Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/199/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobkyne: R., zast.: I., proti žalovanému: E.ast.: Čahoj & Lelák, s.r.o., IČO: 53 113 331, 29. augusta 19, 811 09 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne R. a žalovaného E. veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že p r i k a z u j e žalovanému do jeho výlučného vlastníctva stavby: betónové oplotenie a hospodársku budovu nachádzajúce sa na parcele registra C č. XXXX/X . - zastavané plochy a nádvoria o výmere 792 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie D..

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania sumu 6.511,65 Eur, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2018 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že jej manželstvo so žalovaným bolo uzatvorené dňa 19.07.2003 pred matričným úradom Mestskej časti J. a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. XC/XXX/XXXX. zo dňa 01.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2016. Žalobkyňa listom zo dňa 01.02.2017 vyzvala žalovaného na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej tiež len ako „BSM“) dohodou, čo však on listom zo dňa 16.02.2017, ako aj následnými e-mailami odmietol.

2. Žalovaný podľa žalobkyne uzatvoril dňa 13.11.2003 kúpnu zmluvu, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 08.12.2003 a ktorou nadobudol za kúpnu cenu 83.300,00 Sk nasledujúce nehnuteľnosti:

- parcelu registra C č. XXXX/X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 792 m2, zapísanú na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie D. v podiele 1/1 („Pozemok 1“), a

- parcelu registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, zapísanú na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie D. v podiele 1/5 („Pozemok 2“, Pozemok 1 a 2 ďalej spoločne tiež len ako „Pozemky“).

Na listoch vlastníctva č. XXX a XXX vedených pre katastrálne územie D. je ku dňu podania žaloby ako vlastník vedený výlučne žalovaný. Keďže však kúpna cena Pozemkov bola uhradená z prostriedkov BSM a Pozemky boli nadobudnuté za trvania manželstva, má žalobkyňa za to, že patria do BSM.

Hodnota Pozemkov predstavuje v zmysle odborného vyjadrenia spoločnosti MEDIATOR s.r.o. realitná kancelária 35,00 Eur / 1 m2. Pozemky žiada žalobkyňa prikázať v celosti žalovanému za náhradu vo výške určenej podľa znaleckého posudku, pričom žiada k tejto otázke ustanoviť znalca.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný počas trvania manželstva nadobudol na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20.11.2003, rodinný dom so súpisným číslom XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie D. (ďalej len „Dom“ alebo „Rodinný dom“). Rekonštrukciu Rodinného domu vykonávali manželia spoločne a financovali ju z prostriedkov v BSM. Na základe hypotekárnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. nadobudli finančnú čiastku 13.000,00 Eur, z čoho 7.000,00 Eur použili na kúpu stavebného materiálu: strešnej krytiny značky Tondach Engoba lesklá, ktorá bola použitá na strechu Rodinného domu. Zvyšok úveru použili na úhradu ďalšieho stavebného materiálu a prác na Dome. Celý úver bol splatený v roku 2014, pričom finančné prostriedky použité na jeho splatenie náležali do BSM. Táto čiastka preto predstavovala investíciu zo spoločného majetku na ostatný majetok žalovaného. Strany si od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. zobrali aj druhý úver č. XXXXXXXXXX vo výške 12.500,00 Eur, ktorý bol taktiež použitý na financovanie rekonštrukcie Domu. V čase zániku BSM bolo z tohto úveru splatených 16.156,80 Eur, zvyšok splácal žalovaný. Na rekonštrukciu Rodinného domu boli vynaložené nasledujúce sumy:

- rezivo na stavbu strechy bolo zakúpené za 2.000,00 Eur,

- 2 ks hliníkové okná boli zakúpené v roku 2004 za 500,00 Eur,

- 2 ks plastové okná boli zakúpené v roku 2008 za 600,00 Eur,

- plastové okná 4 ks a plastové dvere 2 ks boli zakúpené v roku 2011 za 3.000,00 Eur,

- strešná krytina šindel, 60 m2, bola zakúpená v roku 2011 za 2.000,00 Eur,

- tvárnice na murovanie prístavby boli kúpené v roku 2011 za 500,00 Eur,

- drevený obklad Tatranský profil bol kúpený v roku 2011 za 300,00 Eur,

- rezivo na strechu prístavby bolo kúpené v roku 2011 za 650,00 Eur,

- betónové tvárnice a stĺpiky na oplotenie pozemku boli zakúpené za 2.500,00 Eur,

- kovová brána s elektrickým pohonom bola zaobstaraná za 1.200,00 Eur,

- stavebný materiál na výstavbu hospodárskej budovy bol zakúpený za cenu 2.000,00 Eur,

- krbové kachle boli zakúpené za 400,00 Eur.

Celková suma investícií strán do Rodinného domu žalovaného predstavuje 15.605,00 Eur, z ktorej si žalobkyňa uplatnila náhradovú pohľadávku vo výške 7.825,00 Eur. V roku 2010 bol znalcom W. vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX na stanovenie všeobecnej ceny Rodinného domu, z ktorého je zrejmý stav Rodinného domu pred rekonštrukciou. Žalobkyňa uviedla, že súdu predkladá fotodokumentáciu o stave Rodinného domu a ďalších stavieb v čase zániku BSM. Na stanovenie ceny materiálu použitého na rekonštrukciu Domu počas trvania manželstva a cenu práce rekonštrukcie navrhla žalobkyňa ustanoviť znalca. Žalobkyňa napokon uviedla, že strany počas trvania manželstva nadobudli dve motorové vozidlá: v roku 2011 motorové vozidlo značky C., rok výroby 2003 za kúpnu cenu 5.300,00 Eur, ktoré malo v čase zániku BSM hodnotu 3.000,00 Eur a ostalo v užívaní žalovaného. Ďalej sa jednalo o vozidlo O., rok výroby 2004, obstarané za kúpnu cenu 10.000,00 Eur, ktoré malo v čase zániku BSM hodnotu 1.800,00 Eur a ktoré žalobkyňa za túto sumu aj predala. Žalobkyňa v petite žaloby navrhla, aby súd prikázal žalobcovi do vlastníctva Pozemky a aby ho zaviazal na úhradu sumy 31.772,00 Eur titulom vyporiadania BSM žalobkyni.

4. Žalovaný na výzvu súdu k veci uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán považoval za vysporiadané tak, že žalobkyni ostalo motorové vozidlo O. a všetok hnuteľný majetok strán podľa jej výberu (ktorý si odniesla z Rodinného domu) a žalovanému motorové vozidlo C.. Strany tak podľa neho uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá nemusela byť písomná, keďže sa netýkala nehnuteľností. Žaloba je už len z tohto dôvodu zjavne nedôvodná. K veciam patriacim podľa žalobkyne do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaný uviedol, že Pozemky do BSM nepatria, lebo kúpnu cenu za ne uhradila v plnej výške za žalovaného jeho matka v hotovosti k rukám predávajúcej v deň podpisu príslušnej zmluvy. Matka žalovaného totiž nechcela komplikovať situáciu najprv kúpnou zmluvou medzi ňou a predávajúcou a následne darovacou zmluvou medzi ňou a žalovaným. Prostriedky mala matka žalovaného našetrené na troch sporiacich účtoch vedených v ČSOB stavebnej sporiteľni, a.s., IČO: 35 799 200. Keďže Pozemky neboli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov manželov a kupujúcimi v zmysle zmluvy neboli manželia, Pozemky do BSM nepatria. K spoločným úverom uviedol žalovaný,

