Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-42-2020.pdf
PDF · 204.44 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu: JUDr. Daniel Ilavský a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: S. H. D., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu D., J. XX, štátny občan Veľkej Británie, zastúpený splnomocnencom: SKLEGAL s.r.o., IČO: 35 973 161, adresa sídla Bratislava, Mostová 2, proti žalovanému: T. I., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., C. XX, štátny občan SR, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 4.308,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 28. januára 2020 č.k. 2C/125/2008-815 v spojení s opravným uznesením zo 6. marca 2020 č.k. 2C/125/2008-827 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením sa vo výroku I. v jeho vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e , vo výrokoch III. a VI. r u š í a vo výroku V. mení tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy tohto konania v rozsahu 53,46% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku VII. m e n í tak, že žalovaný je povinný nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica trovy konania v rozsahu 66,66% a žalobca v rozsahu 33,34% s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť' žalobcovi sumu 6.638 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne počítaným od 5.12.2005 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie sumy 0,78 eur zastavil (výrok II.), nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.689,57 eur zamietol (výrok III.), vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 4.308,70 eur spolu s príslušenstvom zamietol (výrok IV.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že žalobca je vlastníkom historického vozidla zn. TATRA 57b s ev. č. BA-TATRA.
1.2.2 Dňa 23.10.2003 si žalobca objednal u žalovaného vykonanie opravy tohto vozidla v rozsahu špecifikovanom v kalkulácii ceny tejto opravy vyhotovenej žalovaným, pričom celková cena opravy vozidla bola dohodnutá na sumu 199.974 Sk, t.j. 6.637,92 eur, vozidlo malo byť opravené do februára 2004. Žalobca žalovanému uhradil dohodnutú cenu opravy vozidla v splátkach a to tak, že suma 150.000 Sk bola uhradená dňa 28.11.2003, suma 25.000 Sk dňa 15.3.2004 a suma 25.000Sk dňa 7.5.2004.
1.2.3 Žalovaný v dohodnutej lehote opravu nevykonal a na opakované urgencie zo strany žalobcu tomuto dňa 21.11.2014 písomne prehlásil, že opravu vykoná do decembra 2014 s tým, že ak tento termín nedodrží, tak všetky náklady na renováciu vozidla uhradí zo svojich finančných prostriedkov a žalobcovi vráti finančné prostriedky, ktoré mu tento na opravu už vyplatil. Vozidlo po vykonanej oprave (na základe opakovaných urgencií zo strany žalobcu) odovzdal žalobcovi dňa 16.1.2005 s tým, že telefonicky požadoval doplatiť sumu 150.000 Sk za práce naviac, s čím žalobca nesúhlasil.
1.2.4 Žalobca listom zo 7.3.2005 u žalovaného reklamoval kvalitu vykonaných prác (zatečenú farbu na viacerých miestach, objednávke žalobcu nezodpovedajúci odtieň farby a netesnosti dverí vozidla) a navrhol žalovanému poskytnutie mu dodatočnej lehoty na riadne plnenie. Žalovaný reklamované vady neodstránil brániac sa tým, že mu to žalobca neumožnil, čo však v konaní preukázané nebolo.
1.2.5 Žalobca listom z 12.7.2005 vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie podľa predmetnej zmluvy o oprave veci v dodatočnej lehote, za súčasného poskytnutia zálohu žalobcovi, alternatívne ho vyzval na vrátenie ceny opravy vyplatenej mu žalobcom. Žalovaný na takúto výzvu nereagoval.
1.2.6 Žalobca listom z 3.10.2005 odstúpil od zmluvy o oprave vozidla a žalovaného vyzval na vrátenie vyplatenej ceny opravy v lehote do 31.10.2005. Žalovaný na takúto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.
1.2.7 Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 6.638 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu a na zaplatenie sumy 3.319 eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla na vozidle neodbornou opravou vozidla žalovaným.
1.2.8 Zo znaleckého posudku č. 5/2011, vypracovaného znalcom Jozefom Várym, odbor doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty historických vozidiel je zrejmé, že znalec urobil znalecký posudok ku dňu 16.1.2005 (deň odovzdania vozidla žalobcovi po renovácii uskutočnenej žalovaným). Znalec v bode 2.1.6 a 2.1.7 konštatoval nedostatky prác uskutočnených žalovaným ako napr. v bode 2. nedostatočne vypracovaný základ pred lakovaním a to klampiarsky a lakovací - zistené nerovnosti a stopy po brúsnom materiáli, obvodová špára dverí a karosérie je nesúmerná - hrbatá, zistené nesúmerné škáry, dvere zapierajú do dverového otvoru, rám pravého bočného okna je deformovaný, predné a stredné stĺpiky sú neopracované, okolie západiek zámkov so stopami tmelu, na ľavom boku vzadu, v blízkosti ľavého zadného svetla je farba stečená, sú zastriekané aj chrómové diely zámku zamykania a kovové diely zámkov, v interiéri vozidla: obloženie dverí zakrýva aj zámok dverí, obloženie je znečistené, drevené lišty dverí vnútorne nelícujú s oknom, skrutky sú s krížovou hlavou, spod líšt vyčnievajú zbytky poťahovej látky, zakončenie obloženia vnútorných bokov vpredu nezodpovedá originálu, je otrasné, krivé po odstrihnutí a pod. Gumové tesnenia zadných bočných okien sú krivé, motor a prevodovka sú netesné, nelícujú dvere, netesnia, pri strednom stĺpiku je medzera, pravé dvere nemajú tvar zodpovedajúci dverovému otvoru. Do vozidla zateká, čalúnenie dverí má stopy po zatečení. Otvory pre kľučky zámku a sťahovania skla dverí sú v doske zo sololitu vytvorené amatérskym spôsobom. Ovládacie prvky prístrojovej dosky sú nesprávne umiestnené, gumový profil je neodborne zarezaný. Ohliadkou bola zistená nízka kvalita vykonaných prác, resp. neboli kompletne vykonané. Hlavné nedostatky: klampiarske práce - pravé dvere nelícujú vo dverovom otvore, nadmerná medzera medzi stĺpikom, predné blatníky a karosérie majú nadmernú medzeru, predná maska má žalúzie deformované, korózia veka batožinového priestoru, nerovnomerná medzera medzi vekom a otvorom v karosérii, lakovačské práce - v celom rozsahu nekvalita - trhliny, nedostriekané miesta, čalúnnické práce
- nekvalita, mechanické práce - netesný motor, netesná karoséria - zatekanie.
1.2.9 Z výpovede znalca Jozefa Váryho pred súdom mal za preukázané, že tento vozidlo žalobcu pozná už od roku 2001, kedy bol v komisii, ktorá rozhodovala o kvalite vozidiel. Po piatich rokoch sa mala robiť znova kontrola vozidla, ale táto už zrejme nebola zrealizovaná, keď to nie je uvedené v technickom preukaze vozidla. Na Slovensku nie je žiadna firma, ani živnostník, ktorý by sa zaoberal renováciou vozidiel podľa štandardov F.I.V.A. Znalec uviedol, že ide o svetovú organizáciu, ktorej úlohou je uchovanie vozidla v čo najviac pôvodnom stave. Vozidlo žalobcu videl aj neskôr, na rôznych prezentáciách, vozidlo dymilo, niekedy sa nevrátilo do cieľa, ale muselo byť dotiahnuté. Znalec nevedel uviesť v akom technickom stave bolo vozidlo pred jeho odovzdaním žalovanému. Keď robil ohliadku vozidla pre vypracovanie znaleckého posudku, auto bolo o pol stupňa až jeden stupeň nižšie v kvalite
podľa štandardov F.I.V.A. ako v roku 2001, keď sa robila prehliadka vozidla. Niektoré práce boli urobené žalovaným v dostačujúcej úrovni, ktoré v znaleckom posudku vyčíslil sumou 50.900 Sk. Ostatné opravy neakceptoval, pretože tieto boli urobené zle, nekvalitne. I keď sa auto následne zúčastňovalo Medzinárodných veterán rally 500 km, neboli robené kontroly vozidla, atestácie. Po oprave žalovaným medzera dverí bola veľká, čo mohlo viesť k poškodeniu interiéru. Následná výmena motora bola nevyhnutná, nakoľko žalovaný neurobil dostatočne veľké tesnenie hriadeľa. Olej vytekal von z motora, súčiastky na seba nedoliehali. Lakovanie vozidla bolo urobené veľmi zle. V niektorých miestach bola len veľmi slabá vrstva, presvitala základná farba a na niektorej časti bolo laku veľmi veľa, stekalo. Lakovanie je nedostatočné aj keby nebolo robené podľa štandardov F.I.V.A.. Nebola urobená dobre klampiarska práca. Čalúnnické práce boli urobené veľmi nekvalitne. Do auta zatekalo. Tesnenie dvier nebolo urobené tak, aby do seba zapadalo. Okolo tesnenia dvier je diera. V znaleckom posudku v bode 2.1.0. uviedol odhad nákladov na odstránenie chýb tak aby bolo prevádzky schopné a spĺňalo požiadavky F.I.V.A. Ide o cenu nákladov k roku 2004. Niektoré práce do týchto nákladov nezahrnul, napr. klampiarske, pretože rozsah týchto prác sa dá odhadnúť až po strhnutí laku.
1.2.10 Znalec Ing. Váry pri konfrontácii s Ing. Vajdíkom uviedol, že motor vozidla videl v stave keď bol rozobratý. Na motore nebolo dané sito a bolo zlé utesnenie kľukového hriadeľa, kvôli čomu prenikal do spojky olej. Uviedol, že znalecký posudok je možné urobiť aj niekoľko rokov po vykonanej oprave, pričom sa posudzuje stav vozidla, ktorý bol v minulej dobe. Znalecký posudok je možné urobiť spätne s tým, že sa prihliada na všetky zistené okolnosti. Veľa vecí zostáva na aute v pôvodnom stave i keď sa auto používalo. V danom prípade neboli vidieť žiadne zásahy do vozidla po jeho oprave. Voči tomuto tvrdeniu znalca nemal Ing. Vajdík výhrady. Ing. Vajdík uviedol, že on nemohol hodnotiť kvalitu vykonaných prác, pretože auto fyzicky nevidel. Hodnotil rozsah prác z predloženej kalkulácie a následne si overoval či tieto práce boli vykonané, taktiež dopytom na iných odborníkov, ktorí sa zaoberajú opravou historických vozidiel. Nemohol hodnotiť kvalitu práce vykonaných pred 15 rokmi. Ing. Váry uviedol, že kvalita prác sa dá ohodnotiť aj spätne, pretože tieto práce zostanú nezmenené, i keď sa vozidlo opotrebovalo, čo sa zohľadní. Pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal okrem iného aj zo súdneho spisu, kde boli konštatované nedostatky opravy, pričom tieto nedostatky zistil a uviedol ich v znaleckom posudku. Uviedol, že nie je zrejmé na akom rozsahu prác sa strany dohodli, avšak predpokladá sa, že práce budú urobené kvalitne. Kvalita prác na vozidle je nízka, pričom mal na mysli bežnú opravu historického vozidla. Znalec Ing. Váry sa nevedel vyjadriť k technickému stavu motorového vozidla Walter junior podľa ktorého bola vykonaná oprava predmetného vozidla, avšak pochyboval, či si žalobca objednal opravu vozidla kde po oprave nedoliehajú dvere. Uviedol, že vozidlo Walter junior spĺňalo požiadavky na to, aby bolo uznané za historické vozidlo, ktoré bolo zaradené do kat. D, A štandard, sk. 3 - renomované, pričom vozidlo žalobcu po vykonanej oprave zostalo v tej istej skupine ako pred jeho opravou (podľa požiadaviek F.I.V.A. preukaz historického vozidla). Vo svojom znaleckom posudku sa nezameral na hodnotenie vozidla žalobcu v porovnaní s vozidlom Walter junior. Z fotografie vozidla, ktorá sa nachádza v spise sa toto nedá zistiť, avšak bolo v lepšom technickom stave, napr. kvalita laku je lepšia, tzv. fugy sú pekne spracované, lepšie zarovnané špáry ako na vozidle žalobcu.
1.2.11 Z výpovede svedka N. U., navrhnutého žalovaným súd zistil, že tento na predmetnom aute robil koberce a dorábal tzv. tesniace šnúry. Išlo o nový koberec, avšak nevedel uviesť či išlo o originálny dobový koberec alebo súčasný. Koberce nastrihal na mieru a urobil lem na okrajoch. Robil taktiež tesnenie okolo dverí z tesniacej šnúry. Nespomínal si na presný postup práce. Sedadlá robil pán C., ktorý je už nebohý, ktorý bol majster v tejto práci, voči ktorej on nemal žiadne výhrady. Po nazretí na fotografiu predloženú zástupkyňou žalobcu preukazujúcou nekvalitne urobené čalúnenie uviedol, že toto robil pán C., ide však o ľahko odstrániteľnú závadu. Svedok uviedol, že on dával koberce na spodok auta, čalúnenie robil pán C., avšak spochybnil či ide o prácu pána C.. Taktiež uviedol pochybnosti nad prácou, išlo o tzv. prekrytie z ktorého vychádzal klinec, pretože postup prác býva iný. Po nazretí na ďalšiu fotografiu na ktorej je vidieť koberec, ktorý je vystrihnutý okolo ručenej brzdy a riadiacej páky, k tomu uviedol, že práca je urobená dobre, avšak pri normálnom postupe by okolo ručnej brzdy a riadiacej páky pripevnil manžetu, avšak žalovaný na tom netrval.
1.2.12 Z výpovede svedka K. J., navrhnutého žalobcom súd zistil, že tento pozná žalobcu z veteránskych akcií a žalovaného, pretože mu robil opravu dvoch historických vozidiel. Vozidlo žalobcu videl po oprave na veteránskych akciách, v roku 2006, 2007. Na vozidle videl kopu nedostatkov, ktoré boli vidieť až z blízka. Žalobca mal na každej akcii problém s vozidlom. Musel byť odtiahnutý pre problém s motorom, do auta mu zatekalo. S prácou žalovaného na svojich autách nebol spokojný, auto musel dať opraviť.
Na aute bol špatný lak, musel ho dať znovu lakovať. Musel dať urobiť celú generálku motora. Nežiadal žalovaného o odstránenie vád, pretože žalovaný nestíhal robiť práce, povedal mu, že si má auto prevziať a peniaze mu vráti, čo neurobil a začal sa mu vyhýbať. Auto dal žalovanému na opravu v roku 2003 a od žalovaného si ho prevzal v roku 2006, pričom oprava mala byť urobená za 1,5 roka.
1.2.13 Žalovaný nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní považoval v celom rozsahu za nedôvodné dôvodiac, že oprava bola vykonaná riadne o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobca sa s predmetným vozidlom zúčastňoval súťaží po jeho oprave okrem iného aj 9. ročníka medzinárodnej súťaže v Starej Ľubovni konanej v dňoch 7. až 12.6.2005, kde auto muselo prejsť výberovou komisiou, aby sa dostalo na súťaž a teda aj do katalógu a škodu na vozidle nespôsobil, z ktorého dôvodu navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Znalecký posudok č. 5/2011 považuje za absolútne neplatný, nakoľko v ňom nie sú uvedené relevantné skutočnosti, ktoré by boli v súvislosti so žalobcom požadovaným nárokom, pretože otázky, na ktoré znalec odpovedal, sa zväčša týkajú renovácie vozidla v zmysle štandardov F.I.V.A., čo však v danom prípade nie je relevantné, pretože účastníci zmluvy sa nedohodli na renovácii vozidla v zmysle štandardov F.I.V.A.. Znalecký posudok bol vyhotovený až skoro 7 rokov po odovzdaní vozidla žalobcovi a preto znalec nemohol objektívne posúdiť technický stav vozidla, preto súd by nemal v konaní znalecký posudok zohľadňovať. Znalec nemohol vidieť súčiastky, ktoré boli do auta zapracované. Na aute bolo z jeho strany spravené všetko ako sa má, nakoľko žalobca s daným autom niekoľko rokov jazdil, k čomu doložil fotografie. Vozidlo bolo spravené tak, ako jeho vozidlo Walter, aby vyzeralo a jazdilo a bolo spravené čo najlacnejšie. Pri oprave vozidla bol závislý na subdodávkach, nakoľko na aute je uplatnených veľa remesiel. Peniaze, ktoré od žalobcu dostal použil na materiál, povrchové úpravy, služby, cesty za dopravu, za prácu remeselníkov. Poukázal na to, že išlo o staré auto, poukázal na technické parametre vtedajších áut, keď tesnenie dverí neexistovalo, do auta bežne fučalo aj pršalo a treba počítať s tým, že auto nie je spoľahlivé ako moderné autá. V danom prípade sa nejednalo o renováciu vozidla podľa noriem F.I.V.A., ktorá by stála asi 750.000 Kč, ale o tom, aby bolo v stave pohľadnom a pojazdnom. Spolu s vyjadrením doložil žalovaný zväzok príloh spolu so súkromným znaleckým posudkom č. 108-7/18 Ing. Zdeňka Vajdíka. V súkromnom znaleckom posudku č. 108-7/18 vyhotovenom Ing. Zdeňkom Vajdíkom, znalcom v odbore městská a silniční se specializací technické posudky o příčinách silničních nehod, v odboru ekonomika, ceny a odhady motorových vozidel, strojíren, všeobecné - auto opravárenství, technický stav motorových vozidel vyhotoveného dňa 7.5.2018 na žiadosť žalovaného, znalec v závere znaleckého posudku v bode 1. uviedol, že pri posudzovaní výšky predložených nákladov vychádzal jednak z definovaného rozsahu opravy, zohľadnil technologické postupy, pracnosť, ktorá je u opravy historických vozidiel veľmi špecifická a rovnako materiálové náklady. Vo väčšine prípadov je rozsah nevyhnutnej práce určovaný až v samotnom priebehu opravy. Z dôvodu objektívnosti bola predložená kalkulácia porovnaná s priemerom kalkulovaných nákladov od troch opravcov, ktorí sa zaoberajú opravami historických vozidiel. Po vyhodnotení všetkých skutočností považuje kalkuláciu skutočne vynaložených nákladov za renováciu vozidla Tatra 57B vo výške 329.805 Sk za reálnu. Pri oprave plne v súlade so štandardmi F.I.V.A. budú náklady výrazne vyššie. Kalkulácia vyčíslená znalcom (Ing. Várym) považuje za nereálnu. Znalcom vyčíslená suma 50.900 Sk nezodpovedá štandardnej odmene za rozsah uskutočnených prác a vynaloženého materiálu.
