Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/47/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa G. D., narodeného XX. X. XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, dieťa rodičov

- matky P.. T. K., narodenej XX. X. XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX T., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava a otca M. S. D., narodeného XX. X. XXXX, trvale bytom XX Z. B. M., F., L.. M., štátny občan Írska, zastúpeného C&T Advokáti s.r.o., so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava, IČO: 51 284 961, v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e návrat maloletého dieťaťa G. D., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté dieťa“), do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Írskej republiky.

II. Súd n a r i a ď u j e matke maloletého dieťaťa T. K., narodenej XX.X.XXXX, aby maloleté dieťa navrátila na územie Írskej republiky do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, že matka maloleté dieťa v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Írskej republiky nenavráti, je otec maloletého dieťaťa M. D., narodený XX.XX.XXXX, o p r á v n e n ý po uplynutí stanovenej lehoty maloleté dieťa prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, t.j. na územie Írskej republiky.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.07.2020, prijatým súdom dňa 03.08.2020 sa navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa G. D., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý alebo maloletý G.“), M. D., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „otec“) domáhal nariadenia návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, Írskej republiky. Navrhol, aby súd nariadil odporkyni, T. K., narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len „odporkyňa alebo matka“), aby maloletého navrátila na územie Írskej republiky do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Pre prípad, že matka maloletého v súlade s výrokom II. uznesenia na územie Írskej republiky nenavráti navrhol, oprávniť otca po uplynutí stanovenej lehoty maloletého prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletého, t.j. na územie Írskej republiky. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že maloletý mal pred premiestnením odporkyňou obvyklý pobyt v Írskej republike. Uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa, ktorí sa zoznámili v roku 2010 v Írsku na pracovisku, po viacročnom vzťahu uzavreli v roku 2017 manželstvo na Slovensku odkiaľ odporkyňa pochádzala, pričom už pred uzatvorením manželstva až do premiestenia maloletého žili v rodinnom dome, vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nachádzajúcom sa v meste Dublin v Írskej republike. V dôsledku nemožnosti počať spoločného potomka sa manželia rozhodli pre náhradné materstvo, legálne dostupné na území Ukrajiny. Materské vajíčko bolo zabezpečené prostredníctvom anonymnej ženy, spermie poskytol navrhovateľ a maloletého vynosila náhradná matka. Navrhovateľ v návrhu poukazoval na dôkaz o svojom rodičovstve, otcovstve, a to výsledok DNA testu otca a maloletého s pravdepodobnosťou otcovstva na úrovni 99,99%, na rozdiel od odporkyne, ktorá podľa jeho tvrdení nie je matkou maloletého ani z biologického ani z právneho hľadiska. Súčasne tvrdil, že súčasťou dohody a manželov o náhradnom materstve bola aj dohoda, že domovom maloletého bude Írska republika, bude írskym občanom a bude vychovávaný manželmi spoločne, jeho meno bude anglického znenia, priezvisko bude mať po otcovi a tiež, že so súhlasom otca bude vždy možné vycestovať kvôli rodinným väzbám aj na územie Slovenska. Maloletý sa narodil z náhradnej matky dňa XX.XX.XXXX na Ukrajine. Na ukrajinský rodný list bola ako otec zapísaný navrhovateľ a ako matka odporkyňa. Pre absenciu náležitostí vyžadovaných írskym právnym poriadkom bol presun maloletého leteckým spojením do Írskej republiky takmer nemožný, preto odporkyňa konzultovala možnosť presunu maloletého so slovenskou ambasádou v Kyjeve, vystupujúc pred ambasádou ako matka disponujúca apostilovaným a preloženým ukrajinským rodným listom, čo viedlo k udeleniu náhradného cestovného dokladu na jednu cestu do Slovenskej republiky. Podľa tvrdení navrhovateľa, maloletý tak vstúpil na územie Slovenska 17.03.2019 a aj kvôli rodinným väzbám tu zotrval do 01.07.2019. V tomto období vybavila odporkyňa maloletému na základe ukrajinského rodného listu, slovenský rodný list. Dňa 01.07.2019 vycestoval maloletý do Írskej republiky, kde sa s výnimkou návštev Slovenskej republiky realizovaných so súhlasom navrhovateľa, trvalo zdržiaval až do svojho neoprávneného zadržania na území Slovenskej republiky odporkyňou dňa 11.06.2020. 