že strany uzavreli dňa 05.05.2010 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej tiež len „SLSP“) zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej získali financie vo výške 13.300,00 Eur, resp. 13.067,68 Eur po odrátaní spracovateľského poplatku 232,32 Eur. Z tejto sumy vybrali strany čiastku 7.000,00 Eur, ktorú použili na rekonštrukciu strechy Rodinného domu. V tejto sume boli zahrnuté náklady na materiál i cena práce. Zvyšnú čiastku 6.000,00 Eur použili strany na bežné výdavky, dovolenku a splátky úveru. Dňa 08.07.2014 uzatvorili strany so SLSP Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej od SLSP získali úver vo výške 12.500,00 Eur. Z tejto sumy časť vo výške 2.524,65 Eur použili na splatenie zostatku predchádzajúceho úveru. Druhý úver splatil žalovaný dňa 25.08.2014 v rozsahu 10.500,00 Eur, zvyšok splácal mesačne, a to i po zániku BSM. K rekonštrukcii Domu žalovaný potvrdil, že na rekonštrukciu strechy bolo použitých 7.000,00 Eur. K jednotlivým položkám stavebného materiálu, ktoré v žalobe uvádzala žalobkyňa, žalovaný uviedol nasledovné:

- rezivo na stavbu strechy bolo zakúpené za 1.300,00 Eur; 700,00 Eur zostal dodávateľ reziva pán Y. manželom dlhovať,

- 2 ks hliníkové okná zakúpené v roku 2004 za 500,00 Eur žalovaný potvrdil,

- 2 ks plastové okná zakúpené v roku 2008 za 600,00 Eur žalovaný potvrdil,

- plastové okná 4 ks a plastové dvere 2 ks boli zakúpené v roku 2011, ale podľa žalovaného len za 2.700,00 Eur,

- strešná krytina šindel, 60 m2, bola zakúpená v roku 2011, ale len za 600,00 Eur,

- tvárnice na murovanie prístavby boli zakúpené v roku 2011 za 200,00 Eur,

- drevený obklad Tatranský profil bol kúpený v roku 2011 za 150,00 Eur,

- rezivo na strechu prístavby kúpené v roku 2011 za 650,00 Eur žalovaný potvrdil,

- betónové tvárnice a stĺpiky na oplotenie pozemku boli zakúpené, ale len za sumu 1.600,00 Eur,

- kovová brána s elektrickým pohonom stála len 800,00 Eur,

- stavebný materiál na výstavbu hospodárskej budovy nestál 2.000,00 Eur. Túto stavbu vybudoval žalovaný z materiálu, ktorý získal zbúraním pôvodného múru z tehál,

- krbové kachle neboli zakúpené za 400,00 Eur, ale boli zakúpené matkou žalovaného, preto z BSM neboli na ne vynaložené žiadne prostriedky.

5. Žalovaný uviedol, že takmer na všetkých rekonštrukčných prácach sa finančne podieľala matka žalovaného, ktorá až do svojej smrti v roku 2007 bývala so stranami. K motorovým vozidlám uviedol žalovaný, že vozidlo O. nadobudli v roku 2007 za 10.000,00 Eur, ktoré im našetrila matka žalovaného. Vozidlo C. nadobudli strany v roku 2003 za obstarávaciu cenu 5.300,00 Eur.

6. Žalobkyňa svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku nevyužila.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 09.01.2020, na ktorom žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a navrhla vypočuť svedkov E. (návrh následne odvolala) a I., ktorí mali dosvedčiť, v akom stave bol Rodinný dom pred jeho rekonštrukciou a ako bol následne zhodnotený. Žalovaný k veci uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo považuje za vyporiadané dohodou. Poukázal na to, že Pozemky nadobudol do svojho výlučného vlastníctva za prostriedky mu darované matkou. Manželia v tej dobe nemali v BSM finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny. Dom s pozemkom kúpila od predávajúcej matka a potom nehnuteľnosti darovala synovi teda žalovanému. Pri zvyšných Pozemkoch už proces nechcela komplikovať, a preto synovi dala finančné prostriedky, aby ten Pozemky kúpil od predávajúcej priamo. Úhrada prebiehala tak, že matka zaplatila kúpnu cenu priamo predávajúcej. Zmluvnou stranou zmluvy bol výlučne žalovaný a ak by jeho matka chcela, aby Pozemky boli v BSM, boli by stranou zmluvy obaja manželia. K vykonanej rekonštrukcii Domu žalovaný uviedol, že z prostriedkov BSM bolo vynaložených maximálne 9.100,00 Eur, ako špecifikuje vo vyjadrení zo dňa 30.08.2018, na strechu strany vynaložili maximálne sumu 7.000,00 Eur z poskytnutého úveru. Zvyšok úveru bol použitý na financovanie spoločných potrieb. Strany si zobrali aj ďalší úver, z ktorého vyplatili prvý úver a následne pokračovali v splácaní len druhého. Žalovaný po zániku BSM na tento úver uhradil sumu 1.559,90 Eur, z ktorých polovicu žiada nahradiť žalobkyňou. Pokiaľ ide o autá, O. bol kúpený za sumu asi 10.000,00 Eur, z ktorých 5.000,00 Eur uhradil žalovaný zo svojho výlučného majetku tvoreného darom od matky. Aj za toto by mu mal patriť nárok na náhradu od žalobkyne.

8. Na pojednávaní dňa 02.03.2020 uviedla žalobkyňa, že žalovaný nepreukázal, v akej výške boli vynaložené prostriedky z BSM na rekonštrukciu Domu a nepredložil doklady k rekonštrukcii napriek

tomu, že nimi disponuje. Navrhla preto opätovne vykonať znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty investícií vykonaných na majetku žalovaného. Dom, ktorý nadobudol žalovaný, bol v dezolátnom stave a celý bol zrekonštruovaný. Bola k nemu vybudovaná prístavba spočívajúca v prekrytí dvora a v dobudovaní verandy, ktorá je podľa názoru žalobkyne samostatnou vecou, pretože ju je možné od Domu bez jeho znehodnotenia oddeliť. Prístavba preto patrí do BSM. K domu bola taktiež vykopaná studňa, postavené oplotenie, spevnené plochy a chodníky, ako aj zhotovená hospodárska stavba. Pokiaľ ide o Pozemky, tieto patria do BSM, pretože platí, že ak je obstaranie veci čo i len z časti financované z prostriedkov BSM, tak patrí aj tá vec do BSM. Strany sporu nadobudli na svojej svadbe darom od hostí sumu 40.000 Sk, z ktorej 20.000 Sk nadobudli od rodičov žalobkyne. Tieto prostriedky boli použité na financovanie nákupu Pozemkov, ako aj na úhradu súvisiacich poplatkov na katastri a odmeny geodeta. Ku kúpe Rodinného domu matkou žalovaného uviedla, že ak by matka žalovaného disponovala prostriedkami tak, ako to tvrdí žalovaný, kúpila by Dom zároveň aj s Pozemkami, pretože takto, ako to bolo reálne vykonané, boli trojnásobne vyššie poplatky za vklad do katastra. Žalovaný podľa žalobkyne nijako nepreukázal, že by prostriedky od matky skutočne dostal, avšak žalobkyňa pripúšťa, že časť financií mohla byť matkou žalovaného požičaná. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nie je povinný súdu preukazovať náklady na vykonanie rekonštrukcie, pretože povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje žalobkyňu. Že by boli Pozemky financované čo i len z časti z BSM, žalobkyňa nijako nepreukázala.

