F. D. ]., E. M. R. R. S.. I. M. J. O. N. F. R. P., J. I. P. G. I.“.
10. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenie z dôvodu, že dňa XX.X.XXXX prechádzal okolo vozidla, v ktorom sedel žalovaný, ktorý stiahol okno na aute a povedal mu, že „O. T., F. F. R. Y. V., J. V.“, pričom žalobca si všimol, že v odkladacom priestore pri riadiacej páke má položený nôž, preto utekal domov, s tým, že po príchode domov si jeho manželka všimla cez okno, že za blokom stojí žalovaný, zavolali hliadku polície, avšak kým táto dorazila, žalovaný odišiel, takéto situácie sa opakujú každý deň, žalovaný krúži autom okolo bloku, kde býva žalobca, a tým vzbudzuje v žalobcovi aj jeho manželke strach, posiela mu rôzne e-maily s nadávkami, aj jeho kolegom a známym píše správy, kde ho osočuje a uvádza nepravdivé veci.
11. Z elektronickej správy žalovaného (čl. 24) vyplynul obsah komunikácie žalovaného „P. Q. D. A. S. R., C. D. J. V. I. P. I. D., S. Y. N. Z.“.
12. Z fotografickej dokumentácie (čl. 25) súd zistil, že došlo k poškodeniu dverí osobného motorového vozidla.
13. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenie z dôvodu, že chce doplniť prvé podané trestné oznámenie, o tom, že má podozrenie, večer žalovaný poškodil jeho motorové vozidlo a to tak, že vozidlo poškriabal na bočných zadných dverách, uviedol, že s predmetným autom už od toho času jazdil, ďalej uviedol, že má podozrenie, že žalovaný zverejnil v jeho mene a s jeho telefónnym číslom inzerát na webovej stránke M. s obsahom, že predáva auto a že daruje medené káble za odvoz s tým, že ľudia ho majú kontaktovať po 22:00 hod., čím ho žalovaný kyberšikanuje, keďže v dôsledku uvedeného ho ľudia vo večerných hodinách zobúdzali.
14. Z elektronickej správy žalovaného (čl. 28) vyplynul obsah komunikácie žalovaného „H. R. E. X. R. E. S. D... G. D. I. O. I., X. C. M., J. J. C. S. W.“, „^. D. G. F. S. I. X., E. D. M.“.
15. Z inzerátu zo stránky M. zo dňa XX.X.XXXX (čl. 29) súd zistil, že na meno B., s tel. číslom XXXXXXXXXX bol zverejnený inzerát na predaj osobného motorového vozidla X. S..
16. Z inzerátu zo stránky M. zo dňa XX.X.XXXX (čl. 30) súd zistil, že na meno B., s tel. číslom +XXXXXXXXXXXX bol zverejnený inzerát na darovanie medených káblov za odvoz s oznamom, že záujemcovia majú volať po 22:00 alebo v ranných hodinách.
17. Z výpisu zmeškaných hovorov mobilného telefónu (čl. 31 – 40) súd zistil, že v rozmedzí dvoch dní došlo k množstvu neprijatých hovorov z rôznych, mobilnému telefónu neznámych, telefónnych čísiel s odstupom neprijatých hovorov v rozsahu niekoľkých minút, za druhý deň to bolo cca 60 telefonátov v čase od 7:43 – 13:49, s tým, že printscreen obrazovky mobilného telefónu bol vykonaný 14:04 daného druhého dňa.
18. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
21. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
22. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
23. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
26. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností.
27. Zo skutkových tvrdení žalobcu a z dôkazov, ktoré na podporu svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil, vyplynulo, že v období od XX.X.XXXX je žalobca opakovane telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovaný žalovaným. Dôvodom
kontaktovania žalobcu z iniciatívy žalovaného bol pôvodne pracovný, resp. obdobný právny vzťah, následne bola dôvodom kontaktovania žalovaným tvrdená peňažná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vyplývajúca z tohto pracovného, resp. obdobného právneho vzťahu. Z predložených dôkazov zároveň vyplýva, že okrem diaľkovej formy komunikácie sa žalovaný pokúsil so žalobcom zo zistených dôvodov aj osobne stretnúť. Keďže súd nevykonáva vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie, súd vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy súvisiace s komunikáciou medzi žalovaným a žalobcom, jeho manželkou a jeho kolegom, poškodením majetku žalobcu, prenasledovaním žalobcu, zneužitím údajov žalobcu cez portál M. za účelom zásahov do jeho súkromia ako dôkazy osvedčujúce žalobcom tvrdené skutočnosti, a to aj v kontexte s trestnými oznámeniami, ktoré žalobca v rozhodnom čase proti žalovanému podal a ktoré nadväzujú na dôkazy, ktoré v konaní predložil.
28. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR platí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
29. Podľa § 11 OZ platí, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal, či medzi stranami sporu vzhľadom na skutkové zistenia vyplývajúce zo žalobcom predložených dôkazov existuje vzťah s kvalitou právneho vzťahu, ktorý má byť navrhovaným neodkladným opatrením upravený, a či žalobca osvedčil neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu v takto existujúcom vzťahu.
