Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/111/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX/XX, zastúpeného AK PILÁT, s. r. o., so sídlom Hanušovce nad Topľou, Jarmočná 369, IČO: 55 938 779 proti žalovanému: F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. -47 zo dňa 27. marca 2024

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku pod č. I., III. a IV.

II. Nepriznáva žalobcovi proti žalovanému 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. U k l a d á žalovanému zákaz približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menej ako 25 m s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. II. U k l a d á žalovanému úplný zákaz kontaktovania žalobcu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. III. Poučuje žalovaného, že v procesnej pozícii žalobcu môže proti žalobcovi v procesnej pozícii žalovaného podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Právnym následkom podania žaloby je začatie civilného sporového konania vo veci samej. I. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdom prvej inštancie dňa 20.3.2024 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení, ktorému aj súd prvej inštancie napadnutým uznesením v celom rozsahu vyhovel, keďže žalovaný odo dňa 29.2.2024 žalobcu obťažuje elektronickou komunikáciou, osobne, písomnými správami prostredníctvom aplikácie WhatsApp, telefonickými volaniami, ako aj inými spôsobmi, čo u žalobcu vzbudzuje dôvodnú obavu o jeho osobnú bezpečnosť ako aj svojich rodinných príslušníkov. Poukazoval na obsah podaní žalovaného, ktorý si vyhľadával informácie o žalobcovi ako aj jeho rodine, o jeho motorových vozidlách, adrese pobytu, jeho aj jeho rodiny. Mal sa žalobcovi vyhrážať fyzickými útokmi, opakovane ho telefonicky kontaktovať v skorých ranných hodinách, čo je zásah do jeho obvyklého spôsobu života, o jeho manželke uviedol viaceré aj nepravdivé informácie. Tým zasahoval do súkromného a osobného života žalobcu a preto aj žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného o podozrení zo spáchania trestného činu v súvislosti s prenasledovaním jeho osoby a jeho rodiny, ako aj v súvislosti s poškodením jeho osobného motorového vozidla, keďže na internetovom portály bazoš.sk sa objavili inzeráty na predaj motorového vozidla a darovanie medených káblov za odvoz s uvedením jeho telefónneho čísla a s uvedením, že záujemcovia