1.2.14 Žalovaný doručil súdu dňa 12.10.2018 výpočet nákladov (materiálu a práce) vykonané pri renovácii historického vozidla Tatra 57B v období 11/2003 až 01/2005, kde v bode 1. vyčíslil náklady na materiál v hodnote 31.044 Sk, v bode 2. renovácia podvozkovej časti a oboch náprav v hodnote 22.176 Sk, v bode 3. renovácia motoru v hodnote 25.655 Sk, v bode 4. oprava elektroinštalácie a jej sprevádzkovanie 11.970 Sk, v bode 5. lakovanie karosérie vrátane leštenia a opieskovania náklady na materiál v hodnote 24.820 Sk a náklady na prácu 60.180 Sk, v bode 6. nové čalúnenie náklady na materiál v hodnote 15.445 Sk a náklady na prácu v hodnote 30.275 Sk, v bode 7. nové chromovanie kovových dielov, leštenie nerezových dielov, náklady na materiál v hodnote 5.595 Sk a náklady na prácu 6.835 Sk, v bode 8. nové pryžmové, gumové diely a manžety materiálové náklady v hodnote 7.341 Sk, náklady na prácu 4.092 Sk, v bode 9. sprevádzkovanie vozidla a zábeh v hodnote 5.544 Sk, v bode 10. cestovné a iné súvisiace náklady činili 10.935 Sk. Celkové náklady, ktoré boli žalovaným vynaložené na renováciu historického vozidla TATRA 57B činili 329.805 Sk - čiastka uhradená žalobcom 200.000 Sk = 129 805 Sk, t.j. 4.308,70 €.
1.2.15 Splnomocnený zástupca žalovaného Jozef Slováček, otec žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 17.1.2019 uviedol, že auto žalobcu bolo vo veľmi zlom stave, preto nebolo možné stanoviť termín opravy vozidla. Žalobca chodil auto kontrolovať vždy s nejakou ženou, ktorá bola vždy spokojná, s tým,
aby sa v oprave pokračovalo. Žalovanému pri oprave pomáhal, avšak všetky odborné práce si urobil žalovaný. Nemal vedomosť o tom, či žalobca vytkol žalovanému po odovzdaní vozidla nejaké vady, avšak žalovaný povedal, že sa žalobcovi nič nepáčilo a že sa bude súdiť.
1.2.16 Z výpovede svedka F. H., navrhnutého žalovaným súd zistil, že tento vykonával práce na predmetnom vozidle pre žalovaného. Auto mu doviezli na návese po opieskovaní, bolo v zlom stave, chýbala zadná časť výdrevy ako na podlahe, tak aj v zadnej časti (spodný nosník, dvere, nábehy na blatníky). Na prednej časti chýbala celá mriežka, robila sa nová. Predné blatníky nepasovali a výdrevy celej prednej časti odhnili. Robil len karosériu, podvozkovú časť nerobil. Uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca Váryho. Auto, keď od neho odchádzalo bolo perfektné, záleží na tom, kedy bol znalecký posudok urobený. Životnosť jeho práce je 15 až 20 rokov, záleží od toho ako je o auto postarané, či je garážované a pod. Po nazretí na fotografie predložené zástupkyňou žalobcu uviedol, že nie je možné, aby auto tak vyzeralo jeden rok po jeho oprave. Auto muselo byť vyfotené predtým ako sa začalo opravovať, nie je možné aby za jeden rok po oprave odišiel plech, pretože použil plech nový, taktiež novú výdrevu v zadnej časti auta. Materiál mu poskytol žalovaný. Drevo napúšťal šelakom a natrel plech farbou, ktorú mu doniesol žalovaný. Uviedol, že nie je možné, aby auto tak zhnilo a zhrdzavelo po roku od opravy, zrejme sa o auto žalobca nestaral.
1.2.17 Listom z 31.1.2014, doručeným súdu prvej inštancie 31.1.2014 si žalovaný protižalobou uplatnil voči žalobcovi právo na zaplatenie sumy 2.424,65 eur s príslušenstvom (73.045 Sk). Následne podaním doručeným súdu dňa 7.5.2018 si ďalšou protižalobou uplatnil voči žalobcovi právo na zaplatenie sumy ďalších 1.884,05 eur s príslušenstvom a to obe sumy (spolu vo výške 4.308,70 eur s príslušenstvom ) titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na úkor žalovaného neuhradením mu odplaty za práce naviac, pričom z oboch podaní je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok na plnenie zo zrušenej zmluvy neuznáva.
1.2.18 Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo 16.5.2014, doručenom súdu prvej inštancie 19.5.2014 vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného práva na zaplatenie sumy 2.424,65 eur s príslušenstvom.
1.2.19 Súd rozsudkom z 2.6.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.638 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.
1.2.20 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním vo vyhovujúcej časti žalovaný a tak v zamietajúcej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.
1.2.21 V odvolaním napadnutej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1.2.22 Žalobca v písomných vyjadreniach z 22.2.2018 a z 23.3.2018 vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov uplatnených žalovaným v tomto konaní.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobcu na zastavenie konania v prípade čiastočného späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 2 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), nároky účastníkov zmluvy o oprave veci (historického motorového vozidla) po jej zrušení objednávateľom odstúpením od zmluvy a to nárok objednávateľa voči zhotoviteľovi na vrátenie vyplatenej ceny opravy veci a nárok zhotoviteľa na peňažnú náhradu za vykonanú opravu veci podľa § 457, § 631, § 634, § 635 ods. 1 až ods. 4, § 652 ods. 1 a ods. 2, § 653 ods. 1 ods. 2, § 654 ods. 1, 2 a ods. 3, § 655 ods. 1 a ods. 2, § 48 ods. 1 ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), nárok zhotoviteľa opravy veci voči vlastníkovi veci na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného vlastníkom veci prijatím plnenia zhotoviteľa bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 a ods. 2, § 100 ods. 1, 2 a ods. 3, § 101, § 107 ods. 1 a ods. 2 a ods. 3 O.z. a nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania peňažného plnenia podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 O.z. a napokon podľa § 10 ods. 1 a § 37e z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a podľa kapitoly II oddiel 1 článku 2 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a dospel k záveru, že vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom je potrebné konanie v časti o zaplatenie sumy 0,78 eur zastaviť, že žaloba žalobcu na vrátenie ceny opravy veci v sume 6.638 eur so 6% ročným
úrokom z omeškania počítaným od 5.12.2005 do zaplatenia voči žalovanému je dôvodná a preto je potrebné jej v tejto časti vyhovieť, čo však neplatilo pre nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobcu voči žalovanému vo výške 1.689,57 eur s príslušenstvom a nárok žalovaného na peňažnú náhradu za vykonanú opravu v sume 4.308,70 eur s príslušenstvom, keďže žalovanému tieto nároky nebolo možné priznať vzhľadom na ich premlčanie a žalobcom v konaní vznesenú námietku premlčania takto uplatnených nárokov.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že žalobe je možné vyhovieť čiastočne. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah v zmysle ustanovenia § 631 O.z., titulom uzavretej zmluvy o dielo, konkrétne zmluvy o oprave a úprave veci (§ 652 a nasl. O.z.). Žalobca a žalovaný uzatvorili ústnu dohodu, na základe ktorej vzniklo žalobcovi právo na opravu veci, vozidla Tatra 57b, a žalovanému právo na zaplatenie ceny. V zmysle žaloby zmluva mala byť uzatvorená dňa 23.10.2003, čo však v konaní nebolo jednoznačne preukázané, avšak pre dané konanie nie je dátum uzatvorenia zmluvy až tak podstatný, dôležité bolo to, že uzatvorenie ústnej dohody o oprave vozidla nikto zo strán nenamietal. Rozsah opravy nebol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu jednoznačne určený. Ako sám žalobca a jeho manželka, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, uviedol žalovaného oslovili s tým, aby im urobil celkovú renováciu vozidla podľa vzoru, ktorým bol osobný automobil červený Walter junior, ktorý mal žalovaný u seba v garáži. Toto potvrdil počas konania aj žalovaný. Žalobca v pôvodnom návrhu, ale i počas konania uvádzal, že renovácia mala byť uskutočnená v súlade so štandardmi renovácie historických vozidiel F.I.V.A., čo však žalovaný namietal. Nakoľko dohoda účastníkov o renovácii vozidla bola urobená ústne a žalobca toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, súd sa s tvrdením žalobcu, že mal záujem o renováciu vozidla v zmysle štandardov F.I.V.A. nestotožnil. Po tom, ako bola vec vrátená odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie žalobca už toto netvrdil. Žalovaný zaslal žalovanému faxom rozpis prác, ktoré na vozidle uskutoční a cenovú ponuku. V konaní bolo preukázané, že žalobca rozpis prác, ktoré mal žalovaný na vozidlo zrealizovať a taktiež cenu za vykonanie prác plne akceptoval. V konaní bolo rovnako preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému za renováciu vozidla spolu 200.000 Sk, t.j. 6.638,78 eur a to dňa 28.11.2003 sumu 150.000 Sk, dňa 15.3.2004 sumu 25.000 Sk a dňa 7.5.2004 sumu 25.000 Sk. Výška ceny za vykonanie opravy vozidla nebola predmetom sporu, súd má za to, že cena bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá.V konaní mal súd preukázané, že žalobca počas opravy vozidla, priebežne navštevoval žalovaného, vozidlo si prezeral, ale sám ako laik nedokázal posúdiť kvalitu vykonávaných prác. Nepozdávalo sa mu vykonané lakovanie vozidla, pretože lak na mnohých miestach stekal, na čo upozornil žalovaného, avšak bol uistený, že všetko bude v závere vyzerať úplne inak. Žalovaný s vykonaním opravy vozidla meškal, napokon vozidlo odovzdal žalobcovi dňa 16.1.2005.
