Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_ZA-32S-37-2023.pdf
PDF · 171.95 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-32S/37/2023
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom XXX XX D. E. XXX, miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia Björsonova 415/4, 036 01 Martin, IČO: 30 496 314, zast. advokátskou kanceláriou: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Komenského 48, 011 09 Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy – listiny „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac November 2019“ a „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac December 2019“, takto
rozhodol:
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy kasačného konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Na základe Rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja č. 04645/2015/OZ.-004 zo dňa 03.08.2015 (právoplatného dňa 05.08.2015) prevádzkuje ambulanciu zubného lekárstva, miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenie je ul. Björnsonová 415/4 v Martine.
2. Dňa 22.10.2019 bol na webovej stránke žalovaného zverejnený rozpis „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac November 2019“ vypracovaný príslušným lekárom Žilinského samosprávneho kraja a dňa 11.11.2019 bol zverejnený obdobný rozpis na mesiac december 2019 („Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac December 2019“) (ďalej spolu aj „napadnuté opatrenia“). Žalobca bol ako držiteľ povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalovaným určený do rozpisu pre okres Martin na deň 21.11.2019 od 15:30 do 19:00 a na deň 21.12.2019 od 08:00 do 12:00 na poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby v priestoroch prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia (organizátora výkonu pohotovostnej zubno- lekárskej služby): MEDAM SK, s.r.o., IČO: 512 570 76, s miestom prevádzky: Poliklinika I., Škultétyho 470/7, 036 01 Martin (ďalej aj „MEDAM SK“ alebo „prevádzkovateľ zubno-lekárskej pohotovostnej služby“ alebo „organizátor výkonu pohotovostnej služby“). Žalovaný určil rozpis zabezpečenia služieb
zubno-lekárskej pohotovostnej služby v zmysle § 8b ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon č. 576/2004 Z. z.“), podľa ktorého zubno-lekárska pohotovostná služba sa poskytuje podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom a zverejneného na jeho webovom sídle.
3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 26.11.2019 domáhal súdnej ochrany vo veci rozpisu zabezpečenia služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac november a december 2019 - žiadal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v určovaní rozpisov zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby, v ktorých je žalobca určený ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, v odbore zubného lekárstva. Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť zmeniť rozpisy na mesiac november 2019 a na mesiac december 2019 tak, že žalobca v nich nebude určený ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a bude nahradený iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v odbore zubného lekárstva. Žalobca považoval postup žalovaného za nezákonný a jeho konanie posúdil ako iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V správnej žalobe poukázal na to, že v dôsledku nenastúpenia na výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby v roku 2018 a 2019 mu žalovaný Rozhodnutím č. 041972019/OZ-6 zo dňa 02.09.2019 uložil pokutu vo výške 330,- eur za porušenie § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon č. 578/2004 Z. z.“)
4. Súčasne so správnou žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom uviedol, že vydávaním nezákonných rozpisov zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby mu hrozí závažná ujma v podobe ďalších správnych konaní s možnosťou uloženia pokuty až do výšky 3 319,-eura za každé nesplnenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z..
5. Krajský súd v Žiline ako správny súd Uznesením č. k. 25Sa/43/2019-130 zo dňa 12.02.2020 (právoplatným dňa 26.02.2020) zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 6. Uznesením č. k. 25Sa/43/2019-283 zo dňa 05.10.2021 Krajský súd v Žiline správnu žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd dospel k názoru, že postup žalovaného bol v súlade so zákonom, pričom zákonnú povinnosť v zmysle § 79 ods. 1 písm. v) Zákona č. 578/2004 Z. z. aj podľa Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp. zn. PL ÚS 113/2011 (ďalej aj „Nález PL ÚS 113/2011“) nemožno považovať za zjavne nespravodlivú či neprimerane prísnu. Uloženie povinnosti žalobcovi podľa rozpisov zabezpečiť poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby je podľa správneho súdu legitímne z pohľadu dosiahnutia verejného záujmu ochrany života a zdravia, a preto nemožno pri legitímnom obmedzení práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti konštatovať zásah do práv žalobcu.
7. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR Uznesením sp. zn. 19 SVs 1/2022 zo dňa 29.03.2023 (právoplatným dňa 15.05.2023) tak, že Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sa/43/2019-283 zo dňa 05.10.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd SR dospel pred rozhodnutím o kasačnej sťažnosti k právnemu názoru, že rozpis zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby je opatrením orgánu verejnej správy, ktoré sa preskúmava na základe podanej správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP. Tento právny názor bol však odlišný od právneho názoru, ktorý vyslovil Najvyšší súd SR v Uznesení zo dňa 24.02.2021 sp. zn. 8 Sžk 27/2020. Preto Najvyšší správny súd SR Uznesením zo dňa 24.08.2022 sp. zn. 7 Ssk 33/2022 podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP postúpil vec veľkému senátu. Veľký senát kasačného súdu konštatoval, že žalovaný je orgánom verejnej správy, v čoho dôsledku môže byť tak pôvodcom opatrení podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj iných zásahov podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Rozpis zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby má podobu písomnosti, v ktorom je slovami vyjadrené zaradenie konkrétneho poskytovateľa na výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby na určité obdobie. Tento rozpis je tak verejnomocenským prejavom vôle vyjadreným slovami alebo znakmi, ktorý vymedzuje povinnosť konkrétnym fyzickým a právnickým osobám práve obsahom toho, čo je týmito znakmi vyjadrené. Predchádza mu určité administratívne konanie, ktoré spočíva v tom, že žalovaný ho podľa určených pravidiel zostaví a zverejní ho na svojom webovom sídle. Nejde tu o čisto faktický postup či úkon žalovaného, ktorý by zasiahol do faktického stavu a pri ktorom by zmena právnej
situácie bola len odrazom takejto faktickej zmeny. Podľa názoru senátu kasačného súdu tak rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby podľa § 8b Zákona č. 576/2004 Z. z. nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale je opatrením orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Správne súdy ho tak nepreskúmavajú v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, ale v konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP. Správnu žalobu podanú proti takémuto aktu tak nemožno považovať za žalobu podľa § 252 a nasl. SSP, ale za správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP. To (okrem toho, že takáto správna žaloba nemôže byť zamietnutá preto, že tvrdený zásah už skončil) znamená, že o takejto žalobe mal konať a rozhodovať trojčlenný senát krajského súdu na základe § 23 ods. 1 SSP, a nie sudca, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. Veľký senát kasačného súdu preto dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od právneho názoru vyjadreného v skoršom uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžk 27/2020 a prikloniť sa k právnemu názoru vyjadrenému predkladajúcim senátom v uznesení sp. zn. 7 Ssk 33/2022. Predkladajúci senát v tomto uznesení zároveň navrhol, aby veľký senát rozhodol len o právnej otázke povahy rozpisu a následne vec vrátil predkladajúcemu senátu. V prerokúvanej veci dospel veľký senát k záveru, že v dôsledku nesprávneho posúdenia právnej povahy uvedeného rozpisu, správny súd rozhodol nesprávne obsadený, v dôsledku čoho je daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP. Za daných okolností tak veľký senát dospel k záveru, že vyriešenie právnej otázky, kvôli ktorej mu bola vec postúpená, postačuje aj pre záver o dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti. Preto podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 466 ods. 5 písm. s) SSP napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom uzavrel, že správny súd o správnej žalobe rozhodne znova v trojčlennom senáte.
8. Na základe rozhodnutia veľkého senátu bola vec zapísaná do registra „S“, pričom jej bola pridelená spisová značka 32S/37/2023.
9. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/37/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/37/2023.
10. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. ZA-32S/37/2023-56 zo dňa 31.07.2023 vyzval žalobcu na opravu správnej žalobu tak, aby zodpovedala náležitostiam všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.08.2023 opravil správnu žalobu zo dňa 11.11.2019 tak, že zmenil označenie správnej žaloby z označenia: „Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy“ na: „Všeobecná správna žaloba“, doplnil označenie napadnutých opatrení orgánu verejnej správy a deň oznámenia napadnutých opatrení a opravil žalobný návrh. Žalobca sa správnou žalobou v znení jej opravy zo dňa 17.08.2023 domáha, aby správny súd: Zrušil opatrenie žalovaného bez evidenčného čísla zo dňa 22.10.2019 s názvom „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac november 2019“ v časti zoznamu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v dátume a v čase zubno-lekárskej pohotovostnej služby - štvrtok 21.11.2019 v čase od 15:30 do 19:00 hod., v ktorom je určený žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a opatrenie žalovaného bez evidenčného čísla zo dňa 11.11.2019 s názvom „Zabezpečenie služieb zubno- lekárskej pohotovostnej služby na mesiac december 2019“ v časti zoznamu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v dátume a v čase zubno-lekárskej pohotovostnej služby - sobota 21.12.2019 v čase od 08:00 do 12:00 hod., v ktorom je určený žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a vec vrátil v oboch prípadoch na nové konanie s tým, aby v novom konaní bolo rozhodnuté tak, že rozpis na mesiac november 2019 a rozpis na mesiac december 2019 bude vydaný bez uloženia povinnosti zabezpečiť službu zubno-lekárskej služby na mesiac november 2019 a december 2019 zo strany žalobcu.
11. Oprava (doplnenie) žaloby bola doručená žalovanému, ktorý v podaní zo dňa 20.02.2024 uviedol, že zotrváva na svojich už predložených vyjadreniach a navrhuje, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Rozsah a dôvody správnej žaloby
12. Žalobca v správnej žalobe opísal napadnuté opatrenia orgánu verejnej správy - zverejnené rozpisy zabezpečenia služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ktorými bol určený na výkon zubno- lekárskej pohotovostnej služby na mesiac november a december 2019. Žalobca poukázal aj na skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu predmetných rozpisov, predovšetkým na to, že v dôsledku nenastúpenia do pohotovostnej služby v mesiaci apríl, jún, september a december 2018 a v mesiacoch január a marec 2019 mu bola Rozhodnutím žalovaného č. 041972019/OZ-6 zo dňa 02.09.2019 uložená pokuta vo výške 330,- eur za porušenie § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 zákona č. 578/2004 Z. z.. Pred vydaním uvedeného rozhodnutia žalovaný žalobcu vyzval, aby sa vyjadril, prečo nenastúpil do tej-ktorej zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Žalobca sa vyjadril, že do pohotovostnej služby dňa 19.04.2018 a 05.06.2018 nenastúpil zo zdravotných dôvodov, pre ktoré musel vyhľadať aj svoju obvodnú lekárku. Ďalej uviedol, že v dôsledku autohavárie dňa 04.08.2018 utrpel zranenia (zlomeninu rebra, úraz kolena), ktoré mu umožňovali pracovať len v minimálnom rozsahu potrebnom na zabezpečenie chodu vlastnej ambulancie. Žalobca konštatoval, že nebol v žiadnom právnom vzťahu s organizátorom zubno-lekárskej pohotovostnej služby (spoločnosťou MEDAM SK), ani nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou. Žalobca na základe uvedených skutočností požiadal žalovaného o nezaraďovanie do rozpisov zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Ďalej žalobca poukázal na to, že poskytuje zdravotnú starostlivosť pre pacientov na základe povolenia z roku 2015, a to 40 hodín v týždni, prax vykonáva viac ako 26 rokov. V čase podania správnej žaloby mal 58 rokov. Jeho zdravotný stav sa po autohavárii skomplikoval, okrem toho sa lieči na degeneratívne očné glaukómové ochorenie, ktoré si vyžaduje šetrenie zraku. Konštatoval, že iný zásah orgánu verejnej správy, t. j. žalovaného, spočíva v nezákonnom určovaní rozpisov zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby, resp. rozpisu na november a december 2019 vo vzťahu k osobe žalobcu, pretože neboli určované v súlade s článkom 2 Ústavy SR. Rozpis na november a december 2019 bol podľa žalobcu zo strany žalovaného určený v rozpore so zásadou proporcionality a legality, v súvislosti s čím poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy SR a Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/09 v zmysle ktorého: „Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu musí zásah do ústavou garantovaných práv vychádzať z princípu proporcionality, ktorý je vlastný právnemu štátu, zvlášť jeho materiálnemu chápaniu“. Princíp proporcionality je zakotvený aj v článku 52 ods. 2 Charty základných práv EÚ predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad. Nezákonným zaraďovaním žalobcu do rozpisov zubno-lekárskej pohotovostnej služby došlo k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, a to konkrétne práv žalobcu vyplývajúcich z článku 12 ods. 2 Ústavy SR (právo na nediskrimináciu) v spojení s článkom 40 (právo na ochranu zdravia), článkom 30 (právo na podnikanie – poznámka správneho súdu: správne má byť čl. 35), článkom 36 (právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky) a článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR (ochrana pred verejnou mocou). Žalobca zároveň poukázal na to, že takýmto nezákonným zaraďovaním žalobcu do rozpisov žalovaný zasahuje nielen do práv žalobcu, ale aj do práv samotných pacientov.
13. Žalobca pomenoval nasledujúce dôvody, pre ktoré nie je možné z jeho strany poskytovať zdravotnú starostlivosť v rámci zubno-lekárskej pohotovostnej služby:
- zdravotný stav žalobcu
- nemožnosť vykonávať poskytovanie zdravotnej starostlivosti na pracovisku iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bez zmluvného základu, v opačnom prípade by dochádzalo k nelegálnemu zamestnávaniu ako aj k ohrozeniu podnikania samotného žalobcu alebo k zásahu do práv žalobcu a do práv samotných pacientov (žiadnym spôsobom nie sú upravené práva a povinnosti medzi organizátorom zubno-lekárskej pohotovostnej služby a žalobcom)
- skutočnosť, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou a v prípade, ak by došlo k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu v mieste výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, dochádzalo by k tomu, že všetci pacienti ošetrovaní žalobcom, by si museli hradiť lieky v hotovosti, v plnej výške.
14. Žalobca tvrdil, že je diskriminovaný oproti iným zdravotníckym pracovníkom - zubným lekárom, ktorí vykonávajú zdravotnú starostlivosť v odbore zubného lekárstva v postavení zamestnancov, pretože v zmysle § 97 ods. 12 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas. Vzhľadom na to, že žalobca poskytuje zdravotnú starostlivosť v rozsahu 40 hodín týždenne a má nad 50 rokov, by sa v prípade vykonávania pohotovostnej služby jednalo o prácu nadčas. Žalobca taktiež uviedol, že ako poskytovateľ špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore zubného lekárstva, ktorý nemá uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, je pri poskytovaní zubno-
lekárskej pohotovostnej služby diskriminovaný oproti poskytovateľom, ktorí majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, pretože ak by prišlo počas výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby k ošetreniu pacienta, nebude žalobcovi vyplatená žiadna kapitačná odmena. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 7 ods. 2 druhú vetu zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým organizátorom pre každú ambulanciu pevnej ambulantnej pohotovostnej služby a pre každú ambulanciu doplnkovej ambulantnej pohotovostnej služby. Z uvedeného vyplýva, že organizátor zubno-lekárskej pohotovostnej služby má v zmysle zákona uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom, ak by žalobca ošetril pacienta, ktorý má uzatvorenú zmluvu s akoukoľvek poisťovňou, nebude žalobcovi vyplatená žiadna kapitačná odmena, navyše, táto by bola uhradená organizátorovi zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Žalobca považuje uvedenú skutočnosť za absurdnú z dôvodu, že medzi organizátorom a žalobcom neexistuje žiadny záväzkový vzťah. V prípade určenia rozpisu so zahrnutím žalobcu tak dochádza aj ku diskriminácii v súvislosti s právom na podnikanie. V závere správnej žaloby žalobca zhrnul, že žalovaný pri určovaní rozpisov na mesiace november a december 2019 nepostupoval v súlade s princípom proporcionality, nezohľadnil menej invazívne alebo aj alternatívne prostriedky, nezohľadnil ani alternatívu prípadného neurčovania pohotovostných služieb, a to vzhľadom na vek žalobcu, zdravotnú spôsobilosť, predchádzajúce žiadosti o nezaraďovanie do rozpisu zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 