3. Súd postupom podľa (ďalej len „“) vyzval uznesením zo dňa 05.08.2020 (č.l. 80) matku maloletého, ako účastníčku konania, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo (ďalej len „matka“), aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k návrhu navrhovateľa a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označila iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedla, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Súd zároveň matku v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod jej v tom bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Matke bolo uznesenie súdu doručené dňa 12.08.2020. 4. Matka sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 18.08.2020. S návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasila s tvrdeniami, že by sa mala dopustiť neoprávneného premiestnenia alebo zadržania maloletého na území Slovenskej republiky. Z hľadiska skutkového stavu tvrdila, že obvyklým pobytom maloletého je Slovenská republika a preto nemohlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu dôjsť. Väčšinu života maloletého má matka s maloletým žiť, bývať a zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Za otcom do Írska cestovali vždy iba dočasne na návštevu a následne sa vracali späť na Slovensko, kde sa sústredil celý plnohodnotný ako i „zdravotný“ život maloletého. Maloletý podľa matky nerozumie a neovláda anglický jazyk, rozumie a dorozumieva sa len v slovenskom jazyku. Uviedla, že súhlas otca s vycestovaním a trvalým návratom matky s maloletým z Írskej republiky do Slovenskej republiky bol otcom písomne daný dňa 18.05.2020. Písomne mal otec súhlasiť aj s návštevou predškolského zariadenia maloletým. Maloletý má byť adaptovaný v rodinnom a sociálnom prostredí na Slovensku, daný stav mu má vyhovovať a byť v prospech jeho psychického a fyzického vývoja. Všetky potrebné vyšetrenia, povinné očkovania a preventívne prehliadky mala matka so synom absolvovať na Slovensku, kde má aj pediatričku a tiež zdravotné poistenie, hradené za neho matkou. Matka potvrdila, že od narodenia maloletého do 01.07.2019 sa s maloletým zdržiavala na území Slovenskej republiky a to až do 01.07.2019, kedy podľa jej tvrdení vycestovala so synom do Írska navštíviť otca. Po približne mesiaci sa mala vrátiť so synom na Slovensko a takýmto spôsobom, návštevami otca v Írsku a následnými návratmi na Slovensko mali fungovať do februára 2020, kedy malo dôjsť k dohode rodičov o návrate matky s maloletým na Slovensko a prihlásení maloletého do predškolského zariadenia na Slovensku k čomu malo dôjsť začiatkom marca 2020. K naplneniu dohody v marci 2020 z dôvodu opatrení súvisiacich s COVID 19 nedošlo, lety boli zrušené aj v priebehu apríla a mája 2020. Matka uviedla, že na územie Slovenskej republiky sa vrátila spolu s maloletým repatriačným letom dňa 19.5.2020. Podotkla, že bola nútená odísť a vrátiť sa domov na Slovensko aj preto, že otec bol agresívny, nejavil záujem o maloletého, matku spolu s maloletým vyhadzoval, aby sa vrátili na Slovensko, ktorým konaním vyvíjal na matku psychický tlak. 5. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní sa k návrhu navrhovateľa vyjadril ústne na pojednávaní dňa 16.11.2020. Navrhol súdu rozhodnúť v zmysle záverov vykonaného dokazovania, s ohľadom na najlepší záujem maloletého s tým, že samotné rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ponechal na zváženie súdu. Zároveň vyslovil, že v prípade návratu maloletého bez matky môže maloletý utrpieť ujmu z dôvodu, že matka je v prvých rokoch života primárnou vzťahovou osobou. 6. Súd vykonal vo veci dokazovanie návrhom navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa, písomným vyjadrením matky k návrhu, výsluchom matky, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov maloletého dieťaťa v Slovenskej republike, rodnými listom maloletého, sobášnym listom rodičov, listinnými dôkazmi mapujúcimi obvyklý pobyt maloletého, maloletého, vznik a výkon opatrovnícke práva k maloletému a jeho výkon a okolnosti premiestnenia, prípadne zadržania maloletého na území Slovenskej republiky. 7. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové konanie“). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom , ako už bolo uvedené vyššie, skrátene „Dohovor alebo Haagsky dohovor“ ). Írska republika a Slovenská republika sú Dohovorom viazané. Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ustanovení a nasledujúce , (ďalej len „CMP“ ako bolo uvedené vyššie). 