1.5 Pri odovzdaní vozidla bolo v zmysle ust. § 654 ods. 2 O.z. povinnosťou žalovaného odovzdať žalobcovi záručný list s vyznačením záručnej doby, čo si však žalovaný nesplnil. V zmysle ust. § 653 ods. 1 O.z. zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Keďže záručná doba nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bližšie dojednaná, uplatní sa záručná doba uvedená v § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je tri mesiace. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že už pri preberaní vozidla boli žalobcom zistené na vozidle nedostatky, pokiaľ išlo o nedoliehanie dvier, postekaný lak a žalovaný nenamietal a nevyvrátil túto skutočnosť, keď sám uviedol, že krátko po odovzdaní vozidla išiel tieto vytknuté nedostatky k žalobcovi na vozidle odstrániť. Z výpovede žalobcu, ale aj z vypracovaného znaleckého posudku súd zistil, že sa žalovanému nedostatky na vozidle nepodarilo odstrániť. Žalobca v záručnej dobe, ktorá je v danom prípade tri mesiace, listom daným na poštovú prepravu dňa 7.3.2005 reklamoval u žalovaného vady vykonanej opravy. Tieto vady bližšie špecifikoval v prílohe listu (v spise č.l. 9-11). Z obsahu listu je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vytknutých nedostatkov. Lehotu na odstránenie nedostatkov žalovanému neuložil. Žalovaný na list žalobcu písomne neodpovedal, ani sa so žalobcom nedohodol na ďalšom postupe pri odstraňovaní vád. Žalovaný sa bránil tým, že viackrát telefonoval s manželkou žalobcu, pretože žalobca nevedel dobre po slovensky, a mal záujem vady odstrániť, chcel si prísť pre vozidlo, ale toto mu nebolo umožnené. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nakoľko nedoložil súdu žiadny listinný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že mal záujem odstrániť vady, a taktiež žiadny svedok, ktorý bol v konaní vypočutý, to nepotvrdil. V konaní mal súd preukázané, že žalobca opätovne, listom zo dňa 12.7.2005 vyzval žalovaného na odstránenie vád, avšak žalovaný opätovne na túto výzvu nereagoval. Výpovede vypočutých svedkov, doložený súkromný znalecký posudok Ing. Zdeňka Vajdíka, ale aj konfrontácia znalcov týkajúca sa kvality vykonaných prác pri oprave vozidla
nezmenila názor súdu v tom, že práce na vozidle neboli urobené kvalitne, vykazovali vady. Tieto skutočnosti vyplývali tak z priložených fotografií, ale aj z výpovede znalca Váryho, ktorý videl auto osobne pri vyhotovovaní znaleckého posudku, na rozdiel od znalca Vajdíka, ktorý motorové vozidlo osobne nevidel a nemohol hodnotiť kvalitu vykonaných prác, čo aj sám konštatoval na pojednávaní konanom dňa 5.11.2019.
1.6 Podľa aplikačnej praxe, keď zhotoviteľ neodstránil vadu bez zbytočného odkladu, v takomto prípade sa vada stáva subjektívne neodstrániteľnou, čo vo svojom dôsledku znamená, že objednávateľovi vzniká právo na zrušenie zmluvy alebo právo na primeranú zľavu z ceny (NS ČR sp. zn. 33Cdo 1508/2008).
1.7 Nakoľko žalovaný neodstránil vady vadnej opravy na vlastné náklady po ich písomnej reklamácii, žalobca využil svoje zákonné právo a zrušil zmluvu tým, že listom zo dňa 3.10.2005 odstúpil od zmluvy o oprave a úprave veci a zároveň vyzval žalovaného na vydanie peňažného plnenia v sume 200.000 Sk, t.j. 6.638,78 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
1.8 Takto vymedzenému skutkovému stavu, po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, prispôsobil svoj žalobný návrh. Vo svojich písomných vyjadreniach opakovane uviedol, že si plne uvedomuje synalagmatickosť svojho nároku, bol pripravený vrátiť žalovanému plnenie, avšak žalovaný žiadny nárok na vrátenie plnenia zo strany žalobcu riadne neuplatnil a nepreukázal. Žalobca túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností opakovane deklaroval vo svojich písomných vyjadreniach.
1.9 Pri vzájomných (synalagmatických) právach na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy (§ 457 O.z.) súd na námietku premlčania prihliadne len vtedy, keď by premlčanie mohol namietať aj druhý účastník. V ustanovení § 107 ods. 3 O.z. je ustanovená výnimka z ustanovenia § 100 ods. 1 posledná veta, podľa ktorej ak sa dlžník dovolá premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ustanovenie § 107 ods. 3 O.z. o premlčaní povinnosti vrátiť si vzájomné plnenia možno aplikovať iba v prípadoch, v ktorých na jednej strane stojí právo vlastnícke oproti inému právu (NS ČR z 22.12.2004, sp. zn. 32Odo 885/2003). Ak voči sebe stoja dve premlčateľné práva (vzájomné práva na peňažné plnenia), ustanovenie § 107 ods. 3 O.z. nemožno aplikovať.
