Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-1-2018.pdf
PDF · 158.4 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: LSC plus, s.r.o., IČO: 46516140, Kollárova 566/32, Trnava, zast.: Bardač s. r. o., advokátska kancelária v Bratislave, proti žalovanému: INPORTANTE s.r.o., IČO: 45354928, Nová Osada 805/25, Dunajská Streda, zast.: JUDr. Ladislav Bohuniczký, ml., advokát v Dunajskej Strede, o 104.852,36 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 73.464,67 € s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 40.767,67 € od 31.07.2016 do zaplatenia a
- zo sumy 32.617 € od 16.03.2017 do zaplatenia.
II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 31.467,69 € s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 16.099,35 € od 31.07.2016 do zaplatenia a
- zo sumy 15.368,34 € od 16.03.2017 do zaplatenia.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 40 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhmi na vydanie platobného rozkazu došlými Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 29.09.2017, postúpenými na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní tunajšiemu súdu dňa 04.01.2018, resp. dňa 20.03.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako podnikateľ v stavebníctve zrealizoval pre žalovaného v mesiacoch jún a júl 2016 práce na objekte Q. XX v M. v rozsahu uvedenom vo faktúre č. XXXX/XX splatnej 30.06.2016, ktorou žalovanému vyúčtoval práce za jún 2016 v sume 70.650,02 €, a vo faktúre č. XXXX/XX splatnej 15.03.2017, ktorou žalovanému vyúčtoval práce za júl 2016 v sume 47.985,34 €, v oboch prípadoch bez DPH, pretože žalobca si uplatnil prenesenie daňovej povinnosti. Žalovaný faktúru č. XXXX/XX zaplatil len čiastočne platbou v sume 10.000 € vykonanou 27.12.2016, čím uznal aj zvyšok dlhu. Žalobca voči zvyšku dlhu v sume 60.650,02 € započítal nároky žalovaného voči žalobcovi vo výške 3.783 €, v dôsledku čoho si žalobca z faktúry č. XXXX/XX uplatňuje len zvyšok nároku v sume 56.867,02 €. Z faktúry č. XXXX/XX žalovaný nezaplatil nič, preto si ju žalobca uplatňuje v celej výške spolu s úrokom z omeškania a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 40 €. Žalobca v žalobách vyhlásil, že sporné faktúry uviedol v kontrolnom výkaze DPH.
2. Žalovaný v odporoch proti platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní žiadal žaloby zamietnuť. Hoci je pravda, že žalobca mal na základe zmluvy o dielo vykonať pre žalovaného práce uvedené v súpise, ktorý priložil k faktúre č. XXXX/XX, a síce s prácami aj začal, no okrem prác, za ktorých vykonanie zaplatil žalovaný žalobcovi 10.000 €, však žalobca v roku 2016 žiadne iné práce nevykonal. Žalobca teda dielo nevykonal a neodovzdal. Žalovaný musel
zaobstarať vykonanie diela sám a náhradu s tým spojených nákladov v sume 74.808,62 € požadoval od žalobcu. Žalovaný preto 20.07.2017 započítal svoje pohľadávky proti pohľadávke žalobcu vo výške 60.650,02 €. Žalovaný uviedol spornú faktúru v kontrolnom výkaze, no učinil tak preto, lebo očakával dokončenie prác a žalobca uplatnil prenos daňovej povinnosti. Obdobne sa žalovaný bránil aj voči žalobe týkajúcej sa faktúry č. XXXX/XX, pretože žalobca práce uvedené v súpise priloženom k tejto faktúre iba vyúčtoval, ale v skutočnosti ich pre žalovaného nevykonal.
3. Na tunajšom súde sa o žalobách viedli pôvodne dve konania. Prvý spor (sp. zn. 19Cb/1/2018) sa týkal pohľadávky žalobcu z faktúry č. XX/XXXX vystavenej žalovanému za práce vykonané v júli 2016. Druhý spor (sp. zn. 19Cb/21/2018) prebiehal medzi stranami v rovnakom procesnom postavení a jeho základom bola žalobcova faktúra č. XX/XXXX vystavená žalovanému za práce vykonané v júni 2016. V oboch týchto sporoch ide o totožný zmluvný vzťah medzi stranami - zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať práce na objekte Q. XX, M., len s tým rozdielom, že faktúra č. XX/XXXX sa týkala prác vykonaných v júli 2016, kým faktúra č. XX/XXXX pokrývala práce uskutočnené v júni 2016. Medzi stranami tak existovali len dve sporné faktúry žalobcu týkajúce sa toho istého zmluvného vzťahu. V oboch prípadoch sa žalovaný bránil tým, že žalobca práce nevykonal. V prvom spore súd rozsudkom zo 06.02.2018, č. k. 19Cb/1/2018-51, pôvodne žalobu zamietol na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením zo 14.01.2020, č. k. 21Cob/21/2019-171, zrušil tento rozsudok pre zmeškanie žalovaného v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V druhom spore súd rozsudkom z 28.09.2018, č. k. 19Cb/21/2018-135, žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením z 02.08.2019, č. k. 31Cob/10/2019-183, zrušil aj tento rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesením z 28.01.2020, č. k. 19Cb/1/2018-175, tunajší súd konania vedené pod sp. zn. 19Cb/1/2018 a 19Cb/21/2018 podľa § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku; (ďalej len „CSP“) spojil na spoločné konanie, ktoré sa v súčasnosti vedie pod sp. zn. 19Cb/1/2018.
4. Súd na prejednanie veci nariadil podľa § 177 ods. 1 CSP pojednávanie, ktoré sa konalo v dňoch 06.02.2018, 14.06.2018, 09.08.2018, 28.09.2018, 02.06.2020, 31.07.2020, 11.09.2020 a 23.10.2020 v prítomnosti strán, resp. ich právnych zástupcov a po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení vo veci dňa 20.11.2020 verejne rozhodol.
A. Skutkový stav
5. Súd vykonal dokazovanie:
- výsluchom svedkov E.. Q. V. (zápisnice z pojednávaní z 09.08.2018, č. l. 128 spisu 19Cb/21/2018 a z 02.06.2020, č. l. 211 spisu 19Cb/1/2018), X. Z. (zápisnica z pojednávania z 31.07.2020, č. l. 301 spisu 19Cb/1/2018), R. G. (zápisnica z pojednávania z 31.07.2020, č. l. 302 spisu 19Cb/1/2018), E. M. (zápisnica z pojednávania z 11.09.2020, č. l. 310 spisu 19Cb/1/2018) a X. V. (zápisnica z pojednávania z 11.09.2020, č. l. 312 spisu 19Cb/1/2018),
- výsluchom konateľa žalobcu X. V. (zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 129 spisu 19Cb/21/2018),
- listinnými dôkazmi zo spisu 19Cb/21/2018: výpis z účtu z XX.XX.XXXX (č. l. 4), oznámenie - výzva na úhradu pohľadávok z 24.07.2017 (č. l. 5), faktúra č. XXXX/XX (č. l. 6), so súpisom prác (č. l. 7 až 10), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 11), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 12), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 13), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 14), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 15), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 16), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 17), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 18), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 19), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 20 a 21), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 22), faktúra č. XXVFXXXXX (č. l. 23), žiadosť o súčinnosť - odpoveď (č. l. 62), fotografie (č. l. 91 až 106), faktúry - X. Z. (č. l. 107 až 111), faktúra - H. (č. l. 112)
- listinnými dôkazmi zo spisu 19Cb/1/2018: faktúra č. XXXX/XX so súpisom prác (č. l. 13 až 15), dohoda o zápočte (č. l. 13), faktúry č. XX W. XXXXX a č. W. XXXXX (č. l. 36 rub a č. l. 37), dodací list (č. l. 113), SMS správa (č. l. 183), faktúry (č. l. 222 a č. l. 262), dohoda o urovnaní (č. l. 275 až 278), faktúry (č. l. 279 až 289), fotografie (č. l. 306), výkresy (č. l. 307), a na základe nich v spojení so skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
6. Svedok Ing. Peter Szabó je zamestnancom žalovaného a pôsobí ako stavbyvedúci, ktorý pokrýva celé projekty, teda má na starosti aj rokovanie a uzatváranie zmlúv so subdodávateľmi vrátane zmluvy so žalobcom, ktorého vybral na základe skúseností z projektu na Suchom mýte v Bratislave (nesporné skutočnosti; výsluch svedka Szabóa - zápisnice z pojednávaní z 09.08.2018, č. l. 128 spisu 19Cb/21/2018 a z 02.06.2020, č. l. 211 spisu 19Cb/1/2018; výsluch konateľa žalobcu - zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 129 spisu 19Cb/21/2018).