8. Podľa článku 1 odsek 2 , Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky. 9. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch. 10. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. 11. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov. 12. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. 13. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 14. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť. 15. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. 16. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej Nariadenie rady), pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. 17. Podľa článku 2 bod 11 Nariadenia rady, pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a. je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b. za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. V zmysle Nariadenia Rady, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. 18. Podľa článku 11 bod 4 Nariadenia rady, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. 19. Podľa ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 20. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roka od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru. Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru. 21. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19, citovaný v bode 15 odôvodnenia) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt dvoch jurisdikcii a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením ). 22. Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletého neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého pobytu maloletého G., či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu a v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletého dieťaťa je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu. 23. Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, týkajúce sa nadobudnutia rodičovských práv a povinností k maloletému a narodenia maloletého bolo nevyhnutné zaoberať sa tiež týmito skutočnosťami z dôvodu ich priameho súvisu a vplyvu na posúdenie otázok nastolených v predchádzajúcom odseku. Ako súd zistil na základe vykonaného dokazovania maloletý G. sa narodil dňa XX.X.XXXX v meste E. na Ukrajine z náhradnej (surogátnej) matky. Materské vajíčko poskytla anonymná darkyňa, darcom spermii, resp. genetickým otcom bol navrhovateľ. Súčasťou dohody o náhradnom materstve (surogačné materstvo) uzavretej na Ukrajine medzi manželmi M. D. (navrhovateľ) a T. K. (v návrhu označenou ako odporkyňa) na strane jednej a náhradnou matkou na strane druhej bolo vzdanie sa rodičovských práv a povinností k maloletému zo strany náhradnej matky hneď po pôrode maloletého s tým, že do rodného listu maloletého vydaného príslušným ukrajinským orgánom boli ako rodičia maloletého zapísaní ako otec a matka manželia M. D. a T. K.. Na základe rodného listu bol maloletému vydaný Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Kyjeve náhradný cestovný doklad, na základe ktorého dňa 17.3.2019 pricestoval spolu s matkou na územie Slovenskej republiky. Podľa rodného listu vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - osobitnou matrikou Bratislava (č.l. 25) zo dňa 5.4.2019 je ako otec maloletého G. D. zapísaný M. D., nar. XX.X.XXXX, štátny občan Írska a ako matka zapísaná T. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným zákonom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Podľa výsledku skúšky DNA (Examination Results) zo dňa 20.02.2019 (č.l. 23) bola pravdepodobnosť otcovstva medzi M. D. a G. D. stanovená na 99,99%. Vychádzajúc z návrhu navrhovateľa, písomného vyjadrenia matky k návrhu, výpovedí navrhovateľa a matky, ako tej, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo, prijal súd záver, že manželia M. D. a T. K., ktorí manželstvo uzavreli XX.X.XXXX sa spoločne dohodli na náhradnom materstve ako ceste k spoločnému potomkovi. Obaja mali teda v čase prijatia tohto rozhodnutia nepochybne vôľu spoločne sa podieľať na rodičovských právach a povinnostiach a rešpektovať druhého manžela ako rodiča svojho dieťaťa. 24. Slovenský ani írsky právny poriadok pojem surogačné materstvo v zmysle legálnej definície ukotvenej v právnom predpise nepoznajú. Podľa Blackovho právnického slovníka je náhradná alebo inak surogátna matka definovaná ako žena, ktorá je umelo oplodnená spermiami manžela inej ženy. Otehotnie, donosí a po pôrode prevedie svoje rodičovské práva na skutočného otca a jeho manželku Black, H.C., Blackov právny slovník, 2. zv. Preklad: Balaš. Praha. Victoria publishing 1993, str. 1318). Náhradné materstvo nie je predmetom právnej úpravy na úrovni Európskej únie. Pokiaľ ide o zmluvnú rovinu, vzniká na základe súkromnoprávnej zmluvy, ktorá má ale nespôsobilý predmet z dôvodu, že predmetom zmluvy nemôže byť ľudská bytosť. V podmienkach práva Slovenskej republiky by takáto zmluva bola absolútne neplatná. 