Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/83/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. kpt. Q. XX/X,XXXXX Q. D., štát. občana SR, práv. zast. AK H.. Danica Bírošová, s.r.o. IČO 36 837 857, so sídlom Piaristická ul. č. 46, Trenčín proti žalovanej Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanej vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 5.143,74 Eur titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.08.2005 uzatvoril žalobca ako Spoludlžník Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvu o revolvingovom úvere so spoločnosťou Profireal Slovakia spol. s r.o. so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO 35 792 752 ako veriteľom. Revolvingový úver bol veriteľom schválený dňa 24.08.2005. Následne bola dňa 09.01.2008 doručená rozhodcovi Mgr. Erikovi Končekovi, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava žaloba o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 110.714,- Sk s príslušenstvom v ktorej figuroval žalobca ako žalovaný v 2.rade. Rozhodca vydal vo veci rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-3/08/EK zo dňa 12.02.2008, ktorým zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 110.714,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom od 01.01.2008 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 369,- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1.500,- Sk. Veriteľ na základe rozhodcovského rozsudku doručil dňa 18.12.2008 súdnemu exekútorovi na exekútorský úrad Bratislava so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava 5, súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 19.11.2008. Súdny exekútor doručil návrh na Okresný súd Trenčín a tento vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX na základe ktorého vykonal proti žalobcovi ako povinnému v druhom rade exekúciu formou zrážok zo mzdy a v prospech oprávneného vymohol celkovú sumu 2.143,74Eur. Exekučný súd uznesením č.k. -72 zo dňa 30.07.2013 zastavil exekúciu vedenú na základe poverenia č. XXXX*XXXXX5 zo dňa 03.02.2009 bez návrhu na základe odôvodnenia, že na vykonanie exekúcie nebol daný relevantný exekučný titul, keďže rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, preto na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. K takémuto záveru došiel súd po preskúmaní predmetného exekučného titulu, v ktorom je uvedené

aj ustanovenie príslušnej zmluvy, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Toto ustanovenie súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľa vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok ako jeden z mnohých bodov, preto je zrejmé, že sa nejednalo o doložku osobitne dohodnutú alebo vyjednanú spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka bola neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a nútila spotrebiteľa v určitých prípadoch sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu. Žalobca na základe uvedeného má za to, že Okresný súd Trenčín nepostupoval úradne správne už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX zo dňa 03.02.2009, čím nesprávnym úradným postupom spôsobil žiadateľovi škodu v sume, ktorá bola od neho vymožená na základe neplatného exekučného titulu a nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla tým, že bolo voči jeho osobe vedené exekučné konanie. Vzhľadom k samotnej exekúcii a k spôsobu jej vykonania (formou zrážok zo mzdy) utrpela žalobcova dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Rovnako o vykonávaných zrážkach zo mzdy z dôvodu exekučného konania mal vedomosť aj zamestnávateľ žalobcu, čím sa rovnako znižovala jeho vážnosť v spoločnosti a ovplyvnilo to aj jeho postavenie zamestnanca. Za nesprávny úradný postup sa v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej Zákon) považuje okrem iného aj „iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb“. Postupom Okresného súdu Trenčín, kedy tento neskúmal exekučný titul dostatočne a napriek tejto skutočnosti vydal poverenie na vykonanie exekúcie proti žalobcovi ako povinnému v druhom rade došlo k nezákonnému zásahu do jeho práv. Následkom tohto postupu bola exekúciou vymožená suma vo výške 2.143,74 Eur a vzniknutá nemajetková ujma spočívajúca v znížení vážnosti žalobcu v spoločnosti, ktorú žalobca ocenil na sumu 3.000,- Eur. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody spočíva v skutočnosti, že ak by Okresný súd Trenčín postupoval úradne správne, poverenie na vykonanie exekúcie by exekútorovi nebolo vydané a exekúcia by ani nezačala ešte pred vymožením akejkoľvek sumy. Vydaním poverenia na základe nesprávneho úradného postupu súdu však došlo k vymoženiu sumy v exekúcii a tým k vzniku škody na strane žalobcu. Žalobca sa o vzniku škody dozvedel doručením uznesenia Okresného súdu Trenčín Č. k. -72 zo dňa 30.07.2013. Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je tak zachovaná. Žalobca požiadal Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Trenčín zo dňa 04.02.2014 príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žiadosť bola doručená dňa 10.02.2014 a zaevidovaná pod Č. 3XXXX/XXXX/XX. Oznámenie k žiadosti, v zmysle ktorého sa žiadosť žalobcu považovala za vybavenú zo dňa 09.07.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 16.07.2014. Žalobca označil a predložil dôkazy: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000011120, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.08.2005, Rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-3/08-EK, Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. EX 689/08-30 zo dňa 10.02.2009, výplatné lístky zamestnanca - žiadateľa za obdobie 06/2011 - 06/2013, Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -72 zo dňa 30.07.2013, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.02.2014 - kópia, Oznámenie k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.07.2014 - kópia.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.08.2015 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K skutočnostiam uvedeným v žalobe uviedla nasledovné: Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala skutočnosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy a, predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň - že postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, že žalobcovi vznikla škoda a tiež, že táto škoda by nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval správne, t.j. v súlade so zákonom. Ak

nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Žalovaná má za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci, vznik škody v rozsahu uplatnenom žalobcom, ako ani priama príčinná súvislosť medzi namietaným konaním súdu a vznikom škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha.