7. Žalobca, v mene ktorého konal jeho konateľ Michal Suchanský, a žalovaný, za ktorého konal svedok Ing. Peter Szabó, sa ústne dohodli, že žalobca vykoná pre žalobcu v júni a júli 2016 dielo v podobe dodávky prác a materiálov na objekte nachádzajúcom sa na adrese Prievozská 10 v Bratislave, za čo sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť cenu, ktorá bola stanovená rozpočtovo na základe jednotkových cien. Fakturácia sa vykonávala mesačne podľa realizovaných dodávok a prác, ktoré potvrdzoval stavbyvedúci - Ing. Peter Szabó a na základe toho sa vystavila faktúra. Žalovaný investorovi fakturoval na mesačnej báze na základe súpisu prác, ktoré vypracovával podľa podkladov od subdodávateľov alebo na základe toho, čo videl, že je spravené (nesporné skutočnosti; nepopreté tvrdenia žalobcu, zápisnica z pojednávania zo 14.06.2018, č. l. 83 spisu 19Cb/21/2018; nesporné skutočnosti; zápisnica z pojednávania z 02.06.2020, č. l. 211 spisu 19Cb/1/2018).
8. Predmet diela bol dohodnutý tak, že zodpovedal rozpočtovaným položkám, ktoré sa odzrkadlili v súpise prác na č. l. 7 až 10 spisu 19Cb/21/2018 a na č. l. 13 rub až 15 spisu 19Cb/1/2018 (nesporné skutočnosti). Položky rozpočtu tvorili jednak položky týkajúce sa dodania materiálu [napr. betón stien a priečok, železový (bez výstuže) tr. C 25/30 - položka č. 9 na č. l. 9 spisu 19Cb/21/2018] a jednak položky týkajúce sa prác (napr. debnenie stien a priečok obojstranné zhotovenie - položka č. 10 na č. l. 9 spisu 19Cb/21/2018). Zo súpisu k faktúre č. 2016/08, časť „6. nadzemné podlažie“ (strop budovy), je zrejmé, že položky č. 9 až 12, 18 až 24, 32 až 65 sa mali vykonať v júni 2016 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ a zo súpisu k faktúre č. 2017/02, je zrejmé, že položky č. 56 až 59, 62, 63, 74, 75 a 446 (5. nadzemné podlažie) a položky č. 7, 13 až 17, 30 a 31 (6. nadzemné podlažie) sa mali vykonať v júli 2016 v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j. (súpis, č. l. 9 spisu 19Cb/21/2018; výsluch svedka Szabóa - zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 128 spisu 19Cb/21/2018).
9. Presný rozsah žalobcom uskutočnených dodávok materiálu a vykonaných prác bol sporný. Žalobca tvrdil, že všetky práce v súpisoch prác k faktúram č. 2016/08 a č. 2017/02 vykonal, no nepodarilo sa mu uniesť dôkazné bremeno v plnom rozsahu. Toto tvrdenie bolo predovšetkým v rozpore s tvrdeniami samotného konateľa žalobcu, ktorý počas výsluchu vypovedal, že práce boli vykonané v rozsahu, v akom to bolo možné, že na niektorých prácach sa zúčastňovali zamestnanci žalovaného, a že niektoré práce nemohol žalobca vykonať, lebo žalovaný nepostavil lešenie (zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 127 spisu 19Cb/21/2018). Nemožno prisvedčiť ani názoru žalobcu, že vykonanie fakturovaných položiek potvrdzuje aj to, že celá stavba bola „vykonaná a odovzdaná investorovi“. Hoci skutočnosť, že odovzdanie stavby investorovi a jej kolaudácia bola medzi stranami nesporná, nejde predsa o okolnosť, ktorá by preukazovala, že všetky sporné položky súpisov vykonal žalobca.
10. V prvom rade z dokazovania vyplynulo, že betón na stavbu nedodával žalobca. Svedok Ing. Szabó, ktorý pôsobil ako stavbyvedúci na spornej stavbe, vypovedal, že betón zabezpečoval žalovaný (zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 128 spisu 19Cb/21/2018). Tejto výpovedi súd uveril, pretože ju potvrdil aj svedok Spolník (zápisnica z pojednávania z 11.09.2020, č. l. 312 spisu 19Cb/1/2018) a aj sám konateľ žalobcu uznal, že betón dodal žalovaný prostredníctvom tretej osoby (zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 129 spisu 19Cb/21/2018). Preto súd dospel k skutkovému záveru, že žalobca nepreukázal dodanie betónu pod položkami č. 9, 19, 36, 57 a 58 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08, ani pod položkami č. 56 (5. nadzemné podlažie) a 13 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
11. Okrem dodávky betónu nebol dokázaný ani rozsah betonárskych prác, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal. Výpoveď svedka Kunetku, ktorý na stavbe pôsobil ako subdodávateľ žalobcu a ktorý vypovedal, že betónoval strop (teda 6. nadzemné podlažie), nie je dostatočným dôkazom o vykonaní betonárskych prác v rozsahu podľa rozpočtu a súpisu, pretože z výsluchu svedka Spolníka, ale aj svedka Ing. Szabóa vyplynulo, že túto činnosť vykonávali aj zamestnanci žalovaného a sám svedok Ing. Szabó, v rozsahu „pól na pól“ (zápisnica z pojednávania z 11.09.2020, č. l. 312 spisu 19Cb/1/2018). Ani svedok Kunetka netvrdil, že by betonárske práce vykonával na stavbe výlučne on, prípade s pracovníkmi,
ktorých zabezpečil pre žalobcu. V tomto smere nebola nápomocná ani výpoveď svedka Cmera, pretože tento potvrdil len to, že žalobca vykonával betonárske práce na 5. nadzemnom podlaží (zápisnica z pojednávania z 31.07.2020, č. l. 302 spisu 19Cb/1/2018). To, že betonárske práce žalobca nevykonal sám alebo prostredníctvom svojho subdodávateľa v celom rozsahu podľa rozpočtu a súpisu v konečnom dôsledku potvrdzuje aj výsluch konateľa žalobcu, ktorý vypovedal, že zamestnanci žalovaného im vypomáhali. Rozsah týchto prác nemožno vyvodiť ani z faktúr svedka Kunetku (č. l. 107 až 111), pretože tieto obsahujú v predmete fakturácie len všeobecný opis „pomocných prác“ a faktúra č. 06/2016 (č. l. 107) sa navyše týkala obdobia mája 2016, ktoré nebolo predmetom sporu. Výsledky vykonaného dokazovania tak neumožňujú spoľahlivo určiť rozsah, v akom žalobca vykonal betonárske práce na 6. nadzemnom podlaží podľa rozpočtu a súpisu k faktúre č. 2016/08. Keďže dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a žalobca ďalšie dôkazné návrhy nepredniesol, súd uzavrel, že žalobca nepreukázal vykonanie betonárskych prác pod položkami č. 59, 60 a 61 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08.