31. Súd zo zistených skutočností usúdil, že v predmetnom prípade sa žalobca domáha ochrany pred neoprávnenými zásahmi do jeho súkromia. Z citovaného čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. § 11 OZ vyplýva právo každej osoby na nedotknuteľnosť osoby a ochranu súkromia, pričom podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn.: PL. ÚS 10/2014-78 z 29. apríla 2015 sa súkromím chápe predovšetkým sféra života človeka, do ktorej nemožno zasahovať bez jeho súhlasu. Právom na súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne o tých záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromné. Z komunikácie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, osvedčenej dôkazmi predloženými žalobcom je zrejmé, že kvalitatívna a kvantitatívna stránka spôsobu komunikácie žalovaného, iniciovaná žalovaným voči žalobcovi presahuje hranicu zákonného spôsobu uplatňovania jeho tvrdených práv (pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vyplývajúcej z predložených dôkazov ako príčina konania žalovaného) s neprijateľným dosahom do sféry súkromia žalobcu, ktorá požíva právnu ochranu. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že spôsob kontaktovania žalovaným sa po kvantitatívnej stránke vyznačuje neprimeranou frekvenciou, opakovanými správami na dennej báze, niekedy v rozmedzí niekoľkých hodín, ba až minút a po kvalitatívnej stránke sa vyznačuje slovnými spojeniami a vetami naberajúcimi kontúry prenasledovania, zastrašovania a nepriameho nátlaku. S prihliadnutím na uvedený spôsob kontaktu žalobcu a žalovaného žalobca podľa názoru súdu odôvodnene vzhľadom na frekvenciu správ od žalobcu, obsah týchto správ, skutočnosti vyplývajúce z podaného trestného oznámenia ohľadne opakovanej snahy žalovaného o osobný kontakt so žalobcom pociťuje diskomfort v riadnom spôsobe života, ba zvyšujúcou sa intenzitou správ a konania žalovaného až strach a obavu o svoj život, zdravie a život a zdravie svojich blízkych osôb. Súd teda má v kontexte veci dôkazmi predloženými žalobcom za osvedčené, že konanie žalovaného jednoznačne zasahuje do duševnej integrity žalobcu, s presahom intenzity konania žalovaného (vyplývajúceho z obsahu správ a trestných oznámení predložených žalobcom) až do ohrozovania jeho telesnej integrity, aj s hrozbou násilia.
32. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu existuje vzťah v kvalite právneho vzťahu, a to konkrétne vzťah vyplývajúci z práva žalobcu na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jeho osobnosti, do jeho súkromia a zároveň žalobca predloženými dôkazmi osvedčil, že žalovaný sa skutočne (bez ohľadu na ním deklarovanú peňažnú pohľadávku voči žalobcovi) svojim konaním dopúšťa konania, ktoré v čase rozhodovania súdu po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke zasahuje do psychickej pohody žalobcu a pokoja jeho každodenného osobného a rodinného života, čím zasahuje do jeho duševnej integrity, s presahom až do vyvolávania ohrozenia bezpečnosti žalobcu, a zásahov do telesnej integrity, keď prihliadneme na dôkazmi osvedčenú snahu žalovaného docieliť osobný kontakt so žalobcom (tak ako bolo uvedené v podanom trestnom oznámení). Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako opodstatnený.
33. Ďalej súd v konaní skúmal, či druh neodkladného opatrenia, ktorý navrhuje žalobca nariadiť svojim návrhom je efektívnym prostriedkom ochrany vo vzťahu k ohrozeniu, ktorého sa svojim konaním dopúšťa žalovaný. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri neodkladnom opatrení tohto druhu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Ak ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť sa považujú za menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného a sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Súd pre účely posúdenia existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a taktiež pre účely posúdenia osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyhodnotil, že konanie žalovaného (hoc by jeho príčina mala zákonný podklad v podobe existujúcej pohľadávky) svojou kvalitatívnou a kvantitatívnou stránkou ohrozuje duševnú a môže ohroziť aj telesnú integritu žalobcu a jeho bezpečnosť. Zhodnotiac uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme zákazu kontaktovania a zákazu priblíženia je v danom prípade tým prostriedkom, ktorým žalobca docieli efektívnu ochranu svojho práva, čím je pre účely nariadenia neodkladného opatrenia dané zadosť princípu efektívnosti.
34. Ďalší z princípov, na ktoré musí súd prihliadať pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, je princíp proporcionality. Ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa žalobca domáha ochrany svojho chráneného záujmu, svojho súkromia. Žalobca sa podaným návrhom domáha uloženia dvoch zákazov, a to zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania.
35. Žalobca sa podaným návrhom domáha čiastočného zákazu priblíženia so stanovením výnimky a úplného zákazu kontaktovania zo strany žalovaného. Zmyslom právnej úpravy zákazu (či už priblíženia alebo kontaktu) je postihovať jednotlivé excesy v konaní jednotlivcov a nie stanovovať absolútne zákazy, z uvedeného dôvodu zákonné znenie § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP ukladá súd možnosť zvážiť úplný alebo čiastočný, obmedzený zákaz priblíženia a kontaktu, a to tak, aby bol rešpektovaný práve uvádzaný princíp proporcionality.