3. Podľa žalobcu vydaním poverenia na základe nesprávneho úradného postupu súdu došlo k vykonaniu exekúcie, a tým k vzniku škody na strane žalobcu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu, ktorej podmienky vzniku sú stanovené v Tento zákon rozlišuje dva základné druhy zodpovednosti - za škodu spôsobenú rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci (nezákonné rozhodnutie, rozhodnutie o väzbe, treste a ochrannom opatrení), a za škodu spôsobenú ich nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustálenej judikatúry vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom "aj keď nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená i nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia, a v prípade, že je takéto rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie, resp. neskoré vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade so stanovenými pravidlami vydané, resp. vydané v určitej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pokiaľ však orgán štátu zhromažďuje podklady a dôkazy pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti, či vady tohto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia, a môžu byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu podľa -17 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( a nasl. ). ...Ako nesprávny úradný postup nie je možné teda uplatňovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom. že v konaní predchádzajúcemu rozhodnutiu si štátny orgán nezabezpečil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie. alebo že predložené listiny nesprávne vyhodnotil. a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne. Zodpovednosť štátu za prípadne spôsobenú škodu tak nemožno za takéhoto stavu odvodiť bez toho. aby bolo také rozhodnutie zmenené či zrušené"(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ). Zabezpečovanie podkladov a dôkazov pre rozhodnutie vo veci a ich vyhodnocovanie, ako aj právne úvahy a myšlienkové postupy orgánu verejnej moci vedúce k vydaniu rozhodnutia, teda nie je možné považovať za úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý by bolo možné za určitých okolností vyhodnotiť ako nesprávny. Nedostatky vzťahujúce sa k tejto činnosti súdu sa totiž prejavia v konečnom rozhodnutí orgánu verejnej moci, a takúto rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej moci (vrátane súdu) nie je možné preskúmavať a posudzovať v konaní o náhradu škody z hľadiska správnosti/nesprávnosti postupu orgánu verejnej moci, ale len z hľadiska posúdenia, či nejde o nezákonné rozhodnutie podľa a nasl. , teda či rozhodnutie ako výsledok rozhodovacej činnosti súdu bolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené. Činnosť súdu po prijatí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej výsledkom je buď vydanie poverenia alebo uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, preto nemožno posudzovať ako úradný postup, ktorý by mohol zakladať nárok na náhradu škody v zmysle , nakoľko rozhodujúcim je výsledok tejto činnosti súdu spočívajúci vo vydaní/nevydaní poverenia.

4. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.02.2012, sp. zn. SCdo , "poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor

môže začať vykonávať exekúciu (§36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie na vykonanie exekúcie však nemá priame právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky (vid' napr. rozhodnutie ) .... Dovolací súd poukazuje na to, že až upovedomenie o začatí exekúcie je procesným úkonom súdneho exekútora. ktorým vznikajú priame právne účinky voči povinnému [§ 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku}, a preto Exekučný poriadok povinnému umožňuje podať procesný prostriedok nápravy vo forme námietok". V zmysle uvedeného teda nemožno poverenie na vykonanie exekúcie považovať za rozhodnutie, ktorým by sa priamo rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov exekučného konania ako fyzických alebo právnických osôb ( ), a z ktorého by títo účastníci mali možnosť domáhať sa náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa a nasl. Inými slovami, vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá právo na náhradu škody, a to ani v prípade, že v neskoršom priebehu dôjde k zastaveniu exekučného konania.

5. Čo sa týka možnosti využitia námietok ako opravného prostriedku proti upovedomeniu o začatí exekúcie, v konaní EX 689/08 síce žalobca ako povinný 2/ podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, tieto však boli uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.06.2009, č. k. -68, zamietnuté. Odôvodnenie námietok pritom spočívalo v tej skutočnosti, že povinní v 1/ a 2/ rade svoj dlh voči oprávnenému riadne splnili, a preto existujú okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie. Neprijateľnosť zmluvných podmienok, ako ani prípadná neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, neboli obsahom týchto námietok a žalobca ich netvrdil ani v ďalšom priebehu exekučného konania.

6. V konaní nie je podľa názoru žalovanej splnená ani druhá podmienka pre priznanie náhrady škody, a to preukázanie vzniku škody vo forme a rozsahu ako si ju žalobca uplatnil. Žalovaná považuje za minimálne sporné, či na strane žalobcu došlo k vzniku škody v rozsahu v akom je táto uplatnená. Z návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj z námietok proti exekúcii, je zrejmé, že žalobca (ako spoludlžník) a dlžník v dňoch 27.02.2008 a 29.02.2008 uhradili zo sumy, na ktorej zaplatenie boli zaviazaní rozhodcovským rozsudkom, plnenie vo výške 1.616,68,- Eur(48.704,-Sk). Predmetom exekúcie teda bola zvyšná časť istiny a príslušenstva, na ktoré boli zaviazaní rozhodcovským rozsudkom, a ktoré dobrovoľne neplnili. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 30.07.2013, č. k. -72, exekúciu na podnet súdneho exekútora zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere, ktorá bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a z tohto dôvodu ide o nulitný právny akt, ktorý nie je spôsobilým exekučným titulom pre vykonanie exekúcie. Tento dôvod zastavenia exekúcie však nič nemení na skutočnosti, že medzi oprávneným na jednej strane a žalobcom (spolu s hlavným dlžníkom) na strane druhej, existoval (a existuje) záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere z ktorého pre zmluvné strany vyplývali vzájomné práva a povinnosti. Neplatnosť jednej časti zmluvy, v tomto prípade rozhodcovskej doložky, totiž nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy ( v znení neskorších predpisov). Súčasťou týchto vzájomných práv a povinností bola i možnosť oprávneného uplatniť si, v prípade neplnenia záväzkov dlžníkom, sankcie upravené v zmluve o úvere. Práve tieto sankcie zo zmluvy boli predmetom exekučného konania EX 689/08, a preto pokiaľ bolo v exekúcii od žalobcu vymáhané plnenie pre ktoré existoval zmluvný základ, výkonom exekúcie dochádzalo len k plneniu záväzkov žalobcu ako spoludlžníka zo zmluvy o úvere (ktorých existenciu žalobca s dlžníkom uznali tým, že po vydaní rozhodcovského rozsudku došlo k jeho čiastočnému plneniu), a nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu. Žalobca takto de facto plnil svoje zmluvné záväzky, a takéto plnenie nemôže byť považované za škodu.

7. V tejto súvislosti žalovaná zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak by aj zmluva o úvere, prípadne jej jednotlivé ustanovenia, na základe ktorých bolo od žalobcu vymáhané plnenie, boli vyhlásené za neplatné, žalobcovi vzniká v zmysle právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od oprávneného, a nie na náhradu škody od štátu, keďže existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy. Uvedené žalovaná opiera o judikatúru súdov SR i ČR, napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. v spojení s rozhodnutím NS SSR, sp. zn. , rozhodnutie NS ČR, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , a iné. Z uvedeného prehľadu súdnych rozhodnutí je zrejmé, že relevantné súdne autority Slovenskej i Českej republiky zachovávajú vo veciach zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci dlhodobo a ustálene právny výklad, v zmysle ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa .... Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa , a to existencia samotnej škody. Skutočnou škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodnou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (z odôvodnenia uznesenia sp. zn. ).