12. Pokiaľ ide o výstuž, jej dodanie žalobca preukázal faktúrami spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., IČO: 34116125, č. FV17-2403/2016 (č. l. 259 spisu 19Cb/1/2018) a č. FV17-603/2017 a dodacím listom č. VPFL 16000398, ktorý vystavila spoločnosť Miosteel s.r.o., IČO: 36875792 (č. l. 113 spisu 19Cb/21/2018). Žalovaný síce namietal, že tento dodací list sa týka odlišných subjektov, no zrejme mu unikol údaj pri slove „objednávka“, kde sa uvádza časť obchodného mena žalobcu „LSC“ a poznámka „vykl. Prievozská 10, Bratislava p. Cmero“, ktorá zodpovedá miestu, kde sa dielo vykonávalo, a spomína priezvisko svedka Cmera - pracovníka žalobcu, ktorý na stavbe vykonával zámočnícke a iné práce, čo medzi stranami ani nebolo sporné a vyplynulo aj z výpovede svedka Spolníka. Faktúrou č. FV-17-603/2017 potom STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., vyúčtovala žalobcovi sumu 8.160,67 € bez DPH za dodanie tovaru, ktorého opis v predmete fakturácie zodpovedal opisu tovaru v dodacom liste č. VPFL 16000398. Hmotnosť takto dodanej výstuže pokrýva hmotnosť dodávky v položkách č. 12, 24, 35, 37, 64 a 65 súpisu k faktúre č. 2016/08 a položiek č. 64, 65, 16 a 17 súpisu k faktúre č. 2017/02. Umiestnenie výstuže na 6. nadzemnom podlaží (na strope) je viditeľné aj na fotografiách na č. l. 102 až 106. Žalovaný v tejto súvislosti síce tvrdil, že pri výstuži pod položkami č. 24, 64 a 65 pracovali pri viazaní materiálu zamestnanci žalovaného, no súpisy za jún a júl 2016 (a teda ani rozpočet) neobsahovali položku týkajúcu sa takýchto prác. Toto tvrdenie žalovaného teda nemá vplyv na záver o množstve žalobcom dodanej výstuže. Vyvrátiť ho nie je spôsobilé ani tvrdenie žalovaného, že výstuž stien a priečok pod položkou č. 12 súpisu k faktúre č. 2016/08 dodal žalovaný prostredníctvom B3Bau, spol. s r. o., pretože v tomto rozsahu neuniesol dôkazné bremeno žalovaný. Ním navrhnutý svedok Ing. Bodorík, ktorý bol podľa svojho udania majiteľom tejto spoločnosti, pri výsluchu nespomínal žiadnu výstuž. Ani z výsluchu ostatných svedkov nevyplynulo, že by výstuž pod touto položkou dodala B3Bau, spol. s r. o. Faktúrami č. 20160013 a č. 20160018 (č. l. 279 a 280 spisu 19Cb/1/2018), ktoré vystavila táto spoločnosť, žalovaný tvrdil (č. l. 274) a preukazoval vykonanie „tesárskych prác“, nie materiálu, čomu zodpovedá aj predmet fakturácie označený v týchto faktúrach a aj výpoveď svedka Ing. Bodoríka. Preto možno spoľahlivo usúdiť, že žalobca na stavbu dodal výstuž v celom rozsahu uvedenom pri položkách 12, 24, 35, 37, 64 a 65 v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08 a č. 64 a 65 pre 5. nadzemné podlažie a č. 16 a 17 pre 6. nadzemné podlažie v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
13. Žalobca dodal na stavbu vlnitý trapézový plech, ktorý sa pri betónovaní stropu na 6. nadzemnom podlaží zalial betónom. To, že sa tak stalo, potvrdil aj samotný konateľ žalovaného (zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 127 rub spisu 19Cb/21/2018), čo znamená, že tvrdenia strán sa zhodovali. Súd z nich vychádzal, pretože o ich pravdivosti nemal dôvodné pochybnosti (prvá veta § 186 ods. 2 CSP), potvrdzujú ju aj výsluchy svedkov, faktúra spoločnosti Lindab, a. s., č. 4101602966 vystavená žalobcovi (č. l. 112 spisu 19Cb/21/2018) a fotografie, pričom na jednej z nich je vidieť aj nápis „Lindab“ (č. l. 104 spisu 19Cb/21/2012). Z výpovede žalovaným navrhnutého svedka Ing. Bodoríka (zápisnica z pojednávania z 11.09.2020, č. l. 310 spisu 19Cb/1/2018) totiž nevyplynulo, že by žalovaný prostredníctvom tohto svedka, resp. spoločnosti B3Bau spol. s r.o., na stavbu dodal tento materiál, ale ani to, že by ho ukladal alebo montoval. Svedok totiž vypovedal, že postavili stojky, umiestnili na ne nosníky, na ktoré sa uložil trapézový plech, ktorý ale oni neukladali a nemontovali. Z výsluchu svedka Kunetku plynie, že trapézové plechy osádzal on so svojimi pracovníkmi (zápisnica z pojednávania z 31.07.2020, č. l. 302 spisu 19Cb/1/2018). Medzi stranami bolo ale na druhej strane sporné, či položka č. 18 označená ako „debnenie stropu, zabudované s plechom vlnitým pozinkovaným, RAN - 1563 B“ bola vyčerpaná dodaním trapézového plechu alebo mala zahŕňať aj vybudovanie podpornej konštrukcie. Pri riešení tejto otázky treba mať na zreteli § 266 ods. 4 OBZ, pretože ak súpisy vychádzali podľa svedka Ing.
Szabóa z rozpočtu investora, je zjavné, že žalovaný je prvý, kto výrazy v rozpočte vo vzťahu k žalobcovi pri dojednávaní zmluvy o dielo prostredníctvom tohto svedka použil, takže tieto výrazy sa musia vykladať na jeho ťarchu. Rovnaký výsledok ale plynie aj ďalších položiek rozpočtu viditeľných na súpise k faktúre č. 2016/08, najmä z položiek č. 19 až 22. Kým položka č. 19 hovorí o „betóne nosníkov“ a položky č. 20 a 21 obsahujú opis „debnenie nosníkov“, bezprostredne nadväzujúce položky č. 22 a 23 znejú „podporná konštrukcia nosníkov“. Vo vzťahu k nosníkom teda existovali položky „betón“, „debnenie“ a „podporná konštrukcia“. Zo systematiky položiek a pojmov používaných v ich názve možno dospieť k logickému záveru, že podporná konštrukcia nebola súčasťou položky č. 18. Aj z výsluchu svedkov Kunetku, Ing. Bodoríka a Spolníka (zápisnica z pojednávania z 11.09.2020, č. l. 312 spisu 19Cb/1/2018) vyplynulo, že podpornou konštrukciou nosníkov sa mali na mysli stojky, na ktoré sa ukladali „trégre“ (z nem. Träger), teda nosníky. Nepochybne je pred betonážou stropu nevyhnutné postaviť aj podpornú konštrukciu. To, že sa v príslušnej časti rozpočtu položka týkajúca sa podpornej konštrukcie pre strop ani inde nenachádza, ešte neznamená, že jej zodpovedajúce práce a dodávky nebolo potrebné vykonať. Znamená to len toľko, že práce a dodávky v tomto rozsahu neboli predmetom diela, ktoré mal vykonať žalobca v júni 2016. Tomu nasvedčuje aj obsah súpisu k faktúre č. 2017/02, ktorý v položkách 56 až 63 (5. nadzemné podlažie) zreteľne rozlišuje debnenie stropu (či už doskami alebo vlnitým plechom) a podpornú konštrukciu stropu. Vo výsledku teda žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že položku č. 18 zo súpisu k faktúre č. 2016/08 vykonal v celom rozsahu. Ak potom žalovaný v záverečnej reči tvrdil, že „debnenie stropu“ pod položkou č. 18 dodala spoločnosť TEBAU, s.r.o., tvrdil niečo, čo bolo v rozpore s vyššie spomenutým tvrdením konateľa žalovaného, ktorým tento uznal dodanie trapézového plechu žalobcom. Na túto zmenu v stranami zhodne prednesených skutočnostiach preto súd podľa druhej vety § 186 ods. 2 CSP neprihliadol. Súd v dôsledku toho vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca na stavbu dodal debnenie v celom rozsahu uvedenom pri položke č. 18 v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08.