25. Bez ohľadu na emócie a etické otázky, ktoré surogačné materstvo vzbudzuje a vyvoláva, bolo z pohľadu konajúceho súdu nevyhnutné vysporiadať sa s právnymi otázkami a problémami, ktoré prináša, v prvom rade cez najlepší záujem maloletého dieťaťa. Dieťa spôsob svojho príchodu na svet nemalo možnosť ovplyvniť a od narodenia si bez ohľadu na biologický pôvod buduje väzby k najbližšiemu okoliu a pripútava sa k nemu, preto akékoľvek pochybnosti o právnom statuse jeho rodičov ako nositeľov opatrovníckeho práva podľa Haagskeho dohovoru by nemali ovplyvniť nazeranie súdu na najlepší záujem dieťaťa aj z pohľadu únosovej problematiky. 26. V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako jedným z kritérií pre možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal súd záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred jeho premiestnením, resp. zadržaním na území Slovenskej republiky bola Írska republika. 27. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, ale aj matkou, výpovedí oboch rodičov mal súd za zistené, že maloletý sa po svojom príchode na Slovensko dňa 17.3.2019 zdržiaval v prevažnej prítomnosti matky, za návštev otca, potom čo absolvoval na základe dohody rodičov pobyt na Slovensku, vycestoval spolu s obidvomi rodičmi do Írska, do mesta Dublin, kde rodičia, manželia viedli spoločnú domácnosť v rodinnom dome vo vlastníctve otca. Ako bolo v konaní osvedčené listinnými dôkazmi dňa 1.7.2019 vycestoval maloletý v sprievode obidvoch manželov ako svojich rodičov letecky do Írskej republiky, mesta Dublin ako miesta, kde títo ako manželia boli trvalo usadení, viedli tú súkromní (manželstvo) aj pracovný život a tiež spoločnú domácnosť. Obdobie od 17.3.20219 do 1.7.2019 vyhodnotil súd ako obdobie strávené maloletým na území Slovenskej republiky na základe obojstrannej dohody manželov, ktorí na základe cudzieho práva (Ukrajiny) nadobudli rodičovské práva k maloletému, ktoré od narodenia výlučne oni ako jediní aj vykonávali. Počas obdobia stráveného s dieťaťom a Slovensku vybavila matka na základe dohody s otcom maloletému cestovný pas, rodný list a to na základe rodného listu vydaného orgánom matriky na Ukrajine, z ktorého pri zápise manželov ako rodičov maloletého do rodného listu vychádzal slovenský matričný orgán. Rodičia sa tiež dohodli, že maloletý bude mať na Slovensku tiež cirkevný krst, čo malo byť ďalším dôvodom pre pobyt maloletého na území Slovenskej republiky, ako aj rodinné väzby matky, ktoré otec rešpektoval a nebránil, aby sa ich súčasťou stal aj maloletý, ktorý má na území Slovenskej republiky starých rodičov z matkinej strany. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli.

28. V kontexte uvedeného možno konštatovať, že do 1.7.2019 bola na základe dohody rodičov miestom pobytu maloletého SR. Za rozhodujúce pre posúdenie miesta, resp. krajiny obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred jeho premiestnením (19.5.2020, so súhlasom otca), resp. zadržaním (11.6.2020 bez súhlasu otca) na Slovensku však súd považuje obdobie od 1.7.2019, kedy rodičia maloletého spoločne, na základe kúpy jednosmernej letenky, odcestovali s maloletým do svojho spoločného bydliska, rodinného domu na adrese XX Z. B. M., F., Co. Dublin, Írska republika, kde ako manželia žili aj pred narodením maloletého, vrátane sústredenia svojich pracovných aktivít. Dňa 16.7.2019 matka zaevidovala maloletého do starostlivosti lekára s miestom poskytovania zdravotnej starostlivosti Dublin, kde maloletý vzhľadom na svoj vek absolvoval očkovania, bol mu vydaný očkovací preukaz, pričom v apríli 2020 bola lekárom rodičom zaslaná pripomienka, resp. pozvánka na očkovanie maloletého (č.l. 39 súdneho spisu). Naposledy matka s dieťaťom navštívila lekára dňa 15.5.2020. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Írskej republike mal súd za preukázané tiež z potvrdenia lekára zo dňa 29.6.2020 (č.l. 42 súdneho spisu). V Írsku matka, ako potvrdila vo výpovedi dňa 9.10.2020 poberala materské, rodičom bol tiež vyplácaný „prídavok“ na dieťa (č.l. 40 súdneho spisu), čo sú dávky poskytované výlučne rezidentom, resp. osobám s väzbami k Írskej republike vo forme skutočného pobytu, práce spojenej s odvádzaním odvodov a daní a podobne. Ako súd ďalej zistil z listinných dôkazov pripojených k návrhu navrhovateľa, matka tiež požiadala v Írsku o prijatie maloletého do detských jaslí, kde bol maloletý prijatý s nástupom od 7.9.2020 (č.l. 45 súdneho spisu). 