majú volať po 22.00 hod. alebo v ranných hodinách, z ktorého dôvodu je žalobca obťažovaný sústavnými volaniami tretích osôb, čo neospravedlňujú ani deklarované peňažné nároky žalovaného voči žalobcovi, ktoré si môže žalovaný uplatňovať zákonom stanoveným spôsobom , a nie hrozbami násilia. Žalobca predložil súdu aj dôkazy a to je elektronickú konverzáciu medzi stranami sporu, email zo dňa 1.3.2024, emaily zo dňa 2.3.2024, printscreen obrazovky mobilného telefónu s označením mena žalovaného so zmeškanými hovormi v čase 3:41 a 3:42, výzvu na upustenie od protiprávneho konania zo dňa 5.3.2024, informáciu z portálu Slovenskej pošty o vydaní zásielky dňa 11.3.2024, elektronickú správu s označením mena žalovaného, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 15.3.2024, potvrdenie o vykonaní ústneho oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin nebezpečného vyhrážania zo dňa 15.3.2024, elektronickú správu s označením mena žalovaného, fotografiu poškodeného motorového vozidla, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 16.3.2024, elektronickú komunikáciu s označením mena F. H., printscreen inzerátu na predaj motorového vozidla na meno B. a tel. č. XXXX XXX XXX zo dňa 15.3.2024, printscreen inzerátu na darovanie medených káblov za odvoz na meno B. a tel. č. XXXX XXX XXX zo dňa 15.3.2024, výpis z hovorov mobilného telefónu, ktoré súd konkrétne špecifikoval v bode 3 až 17 napadnutého uznesenia.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust. a ž 3 účinného od 1.7.2016 (ďalej len „“), , , , , veta prvá, , , súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a to aj s poukazom na SR a (ďalej len „“), keďže zo skutkových tvrdení žalobcu a z dôkazov, ktoré na podporu svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil, vyplynulo, že v období od 29.2.2024 je žalobca opakovane telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovaný žalovaným. Dôvodom kontaktovania žalobcu z iniciatívy žalovaného bol pôvodne pracovný, resp. obdobný právny vzťah, následne bola dôvodom kontaktovania žalovaným tvrdená peňažná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vyplývajúca z tohto pracovného, resp. obdobného právneho vzťahu. Z predložených dôkazov zároveň vyplýva, že okrem diaľkovej formy komunikácie sa žalovaný pokúsil so žalobcom, zo zistených dôvodov aj osobne stretnúť. Keďže súd nevykonáva vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie, súd vyhodnotil tieto žalobcom predložené dôkazy súvisiace s komunikáciou medzi žalovaným a žalobcom, jeho manželkou a jeho kolegom, poškodením majetku žalobcu, prenasledovaním žalobcu, zneužitím údajov žalobcu cez portál bazos.sk za účelom zásahov do jeho súkromia ako dôkazy osvedčujúce žalobcom tvrdené skutočnosti, a to aj v kontexte s trestnými oznámeniami, ktoré žalobca v rozhodnom čase proti žalovanému podal a ktoré nadväzujú na dôkazy, ktoré v konaní predložil a mal za splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle ust. , a a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto v celom rozsahu vyhovel teda návrhu, čo sa týka zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 25m, s výnimkou priblíženia odôvodnenej potreby účasti žalobcu a žalovaného na procesných úkonoch súdu alebo iných procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonoch, čo nemôže neprimerane zasiahnuť do práv žalovaného a to aj čo sa týka zákazu kontaktovania žalovaného žalobcu, či už písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, keďže to zabezpečí žalobcovi ochranu jeho osobného a rodinného života, jeho súkromia, ktoré je osvedčeným konaním žalovaného narušené. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo zásady proporcionality a nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania ( ), v zmysle , súd poučil žalovaného podľa , že v procesnej pozícii žalobcu môže proti žalobcovi podať žalobu o náhradu škody alebo o náhradu inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, pričom právnym následkom podania žaloby je začatie civilného sporového konania vo veci samej s odkazom na ust. , keďže to vyžaduje poskytnutie plnohodnotnej a účinnej súdnej ochrany s tým, že súd na návrh nariadené neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ).

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , a plne úspešnému žalobcovi proti žalovanému priznal 100% nárok na náhradu trov konania.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný a to proti výroku pod č. I., ktorým súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 25 m, keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j. v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/

. Poukazoval na krivú výpoveď žalobcu v trestnom oznámení s odkazom na , keďže žalobca sa mu rovnako vyhrážal zabitím a klamal, že prišiel za ním s nožíkom. Uviedol, že od 16.3. žalobcu nekontaktoval, nakoľko všetko prenechal právnikovi titulom vymáhania poskytnutého dlhu, ktorý mu žalobca neuhradil. Žalovaný uvádzal, že mu žalobca prisľúbil zaplatiť dlh a preto keď súd potvrdí zákaz priblíženia, má obavu z toho, že žalobca si môže kedykoľvek vymyslieť, že ho prenasleduje a tým mu spôsobiť vážne problémy, keďže je podnikateľ vo viacerých smeroch. Bojí sa osobného stretnutia na úradoch pri vybavovaní vecí so žalobcom. Potvrdil, že jeho konanie cez email a správy bolo nerozvážne konanie. Nemal sa žalobcovi vyhrážať a mal všetko od začiatku riešiť s právnikom. On by nikdy neublížil ani žene a deťom žalobcu, ktorým sa ani nevyhrážal a jeho konanie pramenilo z dlhov žalobcu voči nemu vo výške 1.537,00 eur. Apeloval na to, že len reagoval na správanie a odpovede žalovaného s tým, že za krivú výpoveď podal aj na žalobcu trestné oznámenie. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie vo výroku o zákaze priblíženia, keďže zákaz kontaktovania mu nevadí, nakoľko so žalobcom nechce mať nič spoločné, keďže ho podviedol o veľa peňazí a v Nemecku mu ponúkal kúpu drog, čo on samozrejme odmietol. Ako prílohu pripojil podanie trestného oznámenia za krivú výpoveď žalobcu na jeho osobu, ako aj zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 15.3.2024, fotodokumentáciu z osobného motorového vozidla, predžalobnú výzvu žalovaného voči žalobcovi o uhradenie dlhu vo výške 1.579,27 eur, ako aj vyjadrenie k predžalobnej výzve a obsah doručovaných správ medzi stranami sporu.