14. Inak je to však v prípade debnenia spomínaného v ostatných položkách súpisu k faktúre č. 2016/08 (č. 10, 11, 20, 21, 33, 34, 38 až 41, 62 a 63) a súpisu k faktúre č. 2017/02 (č. 57 a 58 pre 5. nadzemné podlažie a č. 14 a 15 pre 6. nadzemné podlažie). Materiál potrebný na zhotovenie debnenia dodala na stavbu TEBAU, s.r.o., čo okrem výpovede svedkov Bodoríka a Spolníka potvrdzujú aj fotografie nosníkov na č. l. 91, 94, 97, 98, 101, na ktorých je rozpoznateľný nápis „TEBAU“. Možno teda súhlasiť s tvrdením žalovaného, že debnenie zabezpečil žalovaný prostredníctvom tejto spoločnosti. Na druhej strane všetky položky rozpočtu, ktoré sa prejavili v súpise k faktúre č. 2016/08 a ktoré sa týkajú debnenia (s výnimkou už vyššie rozoberanej položky č. 18), však obsahujú dôvetky v podobe „zhotovenie“ alebo „odstránenie“. Ako súd vysvetlil vyššie, tieto položky treba vykladať ako zahŕňajúce práce, nie dodávky materiálu. Pokiaľ ide o otázku, či a v akom rozsahu vykonal žalobca (jeho subdodávateľ) debniace práce, je dôkazná situácia podobná výsledkom dokazovania vo veci betonárskych prác a v tomto zmysle na ne možno odkázať. Z výpovedí všetkých svedkov, ako aj konateľa žalobcu je nepochybné, že debniace práce vykonávali nielen pracovníci žalobcu (jeho subdodávateľ), ale aj pracovníci žalovaného. Žalobca tak spoľahlivo nepreukázal vykonanie debniacich prác pod položkami č. 10, 11, 33, 34, 38 až 41, 62 a 63 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08 a pod položkami č. 57 a 58 (5. nadzemné podlažie) a č. 14 a 15 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/ počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
15. Podpornú konštrukciu nosníkov pod strop zhotovil žalovaný. Tento záver je jasný z výsluchu svedkov Ing. Bodoríka a svedka Sploníka, ktorí zhodne vypovedali, že umiestňovali, resp. montovali podpornú konštrukciu pod strop, teda stojky, na ktoré sa položili nosníky. To, že žalobca zabezpečil zhotovenie podpornej konštrukcie nosníkov, nepodporuje ani výsluch ním navrhnutého svedka Kunetku, pretože tento vypovedal len toľko, že túto podpornú konštrukciu „dávali dole“. Žalobca teda nepreukázal zhotovenie podpornej konštrukcie pod položkou č. 22 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08, ani pod položkou č. 59 (5. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
16. Podobne je to v prípade odstraňovania podpornej konštrukcie nosníkov. Svedkovia Ing. Bodorík a Spolník sa zhodovali v tom, že na týchto prácach sa podieľal aj svedok Kunetka, ktorému pomáhali podľa svedka Spolníka asi 4 jeho pracovníci. V podstate rovnaký záver možno vyvodiť aj z výpovede svedka Kunetku, ktorý uznal, že v prácach im vypomáhali pracovníci žalovaného. Rozsah, v akom sa na odstraňovaní podpornej konštrukcie podieľal žalobca prostredníctvom svojho svedka Kunetku a jeho pracovníkov, nemožno vyvodiť ani z faktúr svedka Kunetku (č. l. 107 až 111), pretože tieto obsahujú v
predmete fakturácie len všeobecný opis „pomocných prác“. Jeho faktúra č. 06/2016 (č. l. 107) sa navyše týkala obdobia mája 2016, ktoré nebolo ani predmetom sporu. Výsledky vykonaného dokazovania tak neumožňujú spoľahlivo určiť rozsah, v akom žalobca zabezpečil odstránenie podpornej konštrukcie nosníkov podľa rozpočtu a súpisu k faktúre č. 2016/08. Keďže dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a žalobca ďalšie dôkazné návrhy nepredniesol, súd uzavrel, že žalobca nezabezpečil odstránenie podpornej konštrukcie pod položkou č. 22 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08.
17. Na účely prerušenia tepelného mosta oceľ - oceľ dodal žalobca na stavbu 211 kusov tzv. isokorb. Nasvedčujú tomu nielen faktúry spoločnosti Schöck - Wittek, s. r. o., IČO: 26813521, č. 2016040188 a č. 2016060340 vystavené pre žalobcu ako odberateľa (č. l. 226 a 227 spisu 19Cb/1/2018), ale aj výsluch svedka Cmera, ktorý tieto isokorby na stavbe montoval až do výšky 4. poschodia oceľovej konštrukcie pre balkóny na fasáde budovy (zápisnica z pojednávania z 31.07.2020, č. l. 302 spisu 19Cb/1/2018). Naopak, žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by isokorby potrebné pre časť oceľovej konštrukcie, ktorú svedok nemontoval (najmä 5. a 6. poschodie oceľovej konštrukcie), dodala B3Bau, s.r.o., TEBAU, s.r.o., alebo iný dodávateľ. Aj v tomto prípade súd poznamenáva, že daná položka nepočítala s montážou isokorb, len s ich dodaním na stavbu. Z tohto dôvodu mal súd za dostatočne preukázané, že žalobca dodal žalovanému materiál pod položkou č. 446 (5. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
18. Obdobne je to aj v prípade ocele, z ktorej sa vyhotovovala oceľová konštrukcia slúžiaca na podporu balkónov na budove, pretože toto skutkové zistenie dostatočne presvedčivo podporuje súbor listinných dôkazov predložených žalobcom - faktúry, v ktorých bol žalobca označený ako odberateľ: a) faktúra ARS - PROJEKT spol. s.r.o. č. 2016012, ktorá sa týkala vyhotovenia výrobnotechnickej dokumentácie a statického prepočtu nevyhnutných na vykonanie prác na oceľovej konštrukcii (č. l. 222 spisu 19Cb/1/2018); b) faktúry STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., č. FV17-3163/2015, č. FV17-3591/2015, č. FV17-3640/2015, č. FV17-3641/2015, č. FV17-3754/2015, č. FV17-4267/2015 a č. FV17-253/2016, ktoré sa týkali zabezpečenia vyhotovenia potrebného oceľového materiálu (č. l. 240, 241, 245 až 247, č. l. 249 až 252, a č. l. 255 až 257 spisu 19Cb/1/2018); c) faktúra AUTOFATO, s.r.o., č. 10160010, ktorá sa týkala prepravy vyhotoveného oceľového materiálu na účely pozinkovania (č. l. 223 spisu 19Cb/1/2018); d) faktúra ZinkPower Malacky, s.r.o., č. 1610534, ktorá sa týkala pozinkovania oceľového materiálu (č. l. 224 a 225 spisu 19Cb/1/2018); e) faktúra AUTOFATO, s.r.o., č. 10160020, ktorá sa týkala prepravy vyhotoveného oceľového materiálu na stavbu na Prievozskej 10 v Bratislave (č. l. 260 spisu 19Cb/1/2018); f) faktúra Haiservis spol. s r.o., č. 139/2016, ktorá sa týkala výkonu autožeriavov na účely presunu oceľového materiálu na miesto vykonania diela (č. l. 235 až 237 spisu 19Cb/1/2018) a g) faktúry FELBERMAYR SLOVAKIA s.r.o., č. 201613260 so záznamom o prevádzke vozidla z 09.06.2016 a z 10.06.2016 k tejto faktúre, č. 201613415 so záznamom o prevádzke vozidla z 15.06.2016 a z 20.06.2016 k tejto faktúre, ktoré sa týkali o výkonu autožeriavov na účely presunu oceľového materiálu na miesto vykonania diela (č. l. 229 až 234 spisu 19Cb/1/2018). Z týchto je možné vyvodiť, že žalobca zabezpečil vyhotovenie výrobnotechnickej dokumentácie a statického prepočtu, vyhotovenie oceľového materiálu, jeho prepravu na pozinkovanie, pozinkovanie, prepravu materiálu zo zinkovne na stavbu a prácu žeriavov. Z tohto dôvodu bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že žalobca dodal žalovanému materiál pod položkami č. 75 (5. nadzemné podlažie) a 31 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