29. Súd nemal za sporné tvrdenia matky ohľadom pobytov matky s maloletým na Slovensku počas obdobia od 1.7.2019 do 19.5.2020, kedy maloletého v tom čase so súhlasom otca premiestnila a územie Slovenskej republiky. Otec nespochybňoval, že matka opakovane, vždy s jeho súhlasom vycestovala na Slovensko, kde sa v rámci pobytu u rodičov zdržiavala aj niekoľko týždňov. Podstatným pre vyhodnotenie vplyvu času stráveného maloletým na Slovensku vo vzťahu k ustáleniu krajiny obvyklého pobytu maloletého bol ich účel a charakter. Z výpovedí obidvoch rodičov bolo nesporne zistené, že matka v dotknutom období vycestovala s maloletým vždy so súhlasom otca, na určitý vopred dohodnutý čas za účelom návštevy rodiny ako aj za účelom liečby deformácie lebky maloletého, ktorému bola v Slovenskej republike indikovaná kraniálna ortéza. Táto metóda liečby podľa tvrdení oboch účastníkov nebola dostupná v Írsku. Tento dôvod návštev Slovenska (súvisiaci so zdravotným stavom a liečbou maloletého) potvrdila samotná matka vo výpovedi dňa 9.10. 2020, keď uviedla, že na Slovensku mala s maloletým letieť 20.3.2020 na kontrolu „s kraniálnou ortézou“. Z pohľadu súdu bolo tiež prirodzené, že matka s maloletým navštevovala pomerne často Slovensko, kde mala svoju rodinu a snažila sa, rovnako ako otec, ktorý jej cesty umožňoval, podporoval aj tým, že ich financoval, o nadväzovanie väzieb maloletého so svojimi starými rodičmi a príbuznými. Matka bola s maloletým na materskej dovolenke, maloletý si vzhľadom na svoj útly vek vyžadoval intenzívnu celodennú osobnú starostlivosť a v tomto období je podľa názoru súdu založeného na skúsenostiach zo súdnej praxe bežné a časté, že matka trávi s dieťaťom čas aj u svojich rodičov, ktorí ako býva obvyklé radi so starostlivosťou o vnúča pomôžu. 30. V kontexte s uvedenými závermi korešpondujú aj dôkazy predložené matkou vo forme lekárskych správ svedčiacich o poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému na Slovensku, pričom dátumy návštev lekárov matky s maloletým na území Slovenskej republiky korešpondujú s časom pobytu maloletého pred 1.7.2019, alebo po príchode matky s maloletým na Slovensko dňa 19.5.2020, resp. ide o vyšetrenia alebo kontroly spojené s liečbou defektu vo vývoji lebky maloletého. 31. Na podporu dôvodnosti záveru súdu, týkajúceho sa ustálenia krajiny obvyklého pobytu maloletého v prospech Írskej republiky, súd poukazuje aj na skutočnosti týkajúce sa života samotnej matky, v spojitosti s čím mal súd z listinných dôkazov, výpovedí za zistené, že matka žila a pracovala v Írskej republike od roku 2005. Na pracovisku nachádzajúcom sa v Dubline sa zoznámila s otcom, jej budúcim manželom. Listinnými dôkazmi bolo zo strany navrhovateľa osvedčené, že matka je približne od roku 2015 je vlastníčkou motorového vozidla evidovaného v Írskej republike. Vo vzťahu k motorovému vozidlu mala matka v Írsku uzavretú poistnú zmluvu (č.l. 38 súdneho spisu). Matka mala ako vyplynulo z č.l. 30, z pracovnej zmluvy matky v Írsku zo dňa 29.6.2018, uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú. Skutočnosť, na ktorú matka v rámci obrany poukazovala a to existencia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na adrese X. XXX, T., okres Trnava súd, nebolo možné posúdiť súdom ako fakt svedčiaci o obvyklom pobyte maloletého, prípadne matky na území Slovenskej republiky. Ako súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, matka má na uvedenej adrese evidovaný trvalý pobyt od 29.3.1981, to znamená od jej narodenia, pričom je bežným postupom osôb, ktoré sa vysťahujú na územie iného štátu, že si trvalý pobyt na území štátu pôvodu ponechajú. V tomto kontexte stojí za zmienku výsostne evidenčný charakter miesta trvalého pobytu. 32. Opierajúc sa o vykonané dôkazy vyhodnotené v predchádzajúcich odsekoch, prijal konajúci súd jednoznačný záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred jeho premiestením, resp, neoprávneným zadržiavaním na území Slovenskej republiky bola Írska republika. V prospech uvedeného záveru svedčia aj už podrobne odôvodnené zistené skutočnosti, a to že maloletý sa na území Írska zdržiaval nepretržite od 1.7.2019, samozrejme s výnimkou pobytov, kedy Slovensko navštívil za účelom návštevy príbuzných, resp. lekárskych vyšetrení súvisiacich so zistenou anomáliou vo vývoji lebky a liečby na jej odstránenie metódou aplikácie tzv. kraniálnej ortézy. Maloletého manželia spoločne prihlásili v Írsku, v Dubline do predškolského zariadenia, jaslí. Maloletý je v Írsku zdravotne poistený, má tam svojho pediatra. Na dôvažok možno ešte v súvislosti so úmyslom manželov žiť spoločne v Írskej republike poukázať na vyjadrenie matky v jej výpovedi zo dňa 9.10.2020, v doslovnom vyjadrení, „keď som sa vrátila k otcovi do Írska, prišli známi na návštevu povedali mi, že otec sa tešil na narodenie G. a že teraz vyzerá, že ho to nezaujíma“, z ktorého je uvedený záver o úmysle matky („vrátila do Írska“) a založení obvyklého pobytu maloletého zrejmý. 