1.10 V danom prípade na základe predmetnej zmluvy o dielo poskytol žalobca žalovanému peňažné plnenie v sume 200.000 Sk, t.j. 6.638,78 eur ako cenu za renováciu vozidla. Žalobca prijal od žalovaného plnenie (uskutočnenie prác na vozidle) vyjadriteľné v peniazoch, ktoré by bol povinný vrátiť. Vzhľadom na charakter zmluvy ide o premlčateľné právo. Podľa ust. § 107 ods. 1 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V bode 42. súd konštatoval, že žalovaný neodstránil vady vadnej opravy na vlastné náklady po ich písomnej reklamácii, žalobca využil svoje zákonné právo a zrušil zmluvu tým, že listom zo dňa 3.10.2005, daného na poštovú prepravu dňa 5.10.2005 (podací lístok, č.l. 26) odstúpil od zmluvy o oprave a úprave veci a zároveň vyzval žalovaného na vydanie peňažného plnenia v sume 200.000 Sk, t.j. 6.638,78 eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, do 31.10.2005. Odstúpením od zmluvy vzniká právny stav, ako keby záväzok zo zmluvy nebol nikdy vznikol a poskytnuté plnenie sa stáva plnením bez právneho dôvodu a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 O.z.). Keďže žalovaný nevrátil žalobcovi ním poskytnuté peňažné plnenie v sume 6.638,78 eur (200.000 Sk), súd ho k tejto povinnosti zaviazal a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovej výške 6% z dlžnej sumy od 5.12.2005, teda od podania žaloby na súd, nakoľko je žalobou zaviazaný, i keď žalovaný bol na plnenie vyzvaný žalobcom skôr, ku dňu 31.10.2005. v zmysle § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania sa určuje k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, počas plynutia doby omeškania sa táto výška nemení, preto súd žalobu vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania zamietol. Zároveň v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. súd poskytol žalovanému vzhľadom na výšku plnenia dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mohol uplatniť svoje právo hneď po tom, ako sa dozvedel z listu žalobcu (jeho doručenie žalovanému nebolo namietané), že došlo k zrušeniu zmluvy a žalobca je povinný vrátiť mu peňažné plnenie, ktoré predstavuje sumu o ktoré sa predmetné vozidlo renováciou vozidla zhodnotilo oproti stavu pred jeho renováciou. Presný dátum, kedy sa žalovaný dozvedel o zrušení zmluvy nebol jednoznačne určený, avšak súd predpokladá, že sa list žalobcu do sféry žalovaného dostal
o niekoľko dní po tom, ako bol daný na poštovú prepravu, určite skôr ako bola uložená lehota na vydanie sumy 200.000 Sk do 31.10.2005. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že žalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel až dňa 31.10.2005 jeho právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplynulo dňa 31.10.2007. Žalovaný si svoje právo voči žalobcovi neuplatnil v rámci plynutia premlčacej doby a keďže ide o právo na peňažné plnenie, súd musel prihliadnuť na námietku žalobcu a nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.689,57 eur zamietnuť. Uvedená suma predstavuje podľa znaleckého posudku č. 5/2011 znalca Ing. Váryho akceptovateľné položky, ktoré sú uvedené vo fakturácii žalovaného. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že bezdôvodné obohatenie ktoré vzniklo na jeho strane plnením žalovaného je práve v takomto rozsahu ako konštatoval znalec, pretože peňažná náhrada musí zodpovedať zhodnoteniu vozidla vykonanými prácami a použitými materiálmi oproti stavu pred renováciou. V každom prípade, bude vyjadriteľné v peniazoch, ale vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán nenavrhla vykonať znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty vozidla pred renováciou a po renovácii a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalovaného, bolo by nehospodárne a neúčelné vykonávať ďalšie dokazovanie v tomto smere.
1.11.1 Odvolací súd v bode 22. svojho rozhodnutia vytkol súdu prvej inštancie, že z procesného hľadiska nereagoval na vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 31.1.2014, ktoré obsahuje jasne a zrozumiteľne uplatnený protinávrh.
1.11.2 Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súde dňa 31.1.2014 okrem iného uviedol, že žalobca mu doteraz nezaplatil za práce na viac, ktoré predstavujú sumu 73.045 Sk, t.j. 2.424,65 eur. Žiadal rozšíriť konanie o jeho protinávrh v ktorom žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa (žalobcu) povinnosťou zaplatiť odporcovi (žalovanému) sumu 2.424,65 eur z titulu nedoplatku ceny za dielo spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od podania návrhu navrhovateľom na začatie konania.
1.11.3 Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.05.2014 vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného na zaplatenie sumy 2.424,65eur.
1.11.4 Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 7.5.2018 uviedol, že na rozsahu prác, ktoré vykonal trvá a taktiež trvá na zaplatení čiastky 129.000 Kč s ročným úrokom 9% a na preplatenie nákladov v súdnom spore.
1.11.5 Žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.9.2018 uviedol, že žiada aby súd zaviazal žalobcu povinnosťou doplatiť mu daný rozsah prác a keď nie, tak trvá na vrátení všetkých súčiastok a dielcov, ktoré boli ním dodané a vyrobené úplne nové, čo sú spolujazdcove dvere, rôzne podvozkové čapy, lanká, manžety, tesnenia, piesty, čapy, ložiská a iné v hodnote doplatku.
1.11.6 Súd na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018, po ustálení nároku uplatneného žalovaným voči žalobcovi, pripustil zmenu vzájomnej žaloby nasledovne: „Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 4.308,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od podania vzájomného návrhu“.
1.11.7 K nároku žalovaného uplatnenom vzájomnou žalobou sa žalobca vyjadril opätovne v písomnom vyjadrení zo dňa 22.2.2018 v ktorom opakovane vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že žalovaný prvýkrát uplatnil svoj nárok voči žalobcovi podaním zo dňa 31.1.2014.
1.11.8 Je zrejmé, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola cena určená rozpočtom. Podľa rozpočtu sa určuje cena diela najmä vtedy, ak ide o rozsiahle alebo zložité dielo, alebo ak sa dielo vykonáva po častiach. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 635 ods. 1 O.z. vyplýva, že zhotoviteľ nesmie svoje dodatočné náklady bez schválenia alebo objednania objednávateľom jednostranne zvýšiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný vykonal mimo prác, ktoré boli schválené žalobcom v rozpise prác a nákladov, práce navyše (podľa tvrdenia žalovaného), ktoré nedal žalobcovi vopred na ich schválenie a odsúhlasenie. Či boli skutočne vykonané aj ďalšie práce mimo rozsah ponúknutých prác nebolo v konaní preukázané, ale ani vyvrátené. V prípade, ak by však žalovaný vykonal pri oprave vozidla aj ďalšie práce navyše a zároveň za týmto účelom zakúpil materiál, ktorý nebol pokrytý z ceny, ktorá bola medzi stranami dohodnutá a žalobcom uhradená, išlo by zo strany žalovaného o plnenie bez právneho dôvodu a na strane žalobcu by tak prišlo k bezdôvodnému obohateniu.
1.11.9 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa o bezdôvodnom obohatení žalobcu dozvedel počas realizácie prác pri oprave vozidla a po zakúpení potrebného materiálu, ktorý do auta zapracoval. Keďže žalovaný vykonával práce postupne, nie je možné tento okamih určiť presne. Najneskôr sa žalovaný o bezdôvodnom obohatení žalobcu dozvedel po odovzdaní predmetu diela, osobného vozidla žalobcovi, t.j. dňa 16.1.2005. Od uvedeného dňa začala žalovanému plynúť 2 ročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva. Subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 O.z. začína plynúť najskôr so začiatkom objektívne premlčacej doby. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vždy premlčí a to bez ohľadu na to, či sa oprávnený subjekt dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto plnenia (Ro NS ČR z 30.05.2001, sp. zn. 33Cdo 1864/2000), v prípade vynaložených investícií do vozidla bez právneho dôvodu okamihom, kedy k zhodnoteniu došlo. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. S veľkou pravdepodobnosťou žalovaný uskutočňoval plnenia, ktoré boli robené navyše dohodnutého rozpočtu postupne, nebolo v konaní preukázané v ktorom čase, preto začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby nie je možné presne určiť, najneskôr však ku dňu odovzdania vozidla, t.j. 16.1.2005. Týmto dňom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívne premlčacej doby odvíja, je okamihom vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. Od tohto dátumu začala plynúť 3 ročná objektívna premlčacia doba, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí. Objektívna premlčacia doba uplynula dňa 16.1.2008. Žalovaný si svoj nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplatnil na súd vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 31.01.2014. Žalobca počas konania vzniesol námietku premlčania. Ak dlžník uplatní námietku premlčania, nemôže súd premlčané právo priznať. Vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku premlčania, súd vzájomnú žalobu žalovaného uplatnenú počas konania, z dôvodu premlčania nároku zamietol.
