Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-150-2020.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/150/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v exekučnej veci oprávneného CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom 788-790 Finchley Road, London NW11, Uniten Kingdom, IČ: 5843605, právne zastúpeného Mgr. Dagmar Lupínkovou, advokátkou, so sídlom Táborská 966/5, 293 01 Mladá Boleslav, Česká republika, proti povinnému E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica F. L. XXXX/X, XXX XX L., o vymoženie 17.243,90 Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/222/2015-28 zo dňa 17. februára 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/222/2015-28 zo dňa 17. februára 2016 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 6Er/222/2015-28 zo dňa 17. februára 2016 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 122/2015 v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 27,35 % ročne od 01.08.2008 do zaplatenia a trov konania vo výške 13.249,60 Kč zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený aj po výzve súdu prvej inštancie na opravu návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 09.06.2015 trval na podanom návrhu a vymožení pohľadávky s príslušenstvom, pričom súdu nepredložil žiadnu dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu v súlade s § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2014. Exekučné konanie začalo dňa 25.03.2015, pričom exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 19.02.2009, teda medzi podaním návrhu a nadobudnutím vykonateľnosti exekučného titulu ubehla zákonná lehota troch rokov (§ 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2014). Preto súd prvej inštancie v časti príslušenstva žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v tejto časti zamietol.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - pôvodný oprávnený na základe predmetného exekučného titulu podal návrh na vykonanie exekúcie na príslušnom exekútorskom úrade v Českej republike, keďže povinný sa v tom čase zdržoval na adrese v Českej republike. Uznesením súdneho exekútora zo dňa 28.08.2014 bola exekúcia nariadená v Českej republike zastavená z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, keď mu ako cudzincovi dňa 10.02.2011 bol ukončený pobyt na území Českej republiky. Preto mal za to, že doba počas ktorej bola vedená exekúcia na majetok povinného na exekútorskom úrade v Českej republike sa nezapočítava do behu lehoty 3 rokov, v ktorej musí byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa platných zákonov Slovenskej republiky a po jej uplynutí už nie je možné vykonať exekúciu na príslušenstvo pohľadávky a nákladov predchádzajúceho
konania. Vzhľadom na to, že náklady na konanie nepodliehajú uplynutím doby žiadnemu nárastu úrokov a nevznikli až po vydaní exekučného titulu, mal za to, že nie je možné ich zahrnúť pod pojem príslušenstvo pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v celom rozsahu.
4. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 25.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Elektronický platební rozkaz j.č. 26EC 6/2009-93 zo dňa 28.01.2009, ktorý vydal Obvodní soud pro Prahu 5. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 27,35 % ročne od 01.08.2008 do zaplatenia a trov konania vo výške 13.249,60 Kč zamietol.
7. Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2014 do 31.03.2017 ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 243c ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
9. Podľa článku 125 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
10. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o ústavnom súde“) právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov.
11. Podľa § 91 ods. 3 Zákona o ústavnom stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný súd nerozhodne inak.
12. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o ústavnom súde právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov. Podľa § 91 ods. 3 Zákona o ústavnom súde v prípade straty účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov ním zrušených, ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou
alebo doplnením, pokiaľ ústavný súd nerozhodne inak. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 6/2015 zo dňa 30.01.2019 vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky týmto nálezom vyslovil nesúlad ustanovenia § 61b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 106/2014 Z.z., kotrým sa mení a doĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení nikektorých zákonov s čl. 1 ods.1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 57/2019 Z.z. dňa 28.02.2019.
13. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak Ústavný súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uviesť ich do súladu s Ústavou Slovenskej republiky s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť do šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo 4/2006 zo dňa 27.02.2008).
14. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 159/06 možno konštatovať, že hmotnoprávne účinky nálezu o nesúlade pôsobia ex tunc. Hoci Ústava Slovenskej republiky a Zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí to tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty.
15. Vzhľadom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp.zn. PL. ÚS 6/2016 zo dňa 30.01.2019 vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 57/2019 Z.z. dňa 28.02.2019 vyslovil nesúlad ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku s čl. 1 ods.1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj vzhľadom na to, že hmotnoprávne účinky tohto nálezu pôsobia ex tunc, už nie je možné toto ustanovenie aplikovať na predmetné konanie.
16. Odvolací súd preto už nie je oprávnený podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku skúmať, či oprávnený si v súlade s týmto ustanovením uplatnil príslušenstvo pohľadávky priznanej exekučným titulom v lehote troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
17. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
18. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)