8. Žalobca si popri náhrade škody uplatňuje i náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej vedením exekúcie vo výške 3.000,-Eur. Priznanie peňažného plnenia ako náhrady nemajetkovej ujmy predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku takejto nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť len súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Napriek tomu, že súd výšku nemajetkovej ujmy určuje v zásade podľa svojej úvahy, aj tento postup podlieha hodnoteniu a základom pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. V tomto smere je nevyhnutné zdôrazniť, že pri posudzovaní uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné dôsledne vziať v úvahu okrem iného tiež vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré by mohli byť v danej veci použité na zmiernenie následkov zásahu do osobnostnej sféry žalobcu a taktiež závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Na túto skutočnosť priamo poukazuje i ustanovenie , v zmysle ktorého priznanie náhrady nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy až v momente nedostatočnosti iných foriem možného zadosťučinenia a nápravy spôsobenej ujmy. Je potrebné vychádzať aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, musí sa prihliadnuť na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu hodnoty, do ktorej bolo zasiahnuté, atď., čo je v pretavené do zákona, ktorým je potrebné sa pri určovaní rozsahu poskytovanej peňažnej náhrady (v prípadoch kedy súd dospeje k záveru o potrebe jej poskytnutia) riadiť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom mal spočívať zásah do jeho osobnostných práv. V tomto štádiu konania ide o ničím nepodložené tvrdenia všeobecného charakteru o znížení vážnosti žalobcu v spoločnosti, a žalovaná považuje požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy za neadekvátnu a ničím neodôvodnenú.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.06.2019 k vyjadreniu žalovanej zdôraznil, že považuje žalobu za dôvodnú s tým, že celková argumentácia žalovanej nie je namieste. Žalovaná mala poprieť prípadne sporné skutkové tvrdenia, čo neurobila a vzhľadom k tomu považuje predmetné poverenie Okresného súdu Trenčín č. 5309*058105 zo dňa 03.02.2009 na vykonanie exekúcie za nespornú skutočnosť vo forme verejnej listiny. Žalobca je toho názoru, pričom to potvrdzuje aj neskoršia justično-exekučná prax, že postup súdu pri vydávaní poverenia pre určitého exekútora je výsostne súdnou činnosťou (procesným konaním) a nie nejakým iným, napr. administratívnym postupom a pod. Všeobecnejšie bola potom táto činnosť úradným postupom súdu, ktorá vecne smeruje nielen vo vzťahu ku konkrétnemu exekútorovi, ale aj voči účastníkom exekučného konania, ktorým z nej vznikajú isté práva a povinnosti. Podľa žalobcu neplatí príklon žalovanej k domnienke, že poverenie je iba administratívnym aktom súdu voči vybratému exekútorovi, ktorý tým iba dostáva akýsi mandát na exekučnú činnosť v danej exekúcii. Predsa vo vzťahu k stranám (účastníkom) po kladnom vybavení žiadosti následne prechádza úradný postup na exekútora

(napr. exekučným príkazom a i.), a najmä preto toto nemožno účelovo zužovať, že poverenie nie je rozhodnutím a že z neho nemôže vzísť zodpovednosť pri zanedbaní dôsledného skúmania exekučného titulu. Ďalej tento úradný postup súdu v sebe imanentne obsahuje preskúmavaciu povinnosť súdu vo vzťahu k exekučnému titulu. Navyše terajšia justičná prax kladie zvýšený dôraz na tento prvok súdnej činnosti v exekučnom konaní, tobôž vo vzťahu k rozhodnutiam zo spotrebiteľských vecí, ako bola táto vec, a tiež špeciálne na rozhodnutia z rozhodcovských súdov, či rozhodcov ad hoc. Okolnosť, že tu bol exekučným titulom rozhodcovský nález jedného rozhodcu v spotrebiteľskej veci a nie rozsudok súdu z prípadne až dvojinštančného sporového konania, tak to zodpovednosť štátu za činnosť exekučného súdu ešte umocňuje. Navyše nie je rozhodujúci ani žalovaným zvýrazňovaný nedostatočný obsah žalobcových námietok proti oznámeniu o začatí exekúcie, teda, že v ňom neuviedol totožný dôvod o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Totiž pre účely tohto civilného sporu je dôležité iba to, že žalobca vtedy ako povinný vzniesol a procesne uplatnil obranu, čím využil zákonom ponúkaný procesný postup proti rozhodnutiu, ktoré malo svoj pôvod v nesprávnom úradnom postupe. Pre námietky neplatila ani vtedy, a ani teraz nejaká kvázi koncentračná zásada, a preto nemožno klásť žalobcovi na ťarchu, že obsah námietok bol iný ako boli dôvody zastavenia exekúcie. Zároveň mu rovnako nemožno klásť na ťarchu, že vtedajšia jeho právna argumentácia v konaní neuspela, pričom naopak uspela iná, ktorá nebola predmetom námietkového konania. Pritom ani uznesenie Okresného súdu Trenčín č, -72 zo dňa 30.7.2013, ktorým boja napokon exekúcia zastavená nesanuje či nekonvaliduje vadnosť úradného postupu súdu v rámci exekučného konania č. . Pokiaľ ide o poukaz žalovanej smerujúci k tomu, že žalobca má iba eventuálny nárok voči štátu, a to iba vtedy, ak mu zanikol nárok z bezdôvodného obohatenia, je vnútorne antagonistický. Na jednej strane totiž poukazuje žalovaná na to, že čiastočne "predexekučné" plnenie v sume 1.616,68 Eur bolo plnením na základe platných titulov (zmluvy o úvere), ale na druhej strane uvádza, že dokedy má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak stále mu nevznikla škoda. Žalovaná si teda protirečí v tom ohľade, že hoci, ak som žalobca skôr dobrovoľne plnil, tak by predsa malo plnenie patriť veriteľovi titulom zmluvným. Na druhej strane zase podivne a účelovo uvádza, že žalobcovi prioritne patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto prijal plnenie z nezákonnej exekúcie. Pritom však rozhodnutie o zastavení exekúcie výrokovo neobsahuje priamo zrušenie exekučného titulu, ale iba konštatuje, že na jeho základe už exekúciu nemožno vykonať. Samozrejme toto uznesenie už vôbec neobsahovalo výrok o prípadnom vyhlásení za neplatné právne úkony ako také, t.j. úverovú zmluvu s prísl., ktoré tak zostali nedotknuté. Veď naopak, nič nebránilo veriteľovi, aby sám rezignoval na neprijateľnú rozhodcovskú doložku pre jej rozpor s objektívnym právom, a tak podal vec na všeobecný súd a tam dosiahol riadny exekučný titul, či už platobný rozkaz alebo rozsudok. Napokon len teoreticky, aj tak sa javí prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda ak by eventuálne jestvoval ako objektívne premlčaný, lebo objektívna lehota uplynula ešte pred zastavením exekúcie, a teda náhrada škody voči štátu prichádza aj z tohto hľadiska ako namieste. Napokon výška nemajetkovej ujmy je zodpovedajúca a je namieste, nakoľko žalovaná ani iné ako peňažné zadosťučinenie neponúkla a z jej postoja k veci sa zrejme k tomu ani nehodlá. Žalobca má teda za to, že je možné zaviazať žalovanú aj na tento pridružený nárok za zníženie dôstojnosti osoby žalobcu v zamestnaní, kde sa dostal do povedomia kolektívu ako neplatič, dlžník a podobne.

10. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.07.2019 zotrvala na všetkých svojich tvrdeniach a námietkach a na doplnenie uviedla nasledovné: Skúmanie návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdom bolo v rozhodnom čase (udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2009) upravené v ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v zmysle ktorého exekučný súd postupoval a dospel k záveru, že vykonanie exekúcie bolo v danom prípade namieste. Žalobca ako povinný podal námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, vydaného na základe poverenia súdu na vykonanie exekúcie, tieto však boli uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.06.2009, č. k. -68, zamietnuté. Na základe vyššie uvedeného sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu o nesprávnom postupe Okresného súdu Trenčín spočívajúcom v nedostatočnom preskúmaní exekučného titulu pri rozhodovaní o návrhu na vydanie poverenia. Pokiaľ žalobca v replike žalovanej vyčíta protirečivosť a nelogickosť jej argumentácie ohľadom vzniku škody, ktorá má spočívať v tvrdení, že žalobcovi škoda nevznikla, pretože v exekúcii len splnil svoj záväzok voči oprávnenému, a súčasnom poukazovaní na existenciu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

voči oprávnenému v rozsahu vymoženého plnenia, zo strany žalobcu ide o dezinterpretáciu, resp. prinajmenšom nepochopenie, vyjadrenia žalovanej, nakoľko žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 05.08.2015 na žiadnom mieste netvrdí, že žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od oprávneného aj keď mu škoda spočívajúca v ujme na jeho majetku ani nevznikla pretože len plnil existujúci záväzok. Žalovaná primárne zastáva názor, že pri výkone exekúcie sp. zn. EX 689/08 došlo k splneniu záväzkov žalobcu ako spoludlžníka voči jeho veriteľovi, spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. (vystupujúcemu v exekučnom konaní v postavení oprávneného), vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000011120 (ďalej len "zmluva o úvere"), a preto nemožno v rozsahu tejto vymoženej sumy hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu, resp. o nedôvodnom zmenšení jeho majetkových hodnôt o túto sumu (ku ktorému by naviac došlo práve v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci). Zároveň ale žalovaná pre prípad, že by žalobca namietal neexistenciu takéhoto zmluvného vzťahu, resp. z neho plynúcich záväzkov vymáhaných v exekúcii, a z toho vyplývajúcu nedôvodnosť plnenia v prospech spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o., poukázala vo svojom vyjadrení na to, že za takéhoto stavu žalobca disponuje (a disponoval) voči tomuto subjektu nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), pričom existencia takéhoto nároku v zmysle judikatúry, na ktorú žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala, vylučuje zodpovednosť štátu za škodu podľa Z obsahu ostatného podaného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tento nespochybňuje platnosť predmetnej úverovej zmluvy, vrátane jej ustanovení o sankciách (príslušenstve istiny úveru), a teda ani existenciu z nej vyplývajúcich zmluvných sankcií, ktorých vymáhanie bolo predmetom exekučného konania sp. zn. EX 689/08. Ako žalovaná uviedla už vo svojom vyjadrení k žalobe, existenciu a dôvodnosť týchto sankcií žalobca s dlžníkom uznali aj tým, že po vydaní rozhodcovského rozsudku č. k. RK-3/08-EK zo dňa 12.02.2008 (exekučný titul pre exekučné konanie sp. zn. EX 689/08) došlo k čiastočnému splneniu ním uložených povinností. Na základe uvedeného tak nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu, ktorá by naviac bola spôsobená práve predmetnou exekúciou Žalobca de facto plnil svoje zmluvné záväzky, a takéto plnenie nemôže byť považované za škodu. Domáhať sa náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu (alebo nezákonného rozhodnutia), ktorým má byť vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, preto žalovaná považuje v tomto prípade za účelové konanie žalobcu, s cieľom preniesť na žalovanú časť záväzkov ku ktorým sám dobrovoľne pristúpil, a nie za prostriedok nápravy nespravodlivosti. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb totiž štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. Ak by aj žalobca zastával názor, že predmetné sankcie v zmysle zmluvy o úvere uhradiť nemusel, nič žalobcovi nebránilo domáhať sa vrátenia predmetnej sumy (teda plnenia vykonaného bez právneho dôvodu, bezdôvodného obohatenia podľa ) od spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. Skutočnosť, že v súčasnosti by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. už bol premlčaný (čo žalobca vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom bližšie neodôvodňuje a nešpecifikuje), je pre posúdenie veci bezpredmetná, žalobcovi nič nebránilo domáhať sa vydania predmetnej sumy aj v čase, kedy ešte príslušná premlčacia lehota neuplynula. Že tak žalobca neurobil, teda bez relevantného dôvodu nebol v rozhodnom čase bdelý pri ochrane svojich práv, nemôže byť na ťarchu žalovanej. V súvislosti s uplatňovanou náhradou nemajetkovej ujmy v sume 3.000 Eur aj po vyjadrení žalobcu zo dňa 17.06.2019 naďalej platí, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal v čom mal spočívať zásah do jeho osobnostných práva v tomto štádiu konania, ide o ničím nepodložené tvrdenia všeobecného charakteru o znížení vážnosti žalobcu, preto žalovaná považuje požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy za neadekvátnu a ničím neodôvodnenú. Žalovaná pritom poukazuje na štandardnú rozhodovaciu činnosť vo veciach náhrady nemajetkovej ujmy uplatnenej podľa , z ktorej je zrejmé, že samotné preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia i nesprávneho úradného postupu automaticky neprezumuje aj vznik nemajetkovej ujmy, ktorá mala (mohla) byť v ich dôsledku spôsobená. Podľa rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k.4Co129/2014-116 zo dňa 21.05.2014: "Zákonodarca pri existujúcej právnej úprave všeobecnému súdu neposkytol oprávnenie na poskytnutie primeranej nemajetkovej ujmy len pri konštatovaní porušenia práva navrhovateľa bez negatívneho prejavu v jeho sfére, a to na rozdiel od SR relevantného pre Ústavný súd SR." Obdobne tak podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č. k. -141 zo dňa 24.11.2014: "Odvolací súd považuje za mylnú odvolaciu argumentáciu žalobcu, že v kompenzačnom konaní vo veci prieťahov v súdnom konaní sa žiadne dôkazy nevyžadujú. Práve naopak, odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého možno nemajetkovú ujmu v peniazoch priznať iba v prípade,

ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a nie je ju možné uspokojiť inak. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch teda v prípade, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo nezákonnému rozhodnutiu pri výkone verejnej moci nevzniká automaticky. Žalobca, ktorý sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha, musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva.“ Pokiaľ žalobca vo svojom ostatnom vyjadrení poukazuje na zníženie dôstojnosti jeho osoby v zamestnaní, kde sa mal dostať do povedomia kolektívu ako neplatič a dlžník, je potrebné uviesť, že je štandardnou praxou u akéhokoľvek zamestnávateľa, že údaje a informácie týkajúce sa zamestnaneckého vzťahu, platových pomerov zamestnanca, a ďalších skutočností s tým spojených (vrátane výkonu zrážok zo mzdy na základe exekučného príkazu na vykonávanie zrážok doručené ho zamestnávateľovi) sú dôvernými informáciami, ku ktorým má okrem samotného zamestnanca prístup úzky a v zmysle firemnej štruktúry jasne vymedzený okruh osôb a nejde o informácie zverejňované, resp. verejne dostupné, a to či už v rámci predmetnej spoločnosti/firmy (organizácie), alebo aj v širšom meradle (široká verejnosť). Nie je tak zrejmé ako sa mal žalobca dostať do situácie, ktorá by znižovala dôstojnosť jeho osoby do takej miery, že by bolo dôvodné ako náhradu za tento zásah priznať peňažné plnenie, a to práve v ním požadovanej sume. Naviac je potrebné opätovne poukázať na už vyššie zmieňovanú skutočnosť, že žalobca existenciu úverovej zmluvy, z ktorej bol spoludlžníkom, ako aj nesplatených záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, nespochybnil a nespochybňuje.

11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.09.2019 a zotrval na svojom doterajšom stanovisku k argumentom žalovanej. Zároveň opäť dodal, že každý postup súdu končiaci sa individuálnym právnym aktom ( poverenie Okresného súdu Trenčín č.5309*058105 zo dňa 03.02.2009) je vždy výsledkom výkonu súdnej právomoci, ktorý sa uskutočňuje tzv. úradným postupom. Pokiaľ tento výsledok zhmotnený v nejakom rozhodnutí neprávom zasahoval do práv a právom chránených záujmov účastníka, ktorým bol žalobca, tak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Totiž súd po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd musí preskúmať jednak žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem preskúmania všetkých potrebných náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie, a či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, a pod. Súdna prax zaujala aplikačný názor, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Konkrétne tu súd v rámci tohto postupu nedostatočne preskúmaval exekučný titul. Žalobca kategoricky trvá na tom, že postup súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi je úradný postup a tento podlieha osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorú znáša žalovaná. V právnom štáte je neakceptovateľné, aby sa žalovaná zbavovala zodpovednosti za svoje pochybenie tvrdením, že akoby v tejto partikulárne] činnosti nejde o jeho úradný postup, pretože takto by sa mohol teoreticky zbaviť svojej zodpovednosti vo všetkých prípadoch. Ďalej je nesporné, že vykonávaním exekúcie došlo neprávom k zmenšeniu majetku žalobcu, ku ktorému by nebolo došlo nebyť pochybenia súdu v rámci preskúmavacej povinnosti voči exekučné mu titulu pri vydávaní poverenia exekútorovi. Nie je rozhodujúce, či potom prijal plnenie priamo exekútor alebo ešte vtedajší oprávnený, ale hlavne to, že súd pri nesprávnom úradnom postupe uviedol žalobcu do postavenia povinného z nezákonného exekučného titulu. Žalobca neplnil svoj zmluvný záväzok ako to žalovaná podsúva, ale bol takto donútený štátnou mocou tento záväzok plniť exekučne, hoci bol rovnako protizákonný ako samotný exekučný titul. Napokon aj potrebná príčinná súvislosť medzi týmto nesprávnym postupom a zmenšením majetku na strane žalobcu je evidentná, pretože nebyť poverenia pre exekútora,tak by k tomuto zmenšeniu majetku nebolo došlo. Zároveň s tým súvisí aj rozšírený žalobný nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je tiež namieste a nie je iba eventuálnym nárokom ako sa žalovaná nesprávne domnieva. Tiež by bolo diskriminačným postupom, ak by sa pri jeho priznávaní súdmi selektovalo medzi žiadateľmi podľa toho kto má aké sociálne, ekonomické či iné postavenie v spoločnosti. Pokiaľ je niekto neprávom postihnutý exekúciou, tak má žalobca zato, že mu má vždy patriť zadosťučinenie aj vo forme peňazí a nie je podstatné, či toto niekto verejne o žalobcovi manifestuje alebo nie. Predsa tu ide o výsostne osobnostnú ujmu subjektívnej povahy, kedy je povesť občana vystavená do svetla nezodpovedného dlžníka, voči ktorému musí zakročovať štát, hoci neprávom. Záverom je už na posúdení súdu, v akej výške považuje náhradu

za nemajetkovú ujmu v peniazoch za primeranú vo vzťahu k difamačnému zásahu. Žalobca teda opäť navrhuje v celom rozsahu vyhovieť žalobnému návrhu.

12. Z vyjadrenia žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní vyplynulo, že sumárne Okresný súd Trenčín postupoval nesprávne, keď v konaní vedenom na súde pod sp. zn. neskúmal dostatočne exekučný titul pripojený k žiadosti o vydanie poverenia a dňa 09.02.2009 vydal (pod č. 5309*058105) poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Baďuru, čím došlo k nezákonnému zásahu do práv žalobcu, od ktorého bola v následne vedenom exekučnom konaní EX689/08 vymožená suma vo výške 2.143,74 Eur a žalobcovi taktiež vznikla nemajetková ujma za ktorú požaduje vyplatenie peňažnej náhrady vo výške 3.000,- Eur. Postup súdu pri vydávaní poverenia pre určitého exekútora je súdnou činnosťou a nie nejakým iným postupom napr. administratívnym, navyše tento úradný postup v sebe obsahuje preskúmavaciu povinnosť súdu vo vzťahu k exekučnému titulu. Súd totiž po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí preskúmať jednak žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a skutočnosť či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. To, že v danom prípade ide o úradný postup a nie len nejaký iný postup potvrdzuje aj skutočnosť, že súdy vydávajú uznesenia o zamietnutí žiadostí exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda vydanie uznesenia je úradným postupom. Nie je rozhodujúci ani žalovaným zvýrazňovaný nedostatočný obsah žalobcových námietok proti oznámeniu o začatí exekúcie, teda že v ňom neuviedol totožný dôvod o neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorý bol dôvodom pre zastavenie exekúcie. Dôležité v tomto momente je len to, že žalobca v tom čase v postavení povinného vzniesol a procesne uplatnil obranu čím využil zákonom ponúkaný procesný postup proti rozhodnutiu, ktoré malo svoj pôvod v nesprávnom úradnom postupe. Nemožno žalobcovi ako laikovi klásť na ťarchu, že obsah námietok bol iný ako boli dôvody zastavenia exekúcie. Žalobca si predmetné námietky uplatnil ako laik, ktorý z očividných dôvodov nedisponoval adekvátnou právnou argumentáciou na základe čoho jeho argumentácia v konaní neuspela, ale uspela iná, ktorá nebola predmetnom námietkového konania. Je nesporné, že vykonávaním exekúcie došlo neprávom k zmenšeniu majetku žalobcu, ku ktorému by nebolo došlo nebyť pochybenia súdu v rámci jeho preskúmavacej povinnosti voči exekučnému titulu pri vydávaní poverenia exekútorovi. Ak by poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané a exekúcia by ani nezačala ešte pred vymožením akejkoľvek sumy, nebolo by potrebné zaoberať sa správnosťou resp. nesprávnosťou úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Príčinná súvislosť medzi týmto nesprávnym úradným postupom a zmenšením majetku žalobcu je evidentná, pretože nebyť poverenia pre exekútora, nedošlo by k zmenšeniu majetku žalobcu. Nevyhnutným predpokladom exekučného konania je spôsobilý exekučný titul. Súdna exekúcia môže byť totiž nariadená len na základe titulu, ktorý je spôsobilý, teda vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Medzi najdôležitejšiu povinnosť exekučného súdu, v rámci zabezpečenia súdnej ochrany práv účastníkov exekučného konania však patrí povinnosť súdu skúmať exekučný titul. Nakoľko exekučný súd neposudzoval vykonateľnosť exekučného titulu poskytol takémuto titulu bezdôvodne súdnu ochranu. Uvedené by znamenalo, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul by mohol vydať rozhodca v akejkoľvek veci bez založenia jeho právomoci a bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy resp. doložky čo by bolo neakceptovateľné a v rozpore s právom na súdnu a inú ochranu. Exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd má v prvom rade povinnosť preskúmať samotný návrh na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť súdu, preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, ako aj samotný exekučný titul vyplýva z právnej normy § 53 Exekučného poriadku. Samotný návrh na vykonanie exekúcie a všetky jeho prílohy, teda aj rozhodcovský rozsudok, ex lege vždy podliehajú preskúmaniu exekučným súdom. Súd má povinnosť vydať poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora iba vtedy, ak nezistí niektorý z dôvodov na zamietnutie návrhu. Plne sa preto prikláňa k rozhodnutiu exekučného súdu potvrdené v rozhodnutí Ústavného súdu SR, , ktorý zastáva právny názor, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu. Treba dať za pravdu názorom, čo je aj logické, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že zákaz preskúmavať správnosť exekučného titulu neplatí iba vtedy, ak ním je: (i) notárska zápisnica, (ii) ak exekučným titulom je rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 2, písm. d) EP). Exekučný súd má z osobitného procesného zákona (Exekučného poriadku) povinnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok a veľmi široko daný aj rozsah prieskum nej činnosti. Ak exekučný súd postupuje inak, tak nekoná v intenciách platného práva a

teda koná protiprávne (zasahuje do základných práv účastníkov exekučného konania, ). Exekučný poriadok explicitne v ust., stanovuje, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného. Z právnej normy EP jasne vyplýva exekučnému súdu zákonná povinnosť preskúmať celý návrh na vykonanie exekúcie, vrátane jeho príloh. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. januára 2013, sp. zn. uvádza: Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.10.2018, -28 uvádza: Vyšší súdny úradník v prejednávanej veci postupoval rovnako ako pri každom exekučnom titule, keď sa zaoberal formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a to bez rozdielu či ide o rozsudok všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný vyriešiť otázku, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

13. Z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní bolo zistené, že zotrváva na vyjadreniach zo dňa 05.08.2015 a 19.07.2019 s tým, že podľa jej názoru samotná majetková škoda nevznikla tak ako ju uvádza žalobca. Žalobca uzavrel Zmluvu o úvere na základe ktorej mu vznikol hmotnoprávny záväzok vrátiť požičanú finančnú čiastku. Tento záväzok je platný, žalovaná nemá vedomosť o tom, že by žalobca podnikol akékoľvek právne kroky týkajúce sa samotnej platnosti tohto finančného záväzku. Samotné zastavenie exekúcie nič nemení na skutočnosti, že tento záväzok bol povinný plniť. Vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neplatnú rovnako nijakým spôsobom nevplýva na existenciu samotného finančného záväzku. Žalobca nemôže prenášať svoju zodpovednosť za úhradu svojho súkromnoprávneho záväzku na štát a spájať svoju zodpovednosť so zodpovednosťou štátu. Jeho záväzok je v súčasnosti uhradený, preto nie je možné skonštatovať, že došlo k nezákonnému zmenšeniu majetku žalobcu v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Tento majetok by sa mu zmenšil aj tak, ak by pristúpil k dobrovoľnému plneniu svojich záväzkov. K nemajetkovej ujme uviedla, že v zmysle nestačí len samotné tvrdenie, že nejaká nemajetková ujma vznikla, ale je nutné ju aj preukázať a to konkrétnymi zásahmi do postavenia žalobcu a jeho spoločenského života. Žalobca udáva, že došlo k určitému poníženiu alebo diflamácii, zníženiu statusu na pracovisku, nakoľko bol označený ako dlžník, avšak bez ohľadu na prebiehajúcu exekúciu je nutné skonštatovať že žalobca v uvedenom čase tým dlžníkom aj skutočne aj bol, nakoľko on sám svojim konaním porušil svoje zmluvné záväzky.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24.08.2005, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkom zo dňa 24.08.2005, Rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.02.2008, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.02.2009, výplatné pásky žalobcu za obdobie od 06/2011 do 06/2013, Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 30.07.2013, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Oznámenie k žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody, vyjadrenia

žalovanej k žalobe, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovanej, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu z ktorých zistil nasledovný skutkový stav :

15. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000011120 zo dňa 24.08.2005 bolo zistené, že uvedený deň uzavreli PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (pôvodným názvom PROFIREAL SLOVAKIA spol.s.r.o.) so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752 ako veriteľ, Juraj Košík ako dlžník a žalobca ako spoludlžník zmluvu na základe ktorej im veriteľ poskytol úver vo výške 124.020,- Sk, ktorý sa zaviazali dlžníci splácať v 36 mesačných splátkach po 3.445,- Sk s termínom prvej splátky 08.10.2005 a poslednej splátky 08.09.2008.

16. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-3/08/EK zo dňa 12.02.2008 vyplynulo, že na základe žaloby zo dňa 09.01.2008 rozhodca Mgr. Erik Konček, so sídlom Koceľova 9, Bratislava týmto uložil Jurajovi Košíkovi a žalobcovi ako žalovanému v 2.rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 110.714,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom od 01.01.2008 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 369,- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1.500,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia.

17. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplynulo, že veriteľ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oprávnený doručil dňa 18.12.2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi na exekútorský úrad Bratislava so sídlom Viedenská cesta 5, Bratislava 5 návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 19.11.2008 na základe rozhodcovského rozsudku. Na žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.12.2008 doručenej tunajšiemu súdu dňa 29.12.2008 Okresný súd Trenčín vydal dňa 03.02.2009 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5309*058105 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 2.058,35 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 49,79 Eur, zmenkovej odmeny 12,25 Eur a trov exekúcie. Upovedomením o začatí exekúcie sp.zn. EX 689/08 zo dňa 10.02.2009 súdny exekútor vyzval povinného Juraja Košíka a žalobcu na uspokojenie pohľadávky oprávneného s tým, že inak vydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie podľa ust.§63 ods.1 Exekučného poriadku a príkaz na úhradu trov exekúcie.

18. Z výplatného lístka zamestnanca, žalobcu za obdobie od 6/2001 do 6/2013 vyplynulo, že zo mzdy žalobcu v uvedenom období bola zamestnávateľom, platcom mzdy vykonávaná zrážka na exekúciu, pričom celkom bola žalobcovi v prospech oprávneného zrazená suma 2.143,74Eur.

19. Uznesením č.k. -72 zo dňa 30.07.2013 exekučný súd zastavil exekúciu vedenú na základe poverenia č. 5309*058105 zo dňa 03.02.2009 bez návrhu na základe odôvodnenia, že na vykonanie exekúcie nebol daný relevantný exekučný titul, keďže rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, preto na jeho základe nemožno vykonať exekúciu.

20. Zo Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.02.2014 bolo zistené, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.143,74 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- Eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žiadosť bola doručená dňa 10.02.2014 a zaevidovaná pod č. 33892/2014/34. Oznámením k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.07.2014 doručenej právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.07.2014 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyrozumelo žalobcu, že jeho žiadosť bola predbežne prerokovaná a nebolo jej vyhovené. Žiadosť bola vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody.

21. Podľa čl. 46 ods. <aspi://module='ASPI'&link=' %2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

22. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

23. Podľa § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

24. Podľa § 16 ods.1, 4 veta prvá a druhá cit. zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

25. Podľa § 17 ods.1, 2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

26. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení k 03.02.2009 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

27. Podľa § 47 ods.1,2 Exekučného poriadku účinného k 10.02.2009 exekútor poverený vykonaním exekúcie a) upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50, b) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke. (2) Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.

28. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. existencii nezákonného rozhodnutia resp. existencii nesprávneho úradného postupu, 2. vzniku škody, 3. príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá.

29. V súlade s konštantnou judikatúrou a ustálenou súdnou praxou za nesprávny úradný postup sa vo všeobecnosti považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu nesprávnosti či vady tohto postupu neprejavia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie postup, ktorým orgán verejnej moci porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy a jeho postup bol v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu. Správnosť úradného postupu pritom musí byť posudzovaná i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo 16.8.2000).

30. Z obsahu podanej žaloby a tvrdení žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu vyplýva, že žalobca sa domáhal uplatneného nároku tvrdením, že exekučný súd nepostupoval úradne správne pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.02.2009 čím nesprávnym úradným postupom spôsobil žalobcovi škodu a nemajetkovú ujmu. Dôvodil, že vydaním poverenia na základe nesprávneho úradného postupu súdu došlo k exekúcii, a tým k vzniku škody na strane žalobcu Z obsahu podanej žaloby ani zo žiadneho z tvrdení žalobcu v priebehu konania, nevyplynulo, že by sa výslovne dovolával nesprávneho úradného postupu vykonávania exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že i keď právna kvalifikácia uplatneného nároku nie je vecou, resp. povinnosťou žalobcu, ale súdu, povinnosťou žalobcu tak podľa , ako aj podľa bolo opísať skutkový stav, pričom skutkové vymedzenie uplatneného nároku zo strany žalobcu je pre súd záväzné. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia uplatňovaného nároku žalobca za nesprávny označil postup súdu pri posúdení žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (podľa Exekučného poriadku) a jeho vydanie.

31. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide totiž o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu ( § 36 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku). Po udelení poverenia môže súdny exekútor upovedomiť povinného o začatí exekúcie a tým zakázať nakladanie s majetkom, ktorý podlieha exekúcii( § 47 ods.1 Exekučného poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že poverenie na vykonanie exekúcie nevykazuje priame právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky. Až upovedomenie o začatí exekúcie je procesným úkonom súdneho exekútora, ktorým vznikajú priame právne účinky voči povinnému a preto môže povinný proti upovedomeniu podať námietky. Nakoľko nemožno vydanie poverenia na vykonanie exekúcie považovať za akt, ktorým by sa priamo rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov exekučného konania ako fyzických alebo právnických osôb podľa pís,.a) nie je spôsobilé svojou nezákonnosťou vyvolať škodu a nezakladá tak právo na náhradu škody.

32. Je nesporné, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie exekučného titulu, jednak obsahu exekučného titulu, a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany súdu. V konaní mal súd za preukázané, že exekučný súd v konaní preskúmal návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 18.12.2008, žiadosť o vydanie poverenia zo dňa 29.12.2008 ako i obsah exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku 12.02.2008 v súlade s platnými a účinnými zákonnými ustanoveniami a aktuálnou judikatúrou. Súd preskúmal existenciu exekučného titulu ako materiálneho predpokladu exekúcie a procesné podmienky exekučného konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie, dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný orgánom právomocným na jeho vydanie a že rozhodnutie je formálne aj materiálne vykonateľné. Po zistení, že sú splnené podmienky konania a teda niet rozporu so zákonom, vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Na rozdiel od úpravy účinnej od 1.

januára 2008 v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci neprezumoval žiadny z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a preto musela byť neprijateľnosť podmienky pred súdom pozitívne dokázaná. Až od druhej polovice roku 2009 dochádzalo k zmene rozhodovacej praxe exekučných súdov v spotrebiteľských veciach a vývoju judikatúry pri posudzovaní podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. V tomto období možnosti posúdenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v exekučnom konaní boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Až podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD) vo veci C- 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo 6. októbra 2009 sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Súčasne však v zmysle tohto rozhodnutia dodržiavanie zásady efektivity si nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, akou je pasívny prístup osoby žalovanej vo veci samej, teda neúčasť na rozhodcovskom konaní, či nepodanie žaloby o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným a vykonateľným. Súd v rozhodnutí uvádza, že ak sa má zabezpečiť tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt na podanie týchto opravných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nemožno postup pri preskúmaní exekučného titulu, ktorého účinky ( rozhodcovského zákona) sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, teda právoplatne priznaného nároku, pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.02.2009 posúdiť ako nesprávny.

33. Ďalšou podmienkou zodpovednosti štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je že poškodenému vznikla škoda a škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom. Pretože <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> bližšie nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady, je potrebné v tejto otázke vychádzať z <aspi://module='ASPI'&link='%2523442'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, podľa ktorého odseku 1 sa hradí skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou zákon mieni ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Skutočnou škodou je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu u poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, ak protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.

34. Žalobca sa svojim návrhom domáha náhrady škody ako sumy vymoženej v exekučnom konaní sp. zn. EX 689/08 vo výške 2.143,74 Eur. Toto konanie bolo vedené pre vymoženie pohľadávky oprávneného vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere ktorú s oprávneným uzavrel žalobca ako spoludlžník. Medzi oprávneným na jednej strane a žalobcom (spolu s hlavným dlžníkom) na strane druhej, existoval záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, z ktorého pre zmluvné strany vyplývali vzájomné práva a povinnosti. Súčasťou týchto vzájomných práv a povinností bola i možnosť oprávneného uplatniť si, v prípade neplnenia záväzkov dlžníkom, sankcie upravené v zmluve o úvere. Z návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj z námietok proti exekúcii, je nesporné, že žalobca (ako spoludlžník) a dlžník v dňoch 27.02.2008 a 29.02.2008 uhradili zo sumy, na ktorej zaplatenie boli zaviazaní rozhodcovským rozsudkom, plnenie

vo výške 1 616,68,-Eur (48.704,-Sk). Predmetom exekúcie bola zostávajúca časť istiny a príslušenstva, na ktoré boli zaviazaní rozhodcovským rozsudkom, a ktoré dobrovoľne neplnili. Išlo o zmluvné sankcie zo zmluvy o revolvingovom úvere, tieto boli predmetom exekučného konania EX 689/08. V exekúcii bolo od žalobcu vymáhané plnenie, ktoré malo resp. pre ktoré existoval zmluvný (hmotnoprávny) základ. Výkonom exekúcie dochádzalo k plneniu záväzkov žalobcu ako spoludlžníka z uzavretej zmluvy o úvere. Neplatnosť jednej časti zmluvy, v tomto prípade rozhodcovskej doložky, nemá za následok, nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy ( v znení neskorších predpisov). Žalobca plnil svoje zmluvné záväzky a takéto zmluvné plnenie nie je možné považovať za škodu. V konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by žalobca namietal, spochybnil platnosť zmluvného dojednania, existenciu záväzkového vzťahu, po vydaní rozhodcovského rozsudku dobrovoľne spolu s hlavným dlžníkom čiastočne záväzok plnili. Z tohto dôvodu súd má za to, že nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody súd uvádza, že nakoľko škodu by nebolo spôsobilé vyvolať svojou nezákonnosťou poverenie na vykonanie exekúcie nemôže byť daná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu pri jeho vydaní a vznikom škody.

35. Podmienky odškodnenia nemajetkovej ujmy definuje <aspi:// module='ASPI'&link='%252317'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 3 <aspi://module='ASPI'&link='%252317'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v zmysle ktorých ustanovení, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

36. Pre úspešné uplatnenie nemajetkovej ujmy v súdnom konaní je nevyhnutné, aby bola jej existencia tvrdená a aby bola takáto ujma preukázaná ako skutočná. Súd v danej veci nemal preukázané, akú konkrétnu ujmu žalobca utrpel, keďže ju žiadnymi dôkazmi nepreukázal, a teda by nebolo možné následne ani určiť konkrétne primerané finančné zadosťučinenie, ktoré by slúžilo k reparácii (k zhojeniu, odčineniu) vzniknutej ujmy na strane žalobcu. Žalobca uviedol len všeobecné tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nekonkretizoval a v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazy. Súd sa stotožnil so žalovanou, že nie je zrejmé ako sa mal žalobca dostať do situácie, ktorá by znižovala dôstojnosť jeho osoby do takej miery, že by bolo dôvodné ako náhradu za tento zásah priznať peňažné plnenie, a to práve v ním požadovanej sume. Z uvedených dôvodov má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej ujmy, keďže dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD61977SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Za tejto situácie považoval súd priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- Eur žalobcovi za nedôvodné.

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti keď nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu tak ako tvrdil žalobca, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným postupom a jej vznikom, súd dospel k záveru, že pre nesplnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa žaloba nie je dôvodná a v celom rozsahu ju zamietol.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol v mysle a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanej vo výške, ktorú určí

samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalobcovi trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalobcovi zrejmé v akej konkrétnej výške má žalovanej trovy konania nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , , "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.