1.12 O trovách konania sporových strán rozhodol tak, že vo výrokoch I., II., III. a IV. a v časti nároku žalobcu o náhradu škody v sume 100.000 Sk t.j. 3 319,39 eur o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/125/2008 - 419 zo dňa 2.6.2015 súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 58,38% (výrok V.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok VI.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil pod právne podľa § 255, § 256, § 252 ods. 1 a § 257 C.s.p. a vecne potrebou priznania žalobcovi náhrady trov konania v rozsahu jeho úspechu v spore a s tým, že žalobca sa svojou pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 200.000 Sk, t.j. 6.638,78 eur, 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 eur. V časti nároku žalobcu o zaplatenie sumy 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 eur rozhodol súd rozsudkom zo dňa 2.6.2015, kedy žalobu v tejto časti zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2015. Počas konania v danej veci, po pripustení zmeny žaloby (bod č. 12.), žalobca rozšíril žalobu o nárok žalovaného vyplývajúci zo synalagmatického záväzku vo výške 1.689,57 eur s tým, že žiadal tento zamietnuť z dôvodu jeho premlčania. V tejto časti súd žalobe vyhovel. Žalovaný sa svojou vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.308,70 eur s prísl., ktorú súd zamietol. Všetky tieto nároky, tak žalobcu ako aj žalovaného, súviseli s uskutočnenou opravou vozidla. Predmetom konania boli nároky na zaplatenie súm: 6.638,78 eur, 3.319,39 eur, 1.689,57 eur, 4.308,70 eur, spolu 15.956,44 eur. Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy 6.638 eur, 1.689,57 eur, 4.308,70 eur, t.j. spolu 12.636,27 eur. Neúspešný bol v sume 3.319,39 eur a v sume 0,78 eur, keď procesne zavinil zastavenie konania bez toho, aby žalovaný v tejto časti plnil. Žalobca bol úspešný v rozsahu 79,19% a žalovaný v rozsahu 20,81%. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 58,38% (79,19 - 20,81). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 58,38%. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, keďže odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. V prejednávanej veci súd nevzhliadol u žalobcu a žalovaného dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by stranám sporu nemal náhradu trov konania priznať.
1.13.1 O trovách štátu rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 71,50% a žalobca v rozsahu 28,50%, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Skalica (výrok VII.). Takéto rozhodnutie odôvodnil právne podľa čl. 4, § 259, § 260, § 470 ods. 2 C.s.p. a § 148 ods. 1 a 2 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou priznania štátu náhrady trov konania voči stranám sporu podľa pomeru ich neúspechu v konaní s tým, že uznesením zo dňa 16.12.2009 súd ustanovil Jozefa
Váryho za znalca z odboru Dopravná cesta, odvetvie: odhad hodnoty historických vozidiel a zároveň uložil žalobcovi a žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, a to každý po 140 eur. Znalec doručil súdu dňa 19.4.2011 vypracovaný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znalečného za posudok. Tunajší súd následne uznesením sp. zn. 2C/125/2008-180 zo dňa 18.5.2011 priznal znalcovi znalečné v celkovej výške 274,86 eur. Súd súčasne upravil účtovníčku tunajšieho súdu na vyplatenie znalečného znalcovi v sume 140 eur zo zloženého preddavku a v sume 134,86 eur z rozpočtových prostriedkov súdu.
1.13.2 Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava C.s.p. analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 C.s.p. s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018, uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/226/2016 zo dňa 12.09.2017).
1.13.3 Civilný sporový poriadok neumožňuje štátu platiť trovy dôkazov a túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú strany, neobsahuje ani ustanovenia o náhrade trov štátu. Preto súd v zmysle č. 4 C.s.p. zvolil normu, podľa ktorej trovy štátu znášajú strany podľa svojho úspechu. Trovy štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním a následne výsluchom znalca o skutočnostiach uvedených v znaleckom posudku (§ 208 ods. 3 C.s.p.). Znalecký posudok sa vzťahoval k nárokom o ktorých rozhodol súdu v bodoch I., II., III. rozsudku a o nároku na náhradu škody 3.319,39 eur o ktorom rozhodol súd skorším rozsudkom. Žalobca v konaní o týchto nárokoch bol úspešný v rozsahu 71,50% (v sume 6.638 eur, 1.689,57 eur) a žalovaný v rozsahu 28,50% (v sume 3.319 eur). Trovy štátu znášajú strany podľa svojho úspechu v konaní.
2.1 Vo výroku I. v jeho vyhovujúcej časti, vo výroku III., V. a VII. rozsudok v znení opravného uznesenia napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby žalobcu aj vo vyhovujúcej časti, viniac súd prvej inštancie, že tento sa v konaní dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.).
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že v konaní si uplatnil voči žalobcovi sumu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 10.946,70 eur (v zmysle vyčíslenia znalca Ing. Vajdíka) a preto z danej sumy treba sumu 6.638 eur považovať za obranu v spore započítaním a sumu 4.308,70 eur za ním uplatnenú vzájomnú žalobu, čo však z rozsudku jasne nevyplýva.
2.3 Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uvádza, že súd nesprávne vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého sú z pohľadu premlčania dôležité dátumy procesného uplatnenia jeho nároku pred súdom, nakoľko vo všeobecnosti v prípade vzájomného návrhu, ktorý nežiada prisúdiť viac ako žiada žalobca vo svojej žalobe, ide o prostriedok procesnej obrany. Tento prostriedok procesnej obrany sa realizuje formou započítania (čo výslovne uvádza aj § 147 ods. 2 C.s.p.). Táto procesná obrana je síce procesný prostriedok, tento má však zjavné hmotnoprávne následky spočívajúce započítaní vzájomných pohľadávok (a to podľa § 580 a nasledujúcich O.z.), čím tieto zanikajú okamihom, keď sa ako spôsobilé započítania stretli. Z pohľadu premlčania takto uplatnenej pohľadávky nie je preto podstatné, kedy bol procesný úkon vykonaný, ale keby sa dané pohľadávky ako spôsobilé započítania stretli. K stretu a i k samotnému vzniku týchto pohľadávok došlo na základe odstúpenia od zmluvy žalobcom, ktoré má účinky ex tunc. V danom čase pohľadávka žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia určite premlčaná nebola, keďže premlčacia doba k uplatneniu pohľadávky žalobcu a uplatneniu pohľadávky žalovaného začala plynúť rovnakým momentom. Právny názor súdu o premlčaní jeho nároku do výšky žalobcom žalobou uplatneného nároku je preto nesprávny a v časti 6.638 eur preto nie je možné nárok žalovaného zamietnuť z dôvodu premlčania.
2.4 Pokiaľ ide o námietku o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie žalovaný poukazuje na to, že pokiaľ súd prvej inštancie pri stanovení výšky nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Váryho, tak tento je pre posúdenie daných nárokov nepoužiteľný, nakoľko tento vychádza zo štandardov F.I.V.A., ktoré predstavujú kvalitatívne najvyššie
štandardy. Medzi stranami však nebolo nikdy dohodnuté, že renovácia sa má vykonať podľa týchto štandardov. Žalovaný v konaní súkromným znaleckým posudkom preukázal akú hodnotu majú ním vykonané práce a zároveň výsluchom svedkov preukázal, že vady ako ich opisuje žalobca v čase odovzdania vozidla nejestvovali. Po odstúpení od zmluvy žalovanému nevznikol nárok na vrátenie odplaty za opravu. Existencia z vád v konaní nebola relevantne preukázaná. Súd k znaleckému posudku znalca Váryho pristupoval absolútne nekriticky napriek námietkam žalovaného o neobjektívnosti ohodnotenia detailného vzhľadu určitých častí dielov vozidla po vyše šiestich rokoch od renovácie. Znalec sa dôkladne nezaoberal a objektívne neskúmal celkový rozsah a charakter odvedených prác a preukázateľne dodaného materiálu. Vychádzal výlučne z predbežného rozpočtu vyhotoveného pri začatí renovácie (čo potvrdil pri svojom výsluchu). Znalec teda niektoré práce žalovaného a materiál vôbec vo svojom posudku nezohľadnil. Rovnako nezohľadnil rozsah a počet nových dielov vložených do vozidla, z ktorých časť bolo nutné vyrobiť podľa pôvodných dielov historického vozidla, pretože tieto už nie sú štandardne dostupné pre historické vozidlá. Znalcom stanovené náklady sú aj pre laika značne podhodnotené a nezodpovedajú celkovo odvedenej práci na posudzovanom vozidle. Žalobca od žalovaného požadoval, aby po realizácii opravy bolo historické vozidlo schopné prevádzky, spĺňalo legislatívne požiadavky na technický stav, ktorý by umožnil jeho riadnu prevádzku na pozemných komunikáciách, a tiež plnilo určitú vizuálnu úroveň (to znamená dobre vyzeralo) a to za čo najnižšiu cenu. Žalobca nepreukázal uzavretie akejkoľvek dohody o tom, že renovácia predmetného vozidla má byť vykonaná v čo najvernejšej dobovej špecifikácii a v súlade so štandardami F.I.V.A. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaným poskytnuté plnenie vykazovalo v rámci bežných štandardov vady, ktoré by odôvodňovali nepriznanie žalovaným vložených nákladov, pričom žalovaný na druhej strane uniesol dôkazné bremeno v tom, že renováciu jednak vykonal a zároveň v akej hodnote bola vykonaná.
2.5 Súd pri svojom rozhodovaní nepostupoval v súlade s procesnými predpismi (§ 147 ods. 2 C.s.p.) kedy vo výroku III. nesprávne nárok žalovaného zamietol, nakoľko pokiaľ ide o sumu 1.689,57 eur nešlo o vzájomnú žalobu (ale len o obranu žalovaného voči žalovanej povinnosti zaplatiť sumu 6.638 eur), ktorá by mala byť rozhodovaná samostatným výrokom.