36. Čo sa týka zákazu priblíženia, žalobca sa podaným návrhom domáha zákazu priblíženia na 25 m, s výnimkou priblíženia odôvodneného potrebou účasti žalobcu a žalovaného na procesných úkonoch súdu, alebo iných procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov. V tomto smere sa súd s rozsahom a proporcionalitou navrhovaného zákazu s návrhom žalobcu stotožnil, keďže medzi stranami neexistuje žiadny právny vzťah, ktorý by odôvodňoval potrebu osobného kontaktu, preto uloženie tohto zákazu nemôže žalovanému spôsobiť neprimeraný zásah do jeho práv, nemôže ho nijako významne obmedziť v porovnaní s ochranou, ktorá sa tým dosiahne vo vzťahu k žalobcovi, ktorý v konaní osvedčil nebezpečenstvo ujmy na jeho živote, zdraví, či majetku v dôsledku konania žalovaného. Výnimka zo zákazu, navrhovaná žalobcom, pre spoločnú účasť strán na procesných úkonoch vo verejných konaniach pritom zjemňuje tento zákaz v súlade so zákonnými povinnosťami strán robí tento zákaz plne súladným s princípom proporcionality, ktorý súd v danom konaní vyhodnocuje.
37. Čo sa týka zákazu kontaktovania, žalobca sa domáha absolútneho zákazu kontaktovania. Súd dospel k záveru, že skutočnosti osvedčené žalobcom predloženými dôkazmi odôvodňujú
zákaz kontaktovania žalobcu zo strany žalovaného a tento absolútny zákaz sa súdu nejaví ako neproporcionálny. Tak ako to súd uviedol vyššie vo vzťahu k proporcionalite zákazu priblíženia, medzi stranami v danom prípade nebola osvedčená existencia takého právneho vzťahu, ktorý by si vyžadoval priamy a bezprostredný kontakt medzi stranami. S ohľadom na uvedené súd uzavrel, že absolútny zákaz kontaktovania žalobcu zo strany žalovaného nebude na ujmu žiadnych práv žalovaného (akékoľvek eventuálne práva, či nároky si žalovaný vo vzťahu k žalobcovi môže uplatňovať bez nutnosti bezprostredného a priameho kontaktu so žalobcom) a zároveň zabezpečí žalobcovi ochranu jeho osobného a rodinného života, jeho súkromia, ktoré je osvedčeným konaním žalovaného narúšané.
38. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, pričom pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Nakoľko nárokom vo veci samej, ktorého by sa žalobca vychádzajúc z obsahu ním podaného návrhu vo veci samej domáhal je nárok na ochranu osobnosti (súkromia žalobcu), priorita zabezpečovacieho opatrenia je v danom prípade z povahy veci vylúčená a podmienka prípustnosti neodkladného opatrenia v danom prípade splnená.
39. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, keďže mal za preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami, potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (požiadavku opodstatnenosti), vhodnosť zvoleného druhu neodkladného opatrenia (požiadavku efektívnosti), ako aj nemožnosť aplikácie princípu priority zabezpečovacieho opatrenia, rozhodol tak, že žalovanému uložil zákaz priblíženia k žalobcovi a zákaz kontaktovania žalobcu tak ako sa ho domáhal žalobca, nakoľko oba zákazy považoval za plne proporcionálne.
40. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP platí, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
41. Podľa ust. § 337 ods. 2 CSP platí, že súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
42. Súd môže pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie aj bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, najmä v prípadoch, keď samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej.
43. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalovaného ako osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný v prípade, ak žalobkyni neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, poskytnúť kvalifikované poučenie o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených žalovanému, pričom následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom.
44. Súd vyhodnotiac stav popísaný a osvedčený žalobcom v podanom návrhu dospel k záveru, že pre poskytnutie plnohodnotnej a účinnej súdnej ochrany postačuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému zakáže pokračovať v konaní, ktorým je ohrozená duševná integrita a môže byť
ohrozená fyzická integrita žalobcu, čím sa docieli finálna úprava pomerov medzi stranami bez potreby ďalšieho konania. S ohľadom na uvedené súd povinne hľadiac aj na oprávnené záujmy žalovaného v III. výroku tohto rozhodnutia poskytol žalovanému poučenie o jeho právnych možnostiach podania žaloby vo veci samej voči žalobcovi, spočívajúcich v nárokoch, ktoré súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho výkonom.
45. Podľa ust. § 334 CSP platí, že súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Vzhľadom na to, že predmetným uznesením súd rozhodol o finálnej úprave vzťahu medzi stranami sporu, predmetné rozhodnutie má povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, preto bol súd povinný rozhodnúť o aj o nároku na náhradu trov konania. V súlade so zásadou úspechu uvedenou v ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, priznal mu ako úspešnej strane plnú náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.
Toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia podľa ust. § 332 ods. 1 CSP.