33. Nadväzujúc na všetky doterajšie závery, súd s poukazom na článok 3 Dohovoru prijal záver, že maloletý G. mal bezprostredne pred jeho zadržaním na územie Slovenskej republiky, ku ktorému došlo konaním matky dňa 11.6.2020 obvyklý pobyt na území Írskej republiky, ktorý nadobudol na základe dohody rodičov. 34. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou existencie a výkonu opatrovníckeho práva k maloletému G., vychádzajúc z článku 3 Dohovoru. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. 35. Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, týkajúce sa nadobudnutia rodičovských práv a povinností k maloletému a narodenia maloletého podrobne objasnené v odseku 23, bolo podľa názoru súdu nevyhnutné, dokonca jedine možné a aj spravodlivé, posúdiť otázku nastolenú v predchádzajúcom odseku v zmysle záveru súdu konštatovaného už v odseku 25 odôvodnenia a to z pohľadu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Súd zotrváva na svojho skôr uvedenom závere, že dieťa spôsob svojho príchodu na svet nemalo možnosť ovplyvniť a od narodenia si bez ohľadu na biologický pôvod budovalo a buduje väzby k najbližšiemu okoliu a pripútava sa k nemu, preto akékoľvek pochybnosti o právnom statuse jeho rodičov ako nositeľov opatrovníckeho práva podľa Haagskeho dohovoru by nemali ovplyvniť nazeranie súdu na najlepší záujem dieťaťa aj z pohľadu únosovej problematiky. 36. V konaní nebolo sporné, že dieťa vynosila a porodila náhradná matka, ktorá sa, ale v zmysle cudzieho práva, kde je takýto právny úkon možný a dovolený vzdala opatrovníckych práv k maloletému. Bolo tiež zistené, že podľa tohto cudzieho práva (právneho poriadku Ukrajiny) boli do rodného listu maloletého vydaného príslušným orgánom Ukrajiny, ako rodičia maloletého zapísaní manželia M. D. a T. K.. Na základe tejto listiny bol maloletému zastupiteľským orgánom Slovenskej republiky vydaný jednorazový cestovný doklad. Bolo tiež preukázané, že na základe rodného listu Ukrajinskej republiky bol maloletému vydaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - osobitnou matrikou Bratislava (č.l. 25) zo dňa 5.4.2019 rodný list, v ktorom ako otec maloletého G. D. zapísaný M. D., nar. XX.X.XXXX, štátny občan Írska a ako matka zapísaná T. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky. Ďalším faktom, ktorý bolo potrebné v kontexte vyslovenej úvahy súdu vzťahujúcej sa k posúdeniu otázky opatrovníckeho práva a jeho výkonu, vziať do úvahy bolo zistenie, že podľa výsledku skúšky DNA (Examination Results) zo dňa 20.02.2019 (č.l. 23) bola pravdepodobnosť otcovstva medzi M. D. a G. D. stanovená na 99,99% a teda je nespochybniteľné, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého. Vychádzajúc z takto zisteného skutočného stavu a proklamovaného zreteľu na najlepší záujem dieťaťa nebolo možné prijať zo strany súdu iný záver ako ten, že navrhovateľovi svedčia opatrovnícke práva k maloletému a to aj podľa práva krajiny obvyklého pobytu maloletého, opierajúc sa pritom o ustanovenie Gauardianship of Children Acts, 1964 to 1997 (zákon o opatrovníctve maloletých), ustanovenie 6D písm. c), paltného v Írskej republike, podľa ktorého, za opatrovník je aj ten, kto opatrovnícke práva nadobudol v inom štáte. 37. Je pravdou, že slovenský ani írsky právny poriadok nadobudnutie rodičovských práv na základe ich prevodu zo surogátnej matky nepozná. Zároveň je pravdou aj to, že naše štátne orgány tento spôsob minimálne stolerovali, resp. uznali, ak nie legalizovali, keď najskôr dieťaťu vystavili jednorazový cestovný doklad na jeho premiestnenie na územie Slovenskej republiky a v druhom slede zapísali rodičov do rodného listu maloletého vydaného na území Slovenskej republiky, pričom v oboch prípadoch vychádzali z rodného listu vydaného príslušným orgánom Ukrajiny, pričom za nezaoberali zrejmou osobitosťou, že ani jeden z rodičov nie je štátny občan Ukrajiny, ani jeden z nich tam nemá obvyklý pobyt, že maloletý má byť krátko po pôrode premiestnený na územie Slovenskej republiky, pričom je možné dôvodne predpokladať, že aj nášmu zastupiteľskému orgánu je zrejmé, že Ukrajina je krajinou, kde je surogačné materstvo legálne a preto sa tam takéto pôrody a následné prevody opatrovníckych práv realizujú. V zmysle zistených skutočností by bolo preto podľa názoru súdu na ujmu maloletého dieťaťa, keby v súvislosti s posúdením opatrovníckych práv podľa Haagskeho dohovoru v rámci rozhodovania v konaní o návrat maloletého pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, výlučne pre účely tohto konania, prijal iný záver ako ten, že opatrovnícke práva k maloletému nadobudli a vykonávajú obidvaja rodičia, pričom je dôležité zdôrazniť, že v zmysle článku 3 Dohovoru súd v návratovom konaní skúma, len opatrovnícke práva navrhovateľa, ich výkon a to či došlo k ich porušeniu. 