2.6 Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je spracované takým neprehľadným spôsobom, ktorý je v rozpore s ústavnými požiadavkami na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia je značne nezrozumiteľné, neobsahuje všetky podstatné skutočnosti, ktoré by obsahovať malo.
2.7 Rozsudok je nesprávny aj čo do výroku o trovách konania, keďže tieto sú závislé od rozhodnutia vo veci samej. V zmysle vyššie uvedeného je hodnota veci 14.266,87 eur (súd totiž nesprávne v hodnote sporu počítal sumu 1.689,57 eur 2 krát, keďže o tejto sume nemal rozhodovať aj ako o samostatnom nároku, keďže táto je zahrnutá v procesnej obrane započítaním).
2.8 Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach ako aj odvolacích návrhoch.
3.1 Vo výroku VI. rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu priznaním žalobcovi nároku na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému podľa úspechu v spore, viniac súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci majúceho za následok následne nesprávne rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.
3.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania dominuje zásada zodpovednosti za výsledok, respektíve zásada procesného úspechu, ktorá je vyjadrená v § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. Hoci odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného a vrátil vec na konanie pred prvoinštančným súdom, nárok žalobcu bol zo stany prvoinštančného súdu opätovne potvrdený v rozsahu, v akom bol potvrdený aj v rozsudku, ktorý bol zo strany žalovaného napadnutý odvolaním. V dôsledku uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú vec tým, že pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania nezohľadnil zásadu procesného úspechu v konaní súdu.
3.3 Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v žalovanom napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť, považujúc odvolanie žalovaného za zmätočné, nedôvodné a účelové, v snahe spôsobiť naďalej iba prieťahy v súdnom konaní. Tvrdenia žalovaného, že ním uplatnené nároky je potrebné považovať za obranu v spore započítaním podľa § 147 ods. 2 C.s.p. a teda nepodliehajú premlčaniu sú nepravdivé, nakoľko vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi. Žalovaný si voči žalobcovi nárok vo výške 10.946,70 eur ani raz neuplatnil. Tvrdenia žalovaného o nemožnosti zamietnutia nároku v časti 6.638 eur z dôvodu premlčania sú nepravdivé a nezmyselné. Nárok zo strany žalovaného bol voči žalobcovi uplatnený iba 31.1.2014 a to vo výške 2.424,65 eur z titulu nedoplatku za vykonané práce naviac a následne bol dňa 12.10.2018 zmenený na výšku 4.308,70 eur. Neobstojí ani námietka žalovaného, že súd pri výške nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Váryho, nakoľko z odôvodnenia samotného rozsudku je zrejmé, že súd bral do úvahy všetky uplatnené námietky procesného útoku ako aj procesnej obrany oboch sporových strán a zároveň prihliadol na hospodárnosť a účelnosť vedenia sporového konania. Pri synalagmatickom nároku žalovaného nevychádzal z posudku Ing. Váryho. Rozsah, cenu a kvalitu prác opakovane potvrdil žalovaný aj v písomnom vyhlásení žalovaného z 21.11.2014. Žiadne práce naviac neboli zo strany žalovaného akokoľvek žalobcovi avizované ani neboli vykonané. Znalec Vajdík sám konštatoval, že nemohol ohodnotiť kvalitu vykonaných prác, pretože nevidel auto fyzicky a hodnotil rozsah prác z predloženej kalkulácie, materiálov a overoval si následne, či tieto práce boli vykonané od subdodávateľov v tomto rozsahu.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným proti vyhovujúcej časti rozsudku (výrok I.) nie sú dôvodné, čo však neplatilo pre námietky žalovaného voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.689,57 eur a námietky proti rozhodnutiu o trovách konania a trovách štátu (výrok III., V. a VII.) ako aj námietky žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách odvolacieho konania (výrok VI.) kde odvolacie námietky bolo potrebné považovať za dôvodné.
5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj C.s.p.. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na súde prvej inštancie bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).
6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 6.638 eur so 6% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 6.638 eur od 5.12.2005 do zaplatenia titulom vydania nároku na bezdôvodné obohatenie sa žalovaného voči žalobcovi nevrátením mu vyplatenej odplaty za opravu veci po zrušení zmluvy o oprave veci a vzájomná pohľadávka žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na úkor žalovaného zhodnotením opravovanej veci žalovaným vo výške 1.689,57 eur a nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na úkor žalovaného v rozsahu 4.308,70 eur s príslušenstvom plnením bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu v konaní uplatnenú pohľadávku voči žalovanému, nárok žalovaného na vzájomné plnenie zo
zrušenej zmluvy ako aj protižalobu žalovaného ako nedôvodné pre premlčanie žalovaným uplatnených nárokov a v konaní vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu zamietol.
6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu a žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne preskúmavanými časťami rozsudku zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.638 eur s príslušenstvom, nárok žalovaného na vzájomné plnenie zo zrušenej zmluvy (vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.689,57 eur) a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením bez zmluvy vo výške 4.308,70 eur s príslušenstvom ako nedôvodné zamietol a správne rozhodol aj o trovách tohto ako aj odvolacieho konania (výrok I. vo vyhovujúcej časti, výrok III., V., VI. a VII. rozsudku). Výrok I. v zamietajúcej časti, výrok II., IV. a VIII. napadnutého rozsudku ostali odvolaniami nenapadnuté a tiež vyňaté z prieskumu odvolacieho súdu.
7.1 Pokiaľ ide o námietky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu vyhovel (výrok I.) odvolací súd uvádza: Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 7.2 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
7.3 Neobstojí námietka žalovaného, že žalovaný v konaní súkromným znaleckým posudkom preukázal akú hodnotu majú ním vykonané práce a zároveň výsluchom svedkov preukázal, že vady ako ich opisuje žalobca v čase odovzdania vozidla nejestvovali, nakoľko ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie, z dokazovania vyplynulo, že oprava vozidla vykonaná žalovaním vykazovala vady popísané znalcom Jozefom Várym a nešlo o vady vozidla vo vzťahu k nespĺňajúcim štandardom F.I.V.A., pričom žalovaný v konaní takéto skutkové tvrdenia žalobcu opreté o znalecký posudok účinne nevyvrátil. Žalovaný v konaní nevyvrátil žalobcom vytknuté vady v reklamácii a nevyvrátil skutkové tvrdenia žalobcu, že vady neodstránil a tak bolo potrebné tieto vady považovať za podstatné a práve toto bolo podstatné pre rozhodnutie vo veci. Obdobne neobstojí ani námietka, že po odstúpení od zmluvy žalovanému nevznikol nárok na vrátenie odplaty za opravu.V konaní bolo nesporným, že zmluva o oprave vozidla zanikla odstúpením žalobcu od tejto zmluvy v dôsledku čoho zanikol aj nárok žalovaného na zaplatenie odplaty za opravu vozidla. V súlade s ust. § 457 O.z. žalovanému vznikol vo všeobecnosti nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na jeho úkor v dôsledku zániku zmluvy, pričom toto bezdôvodné obohatenie predstavuje či už zvýšenie aktív na strane žalobcu alebo zníženie pasív na jeho strane. Podľa ustálenej súdnej praxe bezdôvodným obohatením nie je hodnota vložených prostriedkov (hodnota vložených investícií), ale vlastné (fyzické) zhodnotenie majetku týmito investíciami (R 26/1995), pritom sa rovnako vychádza zo zákonnej dikcie § 458 ods. 1 O.z., podľa ktorého nie je rozhodné, čo oprávnený stratil, ale to, čo povinný nadobudol. V tejto súvislosti potom záver súdu prvej inštancie je o neunesení dôkazného bremena na strane žalovaného je potrebné považovať za správny. Z konania totiž jednoznačne vyplynulo, že rozsah zhodnotenia vozidla opravou bol v konaní sporný a žiadna zo strán nenavrhla vykonať znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty vozidla pred renováciou a po renovácii, teda na zistenie rozsahu prípadného bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na úkor žalovaného nehovoriac o tom, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania takéhoto nároku žalovaného by bolo aj nehospodárne a neúčelné vykonávať ďalšie dokazovanie v tomto smere.