19. Čo sa týka osadenia oceľových valcovaných nosníkov, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z výsluchu svedka Cmero, ktorý v tom čase ako zamestnanec žalobcu, a ktorý montoval oceľovú konštrukciu na stavbe, možno spoľahlivo vyvodiť len toľko, že žalobca zabezpečil montáž oceľových nosníkov len na prvých troch poschodiach budovy (bez dvoch postranných polí). Medzi stranami pritom nebolo sporné, že súpis k faktúre č. 2017/02 pokrýval až 5. a 6. nadzemné podlažie. Dôležitá je aj tá okolnosť, že jednu z faktúr žalovaného (č. 16VF01033 týkajúcu sa montáže oceľových konštrukcií) žalobca dokonca uznal tým, že pohľadávku z nej započítal na svoju pohľadávku voči žalovanému (už v žalobe tvrdil, že v dôsledku tohto započítania si z faktúry č. 2016/08 uplatňuje len zvyšok dlhu). Započítací úkon by zjavne nerobil, keby montáž oceľových konštrukcií žalovaný nevykonal. Ďalšie dokazovanie v tomto smere ale nebolo navrhnuté, v dôsledku čoho treba pre dôkaznú núdzu
vyvodiť skutkový záver, že žalobca nepreukázal vykonanie prác pod položkami č. 74 (5. nadzemné podlažie) a 30 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
20. Napokon je to tak aj v prípade muriva, ktoré bolo obsahom položky č. 7 (6. nadzemné podlažie) súpisu k faktúre č. 2017/02. V tomto smere žalobca svoje všeobecné tvrdenie o vykonaní diela nepodoprel žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Z listinných dôkazov v podobe dodávateľských faktúr nemožno vyvodiť, že by žalobca označené murivo na stavbu dodal. Ani z výsluchov svedkov nevyplynul iný záver a iné dôkazy žalobca nepredniesol. Súd preto vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal dodanie muriva pod položkou č. 7 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
21. Žalobca vystavil dňa 30.06.2016 faktúru č. 2016/08, ktorou žalovanému vyúčtoval práce na objekte Prievozská 10 v Bratislave podľa súpisu za mesiac jún 2016 v cene 70.650,02 € so splatnosťou 30.07.2016 (faktúra č. 2016/08, č. l. 6). Prílohou faktúry bol súpis prác a dodávok (č. l. 7 až 10). Faktúru žalobca neuviedol v kontrolnom výkaze DPH, ale žalovaný ju tam uviedol (odpoveď na žiadosť o súčinnosť, č. l. 62 spisu 19Cb/21/2018).
22. Žalovaný vystavil na ťarchu žalobcu v auguste 2016 faktúry č. 16VF00992 (č. l. 11), č. 16VF01015 (č. l. 12), č. 16VF01061 (č. l. 13), č. 16VF01033 (č. l. 14), č. 16VF01028 (č. l. 15), č. 16VF01029 (č. l. 16), č. 16VF01080 (č. l. 17), č. 16VF01203 (č. l. 18), č. 16VF01204 (č. l. 19), a v roku 2017 faktúry č. 17VF00487 (č. l. 20 a 21), č. 17VF00879 (č. l. 22), č. 17VF00878 (č. l. 23), ktorými požadoval od žalobcu náhradu nákladov za dokončenie diela inými dodávateľmi a zaplatenie sankcií, ktoré v tejto súvislosti údajne utrpel.
23. Žalobca vystavil dňa 15.02.2017 faktúru č. 2017/02, ktorou žalovanému vyúčtoval práce na objekte Prievozská 10 v Bratislave podľa súpisu za mesiac júl 2016 v cene 47.985,34 € so splatnosťou 15.03.2017 (faktúra č. 2017/02, č. l. 13 spisu 19Cb/1/2018). Prílohou faktúry bol súpis prác a dodávok (č. l. 13 rub až 15 spisu 19Cb/1/2018).
24. Nebolo preukázané, že by súpisy za jún a júl 2016 žalovaný prostredníctvom svedka Szabóa odsúhlasil. Odsúhlasenie sa malo podľa výpovede konateľa žalobcu udiať buď formou telefonátu alebo v podobe emailu. Konateľ žalobcu síce tvrdil, že súpis prác a dodávok bol odsúhlasený, no počas svojho výsluchu sa nevedel rozpamätať, akým spôsobom k tomu došlo. (zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 129 spisu 19Cb/21/2018) Keďže odsúhlasenie súpisu mohol žalovaný vykonať ústne alebo emailom, bolo na žalobcovi, aby preukázal, že sa stalo jedným z týchto spôsobom. Žiadny email v tomto zmysle nepredložil, a nenavrhol ani žiadne dokazovanie. Z výsluchu svedka Szabóa nevyplynulo, že by svedok telefonicky (alebo iným spôsobom) žalobcovi čokoľvek odsúhlasoval. Naopak, svedok Szabó vypovedal, že faktúru č. 2016/08 prevzal a poslal ju ďalej s tým, aby čakali s jej úhradou (zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 128 spisu 19Cb/21/2018). V rámci doplňujúceho výsluchu spresnil, že „faktúry som poslal do firmy, aby ich zaevidovali, ale aby neplatili… Bolo teplo, betón sa neudržiaval, nebolo hotové debnenie, chýbala geotextília, krivosť betónu bola viac ako 7 cm, hoci normál je 1 cm… Dal som pokyn, aby ju dali na fakturáciu s tým, že keď dostaneme od investora pokutu, tak ju uhradíme. … Faktúru č. 2017/02 som poslal, aby ju založili k DPH s tým, že sme sa mali dohodnúť so žalobcom podľa toho ako sa dohodneme s investorom… súpis nebol podpísaný“ (zápisnica z pojednávania z 02.06.2020, č. l. 211 spisu 19Cb/1/2018). Hoci dôveryhodnosť tohto svedka bola v dôsledku jeho postavenia ako zamestnanca žalovaného a neskôr ako jeho zástupcu v konaní znížená, súd mu v podstatnej časti výpovede uveril, pretože nebola v rozpore s výsledkami dokazovania dosiahnutými vykonaním ostatných dôkazov. Keďže svedok Ing. Szabó v čase výsluchu nebol splnomocneným zástupcom žalobcu v konaní, jeho výsluch ani nemohol byť vykonaný ako výsluch strany ako to neskôr žalobca namietal. Podstatné z pohľadu skutkového je, že žalobcom spomínaný podpis na faktúre č. 2017/08 nie je dôkazom o schválení súpisu, pretože podľa nepopretého tvrdenia žalovaného tento dôkaz patril účtovníčke žalovaného, ktorá ním potvrdzovala prijatie faktúry. Navyše, sám svedok Ing. Szabó vypovedal, že súpis nebol podpísaný. Z výsluchu svedka Szabóa teda vyplýva, že tento neudelil žalobcovi súhlas so súpismi prác za jún a júl 2016. To, že súpis prác a dodávok k faktúre č. 2016/08 nezodpovedal skutočnému stavu, napokon vyplynulo aj z výpovede samotného konateľa žalobcu, ktorý uznal, že „betón na strop dodala firma Ekobetón cez firmu žalovaného“ a tiež to, že na niektorých prácach, ktoré mal vykonať žalobca, sa zúčastňovali aj zamestnanci žalovaného. Tento záver je v súlade aj s výpoveďou svedka Szabóa, ktorý
potvrdil, že betón zabezpečoval žalovaný a pri výsluchu tvrdil, že žalobca nerealizoval prácu týkajúcich sa plechov a oceľových konštrukcií (zápisnica z pojednávania z 02.06.2020, č. l. 211). Súd preto neuveril výpovedi konateľa žalobcu v tej časti, v ktorej tvrdil, že súpis prác a dodávok svedok Szabó odsúhlasil. Že by to tak bolo, nevyplynulo nielen z výpovede svedka Szabóa, ale ani z ďalších dôkazov - faktúr z augusta 2016, ktorými žalovaný požadoval od žalobcu náhradu nákladov za dokončenie diela inými dodávateľmi (pozri ďalej nižšie). Jednu z týchto faktúr (č. 16VF01033 týkajúcu sa montáže oceľových konštrukcií) žalobca dokonca uznal tým, že pohľadávku z nej započítal na svoju pohľadávku voči žalovanému (už v žalobe tvrdil, že v dôsledku tohto započítania si z faktúry č. 2016/08 uplatňuje len zvyšok dlhu). Súd preto vychádzal z toho, že pokiaľ ide o súhlas so súpismi prác za jún a júl 2016, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo z dôvodu, že z tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky v podobe vzniku nároku na zaplatenie ceny diela (pozri napr. uznesenie NS SR z 23.01.2014, sp. zn. 3Cdo/294/2012).
