Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/4/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej v právnej veci žalobcu: S., D., IČO: X. (predtým N., U.), proti žalovanému:

V., Š., o zaplatenie 928 421,17 Sk, vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn.

, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

–238 zo dňa 21. septembra 2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovi trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd odvolací, zmenil rozsudok

prvostupňového súdu tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

927 031,66 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti napadnutý

rozsudok potvrdil, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho

rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému

právo na zaplatenie 928 421,17 Sk titulom poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu

faktúr za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom žalovaného.

Podľa v znení zmien a doplnkov, poisťovňa

môže uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti len so zdravotníckymi

zariadeniami (ďalej len „zmluvné zdravotnícke zariadenia“) zaradenými do siete

zdravotníckych zariadení. Podľa ods. 3 veta štvrtá citovaného ustanovenia, úhradu

za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť poskytuje poisťovňa zdravotníckemu zariadeniu

podľa osobitného predpisu do 30 dní odo dňa doručenia účtovného dokladu. Podľa ods. 4

citovaného ustanovenia, pri nedodržaní lehoty splatnosti môže uplatniť zdravotnícke

zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške 0,1 %

z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.

Skorší výklad cit. ust. o zdravotnom poistení..., podľa ktorého

právo na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 tohto zákona vzniká iba zmluvnému

zdravotníckemu zariadeniu, ktoré sa vo svetle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR

ukázalo byť odporujúcim Ústave SR. Týmto výkladom sa však v prejednávanej veci riadil

i súd prvého stupňa, a to na základe záväzného právneho názoru odvolacieho súdu

vyjadreného v skoršom zrušujúcom uznesení. Ako vyplýva z odôvodnenia nálezu

Ústavného súdu SR zo dňa 25.2.2005 sp. zn. , základom rozhodnutia súdu,

ktoré by spĺňalo požiadavku ústavne súladného výkladu a použitia citovaných ustanovení,

by bol iba taký výklad, ktorý by rešpektoval to, že nárok na poplatok z omeškania sa

nemôže obmedziť alebo úplne nepriznať len z dôvodu iného postavenia žalobcu najmä

vtedy, ak taký nárok sa priznáva inému subjektu, ktorý je zákonne porovnateľný

z hľadiska plnenia jeho úloh (zmluvné zdravotnícke zariadenie) so subjektom, ktorý plní

rovnaké úlohy (poskytovanie zdravotnej starostlivosti), ale nemá to isté administratívne

zaradenie ako zmluvné zdravotnícke zariadenie. Odvolací súd preto, rešpektujúc uvedený

ústavne súladný výklad citovaných ustanovení, dospel k právnemu záveru, že žalobcovi

za oneskorenú úhradu vyššie uvedených faktúr vzniklo právo na poplatok z omeškania

v zmysle v znení zmien a doplnkov.

V súvislosti s oneskorenou úhradou časti faktúry č. 990986 v sume 259 530,03 Sk

bol žalovaný za obdobie od 21.3.2000 do 31.12.2001 (kedy došlo k úhrade) v omeškaní

po dobu 650 dní, čomu zodpovedá 0,1 % poplatok z omeškania v sume 168 694,51 Sk.

V súvislosti s oneskorenou úhradou časti faktúry č. 991176 v sume 138 971,88 Sk

bol žalovaný za rovnaké obdobie rovnako v omeškaní po dobu 650 dní, čomu zodpovedá

0,1 % denný poplatok z omeškania v sume 90 331,72 Sk.

V súvislosti s oneskorenou úhradou časti faktúry č. 991079 v sume 510 079,67 Sk

bol žalovaný za rovnaké obdobie rovnako v omeškaní po dobu 650 dní, čomu zodpovedá

0,1 % denný poplatok z omeškania v sume 331 555,78 Sk.

V súvislosti s oneskorenou úhradou časti totožnej faktúry v sume 165 183,61 Sk

bol žalovaný za obdobie od 21.3.2000 do 28.1.2002 (kedy došlo k úhrade) v omeškaní

po dobu 678 dní, čomu zodpovedá 0,1 % denný poplatok z omeškania v sume

111 994,48 Sk.

V súvislosti s oneskorenou úhradou časti totožnej faktúry v sume 319 736,72 Sk

bol žalovaný za obdobie od 21.3.2000 do 21.2.2002 (kedy došlo k úhrade) v omeškaní

po dobu 702 dní, čomu zodpovedá 0,1 % poplatok z omeškania v sume 224 455,17 Sk.

Celkovo teda žalobcovi vzniklo právo na poplatok z omeškania v sume

927 031,66 Sk. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 220 ods. 1

zmenil tak, že žalobe vyhovel a vo zvyšnej zamietajúcej časti ho ako vecne správny

podľa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

a 2 v súvislosti s .

