Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-87-2020.pdf
PDF · 92.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/87/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: H. G., U.. XX.X.XXXX, R. H. Š. XXX, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava IČO: 31335004, o primerané finančné zadosťučinenie a prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou z 12.5.2020 si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. voči žalovanému vo výške 3.882,59 Eur a to z dôvodu, že v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 2Er/3231/2008 bola úspešná v postavení spotrebiteľky, keďže súd exekúciu voči nej vedenej na návrh žalovaného na vymoženie sumy 3.882,59 Eur, zastavil. Citovala časť odôvodnenia uznesenia súdu z 28.3.2019, podľa ktorého exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz, ktorý sa však týkal spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ exekučného poriadku a oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa tohto ustanovenia a preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil. Žalobkyňa poukázala na relutárnu a sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia a citovala aj z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 25Co 107/2018, ktorým bol tiež priznaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti s úspechom žalobcu v exekučnom konaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že žalobkyňa nepreukázala vznik nároku a neosvedčila ani jeho výšku. Považoval súdne rozhodnutie, ktorým žalobkyňa odôvodnila svoj nárok za nesprávne, keďže v roku 2005 - v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, táto podľa Občianskeho zákonníka nespadala pod režim spotrebiteľských zmlúv. Zmenkový súd a ani exekučný súd nemal preto povinnosť skúmať, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto žalobkyňa bola neprimerane zvýhodnená zastavením exekúcie. Žalovaný tiež citoval z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR II.ÚS 299/19 z 20.2.2020, podľa ktorého ak súd zistí neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, nie je možné mechanicky zastaviť exekúciu v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1 písm. m/, ale len v tej časti, ktorá má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Žalovaný tiež uviedol, že v rozsudku 25Co 107/2018 išlo o celkom iný prípad týkajúci sa neplatnosti rozhodcovskej doložky. Žalovaný zdôraznil, že tak zmenkový ako aj exekučný súd v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie postupovali v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Zmenkový platobný rozkaz bol totiž vydaný v roku 2008 a až zákonom č. 438/2015 Z.z. sa zaviedla povinnosť žalovaného
opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným a bolo zavedené, že v prípade, ak sa nepreukáže opak platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zákonodarca až touto novelou OSP zaviedol ochranu spotrebiteľa, skúmanie zmluvných podmienok, pokiaľ ide o zmenku a žalovaným je fyzická osoba. V čase vydania zmenkového platobného rozkazu uvedené ustanovenia neplatili, preto žalovaný žiadnym spôsobom nemusel preukazovať, že vzťah nevznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a rovnako zmenkový súd nebol povinný skúmať zmluvu z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podobne v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podľa vtedy platného znenia postupoval aj exekučný súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. V čase uplatnenia zmenky bola zmenka riadnym zabezpečovacím inštitútom a neexistovali žiadne obmedzenia na jej uplatnenie. Aj podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015 pri zmenke je potrebné prihliadnuť na okolnosti, ktoré boli platné v čase jej vystavenia so zachovaním princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity. To, podľa žalovaného, je potrebné zachovať aj pri ochrane spotrebiteľa. Samotná žalobkyňa bola zvýhodnená zastavením exekúcie, čím súdy, ktoré o tom rozhodli umožnili, že nemusela vrátiť plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté. Poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie troch zákonných predpokladov pre priznanie nároku a to to, že úspešne uplatnila právo na súde a zároveň že by preukázala, že žalovaný porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon ako aj to, že toto porušenie bolo spôsobilé jej privodiť ujmu a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy.
3. Žalobkyňa právo na repliku nevyužila.
4. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobkyne, spisom tohto súdu 2Er/3231/2008 a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na exekučný úrad Mgr. Róberta Segľu na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V. č.k. 3Zm/313/07-15 zo dňa 11.9.2007, ktorým bola žalobkyňa a C. G. zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 116.967 Sk so 6% úrokmi od 26.5.2007 do zaplatenia ako aj zmenkovú odmenu 389,90 Sk a trovy konania. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 4.10.2007.
6. Súdny exekútor podal XX.XX.XXXX na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie tejto exekúcie pod EX 398/08, konanie sa viedlo pod sp. zn. 2Er/3231/08 a dňa X.XX.XXXX súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovel.