38. Možno teda vyriecť, že pokiaľ bol otec, resp. dokonca rodičia, aj matka, ktorá dieťa neporodila, de iure uznaní ako rodičia a nositelia opatrovníckych práv k maloletému na území Slovenskej republiky, otec nadobudol opatrovnícke práva na území Slovenskej republiky (ale aj Ukrajiny), preto podľa odseku 36 tohto odôvodnenia, mu podľa zákona o opatrovníctve k maloletým Írskej republiky svedčia aj podľa írskeho práva, ktoré opatrovnícke práva nadobudnuté v inom štáte uznáva. 39. V tomto kontexte je tiež z pohľadu záujmu maloletého a jeho ochrany významná aj tá zistená skutočnosť, že vo vzťahu k maloletému G. niet inej osoby s existenciou opatrovníckych práv a pokiaľ ide o ich výkon aj ten od narodenia zabezpečovali výlučne účastníci tohto konania, označení ako navrhovateľ, otec a tá kto podľa navrhovateľa porušuje právo, teda matka. Maloletému bolo umožnené tak na území Slovenskej republiky ako aj na území Írskej republiky nerušene, bez zásahu príslušných orgánov si vzťah a väzby k účastníkom konania ako jeho rodičom budovať, preto súd v tejto veci nevidí dôvod, opierajúc sa pritom o predchádzajúce právne odôvodnenie tieto skutočnosti nerešpektovať a nevychádzať z nich. Aj na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ je toho času jediný biologický rodič maloletého. 40. V prospech záveru súdu svedčí aj ďalšia súdom nesporne zistená skutočnosť, že centrálna autorita (ústredný orgán) Írskej republiky (článok 7 Dohovoru) konala vo veci podania žiadosti o návrat zo strany navrhovateľa, poznajúc pritom skutkové okolnosti prípadu, je preto dôvodný predpoklad, že krajina obvyklého pobytu maloletého pokiaľ ide o opatrovnícke práva navrhovateľa rešpektuje status quo. 41. Sumarizujúc doterajšiu argumentáciu a zistený skutočný stav, prijal súd tiež záver, že matka nebola bez súhlasu otca oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa. 42. Súdu tak zostalo ustáliť napokon otázku, či premiestnenie alebo zadržiavanie maloletého dieťaťa bolo vykonané neoprávnene. Ako už vyplýva z predchádzajúcich odsekov, neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (článok 3 Dohovoru). Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade matka premiestnila maloletého na územie Slovenskej republiky so súhlasom otca, na základe ich vzájomnej dohody dňa 19.5.2020, kedy pricestovala spolu s maloletým v rámci opatrení spojených s pandémiou ochorenia COVID 19, repatriačným letom z Dublinu do Bratislavy. Tieto skutočnosti sporné neboli. 43. Podľa dohody manželov, však nemalo ísť o trvalé premiestnenie, resp. presťahovanie maloletého na územie Slovenskej republiky, ale o obvyklú cestu na Slovensko za účelom návštevy príbuzných, tak ako to bolo medzi manželmi zaužívané. Matka v tomto smere pred súdom vypovedala, že manželovi povedala že chce ísť naspäť domov na leto, že chce dať maloletého do škôlky, hodlala tak urobiť na tri mesiace. Manžel uviedol, že to je dlho. Dohodli sa preto, že sa budú vracať za ním, keď obnovia lety v týždňových až dvojtýždňových intervaloch. Uviedla tiež, že manžel predpokladal že sa vrátia do päť týždňov. So zreteľom na komunikáciu rodičov formou textových správ súd ustálil, že dňa 11. 6.2020 otec nesúhlasil s požiadavkou matky, aby na Slovensku zostala s maloletým do augusta 2020 z dôvodu, že mu maloletý chýba. Z výpovede matky je zrejmé, že otec pri udelení súhlasu vychádzal z prísľubu matky, že sa za ním do Dublinu budú pravidelne vracať Ďalšia komunikácia už jasne vyjadruje postoj matky nevrátiť sa s maloletým do Írskej republiky, čím došlo k jeho zadržaniu bez súhlasu otca, ktoré súd vyhodnotil v kontexte Dohovoru ako neoprávnené. V komunikácii zo dňa 20.6.2020 už matka jasne deklaruje, že sa spolu s maloletým nevráti do Írska nevráti. Matka v ďalšej komunikácii hovorí o rozvode s navrhovateľom., ktorý iniciuje na Slovensku. 