25. Pred Vianocami roku 2016 konateľ žalobcu napísal svedkovi Ing. Szabóovi, že nemá peniaze na darčeky, v dôsledku čoho svedok požiadal konateľa žalovaného, aby žalobcovi nejaké peniaze poslal ako zálohu na faktúru, kým investor nevyčísli sankcie a kým sa nedorieši refakturácia betónpumpy a oceľových konštrukcií, ktoré musel žalovaný dorábať (zápisnica z pojednávania z 02.06.2020, č. l. 211 spisu 19Cb/1/2018). Dňa 27.12.2016 prijal žalobca od žalovaného platbu v sume 10.000 € (výpis z účtu, č. l. 4 19Cb/21/2018).
26. Listom z 24.07.2017 žalobca oznámil žalovanému, že jeho faktúry uvedené v bode 10 vyššie (okrem faktúry č. 16VF01033) neuznáva a považuje návrh dohody o zápočte z 23.06.2017 za bezpredmetný. Zároveň započítal svoju pohľadávku zo spornej faktúry voči pohľadávke žalovaného z faktúry č. 16VF01033 (č. l. 5 spisu 19Cb/21/2018).
27. Stavba na Prievozskej 10 v Bratislave, súčasťou ktorej bolo aj žalobcom vykonávané dielo, bola odovzdaná investorovi a bola skolaudovaná v lete 2017 (nesporné skutočnosti).
28. Dňa 15.11.2017 podpísal žalovaný ako zhotoviteľ s MACHO consulting, s.r.o., IČO: 45 940 665, ako objednávateľom dohodu o urovnaní (č. l. 275 až 278) týkajúcu sa diela „Stavebné úpravy spojené so zmenou účelu využitia objektu - Prievozská 10, Bratislava, Ružinov“, ktorá obsahovala zmienku o tom, že dielo bolo odovzdané 01.07.2017 s tým, že objednávateľ vytkol vady a nedorobky, ktoré mal zhotoviteľ odstrániť do 31.12.2017 [čl. I ods. 1 v spojení s čl. II ods. 1 písm. a]. Nebolo zistené, o aké vady a nedorobky ide, pretože v dohode sa tieto nespomínajú a nie je v nej v žiadnej súvislosti spomenutý ani žalobca ani to, ktoré práce, či dodávky mal vykonať on.
29. Súd nevykonal dokazovanie stavebným denníkom od spoločnosti MACHO consulting, s.r.o, pretože táto spoločnosť v odpovedi na výzvu súdu uviedla, že ním nedisponuje a žalobca nenavrhol obstaranie tohto dôkazu z iného zdroja. Súd nevykonal ani žalovaným navrhovaný dôkaz vyžiadaním si žalobcovho daňového priznania za dotknuté zdaňovacie obdobie, pretože tento návrh súd uznesením vyhlásením na pojednávaní 28.09.2018 zamietol a žalovaný ho opätovne nepredniesol. Zároveň nejde o dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať obsah zmluvy o dielo a okolnosti týkajúce sa správnosti postupu pri vystavovaní spornej faktúry.
B. Právne posúdenie
30. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela na základe ústnej zmluvy o dielo sa opiera o dve faktúry so súpismi prác, ktorými od žalovaného požaduje zaplatenie ceny diela vykonaného v mesiacoch jún a júl 2016. Zo skutkového stavu je zrejmé, že strany pri uzatváraní zmluvy konali ako podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa podľa § 261 ods. 1 OBZ vzťahy medzi nimi riadia treťou časťou OBZ. Vzhľadom na záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného stavbu alebo jej časť a na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 1 a 2 OBZ. Tento zmluvný typ na svoju existenciu nevyžaduje, aby boli právne úkony strán vykonané v písomnej forme. Časť obsahu tejto zmluvy tvorila teda ústna dohoda, ktorá odkazovala na práce, materiály, ich množstvo a cenu uvedenú v súpisoch, ktoré odrážali položky rozpočtu celej stavby na Prievozskej 10 v Bratislave. Nebolo sporné, že v mene žalobcu zmluvu uzatvoril konateľ žalobcu, ktorý ako štatutárny orgán má v zmysle § 13 ods. 1 OBZ oprávnenie konať v mene žalobcu. Za žalovaného zmluvu uzatvoril svedok
Szabó, ktorý mal ako zamestnanec žalovaného na starosti túto agendu, a tak jeho konanie zaväzuje žalovaného podľa § 15 ods. 1 OBZ. Pokiaľ ide o ďalšie atribúty zmluvy o dielo, cena diela bola dohodnutá podľa súpisov, teda v súlade s § 536 ods. 3 OBZ. Čas vykonania diela vyplýva z výsluchu konateľa žalobcu a výsluchu svedka Szabóa, ktorí potvrdili, že dielo sa malo zhotovovať na mesačnej báze, teda vždy do konca tohto mesiaca, čo treba považovať za dojednanie o čase vykonania diela podľa § 537 ods. 1 OBZ. Miesto odovzdania diela sa pre absenciu dohody strán o tejto otázke riadi § 554 ods. 1 a 3 OBZ, z ktorého je jasné, že dielo sa malo odovzdať v mieste jeho vykonávania, teda na Prievozskej 10 v Bratislave.
31. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na cenu diela na základe zmluvy o dielo. Vo všeobecnosti podľa § 548 ods. 1 OBZ platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Nárok na cenu diela vzniká jeho vykonaním v prípadoch, keď zo zmluvy alebo z Obchodného zákonníka nevyplýva niečo iné. Práve táto okolnosť bola pritom pri posúdení oprávnenosti nároku žalobcu v prejednávanej veci kľúčová. Okamih vzniku nároku na cenu diela možno totiž dohodou strán upraviť aj odlišne, teda tak, aby nezávisel od toho, či a kedy bolo dielo vykonané (pozri v tomto zmysle rozsudok NS ČR z 30.03.2006, sp. zn. 29Odo/846/2003). Zásada, že nárok na cenu vzniká vykonaním diela, sa uplatňuje len vtedy, ak zmluvne nebolo dohodnuté inak. Strany zmluvy o dielo majú možnosť dohodnúť sa napríklad na postupnom platení ceny diela podľa toho, ako sa dokončujú jednotlivé časti diela, alebo podľa iných kritérií. Nárok na cenu diela môže vzniknúť aj po uplynutí nejakého obdobia alebo až po splnení iných podmienok. Prípustná je aj dohoda v tom zmysle, že nárok na cenu diela vznikne už pred vykonaním diela, teda bez ohľadu na to, či zhotoviteľ splnil svoju povinnosť dielo riadne zhotoviť. O cene diela sa môžu strany dohodnúť aj tak, že sa bude platiť na základe prác vykonaných v predchádzajúcom období. Vznik nároku na cenu diela môže byť tiež viazaný na splnenie odkladacej podmienky (§ 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“).
32. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že strany modifikovali v § 548 ods. 1 OBZ zakotvenú všeobecne platnú zásadu vzniku nároku na cenu diela jeho vykonaním. Dohodli sa totiž, že vznik tohto nároku bude závisieť od odsúhlasenia súpisu za daný mesiac, ktorý žalobca ako zhotoviteľ predloží žalovanému ako objednávateľovi na schválenie. Až po odsúhlasení súpisu mohol žalobca vystaviť faktúru za daný mesiac, ktorou by žalovanému vyúčtoval cenu diela pokrytú súpisom. Vznik nároku na cenu diela teda nebol viazaný na vykonanie diela, ale až na odsúhlasenie súpisu. Strany učinili tento nárok závislým od ďalšej právnej skutočnosti - odsúhlasenia súpisu za daný mesiac. V prejednávanej veci však bolo preukázané, že žalovaný súpis neodsúhlasil. Nebola preto splnená zmluvnými stranami dohodnutá podmienka vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela.
33. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné, že žalovaný súhlas neudelil nielen z dôvodu, že kvalita vykonaných prác nezodpovedala predstavám žalovaného, ale aj preto, lebo žalobca niektoré práce vôbec nevykonal.
34. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by odsúhlasenie prác bolo viazané na iné podmienky, než na vykonanie prác. Svedok Ing. Szabó tvrdil, že fakturácia sa vykonávala buď na základe podkladov od subdodávateľov alebo podľa toho, čo svedok „videl, že je spravené“. Z toho je zrejmé, že žalovaný na vznik nároku na cenu diela nevyžadoval jeho bezvadné vykonanie. Žalovaného postup, ktorým sporné faktúry síce zaevidoval a „priložil k DPH“, no žalobcovi neudelil súhlas so súpismi, hoci vedel, že niektoré položky zo súpisu žalobca vykonal, možno vyhodnotiť ako konanie, ktorým zámerne zmaril podmienku vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela - odsúhlasenie súpisov. Keďže nesplnenie tejto podmienky oddialilo povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela, bolo jej nesplnenie na prospech žalovaného, v dôsledku čoho sa podľa § 36 ods. 3 OZ odsúhlasenie súpisov prác nestalo podmienkou vzniku nároku na cenu diela za dotknuté dva mesiace. Svojim postupom žalovaný zámerne zmaril túto podmienku, a preto sa na ňu neprihliada.
35. Nárok žalobcu na cenu za dielo sa tak vo výsledku spravuje rovnakým režimom, aký upravuje druhá veta § 548 ods. 1 OBZ, a závisí teda od toho, či a kedy žalobca dielo vykonal. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca s vykonávaním prác a dodávok potrebných na dokončenie diela aj začal, bolo však otázne, v akom rozsahu ich skutočne vykonal. Na tento účel nemôže poslúžiť dohoda o urovnaní uzatvorená medzi žalovaným a MACHO consluting, s.r.o., pretože táto takéto údaje neobsahuje.
36. Predovšetkým treba zdôrazniť, že obrana žalovaného spočívajúca v tom, že dielo malo vady, nemôže mať vplyv na vznik nároku na cenu diela jeho vykonaním. To, že dielo môže byť dokončené aj s vadami, plynie aj z viacerých ustanovení Obchodného zákonníka. Na úvod možno spomenúť § 551 ods. 2 OBZ, ktorý výslovne počíta s vadami „dokončeného“ diela. Potom je tu § 560 OBZ, ktorý stanovuje zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 560 ods. 2 OBZ), prípadne za vady, ktoré vyjdú najavo neskôr (§ 560 ods. 3 OBZ). Zo systematiky právnej úpravy nárokov z vád diela, ktorá predpokladá, že objednávateľ si dielo prezrie alebo zariadi jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela (§ 562 ods. 1 OBZ), je zrejmé, že nároky z vád sa majú uplatňovať po dokončení a odovzdaní diela. Inak povedané, nárok zhotoviteľa na cenu diela nezávisí od toho, či žalovanému vznikli nároky zo zodpovednosti za vady diela. Medzi takéto nároky patrí aj právo požadovať primeranú zľavu z ceny diela podľa rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád, a hodnotou, ktorú malo dielo dodané s vadami (porov. § 439 ods. 1 OBZ, ktorý sa pri vadách diela primerane uplatní podľa § 564 OBZ). Objednávateľ má potom právo použiť takýto nárok z vád diela a započítať ho voči cene diela. V danej veci však sám žalovaný tvrdil, že nároky z vád si neuplatnil. Neurobil tak ani počas konania, v ktorom mal dostatočný priestor tieto nároky riadne vymedziť a vyčísliť. Prípadné nároky z vád diela, ktoré mohli žalovanému vzniknúť, tak v prejednávanej veci nemohli mať žiadny vplyv na nárok zhotoviteľa na cenu diela. Tento zhotoviteľov nárok preto závisel výlučne od toho, v akom rozsahu žalobca dielo skutočne vykonal.
37. V tomto smere je nepodstatná námietka žalovaného, že dielo nebolo odovzdané, lebo ho žalovaný neprevzal. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa odovzdanie a prevzatie diela malo udiať nejakým konkrétnym spôsobom alebo že by bolo viazané na určité podmienky. Ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo tým, že žalovanému umožnil s predmetom diela nakladať v mieste ustanovenom, v ktorom sa vykonávalo (§ 554 ods. 1 a 2 a § 555 ods. 1 OBZ). Skutočnosť, či bolo dielo zo strany žalovaného prevzaté, teda nemá vplyv na vznik nároku žalobcu na cenu za dielo, samozrejme ale len v rozsahu, v akom bolo skutočne vykonané. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že táto cena zodpovedá cene žalobcom dodaných materiálov.