7. Povinní podali XX.X.XXXX návrh na zastavenie tejto exekúcie s poukazom na § 39 ods. 4 exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, § 243f ods. 1, 3, 4 až 6 exekučného poriadku. Uviedli, že nebolo v zmenkovom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, hoci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, mali za to, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 exekučného poriadku opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnými, čo je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 a § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
8. Zo spomínaného exekučného spisu však vyplýva, že oprávnený si v zmysle novelizovaného ustanovenia Exekučného poriadku v § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 splnil svoju povinnosť a doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním z 15.1.2016 s poukazom na úverovú zmluvu, ktorú aj predložil - išlo o zmluvu o stavebnom úvere vo výške 100.000 Sk z 3.8.2005, pripojil tiež doklad o vydaní a vyplnení biankozmenky a odstúpenie od zmluvy s doručenkou.
9. Dňa XX.X.XXXX tunajší súd uznesením č.k. 2Er/3231/2008, EX 398/08 exekúciu zastavil. Z odôvodnenia vyplýva, že vyhodnotil zmluvu o stavebnom úvere ako spotrebiteľskú podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a uviedol nasledovné: „Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z
dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m/ bod prvý až tretí Exekučného poriadku. Vyššie uvedené potvrdzuje aj spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
Súd má za to, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. V predmetnej exekučnej veci má súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku), preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil“.
10. V dôsledku odvolania oprávneného rozhodol Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením č.k. 18CoE 26/2019-108 zo dňa 1.8.2019 napadnuté uznesenie potvrdil bez toho, aby reagoval na konkrétne námietky v odvolaní alebo že by poukázal na konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nebolo prihliadnuté alebo že by uviedol v čom spočívalo obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky prípadne o aký rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom išlo.
11. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka).
13. Uvedené ustanovenie rieši aj otázku pasívnej legitimácie povinného subjektu pri daných nárokoch. Ním má byť ten, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi zodpovedá.
14. V danom prípade v exekučnom konaní súdy vôbec nekonštatovali vo svojich rozhodnutiach, že by došlo k porušeniu nejakého práva žalobkyne ako spotrebiteľky, len zastavili exekúciu v dôsledku zmeny exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015. Aj keď zastavenie exekúcie možno považovať za diskutabilné vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, čo by si mala uvedomiť predovšetkým žalobkyňa, tá napriek tomu sa domáha ešte primeraného finančného zadosťučinenia v nemalej výške. Mala by si uvedomiť, že žalovaný nijako nepochybil, ak úver zabezpečil zmenkou v roku 2005, pretože v tom čase neexistovala žiadna právna norma, ktorá by mu to zakazovala. Tá bola prijatá až novelou zákona č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 zavedením § 5a ods. 1 písm. b/. Podaním návrhu na exekúciu na základe riadneho
exekučného titulu, ktorým bol právoplatný zmenkový platobný rozkaz vydaný súdom, žalovaný využil len svoje zákonné právo a teda rozhodne neporušil nijakú svoju povinnosť voči žalobkyni ako spotrebiteľke. Pre súd je zarážajúce, ak žalobkyňa si nesplnila svoju zmluvnú a zároveň zákonnú povinnosť podľa zmluvy o stavebnom úvere, keďže vzhľadom na výšku prisúdenej istiny, je možné usudzovať, že nič z poskytnutého úveru, prípadne len zanedbateľnú časť zaplatila a vo výške tohto svojho dlhu sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia od subjektu, ktorý jej poskytol ňou žiadaný úver, hoci súdy žiadne porušenie jej práva alebo povinnosti žalovaného voči nej v exekučnom konaní nekonštatovali. O závere o diskutabilnosti súdnych rozhodnutí v exekučnom konaní bolo možné dospieť na základe právneho záveru vyplývajúceho z nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 299/2019-44 zo dňa 20.2.2020. Ako vyplýva z tohto nálezu, išlo o obdobný prípad, kedy súdy zastavili v celom rozsahu exekúciu vedenú na základe zmenkového platobného rozkazu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ exekučného poriadku, ale v tomto prípade navyše súdy poukázali aj na konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky v príslušnej zmluve, čo ako to už súd uviedol, v prípade tejto exekúcie (2Er/3231/2008) nebolo urobené. Ústavný súd však vyslovil názor, že citované ustanovenie exekučného poriadku neznamená, že súd automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu, pokiaľ neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú súdy identifikovali je možné kvantifikovať a preto je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Uviedol tiež, že vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s článkom 20 ods. 1 Ústavy, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z toho dôvodu, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné a preto sa im súdna ochrana neposkytuje.
15. Súd preto z uvedených dôvodov pre nepreukázanie splnenia zákonných predpokladov na priznanie uplatneného nároku žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.