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie. Namieta, že žalobca nepreukázal,

že je veriteľom žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol, že vznikol ako príspevková

organizácia Nitrianskeho samosprávneho kraja, samosprávne kraje vznikli až 1.12.2001,

preto ani žalobca nemohol vzniknúť skôr. Domnelá pohľadávka žalobcu však mala

vzniknúť ešte pred týmto dňom. Žalobca doposiaľ nepreukázal, že by túto pohľadávku

nadobudol. Pokiaľ žalobca existoval pred dňom 1.12.2001, existoval ako príspevková

organizácia, ktorej zriaďovateľom bolo M.. V tomto prípade však bol žalobca len

správcom majetku štátu a aj pohľadávka voči žalovanému bola majetkom štátu, nie

majetkom samotného žalobcu. Žalobca sa preto vo vlastnom mene nemohol domáhať jej

zaplatenia. Namietal ďalej, že odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu podal

žalobca oneskorene a v odvolaní neuviedol, v čom rozsudok alebo postup súdu prvého

stupňa považuje za nesprávny a neuviedol ani jeden z taxatívne vymedzených dôvodov

odvolania (, ). Odôvodnenie odvolania žalobcu smerovalo výlučne k

(ne) premlčaniu uplatneného nároku. Žalovaný trvá na vznesenej námietke premlčania.

Poplatok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky, ktorý si žalobca mohol uplatniť

proti žalovanému nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých faktúr spolu s poplatkom

z omeškania. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., poplatok z omeškania je príslušenstvom

pohľadávky a nie samostatným majetkovým právom žalobcu. Uviedol ďalej, žalobca sa

svojím návrhom domáha od žalovaného zaplatenia poplatku z omeškania podľa ust. § 38

ods. 4 o zdravotnom poistení... v znení neskorších predpisov.

Nálezom Ústavného súdu zo dňa 15.7.2004 vydanom v Zbierke

Z. z. Ústavný súd rozhodol: „Ustanovenia § 38 ods. 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov nie je v súlade s veta druhá

v spojení s a 4 SR“. Vzhľadom na to, že v Zbierke zákonov sa

vyhlasuje výrok rozhodnutia nálezu Ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov, je

v záujme zachovania právnej istoty nemysliteľné aplikovať na právne vzťahy, ktorých sa

toto rozhodnutie týka, právne názory pravdepodobne vyplývajúce z odôvodnenia

rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré sú v rozpore s výrokom rozhodnutia. Právna

argumentácia opierajúca sa o tvrdenie, že odôvodnenie nálezu Ústavného súdu

č. nehovorí o nesúlade s ust. Zákona o zdravotnom poistení ako

takom, ale vzťahuje sa len na jeho novelizáciu uskutočnenú ,

neobstojí, nakoľko zaväzuje výroková časť nálezu, nie jeho odôvodnenie. Právny predpis,

jeho časť alebo niektoré ustanovenie stráca účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného

súdu o nesúlade právnych predpisov v Zbierke zákonov. V zmysle ust. § 41a ods. 3

o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení

sudcov stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu

Ústavného súdu, neobnovuje sa platnosť právnych predpisov nimi zrušených. Ak však

išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom

pred touto zmenou. Zmena alebo doplnenie zákona sa uskutočňuje tzv. novelizáciou

zákona prostredníctvom iného samostatného zákona, ktorý je výsledkom legislatívneho

procesu a v Zbierke zákonov je uverejňovaný pod svojím osobitným číslom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na nečinnosť Národnej rady Slovenskej

republiky ako orgánu, ktorý napadnutý právny predpis vydal, v súčasnosti neexistuje

zákonný podklad, na základe ktorého by bolo možné zaviazať žalovaného na úhradu

poplatku z omeškania podľa ust. § 38 ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení, pretože už nie

je súčasťou právneho poriadku SR, nakoľko stratilo platnosť z dôvodu jeho nesúladu

s najvyšším právnym predpisom SR. Správnosti tohto výkladu nasvedčuje aj ust. § 41b

ods. 2 , ktoré ponecháva právoplatné rozhodnutia vydané

v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,

sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, nedotknuté, avšak povinnosti uložené

takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať. Navrhuje, aby dovolací súd rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal dovolanie

žalovaného po zistení, že je podľa prípustné podľa

a dovolanie žalovaného podľa zamietol, lebo došiel k záveru, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Vychádzal zo zistenia, že predmetom

sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorenú

úhradu faktúr žalovaným. Poplatok z omeškania a jeho výšku upravuje ustanovenie § 38

ods. 4 o zdravotnom poistení v znení do 31.5.2003 vo výške

0,1 % za každý deň omeškania a od 1.6.2003 bola novelou č. zmenená

výška poplatku z omeškania, ktorý bola povinná pri omeškaní s platením zaplatiť

zdravotná poisťovňa za každý deň omeškania.

Nie je sporné, že nálezom Ústavného súdu SR vyhlásené v Zbierke zákonov dňa

15.7.2004 bolo ustanovenie vyhlásené

za protiústavné, čím stratilo účinnosť a po uplynutí šesťmesačnej lehoty aj platnosť (§ 41a

).