27.01.2020, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu nie je v našom právnom poriadku žiadnou novinkou. Uvedená zákonná povinnosť bola obsiahnutá už v § 26 ods. 1 písm. j) zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a rovnako bola upravená aj v § 21 ods. 2 zákona č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku. Aktuálne účinným § 79 ods. 1 písm. v) Zákona č. 578/2004 Z. z. sa realizuje čl. 40 Ústavy SR, ktorým sa štát zaviazal zabezpečiť každému právo na ochranu zdravia. Zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti je vo verejnom záujme a poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby je nevyhnutné na ochranu života a zdravia. Žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu PL ÚS 113/2011, z ktorého jednoznačne vyplýva, že povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom v zmysle § 79 ods. 1 písm. v) Zákona č. 578/2004 Z. z., obstála v teste proporcionality a je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovorom o nútenej alebo povinnej práci. Žalovaný uviedol, že v rámci svojej aplikačnej praxe (zaraďovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do rozpisov) prihliada na tehotné ženy, vážne zdravotné ochorenia a pod.. Žalobca odmietal realizovanie zubno-lekárskych pohotovostných služieb vo všeobecnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na administratívny spis č. 4401/2012/OZ, ktorý predložil správnemu súdu a ktorý sa týka administratívneho trestania žalobcu pre správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 05.06.2012 nevykonal zubno-lekársku pohotovostnú službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného žalovaným. Žalovaný konštatoval, že zdravotný stav žalobcu mu umožňuje prevádzkovať riadne jeho zdravotnícke zariadenie (ambulanciu) podľa schválených ordinačných hodín, preto je jeho zaradenie do zubno-lekárskych pohotovostných služieb legitímne. V prípade závažných okolností, ktoré by žalobcovi znemožňovali prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, môže využiť inštitút dočasného pozastavenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 18 ods. 1 písm. a) Zákona č. 578/2004 Z. z.. Žalovaný taktiež nevylúčil, že v prípade vážneho zdravotného stavu žalobcu dočasne oslobodí z výkonu zubno-lekárskych pohotovostných služieb, avšak aktuálny zdravotný stav žalobcu nie je tak závažný, aby ho vylučoval z tejto zákonnej povinnosti. Spektrum činností, ktorý je žalobca zdravotne spôsobilý realizovať v rámci svojej súkromnej praxe, je podľa názoru žalovaného spôsobilý vykonávať aj počas zubno-lekárskej pohotovostnej služby cca 1 x za obdobie 7 týždňov max. na 4 hod. v prípade víkendu/sviatku. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval nemožnosťou vykonávania zdravotníckeho povolania pre iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na jeho pracovisku bez zmluvného základu, podľa názoru žalovaného neexistencia zmluvného základu ako taká nemá vplyv na vznik povinnosti nastúpiť na zubno-lekársku pohotovostnú službu. Žalovaný poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2003 sp. zn. 7Sž/158/2002, kde bolo konštatované, že neuzavretím zmluvy sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zákonnej povinnosti nezbavuje. Poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vzniká zo zákona povinnosť nastúpiť na výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca nemá uzatvorené
zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Zákonodarca na zabezpečenie špecializovanej zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ktorá je vo verejnom záujme, zaviazal na jej výkon všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť bez výnimky. Zákon nerozlišuje medzi zmluvnými a nezmluvnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.04.2014 č. k.: 6S/71/2013-96 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2016 sp. zn.: 9Sžso/55/2014. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 21.06.2012 č. k. IV. ÚS 329/2012-30, z ktorého vyplýva, že absencia zmluvného základu nie je dôvodom na porušenie zákonnej povinnosti. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa práce nadčas. Žalobca vykonáva svoje povolanie na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nie je zamestnancom, a teda nemá postavenie zdravotníckeho pracovníka podľa Zákonníka práce (je podnikateľom). Žalovaný uviedol, že netrvá na osobnom výkone pohotovostnej služby - žalobca si môže zabezpečiť za seba náhradu.
