Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31Cob-11-2021.pdf
PDF · 328.05 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Laczo, v právnej veci žalobcu: LSC plus s.r.o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, IČO: 46 516 140, zastúpeného splnomocnencom: N-advokát, s. r. o., so sídlom Lovinského 4408/22, Bratislava, IČO: 51 098 636, proti žalovanému: INPORTANTE s. r. o., so sídlom Nová Osada 805/25, Dunajská Streda, IČO: 45 354 928, zastúpenému advokátom: JUDr. Ladislav Bohuniczký, ml., so sídlom Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, Dunajská Streda, IČO: 42 293 537, o zaplatenie 104.852,36 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 19Cb/1/2018-328 zo dňa 20.11.2020, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti zamietajúcemu výroku II. napadnutého rozsudku o d m i e t a .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho výroku I. o zaplatenie sumy 63.464,67 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.767,67 eura od 31.7.2016 do 26.12.2016, zo sumy 30.767,67 eura od 27.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 32.617,- eur od 16.3.2017 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšku vyhovujúci výrok I. m e n í tak, že žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,9%.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 73.464,67 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.767,67 eura od 31.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 32.617 eur od 16.3.2017 do zaplatenia; výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie 31.467,69 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.099,35 eura od 31.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 15.368,34 eura od 16.3.2017 do zaplatenia zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 40% trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 323 ods. 1, 2, § 407 ods. 2, § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 1, § 542 ods. 1, § 544 ods. 2, § 554, ods. 1 a 3, § 548 ods. 1, § 575 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), ako i ust. § 36 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobca, v mene ktorého konal jeho konateľ Michal Suchanský a žalovaný, za ktorého konal A. B. C., sa ústne dohodli, že žalobca vykoná pre žalovaného v júni a júli 2016 dielo v podobe dodávky prác a materiálov na objekte nachádzajúcom sa na adrese Prievozská 10 v Bratislave, za čo sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť cenu, ktorá bola stanovená rozpočtovo
na základe jednotkových cien. Fakturácia sa vykonávala mesačne podľa realizovaných dodávok a prác, ktoré potvrdzoval stavbyvedúci - A. B. C. a na základe toho sa vystavila faktúra. Žalovaný investorovi fakturoval na mesačnej báze na základe súpisu prác, ktoré vypracovával podľa podkladov od subdodávateľov alebo na základe toho, čo videl, že je spravené (nesporné skutočnosti). Predmet diela bol dohodnutý tak, že zodpovedal rozpočtovaným položkám, ktoré sa odzrkadlili v súpise prác na č. l. 7 až 10 spisu 19Cb/21/2018 a na č. l. 13 rub až 15 spisu 19Cb/1/2018 (nesporné skutočnosti). Položky rozpočtu tvorili jednak položky týkajúce sa dodania materiálu [napr. betón stien a priečok, železový (bez výstuže) tr. C 25/30 - položka č. 9 na č. l. 9 spisu 19Cb/21/2018] a jednak položky týkajúce sa prác (napr. debnenie stien a priečok obojstranné zhotovenie - položka č. 10 na č. l. 9 spisu 19Cb/21/2018). Zo súpisu k faktúre č. 2016/08, časť „6. nadzemné podlažie“ (strop budovy), je zrejmé, že položky č. 9 až 12, 18 až 24, 32 až 65 sa mali vykonať v júni 2016 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ a zo súpisu k faktúre č. 2017/02, je zrejmé, že položky č. 56 až 59, 62, 63, 74, 75 a 446 (5. nadzemné podlažie) a položky č. 7, 13 až 17, 30 a 31 (6. nadzemné podlažie) sa mali vykonať v júli 2016 v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j. (súpis, č. l. 9 spisu 19Cb/21/2018; výsluch svedka Szabóa - zápisnica z pojednávania z 09.08.2018, č. l. 128 spisu 19Cb/21/2018). Presný rozsah žalobcom uskutočnených dodávok materiálu a vykonaných prác bol sporný. Žalobca tvrdil, že všetky práce v súpisoch prác k faktúram č. 2016/08 a č. 2017/02 vykonal, no nepodarilo sa mu uniesť dôkazné bremeno v plnom rozsahu. Toto tvrdenie bolo predovšetkým v rozpore s tvrdeniami samotného konateľa žalobcu, ktorý počas výsluchu vypovedal, že práce boli vykonané v rozsahu, v akom to bolo možné, že na niektorých prácach sa zúčastňovali zamestnanci žalovaného a že niektoré práce nemohol žalobca vykonať, lebo žalovaný nepostavil lešenie (zápisnica z pojednávania z 9.8.2018, č. l. 127 spisu 19Cb/21/2018). Hoci skutočnosť, že odovzdanie stavby investorovi a jej kolaudácia bola medzi stranami nesporná, nejde o okolnosť, ktorá by preukazovala, že všetky sporné položky súpisov vykonal žalobca.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že betón na stavbu nedodával žalobca. Svedok A. C., ktorý pôsobil ako stavbyvedúci na spornej stavbe, vypovedal, že betón zabezpečoval žalovaný. Tejto výpovedi súd uveril, pretože ju potvrdil aj svedok C. a aj sám konateľ žalobcu uznal, že betón dodal žalovaný prostredníctvom tretej osoby. Preto súd dospel k skutkovému záveru, že žalobca nepreukázal dodanie betónu pod položkami č. 9, 19, 36, 57 a 58 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08, ani pod položkami č. 56 (5. nadzemné podlažie) a 13 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
Okrem dodávky betónu nebol dokázaný ani rozsah betonárskych prác, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal. Výpoveď svedka D., ktorý na stavbe pôsobil ako subdodávateľ žalobcu a ktorý vypovedal, že betónoval strop (teda 6. nadzemné podlažie), nie je dostatočným dôkazom o vykonaní betonárskych prác v rozsahu podľa rozpočtu a súpisu, pretože z výsluchu svedka C., ale aj svedka A. C. vyplynulo, že túto činnosť vykonávali aj zamestnanci žalovaného a sám svedok A. C., v rozsahu „pól na pól“. Ani svedok D. netvrdil, že by betonárske práce vykonával na stavbe výlučne on, prípade s pracovníkmi, ktorých zabezpečil pre žalobcu. V tomto smere nebola nápomocná ani výpoveď svedka E., pretože tento potvrdil len to, že žalobca vykonával betonárske práce na 5. nadzemnom podlaží. To, že betonárske práce žalobca nevykonal sám alebo prostredníctvom svojho subdodávateľa v celom rozsahu podľa rozpočtu a súpisu v konečnom dôsledku potvrdzuje aj výsluch konateľa žalobcu, ktorý vypovedal, že zamestnanci žalovaného im vypomáhali. Rozsah týchto prác nemožno vyvodiť ani z faktúr svedka D., pretože tieto obsahujú v predmete fakturácie len všeobecný opis „pomocných prác“ a faktúra č. 06/2016 sa navyše týkala obdobia mája 2016, ktoré nebolo predmetom sporu. Výsledky vykonaného dokazovania tak neumožňujú spoľahlivo určiť rozsah, v akom žalobca vykonal betonárske práce na 6. nadzemnom podlaží podľa rozpočtu a súpisu k faktúre č. 2016/08. Keďže dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a žalobca ďalšie dôkazné návrhy nepredniesol, súd uzavrel, že žalobca nepreukázal vykonanie betonárskych prác pod položkami č. 59, 60 a 61 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08.
Pokiaľ ide o výstuž, jej dodanie žalobca preukázal faktúrami spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., IČO: 34116125, č. FV17-2403/2016 a č. FV17-603/2017 a dodacím listom č. VPFL 16000398, ktorý vystavila spoločnosť Miosteel s.r.o., IČO: 36875792. Žalovaný síce namietal, že tento dodací list sa
týka odlišných subjektov, no pri slove „objednávka“ sa uvádza časť obchodného mena žalobcu „LSC“ a poznámka „vykl. Prievozská 10, Bratislava p. E.“, ktorá zodpovedá miestu, kde sa dielo vykonávalo, a spomína priezvisko svedka Cmera - pracovníka žalobcu, ktorý na stavbe vykonával zámočnícke a iné práce, čo medzi stranami ani nebolo sporné a vyplynulo aj z výpovede svedka C.. Faktúrou č. FV-17-603/2017 potom STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., vyúčtovala žalobcovi sumu 8.160,67 eura bez DPH za dodanie tovaru, ktorého opis v predmete fakturácie zodpovedal opisu tovaru v dodacom liste č. VPFL 16000398. Hmotnosť takto dodanej výstuže pokrýva hmotnosť dodávky v položkách č. 12, 24, 35, 37, 64 a 65 súpisu k faktúre č. 2016/08 a položiek č. 64, 65, 16 a 17 súpisu k faktúre č. 2017/02. Umiestnenie výstuže na 6. nadzemnom podlaží (na strope) je viditeľné aj na fotografiách na č. l. 102 až 106. Žalovaný v tejto súvislosti síce tvrdil, že pri výstuži pod položkami č. 24, 64 a 65 pracovali pri viazaní materiálu zamestnanci žalovaného, no súpisy za jún a júl 2016 (a teda ani rozpočet) neobsahovali položku týkajúcu sa takýchto prác. Toto tvrdenie žalovaného teda nemá vplyv na záver o množstve žalobcom dodanej výstuže. Vyvrátiť ho nie je spôsobilé ani tvrdenie žalovaného, že výstuž stien a priečok pod položkou č. 12 súpisu k faktúre č. 2016/08 dodal žalovaný prostredníctvom B3Bau, spol. s r. o., pretože v tomto rozsahu neuniesol dôkazné bremeno žalovaný. Ním navrhnutý svedok A. F., ktorý bol podľa svojho udania majiteľom tejto spoločnosti, pri výsluchu nespomínal žiadnu výstuž. Ani z výsluchu ostatných svedkov nevyplynulo, že by výstuž pod touto položkou dodala B3Bau, spol. s r. o. Faktúrami č. 20160013 a č. 20160018, ktoré vystavila táto spoločnosť, žalovaný tvrdil a preukazoval vykonanie „tesárskych prác“, nie materiálu, čomu zodpovedá aj predmet fakturácie označený v týchto faktúrach a aj výpoveď svedka A. F.. Preto súd uzavrel, že žalobca na stavbu dodal výstuž v celom rozsahu uvedenom pri položkách 12, 24, 35, 37, 64 a 65 v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08 a č. 64 a 65 pre 5. nadzemné podlažie a č. 16 a 17 pre 6. nadzemné podlažie v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
Ďalej mal súd za to, že žalobca dodal na stavbu vlnitý trapézový plech, ktorý sa pri betónovaní stropu na 6. nadzemnom podlaží zalial betónom. To, že sa tak stalo, potvrdil aj samotný konateľ žalovaného, čo znamená, že tvrdenia strán sa zhodovali. Súd z nich vychádzal, pretože o ich pravdivosti nemal dôvodné pochybnosti (prvá veta § 186 ods. 2 CSP), potvrdzujú ju aj výsluchy svedkov, faktúra spoločnosti Lindab, a. s., č. 4101602966 vystavená žalobcovi a fotografie, pričom na jednej z nich je vidieť aj nápis „Lindab“. Z výpovede žalovaným navrhnutého svedka A. F. totiž nevyplynulo, že by žalovaný prostredníctvom tohto svedka, resp. spoločnosti B3Bau spol. s r.o., na stavbu dodal tento materiál, ale ani to, že by ho ukladal alebo montoval. Svedok totiž vypovedal, že postavili stojky, umiestnili na ne nosníky, na ktoré sa uložil trapézový plech, ktorý ale oni neukladali a nemontovali. Z výsluchu svedka D. plynie, že trapézové plechy osádzal on so svojimi pracovníkmi. Medzi stranami bolo ale na druhej strane sporné, či položka č. 18 označená ako „debnenie stropu, zabudované s plechom vlnitým pozinkovaným, RAN - 1563 B“ bola vyčerpaná dodaním trapézového plechu alebo mala zahŕňať aj vybudovanie podpornej konštrukcie. Pri riešení tejto otázky treba aplikovať § 266 ods. 4 OBZ, pretože ak súpisy vychádzali podľa svedka A. C. z rozpočtu investora, je žalovaný prvý, kto výrazy v rozpočte vo vzťahu k žalobcovi pri dojednávaní zmluvy o dielo prostredníctvom tohto svedka použil, takže tieto výrazy sa musia vykladať na jeho ťarchu. Rovnaký výsledok ale plynie aj z ďalších položiek rozpočtu viditeľných na súpise k faktúre č. 2016/08, najmä z položiek č. 19 až 22. Kým položka č. 19 hovorí o „betóne nosníkov“ a položky č. 20 a 21 obsahujú opis „debnenie nosníkov“, bezprostredne nadväzujúce položky č. 22 a 23 znejú „podporná konštrukcia nosníkov“. Vo vzťahu k nosníkom teda existovali položky „betón“, „debnenie“ a „podporná konštrukcia“. Zo systematiky položiek a pojmov používaných v ich názve možno dospieť k logickému záveru, že podporná konštrukcia nebola súčasťou položky č. 18. Aj z výsluchu svedkov D., A. F. a C. vyplynulo, že podpornou konštrukciou nosníkov sa mali na mysli stojky, na ktoré sa ukladali „trégre“ (z nem. Träger), teda nosníky. Nepochybne je pred betonážou stropu nevyhnutné postaviť aj podpornú konštrukciu. To, že sa v príslušnej časti rozpočtu položka týkajúca sa podpornej konštrukcie pre strop ani inde nenachádza, ešte neznamená, že jej zodpovedajúce práce a dodávky nebolo potrebné vykonať. Znamená to len toľko, že práce a dodávky v tomto rozsahu neboli predmetom diela, ktoré mal vykonať žalobca v júni 2016. Tomu nasvedčuje aj obsah súpisu k faktúre č. 2017/02, ktorý v položkách 56 až 63 (5. nadzemné podlažie) zreteľne rozlišuje debnenie stropu (či už doskami alebo vlnitým plechom) a podpornú konštrukciu stropu. Vo výsledku teda žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že položku č. 18 zo súpisu k faktúre č. 2016/08 vykonal v celom rozsahu. Ak potom žalovaný v záverečnej reči tvrdil, že „debnenie stropu“ pod položkou č. 18 dodala spoločnosť TEBAU, s.r.o., tvrdil niečo, čo bolo v rozpore s vyššie spomenutým tvrdením konateľa žalovaného, ktorým tento uznal dodanie trapézového plechu žalobcom. Na túto zmenu v stranami zhodne prednesených skutočnostiach preto súd podľa
druhej vety § 186 ods. 2 CSP neprihliadol. Súd v dôsledku toho vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca na stavbu dodal debnenie v celom rozsahu uvedenom pri položke č. 18 v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08.
Inak je to však v prípade debnenia spomínaného v ostatných položkách súpisu k faktúre č. 2016/08 (č. 10, 11, 20, 21, 33, 34, 38 až 41, 62 a 63) a súpisu k faktúre č. 2017/02 (č. 57 a 58 pre 5. nadzemné podlažie a č. 14 a 15 pre 6. nadzemné podlažie). Materiál potrebný na zhotovenie debnenia dodala na stavbu TEBAU, s.r.o., čo okrem výpovede svedkov F. a C. potvrdzujú aj fotografie nosníkov na č. l. 91, 94, 97, 98, 101, na ktorých je rozpoznateľný nápis „TEBAU“. Debnenie teda zabezpečil žalovaný prostredníctvom tejto spoločnosti. Na druhej strane všetky položky rozpočtu, ktoré sa prejavili v súpise k faktúre č. 2016/08 a ktoré sa týkajú debnenia (s výnimkou už vyššie rozoberanej položky č. 18), však obsahujú dovetky v podobe „zhotovenie“ alebo „odstránenie“. Tieto položky treba vykladať ako zahŕňajúce práce, nie dodávky materiálu. Pokiaľ ide o otázku, či a v akom rozsahu vykonal žalobca (jeho subdodávateľ) debniace práce, je dôkazná situácia podobná výsledkom dokazovania vo veci betonárskych prác a v tomto zmysle na ne možno odkázať. Z výpovedí všetkých svedkov, ako aj konateľa žalobcu je nepochybné, že debniace práce vykonávali nielen pracovníci žalobcu (jeho subdodávateľ), ale aj pracovníci žalovaného. Žalobca tak spoľahlivo nepreukázal vykonanie debniacich prác pod položkami č. 10, 11, 33, 34, 38 až 41, 62 a 63 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08 a pod položkami č. 57 a 58 (5. nadzemné podlažie) a č. 14 a 15 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
Podpornú konštrukciu nosníkov pod strop zhotovil žalovaný. Tento záver je jasný z výsluchu svedkov A. F. a svedka C., ktorí zhodne vypovedali, že umiestňovali, resp. montovali podpornú konštrukciu pod strop, teda stojky, na ktoré sa položili nosníky. To, že žalobca zabezpečil zhotovenie podpornej konštrukcie nosníkov, nepodporuje ani výsluch ním navrhnutého svedka D., pretože tento vypovedal len toľko, že túto podpornú konštrukciu „dávali dole“. Žalobca teda nepreukázal zhotovenie podpornej konštrukcie pod položkou č. 22 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08, ani pod položkou č. 59 (5. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02. Podobne je to v prípade odstraňovania podpornej konštrukcie nosníkov. Svedkovia A. F. a C. sa zhodovali v tom, že na týchto prácach sa podieľal aj svedok D., ktorému pomáhali podľa svedka C. asi 4 jeho pracovníci. V podstate rovnaký záver možno vyvodiť aj z výpovede svedka D., ktorý uznal, že v prácach im vypomáhali pracovníci žalovaného. Rozsah, v akom sa na odstraňovaní podpornej konštrukcie podieľal žalobca prostredníctvom svojho svedka D. a jeho pracovníkov, nemožno vyvodiť ani z faktúr svedka D. (č. l. 107 až 111), pretože tieto obsahujú v predmete fakturácie len všeobecný opis „pomocných prác“. Jeho faktúra č. 06/2016 (č. l. 107) sa navyše týkala obdobia mája 2016, ktoré nebolo ani predmetom sporu. Výsledky vykonaného dokazovania tak neumožňujú spoľahlivo určiť rozsah, v akom žalobca zabezpečil odstránenie podpornej konštrukcie nosníkov podľa rozpočtu a súpisu k faktúre č. 2016/08. Keďže dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a žalobca ďalšie dôkazné návrhy nepredniesol, súd uzavrel, že žalobca nezabezpečil odstránenie podpornej konštrukcie pod položkou č. 22 v rozsahu uvedenom v stĺpci „jún 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2016/08.
Na účely prerušenia tepelného mosta oceľ - oceľ dodal žalobca na stavbu 211 kusov tzv. isokorb. Nasvedčujú tomu nielen faktúry spoločnosti Schöck - Wittek, s. r. o., IČO: 26813521, č. 2016040188 a č. 2016060340 vystavené pre žalobcu ako odberateľa, ale aj výsluch svedka E., ktorý tieto isokorby na stavbe montoval až do výšky 4. poschodia oceľovej konštrukcie pre balkóny na fasáde budovy. Naopak, žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by isokorby potrebné pre časť oceľovej konštrukcie, ktorú svedok nemontoval (najmä 5. a 6. poschodie oceľovej konštrukcie), dodala B3Bau, s.r.o., TEBAU, s.r.o., alebo iný dodávateľ. Daná položka pritom nepočítala s montážou isokorb, len s ich dodaním na stavbu. Z tohto dôvodu mal súd za dostatočne preukázané, že žalobca dodal žalovanému materiál pod položkou č. 446 (5. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
Obdobne je to aj v prípade ocele, z ktorej sa vyhotovovala oceľová konštrukcia slúžiaca na podporu balkónov na budove, pretože toto skutkové zistenie dostatočne presvedčivo podporuje súbor listinných dôkazov predložených žalobcom - faktúry, v ktorých bol žalobca označený ako odberateľ:
a) faktúra ARS - PROJEKT spol. s.r.o. č. 2016012, ktorá sa týkala vyhotovenia výrobnotechnickej dokumentácie a statického prepočtu nevyhnutných na vykonanie prác na oceľovej konštrukcii (č. l. 222 spisu 19Cb/1/2018); b) faktúry STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., č. FV17-3163/2015, č. FV17-3591/2015, č. FV17-3640/2015, č. FV17-3641/2015, č. FV17-3754/2015, č. FV17-4267/2015 a č. FV17-253/2016, ktoré sa týkali zabezpečenia vyhotovenia potrebného oceľového materiálu (č. l. 240, 241, 245 až 247, č. l. 249 až 252, a č. l. 255 až 257 spisu 19Cb/1/2018); c) faktúra AUTOFATO, s.r.o., č. 10160010, ktorá sa týkala prepravy vyhotoveného oceľového materiálu na účely pozinkovania (č. l. 223 spisu 19Cb/1/2018); d) faktúra ZinkPower Malacky, s.r.o., č. 1610534, ktorá sa týkala pozinkovania oceľového materiálu (č. l. 224 a 225 spisu 19Cb/1/2018); e) faktúra AUTOFATO, s.r.o., č. 10160020, ktorá sa týkala prepravy vyhotoveného oceľového materiálu na stavbu na Prievozskej 10 v Bratislave (č. l. 260 spisu 19Cb/1/2018) f) faktúra Haiservis spol. s r.o., č. 139/2016, ktorá sa týkala výkonu autožeriavov na účely presunu oceľového materiálu na miesto vykonania diela (č. l. 235 až 237 spisu 19Cb/1/2018) a g) faktúry FELBERMAYR SLOVAKIA s.r.o., č. 201613260 so záznamom o prevádzke vozidla z 9.6.2016 a z 10.6.2016 k tejto faktúre, č. 201613415 so záznamom o prevádzke vozidla z 15.6.2016 a z 20.6.2016 k tejto faktúre, ktoré sa týkali výkonu autožeriavov na účely presunu oceľového materiálu na miesto vykonania diela (č. l. 229 až 234 spisu 19Cb/1/2018). Z týchto je možné vyvodiť, že žalobca zabezpečil vyhotovenie výrobnotechnickej dokumentácie a statického prepočtu, vyhotovenie oceľového materiálu, jeho prepravu na pozinkovanie, pozinkovanie, prepravu materiálu zo zinkovne na stavbu a prácu žeriavov. Z tohto dôvodu bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že žalobca dodal žalovanému materiál pod položkami č. 75 (5. nadzemné podlažie) a 31 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
Čo sa týka osadenia oceľových valcovaných nosníkov, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z výsluchu svedka E., ktorý v tom čase bol zamestnanec žalobcu, a ktorý montoval oceľovú konštrukciu na stavbe, možno spoľahlivo vyvodiť len toľko, že žalobca zabezpečil montáž oceľových nosníkov len na prvých troch poschodiach budovy (bez dvoch postranných polí). Medzi stranami pritom nebolo sporné, že súpis k faktúre č. 2017/02 pokrýval až 5. a 6. nadzemné podlažie. Dôležitá je aj tá okolnosť, že jednu z faktúr žalovaného (č. 16VF01033 týkajúcu sa montáže oceľových konštrukcií) žalobca dokonca uznal tým, že pohľadávku z nej započítal na svoju pohľadávku voči žalovanému (už v žalobe tvrdil, že v dôsledku tohto započítania si z faktúry č. 2016/08 uplatňuje len zvyšok dlhu). Započítací úkon by zjavne nerobil, keby montáž oceľových konštrukcií žalovaný nevykonal. Ďalšie dokazovanie v tomto smere ale nebolo navrhnuté, v dôsledku čoho treba pre dôkaznú núdzu vyvodiť skutkový záver, že žalobca nepreukázal vykonanie prác pod položkami č. 74 (5. nadzemné podlažie) a 30 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
Napokon je to tak aj v prípade muriva, ktoré bolo obsahom položky č. 7 (6. nadzemné podlažie) súpisu k faktúre č. 2017/02. V tomto smere žalobca svoje všeobecné tvrdenie o vykonaní diela nepodoprel žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Z listinných dôkazov v podobe dodávateľských faktúr nemožno vyvodiť, že by žalobca označené murivo na stavbu dodal. Ani z výsluchov svedkov nevyplynul iný záver a iné dôkazy žalobca nepredniesol. Súd preto vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal dodanie muriva pod položkou č. 7 (6. nadzemné podlažie) v rozsahu uvedenom v stĺpci „júl 2016/počet. m. j.“ súpisu k faktúre č. 2017/02.
Žalobca vystavil dňa 30.06.2016 faktúru č. 2016/08, ktorou žalovanému vyúčtoval práce na objekte Prievozská 10 v Bratislave podľa súpisu za mesiac jún 2016 v cene 70.650,02 eura so splatnosťou 30.7.2016 (faktúra č. 2016/08, č. l. 6). Prílohou faktúry bol súpis prác a dodávok (č. l. 7 až 10). Faktúru žalobca neuviedol v kontrolnom výkaze DPH, ale žalovaný ju tam uviedol (odpoveď na žiadosť o súčinnosť, č. l. 62 spisu 19Cb/21/2018). Žalovaný vystavil na ťarchu žalobcu v auguste 2016 faktúry č. 16VF00992 (č. l. 11), č. 16VF01015 (č. l. 12), č. 16VF01061 (č. l. 13), č. 16VF01033 (č. l. 14),
č. 16VF01028 (č. l. 15), č. 16VF01029 (č. l. 16), č. 16VF01080 (č. l. 17), č. 16VF01203 (č. l. 18), č. 16VF01204 (č. l. 19), a v roku 2017 faktúry č. 17VF00487 (č. l. 20 a 21), č. 17VF00879 (č. l. 22), č. 17VF00878 (č. l. 23), ktorými požadoval od žalobcu náhradu nákladov za dokončenie diela inými dodávateľmi a zaplatenie sankcií, ktoré v tejto súvislosti údajne utrpel. Žalobca vystavil dňa 15.2.2017 faktúru č. 2017/02, ktorou žalovanému vyúčtoval práce na objekte Prievozská 10 v Bratislave podľa súpisu za mesiac júl 2016 v cene 47.985,34 eura so splatnosťou 15.3.2017 (faktúra č. 2017/02, č. l. 13 spisu 19Cb/1/2018). Prílohou faktúry bol súpis prác a dodávok (č. l. 13 rub až 15 spisu 19Cb/1/2018). Nebolo preukázané, že by súpisy za jún a júl 2016 žalovaný prostredníctvom svedka C. odsúhlasil. Odsúhlasenie sa malo podľa výpovede konateľa žalobcu udiať buď formou telefonátu alebo v podobe emailu. Konateľ žalobcu síce tvrdil, že súpis prác a dodávok bol odsúhlasený, no počas svojho výsluchu sa nevedel rozpamätať, akým spôsobom k tomu došlo. Keďže odsúhlasenie súpisu mohol žalovaný vykonať ústne alebo emailom, bolo na žalobcovi, aby preukázal, že sa stalo jedným z týchto spôsobov. Žiadny email v tomto zmysle nepredložil a nenavrhol ani žiadne dokazovanie. Z výsluchu svedka C. nevyplynulo, že by svedok telefonicky (alebo iným spôsobom) žalobcovi čokoľvek odsúhlasoval. Naopak, svedok C. vypovedal, že faktúru č. 2016/08 prevzal a poslal ju ďalej s tým, aby čakali s jej úhradou. V rámci doplňujúceho výsluchu spresnil, že „faktúry som poslal do firmy, aby ich zaevidovali, ale aby neplatili… Bolo teplo, betón sa neudržiaval, nebolo hotové debnenie, chýbala geotextília, krivosť betónu bola viac ako 7 cm, hoci normál je 1 cm… Dal som pokyn, aby ju dali na fakturáciu s tým, že keď dostaneme od investora pokutu, tak ju uhradíme. … Faktúru č. 2017/02 som poslal, aby ju založili k DPH s tým, že sme sa mali dohodnúť so žalobcom podľa toho ako sa dohodneme s investorom… súpis nebol podpísaný“. Hoci dôveryhodnosť tohto svedka bola v dôsledku jeho postavenia ako zamestnanca žalovaného a neskôr ako jeho zástupcu v konaní znížená, súd mu v podstatnej časti výpovede uveril, pretože nebola v rozpore s výsledkami dokazovania dosiahnutými vykonaním ostatných dôkazov. Keďže svedok A. C. v čase výsluchu nebol splnomocneným zástupcom žalobcu v konaní, jeho výsluch ani nemohol byť vykonaný ako výsluch strany ako to neskôr žalobca namietal. Podstatné z pohľadu skutkového je, že žalobcom spomínaný podpis na faktúre č. 2017/08 nie je dôkazom o schválení súpisu, pretože podľa nepopretého tvrdenia žalovaného tento podpis patril účtovníčke žalovaného, ktorá ním potvrdzovala prijatie faktúry. Navyše, sám svedok A. C. vypovedal, že súpis nebol podpísaný. Z výsluchu svedka C. teda vyplýva, že tento neudelil žalobcovi súhlas so súpismi prác za jún a júl 2016. To, že súpis prác a dodávok k faktúre č. 2016/08 nezodpovedal skutočnému stavu, napokon vyplynulo aj z výpovede samotného konateľa žalobcu, ktorý uznal, že „betón na strop dodala firma Ekobetón cez firmu žalovaného“ a tiež to, že na niektorých prácach, ktoré mal vykonať žalobca, sa zúčastňovali aj zamestnanci žalovaného. Tento záver je v súlade aj s výpoveďou svedka C., ktorý potvrdil, že betón zabezpečoval žalovaný a pri výsluchu tvrdil, že žalobca nerealizoval prácu týkajúcu sa plechov a oceľových konštrukcií. Súd preto neuveril výpovedi konateľa žalobcu v tej časti, v ktorej tvrdil, že súpis prác a dodávok svedok C. odsúhlasil. Že by to tak bolo, nevyplynulo nielen z výpovede svedka C., ale ani z ďalších dôkazov - faktúr z augusta 2016, ktorými žalovaný požadoval od žalobcu náhradu nákladov za dokončenie diela inými dodávateľmi. Jednu z týchto faktúr (č. 16VF01033 týkajúcu sa montáže oceľových konštrukcií) žalobca dokonca uznal tým, že pohľadávku z nej započítal na svoju pohľadávku voči žalovanému (už v žalobe tvrdil, že v dôsledku tohto započítania si z faktúry č. 2016/08 uplatňuje len zvyšok dlhu). Súd preto vychádzal z toho, že pokiaľ ide o súhlas so súpismi prác za jún a júl 2016, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo z dôvodu, že z tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky v podobe vzniku nároku na zaplatenie ceny diela (napr. uznesenie NS SR z 23.1.2014, sp. zn. 3Cdo/294/2012). Pred Vianocami roku 2016 konateľ žalobcu napísal svedkovi A. C., že nemá peniaze na darčeky, v dôsledku čoho svedok požiadal konateľa žalovaného, aby žalobcovi nejaké peniaze poslal ako zálohu na faktúru, kým investor nevyčísli sankcie a kým sa nedorieši refakturácia betónpumpy a oceľových konštrukcií, ktoré musel žalovaný dorábať. Dňa 27.12.2016 prijal žalobca od žalovaného platbu v sume 10.000,- eur. Listom z 24.7.2017 žalobca oznámil žalovanému, že jeho faktúry uvedené v bode 10 vyššie (okrem faktúry č. 16VF01033) neuznáva a považuje návrh dohody o zápočte z 23.6.2017 za bezpredmetný. Zároveň započítal svoju pohľadávku zo spornej faktúry voči pohľadávke žalovaného z faktúry č. 16VF01033. Stavba na Prievozskej 10 v Bratislave, súčasťou ktorej bolo aj žalobcom vykonávané dielo, bola odovzdaná investorovi a bola skolaudovaná v lete 2017 (nesporné skutočnosti). Dňa 15.11.2017 podpísal žalovaný ako zhotoviteľ s MACHO consulting, s.r.o., IČO: 45 940 665, ako objednávateľom dohodu o urovnaní týkajúcu sa diela „Stavebné úpravy spojené so zmenou účelu využitia objektu - Prievozská 10, Bratislava, Ružinov,“ ktorá obsahovala zmienku o tom, že dielo bolo odovzdané 1.7.2017 s tým, že objednávateľ vytkol vady a nedorobky, ktoré mal zhotoviteľ odstrániť do 31.12.2017 [čl. I ods. 1 v spojení s čl. II ods. 1 písm. a].
Nebolo zistené, o aké vady a nedorobky ide, pretože v dohode sa tieto nespomínajú a nie je v nej v žiadnej súvislosti spomenutý ani žalobca ani to, ktoré práce, či dodávky mal vykonať on.
Súd nevykonal dokazovanie stavebným denníkom od spoločnosti MACHO consulting, s.r.o, pretože táto spoločnosť uviedla, že ním nedisponuje a žalobca nenavrhol obstaranie tohto dôkazu z iného zdroja. Súd nevykonal ani žalovaným navrhovaný dôkaz vyžiadaním si žalobcovho daňového priznania za dotknuté zdaňovacie obdobie, pretože tento návrh súd uznesením vyhlásením na pojednávaní 28.09.2018 zamietol a žalovaný ho opätovne nepredniesol. Zároveň nejde o dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať obsah zmluvy o dielo a okolnosti týkajúce sa správnosti postupu pri vystavovaní spornej faktúry.
Z hľadiska právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že strany pri uzatváraní zmluvy konali ako podnikatelia v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vzhľadom na záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného stavbu alebo jej časť a na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu, došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 1 a 2 OBZ. Časť obsahu tejto zmluvy tvorila ústna dohoda, ktorá odkazovala na práce, materiály, ich množstvo a cenu uvedenú v súpisoch, ktoré odrážali položky rozpočtu celej stavby na Prievozskej 10 v Bratislave. Cena diela bola dohodnutá podľa súpisov, teda v súlade s § 536 ods. 3 OBZ. Čas vykonania diela vyplýva z výsluchu konateľa žalobcu a výsluchu svedka C., ktorí potvrdili, že dielo sa malo zhotovovať na mesačnej báze, teda vždy do konca tohto mesiaca, čo treba považovať za dojednanie o čase vykonania diela podľa § 537 ods. 1 OBZ. Miesto odovzdania diela sa pre absenciu dohody strán o tejto otázke riadi § 554 ods. 1 a 3 OBZ, z ktorého je jasné, že dielo sa malo odovzdať v mieste jeho vykonávania, teda na Prievozskej 10 v Bratislave. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na cenu diela na základe zmluvy o dielo. Vo všeobecnosti podľa § 548 ods. 1 OBZ platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Nárok na cenu diela vzniká jeho vykonaním v prípadoch, keď zo zmluvy alebo z Obchodného zákonníka nevyplýva niečo iné. Práve táto okolnosť bola pritom pri posúdení oprávnenosti nároku žalobcu v prejednávanej veci kľúčová. Okamih vzniku nároku na cenu diela možno totiž dohodou strán upraviť aj odlišne, teda tak, aby nezávisel od toho, či a kedy bolo dielo vykonané (rozsudok NS ČR z 30.03.2006, sp. zn. 29Odo/846/2003). Zásada, že nárok na cenu vzniká vykonaním diela, sa uplatňuje len vtedy, ak zmluvne nebolo dohodnuté inak. Strany zmluvy o dielo majú možnosť dohodnúť sa napríklad na postupnom platení ceny diela podľa toho, ako sa dokončujú jednotlivé časti diela, alebo podľa iných kritérií. Nárok na cenu diela môže vzniknúť aj po uplynutí nejakého obdobia alebo až po splnení iných podmienok. Prípustná je aj dohoda v tom zmysle, že nárok na cenu diela vznikne už pred vykonaním diela, teda bez ohľadu na to, či zhotoviteľ splnil svoju povinnosť dielo riadne zhotoviť. O cene diela sa môžu strany dohodnúť aj tak, že sa bude platiť na základe prác vykonaných v predchádzajúcom období. Vznik nároku na cenu diela môže byť tiež viazaný na splnenie odkladacej podmienky (§ 36 ods. 2 OZ). Strany modifikovali v § 548 ods. 1 OBZ zakotvenú všeobecne platnú zásadu vzniku nároku na cenu diela jeho vykonaním. Dohodli sa totiž, že vznik tohto nároku bude závisieť od odsúhlasenia súpisu za daný mesiac, ktorý žalobca ako zhotoviteľ predloží žalovanému ako objednávateľovi na schválenie. Až po odsúhlasení súpisu mohol žalobca vystaviť faktúru za daný mesiac, ktorou by žalovanému vyúčtoval cenu diela pokrytú súpisom. Vznik nároku na cenu diela teda nebol viazaný na vykonanie diela, ale až na odsúhlasenie súpisu. Strany učinili tento nárok závislým od ďalšej právnej skutočnosti - odsúhlasenia súpisu za daný mesiac. V danej veci však bolo preukázané, že žalovaný súpis neodsúhlasil. Nebola preto splnená zmluvnými stranami dohodnutá podmienka vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Žalovaný súhlas neudelil nielen z dôvodu, že kvalita vykonaných prác nezodpovedala predstavám žalovaného, ale aj preto, lebo žalobca niektoré práce vôbec nevykonal. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by odsúhlasenie prác bolo viazané na iné podmienky, než na vykonanie prác. Svedok A. C. tvrdil, že fakturácia sa vykonávala buď na základe podkladov od subdodávateľov alebo podľa toho, čo svedok „videl, že je spravené“. Z toho je zrejmé, že žalovaný na vznik nároku na cenu diela nevyžadoval jeho bezvadné vykonanie. Žalovaného postup, ktorým sporné faktúry síce zaevidoval a „priložil k DPH“, no žalobcovi neudelil súhlas so súpismi, hoci vedel, že niektoré položky zo súpisu žalobca vykonal, možno vyhodnotiť ako konanie, ktorým zámerne zmaril podmienku vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela - odsúhlasenie súpisov. Keďže nesplnenie tejto podmienky oddialilo povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela, bolo jej nesplnenie na prospech žalovaného, v dôsledku čoho sa podľa § 36 ods. 3 OZ odsúhlasenie súpisov prác nestalo podmienkou vzniku nároku na cenu diela za dotknuté dva mesiace. Svojim postupom žalovaný zámerne zmaril túto podmienku, a preto sa na ňu neprihliada. Nárok žalobcu na cenu za dielo
sa tak vo výsledku spravuje rovnakým režimom, aký upravuje druhá veta § 548 ods. 1 OBZ, a závisí teda od toho, či a kedy žalobca dielo vykonal. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca s vykonávaním prác a dodávok potrebných na dokončenie diela aj začal, bolo však otázne, v akom rozsahu ich skutočne vykonal. Na tento účel nemôže poslúžiť dohoda o urovnaní uzatvorená medzi žalovaným a MACHO consulting, s.r.o., pretože táto takéto údaje neobsahuje.
Súd mal za to, že obrana žalovaného spočívajúca v tom, že dielo malo vady, nemôže mať vplyv na vznik nároku na cenu diela jeho vykonaním. To, že dielo môže byť dokončené aj s vadami, plynie aj z viacerých ustanovení Obchodného zákonníka. Ust. § 551 ods. 2 OBZ výslovne počíta s vadami „dokončeného“ diela. Potom § 560 OBZ stanovuje zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 560 ods. 2 OBZ), prípadne za vady, ktoré vyjdú najavo neskôr (§ 560 ods. 3 OBZ). Zo systematiky právnej úpravy nárokov z vád diela, ktorá predpokladá, že objednávateľ si dielo prezrie alebo zariadi jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela (§ 562 ods. 1 OBZ), je zrejmé, že nároky z vád sa majú uplatňovať po dokončení a odovzdaní diela. Inak povedané, nárok zhotoviteľa na cenu diela nezávisí od toho, či žalovanému vznikli nároky zo zodpovednosti za vady diela. Medzi takéto nároky patrí aj právo požadovať primeranú zľavu z ceny diela podľa rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád, a hodnotou, ktorú malo dielo dodané s vadami (porov. § 439 ods. 1 OBZ, ktorý sa pri vadách diela primerane uplatní podľa § 564 OBZ). Objednávateľ má potom právo použiť takýto nárok z vád diela a započítať ho voči cene diela. V danej veci však sám žalovaný tvrdil, že nároky z vád si neuplatnil. Neurobil tak ani počas konania, v ktorom mal dostatočný priestor tieto nároky riadne vymedziť a vyčísliť. Prípadné nároky z vád diela, ktoré mohli žalovanému vzniknúť, tak nemohli mať žiadny vplyv na nárok zhotoviteľa na cenu diela. Tento zhotoviteľov nárok preto závisel výlučne od toho, v akom rozsahu žalobca dielo skutočne vykonal. Nepodstatná je námietka žalovaného, že dielo nebolo odovzdané, lebo ho žalovaný neprevzal. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa odovzdanie a prevzatie diela malo udiať nejakým konkrétnym spôsobom alebo že by bolo viazané na určité podmienky. Ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo tým, že žalovanému umožnil s predmetom diela nakladať v mieste ustanovenom, v ktorom sa vykonávalo (§ 554 ods. 1 a 2 a § 555 ods. 1 OBZ). Skutočnosť, či bolo dielo zo strany žalovaného prevzaté, teda nemá vplyv na vznik nároku žalobcu na cenu za dielo, samozrejme ale len v rozsahu, v akom bolo skutočne vykonané. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že táto cena zodpovedá cene žalobcom dodaných materiálov. To, že žalobca má nárok na cenu materiálov, ktoré žalovanému dodal, vyplýva aj z ďalších ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich záväzkové vzťahy medzi stranami zmluvy o dielo. Zo zisteného skutkového stavu je zjavné, že žalovaný žalobcom vykonané dielo užíval, pretože sám tvrdil, že v časti, v ktorej nebolo vykonané, ho musel nechať dokončiť inými subdodávateľmi. Cenu týchto prác a dodávok žalobcovi dokonca aj vyúčtoval viacerými faktúrami. Nie je podstatné, či tak žalovaný musel urobiť z dôvodu, že sa žalobca dostal do omeškania. V prípade omeškania vzniká totiž objednávateľovi právo od zmluvy o dielo odstúpiť (podľa § 345, resp. § 346 OBZ), nie však právo splniť omeškaný záväzok za dlžníka prostredníctvom tretej osoby. Pokiaľ žalovaný od zmluvy o dielo neodstúpil, čo v konaní ani nebolo sporné, záväzok žalobcu vykonať dielo naďalej trval. Tým, že žalovaný nechal dielo dokončiť inými osobami, znemožnil žalobcovi splniť svoj záväzok a dielo vykonať podľa zmluvy. Takéto konanie žalovaného malo preto podľa § 575 ods. 1 OZ za následok zánik tejto povinnosti žalobcu. Keďže v prejednávanej veci sa dielo zhotovovalo u žalovaného, žalovaný znáša podľa § 542 ods. 1 OBZ nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, pretože zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluva určovala niečo iné. Zároveň platí, že za zánik záväzku žalobcu zodpovedá žalovaný, pretože nemožnosť jeho splnenia privodil tým, že dielo nechal dokončiť iným osobám. Je tiež nepochybné, že v prípade dodávok materiálov, ktoré sa zabudovali do stavby, ide o veci, ktoré nemožno vrátiť alebo odovzdať žalobcovi ako zhotoviteľovi. Tieto okolnosti potom vedú k tomu, že žalovaný má právo podľa § 544 ods. 2 OBZ požadovať od žalovaného, aby mu tento uhradil ceny vecí, ktoré žalobca účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci.
Súd mal preukázané, že žalobca najneskôr 30.6.2016 vykonal dielo (obstaral veci) v rozsahu položiek č. 12, 18, 24, 35, 37, 64 a 65 súpisu k faktúre č. 2016/08. Týmto položkám zodpovedala cena z rozpočtu v sume 481,80 eura + 5.309,70 eura + 144,10 eura + 518,50 eura + 6.240,75 eura + 3.754,14 eura + 24.318,68 eura = 40.767,67 eura, čo znamená, že žalobcova faktúra č. 2016/08 bola opodstatnená v tomto rozsahu. Pokiaľ ide o plnenie žalovaného v sume 10.000 eur, ktoré žalovaný zaplatil žalobcovi 27.12.2016, mal súd za to, že sa táto suma týkala prác obsiahnutých na faktúre č. 2016/08. Žalovaný
od počiatku tvrdil, že žalobca vykonal práce len v rozsahu tejto sumy. Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že položky, ktorých vykonanie žalobca preukázal a vo vzťahu ku ktorým mu vznikol nárok na cenu diela, sa netýkali prác, ale dodávok materiálu. Žalovaného čiastočné plnenie sa tak nemôže týkať sumy 40.767,67 eura, pretože táto zodpovedala cene dodaného materiálu. Žalobca najneskôr 31.7.2016 vykonal dielo v rozsahu položiek č. 64, 65, 75 a 446 (5. nadzemné podlažie) a č. 16, 17 a 31 (6. nadzemné podlažie) súpisu k faktúre č. 2017/02. Týmto položkám zodpovedala cena z rozpočtu v sume 21,60 eura + 103,20 eura + 4.670,40 eura + 478,50 eura + 7.255,31 eura + 8.576,05 eura + 11.511,94 eura = 32.617 eura, čo znamená, že žalobcova faktúra č. 2017/02 bola opodstatnená v tomto rozsahu. Zaplatenie sumy 10.000 eur teda nemalo vplyv na žalobcov nárok na cenu diela v sume 40.767,67 eura. Z rovnakého dôvodu nemala táto platba ani účinky žalobcom tvrdeného uznávacieho prejavu vo zvyšku sumy z faktúry č. 2016/08. Súd bol tiež viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, že tento úkon žalovaného nemožno považovať za uznávací prejav v zmysle § 323 ods. 1 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 2 OBZ. Uznanie nemožno vyvodiť ani z toho, že žalovaný zahrnul faktúry žalobcu do návrhu dohody o započítaní vzájomných záväzkov. V kontexte žalobcovho tvrdenia, že faktúry žalovaného (okrem jednej), ktoré navrhol započítať, nemajú žiadny základ a sú takpovediac vymyslené, nemožno návrhu dohody o započítaní pripisovať účinky uznávacieho prejavu. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že sporné pohľadávky žalobcu zanikli započítaním. Žalobca listom z 24.7.2017 reagoval na žalovaného návrh zápočtu odmietavo, čo nemožno vyhodnotiť ako prijatie návrhu v zmysle § 43c ods. 1 OZ, v dôsledku čoho nemožno ani usudzovať, že medzi stranami bola uzatvorená dohoda o započítaní. Na vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela nemajú vplyv okolnosti súvisiace s uvedením faktúr č. 2016/08 a č. 2017/02 v kontrolnom výkaze DPH či už žalobcu alebo žalovaného. Táto skutočnosť má relevanciu len v upomínacom konaní, pretože zákon č. 307/2016 Z. z. sprísňuje požiadavky na vecné odôvodnenie odporu žalovaného v prípade, že žalobca vyhlási, že faktúru uviedol v kontrolnom výkaze. Z logiky ustanovenia § 11 ods. 4 z. č. 307/2016 Z. z. je zrejmé, že neuvedenie faktúr v kontrolnom výkaze nemôže privodiť nepriaznivé dôsledky pre žalobcu, a to najmä preto, že žalobca ani nie je povinný v návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhlásiť, či faktúru uviedol alebo neuviedol v kontrolnom výkaze. Vznik nároku žalobcu na cenu diela bol preukázaný ku dňu vyhotovenia sporných faktúr, preto na jeho trvanie nemôže mať vplyv, či ich žalobca uviedol v kontrolnom výkaze. Pre úplnosť súd poznamenáva, že žalobca uznal, že v návrhu v upomínacom konaní, ktorý sa týkal faktúry č. 2016/08, bolo uvedené, že žalobca ju má v kontrolnom výkaze, išlo ale o nedorozumenie a pochybenie, pretože v danom čase účinné právne predpisy takúto povinnosť neukladali.
Keďže splatnosť ceny za dielo nebola medzi stranami zmluvne určená, žalovaný je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal (§ 340 ods. 1 OBZ). Za takúto žiadosť možno považovať výzvu žalobcu adresovanú žalovanému v podobe žalobou uplatnených faktúr, ktoré žalovaný aj riadne prevzal a ktoré obsahovali aj konkrétne dátumy splatnosti. Keďže žalovaný svoj dlh včas nesplnil, dostal sa do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti príslušnej faktúry (§ 365 ods. 1 OBZ) a od tohto dňa je povinný zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi úrok z omeškania (§ 369 ods. 1 OBZ). Vzhľadom na to, že tento nebol medzi stranami dohodnutý, žalovaný je v zmysle § 369 ods. 2 OBZ povinný platiť úrok z omeškania podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Žalobca si tento nárok na príslušenstvo uplatnil v súlade s vymedzeným právnym rámcom, a preto je dôvodný, no len vo vzťahu k tej časti ceny diela, na ktorú mu vznikol nárok. Žalovaný má tiež povinnosť podľa § 369c ods. 1 OBZ zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá predstavuje podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sumu 40 eur. Pretože žalobca si pohľadávky z oboch faktúr uplatňoval pôvodne dvoma žalobami, táto suma mu prináleží za obe konania. Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v rozsahu istiny v sume (40.767,67 eura + 32.617 eura =) 73.384,67 eura, paušálnej náhrady nákladov v sume 80 eura a príslušnej časti úroku z omeškania, a preto jej v tejto časti vyhovel (výrok I.) a vo zvyšku ju zamietol (výrok II).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v spore, mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%.
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP). Dôvodil, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 2.8.2019, sp. zn. 31Cob/10/2019, dôkazy nevyhodnotil správne, ani v ich vzájomnej súvislosti. Dôvodnosť a opodstatnenosť nároku uplatneného žalobcom neposúdil správne a presvedčivo. S dôležitými a v merite veci podstatnými dôkazmi a argumentmi žalovaného sa riadne nevysporiadal. Žalovaný uviedol, že naďalej tvrdí, že súpis dodávok tvoriaci prílohu faktúr nepotvrdil, ani nemohol, pretože nezodpovedal skutočnosti. Základnou povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa diela je dielo vykonať riadne a včas, čo sa v predmetnej veci nestalo, pričom sám žalobca tvrdí, že jeho faktúra sa mala vystaviť až na základe potvrdeného súpisu prác. Podľa žalovaného dielo nebolo vykonané riadne, ani úplne, a práve preto ho nemohol ani prevziať, teda v tomto prípade nejde z jeho strany o zámerné zmarenie podmienky splatnosti ceny diela. Žalobca žalovanému dielo neodovzdal ako dokončené, preto žalovaný bol nútený objednané práce uskutočniť sám alebo prostredníctvom tretích osôb za účelom zníženia rizika vzniku škody vo vzťahu k investorovi stavby práve z dôvodu omeškania žalobcu a neplnenia si jeho povinností. Za riadne dodanie diela sa medzi stranami považuje kvalitné a včasné dodanie, keďže žalovanému hrozili pokuty za omeškanie s realizáciou diela zo strany investora. Žalobca už od začiatku realizácie dielčie termíny voči žalovanému neplnil riadne, čo sa aj po viacerých urgenciách nezlepšilo, čím sa dostal do omeškania s plnením celého diela. Žalovaný chcel viackrát e-mailom aj telefonicky danú situáciu riešiť, avšak bezúspešne, čo malo za následok, že prišlo k omeškaniu plnenia diela voči investorovi a k sankciám pre žalovaného zo strany investora, ktoré žalovaný už vyčíslil v konaní. Súd ustálil, že súhlas žalovaného so súpisom prác nebol udelený len z dôvodu nekvalitného výkonu, ale aj preto, lebo žalobca niektoré práce vôbec nevykonal. Ďalej, že podľa dohody strán, nárok na cenu diela vznikne po odsúhlasení súpisu za daný mesiac. Napriek uvedenému však v merite priznal žalobcovi úspech v pomere 70%. Žalovaný poukazoval na obchodné zvyklosti v stavebníctve, že sa zhotovené diela odovzdávajú protokolárne. Toto žalovaný od žalobcu očakával aj v tejto veci tak, ako takéto odovzdávanie a preberanie prebiehalo medzi nimi počas predchádzajúcich období zhotovovania celkového diela. Žalovaný si nároky z vád diela u žalobcu nemohol uplatniť z dôvodu, že dielo mu nebolo riadne dokončené a odovzdané. Žalovaný považuje predovšetkým faktúru č. 2017/02 za špekulatívne a účelovo vystavenú, keďže nebola dodržaná lehota na jej vyhotovenie podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty – bola vystavená po vyše pol roka od dátumu údajného plnenia a žalobcom nebola uvedená v kontrolnom výkaze. Táto skutočnosť je zásadná aj z pohľadu posúdenia dôvodnosti predmetnej faktúry v celom kontexte zistenia údajného plnenia, s čím sa však súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal. Rozsudok pri stanovení práva žalobcu na cenu diela sa v prospech neho zásadne opiera o to, že materiál žalovanému dodal. Objednávka žalovaného sa týkala zhotovenia diela (a nie iba materiálu), teda zahŕňala dodanie materiálu spolu s montážou a príslušnými prácami. Dodanie materiálu, ktorý bol údajne dodaný, ešte nedokazuje aj jeho montáž resp. osadenie, navyše nie je jednoznačne preukázané, že by práve dodaný materiál bol použitý pri vykonávaní diela – disponovať s materiálom mohol jedine žalobca. Z vykonaných dôkazov – faktúr dodávateľov uvedených v bode 18 rozsudku, ktorými žalobca chcel preukázať odovzdanie materiálu a uskutočnenie prác pre žalovaného, nie je možné jednoznačne usúdiť, či vôbec dielo takto vykonal, ani v akom rozsahu sa tak malo stať. Práve naopak, žalovaný preukázal faktúrami svojho subdodávateľa METÁL MONT MKM spol. s r.o. (č. 2016-77 a č. 2016-92), že na miesto zhotovenia diela (Apollis, Prievozská 10, Bratislava) musel zaobstarať dodanie oceľových konštrukcií vrátane zinkovania o váhe: 11,475 ton + 4,828 ton, t. j. spolu 16,303 ton. Žalobca podľa svojho súpisu na faktúre č. 2017/02 pod položkami 75 a 31 údajne dodal 4,52 ton + 6,65 ton, t. j. spolu 11,17 ton pozinkovanej ocele za júl 2016, ktoré tvrdenie žalovaný odmieta. Navyše, podľa rozpočtu (položky 75 a 31) mal žalobca dodať celkom 28,917 + 9,329, t. j. 38,246 ton pozinkovanej ocele na celú stavbu. Aj keby žalobca dodal oceľ v množstve uvedenom na faktúrach od spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., z týchto faktúr vyplýva, že žalobca predmetný materiál objednal v období medzi septembrom 2015 a februárom 2016, čiže ďaleko pred júnom a júlom 2016, t. j. nemal právo žalovanému fakturovať oceľ za jún a júl 2016. Nie je logické ani, že by sa žalobca „predzásoboval“ na stavbe a platil za materiál viac ako pol roka dopredu. Čo sa týka zinkovania, žalobca predložil jednu faktúru od spoločnosti ZinkPower Malacky, s.r.o. Jednak z nej vôbec nevyplýva, že by jej predmet sa mal týkať práve sporného diela, keďže obsahuje napríklad aj položky plota a ťahokovu, ktoré vôbec neboli predmetom sporného diela, nie je na nej žiadny odkaz na miesto vykonávania diela, ani na žalovaného, a z uvedenej hmotnosti (14 693 kg + 4 944 kg) sa tiež
nedá nájsť súvis s dielom, keďže celý objem dodávky ocele malo byť v pozinkovanom prevedení. Z toho vyvstáva jasný rozpor v tom, že keď žalobca celkovo fakturoval 38,246 ton ocele, tak prečo nepredložil faktúru zo zinkovne na tento objem. Súd prvej inštancie faktúry predložené žalovaným nevzal do úvahy a nekonfrontoval ich s uvedenými položkami faktúr žalobcu, pričom porovnaním množstva ocele údajne dodanej žalobcom a reálne zaobstaranej žalovaným, možno logicky konštatovať, že žalovaný by nemal dôvod na predmetnú stavbu zaobstarať túto oceľ v takom rozsahu, keby ju žalobca riadne dodal tak, ako to v súpise tvrdí. Túto skutočnosť podopiera aj konanie a vyjadrenie konateľa žalobcu uvedené v bode 25 rozsudku, kde sa výslovne uvádza: „...kým sa nedorieši refakturácia betónpumpy a oceľových konštrukcií, ktoré musel žalovaný dorábať“.
Ďalej, k položke 446 súpisu a záveru súdu pod bodom 17 rozsudku, žalovaný uvádza, že súd nesprávne zaťažuje dôkazným bremenom žalovaného. Svedok E. udal, že tzv. isokorby montoval iba do výšky 4. poschodia, čiže práve žalobca mal doložiť dôkaz o tom, že isokorby namontoval aj na 5. a 6. poschodie, a nie žalovaný mal mať povinnosť preukázať, že ich namontoval on sám alebo cez tretiu osobu. Predmetná položka súpisu prác a údajné dodanie v tejto časti diela sa vzťahuje práve na 5. poschodie (ktorého uskutočnenie žalobca nepreukázal), ako aj na to, že nemožno súhlasiť so záverom súdu, že tu ide iba o dodanie materiálu, ale ide aj o montáž týchto isokorbov: „M+D Prerušenie tepelného mosta...“, kde „M +D“ zodpovedá práve zaužívanej skratke „montáž a dodanie“. Čo sa týka údajného dodaného množstva isokorbov (101 ks) od žalobcu za júl 2016, potrebných na uskutočnenie príslušných prác, poukazujeme na faktúru č. 2016-72 vystavenú spoločnosťou METÁL MONT MKM spol. s r.o. na ťarchu žalovaného, podľa ktorej žalovaný si sám zaobstaral aj nastavenie isokorbov. To znamená, že ich žalobca nedodal, ako tvrdí, inak by ich žalovaný nepotreboval dodatočne objednať u tretej osoby. Súd prvej inštancie v bode 18 rozsudku je dostatočne a jednoznačne presvedčený, že tam uvedenými faktúrami žalobca preukázal dodanie materiálu. Žalovaný s týmto záverom nesúhlasí, predovšetkým s ohľadom na dátumy jednotlivých plnení v zmysle týchto faktúr. Výrobno-technická dokumentácia spoločnosti ARS-PROJEKT spol. s r.o. je z 15.2.2016, faktúry spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o. z obdobia september 2015 až február 2016, preprava spoločnosťou AUTOFATO, s.r.o. za február a apríl 2016, zinkovanie od spoločnosti ZinkPower Malacky, s.r.o. za február 2016, autožeriav od Haiservis spol. s r.o. za máj 2016. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca tieto plnenia žalovanému nemohol poskytnúť v júni alebo júli 2016, a preto z nich podľa názoru žalovaného vôbec nemožno usúdiť, že by žalobca mohol žalovanému fakturovať sporné položky spornej faktúry č. 2017/02. K záverom súdu v bode 39 rozsudku, že ktoré položky faktúr žalobcu považoval za opodstatnené, žalovaný udáva: Výstuž nosníkov pod položkou 24 (6. NP) k faktúre č. 2016/08 zabezpečoval aj žalovaný a nezahŕňa iba dodanie materiálu, ako to súd usúdil, ale aj potrebné súvisiace montážne práce. Medzi stranami zmluva o dielo nebola uzavretá s obsahom, že sa má dodať iba materiál, ale boli objednané aj súvisiace montážne práce. Z tohto dôvodu nemožno považovať peňažnú sumu uvedenú v tejto položke za riadne dodanie diela, a tak na ňu žalobca nemá nárok. Rovnako žalovaný rozporuje aj plnenia pod položkami 64 a 65, ktoré sa týkajú výstuže. Tieto práce boli uskutočňované aj žalovaným a dohoda nebola iba na dodanie materiálu. Tento záver podporuje aj ustálené vyjadrenie súdu, že betonáž a súvisiace práce na celú stavbu zabezpečoval žalovaný (a nie žalobca), a preto je logické, že ak mazaninu z betónu dodal žalovaný (položky 57 až 61), bolo potrebné zabezpečiť k nej aj potrebnú výstuž (súvisiace položky 64 a 65), čo práve zabezpečil žalovaný. To, že žalobca predložil faktúry, ktorými chce oprieť svoje tvrdenie o dodaní materiálu, ešte nepreukazuje, že žalovanému ho aj skutočne odovzdal. Z uvedeného vyplýva, že aj keby mal súd za preukázaný nárok žalobcu na cenu diela, nemá ho v takej sume, k akej súd prvej inštancie na základe svojej úvahy dospel.
Podľa žalovaného sa súd nevysporiadal správne s úhradou peňažnej sumy 10.000,- eur zo dňa 27.12.2016 zo strany žalovaného, lebo sa týkala nielen dovtedy uskutočnených prác žalobcu, ale celkového plnenia podľa zmluvy o dielo, t. j. vrátane dodaného materiálu. Žalovaný v tejto sume nerozlišoval medzi materiálom a prácami. Preto, ak súd dospeje k záveru, že žalobca dodal dielo v zistenom rozsahu, tak úhrada 10.000,- eur sa má zohľadniť resp. odčítať z takto zistenej hodnoty dodaného diela. Preto má žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, predložené dôkazy nevyhodnotil správne. Ak súd v bodoch 39 a 40 rozsudku žalobcovi priznáva nárok na cenu diela s odvolaním sa výlučne na dodanie materiálu, tak obsahovo už právny vzťah medzi stranami nevyplýva zo zmluvy o dielo, ale v podstate ide o zmluvu kúpnu, preto žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta v plnom rozsahu a žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania.
Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za neprípustné a nedôvodné. Namietal, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, pretože advokát žalovaného JUDr. Ladislav Bohuniczký ml., nepredložil riadne splnomocnenie na zastupovanie žalovaného, a to buď v listinnom originály podpísanom žalovaným, ani v elektronickom originály, autorizovanom v súlade s § 23 zákona č. 305/2013 Z. z., ani v podobe zaručenej konverzie listinného originálu do elektronickej podoby alebo opačne, ktorá by si zachovala účinky originálu. Preto sa na odvolanie nemá prihliadať a malo by byť odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou. Žalobca tiež z opatrnosti namietal, že odvolanie bolo podané oneskorene, nakoľko sa mu javí, že lehota na podanie odvolania pravdepodobne nebola zachovaná. Uviedol, že naďalej trvá na tom, že žalobcovi patrí žalovaný nárok a jeho príslušenstvo v plnom žalovanom rozsahu, čiže nielen v rozsahu priznanom prvým a tretím výrokom napadnutého rozsudku. Odvolanie proti napadnutému rozsudku, v časti, v ktorej bol žalobca neúspešný však žalobca nepodal, pretože si uvedomuje, že súd prvej inštancie bol viazaný princípom formálnej a nie skutočnej pravdy, pričom napadnutý rozsudok je s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, na doposiaľ vykonané dokazovanie a na nesporné skutkové tvrdenia strán ako celok presvedčivo zdôvodnený. Žalobca je pritom presvedčený, že bola jednoznačne preukázaná existencia žalovaného nároku a jeho príslušenstva za každých okolností aspoň tak, ako bola priznaná súdom prvej inštancie v prvom a treťom výroku napadnutého rozsudku, ktoré sú vecne správne. Žalovaný odvolaním formálne uplatnil štyri odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, avšak ani jeden z nich nevymedzil riadne a zrozumiteľne, takým spôsobom, že by bolo jednoznačné, ktorý konkrétny odvolací dôvod sa vzťahuje k tej, ktorej, časti ním len voľne písanej prejavenej nespokojnosti s napadnutým rozsudkom. Nie je úlohou odvolacieho súdu, hľadať alebo dopĺňať nedostatočne identifikované odvolacie dôvody. V odvolaní pritom niet žiadneho odôvodnenia, ktoré by pri akejkoľvek snahe bolo možné podriadiť pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, čo vedie k nedôvodnosti odvolania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že „nejde z jeho strany o zámerné zmarenie podmienky splatnosti ceny diela“, v odvolaní niet zmienky, ktorý konkrétny odvolací dôvod žalovaný v spojení s takouto námietkou uplatňuje. Uvedené zásadne bráni žalobcovi sa k uvedenej námietke náležite vyjadriť. Uvedená námietka je absolútne nedôvodná. Napadnutý rozsudok neobsahuje žiadnu zmienku o zmarenej podmienke splatnosti ceny diela, teda táto námietka je absolútne nedôvodná. Súd prvej inštancie dôvodil k zmareniu odkladacej podmienky zo strany žalovaného iba vo vzťahu k nároku na cenu, teda k inej odkladacej podmienke. Všeobecne platí, že pokiaľ ide o akékoľvek konštatovanie súdu o zámernom zmarení určitej podmienky v zmysle § 36 OZ, ide vždy o právne posúdenie zo strany súdu už zisteného skutkového stavu. V odvolaní, však, žalovaný neuvádza, žiaden dôvod, pre ktorý by podľa nesprávneho názoru žalovaného nemal byť súdom prvej inštancie správne zistený skutkový stav podriadený práve pod zámerné zmarenie odkladacej podmienky zo strany žalovaného v zmysle § 36 OZ. Hoci žalovaný nič nenamieta voči právnemu posúdeniu súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku ohľadom zmarenia odkladacej podmienky zo strany žalovaného k nároku na cenu, žalobca zdôrazňuje, že je správnym skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že strany modifikovali § 548 ods. 1 OBZ a že mesačne predkladal žalobca žalovanému súpis na odsúhlasenie a fakturovalo sa mesačne za zrealizované práce a dodávky. Je tiež správne skutkové zistenie súdu, že na vznik nároku na cenu sa nevyžadovalo bezvadné vykonanie prác a dodávok. Uvedené potvrdil pri svojom výsluchu ešte ako svedok aj p. A. C.. Sú tiež správne skutkové zistenia súdu, že žalovaný od zmluvy o dielo, ktorá je predmetom sporu neodstúpil, odovzdal celú stavbu, vrátane prác a dodávok vykonaných žalobcom investorovi, neoznámil žalobcovi včas údajné vady (žalobca popiera, že by dielo malo vady) ani si žalovaný nikdy neuplatnil nárok z údajných vád voči žalobcovi. Pán A. C. v postavení svedka na pojednávaní konanom dňa 2.6.2020 uviedol, že všetky položky prác uvedené v súpisoch, ktoré sú predmetom sporu boli vyfakturované investorovi. Žalobca trvá na tom, že vykonal všetky práce a dodávky uvedené v súpisoch, ktoré sú prílohami faktúr, ktoré sú predmetom sporu, ako aj to, že tieto súpisy mu žalovaný potvrdil a pripomína, že v spore bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný od okamihu ako mu boli doručené predmetné súpisy neoznámil žalobcovi žiadnu výhradu voči takýmto súpisom, práve naopak. Žalovaný uviedol faktúru žalobcu č. 2016/08 do kontrolného výkazu. Žalovaný v nadväznosti na sms komunikáciu strán k obom súpisom z 20 až 23.12.2016 prejavil vôľu zaplatiť žalobcovi celú cenu podľa uvedených súpisov. Žalovaný v nadväznosti na predmetnú komunikáciu strán zaplatil žalobcovi na faktúru č. 2016/08 iba časť takto fakturovanej ceny, a to len v sume 10.000,- eur, ktorú žalobca
naďalej v uvedených súvislostiach považuje za právny úkon s účinkami uznania zvyšku záväzku z predmetnej faktúry. Medzi stranami pritom nebolo sporným konzistentné skutkové tvrdenie žalovaného, že žalovaný tak plnil len na časť z prác (nie na dodávky materiálu) fakturovaných faktúrou č. 2016/08. Keďže podľa samotného skutkového tvrdenia žalovaného bolo požiadavkou na platenie určitej faktúry jej odsúhlasenie p. A. C., pričom je nesporným, že došlo k predmetnému čiastkovému plneniu zo strany žalovaného, tak potom buď došlo k splneniu takejto podmienky alebo sa splnenie takejto podmienky zámerne zmarilo žalovaným. Obdobne uvedené platí aj pri faktúre č. 2017/02, pri ktorej žalovaný, ako bolo v konaní preukázané, ani napriek opakovanej snahe žalobcu (vyplývajúcej aj z sms komunikácie v súdnom spise), neuviedol žiadnu výhradu voči súpisu prác a dodávok k predmetnej faktúre, naopak svojim podpisom podpísal faktúru žalobcu č. 2017/02, hoci sa to od žalovaného nevyžadovalo. Žalovaný navyše ešte ani 23.6.2017 nerozporoval, že žalobcovi vznikol celý žalovaný nárok, čo vyplýva aj z návrhu Dohody o zápočte podpísaného dňa 23.6.2017 iba zo strany žalovaného a odovzdaného žalobcovi. Žalobca navrhovanú dohodu neuzavrel, keďže žalobca trval na tom, že žalovanému nevznikli údajné pohľadávky voči žalobcovi uvedené v predmetnom návrhu. Aj keď by odvolací súd predmetný návrh dohody nepovažoval za uznanie záväzku žalovaného z faktúr žalobcu č. 2016/08 a 2017/02, tak uvedené nič nemení na tom, že takýto návrh dohody minimálne preukazuje to, že žalovaný ku dňu 23.6.2017 prejavil voči žalobcovi to, že žalobca má voči žalovanému už existujúcu pohľadávku na zaplatenie z faktúry žalobcu č. 2016/08 a 2017/02. Logicky potom uvedené znamená, že ak mal žalovaný za to, že predmetné pohľadávky žalobcu voči žalovanému existovali, tak musel mať tiež za to, že boli splnené podmienky nevyhnutné pre ich vznik. Ak takouto podmienkou bolo odsúhlasenie súpisu p. A. C., tak nevyhnutne žalovaný mal za to, že takýto súpis bol riadne odsúhlasený. Pokiaľ žalovaný nepravdivo tvrdil, že určité práce a dodávky údajne mal dokončiť žalovaný pomocou nejakej tretej osoby, ide len o nepravdivé účelové skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré žalobca už poprel, pretože žalobca všetky práce a dodávky, ktoré sú predmetom sporu riadne dokončil a odovzdal žalovanému. Navyše pre taký prípad by išlo zo strany žalovaného aj o porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného s účinkami v zmysle § 544 ods. 2 OBZ. Pokiaľ žalovaný namieta už v odvolacom konaní neprípustnou novotou, a to novým nepravdivým skutkovým tvrdením žalovaného o údajnom omeškaní žalobcu s vykonávaním diela, tak žalobca takéto skutkové tvrdenie popiera. Žalobca nikdy nebol v omeškaní s vykonávaním diela, ani ktorejkoľvek jeho časti, pričom opak nebol v spore ani preukázaný. Rovnako je neprípustnou novotou, a to novým nepravdivým skutkovým tvrdením žalovaného, že údajne žalovaný očakával protokolárne prevzatie diela. Aj uvedené nepravdivé skutkové tvrdenie žalobca popiera, medzi stranami podľa ich spoločnej obchodnej praxe nedochádzalo, ani v minulosti, k formálnemu písomnému (t. z. protokolárnemu) odovzdávaniu a preberaniu diela, ani ktorejkoľvek jeho časti. Napokon je neprípustnou novotou aj nepravdivé skutkové tvrdenie žalovaného, že faktúra žalobcu č. 2017/02 žalobcom údajne nebola uvedená v kontrolnom výkaze. Faktúra žalobcu č. 2017/02 bola žalobcom uvedená v kontrolnom výkaze k DPH, čo medzi stranami nebolo v sporným. Teda, či už žalovaný odsúhlasil predmetné súpisy alebo „len“ zámerne zmaril ich odsúhlasenie, v oboch prípadoch prvý a tretí výrok rozsudku sú vecne správne.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že „Rozsudok pri stanovení práva žalobcu na cenu diela sa v prospech neho zásadne opiera o to, že materiál žalovanému dodal. Objednávka žalovaného sa týkala zhotovenia diela (a nie iba materiálu), teda zahŕňala dodanie materiálu spolu s montážou a príslušnými prácami. Dodanie materiálu, ktorý bol údajne dodaný, ešte nedokazuje aj jeho montáž resp. osadenie, navyše nie je jednoznačne preukázané, že by práve dodaný materiál bol použitý pri vykonávaní diela – disponovať s materiálom mohol jedine žalobca.“. V odvolaní niet zmienky, ktorý konkrétny odvolací dôvod žalovaný v spojení s takouto námietkou uplatňuje. Uvedená námietka je nedôvodná. Súd správne aplikoval výklad contra proferentem pokiaľ išlo o výklad obsahu jednotlivých položiek predmetných súpisov a dospel k správnym skutkovým zisteniam čo do ich obsahu, a to aj v otázke, ktoré položky obsahujú iba dodávky, a ktoré položky obsahujú iba práce. Žalovaný bol pritom v spore v tomto ohľade doposiaľ pasívny, a ak chcel prezentovať iný výklad jednotlivých položiek, tak mal tak učiniť pred súdom prvej inštancie a nie neprípustne a nepravdivo až v odvolacom konaní. Nie je pravda, že by dodaný materiál mal zahŕňať aj montáž resp. osadenie, ak by to vyslovene nevyplývalo z konkrétnej položky predmetných súpisov. Tomuto v odvolaní odporujúce nové nepravdivé skutkové tvrdenia žalovaného žalobca týmto popiera a zdôrazňuje, že ide o neprípustnú novotu. Súd v rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam o vykonaní všetkých položiek žalobcom týkajúcich sa dodávok materiálu, ktorými súd zdôvodnil priznanie žalovaného nároku a jeho príslušenstva. Žalovaný zavádza, keď uvádza opak, vykonanie všetkých predmetných položiek súpisov preukazujú aj listinné dôkazy,
najmä príslušné dodacie listy a práce žeriavov, kde sa uvádza konkrétne miesto dodania/plnenia, v ktorom bolo žalovanému umožnené s dodaným materiálom nakladať.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta vybrané skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa vykonania určitých položiek súpisov, ktoré boli prílohou faktúr, ktoré sú predmetom sporu, v odvolaní opäť niet zmienky, ktorý konkrétny odvolací dôvod žalovaný v spojení s takouto námietkou uplatňuje. Žalovaný (nesprávne) vidí údajnú nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie k daným položkám, nie vo vykonaných dôkazoch, ale až v neprípustných nových nepravdivých skutkových tvrdeniach, ktoré žalovaný formuluje až v rámci odvolania. Žalovaný nedôvodne namieta v odvolaní správne skutkové zistenia súdu prvej inštancie o vykonaní, položiek 75 a 31 predmetných súpisov zo strany žalobcu (t. z. dodávka ocele). Žalobca uvedené položky vykonal v plnom rozsahu a ich vykonanie podrobne preukázal aj listinnými dôkazmi, ktoré boli najmä prílohou podania - Ďalšie prostriedky procesného útoku žalobcu zo dňa 16.6.2020. Uvedené položky sa týkali iba dodania oceľového materiálu, čo medzi stranami nebolo sporným a opakovane a výslovne zaznelo aj v záverečnej reči žalobcu bez akejkoľvek reakcie žalovaného. Žalobca pritom v konaní preukázal aj príslušnými výkresmi a výkazmi výmer, že uvedené položky sa týkali práve iba materiálu vertikálnych oceľových konštrukcií balkónov. Ich vykonanie preukázal aj výsluch svedka p. E. a výsluch žalobcu. Žalovaný pritom pred súdom prvej inštancie nenamietal vykonanie týchto položiek, ani neprodukoval žiadne dôkazy. Žalobca tak vykonanie týchto položiek preukázal, čo správne zistil aj súd prvej inštancie. Žalovaný produkuje až v odvolaní nové neprípustné a nepravdivé skutkové tvrdenie, že údajne spoločnosť METÁL MONT MKM spol. s r. o. pre žalovaného zabezpečila dodanie predmetných oceľových konštrukcií, ako však žalobca preukázal, dotknutá spoločnosť realizovala práce a dodávky iba na horizontálnych balkónových konštrukciách (napr. balkónových dielcoch – BD), čo následne na pojednávaní potvrdil aj samotný zástupca žalobcu p. A. C., teda nešlo o položky 75 a 31 predmetných súpisov. Pokiaľ ide o položky 446 predmetných súpisov (t. z. dodávka tzv. Isokorb), žalobca uvedenú položku vykonal v plnom rozsahu a jej vykonanie podrobne preukázal aj listinnými dôkazmi, ktoré boli najmä prílohou podania žalobcu - Ďalšie prostriedky procesného útoku žalobcu zo dňa 16.6.2020 (dve faktúry od Schöck – Wittek, s.r.o.). Uvedená položka sa týkala práve iba dodania tzv. Isokorb materiálu a nezahŕňala práce, čo medzi stranami nebolo sporným. Žalobca uviedol, že dve faktúry od Schöck – Wittek, s.r.o. ako subdodávateľa žalobcu dodávajúceho materiál na stavbu Prievozská 10 v Bratislave vzťahujúce sa k položke č. 446 rozpočtu túto položku v celosti pokrývajú, teda aj vrátane faktúrou č. 2017/02 fakturovanej položky č. 446. Žalobca obdobne uviedol takéto skutkové tvrdenie aj vo svojej záverečnej reči. V oboch prípadoch žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, a tak sa stali nespornými. Žalobca tak vykonanie tejto položky preukázal, čo správne zistil aj súd prvej inštancie. Žalovaný pritom produkuje až v odvolaní nové neprípustné a nepravdivé skutkové tvrdenie, že údajne pri danej položke „ide aj o montáž týchto isokorbov: „M+D Prerušenie tepelného mosta...“, kde „M+D“ zodpovedá práve zaužívanej skratke „montáž a dodanie“. Žalobca uvedené nepravdivé a už neprípustné skutkové tvrdenie žalovaného popiera. Žalovaný si dodatočne, nepravdivo a špekulatívne domýšľa znenie obsahu predmetnej položky, ktoré v nej nebolo, hoci mal k tomu dostatočný priestor v priebehu sporu. Predmetná položka teda nezahŕňala samotnú montáž, ale iba dodanie ako už objasnil žalobca. K položkám 24 (t. z. výstuž nosníkov a trámov, bez rozdielu tvaru a uloženia, 10505), 64 (t. z. výstuž mazanín z betónov /z kameniva/ a z ľahkých betónov z betonárskej ocele 10505) a 65 (t. z. výstuž mazanín z betónov /z kameniva/ a z ľahkých betónov zo zváraných sietí z drôtov typu KARI), žalobca uvedené položky vykonal v plnom rozsahu a ich vykonanie podrobne preukázal aj listinnými dôkazmi, ktoré boli najmä prílohou podania žalobcu označeného ako Ďalšie prostriedky procesného útoku žalobcu zo dňa 16.6.2020 (faktúry od STAVMAT STAVEBNINY, s. r. o.), uvedené položky sa týkali práve iba dodania materiálu výstuže, čo medzi stranami nebolo sporným. Žalobca vykonanie týchto položiek preukázal. Žalovaný produkuje až v odvolaní nové neprípustné a nepravdivé skutkové tvrdenia, že údajne „Výstuž nosníkov pod položkou 24 (6. NP) k faktúre č. 2016/08 zabezpečoval aj žalovaný a nezahŕňa iba dodanie materiálu, ako to súd usúdil, ale aj potrebné súvisiace montážne práce. Medzi stranami zmluva o dielo nebola uzavretá s obsahom, že sa má dodať iba materiál, ale boli objednané aj súvisiace montážne práce.“, a že súčasťou položiek 64 a 65 údajne „nebola iba dohoda na dodaní materiálu“. Žalobca uvedené nepravdivé a už neprípustné skutkové tvrdenia žalovaného popiera. Položky 24, 64 a 65 predmetných súpisov zahŕňali výlučne iba dodanie materiálu príslušnej výstuže na stavbu, presne tak, ako to bolo pri všetkých ostatných položkách dodávok výstuže, teda pri položke 54 a 55 na 5. poschodí a v rámci položky č. 12, 16, 17, 35 a 37, pri ktorých žalovaný ani teraz nerozporuje, že tieto položky mali zahŕňať iba dodávku materiálu výstuže a nie „montáž“. Teda ani pri položke 24, 64 a 65, no ani
pri ostatných položkách dodávok výstuží neboli u žalobcu „objednané“ aj údajné súvisiace „montážne práce“, ako nepravdivo tvrdí žalovaný v rámci tejto neprípustnej novoty.
Ak žalovaný v odvolaní namieta, že sa súd nevysporiadal správne s úhradou peňažnej sumy 10.000 eur zo dňa 27.12.2016 zo strany žalovaného, ani v tomto prípade žalovaný nekonkretizuje ním uplatnený odvolací dôvod a uplatňuje v odvolacom konaní neprípustnú novotu, nové nepravdivé skutkové tvrdenie, že údajne sa úhrada sumy 10.000,- eur netýkala len prác. Žalobca uvedené popiera a zdôrazňuje, že žalovaný od počiatku tvrdil, že sa uvedená suma 10.000,- eur týkala len prác z faktúry č. 2016/08, teda nie dodávok materiálu. Na uvedenú zmenu v skutkových tvrdeniach žalovaného uskutočnenú navyše až v odvolacom konaní tak nemožno prihliadať. Žalovaný navyše ani teraz nespomína, akých dodávok materiálu sa mala predmetná úhrada týkať. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súdu bolo predložené platné plnomocenstvo zo dňa 11.2.2020 pre právneho zástupcu žalovaného na všetky úkony v súdnom konaní, a to až do jeho právoplatného ukončenia, a tak je oprávnený v mene žalovaného riadne konať. Bol prítomný na všetkých pojednávaniach v roku 2020, na pojednávaní dňa 2.6.2020 bol s ním prítomný osobne aj konateľ žalovaného, čím platnosť jeho splnomocnenia a vôľa splnomocniť právneho zástupcu boli jednoznačne prejavené. V prípade neplatnosti tohto splnomocnenia by konajúci súd istotne nebol konal za účasti právneho zástupcu. Až do svojho ostatného podania sám žalobca platnosť splnomocnenia ani nevytýkal. Odvolanie žalovaného bolo podané včas dňom 4.12.2020, čiže námietka žalobcu je v tomto smere neopodstatnená. Odvolacie dôvody boli žalovaným uvedené, uplatnené a riadne odôvodnené. Je pravdou, že strany sa dohodli, že súpis vykonaných prác bude žalovanému predkladaný mesačne, na základe ktorého potom mohol žalobca fakturovať príslušné plnenie. Podmienkou však bol súhlas zo strany žalovaného s takýmto súpisom, čo žalobca uznal aj vo svojom vyjadrení. Žalobca však opomína, že žalovaný s predloženým súpisom nesúhlasil práve z dôvodu, že dielo za príslušný mesiac mu žalobca neodovzdal vo fakturovanom rozsahu. Navyše bol žalobca s odovzdávaním v omeškaní, čo malo za následok uplatnenie sankcií voči žalovanému zo strany investora stavby. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že dielo nemalo vady, no nemohol ich u neho riadne uplatniť z dôvodu, že dielo nebolo odovzdané. Žalovaný musel dielo dokončiť namiesto žalobcu. O týchto prácach žalovaný predložil súdu dňa 16.7.2020 aj faktúry od subdodávateľa METÁL MONT MKM spol. s r. o., ktorými vykonanie chýbajúcich častí diela preukázal. Je samozrejmé, že položky uvedené v súpisoch žalobcu boli vyfakturované aj investorovi, pretože žalovaný objednával u žalobcu ako subdodávateľa práce, ktoré požadoval investor na predmetnú stavbu na základe stanoveného projektu. Logicky z toho vyplýva, že žalovaný nemohol fakturovať iné plnenie, iba také, ku ktorému sa zaviazal voči investorovi stavby a ktoré uskutočnil namiesto žalobcu. Odovzdanie diela a fakturácia žalovaného voči investorovi ešte neznamená, že dielo bolo fakticky zrealizované žalobcom. Práve na túto skutočnosť poukazoval v priebehu konania žalovaný a namietal ju aj v odvolaní, keď súd nesprávne vyhodnotil žalobcom predložené faktúry, ako priame dôkazy, ktoré mali odovzdanie preukázať. Žalovaný má za to, že žalobca dohodnuté dielo neodovzdal, hodnoverne to ani nepreukázal. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že vykonal všetky práce v súpisoch, ako aj to, že tieto súpisy mu žalovaný potvrdil. Práve naopak, žalovaný faktúry neuhradil z dôvodu, že ich neuznal – v priebehu konania sa preukázalo, že A. C. dal pokyn žalovanému, aby s úhradou ešte počkal s poukazom na nezrovnalosti v súpise. Žalobca si mylne domýšľa, že z uvedenej SMS-komunikácie by mala vyplývať vôľa zaplatiť celú cenu faktúry č. 2016/08 podľa súpisu, či dokonca úhradou 10.000,- eur (ktorá bola uhradená bez variabilného symbolu) mal uznať zvyšok tejto faktúry aj faktúry č. 2017/02. Žalobca pritom nelogicky hľadá súvis aj vo vzťahu k faktúre č. 2017/02, hoci táto bola vyhotovená a žalovanému doručená približne až po uplynutí dvoch mesiacov od tejto úhrady (a šesť mesiacov po údajnom plnení), čiže žalovaný takto nemal možnosť uznať túto faktúru ani teoreticky. Podpis na tejto faktúre patrí administratívnej pracovníčke žalovaného, ktorý potvrdzuje iba jej prevzatie a nie samotný obsah plnenia. Tvrdenie žalobcu, že tým žalovaný uznal plnenie, a tak aj dôvodnosť faktúry je zavádzajúce. Návrh dohody o zápočte zo strany žalovaného bol predložený za účelom mimosúdneho riešenia vzťahu a sporu medzi stranami takýmto formálnym spôsobom, ktorého cieľom bolo ukončenie sporu de facto finančným vyporiadaním práve z dôvodu, že žalovanému vznikli dodatočné náklady voči investorovi stavby vo forme zmluvnej pokuty kvôli omeškaniu žalobcu s vykonávaním diela. Návrh dohody bol žalobcovi predložený bezodkladne po tom,
čo žalovanému investor oznámil výšku zmluvnej pokuty. O tomto postupe žalobca veľmi dobre vedel, medzi stranami bola predbežná dohoda o finančnom vyporiadaní po uplatnení sankcií, čo vyplýva aj z vyjadrení a výpovedí prednesených v priebehu súdneho konania. V žiadnom prípade teda nemôže ísť predložením návrhu o zápočte o uznanie záväzku voči žalobcovi. Žalobca opätovne nepravdivo tvrdí a snaží sa navodiť dojem, že dielo vykonal v plnom rozsahu v zmysle súpisu, a to napriek tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie mu nepriznal plný úspech. Ak je žalobca takto pevne presvedčený o svojich tvrdeniach, istotne by podal odvolanie proti rozsudku v zamietnutej časti. Zo strany žalovaného nejde o novoty. Na omeškanie s vykonaním diela sa žalovaný odvolával už v priebehu konania. Faktúry za príslušné predchádzajúce kalendárne mesiace (t. j. pred júnom a júlom 2016) boli žalobcom riadne uhradené. Vo veci sporných faktúr však k takémuto bezproblémovému postupu nedošlo z dôvodu, že to boli jednak tzv. konečné faktúry za celé dielo, pričom žalobca celkové dielo žalovanému nikdy protokolárne neodovzdal, a tak by si žalovaný nemohol uplatniť prípadné nároky, ktoré vyplynuli z oneskoreného, vadného a neúplného dodania diela. Preto žalovaný faktúru č. 2017/02 neeviduje v kontrolnom výkaze k DPH, ani vo svojom účtovníctve, lebo ju neuznáva, čo uviedol aj v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj na pojednávaní dňa 2.6.2020. Žalobca túto faktúru vyhotovil v rozpore so zákonom o DPH až po uplynutí pol roka údajného plnenia. Keby bolo naozaj došlo k plneniu zo strany žalobcu v zmysle predmetnej faktúry a súpisu k nej, určite by nečakali s jej vyhotovením a doručením až takú dlhú dobu. Táto skutočnosť tiež podporuje tvrdenie žalovaného, že žalobca s dielom bol v omeškaní, a preto musel žalovaný práce vykonať namiesto neho. Predmetnú faktúru považuje žalovaný za špekulatívnu. Žalobca sa vyjadril klamlivo vo svojom podaní v upomínacom konaní, keď tvrdil, že faktúru č. 2016/08 uviedol v kontrolnom výkaze k DPH a až na pojednávaní dňa 2.6.2020 došlo z jeho strany k priznaniu, že ju v kontrolnom výkaze predsa len nemá. Žalovaný určite nezavádza, pretože žalovaným rozporované faktúry od subdodávateľov žalobcu a dodacie listy skutočne nemôžu jednoznačne preukázať vykonanie diela zo strany žalobcu za mesiace jún a júl 2016, keďže uvedené výkony sú zo skoršieho obdobia a ani sa nezhodujú v celkovom množstve zinkovanej ocele fakturovanej žalobcom a skutočne dodanej ocele na základe subdodávateľských faktúr žalobcu. Naopak, žalobca zavádza, ak tvrdí, že žalovaný sa nevyjadril k jednotlivým položkám faktúr. Učinil tak napríklad v podaní zo dňa 21.10.2020, v ktorom jednoznačne predniesol svoje výhrady ku konkrétnym položkám, ktoré mu žalobcom neboli dodané. Žalovaný poukazuje na to, že podľa neho súd žalobcovi nesprávne uveril, že dielo odovzdal na základe ním predložených (podľa žalovaného irelevantných) nepriamych faktúr, na druhej strane ale tak mal logicky uveriť aj žalovanému, že chýbajúce časti diela uskutočnil namiesto žalobcu podľa faktúr od METÁL MONT MKM spol. s r. o., no neučinil tak. To sa vzťahuje aj k údajnému plneniu žalobcu pod položkou 446 súpisu (dodávka tzv. isokorb), vzhľadom k faktúram uvedenej spoločnosti, ktoré obsahujú položky na dodávky, ktoré musel žalovaný zabezpečiť namiesto žalobcu. Žalobca opätovne zavádza, keď tvrdí, že sa žalovaný doteraz neodvolával na dodávky od METÁL MONT MKM spol. s r.o. – stalo sa tak elektronickým podaním zo dňa 16.7.2020. Zároveň žalobca opomína, že svedok E. uviedol, že v rámci oceľových prác žalobca vykonával práce iba do 4. podlažia, čiže 5. a 6. podlažie (ktoré sa týkajú žalovaných faktúr) už nerealizoval. Žalovaný považuje za veľmi divné vyjadrenie žalobcu, že skratka „M+D“ má iný význam, ako v stavebníctve zaužívaná skratka pre „montáž a dodávka“. Žalovaný so žalobcom uzavrel zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalobca odovzdať ucelené dielo, čiže dodávku a montáž všetkých súčastí diela, ktoré boli uvedené na súpise prác bez toho, aby sa na tom museli podieľať či už zamestnanci žalovaného alebo iné osoby – subdodávateľské firmy, čo žalovaný preukázal faktúrami týchto osôb o vykonaných prácach. Konštatovania žalobcu o „nespornosti“ niektorých skutočností vyjadrujú iba jeho domnienky a nie fakty, čím sa podľa žalovaného len snaží zavádzať.
Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odvolacia replika žalovaného je v celosti nedôvodná a nič nemení na neprípustnosti a nedôvodnosti odvolania. Odvolanie je neprípustné, keďže bolo podané neoprávnenou osobou, a to už z toho dôvodu, že dotknutý advokát žalovaného nepredložil súdu splnomocnenie na zastupovanie žalovaného, ktoré by vyvolávalo účinky voči súdu. Musí ísť buď o originál splnomocnenia alebo o splnomocnenie s účinkami originálu. Nepostačuje „konkludentné“ splnomocnenie. Odvolacia replika žalovaného akoby nepostrehla zákonnú koncentráciu konania a aj v odvolacom konaní ňou žalovaný uplatňuje ďalšie neprípustné novoty, konkrétne neprípustné nové skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré sú pritom všetky nepravdivé a žalobca ich tak popiera. Takto žalovaný napríklad produkuje nové a nepravdivé skutkové tvrdenie, že faktúry, ktoré sú predmetom sporu sú údajne „tzv. konečné faktúry za celé dielo, pričom žalobca celkové dielo žalovanému nikdy protokolárne neodovzdal“. Uvedené neprípustné skutkové tvrdenie žalovaného je
neprípustnou novotou, nakoľko žalovaný nikdy v konaní pred súdom prvej inštancie takéto skutkové tvrdenie neuvádzal. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaného je navyše nepravdivé, a tak ho žalobca popiera. Faktúry, ktoré sú predmetom sporu neboli konečnými faktúrami, ale išlo o bežnú fakturáciu medzi stranami. Medzi stranami napokon neboli dohodnuté žiadne osobitné pravidlá pre tzv. konečnú fakturáciu, medzi stranami nebolo dohodnuté ani protokolárne odovzdávanie diela, či častí diela; a údajne „Návrh dohody bol žalobcovi predložený bezodkladne po tom, čo žalovanému investor oznámil výšku pokuty. O tomto postupe žalobca veľmi dobre vedel...“. Uvedené neprípustné skutkové tvrdenie žalovaného je neprípustnou novotou, nakoľko žalovaný nikdy v konaní pred súdom prvej inštancie takéto skutkové tvrdenie neuvádzal. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaného je navyše nepravdivé a tak ho žalobca popiera. Žalobca nevedel o tom, aké boli skutočné dôvody žalovaného, pre ktoré tento predložil žalobcovi návrh dohody, v ktorej uznával záväzky žalovaného voči žalobcovi z faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalobca mal jedine informáciu o tom, že žalovaný dočasne pozastavil všetkým svojim dodávateľom platby, avšak žalovaný nedal ani náznakom žalobcovi vedieť, že by mu nemienil zaplatiť plnú fakturovanú sumu, práve naopak. Uvedené nové skutkové tvrdenie žalovaného podľa názoru žalobcu skôr potvrdzuje motív žalovaného, pre ktorý žalovaný nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi. Je zjavné, že žalovaný skrátka nemal v danom čase dostatočnú likviditu, a tak uprednostnil pred vyplatením žalobcu iných dodávateľov žalovaného, ktorých ešte v danom čase potreboval. Odvolacia replika žalovaného v ostatnom obsahuje ďalšie skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré z dôvodu ich nepravdivosti žalobca všetky popiera a v celosti odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu. Žalobca zdôrazňuje, že nie je pravda, že by žalovaný s predloženými súpismi nesúhlasil z dôvodu, že by mu dielo za príslušný mesiac neodovzdal žalobca vo fakturovanom rozsahu. Z vykonaných výsluchov napr. svedka A. C., či žalobcu, či z ostatných vykonaných dôkazov, takáto skutočnosť nielenže nevyplynula, naopak vyplynul opak; a súdu správne neušlo pozornosti, že na faktúrach subdodávateľov žalobcu, ktorými bol fakturovaný dodaný materiál/vykonané práce bolo uvedené ako miesto dodania takéhoto tovaru/služby Prievozská 10 v Bratislave, kde bolo tiež žalovanému umožnené s takýmto dodaným materiálom/vykonanými prácami nakladať.
Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), v prvom rade dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu v časti zamietol, bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Pokiaľ teda ide o odvolanie žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý výrok bol v celom rozsahu v prospech žalovaného, keďže ním bola žaloba v časti o zaplatenie sumy 31.467,69 eura s príslušenstvom zamietnutá, čím bolo rozhodnuté v tejto časti v jeho prospech, žalovaný nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania voči nemu. Keďže teda vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, nedošlo k rozhodnutiu v neprospech žalovaného, odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaného voči výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť (výrok I.).
Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovaného, t. j. jeho odvolanie voči výroku I. a III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd po zistení, že odvolanie v tejto časti bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v tejto časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), po zopakovaní dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1, 2 CSP), s prejednaním veci na pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v tejto časti je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP) a vo zvyšnej časti vyhovujúci výrok I. zmeniť tak, že sa žaloba vo zvyšku zamieta (§ 388 CSP), (výrok II.).
Odvolateľ v podanom odvolaní spochybňoval včasnosť podania odvolania. K tomu odvolací súd uvádza, že rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovaného osobne prítomnému na jeho vyhlásení, doručený do vlastných rúk dňa 20.11.2020. Lehota 15 dní na podanie odvolania žalovanému uplynula dňa 7.12.2020 (nakoľko posledný deň lehoty 5.12.2020 pripadol na sobotu). Odvolanie žalovaný podal dňa 4.12.2020, t. j. včas. Zároveň k námietke žalovaného, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, nakoľko nebolo predložené riadne plnomocenstvo pre právneho zástupcu žalovaného, odvolací súd uvádza, že v spise sa nachádza plnomocenstvo pre právneho zástupcu žalovaného zo dňa 11.2.2020 na č. l. 189 spisu, pričom žalovaný sa osobne zúčastnil pojednávania v prítomnosti tohto splnomocneného právneho zástupcu dňa 2.6.2020 a voči svojmu zastúpeniu nič nenamietal, napokon v odvolacom konaní opakovane predložil udelené plnomocenstvo zo dňa 11.2.2020 vykonaním zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do podoby elektronickej, opatrené osvedčovacou doložkou. Z uvedeného má odvolací súd dostatočne preukázané zastupovanie žalovaného splnomocneným právnym zástupcom, a teda podanie odvolania v jeho mene oprávnenou osobou.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia ceny diela v časti o zaplatenie sumy 73.384,67 eura s príslušenstvom vyhovel dôvodiac, že mal preukázaný rozsah žalobcom pre žalovaného uskutočnených dodávok materiálu a vykonaných prác na stavbe Prievozská 10 v Bratislave pri uplatnených položkách za výstuž – položky č. 12,24,35,37,64 a 65 súpisu k faktúre č. 2016/08 a č. 64 a č. 65 pre 5. nadzemné podlažie a č. 16 a 17 pre 6. nadzemné podlažie súpisu k faktúre č. 2017/02; vlnitý trapézový plech – položka č. 18. súpisu k faktúre č. 2016/08; prerušenie tepelného mosta oceľ – oceľ – 211 ks. Isokorb – položka č. 446 súpisu k faktúre č. 2017/02; oceľ – položky č. 75 a č. 31 súpisu k faktúre č. 2017/02 keď dospel k právnemu záveru, že strany sa dohodli na vzniku nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela v závislosti od odsúhlasenia súpisu za daný mesiac, avšak vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi súhlas so súpismi neudelil, hoci žalobca niektoré položky vykonal, žalovaný tým zámerne zmaril podmienku vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela – odsúhlasenie súpisov, v dôsledku čoho sa odsúhlasenie súpisov podľa § 36 ods. 3 OZ nestalo podmienkou vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela za dotknuté dva mesiace, preto sa na túto podmienku neprihliada. Súd tiež uzavrel, že skutočnosť, že dielo malo vady, nemôže mať vplyv na vznik nároku na cenu diela jeho vykonaním. Pokiaľ ide o odovzdanie diela, k tomuto došlo tým, že žalobca umožnil žalovanému s predmetom diela nakladať v mieste ustanovenom, kde sa vykonávalo. Žalovaný má preto nárok požadovať od žalovaného, aby mu tento uhradil ceny vecí, ktoré žalobca účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci. Keďže splatnosť ceny diela nebola dohodnutá, žalovaný je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal, k čomu došlo v podobe žalobou uplatnených faktúr, ktoré žalovaný aj riadne prevzal a ktoré obsahovali aj konkrétne dátumy splatnosti. Súd tiež uzavrel, že zaplatenie sumy 10.000,- eur nemalo vplyv na žalobcov nárok na cenu diela, nakoľko táto zodpovedala cene dodaného materiálu, pričom suma 10.000,- eur sa mala týkať prác a nie dodávok materiálu.
Vzhľadom na odvolacie dôvody žalovaného, spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení dôkazov súdom prvej inštancie, nariadil odvolací súd na prejednanie veci odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 CSP), pretože považoval za potrebné čiastočne zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.
Žalovaný v odvolaní namietal, že nakoľko dielo nebolo žalobcom vykonané riadne ani úplne, nemohol ho žalovaný prevziať, preto pokiaľ nepotvrdil žalobcovi súpis dodávok tvoriaci prílohu faktúr, nešlo z jeho strany o zámerné zmarenie podmienky splatnosti ceny diela. Poukazoval na to, že podľa
obchodných zvyklostí v stavebníctve sa zhotovené diela odovzdávajú protokolárne. Faktúra č. 2017/02 bola účelovo a špekulatívne vystavená po vyše pol roka od dátumu údajného plnenia. Dodanie materiálu žalobcom ešte nedokazuje jeho montáž, alebo že by práve dodaný materiál bol použitý pri vykonávaní diela. Žalobca nepreukázal, v akom rozsahu dielo vykonal. Pokiaľ ide o dodanie oceľových konštrukcií vrátane zinkovania, tak uvedené dodal subdodávateľ žalovaného METÁL MONT MKM s. r. o., žalobca nepreukázal, že namontoval isokorby na 5. a 6. nadzemné podlažie. Faktúry, ktorými chcel žalobca preukazovať dodávky materiálov, sú z iných období ako jún a júl 2016. Pokiaľ ide o výstuž, predmetom zmluvy bola nielen dodávka, ale aj montážne práce pričom časť výstuže zabezpečoval aj žalovaný. Uhradená suma 10.000,- eur sa týkala nielen prác, ale celkového plnenia podľa zmluvy o dielo, vrátane dodaného materiálu.
Odvolací súd na pojednávaní strany oboznámil s tým (v zmysle § 181 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), že má za to, že medzi stranami nespornými skutočnosťami je, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. OBZ ústnou formou, pričom predmetom zmluvy o dielo boli práce a materiály, ich množstvo a cena uvedená v súpisoch k sporným faktúram za mesiace jún 2016 a júl 2016. Pokiaľ ide o vznik nároku na cenu diela, strany sa dohodli, že až po odsúhlasení súpisu za daný mesiac žalovaným, vystaví žalobca faktúru za daný mesiac. Spornými medzi stranami ostal rozsah žalobcom skutočne dodaných prác a materiálov, pričom vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu čo do výroku II. napadnutého rozsudku je podané neoprávnenou osobou podľa § 359 CSP, predmetom odvolacieho konania je posúdenie iba otázky preukázania dodania položiek 1. výstuž pri položkách č. 12,24,35,37,64 a 65 k súpisu k faktúre č. 2016/08 a č. 64 a 65 pre 5. nadzemné podlažie a č. 16 a 17 pre 6. nadzemné podlažie k súpisu k faktúre č. 2017/02; položky 2. vlnitý trapézový plech pri položke č. 18 k súpisu k faktúre č. 2016/08; 3. isokorby pod položkou č. 446 súpisu k faktúre č. 2017/02 a 4. ocele – oceľovej konštrukcie – pod položkami č. 75 a 31 súpisu k faktúre č. 2017/02. Ďalej ostal sporný účel úhrady sumy 10.000,- eur dňa 27.12.2016 na účet žalobcu. Čo sa týka predbežného právneho posúdenia veci, odvolací súd stranám uviedol, že sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o posúdenie otázky uzavretia zmluvy o dielo; dohody strán na vzniku nároku na cenu diela po odsúhlasení súpisu žalovaným ako aj so záverom o zámernom zmarení tejto podmienky vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela žalovaním neodsúhlasením daných súpisov; ako i so záverom, že vady diela v tomto prípade nemajú vplyv na vznik nároku na cenu diela jeho vykonaním a tiež so záverom; že medzi stranami nebola dohoda o povinnosti protokolárneho odovzdávania diela, preto došlo k odovzdaniu diela tým, že žalobca žalovanému po vykonaní diela umožnil s dielom nakladať v mieste jeho zhotovovania. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sumu 10.000,- eur uhradenú žalovaným dňa 27.12.2016 na účet žalobcu, nebolo možné zohľadniť pri posudzovaní žalobcovho nároku na cenu skutočne vykonaného diela.
Žalobca navrhoval v odvolacom konaní vykonať dokazovanie sms komunikáciou a výsluchom p. C. za žalovaného, ako aj prečítaním časti výpovede p. C. na pojednávaní dňa 2.6.2020. Žalovaný návrhy na dokazovanie v odvolacom konaní nemal žiadne.
Na pojednávaní odvolací súd potom zopakoval dokazovanie výsluchom sporových strán a oboznámením listín: a to zo spisu sp.zn. 19Cb/21/2018 obsah žaloby na čl. 2, výpis z účtu na čl. 4 - potvrdenie o prijatí platby, ďalej vyjadrením žalobcu čl. 68 spisu a sms komunikáciou z čl. 183 spisu 19Cb/1/2018 zo dňa 20-23.12.2016, ako aj oboznámením výpovede A. B. C. na pojednávaní dňa 2.6.2020.
Žalobca v odvolacom konaní uviedol, že považuje prvý výrok napadnutého rozsudku, v ktorom bol žalobca úspešný, za vecne správny. Naďalej trvá na tom, že mu patrí nárok v celom rozsahu. Hoci odvolací súd v rozhodnutí sp. zn. 31Cob/10/2019-135 z 2.10.2019 posúdil, že nedošlo k uznaniu záväzku vzhľadom k tomu, že nebol v spise žiaden dôkaz k sprievodnému prejavu, že sa malo platiť na väčší záväzok, žalobca má za to, že v tomto ohľade sa skutková situácia v priebehu ďalšieho konania zmenila, pretože tento sprievodný prejav vyplýva z sms-komunikácie, ktorá bola vykonaná súdom I. inštancie medzi žalobcom a žalovaným konajúcim p. C., kde žalobca sa dopytoval na to, kedy mu zaplatia v tom čase jedinú splatnú faktúru č. 2016/08 a žalovaný uviedol, aby poslal fakturačné údaje. Bol to deň 23.12.2016 v spojení s tým, že 27.12.2016 prišla suma 10.000,- eur na účet žalobcu a v spojení
s výsluchom svedka p. C., ktorý uviedol, že uvedenú sumu platil na danú faktúru č. 2016/08, pretože sa blížili Vianoce a že ho požiadali zo strany žalobcu, aby poskytli plnenie. Žalobca neustále tvrdil, že mu vznikal nárok na zaplatenie ceny diela postupne, tak ako boli žalobcom postupne realizované práce a dodávky, pričom tento nárok žalobca fakturoval žalovanému mesačne. Žalobca každomesačne posielal žalovanému súpis prác a dodávok, ktoré takto vykonal na jeho odsúhlasenie. V spore bolo dostatočne preukázané, že k takémuto odsúhlaseniu došlo, a to výsluchom svedka A. B. C., keď tento uviedol, že preberal súpisy od subdodávateľov a keď ich odsúhlasil, poslal ich žalovanému na úhradu. Pri oboch faktúrach žalobcu, ktoré sú predmetom sporu uviedol, že ich poslal žalovanému. Logicky teda nevyhnutne muselo dôjsť k odsúhlaseniu súpisov, pretože inak by ich neposielal na úhradu. Pokiaľ odkladacou podmienkou vzniku nároku na cenu pri faktúre č. 2016/08 bolo odsúhlasenie príslušného súpisu prác a dodávok, tak už len zo samotnej skutočnosti, že právny zástupca žalovaného na prvom pojednávaní výslovne slovami uznal záväzok žalobcu v sume predmetných 10.000,- eur, nerozporoval 10.000,- eur za práce, hoci ďalej rozporoval zostatok žalovaného nároku. Súčasne to znamená, že boli splnené podmienky pre vznik nároku na predmetných 10.000,- eur, čo znamená, že bol odsúhlasený súpis k celej faktúre, čiže z tohto má žalobca za to, že nevyhnutne súpis k faktúre č. 2016/08 bol odsúhlasený ako celok, inak by nebol dôvod platiť ani predmetných 10.000,- eur za práce. Nebolo tiež medzi stranami sporným, že žalobca začal vykonávať všetky fakturačné práce a dodávky, rovnako nebolo medzi stranami sporné, že všetky takto fakturované položky boli v celom rozsahu vykonané a odovzdané investorovi. Žalobca dostatočne preukázal, že všetky ním fakturované práce a dodávky riadne vykonal. Na druhú stranu žalovaný síce tvrdil, že žalobca niektoré práce a dodávky údajne nevykonal v celom rozsahu, na preukázanie týchto tvrdení predložil faktúry, ktorými malo byť poskytnuté zo strany žalovaného náhradné plnenie za žalobcu k takýmto položkám. Súčasne však v súdnom spore bolo preukázané, že predmetné faktúry predložené žalovaným sa netýkajú položiek, ktoré boli fakturované zo strany žalobcu. Nebolo tiež sporným ani to, že žalovaný nevytkol žalobcovi včas žiadne vady, a tak ani nemožno priznať žalovanému prípadný nárok z vád s odkazom na § 562 ods. 2 OBZ. Keďže práce a dodávky sú nesporne vykonané, tak ak by určité práce a dodávky žalovaný aj zabezpečil náhradným plnením, čo sa nestalo, lebo ich zabezpečil žalobca, by z jeho strany išlo o spôsobenie dodatočnej zmeny plnenia a v takejto časti záväzku žalobcu by tento záväzok na vykonanie časti diela zanikol a zároveň by to znamenalo, že sú vykonané všetky položky v súpisoch, ktoré boli predložené, ak nedošlo k odsúhlaseniu, teda k zmareniu, a teda by sa na takú podmienku neprihliadalo. Žalobca preto navrhoval, aby v prípade, ak by odvolací súd považoval odvolanie žalovaného proti II. výroku za prípustné, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že by žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Inak aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že odvolanie voči výroku II. odmietne. Žalobca poukazoval na motív, pre ktorý sa neplatili faktúry a to, že investor nezaplatil žalovanému posledné 2 faktúry, rovnako žalobcovi sa nezaplatili posledné 2 faktúry. Aj p. C. uviedol, že sa to neplatilo preto zo strany investora, aby si investor mohol uplatniť prípadné nároky z omeškania, tiež bolo povedané, že žalovaný nároky na zmluvné pokuty premieta do nárokov svojich subdodávateľov a je nerozhodné, akou kvalitou boli práce vykonané. Žalovaný dostal od investora pokutu za omeškanie, ktorú však nezavinil žalobca, a keďže žalovaný so žalobcom už ďalej nespolupracuje, premietol svoje náklady na žalobcu.
Žalovaný sa v odvolacom konaní bránil tým, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že úhradou sumy 10.000,- eur mal žalovaný uznať celú predmetnú faktúru. Pri tejto úhrade nie je uvedený ani variabilný symbol, súhlas, resp. uznanie dôvodnosti faktúry nevyplýva ani z výsluchov zúčastnených osôb, teda svedkov, alebo účastníkov konania, tak ako tvrdí žalobca. B. C. poslal faktúru do spoločnosti žalovaného s tým, aby zatiaľ neuhrádzali tieto predmetné faktúry a zároveň suma 10.000,- eur podľa žalovaného, ako aj z okolností prípadu, sa vzťahuje aj na materiál a nielen výlučne na práce, ako si to myslí žalobca. Doteraz nie je ujasnené, z akého dôvodu žalobca vyhotovil faktúru č. 2017/02 až po uplynutí 1 roka po údajnom plnení. Bolo to zo špekulatívneho dôvodu, nakoľko žalobca sám vedel, že práce zahrnuté do tejto faktúry vrátane materiálu neboli dodané v rozsahu, ako je to uvedené v súpise. Žalovaný rovnako predložil faktúry svojich subdodávateľov, ktoré preukazujú, že sám žalovaný mal a musel si zadovážiť materiál a vykonať príslušné práce namiesto žalobcu a predmetom týchto plnení sú predovšetkým položky v súpise, ktoré sa týkajú betónu a betonárskych prác, ocele a súvisiacich prác. Počty isokorbu nekorešpondujú so skutočnosťami, ktoré uvádza žalobca. Faktúry, ktoré predložil žalobca sú zo skoršieho obdobia ako jún a júl 2016, čiže ak by aj žalobca tieto materiály na stavbu dodal, tak ich nedodal rozhodne v období jún a júl 2016, a preto nemal nárok na fakturovanie diela za toto uvedené
obdobie. Žalovaný preto navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania.
Žalovaný zastúpený svojim zamestnancom A. B. C. vo výpovedi uviedol, že došlo k tomu, že žalobca prestal chodiť na stavbu, mesiace sa mu nevedeli dovolať, aj jeho ľudia prestali chodiť na stavbu, nič nebolo dodané kompletne. Hoci im ho bolo ľúto, presahovalo to už mieru kamarátstva. Žalovaný sa ozval pred Vianocami, dohodli sa, že si súpisy prezrú na stavbe, pretože sa to tak robí. A. C. zavolal šéfovi, nech pošle žalovanému na Vianoce aspoň 10.000,- eur a potom sa to dorieši. Suma 10.000,- eur nebola za konkrétne práce, ale myslená všeobecne. Žalovaný nerozporuje, že žalobca niečo dodal, nejaké železo. Viac sa mu potom už nedalo dovolať, čiže súpis si neprešli. B. C. žalovanému volal, že má krivú strechu, avšak žalovaný to neriešil. Betón objednával p. C. na seba, ináč by strecha nebola zabetónovaná, žalobca to mal v paži. Pokiaľ ide o sms- komunikáciu, ktorá je súčasťou spisu, tak p. C. chcel, aby žalovaný poslal fakturačné údaje, kde mu pošlú peniaze. Niečo dodal, tak mu chceli niečo zaplatiť. Určila sa suma 10.000,- eur, že sa mu pošle. B. C. sa snažil žalobcovi dovolať, uzavrieť súpis, bola to záloha na práce dostatočná, za to, čo vykonal. Mala to byť záloha na to, aby prišiel na stavbu, aby si súpis prešli. Uviedol, že ak podľa žalobcu existujú podpísané súpisy a e-maily, nerozumie, prečo ich nedostal a takisto nie sú ani v spise. Pokiaľ p. C. uvádza, že bol na stavbe, žalovaný má svedkov, ktorí vedia potvrdiť, že ho nevideli vôbec na stavbe.
Žalobca, konajúci konateľom G. C. vo svojej výpovedi uviedol, že je pravda, že si chceli prejsť súpisy. To, že žalovaný nebol na stavbe súviselo s tým, že bol 2 týždne v nemocnici na prelome júl-august 2016, do konca augusta bol v domácej liečbe. Následne sa skontaktoval s p. C., mali sa stretnúť v septembri – októbri. Prišiel na stavbu na Prievozskú ul., kde sa mu p. C. 2 hodiny vyhýbal, potom mu povedal, že musí odísť na inú stavbu, kde žalobca nemá oprávnenie na vstup a že teda nemá čas. Podobná situácia sa zopakovala niekoľkokrát. Čo sa týka spomínanej strechy, žalovaný sa bol na ňu pozrieť, bola vyriešená aj za jeho súčinnosti. Tá „strašná“ nerovnosť bola riešená asi 6 fúrikmi piesku. Súpisy si prešli niekedy 3.3.2017 na firme v Dunajskej Strede INPORTANTE, ale p. C. boli súpisy určite e-mailom zaslané skôr. Nerozporoval ich, vtedy mu nevedel povedať, lebo stále nebol čas.
Žalobca v záverečnej reči poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdil, že predmetná suma 10.000,- eur bola za práce. Pokiaľ ide o ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré vyplývajú z výsluchu žalovaného, ide o modifikáciu skutkových tvrdení zo strany žalovaného, na ktorú by sa nemalo prihliadať. Žalovaný mal vedomosť o právnom názore zo strany súdu, vedel, že nemôže inak odpovedať, ako tak, že nevie, za čo bola cena zaplatená. Jeho výpoveď teda nemôže objasniť podstatu toho, či to bolo alebo nebolo za práce, takže išlo o plnenie na časť ceny z faktúry č. 2016/08, pokiaľ išlo o práce a potom malo nasledovať ďalšie plnenie vo vzťahu k dodávkam materiálu. Za daných skutkových okolností došlo buď k odsúhlaseniu alebo k zmareniu odsúhlasenia, čiže v tom prípade by mal vzniknúť nárok na celú cenu, ktorá bola odsúhlasená, a nie len na časť. Trval na tom, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný naďalej tvrdí a má za to, že dielo nebolo vykonané riadne, ani úplne, ani včas zo strany žalobcu. K súhlasu k súpisu prác predložených žalobcom nedošlo zo strany žalovaného, pretože uvedené položky zo strany žalobcu neboli vykonané. Žalovaný dôkazmi preukázal, že bol nútený namiesto žalobcu si zaobstarať určité materiály a vykonať určité práce, ako aj to, v akom rozsahu tieto materiály a práce boli vykonané, čiže preukázal, že žalobca nemohol dodať materiál v tom objeme, ktorý tvrdí, resp. ako je to uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie. Nie je ani logické, že by iba dodaním materiálu bolo dielo vykonané zo strany žalobcu, lebo v tom prípade by v podstate išlo o kúpnu zmluvu a žalovaný by neuzavieral so žalobcom zmluvu o dielo, ale by zaobstaral predmetné materiály on sám a nepotreboval by tieto si zaobstarať cez tretiu osobu, konkrétne cez žalobcu. Z pohľadu účtovníctva, ak bol dodaný iba materiál, tak v tom prípade by faktúry žalobcu č. 2016/08 ako aj 2017/02 mali obsahovať konkrétnu sumu DPH. Žalovaný svoje tvrdenia riadne podložil dôkazmi, a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania. Napokon žalovaný ešte doplnil, že z jeho strany bola snaha o dohodu, preto sa aj viackrát s konateľom žalobcu stretli. Nakoľko nikdy neodsúhlasili
súpis prác, dospel spor do tohto štádia, preto je absurdné, pýtať aj úrok z omeškania, keď s niekým neuzavriete stavbu, ktorá nie je protokolárne ani inou formou odovzdaná.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolacích dôvodov žalovaného, dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ako aj na základe dokazovania vykonaného v odvolacom konaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne po skutkovej aj právnej stránke ohľadom jeho záverov o platnom uzavretí zmluvy o dielo medzi stranami podľa ust. § 536 a nasl. OBZ ústnou formou; dohody strán na vzniku nároku na cenu diela po odsúhlasení súpisu žalovaným, ako aj záveru o zámernom zmarení tejto podmienky vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela žalovaným neodsúhlasením týchto súpisov, ako i záveru, že prípadné vady diela v tomto prípade nemajú vplyv na vznik nároku na cenu diela jeho vykonaním a tiež záveru, že k odovzdaniu diela došlo v danom prípade tým, že žalobca umožnil žalovanému po vykonaní diela s dielom nakladať v mieste jeho zhotovovania, ako aj ohľadom záverov súdu prvej inštancie o rozsahu diela, ktoré žalovaný pre žalobcu v zmysle predložených súpisov vykonal. Odvolací súd však nesúhlasí s posúdením účelu uhradenia sumy 10.000,- eur, uhradenej žalovaným na účet žalobcu dňa 27.12.2016 a jej nezohľadnením pri určovaní výšky nároku žalobcu na cenu zhotoveného diela.
Zmluva o dielo vo všeobecnosti predstavuje činnosť zhotoviteľa, ktorá smeruje k dosiahnutiu určitého dohodnutého výsledku týkajúceho sa zhotovenia veci. Na základe vykonaného dokazovania ustálil súd prvej inštancie medzi stranami nespornú skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzavreli ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že vykoná pre žalovaného dodávky prác a materiálov na objekte Prievozská 10 v Bratislave, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu, ktorá bola stanovená rozpočtovo na základe jednotkových cien. Fakturácia sa vykonávala mesačne podľa realizovaných dodávok a prác, ktoré potvrdzoval stavbyvedúci A. B. C., na základe čoho žalobca žalovanému vystavil faktúru. Tieto závery súdu prvej inštancie žalobca a žalovaný ani v odvolacom konaní nerozporovali. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela podľa súpisov prác a dodávok materiálov za mesiace jún 2016 a júl 2016. Pokiaľ teda ide o čas vykonania diela, žalobca aj žalovaný potvrdili, že dielo sa malo vykonávať na mesačnej báze, teda vždy do konca toho- ktorého mesiaca, čo predstavuje v danom prípade dojednanie o čase vykonania diela podľa § 537 ods. 1 OBZ. V zmysle tohto ust., aj keď čas plnenia nepredstavuje podstatnú časť zmluvy o dielo, je vhodné, aby zmluvné strany upravili čas plnenia záväzku v zmluve. V zmluve o dielo je navyše vhodné upraviť aj spôsob, akým sa vykoná vyúčtovanie prác, najmä v prípade stavby. Zmluvné strany sa najmä pri zmluvách na vykonanie stavebných prác väčšieho rozsahu a dlhšej doby výstavby môžu dohodnúť aj na priebežnom účtovaní prác a spôsobe ich preberania tak, ako to bolo aj v predmetnej právnej veci (mesačné vyúčtovanie na základe potvrdeného súpisu), čo žiadna zo sporových strán nerozporovala.
Dohoda zmluvných strán je tiež rozhodujúca pre určenie časového okamihu vzniku nároku na zaplatenie ceny časti zhotoveného diela. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, platí zákonná úprava obsiahnutá v § 548 OBZ, ktorá odkazuje na vykonanie diela v zmysle § 554 OBZ. Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním diela objednávateľovi. V praxi vznikajú problémy, ak zhotoviteľ síce dielo riadne dokončí, ale objednávateľ ho odmieta prevziať. Neprevzatie riadne vykonaného diela objednávateľom je porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktorý sa v dôsledku toho dostane do omeškania. V zmysle ust. § 537 ods. 2 OBZ, je objednávateľ povinný dielo prevziať. Odovzdanie diela, ktorého predmetom je stavba, sa spravidla vykonáva na základe spísanej zápisnice. Zápisnica o prevzatí diela sa spisuje, ak sa na tom zmluvné strany dohodli v zmluve, resp. aj vtedy, ak o jej spísanie požiada jedna zo zmluvných strán. Spísanie zápisnice však nie je obligatórne. Spísanie zápisnice je však vhodné, nakoľko v zápisnici sa opíše stav odovzdávaného diela a vyjadrenie objednávateľa, že dielo preberá. V prípade, že objednávateľ preberá dielo aj s vadami, je vhodné v zápisnici uviesť aj ďalší postup z hľadiska odstraňovania vád. Ak bolo dohodnuté zádržné právo a objednávateľ si ho uplatnil, treba uviesť aj výšku určitej zadržanej sumy platenej objednávateľom.
Vykonaním diela sa podľa § 554 ods. 1 OBZ rozumie splnenie povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo jeho riadnym dokončením, ale aj odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom Obchodným zákonníkom. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo, ktoré nie
je riadne dokončené. Na druhej strane, objednávateľ môže prevziať nedokončené alebo vadné dielo, najmä v prípadoch, ak ide o menšie vady alebo nedorobky diela, ktoré mu umožňujú dielo užívať, pričom vady a nedorobky nebránia užívaniu diela. Objednávateľ teda má právo rozhodnúť sa, či prevezme dielo s vadami a nedorobkami, ktoré nebránia jeho užívaniu. V takomto prípade však objednávateľ musí dôsledne dbať na uplatnenie svojich nárokov z vadného plnenia. Dielo si po odovzdaní musí riadne prezrieť, zistiť vady a zistené vady oznámiť zhotoviteľovi. Ak objednávateľ prevezme dielo s vadami, musí zaplatiť za cenu prevzatého predmetu plnenia, ale jeho nárok sa mení na záväzok, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutých z vadného plnenia a záväzok zaniká ich uspokojením (§ 324 ods. 3 OBZ). V takomto prípade si objednávateľ môže zadržať časť ceny zodpovedajúcej zľave pripadajúcej na odstránenie vád diela, ak bolo zádržné právo medzi stranami dohodnuté.
V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany dohodou modifikovali v § 548 ods. 1 OBZ upravenú všeobecnú zásadu vzniku nároku na cenu diela jeho vykonaním tým, že sa dohodli na tom, že vznik tohto nároku bude závisieť od odsúhlasenia súpisu za daný mesiac, ktorý žalobca ako zhotoviteľ predloží žalovanému ako objednávateľovi na schválenie, nakoľko až po odsúhlasení súpisu mohol žalobca vystaviť faktúru za daný mesiac, ktorou by žalovanému vyúčtoval cenu diela pokrytú súpisom. Vznik nároku na cenu diela tak v predmetnej veci závisel od odsúhlasenia súpisu po vykonaní diela, teda bol viazaný na splnenie odkladacej podmienky v zmysle § 36 ods. 2 veta prvá OZ. S týmto právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje.
Podľa ust. § 36 ods. 1 OZ, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Podľa ust. § 36 ods. 2 OZ, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú; podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali pominú. Podľa ust. § 36 ods. 3 OZ, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Účastníci podmieneného úkonu sú povinní konať riadne, v dobrej viere a v súlade so zásadou pacta sund servanda. Splnenie podmienky spôsobuje ukončenie stavu neistoty. Odkladacia podmienka vyvolá právne účinky právneho úkonu, teda subjektívnych práv s ňou spojených, jej splnením. Napr. ak bola v zmluve o dielo splatnosť ceny diela viazaná na splnenie odkladacej podmienky, nemôže sa zhotoviteľ pred jej splnením úspešne domáhať zaplatenia ceny diela, aj keď dielo bolo riadne ukončené a odovzdané (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Obo 163/99).
Zákon upravuje v ust. § 36 ods. 3 a 4 OZ dôsledky protiprávneho správania účastníkov podmieneného úkonu, t. j. správania ktorého sa dopustil jeho účastník s úmyslom podmienku zmariť, resp. dosiahnuť jej splnenie, keď na to nebol oprávnený. Ak subjekt, ktorému je odkladacia podmienka na prospech jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Pokiaľ sa teda v predmetnej veci strany dohodli, že nárok na cenu diela vzniká zhotoviteľovi až po odsúhlasení súpisu, išlo o odkladaciu podmienku vzniku nároku žalobcu na cenu diela v závislosti od odsúhlasenia súpisu žalovaným po vykonaní príslušnej časti diela. Súd prvej inštancie tiež správne dospel k záveru, že pokiaľ po vykonaní diela a predložení súpisu žalovanému, žalovaný tento súhlas neodsúhlasil, hoci vedel, že žalobca niektoré položky zo súpisu vykonal, dopustil sa konania, ktorým zámerne zmaril splnenie podmienky vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela - odsúhlasenie súpisu. Žalovaný aj pokiaľ by bol býval mal výhrady k niektorým položkám súpisu, bol zásadne po jeho predložení žalobcom povinný sa ním zaoberať a preskúmať jednotlivé položky a v prípade ich riadneho vykonania, tieto odsúhlasiť. Žalovaný pritom nebol povinný odsúhlasiť súpis ako celok, ale bol povinný odsúhlasiť aspoň tie položky, ktoré mal za to, že žalobca riadne vykonal. Pokiaľ takto nepostupoval, hoci vedel, že žalobca buď všetky, alebo niektoré položky (napokon ustálené dokazovaním) vykonal; vzhľadom na to, že nesplnenie tejto odkladacej podmienky bolo mu na prospech - nakoľko oddialilo povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela - žalovaný týmto svojim správaním splnenie predmetnej podmienky zámerne zmaril, teda nastali následky upravené v ust. § 36 ods. 3 OZ, čím sa vznik nároku žalobcu na cenu diela za dotknuté dva mesiace stal takto nepodmieneným a žalobcovi vznikol nárok na cenu diela za dané dva mesiace jeho vykonaním.
Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že správny je aj skutkový záver súdu prvej inštancie, že v spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno o odsúhlasení súpisov za mesiace jún 2016 a júl 2016 žalovaným. Žalobca síce aj v odvolacom konaní trval na tom, že k odsúhlaseniu súpisov žalovaným došlo, avšak túto skutočnosť okrem vlastného tvrdenia žiadnymi ďalšími dôkazmi – listinami, či výpoveďami svedkov- nepreukázal. Na odvolacom pojednávaní žalobca tvrdil, že k odsúhlaseniu súpisov malo dôjsť v marci 2017 vo firme žalovaného v Dunajskej Strede, avšak žalovaný toto tvrdenie poprel. Pokiaľ žalobca dôvodil tým, že odsúhlasenie súpisu za mesiac jún 2016 má preukazovať zaplatenie sumy 10.000,- eur dňa 27.12.2016 na účet žalobcu, tak ako už bolo ustálené odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí (sp. zn. 31Cob/10/2019-183 zo dňa 2.8.2019), odvolací súd znova uvádza, že samotné plnenie dlžníkom nemá účinky uznania dlhu bez ďalšieho, ale len vtedy, ak existujú také okolnosti, z ktorých možno usudzovať, že dlžník si je vedomý toho, že má voči veriteľovi väčší záväzok, ktorého časť tým platí. Z výpisu z účtu žalobcu nevyplýva iné, ako len toľko, že mu žalovaný zaplatil predmetnú sumu. Nevyplýva z neho, že si je žalovaný vedomý a chce touto sumou zaplatiť celý zvyšok faktúry žalobcu č. 2016/08. Ani sprievodná sms-komunikácia žalobcu s p. C. z dní 20.-23.12.2016 nenasvedčuje nič o tom, že žalovaný v celom rozsahu uznáva faktúru žalobcu č. 2016/08 a mieni ju neskôr uhradiť v celom jej rozsahu. Vyplýva z nej len toľko, že žalobca sa domáha úhrady a žalovaný si pýta fakturačné údaje. Žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca, v danej veci tiež stavbyvedúceho, A. B. C. uviedol, že mal v úmysle žalobcovi iba uhradiť nejakú sumu – zálohu na vykonané práce s tým, že sa vec ešte dorieši. Z výpovede A. B. C. tak pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom vyplynulo, že tento mal za to, že žalobca nejaké práce vykonal, avšak nakoľko súpisy neboli odsúhlasené a mal tiež výhrady k vykonaným prácam, čo sa týka ich včasnosti a kvality, žalovaný predmetnou úhradou nemienil uznať záväzok na zaplatenie časti diela, ktorého cena bola predmetom žalobcovej faktúry č. 2016/08. Mal za to, že pred konečnou úhradou je potrebné prejsť si so žalovaným vystavený súpis. Zistené okolnosti úhrady predmetnej sumy 10.000,- eur teda nepreukazujú, že žalovaný mienil zaplatiť celý zvyšok faktúry č. 2016/08. Za odsúhlasenie súpisov, resp. uznanie záväzku žalovaným nemožno považovať ani predloženú Dohodu o zápočte, nakoľko nedošlo k jej prijatiu žalobcom a tiež vzhľadom na to, že aj žalovaný si tu vo vzťahu k žalobcovi uplatňuje jednak sankcie za oneskorené vykonanie diela, ako aj náhradu nákladov za dokončenie diela tretími subjektmi namiesto žalobcu, čo jednoznačne znamená, že so súpismi žalobcu žalovaný v celom rozsahu nesúhlasí.
Zhotoviteľovi - žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo za jednotlivé mesiace jeho riadnym vykonaním. V ust. § 548 ods. 1 OBZ je uvedené, že nárok na zaplatenie ceny vzniká vykonaním diela, ak zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné. Z ust. § 554 ods. 1 OBZ vyplýva, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi v dohodnutom mieste. V prípade však, že objednávateľ namieta riadne vykonanie diela zhotoviteľom, je jeho úlohou v spore preukázať, že dielo má vady, ktoré zistil a oznámil zhotoviteľovi. Obchodný zákonník neobsahuje nijaké obmedzenia pre objednávateľa pri preberaní diela, ktoré má vady. Pri preberaní vadného plnenia objednávateľom, ktoré zhotoviteľovi oznámil, sa v súlade s § 324 ods. 3 OBZ mení obsah záväzku spôsobom zodpovedajúcim vadnému plneniu na nárok z vadného plnenia. Pre platenie platí zásadná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny po vykonaní diela. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť odlišne, napr. na platení podľa samostatných dokončených častí stavby, ktoré si v zmluve musia určiť. Zhotoviteľ tiež môže splniť svoju povinnosť vykonať dielo aj jednostranným úkonom, ktorým umožňuje objednávateľovi disponovať predmetom diela.
V praxi často vznikajú problémy medzi zhotoviteľom a objednávateľom pri požiadavke na zaplatenie ceny za vykonanú časť diela, ak objednávateľ preberie od zhotoviteľa časti diela s drobnými vadami a z tohto dôvodu nechce zaplatiť za vykonanie diela. Iba ak by objednávateľ oznámil vady diela a uplatnil nárok na ich odstránenie, potom do doby odstránenia vád, nie je objednávateľ povinný platiť časť ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Ak má dielo vady v čase jeho odovzdania, objednávateľ musí vady zistiť pri prehliadke diela podľa § 562; ak ich nezistí, ale mal ich zistiť pri prehliadke diela a pri vynaložení odbornej starostlivosti alebo prehliadku neuskutočnil, alebo zistené vady neoznámil bez zbytočného odkladu, má to pre neho dôsledky uvedené v ust. § 562 OBZ.
Súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci dospel k právnemu záveru, že skutočnosť, že dielo malo v čase jeho odovzdania vady, nemôže mať vplyv na vznik nároku na cenu diela jeho vykonaním
s tým, že objednávateľ potom môže uplatňovať nároky z vád diela (napr. primeranú zľavu z ceny diela). V predmetnej veci je však podstatné, že žalovaný ani netvrdil, že po odovzdaní mu diela žalovaným tento vykonal prehliadku diela bez zbytočného odkladu, pričom zistil konkrétne vady ktoré zhotoviteľovi včas oznámil. Žalovaný v spore netvrdil, že by si voči žalobcovi včas uplatnil nároky z konkrétnych vád diela. Tieto nároky si neuplatnil ani v priebehu tohto sporového konania, preto vzhľadom na to, že žalobca vzniesol v spore námietku v zmysle § 562 ods. 2 a 3 OBZ (a to na pojednávaní dňa 28.9.2018 v spojenej veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 19Cb/21/2018, ako aj na pojednávaní dňa 31.7.2020 o tom, že prípadné vady neboli žalobcovi oznámené ani uplatnené včas, ako aj v záverečnej reči na pojednávaní dňa 23.10.2020 a tiež v prednese na odvolacom pojednávaní dňa 4.10.2022) nebolo možné ani na tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca vykonal dielo s vadami prihliadať.
Žalobca tvrdil, že nakoľko dielo nebolo vykonané riadne a včas, žalovaný nemohol dielo prevziať, a teda si ani uplatniť nároky z vád diela, preto podľa neho ani nezmaril podmienku splatnosti ceny diela. V danom prípade však vzhľadom na absenciu dohody medzi stranami o mieste odovzdania diela, v zmysle ust. § 554 ods. 1 a 3 OBZ platí, že dielo sa malo odovzdať v mieste jeho vykonávania, teda na Prievozskej ul. 10 v Bratislave. Takisto z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa odovzdanie a prevzatie diela malo udiať nejakým konkrétnym spôsobom, preto sa na odovzdanie diela v predmetnej veci, a to aj vzhľadom na to, že išlo o postupné vykonávanie stavby, aplikuje ust. § 555 ods. 1 OBZ, teda žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo (jeho časť za mesiac jún 2016 a jeho časť za mesiac júl 2016) tým, že žalovanému umožnil s predmetom diela nakladať v mieste ustanovenom, v ktorom sa dielo vykonávalo. Nebolo preukázané a navyše žiadnou zo strán ani tvrdené, že by sa odovzdanie a prevzatie diela malo udiať protokolárne. Žalovaný síce v podanom odvolaní namieta, že je obchodnou zvyklosťou v stavebníctve, že sa zhotovené diela odovzdávajú protokolárne, avšak takýto spôsob prevzatia diela medzi stranami dohodnutý nebol, preto sa naň žalovaný ani nemôže odvolávať. Ak žalovaný dôvodil omeškaním zhotoviteľa s vykonaním diela, tak pre prípad omeškania žalobcu mal žalovaný právo od zmluvy o dielo odstúpiť (§ 345, § 346 OBZ). Žalovaný však túto možnosť nevyužil a dielo vykonané žalobcom, resp. jeho príslušnú časť žalovaný užíval a to tým, že dielo dokončil sám, resp. ho podľa vlastného skutkového tvrdenia nechal dokončiť inými osobami a následne ho odovzdal svojmu investorovi. Odvolací súd má za to, že v prípade, ak žalovaný následne celé dielo odovzdal svojmu objednávateľovi (investorovi) a ten mu za vykonané dielo zaplatil, je dôvodné, aby žalovaný zaplatil aj za časť diela svojmu subdodávateľovi - žalobcovi. Je to z dôvodu, že dostal zaplatené aj za časť vykonaných prác zhotoviteľom časti diela a objednávateľ (tu žalovaný) nevytkol pri jeho odovzdaní a prevzatí žiadne vady diela. Žalovaný každopádne dielo od žalobcu fakticky prevzal, nakoľko ho použil, dokončil a odovzdal svojmu objednávateľovi. Úprava v Obchodnom zákonníku nezakazuje objednávateľovi prevzatie diela s vadami, prípadne aj nedokončeného diela. Pri vadnom plnení a pri prevzatí diela objednávateľom potom nedochádza k zániku záväzku. V prípade, ak objednávateľ nevyužil právo odstúpiť od zmluvy, dochádza k zmene záväzku v tom zmysle, že objednávateľovi vzniknú nároky z vadného plnenia (§ 324 ods. 3 OBZ); objednávateľ môže uplatniť právo zo zodpovednosti za vady, napríklad požadovať bezplatné odstránenie zistenej vady. K zániku záväzku zo zmluvy o dielo potom dôjde až odstránením vád diela zhotoviteľom. Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nárokov z vád diela, je však prezretie diela objednávateľom a oznámenie vád zhotoviteľovi v zmysle § 562 ods. 1 a 2 OBZ. Žalovaný pravdepodobne dielo odovzdané žalovaným aj prezrel, nakoľko pokračoval v jeho dokončení, avšak žalobcovi vady diela bez zbytočného odkladu neoznámil, preto vzhľadom na to, že žalobca v tomto smere opakovane vzniesol námietku (ako bolo uvedené vyššie; § 562 ods. 3, § 428 ods. 2 a 3 OBZ), nebolo možné na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdených vadách diela prihliadať. Pre tento záver bol podstatný tiež charakter vykonávaného diela, keď išlo o postupnú stavebnú činnosť, ktorá sa mala odovzdávať na mesačnej báze.
Na základe vyššie uvedeného žalobcovi v danom prípade nárok na zaplatenie ceny diela vyúčtovanej za mesiace jún 2016 a júl 2016 jednoznačne vznikol. Pokiaľ ide o splatnosť ceny diela, v danej veci nebolo preukázané, ani stranami tvrdené, že by sa dohodli na lehote splatnosti. Základom právnej úpravy v prípadoch, keď si strany nedohodli lehotu plnenia je § 340 OBZ, podľa ktorého je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný splniť záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Úlohu výzvy veriteľa v zásade plní faktúra. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na splatnosti faktúry, platí ustanovenie zákona, ktoré ustanovuje povinnosť zaplatiť cenu v nadväznosti na splnenie – vykonanie diela (ust. § 365 ods. 2 veta druhá OBZ).
Faktúry žalobcu obsahovali konkrétne dátumy splatnosti nasledujúce až po dodaní diela, preto v prípade nezaplatenia daných faktúr sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcom po ich splatnosti (§ 365 ods. 1 OBZ).
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal že faktúra č. 2017/02 bola špekulatívne a účelovo vystavená vyše 1 roka po dodaní diela, teda na jej vyhotovenie nebola dodržaná lehota podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, táto okolnosť je pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela za júl 2016 irelevantná. Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia o platení a fakturácii. Pojem faktúra a jej náležitosti sú upravené v § 71 a nasl. zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Význam faktúry z pohľadu zákona o DPH spočíva v tom, že plní funkciu kontroly dane z pridanej hodnoty, ktorú je povinný odviesť dodávateľ z dodania tovaru alebo služby a slúži aj na kontrolu odpočtu danej uplatňovaného príjemcom tovaru alebo služby. To, či dodávateľ vystaví faktúru v súlade alebo v rozpore so zákonom nemôže mať vplyv na povinnosť subjektu povinného určitú sumu uhradiť vyplývajúcu zo súkromnoprávneho vzťahu – zmluvy o dielo. Faktúra a jej náležitosti majú vplyv výlučne na vzťah medzi daňovým subjektom platiteľom dane a finančnou správou. Pre účely zmluvného vzťahu (tu zo zmluvy o dielo) má v zásade význam ako výzva na plnenie, od ktorej sa následne odvíja splatnosť peňažnej pohľadávky, jej príslušenstvo a moment počiatku premlčania. To, či je faktúra vyhotovená v súlade s verejnoprávnym predpisom, nemôže mať vplyv na zmluvnú povinnosť dlžníka plniť peňažnú pohľadávku veriteľa.
Odvolanie žalovaného ďalej smerovalo aj proti záverom súdu prvej inštancie ohľadom preukázaného rozsahu diela vykonaného žalobcom, za ktorý mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, ustáleného súdom prvej inštancie. Vyhovujúci výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie priznáva žalobcovi odmenu za dodanie položiek: 1. výstuž – položky č. 12, 24, 35, 37, 64 a 65 súpisu k faktúre č. 2016/08 a položky č. 64 a 65 pre 5. nadzemné podlažie a č. 16 a 27 pre 6. nadzemné podlažie súpisu k faktúre č. 2017/02; 2. vlnitý trapézový plech – položka č. 18 súpisu k faktúre č. 2016/08; 3. isokorby – položka č. 446 súpisu k faktúre č. 2017/02 a 4. oceľ – položka č. 75 pre 5. nadzemné podlažie a položka č. 31 pre 6. nadzemné podlažie súpisu k faktúre č. 2017/02.
Žalovaný v odvolaní namietal, že dodanie materiálu, ako uzavrel súd prvej inštancie ešte nepreukazuje jeho montáž a tiež ani nepreukazuje, že práve dodaný materiál bol použitý pri vykonávaní diela. Odvolací súd však na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie má za to, že dodanie uvedených položiek žalobcom bolo dostatočne preukázané, a to jednak faktúrami jeho subdodávateľov, výsluchmi svedkov a predloženou fotodokumentáciou.
Pokiaľ ide o dodávku ocele, žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že preukázal faktúrami svojho subdodávateľa METÁL MONT MKM spol. s r.o. (č. 2016-77 a č. 2016-92), že na miesto zhotovenia diela (Apollis, Prievozská 10, Bratislava) musel zaobstarať dodanie oceľových konštrukcií vrátane zinkovania o váhe: 11,475 ton + 4,828 ton, t. j. spolu 16,303 ton. Žalovaný odmietal, že žalobca podľa svojho súpisu na faktúre č. 2017/02 pod položkami 75 a 31 údajne dodal 4,52 ton + 6,65 ton, t. j. spolu 11,17 ton pozinkovanej ocele za júl 2016. Navyše, podľa rozpočtu (položky 75 a 31) mal žalobca dodať celkom 28,917 + 9,329, t. j. 38,246 ton pozinkovanej ocele na celú stavbu. Dôvodil, že z faktúr spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o. vyplýva, že žalobca predmetný materiál objednal v období medzi septembrom 2015 a februárom 2016, čiže ďaleko pred júnom a júlom 2016, t. j. nemal právo žalovanému fakturovať oceľ za jún a júl 2016. Nie je ani logické, že by sa žalobca „predzásoboval“ na stavbe a platil za materiál viac ako pol roka dopredu.
K tejto argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že čo sa týka tvrdenia, že oceľ mala žalovanému dodať spol. METÁL MONT MKM s. r. o., tak podľa vyjadrenia A. B. C. na pojednávaní dňa 2.6.2020, dodávka od tejto spoločnosti sa týkala opravy balkónov. Rovnako z predložených faktúr tejto spoločnosti (č. l. 281 – 289) vyplýva, že predmetná spoločnosť na stavbe pracovala až od augusta 2016 (zálohu na zákazku uplatnila faktúrou č. 2016-68 z 26.9.2016), jej činnosť sa týkala predovšetkým opravy balkónových konštrukcií (fa č. 2016-60, fa č. 2016-72, fa č. 2017-46) a následne vykonávala pre
žalovaného činnosť v mesiacoch 10 – 12/2016. Svedok C., zamestnanec žalovaného na pojednávaní dňa 11.9.2020 potvrdil, že oceľovú konštrukciu začal žalobca montovať na jar 2016, avšak neskôr (od 6. poschodia) ju dorábala firma METÁL MONT, ktorá aj odstraňovala nedostatky a výškové rozdiely. Žalobca sa ohľadom uvedeného na pojednávaní dňa 31.7.2020 vyjadril, že on dodával len vertikálne konštrukcie, pričom faktúry spol. METÁL MONT predložené žalovaným sa týkajú horizontálnych konštrukcií a že oceľ dodal v celom uplatnenom rozsahu. Odvolací súd ustálil, že práce a materiál dodané žalovanému spoločnosťou METÁL MONT MKM sa týkali opravy balkónových konštrukcií a tiež dodávok ocele pre ďalšie podlažia po ukončení spolupráce so žalobcom. Faktúry subdodávateľov žalobcu, výpoveď svedka C., svedka E. (č. l. 302) ako aj vyjadrenie A. B. C. preukazujú, že predmetnú oceľ pod položkami č. 75 (pre 5. nadzemné podlažie) a č. 31 (pre 6. nadzemné podlažie) dodal žalobca. Pokiaľ ide o číselný prepočet ton dodanej ocele žalovaným v podanom odvolaní, ide o novotu v odvolacom konaní, na ktorú nie je možné prihliadať (§ 366 CSP), keďže žalovanému nič nebránilo vznášať takéto námietky už pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o námietku, že z faktúr subdodávateľov žalobcu vyplýva, že žalobca predmetný materiál objednal pred júnom a júlom 2016, že nemá logiku, aby sa takto predzásoboval, tak odvolací súd uvádza, že výroba, pozinkovanie ako aj preprava uvedeného materiálu určite musela byť zabezpečená skôr, ako mala byť oceľ namontovaná. Žalobca aj v spore poukazoval na to, že komplex predložených faktúr a dodacích listov preukazuje celý proces od začiatku až po vykonanie týchto položiek, teda od výrobnotechnickej dokumentácie, statického prepočtu, zabezpečenia vyhotovenia oceľového materiálu, jeho prepravu na pozinkovanie, jeho pozinkovanie, jeho prepravu zo zinkovne na stavbu, prácu žeriavov pri jeho montáži až po prácu subdodávateľa pri takejto montáži. Je evidentné že dodávka ocele sa musela pripraviť, teda nešlo o „predzásobenie.“ Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že čo sa týka zinkovania, žalobca predložil jednu faktúru od spoločnosti ZinkPower Malacky, s.r.o., z ktorej nevyplýva, že by jej predmet sa mal týkať práve sporného diela, keďže obsahuje napríklad aj položky plota a ťahokovu, ktoré vôbec neboli predmetom sporného diela, nie je v nej ani žiadny odkaz na miesto vykonávania diela, ani na žalovaného, a z uvedenej hmotnosti (14 693 kg + 4 944 kg) sa tiež nedá nájsť súvis s dielom, keďže celý objem dodávky ocele malo byť v pozinkovanom prevedení a keď žalobca celkovo fakturoval 38,246 ton ocele, mal predložiť faktúru zo zinkovne na tento objem; k tomu je možné uviesť, že podľa pripojeného dodacieho listu č. 171/2016 (č. l. 225) k predmetnej faktúre Zinkpower Malacky, predmetom dodania bolo pozinkovanie nosníkov a nie položky plota a ťahokovu, ako uvádza žalovaný, ktoré sa síce v samotnej faktúre uvádzajú, avšak nie sú vyúčtované. Hoci v predmetnej faktúre nie je žiadny odkaz na miesto vykonávania diela, neoslabuje to jej dôkaznú silu v preukázaní zabezpečenia pozinkovania dodanej ocele žalobcom, navyše ani nebolo povinnosťou zinkovne tam takýto odkaz uvádzať. Nie je ani rozhodné, že táto faktúra nepokrýva celkové množstvo pozinkovanej ocele majúcej byť dodanej žalobcom, nakoľko dodaná oceľ mohla byť pozinkovaná vo viacerých dodávkach.
Žalovaný poukazoval tiež na dátumy jednotlivých plnení v zmysle faktúr subdodávateľov žalobcu, keď výrobno-technická dokumentácia spoločnosti ARS-PROJEKT spol. s r.o. je z 15.2.2016, faktúry spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o. sú z obdobia september 2015 až február 2016, preprava spoločnosťou AUTOFATO, s.r.o. za február a apríl 2016, zinkovanie od spoločnosti ZinkPower Malacky, s.r.o. za február 2016, autožeriav od Haiservis spol. s r.o. za máj 2016. Žalobca preto tieto plnenia žalovanému nemohol poskytnúť v júni alebo júli 2016, a preto ich nemohol žalovanému fakturovať vo faktúre č. 2017/02. K uvedenému odvolací súd zo žalobcom predložených faktúr zistil, že, vo faktúre spol. ARS – PROJEKT č. 2016012 z 15.2.2016 (č. l. 222) priamo vyplýva, že sa týka Prievozskej ul. v Bratislave a ako bolo uvedené vyššie, výrobnotechnická dokumentácia a statický prepočet museli byť nevyhnutne pripravené skôr, ako bola oceľová konštrukcia na stavbu dodaná. Faktúra spol. AUTOFATO, s. r. o. z 4.3.2016 (č. l. 223) preukazuje prepravu materiálu z Trnavy do zinkovne v Malackách, a faktúra č. 10160020 z 11.5.2016 (č. l. 260) preukazuje prepravu pozinkovanej ocele zo zinkovne do Bratislavy. Odkaz na Prievozskú ul. v Bratislave je priamo vo faktúrach a dodacích listoch spoločností Mito, s. r. o. (č. l.228, 248,253,254), spol. Felbermayr (č. l. 229 – 234), spol. Haiservis s. r. o. (č. l. 235 – 237). Je celkom logické, že faktúry sú zo skoršieho obdobia ako jún a júl 2016, pretože dodávku ocele bolo potrebné pripraviť. Tieto listiny teda dostatočne potvrdzujú tvrdenie žalobcu, že žalovanému na stavbu v prievozskej ul. v Bratislave dodal oceľ pod položkami 75 pre 5. nadzemné podlažie a č. 31 pre 6. nadzemné podlažie za júl 2016 uvedené v súpise k faktúre č. 2017/02. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, faktúra je najmä daňový doklad a predstavuje výzvu veriteľa na zaplatenie ceny diela. Súd pritom v predmetnej veci neskúma, či žalobcom vystavené faktúry boli v súlade so zákonom o účtovníctve, či zákonom o dani z pridanej hodnoty. Podstatné je, že žalobca si týmito faktúrami uplatnil zaplatenie
ceny vykonaných prác a dodaného materiálu žalovanému. Nie je pritom podstatné, či k ich dodaniu skutočne došlo v júni alebo v júli 2016, ak boli aj prípadne dodané už skôr, avšak dosiaľ neboli žalobcom vyfakturované a žalovaným zaplatené a žalobca si ich vyúčtoval až v predmetných faktúrach.
Voči súdom prvej inštancie priznanej položke č. 446 súpisu k faktúre č. 2017/02 žalobca namietal, že súd nesprávne zaťažil dôkazným bremenom žalovaného, že potrebné isokorby zabezpečil on pomocou iných svojich subdodávateľov. Žalobca však v predmetnej veci predložil dve faktúry spol. spol. Schöck – Wittek, s. r. o. (č. l. 226 a 227 spisu), ktoré v celom rozsahu pokrývajú žalobcom uplatnenú dodávku isokorbov na danú stavbu. Okolnosť, že žalovaný disponuje ďalšou faktúrou spol. METÁL MONT na dodávku isokorbov neznamená, že žalovaný rovnako aj tieto ďalšie dodané na stavbu nevyužil. Žalobca v spore netvrdil, že dodávka isokorbov, mala zahŕňať podľa zmluvy aj montáž. Ide o nové skutkové tvrdenie v odvolacom konaní, na ktoré nebolo možné prihliadať. A. B. C., najskôr v postavení svedka a neskôr ako poverený zástupca žalovaného, dodávku isokorbov žalobcom vo svojich výpovediach nikdy nerozporoval. Dodávku a montáž isokorbov navyše potvrdzuje výpoveď svedka H. E. na pojednávaní dňa 31.7.2020 (č. l. 302), s tým, že s istotou potvrdil, že isokorby montoval po 4. poschodie, ale uviedol, že ich montoval aj na druhej strane budovy. Odvolací súd sa preto priklonil k správnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že dodávka 211 ks. isokorbov žalobcom žalovanému na stavbu v Prievozskej ul. v Bratislave bola faktúrami spol. Schöck – Wittek s. r. o., výsluchom svedka E. a žalobcu dostatočne preukázaná. Na novoty tvrdené žalovaným až v odvolacom konaní ohľadom dodávky isokorbov inou spoločnosťou už nebolo možné prihliadať.
Poslednou žalovaným rozporovanou položkou v zmysle podaného odvolania bola výstuž nosníkov pod položkou 24 (6. NP) k faktúre č. 2016/08 a tiež pod položkami 64 a 65, keď žalovaný dôvodil, že túto zabezpečoval aj žalovaný a nezahŕňa iba dodanie materiálu, ako to súd ustálil, ale aj potrebné súvisiace montážne práce. Tu odvolací súd poukazuje na dôsledné vyrovnanie sa s vykonaným dokazovaním a vyvodením skutkových záverov súdom prvej inštancie v ods. 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v celom rozsahu na ne odkazuje. Tvrdenie žalovaného, že dodávka výstuže pod namietanými položkami mala zahŕňať aj montážne práce, žalovaný v konaní nijako nepreukázal.
Napokon ohľadom poslednej priznanej položky č. 15 – k súpisu k faktúre č. 2016/08 – vlnitý trapézový plech, žalovaný v odvolaní ani konkrétne odvolacie dôvody neuvádzal. Dodávku tejto položky jednoznačne preukazujú faktúra spoločnosti Lindab a.s. č. 410602966 z 15.6.2016 (č. l. 112 spisu sp. zn. 19Cb/21/2018) a dodávku napokon potvrdil aj konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 9.8.2018 v pôvodnej veci sp. zn. 19Cb/21/2018.
Posledná odvolacia námietka žalovaného smerovala voči tomu, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s úhradou peňažnej sumy 10.000,- eur dňa 27.12.2016 zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že plnenie v sume 10.000,- eur dňa 27.12.2016 sa podľa tvrdení strán malo týkať prác obsiahnutých vo faktúre č. 2016/08, avšak vzhľadom na to, že na základe vykonaného dokazovania sa priznaný nárok netýka prác ale iba dodávok materiálov, tak toto čiastočné plnenie sa nemohlo týkať sumy 40.767,67 eura, pretože táto zodpovedala cene dodaného materiálu z faktúry č. 2016/08. Žalovaný potom v odvolaní dôvodil, že v tejto sume nerozlišoval medzi materiálom a prácami. Preto, ak súd dospel k záveru, že žalobca dodal dielo v zistenom rozsahu, tak úhrada 10.000,- eur sa mala zohľadniť resp. odčítať z takto zistenej hodnoty dodaného diela. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa skutočne s povahou úhrady sumy 10.000,- eur žalovaným na účet žalobcu dňa 27.12.2016 vysporiadal nesprávne. Už v samotnej žalobe zo dňa 29.9.2017 v spise sp. zn. 19Cb/21/2018, totiž sám žalobca uviedol, že pre žalovaného zrealizoval práce v mesiaci jún 2016 na objekte Prievozská 10 v Bratislave, pričom rozsah prác je uvedený vo faktúre č. 2016/08, na základe čoho si voči žalovanému uplatňuje na zaplatenie sumu za vykonané práce 70.650,- eur, od ktorej sám žalobca odpočítava sumu 10.000,- eur uhradenú žalovaným dňa 27.12.2016. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca v súvislosti s faktúrou sám používa iba pojem „práce“, i keď z obsahu samotnej faktúry je zrejmé, že obsahovala aj dodávku materiálov. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu (č. l. 47 spisu sp. zn. 19Cb/21/2018) uvádza, že žalovaný práce uvedené v súpise, resp. predmet diela nevykonal. Z toho
vyplýva, že aj žalovaný používa pojem „práce“ v širšom zmysle, ako celý predmet diela, t. j. aj dodaný materiál. Strany tak evidentne v konaní používali pojem „cena za práce“, mysliac tým nielen vykonané práce ale zahŕňajúc aj dodávku materiálu. V potvrdení o prijatí platby (č. l. 4 spisu sp. zn. 19Cb/21/2018) nie je žalovaným vôbec špecifikované, čoho sa predmetná platba týka. Účel platby nepotvrdzuje ani oboznámená sms-komunikácia medzi žalobcom a A. B. C.. Aj vo vyjadrení na č. l. 68 spisu, žalobca uvádza, že suma 10.000,- eur mu bola zaslaná ako čiastočná úhrada. A. B. C. na pojednávaní dňa 9.8.2018 vo veci sp. zn. 19Cb/21/2018 v pozícii svedka uviedol, že predmetnú faktúru (č. 2016/08) poslal ďalej, avšak s tým, aby čakali s jej úhradou, nakoľko betonárske práce boli vadné. Na pojednávaní dňa 2.6.2020 (č. l. 212) uviedol, že platbu 10.000,- eur žalobcovi poslali, pretože mu pred Vianocami písal, že nemá na darčeky, preto p. C. požiadal šéfa, aby mu niečo poslali, kým investor nevyčísli sankcie. Pred odvolacím súdom v pozícii zástupcu žalovaného A. B. C. uviedol, že suma 10.000,- eur nebola za konkrétne práce, ale bola myslená všeobecne, nakoľko nebol schválený súpis, mala to byť záloha na to, aby si súpis prešli. Vychádzajúc z týchto zistení, nie je možné ustáliť, že platba 10.000,- eur sa mala týkať len prác v zmysle faktúry č. 2016/08. Predmetná faktúra v zmysle súpisu k nej pripojeného obsahovala odmenu tak za práce ako aj za dodaný materiál. Bola to tiež jediná splatná faktúra žalobcu v čase úhrady sumy 10.000,- eur žalovaným. Keďže napokon aj sám žalobca v rámci podanej žaloby, odpočítal sumu 10.000,- eur z celkovej hodnoty faktúry č. 2016/08, ktorá zahŕňala tak práce ako aj materiál, nebol dôvod, aby rovnako súd túto sumu nezohľadnil pri určovaní výšky nároku žalobcu na zaplatenie celkovej ceny diela. Nakoľko v spore bol preukázaný nárok na cenu diela v zmysle faktúry č. 2016/08 vo výške 40.767,67 eura (ods. 39. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie), bolo potom dôvodným od tejto sumy odpočítať už žalovaným zaplatených 10.000,- eur. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela v zmysle faktúry č. 2016/08 tak bol dôvodný len v sume 30.767,67 eura. Pokiaľ žalovaný uvádza, že priznaním odmeny žalobcovi len za dodávku materiálu, v podstate medzi stranami nejde o zmluvu o dielo, ale len o kúpnu zmluvu, odvolací súd uvádza, že v spore bolo preukázané, že strany sa dohodli na uzavretí zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. OBZ, avšak len pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, tomuto bola napokon priznaná odmena v hodnote dodaného materiálu, nakoľko rozsah prác vykonaných na diele žalobca jednoznačne nepreukázal.
Na základe uvedeného odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že je dôvodný žalobcov nárok na zaplatenie ceny diela podľa faktúry č. 2016/08 celkom v sume 30.767,67 eura (t. j. po odpočítaní sumy 10.000,- eur z pôvodných súdom prvej inštancie priznaných 40.767,67 eura) a podľa faktúry č. 2017/02 v sume 32.617 eur (ako správne ustálil súd prvej inštancie v ods. 40 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), t. j. sumy spolu celkom vo výške 63.384,67. Nakoľko sa žalovaný s plnením dostal do omeškania (viď ods. 59 vyššie) dňom nasledujúcim po splatnosti vystavených faktúr, má žalobca ako veriteľ po zohľadnení čiastočnej úhrady dňa 27.12.2016 v sume 10.000,- eur nárok aj na úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 40.767,67 eura od 31.7.2016 do 26.12.2016, zo sumy 30.767,67 eura od 27.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 32.617,- eur od 16.3.2017 do zaplatenia, a to v súlade s ust. § 369 ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 2 naradenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Zároveň má úspešný žalobca nárok na zaplatenie uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to spolu v sume 80,- eur, keďže si pohľadávky z oboch faktúr uplatňoval pôvodne dvoma samostatnými žalobami.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. v časti o zaplatenie sumy 63.464,67 eura (t. j. 30.767,67 eura + 32.617 eur + 80 eur) spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.767,67 eura od 31.7.2016 do 26.12.2016, zo sumy 30.767,67 eura od 27.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 32.617,- eur od 16.3.2017 do zaplatenia v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo zvyšku vyhovujúci výrok I. zmenil tak (§ 388 CSP), že žalobu vo zvyšku zamieta.
Pretože odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, bolo jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť aj o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 2 CSP).
V súlade s ustanovením § 396 ods. 2 CSP a § 388 CSP potom odvolací súd zmenil aj závislý výrok III. o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a v konaní prevažne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 20,9%. Žalobca sa v spore domáhal zaplatenia sumy 104.852,36 eura s príslušenstvom, pričom bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 63.384,67 eura s príslušenstvom, čo predstavuje jeho hrubý úspech v rozsahu 60,45% (63.384,67 eura : 104.852,36 eura x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 39,55% (100%-60,45%), z čoho vyplýva prevažný čistý úspech žalobcu v spore v rozsahu 20,9% (60,45% - 39,55%).
O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).