Žalovaný namieta, že vzhľadom na to, že Národná rada SR ako orgán, ktorý

nálezom Ústavného súdu napadnutý právny predpis vydal, neuviedol ust. § 38 ods. 4

Zákona o zdravotnom poistení v zákonnej šesťmesačnej lehote do súladu s SR,

stratilo toto ustanovenie dňa 17.1.2005 platnosť. V zmysle ust. § 41a ods. 3 zákona

č. , stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe

nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených., ak

však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom

pred touto zmenou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na nečinnosť Národnej rady SR,

v súčasnosti neexistuje zákonný podklad, na základe ktorého by bolo možné zaviazať

žalovaného na úhradu poplatku z omeškania podľa ust. § 38 ods. 4 Zákona o zdravotnom

poistení, nakoľko stratilo platnosť z dôvodu jeho nesúladu s najvyšším právnym

predpisom Slovenskej republiky.

Podľa , právny predpis, jeho časti alebo

niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu

v Zbierke zákonov. Podľa , stratou účinnosti,

prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje

platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak však išlo len o ich zmenu alebo

doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo

doplnením. Z nálezu Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 17.5.2004 vyplýva, že

Ústavný súd, okrem iného, vyslovil aj nesúlad ustanovenia § 38 ods. 4 Zákona

o zdravotnom poistení s druhou vetou v spojení s a 4 SR.

Nález bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 396/04 Z. z. dňa 15.7.2004. Podľa čl. 125

ods. 3 SR, ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi

predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,

prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú

povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu uviesť ich

do súladu s SR. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia

strácajú platnosť do šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Treba preto v predmetnom prípade posúdiť hmotnoprávne účinky nálezu

Ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov. Tieto podľa nálezov Ústavného súdu

pri posudzovaní predmetnej problematiky (č. I. ÚS 159/06–29 a č. –24)

pôsobia ex tunc, teda nie iba od momentu uverejnenia nálezu, pretože ide o aplikáciu

nesúladného právneho predpisu. Ústavný súd v tejto súvislosti vyslovil, že hoci SR

a nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch

nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k záveru,

že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania

ex tunc. Pri kolízii medzi princípom zachovávania ústavnosti a princípom právnej istoty

treba dať prednosť princípu ústavnosti.

Z uvedeného vyplýva, že súd nebude aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Zákona

o zdravotnom poistení v znení ani na prípady pred uverejnením

nálezu Ústavného súdu, pretože by aplikoval právny predpis, ktorý nie je v súlade

s SR. Platí preto v zmysle skoršie znenie

ustanovenia § 38 ods. 4, ktoré upravovalo poplatok z omeškania vo výške 0,1 % na celé

omeškanie žalovaného s úhradou faktúr.

Odvolací súd rozhodol správne, keď priznal žalobcovi poplatok z omeškania

vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania v sume 927 031,66 Sk.

Ide o dennú sankciu, premlčuje sa denne a vzniká na ňu veriteľovi právo. Premlčuje sa

postupne, ak svoju povinnosť zdravotná poisťovňa nesplní. Žalobca v prejednávanej veci

uplatnil poplatok z omeškania podľa , preto takáto sankcia

nemôže byť príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. Ide o samostatné

majetkové právo, ktoré je dennou (0,1 %/denne) majetkovou sankciou. Odvolací súd

správne konštatoval, že na plynutie premlčacej doby v danej veci je potrebné aplikovať

ust. § 101 Obč. zák. a žalobcovi priznal poplatok z omeškania za obdobie od 21.3.2000

(návrh podaný na súd 21.3.2003) v celkovej výške 927 031,66 Sk. Neobstojí teda

námietka premlčania uplatneného nároku vznesená žalovaným.

Žalovaný v dovolaní ďalej namieta, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu

podal žalobca oneskorene a neuviedol, v čom rozsudok alebo postup súdu prvého stupňa

považuje za nesprávny a ani neuviedol žiaden z taxatívne vymedzených dôvodov

odvolania. Dovolací súd s touto námietkou žalovaného nesúhlasí. Z obsahu spisu je

zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcu žalobcu doručený dňa

17.12.2004 a odvolanie bolo podané v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia (§ 204 ods. 1

účinného do 1.9.2005) dňa 14.1.2005 na pošte, teda včas. Náležitosti odvolania boli

predmetom posúdenia odvolacím súdom. Ak z odvolania je zrejmé, ktoré rozhodnutie je

odvolaním napadnuté a v akom rozsahu odvolateľ rozhodnutie napáda, tak neuvedenie

údajov o tom, v čom je vzhľadaná nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvého

stupňa, nebráni pokračovaniu odvolacieho konania.

Dovolací súd zobral na vedomie, že v predmetnej veci došlo k právnemu

nástupníctvu na strane žalobcu podľa a v dovolacom konaní pokračoval

s právnym nástupcom žalobcu: S., D., IČO: X..

Podľa , dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde

k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak napadnuté rozhodnutie

rozsudkom zruší. Vzhľadom na uvedené závery dovolací súd dovolanie žalovaného

ako neopodstatnené zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 . Keďže žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, trovy dovolacieho konania

nevznikli, neboli mu priznané.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: