Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: AGROSTAAR KB, spol. s r.o., so sídlom 925 41 Kráľov Brod, Hlavná 2, IČO: 36 229 156, zast.: JUDr. Jozef Czibula, advokát so sídlom 925 84 Vlčany č. 749, IČO: 52 299 899, proti žalovanému: H. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W. X., T. XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom 924 01 Galanta, Mierové nám. 943/4, IČO: 47 244 160, o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 27. 4. 2020 domáhal, asi súd nahradil prejav vôle žalovaného tak, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu evidovanému na Okresnom úrade Galanta - katastrálny odbor, vedené na LV, parcely registra „Q.“, pre katastrálne územie W. X., a to: V čase kúpy nehnuteľností žalovaným, ktoré sú vedené na LV č. XXX, parcely registra „Q.“ podielovým spoluvlastníkom žalovaný nebol, preto žalobca žiadal o odpredaj nehnuteľností žalovaným v podiele 4/7 (1085,14 m2); z LV č. XXX žalobca žiadal o odpredaj nehnuteľností žalovaným v podiele 2/7 (2063,42 m2); z LV č. XXXX žalobca žiadal o odpredaj nehnuteľností žalovaným v podiele 2/7 (1084 m2); z LV č. XXXX žalobca žiadal o odpredaj nehnuteľností žalovaným v podiele 2/7 (471,71 m2); (spolu požadovaná celková výmera 4704,27 m2) a to za kúpnu cenu uvedenú v kúpnych zmluvách uzatvorených medzi predávajúcimi a kupujúcim H. T.É..

2. Žalobca skutkovo zdôvodnil žalobu tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností, evidovaných na Okresnom úrade Galanta - katastrálny odbor, parcely registra „Q.“ pre okres R., obec W. X., katastrálne územie W. X. a to nasledovne:

poradové číslo číslo LV číslo parcely druh pozemku výmera v m2 spoluvlastnícky podiel žalovaného výmera podielu žalovaného v m2 1. XXXXXXX/X ostatná plocha 1899 4/7 1085,14 2. XXXXXXX/X orná pôda 7222 4/7 4126,85 3. XXXXXXXX ostatná plocha 3794 4/7 2168,- 4. XXXXXXXX/X ostatná plocha 1651 4/7 943,42 spolu: 8323,41 m2

Žalovaný nadobudol podielové spoluvlastníctvo kúpnymi zmluvami a darovacou zmluvou od predávajúcich. Žalobca v čase uzavretia kúpnych zmlúv medzi žalovaným a predávajúcimi bol podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach uvedených v tabuľke, ktoré nehnuteľnosti žalovaný nadobudol kúpnymi zmluvami evidovanými na Okresnom úrade Galanta - katastrálny odbor podľa P.

- vklad povolený dňa 23. 5. 2017, P. - vklad povolený dňa 4. 1. 2018, P. - vklad povolený dňa 8. 3. 2018, P. - vklad povolený dňa 18. 7. 2018. Celková výmera vyššie špecifikovaných prevedených pozemkov v prospech nadobúdateľa (žalovaného) formou kúpnych zmlúv predstavuje spolu 6242,56 m2 a s darovacou zmluvou spolu 8323,41 m2. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti evidované na listoch vlastníctva podľa vyššie uvedenej tabuľky sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaný ako nadobúdateľ nie je blízkou osobou prevodcov, títo boli povinní ponúknuť ostatným podielovým spoluvlastníkom, t. j. aj žalobcovi, svoje spoluvlastnícke podiely na spoločných nehnuteľnostiach na odkúpenie, resp. im mali umožniť svoje zákonné predkupné právo. Predávajúci žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi spoločných nehnuteľností nikdy nezaslali písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva, neumožnili uplatniť si predkupné právo žalobcu, predávajúci úplne ignorovali práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu. Žalobca písomne vyzval žalovaného, aby mu ponúkol možnosť odkúpenia horecitovaných nehnuteľností od nadobúdateľa predmetných nehnuteľností za cenu, ktoré je uvedená v kúpnych zmluvách. Žalovaný do podania žaloby nereagoval písomne ani ústne na uvedenú výzvu. Žalobca právne zdôvodnil žalobu podľa a .

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 29. 5. 2020 (č. l. 22 spisu), v ktorom vyjadrení uviedol, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti od blízkych osôb v zmysle ust. , a to od osôb v zmysle časti vety za bodkočiarkou. Žalovaný je švagrom prevodcu H. U. je manželom jeho sestry Q. U., r. T.. H. U. je bratom H. a R. U. je matkou H. a H. a vzťah s týmito osobami považuje za taký blízky, že ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, túto by žalovaný dôvodne pociťoval ako vlastnú. Žalovaný nevidí dôvod, prečo by za rovnakých podmienok previedol na žalobcu nehnuteľnosti, ktoré od blízkych osôb nadobudol na základe darovacej zmluvy. Žalovaný nemá vedomosti o tom, že by tieto osoby chceli niečo darovať žalobcovi. Žalovanému je známa právna úprava zákonného predkupného práva, avšak na rozdiel od žalobcu sa riadi aj inými zásadami neupravenými zákonom a to zásadou „ži a nechaj žiť“, keď tak žalobca, ako aj žalovaný podnikajú v poľnohospodárstve (žalovaný ako SHR) a ku svojmu podnikaniu je nevyhnutným predpokladom disponovať základným prostriedkom, ktorým je pôda. Žalovaný napriek tomu, že bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov ornej pôdy na LV č. XXX, XXXX, XXXX od r. 2009, riadiac sa vyššie uvedenou zásadou „ži a nechaj žiť“ obdobnou žalobou sa neobrátil na súd, že žalobca sa stal kúpnou zmluvou pod č. P. XXXX/XXXX zo dňa 10. 10. 2014 v k. ú. W. X. spoluvlastníkom nehnuteľností. Zároveň žalovaný namietol aj určitosť žalobného petitu.

4. Na uvedené podanie reagoval žalobca dňa 19. 6. 2020 (č. l. 34 spisu) keď uviedol, že žalovaný sa vyjadril k iným kúpnym zmluvám ako to žalobca žiada v žalobe o nahradenie prejavu vôle. Žalovaný podľa žaloby nadobudol vlastníctvo z nasledovných zmlúv: • poradovým číslom 1.) a to v podiele 2/7-ine kúpnou zmluvou č. P.-XXXX/XX, vklad povolený dňa 23. 5. 2017 - č. z. 78/17 a kúpnou zmluvou č. P.-XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 4. 1. 2018 - č. z. 2/2018.

- a to v podiele 1/7-ine, P. XXX/XXXX, vklad povolený dňa 8. 3. 2018 - kúpna zmluva - č. z. 42/2018

- a to v podiele 1/7-ine, P. XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 18. 7. 2018 - darovacia zmluva - č. z. 112/2018 • poradovým číslom 2.) a to v podiele 2/7-ine kúpnou zmluvou č. P.-XXXX/XX, vklad povolený dňa 23. 5. 2017 - č. z. 78/17 a kúpnou zmluvou č. P.-XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 4. 1. 2018 - č. z. 2/2018.

- a to v podiele 1/7-ine, P. XXX/XXXX, vklad povolený dňa 8. 3. 2018 - kúpna zmluva - č. z. 42/2018

- a to v podiele 1/7-ine, P. XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 18. 7. 2018 - darovacia zmluva - č. z. 112/2018 • poradovým číslom 3.) a to v podiele 2/7-ín kúpnou zmluvou č. P.-XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 23. 5. 2017 - č. z. 78/17 a P.-XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 4. 1. 2018, kúpnou zmluvou č. z. 2/2018

- a to v podiele 1/7-ine, P. XXX/XXXX, vklad povolený dňa 8. 3. 2018 - kúpna zmluva - č. z. 42/2018

- a to v podiele 1/7-ine, P. XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 18. 7. 2018 - darovacia zmluva - č. z. 112/2018

Horeuvedené zmluvy sa nevzťahujú k osobám uvedeným vo vyjadrení žalovaného. Vo vyjadrení sa žalovaný vyjadruje k iným právnym skutočnostiam, než ako to je uvedené v predmetných zmluvách. Podľa informácie žalobcu, žalovaný uvedené nehnuteľnosti v zmysle uvedených zmlúv nenadobudol

od blízkych osôb, ale od osôb, ktoré sú vylúčené z okruhu blízkych osôb a preto žalobca žiadal od žalovaného, aby na pojednávaní predložil kúpne zmluvy podané na Okresný úrad Galanta - katastrálny odbor, ktorými nastali právne zmeny a zápisy s prevodmi vlastníctva na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX a XXXX v k. ú. W. X. pod č. P.-XXXX/XX, P.- XXXX/XXXX, P.-XXX/XXXX a P.-XXXX/XXXX.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä LV č. XXX, XXX, XXXX a XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

7. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie veta prvá (teraz ), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp. zn. z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).

8. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nasledovne:

por. číslo číslo LV číslo parcely a druh pozemku výmera v m2 spoluvlastnícky podiel žalobcu a titul nadobudnutia spoluvlastnícky podiel žalovaného a titul nadobudnutia 1. XXX XXXX/X ostatná plocha 1899 1/7 (271,29 m2) KZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 10. 10. 2014 4/7 (1085,14 m2) podiel 2/7 - KZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 23. 5. 2017 a KZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 4. 1. 2018 podiel 1/7 - KZ pod P. XXX/XXXX vklad povolený 8. 3. 2018 podiel 1/7 - DZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 18. 7. 2018

2. XXX XXXX/X orná pôda 7222 1/7 (1031,71 m2) KZ pod V 151/2013 vklad povolený 30. 1. 2013 5/7 (5158,57 m2) podiel 1/7 - DZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 13. 2. 2009 podiel 2/7 - KZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 23. 5. 2017 a KZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 4. 1. 2018 podiel 1/7 - KZ pod P. XXX/XXXX vklad povolený 8. 3. 2018 podiel 1/7 - DZ pod P. XXXX/ XXXX vklad povolený 18. 7. 2018 3. XXXX XXXX ostatná plocha 3794 1/7 (542 m2) KZ pod V 3713/2014 vklad povolený 10. 10. 2014 5/7 (2710 m2) podiel 1/7 - DZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 13. 2. 2009 podiel 2/7 - KZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 23. 5. 2017 a KZ pod V 5427/2017 vklad povolený 4. 1. 2018 podiel 1/7 - KZ pod P. XXX/XXXX vklad povolený 8. 3. 2018 podiel 1/7 - DZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 18. 7. 2018 4. XXXX XXXX/X ostatná plocha 1651 1/7 (235,86 m2) KZ pod V 3713/2014 vklad povolený 10. 10. 2014 5/7 (1179,29 m2) podiel 1/7 - DZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 13. 2. 2009 podiel 2/7 - KZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 23. 5. 2017 a KZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 4. 1. 2018 podiel 1/7 - KZ pod P. XXX/XXXX vklad povolený 8. 3. 2018 podiel 1/7 - DZ pod P. XXXX/XXXX vklad povolený 18. 7. 2018 spolu: 14 566 m2

(legenda: KZ - kúpna zmluva; DZ -darovacia zmluva)

Žalobca tak vlastní celkovo 2080,86 m2 a žalovaný 10 133 m2, z toho 3890,43 m2 z titulu darovania a 6242,57 m2 z titulu kúpy.

9. Ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľností sú: LV č. XXX - P. W. podiel 1/7 (výmera 271,29 m2),

- Y. W. podiel 1/7 (271,29 m2), LV č. XXX - Y. W. podiel 1/7 (1031,71 m2), LV č. XXXX - Y. W. podiel 1/7 (542 m2), LV č. XXXX - Y. W. podiel 1/7 (235,86 m2).

10. Z bodu 9. vyplýva, že žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností z LV č. 991, 1177 a 1350 ešte predtým (od r. 2009), ako sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom.

11. Na pojednávaní konanom dňa 19. 11. 2020 žalobca zotrval na svojej žalobe tak, ako je to odôvodnené v bodoch 1. a 2.

12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko petit žaloby je nevykonateľný, pretože ak sa má nahradiť vyhlásenie vôle, petit musí obsahovať podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Ďalej poukázal na veta druhá , kde spoluvlastníci, ak sa nedohodnú na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, môže žiadať len podiel pomerne podľa veľkosti svojho podielu, pričom z petitu nie je zrejmé, ako sa dopracoval žalobca k požadovanému podielu, pretože okrem strán tohto sporu, sú podielovými spoluvlastníkmi aj iné osoby.

13. Žalobca uviedol, že požaduje len podiely, ktoré žalovaný nadobudol kúpnymi zmluvami, nie darovacími zmluvami. Žalobca súdu uviedol, že s ostatnými spoluvlastníkmi nerokoval o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, neuzatvorili medzi sebou žiadnu dohodu o vyporiadaní.

14. Žalobca odmietol tvrdenie, že žalovaný nadobudol podiely od blízkej osoby, uviedol, že sa nejedná o blízku osobu, avšak s poukazom na neuniesol skutkové tvrdenia, keď do rozhodnutia súdu neuviedol, od koho žalovaný nadobudol podiely, hoci mu táto skutočnosť bola známa.

15. Pokiaľ by súd vychádzal z toho, že žalobca akceptuje spoluvlastnícke právo žalovaného v podieloch pripadajúcich na darovacie zmluvy, potom by mal žalobca právo na túto výmeru s poukazom na :

- z LV č. XXX - 1/3 (žalobca aj P. W. a Y. W. vlastnia podiel 1/7 teda každý z nich má právo na rovnakú časť podielu žalovaného vyplývajúceho z kúpnych zmlúv) z 813,87 m2, t. j. 271,29 m2;

- z LV č. XXX - 1/2 (žalobca a Y. W. vlastnia podiel 1/7 teda každý z nich má právo na rovnakú časť podielu žalovaného vyplývajúceho z kúpnych zmlúv) z 3095,13 m2, t. j. 1547,57 m2, tu však nemožno opomenúť, že žalovaný bol spoluvlastníkom ešte pred žalobcom a teda aj sám žalovaný má potom právo na podiel z kúpnych zmlúv pomerne podľa veľkosti podielov, teda na žalobcu by v konečnom dôsledku pripadla ešte menšia výmera ako je 1547,57 m2;

- z LV č. XXXX - 1/2 (žalobca a Y. W. vlastnia podiel 1/7 teda každý z nich má právo na rovnakú časť podielu žalovaného vyplývajúceho z kúpnych zmlúv) z 1626 m2, t. j. 813 m2, tu však nemožno opomenúť, že žalovaný bol spoluvlastníkom ešte pred žalobcom a teda aj sám žalovaný má potom právo na podiel z kúpnych zmlúv pomerne podľa veľkosti podielov, teda na žalobcu by v konečnom dôsledku pripadla ešte menšia výmera ako je 813 m2;

- z LV č. XXXX - 1/2 (žalobca a Y. W. vlastnia podiel 1/7 teda každý z nich má právo na rovnakú časť podielu žalovaného vyplývajúceho z kúpnych zmlúv) z 707,58 m2, t. j. 353,79 m2, tu však nemožno opomenúť, že žalovaný bol spoluvlastníkom ešte pred žalobcom a teda aj sám žalovaný má potom právo na podiel z kúpnych zmlúv pomerne podľa veľkosti podielov, teda na žalobcu by v konečnom dôsledku pripadla ešte menšia výmera ako je 353,79 m2.

16. Súdu nie je známe, ako žalobca dospel k výpočtu podielov a celkovej výmere, ktorú požadoval priznať rozsudkom (4704,27 m2), súd v tomto smere nevykonával dokazovanie, nakoľko by bolo nehospodárne, keďže žalobca trval na žalobnom petite a aj bez ďalšieho dokazovania je zrejmé, že žalobca žiada viac, ako mu podľa prináleží. Žalobcovi neprináleží ani výmera 2985,65 m2 (bod 15.), nakoľko v tejto výmere nie je ešte zohľadnený nárok žalovaného ako podielového spoluvlastníka z LV č. XXX, XXXX a XXXX.

17. Podľa , Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( , 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

18. So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená zakotvením predkupného práva do (s účinnosťou od 1. januára 1992). Z neho vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, preto hovoríme o zákonnom predkupnom práve (na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká zo zmluvy podľa a nasl.). Má vždy priamo zo zákona vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby. Podľa súčasnej právnej úpravy teda platí, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo. Zo zákonnej dikcie vyplýva, že za prevod treba považovať tak odplatný prevod (napr. na základe kúpnej či zámennej zmluvy), ako aj prevod bezodplatný (na základe darovania), ale aj vloženie spoluvlastníckeho podielu do obchodnej spoločnosti podľa . Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná ( in fine), by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (, ) za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý (). Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tieto možnosti:

a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a) b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa ( )

c) ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods. 3 in fine).

19. Rozsudky zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle časovým okamihom právoplatnosti nahradzujú tento prejav vôle (časovým okamihom právoplatnosti sa bude zmluva považovať za uzavretú).

20. K zániku predkupného práva v konkrétnom vzťahu dochádza jeho nevyužitím konkrétnym subjektom, ktoré mu toto právo patrí. Za nevyužitie predkupného práva treba považovať vyjadrenie, že predkupné právo nevyužije. Za splnenie ponukovej povinnosti možno považovať iba stav, ak spoluvlastník ponúkne prevod spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom riadne. Za riadne uskutočnenú ponuku je možné považovať iba ponuku, ktorá má obsahové náležitosti predpokladané zákonom a ponuka je adresovaná a bola doručená všetkým spoluvlastníkom. Ponuka kúpy spoluvlastníckeho podielu musí obsahovať cenu, splatnosť ceny, ostatné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie o využití predkupného práva. V prípade, ak je spoluvlastníkom viac osôb, je potrebné, aby povinný spoluvlastník urobil rovnakú ponuku všetkým spoluvlastníkom na kúpu jeho podielu. Nemá povinnosť ponuku rozpísať v závislosti od podielu toho ktorého spoluvlastníka.

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. 5. 2009, podľa ktorého za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov, podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci ostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len a pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník (t. j. žalobca) má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.

22. Aktuálna rozhodovacia prax slovenských súdov vychádzajúca z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. 5. 2009 tak zastáva právny názor, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu na danej veci bolo porušené, sa môže od nadobúdateľa domáhať len pomernej časti predmetného spoluvlastníckeho podielu, ktorý zodpovedá veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Kúpy celého spoluvlastníckeho podielu prevedeného na tretiu osobu (nadobúdateľa) (resp. časť presahujúcu nárok žalobcu) by sa mohol spoluvlastník domáhať iba v prípade, ak by sa tak dohodol so všetkými ostatnými spoluvlastníkmi, ktorých predkupné právo k danej veci bolo rovnako porušené, čo vyplýva z ustanovenia .

23. Ak sa podieloví spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, sú nároky podielových spoluvlastníkov určené veľkosťou spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že každý spoluvlastník si môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu. Inak by zasiahol do práv ostatných spoluvlastníkov.

24. V danom prípade žalobca doteraz neosvedčil existenciu dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o tom, že žalobca má právo vykúpiť celý spoluvlastnícky podiel, (resp. podiel nad rámec svojho zákonného nároku podľa ), ktorý nadobudol žalovaný na základe kúpnych zmlúv, t. j., že má právo kúpiť aj tie časti tohto spoluvlastníckeho podielu, na ktorých odkúpenie majú v zmysle právo ostatní spoluvlastníci predmetných pozemkov. Žalobca preto nemôže žiadať, aby mu žalovaný ponúkol na predaj spoluvlastnícky podiel nad rozsah žalobcovho nároku, ktorý žalovaný nadobudol kúpnymi zmluvami a žalobný návrh tak, ako ho žalobca vymedzil, je preto nedôvodný.

25. Čo sa týka nehnuteľností zapísaných na LV XXX,XXXX a XXXX, tak žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom skôr ako žalobca a preto žalobca nemôže mať nárok vykúpiť od žalovaného jeho spoluvlastnícky podiel prevedený na žalovaného kúpnymi zmluvami.

26. Ako súd už uviedol, v spore nebolo preukázané, že by žalobca uzavrel dohodu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi o tom, že môže vykúpiť spoluvlastnícky podiel nad rozsah svojho zákonného nároku (teda aj časť podielov ostatných spoluvlastníkov).

27. Keďže žalobca si neuplatňoval od žalovaného len podiel zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemu podielu, ale si uplatňoval ja podiely, na ktoré majú nárok ostatní podieloví spoluvlastníci, vrátane žalovaného z LV č. XXX, XXXX a XXXX, tak súd jeho žalobu zamietol.

28. Čo sa týka vykonania dôkazu, ktorý žalobca navrhol - predloženie kúpnych zmlúv, súd tu odkazuje na to, že dokazovanie by bolo nehospodárne. Tieto dôkazy mali preukázať iba to, ako to sám žalobca uviedol na pojednávaní, že žalovaný neuzatvoril kúpne zmluvy s blízkymi osobami. Vykonanie tohto dôkazu by nedôvodne predĺžilo súdne konanie, pretože pokiaľ žalobca trval na podieloch a celkovej výmere, ako to vyplýva zo žalobného petitu, nemá význam dokazovať ďalšie okolnosti pri uzatváraní kúpnych zmlúv. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd dôkaz nevykonal.

29. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu. Navyše súd poukazuje na to, že sa stotožnil a j s tvrdením žalovaného, že žalobný petit je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko neobsahuje kúpnu zmluvu a jej podstatné náležitosti. Podľa právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. Preto súčasťou žalobného petitu a následnej aj rozsudku musí byť samotný prejav - v danom prípade kúpna zmluva s presným označením nehnuteľností, LV, požadovaného podielu, kúpnej ceny. V danom prípade podiely boli uvedené neurčito, nakoľko žiadnym výkladom súd nedošiel k záveru, ako žalobca k požadovanému podielu dospel (bod 1. odôvodnenia), keďže ani podiel ani výmera nezodpovedá ustanoveniu .

30. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania proti neúspešnej strane - žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.