8.1 Neobstojí námietka žalovaného, že v konaní si uplatnil voči žalobcovi sumu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 10.946,70 eur (v zmysle vyčíslenia znalca Ing. Vajdíka), nakoľko takéto tvrdenie nie je pravdivé. Zo žiadneho podania žalovaného doručeného súdu prvej inštancie počas konania vo veci samej až do jeho rozhodnutia vo veci samej odvolaním napádaným rozsudkom nevyplývalo, že by si žalovaný voči žalobcovi uplatnil akýkoľvek nárok na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na jeho úkor zhodnotením vozidla opravou. Tak ako na to správne poukazoval aj
žalobca, nárok zo strany žalovaného bol voči žalobcovi uplatnený iba 31.1.2014 a to vo výške 2.424,65 eur z titulu nedoplatku za vykonané práce naviac a následne bol tento dňa 12.10.2018 rozšírený na výšku 4.308,70 eur. Žalovaný počas konania súdu síce navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú, avšak z dôvodu, že neuznával existenciu dôvodov na strane žalobcu na odstúpenie od zmluvy, teda existenciu vád opravy veci, z čoho vyvodzoval svoj nárok na dohodnutú cenu opravy a nie nárok na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na jeho úkor v rozsahu zhodnotenia veci ako to má na mysli § 457 O.z..
8.2 Pre poriadok je však potrebné uviesť, že súd prvej inštancie, po tom čo dospel k záveru o platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy správe vec právne posúdil podľa § 457 O.z. (napriek tomu, že žalovaný takúto kompenzačnú námietku v konaní nevzniesol) a nakoľko obe vzájomné plnenia zo zrušenej zmluvy o oprave veci spočívali v peňažnom plnení, zvažoval možnosť vykonať vzájomné zúčtovanie týchto plnení započítaním (kedy z dokazovania - znaleckého posudku Jozefa Váryho vyplynulo len to, že žalobca mohol zhodnotiť vec, ktorá bola predmetom opravy v rozsahu 1.689,57 eur (50.900 Sk) čo bola hodnota prác vykonaných žalovaným v dostačujúcej úrovni). Takéto vzájomné započítanie však nebolo možné, nakoľko žalobca si takýto nárok neuplatnil v zákonnej či už subjektívnej (dvojročnej) alebo objektívnej (trojročnej) premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 a 2 O.z.) a žalobca v konaní vzniesol námietku premlčania.
9.1 Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 147 ods. 2 C.s.p. a z toho plynúceho nesprávneho záveru súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobcu na jeho úkor zhodnotením veci opravou odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
9.2 Podľa ustálenej judikatúry bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu, čas plnenia je u nich zvyčajne viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 O.z.. Až výzvou na plnenie sa dlh stáva splatným a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Forma výzvy na plnenie nie je predpísaná, však je nutné, aby spĺňala všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasledujúcich O.z., a z jej obsahu musí byť zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť dostatočne určite špecifikovaná (Najvyšší súd SR z 25.2.2009 spisovej značky 33Odo 1642/2006). Pritom platí, že premlčanie pohľadávky z bezdôvodného obohatenia sa odvíja nezávisle od okamihu splatnosti pohľadávky, aby nemohlo dochádzať k tomu, že veriteľ bude ľubovoľne predlžovať premlčaciu dobu. Práve z toho dôvodu § 107 O.z. neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na okamih splatnosti pohľadávky, ale na okamih, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (pri subjektívnej premlčacej dobe), alebo na okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu prišlo (pri objektívnej premlčacej dobe). Je teda možné, že pohľadávka z bezdôvodného obohatenia sa premlčí skôr, než dôjde k jej splatnosti. Preto je teda na námietku dlžníka potrebné skúmať, či v dobe splatnosti neboli pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi premlčané. Ak v čase uplatnenia pohľadávky voči žalobcovi v čase jej splatnosti bola táto pohľadávka žalovaného premlčaná, potom ju v súlade s § 581 ods.2 poslednej vety O.z. nemožno započítať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.8.2009 spisovej značky 2Cdo 75/2009).
9.3 V prejednávanej veci žalovaný ani len netvrdil, že po zániku zmluvy o oprave vozidla vyzval žalobcu na vydanie mu bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor v rozsahu zhodnotenia veci opravou (a z dokazovania taktiež nebolo možné k takémuto záveru dospieť). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 20.6.2000, spisovej značky 32Cdo 50/2000, ktorým vyslovil právny názor, podľa ktorého "Následkom toho, že úkon smerujúci k započítaniu možno urobiť až potom, čo sa stali splatnými obe započítavané pohľadávky, je úkon žalovaného v priebehu konania smerujúci k započítaniu pohľadávky až žiadosťou žalovaného ako veriteľa na plnenie predčasný, ak žalobcu ako dlžníka pred týmto úkonom nevyzvala na jeho zaplatenie."
9.4 Súd prvej inštancie potom dospel k správnemu právnemu záveru o nemožnosti započítania sumy 1.689,57 eur so sumou 6.638 eur z dôvodu, že pohľadávka žalovaného vo výške 1.689,57 eur
voči žalobcovi bola premlčaná, nakoľko žalovaný sa o vzniku tohto nároku dozvedel najneskôr dňa 31.10.2005 a toto právo sa premlčalo 31.10.2007. Premlčanie sa posudzuje podľa § 107 ods. 1 a 2 O.z., pričom neplatí ods. 3 tohto ustanovenia, nakoľko nedošlo k stretu práv, z ktorých jedno by premlčaniu podliehalo a druhé nie, ale došlo k stretu práv na peňažné plnenia - vzájomné vydanie si peňažného plnenia, pričom každé z týchto práv podlieha premlčaniu v samostatnej subjektívnej a objektívnej premlčacej lehote.
9.5 Pre poriadok je potrebné dodať aj to, že na jednej strane síce podľa § 147 ods. 2 C.s.p. súd posudzuje prejav žalovaného, ktorým si proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie do výšky žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému ako prostriedok procesnej obrany (ako to namietal žalovaný) avšak na druhej strane je potrebné brať do úvahy, že započítanie pohľadávok jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a teda z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje (ale takýmto prejavom vôle sleduje riadny zánik oboch vzájomných pohľadávok), čo nebol prípad práve prejednávanej veci, kde žalovaný počas celého konania jednoznačne popieral existenciu pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
9.6 Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti vo výroku I. ako vecne správny postupom podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. potvrdil.
10. Treba však prisvedčiť žalovanému, že kompenzačný úkon a jeho právne účinky súd posudzuje ako predbežnú otázku a vysporiada sa s tým v odôvodnení výroku rozhodnutia vo veci samej a o takejto procesnej obrane žalovaného osobitne nerozhoduje. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) zrušil, nakoľko tento rozhodoval o neexistujúcom žalobnom návrhu žalovaného.
11.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza: Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).
11.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.
12. Dôvodnými boli však aj námietky či už žalobcu alebo žalovaného o nesprávnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie o trovách konania a trovách štátu. Žalobca sa svojou pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 200.000 Sk, t.j. 6.638,78 eur a sumy 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 eur. V časti nároku žalobcu o zaplatenie sumy 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 eur rozhodol súd rozsudkom zo dňa 2.6.2015, kedy žalobu v tejto časti zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2015. Žalovaný sa svojou vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.308,70 eur s prísl., ktorú súd zamietol. Všetky tieto nároky, tak žalobcu ako aj žalovaného, súviseli s uskutočnenou opravou vozidla. Predmetom konania boli nároky na zaplatenie súm: 6.638,78 eur, 3.319,39 eur, a 4.308,70 eur, spolu 14.266,87 eur. Žalobca
bol v konaní úspešný čo do sumy 6.638 eur a 4.308,70 eur, t.j. spolu 10.946,70 eur. Neúspešný bol v sume 3.319,39 eur a v sume 0,78 eur, keď procesne zavinil zastavenie konania bez toho, aby žalovaný v tejto časti plnil. Žalobca bol úspešný v rozsahu 76,73% a žalovaný v rozsahu 23,27%. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 53,46% (76,73 - 23,27). V prípade rozhodovania o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním a následne výsluchom znalca o skutočnostiach uvedených v znaleckom posudku odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie vychádzal z toho, že znalecký posudok sa vzťahoval k nárokom uplatneným žalobcom (nárok na zaplatenie sumy 6.638 eur a sumy 3.319,39 eur (spolu v sume 9.957,39 eur), pričom žalobca bol v konaní o týchto nárokoch úspešný v rozsahu 66,66% (v sume 6.638 eur) a žalovaný v rozsahu 33,34% (v sume 3.319 eur). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. a VII. postupom podľa § 388 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku a vo výroku VI. zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p., nakoľko nešlo o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali. Náhrada trov konania je totiž nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany spolu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Zásada úspechu v spore sa premieta v § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd musí vždy skúmať čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci sa potom uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. V každom prípade však súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade zrušenia jeho rozhodnutia odvolacím súdom samostatne nerozhoduje o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale aj v takomto prípade pri rozhodovaní vychádza z vyššie uvedenej zásady úspechu v celom konaní. Odvolacie konanie je len súčasťou konania vo veci samej.
13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).