38. To, že žalobca má nárok na cenu materiálov, ktoré žalovanému dodal, vyplýva aj z ďalších ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich záväzkové vzťahy medzi stranami zmluvy o dielo. Zo zisteného skutkového stavu je zjavné, že žalovaný žalobcom vykonané dielo užíval, pretože sám tvrdil, že v časti, v ktorej nebolo vykonané, ho musel nechať dokončiť inými subdodávateľmi. Cenu týchto prác a dodávok žalobcovi dokonca aj vyúčtoval viacerými faktúrami. Nie je podstatné, či tak žalovaný musel urobiť z dôvodu, že sa žalobca dostal do omeškania. V prípade omeškania vzniká totiž objednávateľovi právo od zmluvy o dielo odstúpiť (podľa § 345, resp. § 346 OBZ), nie však právo splniť omeškaný záväzok za dlžníka prostredníctvom tretej osoby. Pokiaľ žalovaný od zmluvy o dielo neodstúpil, čo v konaní ani nebolo sporné, záväzok žalobcu vykonať dielo naďalej trval. Tým, že žalovaný nechal dielo dokončiť inými osobami, znemožnil žalobcovi splniť svoj záväzok a dielo vykonať podľa zmluvy. Takéto konanie žalovaného malo preto podľa § 575 ods. 1 OZ za následok zánik tejto povinnosti žalobcu. Keďže v prejednávanej veci sa dielo zhotovovalo u žalovaného, žalovaný znáša podľa § 542 ods. 1 OBZ nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, pretože zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluva určovala niečo iné. Zároveň platí, že za zánik záväzku žalobcu zodpovedá žalovaný, pretože nemožnosť jeho splnenia privodil tým, že dielo nechal dokončiť iným osobám. Je tiež nepochybné, že v prípade dodávok materiálov, ktoré sa zabudovali do stavby, ide o veci, ktoré nemožno vrátiť alebo odovzdať žalobcovi ako zhotoviteľovi. Tieto okolnosti potom vedú k tomu, že žalovaný má právo podľa § 544 ods. 2 OBZ požadovať od žalovaného, aby mu tento uhradil ceny vecí, ktoré žalobca účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci.
39. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca najneskôr 30.06.2016 vykonal dielo (obstaral veci) v rozsahu položiek č. 12, 18, 24, 35, 37, 64 a 65 súpisu k faktúre č. 2016/08. Týmto položkám zodpovedala cena z rozpočtu v sume 481,80 € + 5.309,70 € + 144,10 € + 518,50 + 6.240,75 € + 3.754,14 + 24.318,68 € = 40.767,67 €, čo znamená, že žalobcova faktúra č. 2016/08 bola opodstatnená v tomto rozsahu. Pokiaľ ide o plnenie žalovaného v sume 10.000 €, ktoré žalovaný zaplatil žalobcovi 27.12.2016, z tvrdení strán je zrejmé, že sa táto suma týkala prác obsiahnutých na faktúre č. 2016/08. Žalovaný od počiatku tvrdil, že žalobca vykonal práce len v rozsahu tejto sumy. Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že položky, ktorých vykonanie žalobca preukázal a vo vzťahu ku ktorým mu vznikol podľa nárok na cenu
diela, sa netýkali prác, ale dodávok materiálu. Žalovaného čiastočné plnenie sa tak nemôže týkať sumy 40.767,67 €, pretože táto zodpovedala cene dodaného materiálu.
40. Ďalej je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalobca najneskôr 31.07.2016 vykonal dielo v rozsahu položiek č. 64, 65, 75 a 446 (5. nadzemné podlažie) a č. 16, 17 a 31 (6. nadzemné podlažie) súpisu k faktúre č. 2017/02. Týmto položkám zodpovedala cena z rozpočtu v sume 21,60 € + 103,20 € + 4.670,40 € + 478,50 € + 7.255,31 € + 8.576,05 € + 11.511,94 € = 32.617 €, čo znamená, že žalobcova faktúra č. 2017/02 bola opodstatnená v tomto rozsahu.
41. Zaplatenie sumy 10.000 € teda nemalo vplyv na žalobcov nárok na cenu diela v sume 40.767,67 €. Z rovnakého dôvodu nemala táto platba ani účinky žalobcom tvrdeného uznávacieho prejavu vo zvyšku sumy z faktúry č. 2016/08. Okrem toho bol súd v tejto súvislosti viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, že tento úkon žalovaného nemožno považovať za uznávací prejav v zmysle § 323 ods. 1 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 2 OBZ. Na tomto závere nič nemenia ani výsledky doplneného dokazovania, pretože z nich nemožno vyvodiť žiadne nové okolnosti, ktoré by umožňovali usudzovať, že žalovaný mal vôľu uznať dlh aj v prevyšujúcom rozsahu. Uznanie nemožno vyvodiť ani z toho, že žalovaný zahrnul faktúry žalobcu do návrhu dohody o započítaní vzájomných záväzkov. V kontexte žalobcovho tvrdenia, že faktúry žalovaného (okrem jednej), ktoré navrhol započítať, nemajú žiadny základ a sú takpovediac vymyslené, nemožno návrhu dohody o započítaní pripisovať účinky uznávacieho prejavu.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené závery neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že sporné pohľadávky žalobcu zanikli započítaním. Súd len poznamenáva, že žalobca listom z 24.07.2017 reagoval na žalovaného návrh zápočtu odmietavo, čo nemožno vyhodnotiť ako prijatie návrhu v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemožno ani usudzovať, že medzi stranami bola uzatvorená dohoda o započítaní.
43. Na vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela nemajú vplyv okolnosti súvisiace s uvedením faktúr č. 2016/08 a č. 2017/02 v kontrolnom výkaze DPH či už žalobcu alebo žalovaného. Táto skutočnosť má relevanciu len v upomínacom konaní, pretože zákon č. 307/2016 Z. z. sprísňuje požiadavky na vecné odôvodnenie odporu žalovaného v prípade, že žalobca vyhlási, že faktúru uviedol v kontrolnom výkaze. Z logiky ustanovenia § 11 ods. 4 z. č. 307/2016 Z. z. je zrejmé, že neuvedenia faktúr v kontrolnom výkaze nemôže privodiť nepriaznivé dôsledky pre žalobcu, a to najmä preto, že žalobca ani nie je povinný v návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhlásiť, či faktúru uviedol alebo neuviedol v kontrolnom výkaze. Vznik nároku žalobcu na cenu diela bol preukázaný ku dňu vyhotovenia sporných faktúr, preto na jeho trvanie nemôže mať vplyv, či ich žalobca uviedol v kontrolnom výkaze. Pre úplnosť súd poznamenáva, že žalobca uznal, že v návrhu v upomínacom konaní, ktorý sa týkal faktúry č. 2016/08, bolo uvedené, že žalobca ju má v kontrolnom výkaze, išlo ale o nedorozumenie a pochybenie, pretože v danom čase účinné právne predpisy takúto povinnosť neukladali.
44. Pokiaľ ide žalobcom požadovaný úrok z omeškania, keďže splatnosť ceny za dielo nebola medzi stranami zmluvne určená, žalovaný je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal (§ 340 ods. 1 OBZ). Za takúto žiadosť možno považovať výzvu žalobcu adresovanú žalovanému v podobe žalobou uplatnených faktúr, ktoré žalovaný aj riadne prevzal a ktoré obsahovali aj konkrétne dátumy splatnosti. Keďže žalovaný svoj dlh včas nesplnil, dostal sa do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti príslušnej faktúry (§ 365 ods. 1 OBZ) a od tohto dňa je povinný zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi úrok z omeškania (§ 369 ods. 1 OBZ). Vzhľadom na to, že tento nebol medzi stranami dohodnutý, žalovaný je v zmysle § 369 ods. 2 OBZ povinný platiť úrok z omeškania podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Žalobca si tento nárok na príslušenstvo uplatnil v súlade s vymedzeným právnym rámcom, a preto je dôvodný, no len vo vzťahu k tej časti ceny diela, na ktorú mu vznikol nárok.
45. Žalovaný má tiež povinnosť podľa § 369c ods. 1 OBZ zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá predstavuje podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sumu 40 €. Pretože žalobca si pohľadávky z oboch faktúr uplatňoval pôvodne dvoma žalobami, táto suma mu prináleží za obe konania.
46. Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v rozsahu istiny v sume (40.767,67 € + 32.617 € =) 73.384,67 €, paušálnej náhrady nákladov v sume 80 € a príslušnej časti úroku z omeškania, a preto jej v tejto časti vyhovel (výrok I) a vo zvyšku ju zamietol (výrok II).
47. O trovách súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní podľa § 255 ods. 2 CSP 73.384,67 : 31.467,69, t. j. 70 % : 30 %) tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu 40 % trov konania (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.