44. Poukazujúc na zistené skutočnosti súd uzavrel, že matka maloletého počnúc dňom 11.6.2020 na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiava z dôvodu, že v danom období už pre pobyt maloletého na území Slovenskej republiky absentuje súhlas otca. Najneskôr však k neoprávnenému zadržaniu maloletého došlo dňa 20.6.2020, kedy je už zrejmý úmysel matky nevrátiť maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu a tým aj k otcovi a trvalo presťahovať maloletého na územie Slovenskej republiky, na čo bez dohody s otcom nebola oprávnená. 45. Súd zároveň konštatuje, že navrhovateľ, otec maloletého G. podal návrh na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní na tunajší súd dňa 03.08.2020, vzhľadom k čomu nebolo sporným, že jednoročná lehota daná ustanovením článku 12 Dohovoru bola v danom prípade splnená. 46. Súd na podporu dôvodnosti rozhodnutia v zmysle návrhu navrhovateľa poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa 28.02.2018. Ústavný súd SR v predmetnom uznesení uviedol, že rodič, ktorý neoprávnene premiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne nielen do práv druhého rodiča (najmä jeho práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychovávané oboma rodičmi (čl. 7 a č. 18 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na to, aby nebolo nezákonne premiestnené do zahraničia a nevrátené späť (č. 11 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na nezasahovanie do jeho súkromného života, rodiny a domova (čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa), ako aj práva nebyť dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia (č. 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Ústavný súd poukázal v rozhodnutí aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP, napr. vo veci G.N.. proti Poľsku z 19.07.2016), z ktorého okrem iného vyplynulo, že výnimky na nariadenie návratu podľa Haagskeho dohovoru (tak ako už judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.04.2015) musia byť uplatňované striktne a jasne. Ujma, na ktorú poukazuje článok 13 písm. b) Dohovoru, nemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol alebo ho neoprávnene zadržiava. Odlúčenie, nech je pre dieťa akokoľvek zložité, automaticky nespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva. 47. Nadväzujúc na uvedené, pokiaľ matka, ako aj kolízny opatrovník v konaní argumentovali tým, že je to práve odlúčenie dieťaťa od matky, ktoré predstavuje riziko ujmy maloletému dieťaťu v súvislosti návratom, je vhodné, aby matka v rámci svojej rodičovskej zodpovednosti maloletého pri návrate sprevádzala. Rozhodnutie však prináleží výsostne matke (nakoľko súd rozhoduje výlučne o návrate maloletého dieťaťa) v rámci jej rodičovskej zodpovednosti, rozhodne ale tento argument nemožno uznať ako dôvod pre nenariadenie návratu, nakoľko by sa tak matke ako rodičovi únoscovi priznala neprimeraná výhoda. Ústavný súd SR sa v rozhodnutí zaoberal aj ďalšou situáciou aplikovateľnou na daný prípad (vo vzťahu k argumentácii matky proti nariadeniu návratu), a to, že ujma, ktorá je relevantná ako dôvod pre nenariadenie navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu, nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď dieťa mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre), ale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie, rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom (opäť z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27.04.2015). Vo svetle citovanej judikatúry nebolo možné zo strany súdu prisvedčiť ani argumentácii kolízneho opatrovníka, že na Slovensku má matka vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná o opatrovnícke konanie a ako bolo vysvetlené v odseku 21, súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. 48. Poukazujúc na všetky zistené skutočnosti, Haagsky Dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná, právne normy a ne nadväzujúce právne závery súdu odôvodnené v tomto rozhodnutí, posúdil súd návrh otca ako dôvodný a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu maloletého dieťaťa G. D. do krajiny jeho obvyklého pobytu, na územie Írskej republiky. Sumarizujúc všetky závery týkajúce sa zisteného skutočného stavu veci zastáva súd názor, že okamžitý návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu je v danom prípade v najlepšom záujme maloletého, preto súd rozhodol tak, že nariadil návrat maloletého dieťaťa G. D., nar. XX.XX.XXXX do krajiny jeho obvyklého pobytu do Írskej republiky v znení výroku tohto rozhodnutia. 49. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie ( ) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana (účastník konania), v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.