6. Súd prvej inštancie uznesením č.k. zo dňa 23. apríla 2024 vyzval žalovaného na odstránenie vád odvolania v zmysle uvedenej špecifikácie s tým, že žalovaný v podaní označil príslušný súd, ako aj špecifikoval žalobcu, čím zákonným spôsobom reagoval na výzvu súdu v zmysle .

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie podané včas, oprávnenou osobou, proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné a to aj proti výrokom pod č. I., III. a IV., keďže výrok o poučovacej povinnosti v zmysle a o trovách konania súvisí s napadnutým výrokom pod č. I. o zákaze priblíženia žalovaného k žalobcovi na vzdialenosť menej ako 25 m, teda v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , ako aj v zmysle ust. a , ktoré z obsahu odvolania vyplývajú, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd uvádza, že predmetom konania je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania v zmysle z dôvodu naplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa , a , keďže s poukazom na predložené dôkazy zo strany žalobcu žalovaný svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobcu, jeho súkromie a preto sa žalobca domáha ochrany svojho chráneného záujmu a to zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania v navrhovanom znení, ktorému súd prvej inštancie s poukazom na predložené dôkazy aj vecne správne vyhovel.

12. Žalovaný podaným odvolaním neosvedčil dôvodnosť naplnenia uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že ani nenapádal výrok pod č. II., týkajúci sa úplného zákazu kontaktovania žalobcu, či už žalovaným písomne, telefonicky, elektrokomunikáciou alebo inými prostriedkami, čím aj potvrdil dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a svoj zásah do súkromia a osobnej sféry žalobcu, keďže len navrhoval, aby súd zrušil napadnuté uznesenie vo výroku pod č. I., ktorým súd uložil žalovanému zákaz približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menej ako 25 m z dôvodu, že má „obavu, aby vydané neodkladné opatrenie nebolo zneužité žalobcom voči jeho osobe“ s tým, že oľutoval

svoje správanie, uvedomil si jeho dôsledky ako aj jeho nevhodnosť, ktorá pramenila z existencie dlhu žalovaného voči žalobcovi s poukazom aj na podanie trestného oznámenia z jeho strany voči žalobcovi titulom krivej výpovede.

13. Z obsahu trestného oznámenia žalovaného za krivú výpoveď voči jeho osobe, ktorá sa nachádza na č.l. 70 odvolací súd zistil, že žalobca si vymyslel vážne obvinenie o jeho tvrdení, že žalobcu zabije, keďže ani žalobca nemal možnosť vidieť do jeho odkladacieho priestoru auta, kde mal mať nôž, teda je to vymyslené. Dlh žalobcu osvedčoval predložením predžalobnej výzvy na úhradu faktúry žalobcu žalovanému vo výške 1.537,00 eur, čo je riešené aj cestou polície. Uviedol, že auto mu nepoškriabal, nikdy reálne žalobcu nechcel zbiť a vyhrážanie použil len ako taktiku, aby mu vrátil žalobca peniaze, pričom pochybil, keď sa žalobcovi cez e-mail a WhatsApp vyhrážal zabitím. Od 17.3. žalobcu ale nekontaktoval a všetko rieši cez právnika.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Odvolací súd uvádza, že pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia.

18. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania a charakter tohto procesného inštitútu vylučuje potrebu procesnej aktivity sporových strán, ako aj aplikáciu ustanovení o pojednávaní a procesnom dokazovaní, keďže sa vychádza predovšetkým z listinných dôkazov predložených stranami sporu s tým, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie ( ).

19. Treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že neodkladné opatrenia sa nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej ( ) a preto nariadené neodkladné opatrenie, tak ako sa to stalo aj v tomto prípade, môže byť nariadené aj v znení, v ktorom subsumuje vec samú s tým, že v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobcovi povinnosť podľa neuloží, t.j. podať žalobu vo veci samej, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej (viď uznesenie NS SR zo dňa 26.9.2018 sp. zn. ), čo aj súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením učinil v zmysle .

20. Odvolací súd s odkazom na ust. konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil dokazovanie na základe predložených dôkazov a rovnako správne

vyhodnotil situáciu strán sporu, ktorá napĺňa zákonné predpoklady podľa , , h/ s odkazom na ust. , pričom môže pretrvávať aj po vydaní nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko z predložených dôkazov zo strany žalovaného nebol preukázaný a osvedčený opak ako ich zistil súd prvej inštancie (viď odôvodnenie v bode 3 napadnutého uznesenia),čím sú podľa odvolacieho súdu naplnené zákonné predpoklady v znení navrhovaného neodkladného opatrenia podľa , , , spočívajúce v zákaze priblíženia žalovaného k žalobcom na vzdialenosť 25m s tým, že pokiaľ by boli spoločne predvedení na procesné úkony súdu alebo na iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov, sa tento zákaz nevzťahuje. Rovnako nariadeným neodkladným opatrením, súd zakázal žalovanému úplne kontaktovať žalobcu a to písomne, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, keďže konanie žalovaného, aj podľa odvolacieho súdu priamo spôsobuje duševnú ujmu, t.j. strach u žalobcu a narúša jeho osobnú integritu, čo ale v odvolaní ani žalovaný nenapádal.

21. Odvolací súd apeluje na to, že násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie, môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka a to aj vtedy, ak nezanecháva žiadne viditeľné poranenia, ale napriek tomu môžu byť najhoršou formou násilia v podobe atakov. V tomto prípade zo strany žalovaného k žalobcovi a to aj v podobe zastrašovania, čo nemôže zvrátiť ani prípadná existencia dlhu žalobcu voči žalovanému s tým, že je to potrebné riešiť v prípade nezhôd len cestou súdu a tak ponechať priestor na vydanie zákonných rozhodnutí o podnetoch strán sporu cestou príslušných orgánov, či už policajných, prípadne prostredníctvom súdov, kde sa práve v týchto konaniach rozhodne o dôvodnosti, prípadne nedôvodnosti právnych titulov žalovaného voči žalobcovi.

22. Keďže ust. ukladá v prípade nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, ak nahrádza vec samú a súd neurčí podať žalobu vo veci, je povinný súd v zmysle , poučiť strany sporu, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom lehotu na podanie žaloby neurčuje, čo správne súd prvej inštancie uznesením vo výroku č. III zákonne učinil, s poučením strán sporu o zrušení vydaného neodkladného opatrenia v zmysle ust. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

23. Keďže z listinných dôkazov predložených žalobcom jednoznačne podľa odvolacieho súdu vyplýva potreba nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu na ochranu osobnej integrity žalobcu, nedotknuteľnosť osoby a súkromia žalobcu, slobody jeho pohybu a pobytu s odkazom na a SR, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby, sú odvolacie námietky žalovaného právne irelevantné.

24. Nakoľko v podanom odvolaní žalovaný dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia relevantnými skutočnosťami nespochybnil, odvolací súd napadnutý výrok pod č. I. potvrdil ako vecne správny v zmysle , v spojení s výrokom pod č. III. a IV., keďže s napadnutým výrokom úzko svisia., a to aj čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, vychádzajúc z plného úspechu žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ide o konečné rozhodnutie v tomto spore.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s a . Žalobca by bol v odvolacom konaní plne úspešný a mal by aj v odvolacom konaní proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný, nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací súd žalobcovi nepriznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní, pričom prichádza do úvahy ďalší procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle a to rozhodnutie o výške priznaných nárokov trov konania na súde prvej inštancie samostatným uznesením s odkazom aj na ust. .

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).