9. Na pojednávaní dňa 02.03.2020 súd vypočul svedkyňu C., ktorá bola priateľkou matky žalovaného. Uviedla, že celý proces kúpy Domu a Pozemkov vybavovala s matkou žalovaného, bola s ňou aj na geodézii, miestnom úrade a všade kde bolo treba. Ona bola rozvedená a mala dve deti, pričom s dcérou sa nestretávala a bola na ňu veľmi nahnevaná pre nejakú krivdu z minulosti. Žalovaný sa už v tej dobe o ňu staral, nakupoval jej a inak pomáhal. Z týchto dôvodov chcela nadobudnuté nehnuteľnosti napísať na syna. Najprv sa kupoval Dom, ktorý financovala matka žalovaného z našetrených prostriedkov. Pozemky sa nedali previesť zároveň kvôli problému s vlastníctvom alebo umiestnením žumpy. Následne to ale boli zamerať a geodeti zistili, že to je všetko v súkromnom vlastníctve a prevoditeľné. Pozemok už matka žalovaného ale nechcela najprv prevádzať na seba, chcela ho nechať rovno napísať na syna. Naňho však už nemala našetrené prostriedky, preto si musela zobrať úver od ČSOB, ktorý následne z dôchodku splácala. Brat svedkyne jej tam išiel za ručiteľa. Celý úver brala len na úhradu ceny za Pozemky, ale svedkyňa už nevedela uviesť, či jej bol vyplatený v hotovosti alebo bol poslaný na nejaký účet. Pozemky kupovala preto, aby mala pokoj od susedov do budúcnosti. Nechcela ale, aby dedila jej dcéra, takto rovno dala všetko napísať na syna. Svedkyňa kategoricky vylúčila, že by sa na úhrade kúpnej ceny pozemkov podieľali manželia - strany sporu, nepamätá si však, či bola osobne prítomná pri úhrade kúpnej ceny. Dom aj Pozemky chcela matka žalovaného od začiatku napísať len na syna, nie na manželov. Výšku úveru ani výšku kúpnej ceny si už svedkyňa nepamätá. Nevedela uviesť, kto spisoval kúpne zmluvy, ani od koho konkrétneho sa nehnuteľnosti kupovali. Uviedla, že je tomu tak pre veľký časový odstup od udalostí, ako aj preto, že v danej dobe pomáhala s vybavovaním takýchto záležitostí viacerým osobám.

10. Dňa 04.05.2020 založil do spisu vyjadrenie žalovaný, kde uviedol, že všetka finančná hotovosť získaná darom na svadbe bola použitá na bežné výdavky domácnosti. Finančný dar od rodičov žalobkyne predstavoval sumu 10.000,00 Sk, všetky dary zo svadby dokopy sumu 15.000,00 Sk. Pokiaľ ide o drobné stavby a investície do majetku žalovaného, žalovaný potvrdil, že počas trvania BSM bol čiastočne zrekonštruovaný jeho Dom v rozsahu výmeny strechy a okien. Táto investícia bola celkom v sume 3.000,00 Eur (rezivo na stavbu strechy, plastové a hliníkové okná, strešná krytina). Ostatný materiál bol použitý na stavbu prístavby Domu, oplotenia, hospodárskej budovy a studne. Prístavba k Domu pozostávala z verandy a chodby na parcele č. XXXX/X a bola ocenená v znaleckom posudku XX/ XXXX. na sumu 3.869,36 Eur. Ďalej bolo vybudované oplotenie Pozemkov s elektrickou bránou, a to o hodnote 2.400,00 Eur. Hospodárska budova nestála manželov nič, jej hodnota je 1.000,00 Eur. Všeobecná hodnota vybudovanej studne je 1.115,19 Eur podľa znaleckého posudku. Spevnené plochy a chodníky zo zámkovej dlažby boli žalovaným vybudované až po zániku BSM, preto doň nepatria.

11. Na pojednávaní dňa 18.05.2020 zopakovala žalobkyňa, že žalovaný nepreukázal úhradu ceny za Pozemky z iných prostriedkov ako z prostriedkov BSM. Svedkyňa G. si podľa nej nepamätala viacero zásadných okolností prevodu Pozemkov, napríklad výšku úveru a kúpnej ceny či kto spisoval kúpne zmluvy. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno, že Pozemky nadobudol za prostriedky darované mu matkou. Na otázku súdu na pojednávaní žalovaný uviedol, že súhlasí s tým, že stavby novovzniknuté počas manželstva patria do BSM a takto sa majú vysporiadať. Jedná sa podľa neho o prístavbu s

verandou, hospodársku budovu, studňu a oplotenie. Okrem oplotenia a hospodárskej budovy sú tieto stavby ocenené v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Oplotenie a hospodársku budovu ocenili s ohľadom na reálne náklady na výstavbu. Spevnené plochy do BSM nepatria, vznikli až po zániku BSM. Náklady na rekonštrukciu strechy vyčíslili na 3.000,00 Eur, tieto by mali byť nahradené na báze reálne vynaložených nákladov. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s ohodnotením materiálu použitého na rekonštrukciu Domu, ktoré vykonal žalovaný. Hodnota materiálu použitého na stavbu strechy bola omnoho vyššia, taktiež bola za prostriedky BSM rekonštruovaná kúpeľňa. Keď žalobkyňa odchádzala z Domu po skončení vzťahu so žalovaným, doklady ostali v dome. Ona ich k dispozícii nemá ani sa jej ich nepodarilo získať od dodávateľov, musí ich mať žalovaný. Žalovaný však uviedol, že tieto doklady nemá. Na uvedenom pojednávaní napokon strany súdu zhodne a výslovne uviedli, že svoje vzájomné nároky ohľadom vozidiel Mercedes a Renault už považujú za vyporiadané, nežiadajú ich zaradiť do masy BSM a ďalej nežiadajú o nich konať.

12. Na pojednávaní dňa 06.08.2020 uviedol žalovaný, že množstvo z použitého materiálu si obstaral svojpomocne napr. doniesol z práce a veľká časť bola obstaraná „ bez papierov“, keďže takto bolo lacnejšie, preto cenu použitých materiálov nevie preukázať. Za studňu, ktorá je hlboká 5 metrov zaplatil 1.000,00 Sk a nie je mu jasné, prečo bola ohodnotená v znaleckom posudku tak vysoko.

13. Na tom istom pojednávaní vypočul súd svedka I., otca žalobkyne. Svedok k veci uviedol, že mu je známe, že si matka žalovaného brala pôžičku na kúpu Domu, na Pozemok však už pôžičku vzhľadom na vysoký vek dostať nemohla. Vie to, pretože im to rozprávala. Oni dali pri svadbe žalobkyni a žalovanému 10.000,00 Sk a potom ešte ďalších 10.000,00 Sk, lebo hovorili, že potrebujú peniaze na nákup Pozemku. Mama žalovaného kúpila Dom bez Pozemkov, lebo naňho mala predkupné právo tým, že tam bývala. Chceli si kúpiť Pozemky okolo toho Domu, ako aj pred Domom. Niektoré z nich sa im podarilo odkúpiť, ale pozemok pred Domom im obec nepredala. Dom nechala mama žalovaného napísať naňho, ale ohľadom Pozemkov vôbec nevie, ako to je ani ako to bolo dohodnuté. Pri uzatváraní zmlúv ani pri odovzdávaní peňazí svedok prítomný nebol. Podľa svedka strany dobre zarábali na prácach v stavebníctve, ktoré spolu vykonávali. K rekonštrukcii Domu uviedol, že ju robili strany spolu okrem strechy, na ktorú zaplatili majstrov. Strany si spolu zobrali pôžičku asi 13.000,00 Eur a strecha stála asi 300.000,00 Sk. Bolo to asi v roku 2009 alebo 2010, ale presne to nevie. Svedok uviedol, že peniaze na Pozemok daroval stranám niekedy v septembri, októbri 2003, asi mesiac až mesiac a pol po svadbe. Odovzdal ich súčasne prítomným obom stranám v obálke u nich doma. Vie o tom, že matka žalovaného mala úspory, obom stranám sporila. Úver si brala na Dom, ale na Pozemky by už nedostala. Nevie, či o úver na Pozemky žiadala alebo nie. On o tomto všetkom vie z toho, čo sa v rodine medzi nimi povedalo. Nebol prítomný ani pri žiadosti o úver ani pri uzatváraní nejakých zmlúv.

14. Žalovaný k svedeckej výpovedi podotkol, že si podľa neho svedok zrejme zmýlil nákup auta s financovaním strechy, pretože práve za auto zaplatili sumu 10.000,00 Eur. Strecha ich stála 7.000,00 Eur. Na svadbe dostali od svedka 10.000,00 Sk, potom už nič. Oni od neho ani peniaze nepotrebovali, zarábali dosť. Pokiaľ ide o Pozemok, celý ho vyplatila mama, brala si na to aj úver. Strany nezaplatili nič. Z výpisov z účtov matky žalovaného vyplýva, že z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX bol dňa 20.10.2003 vyplatený zostatok vo výške 17 754,08 Sk a z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX bol dňa 27.09.2003 vyplatený zostatok vo výške 38 650,59 Sk, tieto prostriedky boli použité na úhradu ceny za Pozemok. Žalobkyňa k tomu uviedla, že z výpisov z účtov matky žalovaného nevyplýva, ako boli použité vybraté finančné prostriedky. V novembri a v decembri 2003 bol opäť vykonaný vklad 10.000 Sk, z dôchodku matky žalovaného pritom nebolo možné financovať aj sporenie aj splácanie úveru na Dom, preto má za to, že tieto prostriedky mohli byť použité aj na zníženie istiny úveru na Dom.

15. Dňa 21.08.2020 súdu žalobkyňa doručila návrh na ustanovenie znalca, v ktorom uviedla, že je podľa nej vzhľadom na výsledky dokazovania nepochybné, že strany počas manželstva vykonávali rekonštrukciu Rodinného domu. Investície do materiálov použitých na takú rekonštrukciu boli vynakladané z finančných prostriedkov patriacich do BSM. Nakoľko žalobkyňa nedisponuje nadobúdacími dokladmi od nadobudnutého stavebného materiálu, avšak je nepochybné, že bol zakúpený počas manželstva, je potrebné sa vysporiadať s otázkou náhrady toho, čo bolo vynaložené zo spoločného na ostatný majetok žalovaného. Za tým účelom navrhla súdu ustanoviť znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého úloha bude vykonať odhad všeobecnej hodnoty stavebného materiálu použitého na rekonštrukciu Domu a jeho príslušenstva. Vzhľadom na dlhý časový odstup od nadobudnutia stavebného materiálu nie je v možnostiach žalobkyne pamätať

si presné označenie všetkých vecí. Na zistenie a špecifikáciu materiálov použitých pri rekonštrukcii navrhla v rámci znaleckého dokazovania vykonať obhliadku nehnuteľnosti. Ďalej predložila rámcový prehľad stavebných materiálov použitých pri rekonštrukcii. Žalovaný k tomuto návrhu žalobkyne predložil vyjadrenie, v ktorom namietol, že žalobkyňou uvedené položky stavebného materiálu nezodpovedajú realite, napríklad položky, ktoré mali podľa nej byť použité na rekonštrukciu strechy násobne prevyšujú kryciu plochu strechy domu. Žalobkyňa zároveň žiada oceniť tiež položky majúce strednedobú životnosť, ktoré sama užívala a spotrebúvala. Viacero vecí už neexistuje a niektoré položky sú duplicitné. Dopĺňanie tvrdení ohľadom rozsahu rekonštrukcie je tiež už po uplynutí viac ako dvoch rokov od podania žaloby neprípustné pre porušenie zásady sudcovskej koncentrácie konania. Žalobkyňa predsa už v čase podania žaloby vedela, aké materiály boli na rekonštrukciu použité a mali preto byť uvedené v žalobe. Znalecké dokazovanie navyše podľa žalovaného nevie preukázať cenu jednotlivých materiálov v čase nákupu, nevie zohľadniť dojednané zľavy z ceny materiálov či ich bezodplatné zadováženie.

16. Na pojednávaní dňa 22.10.2020 súd oboznámil strany s vykonaným predbežným právnym posúdením a vyzval žalovaného na spresnenie, v akej sume boli vynaložené prostriedky z BSM na rekonštrukciu jeho Rodinného domu, na vybudovanie prístavby s prekrytím a na vybudovanie studne na Pozemku žalovaného, ktoré súd považuje za súčasť stavby žalovaného, resp. jeho Pozemku. Žalovaný k tom uviedol, že náklady na rekonštrukciu boli vynaložené tak, ako uviedol už vo svojom vyjadrení k žalobe, teda bolo zakúpené rezivo na stavbu strechy, plastové dvere a okná, hliníkové okná, strešná krytina, tvárnice, drevený obklad a rezivo na strechu prístavby. Ostatné vynaložené náklady boli na veci podliehajúce opotrebeniu, ktoré následne strany používali a teraz sú na vyhodenie. Žalobkyňa k tomu namietla, že žalovaný vo svojom vyjadrení z 30.08.2018 uviedol a ona to považuje za nesporné, že na rekonštrukciu strechy Rodinného domu bola použitá čiastka 7.000,00 Eur. Na strane 6 jeho vyjadrenia uviedol ďalšie položky, ktoré boli z BSM uhradené, ktoré taktiež považuje za nesporné. Má za to, že prostriedky získané z dvoch úverov, ktoré si brali strany spoločne, boli všetky použité na rekonštrukciu Domu, pretože, ako sa žalovaný sám vyjadril, na život mali peňazí dosť. Splátky takýchto úverov, ktoré boli v celosti použité na zveľadenie oddeleného majetku žalovaného, preto ušli z BSM a žalobkyni prislúcha náhrada takýchto prostriedkov. Podľa názoru žalobkyne nebolo preukázané, že by Pozemky boli zaplatené z iných prostriedkov ako z BSM. V zmluve je uvedené, že cena sa platila v hotovosti, nie je tam však uvedené, že by ju platila matka žalovaného. Ak by táto chcela Pozemky darovať len synovi, je logické, že by to urobila tak, že tieto Pozemky kúpila spolu s Domom a následne darovala jednou zmluvou žalovanému. To sa však nestalo. Aj materiály na rekonštrukciu Domu boli nesporne zaobstarané, žalobkyňa však nedisponuje dokladmi o ich kúpe a žalovaný ich odmieta predložiť. Strany ich ale určite neukradli, tieto materiály museli byť preto nimi zaplatené. Strany boli v danom čase manželmi, preto je zrejmé, že kúpna cena týchto vecí bola zaplatená z prostriedkov BSM. Je irelevantné, že tieto veci sú už teraz opotrebované, či zničené. Žalobkyni náleží náhrada polovičky ceny takto obstaraných vecí. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že vo vyjadrení k žalobe z 30.08.2018 len reflektoval a uvádzal na pravú mieru tvrdenia, ktoré sama žalobkyňa uviedla v žalobe. Z úveru manželia vybrali čiastku 7.000,00 Eur, ktorú použili na rekonštrukciu strechy Domu a vybudovanie strechy nad terasou a na prístavbe. Na vysvetlenie žalobkyňou namietaného rozporu v jeho vyjadreniach uviedol, že 7.000 Eur bolo použitých na rekonštrukciu, ale položky uvedené na str. 6 vyjadrenia sa s touto sumou prekrývajú. Tieto položky nie sú jedinými nákupmi na rekonštrukciu, ale žalovaný ich uviedol v reakcii na žalobu, ktorá práve tieto položky vymenúvala. Na pojednávaní sa strany na výzvu súdu dohodli na tom, že hodnota vybudovaného oplotenia je 2.400,00 Eur a hodnota hospodárskej budovy 1.000,00 Eur.

17. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, súd na prejednanie sporu nariadil v súlade s niekoľko pojednávaní, na ktorých si vypočul strany a ich tvrdenia, vykonal výsluch navrhovaných svedkov a kde tiež vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi: Rozsudok OS MA XC/XXX/ XXXX-XX, Emailová komunikácia medzi PZ strán zo dňa 23.02.2017, Návrh na uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM s doručenkou, Odpoveď na návrh 16.02.2017, Kúpna zmluva zo dňa 13.11.2003, Výpis z LV č. XXX k..ú. D., Výpis z LV XXX k.ú. D., Informácie o trhovej cene nehnuteľností č. X/ XXXX, Znalecký posudok XX/XXXX, fotodokumentácia stavby a pozemkov k.ú. D., Technický preukaz vozidla C. Kúpna zmluva zo dňa 10.10.2016, Výpis z účtu žalovaného od 01.01.2011 do 19.06.2018, Úmrtný list zo dňa 28.06.2007, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 05.05.2010, List SLSP žalovanému zo 24.07.2014, Žiadosť o ukončenie vinkulácie poistného plnenia, Oznámenie o zmene splátkového plánu, Výpis z účtu žalovaného od 01.01.2014 do 08.07.2014, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 08.07.2014, Oznámenie o zmene splátkového plánu zo dňa 25.08.2014, Výpis z účtu žalovaného za júl 2014, Výpis z účtu žalovaného za august 2014, Výpis z účtu žalovaného 2016, Výpis z účtu žalovaného

2017, Výpis z účtu žalovaného za obdobie od 08.07.2014 do 31.12.2014, Výpis z účtu žalovaného za máj 2010, Situačný plán rodinného domu, Kópia katastrálnej mapy s pozemkom žalovaného, Fotodokumentácia rekonštrukcie domu žalovaného, Fotodokumentácia vybudovania spevnených plôch žalovaným, Výpisy z účtov stavebného sporenia S. Fotodokumentácia rekonštrukcie na č.l. 224 - 262. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový a právny stav, ako je nižšie popísaný.

18. Podľa , nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

19. Podľa a , súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

20. Podľa , príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

21. Podľa je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Podľa , veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

23. Podľa a , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

24. Podľa až 4 , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

25. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

26. Súd považoval za nesporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán vzniklo dňa 19.07.2003 a zaniklo dňa 15.06.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. XC/XXX/XXXX- XX.. Žalobkyňa v trojročnej lehote podľa ust. , teda včas, podala proti žalovanému žalobu o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

27. Žalovaný tvrdil, že medzi stranami bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú skutočnosť však žalobkyňa poprela. Žalovaný tvrdil, že taká dohoda spočívala

v tom, že si žalobkyňa vezme motorové vozidlo O. a hnuteľné veci podľa vlastného výberu z Domu žalovaného a že žalovaný si nechá C. a dospláca spoločný úver strán, čím malo byť celé bezpodielové spoluvlastníctvo strán vyporiadané. Uzavretie tejto dohody sa však žalovanému nepodarilo súdu preukázať (jeho tvrdenie nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov) a žalobkyňa existenciu dohody poprela, preto súd uzatvára, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretá nebola.

28. Súd v prvom rade pristúpil k zisťovaniu, čo tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú je potrebné v konaní vyporiadať. Pre posúdenie otázky, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je rozhodujúce, či bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva, kým bola nadobudnutá a z akých prostriedkov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva môže byť len ten majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorý existoval ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Rozhodujúcim z hľadiska vyporiadania je deň zániku bezpodielového spoluvlastníctva, teda v tomto prípade deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

29. Žalobkyňa od počiatku tvrdila, že v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sú v žalobe vymenované Pozemky, nadobudnuté žalovaným na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.11.2003 medzi žalovaným ako kupujúcim a B. ako predávajúcou (dôkaz: Kúpna zmluva, č.l. 8 spisu). Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 08.12.2003 pod V-XXXX/XX. Kúpna cena Pozemkov bola vo výške 83.300,00 Eur a v bode 4.4 zmluvy bolo dohodnuté, že bude vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a návrhu na vklad. V bode 5.4 zmluvné strany potvrdili prevzatie dohodnutej kúpnej ceny v hotovosti. Ku dňu rozhodnutia súdu už žalovaný nie je vlastníkom Domu ani Pozemkov. Podľa výpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXX vedených pre katastrálne územie D., ktoré súd obstaral v súlade s ust. , je vlastníčkou Domu a Pozemkov od 20.04.2020 pani I..

30. Žalobkyňa tvrdila, že kúpna cena Pozemkov bola uhradená z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto v zmysle konštantnej judikatúry predmetné Pozemky patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva, leží na tej strane, ktorá toto tvrdí. Bolo preto na žalobkyni, aby preukázala, že uvedené Pozemky nadobudli manželia zo spoločných prostriedkov za trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa v žalobe k Pozemkom len všeobecne uviedla, že boli získané (tiež) za prostriedky v BSM bez toho, aby špecifikovala, akým spôsobom bola kúpna cena zaplatená, kým konkrétne, kedy a z akých konkrétnych prostriedkov (vybratých z účtu či hotovostných), resp. aká konkrétna časť kúpnej ceny bola zaplatená z BSM. Na pojednávaní dňa 02.03.2020 doplnila, že strany obdržali na svojej svadbe od svadobných hostí darom sumu 40.000,00 Sk, z toho 20.000,00 Sk od rodičov žalobkyne a tieto prostriedky mali byť použité na úhradu časti kúpnej ceny Pozemkov a súvisiacich poplatkov. Žalovaný toto poprel a uviedol, že darom na svadbe získali strany sumu 15.000,00 Sk, z toho od rodičov žalobkyne sumu 10.000,00 Sk. Svadobné dary podľa neho použili na bežné výdavky domácnosti. Z výsluchu svedka I. bolo potvrdené, že strany od rodičov žalobkyne dostali na svadbe sumu 10.000,00 Sk, čo medzi stranami, ako je i vyššie uvedené, nebolo sporné. Svedok vypovedal, že následne stranám odovzdal ešte 10.000,00 Sk, ktoré podľa neho potrebovali na zaplatenie kúpnej ceny za Pozemky. Súd pri hodnotení vykonaného výsluchu svedka nemohol nevziať do úvahy, že sa jedná o otca žalobkyne, ktorého výpoveď tak môže byť ovplyvnená jeho snahou pomôcť dcére. Preto výpoveď tohto svedka vyhodnotil len ako čiastočne dôveryhodnú. Odhliadnuc od toho však svedok i žalobkyňa zhodne uvádzali, že peniaze v sume celkovo 20.000,00 Sk mali predstavovať dar rodičov žalobkyne obom manželom, z ktorého mali byť pokryté náklady na kúpu Pozemkov. Ak by sa tieto tvrdenia aj ukázali byť pravdivé, potom by nimi nebolo preukázané, že kúpna cena Pozemkov bola zaplatená z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ako žalobkyňa tvrdila v žalobe. Podľa je totiž v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom. Ohľadom darov obom manželom za trvania manželstva možno z kogentného ustanovenia vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom obidvom manželom nestávajú sa predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. Výnimka ustanovenia o veciach darovaných alebo zdedených platí nielen pri nadobudnutí veci jedným z manželov, ale tiež pri nadobudnutí veci oboma manželmi. Keďže peňažné prostriedky od rodičov žalobkyne mali byť, ako tvrdila, ich darom žalobkyni a jej manželovi, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriť nemohli

(arg. „s výnimkou vecí získaných ... darom“) a ak by za také prostriedky aj žalovaný kúpil Pozemky, nenadobudol by ich tým do BSM.

31. Žalovaný na rozdiel od žalobkyne podrobne špecifikoval, akým spôsobom a ktorou osobou bola kúpna cena zaplatená, z akých prostriedkov a prečo práve takto. Uviedol, že cenu za Rodinný dom i Pozemky uhradila jeho matka, ktorá najprv kúpila Dom a následne, keďže to predtým nebolo možné, k nemu chcela prikúpiť aj Pozemky. Zatiaľ čo Dom kúpila ona a následne ho darovala synovi, čo vyžadovalo vykonať dva prevody a nechať ich zapísať do katastra nehnuteľností, pri Pozemkoch chcela zvoliť jednoduchší postup odkúpenia Pozemkov priamo synom, čo vyžaduje len jednu zmluvu, avšak za matkou darované prostriedky. Tvrdenia žalovaného sú podľa názoru súdu v ich súhrne logické a sú tiež v súlade s vykonaným dokazovaním. Je nesporné, že žalovaný bol pred prevodom Pozemkov na I. vedený v katastri nehnuteľností ako jediný vlastník Pozemku 1 a podielový spoluvlastník Pozemku 2. Ak by boli pravdivé tvrdenia žalobkyne o tom, že Pozemky mali nadobudnúť spoločne manželia, príde súdu nepravdepodobné, že by sa žalobkyňa nedomáhala svojho zápisu ako spoluvlastníčky do katastra nehnuteľností hneď po tom, čo boli Pozemky kúpené a nároky v tejto súvislosti by začala vznášať až pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Aj svedkyňa C. vypovedala, že matka žalovaného od počiatku plánovala Dom i Pozemky kúpiť a darovať ich synovi, keďže nechcela, aby po nej dedila jej dcéra. Dom financovala z úspor (ktorých existenciu žalovaný preukázal výpismi zo sporiacich účtov jeho matky, č.l. 202-208) a na cenu Pozemkov si brala úver. Pokiaľ si svedkyňa pamätala len všeobecné usporiadanie vzťahov medzi stranami, resp. ich plány a dohodu ohľadom nadobudnutých nehnuteľností, avšak nevedela uviesť podrobnosti uskutočnených transakcií, odvolávajúc sa na časový odstup (ako svedkyni vytýkala žalobkyňa), podľa názoru súdu tieto skutočnosti na dôveryhodnosti svedkyne neuberajú. Jedná sa o osobu vyššieho veku, ktorá sa mala rozpamätať na okolnosti prevodov realizovaných pred 17 rokmi, je preto ospravedlniteľné, ak si nepamätala na výšku úveru, či bol úver vyplatený v hotovosti alebo zaslaný na účet, či akým spôsobom bola platená kúpna cena. Nie je nič nezvyčajné, ak si človek, hoci aj nižšieho veku, ohľadom určitej udalosti s odstupom času pamätá len jej hrubé rysy a jej detaily mu v pamäti neutkvejú. Svedkyňa nie je nijakým spôsobom so stranami spriaznená a nemala žiadnu motiváciu na to, aby si okolnosti, ku ktorým vypovedala, vymyslela. Preto z jej výpovede vychádzal a uvádza, že ňou bola potvrdená žalovaného obrana spočívajúca v tom, že kúpna cena Pozemkov bola v celosti hradená z prostriedkov darovaných matkou žalovaného.

32. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom. Z vyššie uvedených skutkových záverov súdu vyplýva, že žalobkyňa v konaní nepreukázala čo i len čiastočnú úhradu kúpnej ceny Pozemkov z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Keďže aj účastníkom kúpnej zmluvy bol výlučne žalovaný a tento bol ako vlastník zapísaný aj do katastra nehnuteľností, súd uzavrel, že Pozemky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

33. Do masy BSM by patrili stranami nadobudnuté motorové vozidlá značky C. a O., strany však na pojednávaní dňa 18.05.2020 výslovne uviedli, že svoje vzájomné nároky ohľadom vozidiel C. už považujú za vyporiadané, nežiadajú ich zaradiť do masy BSM a ďalej nežiadajú o nich konať. Keďže do vyporiadania môže súd zahrnúť len tie veci (majetkové práva a záväzky), ktoré strany urobili predmetom vyporiadania, na motorové vozidlá pri zisťovaní vecí patriacich do BSM súd ďalej neprihliadal.

34. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu náležali úvery strán. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že za trvania manželstva uzavreli dve zmluvy o úvere so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava („SLSP“):

a) dňa 05.05.2010 strany uzavreli so SLSP Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im SLSP poskytla úver vo výške 13.300,00 Eur, ktorý sa zaviazali vrátiť v 59 mesačných splátkach po 278,18 Eur a jednej splátke vo výške 54,76 Eur. Tento úver bol stranami splatený počas trvania manželstva v celom rozsahu, čo medzi nimi nebolo sporné;

b) dňa 08.07.2014 strany uzavreli so SLSP Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im SLSP poskytla úver vo výške 12.500,00 Eur, ktorý sa zaviazali vrátiť v 60 mesačných splátkach po 269,28 Eur. Tento úver ku dňu zániku BSM nebol splatený, ku dňu rozhodnutia súdu však už splatený

je a záväzok strán voči SLSP tak už zanikol splnením. Medzi stranami nebolo sporné že po zániku BSM úver splácal výlučne žalovaný, ktorý naň zo svojich výlučných prostriedkov zaplatil sumu 1.559,90 Eur.

35. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možné nadobúdať kúpnou alebo inou zmluvou, na základe rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom, pokiaľ však nejde o veci osobnej potreby alebo slúžiace k výkonu povolania len jedného z manželov. Zo znenia ustanovenia , ktorý používa termín "všetko čo bolo nadobudnuté" totiž vyplýva, že nie je rozhodujúci právny dôvod tohto nadobudnutia s výnimkou dedenia a darovania. Platí to aj pokiaľ ide o nadobudnutie peňazí. Ak nejde o dedičstvo alebo dar, nie je rozhodujúce, či peniaze boli zaobstarané napr. pôžičkou uzavretou oboma či len jedným z manželov. Z uvedeného vyplýva, že peňažné prostriedky získané stranami na základe Zmlúv o splátkových úveroch uzavretých so SLSP, špecifikovaných vyššie, získali strany do bezpodielového spoluvlastníctva a boli ich povinné aj spoločne splácať. Ak niektorá časť takto získaných peňažných prostriedkov bola vynaložená na oddelený majetok žalovaného, vzniklo žalobkyni oprávnenie požadovať, aby žalovaný takto vynaložené prostriedky nahradil v súlade s úpravou . S týmto nárokom žalobkyne sa súd vysporadúva nižšie.

36. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie sú v zmysle pasíva ? spoločné dlhy ani záväzky jedného či oboch manželov (pozri tiež Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva však nie je možné ponechať bokom ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva (R 46/1966). Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa spoločné záväzky stávajú predmetom vyporiadania v tzv. širšom zmysle podľa zásad platných pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Také spoločné majetkové práva či pohľadávky alebo dlhy sa potom rovnako ako veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ existovali v dobe vyporiadania, prikazujú tomu-ktorému účastníkovi; toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Nakoľko na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vznikol stranám za trvania manželstva spoločný dlh voči SLSP, strany ho počas trvania manželstva splácali spoločne zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva (opak netvrdila a nepreukázala ani jedna zo strán) a po zániku bezpodielového spoluvlastníctva dlh splácal už len žalovaný zo svojho oddeleného majetku, má žalovaný nárok na vrátenie toho, čo na spoločný dlh plnil nad jeho podiel. Strany nepožadovali odlišné stanovenie výšky podielov manželov na BSM a súd v konaní nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by rozhodnutie o inej ako rovnakej výške podielov manželov odôvodňovali. Preto súd vyhodnotil, že každá zo strán bola po zániku BSM povinná úver splatiť v 1. Keďže úver po zániku BSM zaplatil žalovaný v rozsahu 1.559,90 Eur a žalobkyňa v rozsahu 0,00 Eur, čím žalovaný vynaložil prostriedky zo svojho oddeleného majetku na spoločný dlh manželov nad rámec jeho polovičného podielu, zaviazal súd žalobkyňu, aby mu na náhradu takto vynaložených prostriedkov zaplatila polovicu ním vykonaných úhrad, t.j. sumu 779,95 Eur.

37. Žalobkyňa napokon súdu tvrdila, že počas trvania manželstva boli z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vynaložené prostriedky na rekonštrukciu Rodinného domu, ktorý predstavuje oddelený majetok žalovaného. Ďalej boli podľa nej počas trvania manželstva vytvorené stavby: prístavba Domu (veranda a spevnená plocha k nej prináležiaca s prekrytím pultovou strechou), studňa, oplotenie, chodníky a hospodárska stavba. Žalovaný potvrdil, že počas trvania manželstva bola vybudovaná prístavba k Domu pozostávajúca z verandy a prekrytej spevnenej plochy (terasy) na parcele č. XXXX/ X.. Potvrdil tiež, že počas manželstva boli vybudované oplotenie Pozemkov s elektrickou bránou a studňa a svojpomocne bola postavená hospodárska budova na Pozemku 1. Poprel, že by počas trvania manželstva boli vybudované chodníky zo zámkovej dlažby a uviedol, že ich zhotovil až po rozvode manželstva. Medzi stranami tak nebolo sporné, že bola postavená hospodárska budova a oplotenie Pozemkov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na pojednávaní dňa 22.10.2020 ich strany zhodne ocenili na 2.400,00 Eur (vybudované oplotenie) a 1.000,00 Eur (hodnota hospodárskej budovy).

38. Súd sa zaoberal právnou povahou vecí / stavieb postavených za trvania manželstva, a to oplotenia, hospodárskej budovy, studne a prístavby Rodinného domu: verandy s prekrytím dvora. Oplotenie a hospodárska budova sú jednoznačne samostatnými vecami, ktoré boli vybudované za trvania manželstva a ktoré tak náležia do BSM. Súd ich vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádzajú na Pozemkoch a pri Dome, ktoré vlastnil žalovaný a kde má ku dňu rozhodovania súdu zriadené právo

doživotného užívania ako vecné bremeno, prikázal do vlastníctva žalovaného, čo bude s ohľadom na účelné využitie veci rozumné usporiadanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na náhradu tohto majetku sumu jednej polovice stranami zhodne stanovenej hodnoty tohto majetku, t.j. 1.700,00 Eur.

39. Medzi stranami bolo sporné, či boli počas trvania manželstva zhotovené chodníky na Pozemkoch. Žalobkyňa, ktorá tvrdila, že tieto boli vybudované počas trvania manželstva a ktorú v tejto otázke zaťažovalo dôkazné bremeno, na preukázanie svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, okrem predloženia fotografií chodníkov, z ktorých však vôbec nie je možné zistiť, kedy a kým boli zhotovené. Žalovaný taktiež súdu predložil fotografie (č.l. 186 a nasl.), avšak spolu s informáciou o dátume ich nasnímania, z ktorých vyplýva, že žalovaný bol vyfotografovaný pri budovaní chodníkov zo zámkovej dlažby až na jar roku 2017, teda po zániku manželstva. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu nepreukázala, že by boli chodníky vybudované žalovaným za trvania manželstva a preto ich súd nepovažoval za súčasť ich bezpodielového spoluvlastníctva.

40. Napokon ostalo určiť povahu vybudovanej verandy a spevnenej plochy s prekrytím dvora a zhotovenej studne a tiež zistiť, čo bolo z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vynaložené na rekonštrukciu Rodinného domu žalovaného. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti: Rodinného domu, Pozemku 1 a pozemku s parc. č. C-KN XXXX/XX o výmere 119 m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovaného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. D.. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 08.04.2010, kedy bola vykonaná obhliadka a zameranie nehnuteľnosti. Súd z neho zistil, že Rodinný dom je postavený na parcele č. XXXX/XX. Na parcele č. XXXX/X bola v roku 2009 postavená veranda z betónového základu s vodorovnou izoláciou. Murivo verandy bolo zo siporexových tvárnic hrúbky do 30 cm. Strecha bola pultová s krytinou z asfaltových šindľov, podlaha z betónovej mazaniny. Vo dvore Rodinného domu bola v roku 2009 vybudovaná vŕtaná studňa slúžiaca ako zdroj úžitkovej vody o hĺbke 7 metrov a priemere 200 milimetrov. V záhrade bola v roku 2009 tiež postavená spevnená plocha z betónovej mazaniny s osadenými kotevnými elementmi pre uchytenie drevenej konštrukcie na zhotovenie pergoly. Tiež bolo v rovnakom roku zhotovené prekrytie dvora ako pokračovanie verandy. Nosná konštrukcia prekrytia bola z betónových stĺpikov, strecha bola pultová s krytinou z asfaltových šindľov, podlaha betónová.

41. Pokiaľ ide o studňu, zo znaleckého posudku vyplýva, že je situovaná vo dvore Rodinného domu a slúži ako zdroj úžitkovej vody. Zhotovená bola v roku 2009. Jedná sa o studňu vŕtanú o hĺbke 7 metrov a šírke 200 milimetrov. Súd nepovažuje studňu vzhľadom na jej popísané vlastnosti za samostatnú vec v právnom zmysle, ale len za súčasť Pozemku, na ktorom je postavená. Jej oddelením od Pozemku by tento bol podľa názoru súdu znehodnotený, lebo by v porovnaní so stavom pred oddelením studne slúžil svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne a jeho hodnota by bola nižšia. Súčasť veci sleduje osud veci hlavnej, teda v tomto prípade Pozemku a patrí do vlastníctva žalovaného ako vlastníka Pozemku, na ktorom je postavená. Žalovaný však na jej vybudovanie vynaložil prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je žalobkyni povinný nahradiť.

42. Aj verandu so spevnenou plochou a prekrytím, vybudované k Rodinného domu, považuje súd za súčasť Domu. Súčasťou existujúcej stavby sú totiž tiež jej nadstavby, prístavby, ako aj rôzne stavebné úpravy (prestavby, vstavby). Najmä pri prestavbách, tj. pri novo dostavaných častiach, ktoré sú funkčne a prevádzkovo technicky prepojené s pôvodnou stavbou, je však potrebné podľa súčasnej súdnej praxe vždy hodnotiť, či sa stali súčasťou pôvodnej stavby, alebo či už nedošlo k zmene druhu stavby, popr. či vôbec nevznikla nová stavba a stará stavba už nezanikla. V posudzovanom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že vybudovaná prístavba (veranda a pokračujúca spevnená plocha s prekrytím dvora) k Rodinnému domu predstavuje jeho súčasť, pretože do konštrukcií Rodinného domu vôbec nebolo vybudovaním prístavby zasahované a teda nemohlo dôjsť k zániku stavby a vzniku stavby novej (ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie i znaleckého posudku). Oddelením verandy a prekrytia od Domu by tento bol funkčne i esteticky znehodnotený, znížila by sa i jeho predajná cena. Znehodnotením sa totiž v zmysle ust. má na mysli stav, kedy hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti slúži svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne alebo mu nemôže slúžiť vôbec. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutie publikované pod R 11/1964, podľa ktorého je prístavba k rodinnému domu súčasťou domu. Keďže vytvorením verandy s prekrytím terasy nevznikla samostatná vec, ale bola vybudovaná súčasť veci vo výlučnom vlastníctve žalovaného, musí

žalovaný nahradiť to, čo týmto spôsobom ušlo z bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. nahradiť náklady vynaložené na vybudovanie špecifikovanej prístavby Domu.

43. Medzi stranami bolo sporné, aká bola výška peňažných prostriedkov vynaložených z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na oddelený majetok žalovaného, konkrétne na rekonštrukciu Rodinného domu, vybudovanie verandy s prekrytím k Rodinnému domu a na zhotovenie studne na Pozemku 1. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že „z úveru bývalí manželia vybrali dňa 18.05.2010 v hotovosti čiastku 7.000,00 Eur, ktorú použili na rekonštrukciu strechy Rodinného domu. V tejto sume bola zahrnutá cena materiálu, ako aj cena práce s občasnou výpomocou kamarátov žalovaného.“. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení položkovito reagoval na jednotlivé veci vymenované žalobkyňou v žalobe a uznal, že okrem položiek použitých na rekonštrukciu strechy a vybudovanie strechy prístavby (zahrnutých do uvedenej sumy 7.000,00 Eur, ako bolo ním niekoľkokrát zdôraznené na pojednávaniach i podaniach k veci), z BSM na rekonštrukciu Rodinného domu strany vynaložili sumu 1.100,00 Eur na zakúpenie plastových a hliníkových okien, sumu 2.700,00 Eur na zakúpenie štyroch kusov plastových okien a dvoch kusov plastových dverí v roku 2011, sumu 200,00 Eur na tvárnice použité na murovanie prístavby a sumu 150,00 Eur na zakúpenie dreveného obkladu Tatranský profil. Na pojednávaní dňa 06.08.2020 uviedol žalovaný, že za studňu zaplatil 1.000,00 Sk, t.j. 33,19 Eur. Medzi stranami tak bolo nesporné, že z ich bezpodielového spoluvlastníctva bola na Rodinný dom, studňu a verandu s prekrytím vynaložená suma 11.183,19 Eur. Preto súd uložil žalovanému povinnosť, aby žalobkyni titulom náhrady takto vynaložených prostriedkov uhradil sumu jednej polovice takto vyčíslenej sumy, t.j. 5.591,60 Eur.

44. Ohľadom ostatných nákladov, výslovne uvedených žalobkyňou v žalobe, ktoré však mali byť vynaložené na zhotovenie oplotenia Pozemkov a hospodárskej budovy, platí, že ak počas trvania manželstva manželia vynaložili určité spoločné finančné prostriedky na získanie spoločnej veci, ktorá v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva existovala, nemôžu byť predmetom vyporiadania tieto vynaložené spoločné prostriedky, ale len sama vec (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. publikované v Zborníku IV. Najvyššieho súdu z roku 1980 na str. 496 (R3/1983). Nároky strán týkajúce sa oplotenia a hospodárskej budovy boli pritom vyporiadané už v bode 38. tohto rozsudku.

45. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že suma finančných prostriedkov vynaložená stranami na rekonštrukciu Rodinného domu bola vyššia a že za také prostriedky boli do Domu obstarané aj ďalšie veci nad rámec toho, čo uvádzala v žalobe. Súdu však na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne dôkazy (faktúry, objednávky, bločky, zmluvy, svedkov atď.). Súdu len viackrát navrhla ustanoviť znalca na ocenenie všetkých položiek, ktoré mali byť takto zakúpené, pričom posledný návrh doručila i písomne a uviedla, že je podľa nej vzhľadom na výsledky dokazovania nepochybné, že strany počas manželstva vykonávali rekonštrukciu Rodinného domu. Investície do materiálov použitých na takú rekonštrukciu boli vynakladané z finančných prostriedkov patriacich do BSM. Zároveň priznala, že nedisponuje nadobúdacími dokladmi od nadobudnutého stavebného materiálu, avšak keďže je nepochybné, že bol zakúpený počas manželstva, je potrebné sa vysporiadať s otázkou náhrady toho, čo bolo vynaložené zo spoločného na ostatný majetok žalovaného. Za tým účelom navrhla súdu ustanoviť znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého úloha bude vykonať odhad všeobecnej hodnoty stavebného materiálu použitého na rekonštrukciu Domu a jeho príslušenstva. Vzhľadom na dlhý časový odstup od nadobudnutia stavebného materiálu nie je v možnostiach žalobkyne pamätať si presné označenie všetkých vecí. Na zistenie a špecifikáciu materiálov použitých pri rekonštrukcii navrhla v rámci znaleckého dokazovania vykonať obhliadku nehnuteľnosti. Ďalej predložila rámcový prehľad stavebných materiálov použitých pri rekonštrukcii.

46. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Podľa ust. platí, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ak teda žalobkyňa tvrdí, že zo spoločného majetku manželov boli vynaložené určité finančné prostriedky na oddelený majetok žalovaného, zaťažuje ju povinnosť tvrdenia, aká konkrétna výška prostriedkov bola z BSM na majetok žalovaného vynaložená a tiež dôkazné bremeno, t.j. žalobkyňa je povinná preukázať, že táto konkrétna suma z bezpodielového spoluvlastníctva manželov skutočne ušla na oddelený majetok žalovaného. V civilnom sporovom konaní sú zásady ovládajúce dokazovanie

(dôkazné bremeno a jeho presúvanie) modifikované zásadou kontradiktórnosti konania vyjadrenou v ust. , podľa ktorej sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Podľa ust. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

47. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , z ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií z BSM do ostatného majetku jedného z manželov, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície („..., čo sa zo spoločného majetku vynaložilo ...“). Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie zo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 26. júna 2012 sp.zn. a z 27. marca 2014 sp.zn. ). Ak zákon ustanovuje, že treba nahradiť, čo bolo vynaložené, tak už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v čase minulom a ich výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM nie je inak modifikovaná. Tým, čo je povinný nahradiť jeden z manželov v prípade investícií do jeho ostatného majetku z BSM, sú teda finančné prostriedky na tieto investície skutočne vynaložené. Ak ide o obstaranie vecí, ktoré boli zabudované do domu jedného z manželov, prípadne o náklady na prácu s tým spojené, potom určujúce sú ceny týchto vecí a prác v čase, kedy boli vynaložené. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich, a boli s týmto jeho použitím uzrozumení a vedomí si toho, že ich „vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva“ bude prichádzať do úvahy len pri jeho vyporiadaní. Potom, pravda, v skutočne vynaloženej výške, nie teda v cene zabudovaných vecí a vynaloženej práce, ktoré by mali ku dňu zániku manželstva, resp. ku dňu rozhodovania súdu, to znamená, že ani v prípadne vyššej cene, ale ani nižšej cene. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že sa tak vyporiadava to, čo bolo manželmi v zhode vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov, tiež vylučuje, aby také vyrovnanie bolo nemorálne (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. decembra 2000 sp.zn. ). Rovnako aj v právnej teórii sa jednoznačne vykladá ustanovenie , druhá veta tak, že pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov (E.,P. a kolektív, , stručný komentár, tretie, doplnené a prepracované vydanie, IURA EDITION, 2010, str. 404). Pre posúdenie výšky náhrady je rozhodná čiastka, ktorá bola zo spoločného majetku vynaložená a tým z neho odčerpaná, v žiadnom prípade teda hodnota takto vytvoreného diela (Češka, Z. a kolektív, Občanský zákoník, Komentář, Praha - Panorama - 1987, díl I., str. 534).

48. Žalobkyňa na preukázanie výšky nákladov vynaložených z BSM na oddelený majetok žalovaného nepredložila žiadne pokladničné doklady ani faktúry, či iné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vynaloženie akýchkoľvek nákladov stranami. Sama žalobkyňa uviedla, že si nepamätá, aké konkrétne veci a materiály boli do Rodinného domu obstarané a koľko za ne strany zaplatili a nemá ani k dispozícií žiadne doklady k takým nákladom. Súd zamietol aj jej návrh na ustanovenie znalca, pretože znalec nie je schopný zistiť, aká konkrétna suma bola vynaložená stranami na rekonštrukciu Domu a zhotovenie jeho prístavby a studne, navyše za situácie, kedy nie je ani žalobkyňou presne špecifikované, aké konkrétne veci a v akých množstvách boli na Rodinný dom zakúpené (odhliadnuc už od faktu, že tieto veci žalovaný sporoval). Ak by mal znalec stanoviť hodnotu vecí obstaraných a zabudovaných do Domu pri jeho rekonštrukcii, takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou ukladajúcou súdu zistiť nie hodnotu vykonaných investícií, ale presnú výšku finančných prostriedkov, ktoré z BSM ušli za účelom vykonania takej investície. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou v otázke vynaložených nákladov na rekonštrukciu a vybudovanie prístavby a studne, mohol súd vychádzať len zo zhodných tvrdení strán. Preto rozhodol tak, že z nesporne vynaloženej sumy 11.183,19 Eur uložil žalovanému povinnosť žalobkyni titulom náhrady zaplatiť sumu 5.591,60 Eur.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal oplotenie Pozemkov a

hospodársku budovu na Pozemku 1. Žalovaného zaviazal titulom vyrovnania zaplatiť žalobkyni čiastku 7.291,60 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 5.591,60 Eur ako náhrady za investície vynaložené na oddelený majetok žalovaného a sumy 1.700,00 Eur ako náhrady za oplotenie a hospodársku budovu. Od tejto sumy odpočítal sumu 779,95 Eur, ktoré je žalovanému povinná zaplatiť žalobkyňa na náhradu žalovaným vynaložených prostriedkov na úhradu úveru od SLSP č. XXXXXXXXXX. Celkovo preto po vykonanom započítaní z dôvodu hospodárnosti rozhodol o vzájomných náhradových pohľadávkach strán jediným výrokom tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 6.511,65 Eur.

50. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

51. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci, ktorý mala každá zo strán len čiastočný. Žalobkyňa totiž žalobou požadovala priznať jej náhradovú pohľadávku 31.772,00 Eur a žalovaný žiadal žalobu ako celok zamietnuť. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán a s prihladnutím tiež na skutočnosť, že vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch účastníkov, súd rozhodol v súlade s ust. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).