Replika
16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 17.02.2020, v ktorom zotrval na dôvodoch žaloby s tým, že rozpisy pohotovostných služieb neboli určené v súlade so zásadou zákonnosti a zásadou proporcionality. Žalobca poukázal opätovne na svoj zdravotný stav, vek a nemožnosť vykonávať poskytovanie zdravotnej starostlivosti na pracovisku iného poskytovateľa, ako aj skutočnosť, že nemá ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvorenú zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou. Žalobca považoval odkaz na Nález PL. ÚS 113/2011 za nesprávny a zmätočný, pretože žalobca v správnej žalobe neriešil súlad ust. § 79 ods. 1 písm. v) Zákona č. 578/2004 Z. z. s Ústavou SR, ale namietal skutočnosť, že rozpisy žalovaného boli vydané v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý predstavuje základný rámec pre dodržiavanie zásady zákonnosti a zásady proporcionality aj pre žalovaného pri prenesenom výkone štátnej správy. Žalobca zdôraznil, že ak má vykonávať lekársku starostlivosť na pracovisku iného poskytovateľa, v jeho mene a na jeho účet, tak potom je to možné v pracovnoprávnom vzťahu podľa Zákonníka práce alebo v obchodnoprávnom vzťahu na základe zmluvy, ktorá upravuje aspekty spolupráce. Žalobca nie je zaradený do verejnej minimálnej siete poskytovateľov, lebo nemá uzatvorenú zmluvu ani s jednou zdravotnou poisťovňou, nebol mu pridelený obvod, poskytuje zdravotnú starostlivosť za plnú úhradu pacientov. Žalobca nepožíva výhody, ktoré by ospravedlňovali, resp. kompenzovali obmedzenie spočívajúce v plnení povinností podľa § 79 ods. 1 písm. v) Zákona č. 578/2004 Z. z.. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že ak je žalobca zdravotne spôsobilý na výkon spektra činností v rámci svojej súkromnej praxe, tak automaticky je spôsobilý vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu cca 1 x za obdobie 7 týždňov v rozsahu max. 4 hodín. Žalobca si ako súkromný poskytovateľ vie upraviť počet pacientov tak, aby nebol zaťažený jeho zdravotný stav. Naproti tomu pri výkone zubno-lekárskej pohotovostnej služby, kedy je termín stanovený, žalobca takéto možnosti nemá. Žalobcovi nie je známa iná sféra pracovnej či podnikateľskej činnosti, v ktorej by jedna osoba bola pod hrozbou ukladania pokút nútená pracovať na pracovisku inej osoby a pre túto osobu na jej účet, a to bez adekvátnej zákonnej či zmluvnej úpravy tohto vzťahu. Vzhľadom na nedostatok zákonnej úpravy žalobca nemal inú možnosť ako dovolávať sa práva na rovnaké zaobchádzanie, akého sa dostáva zdravotníckemu pracovníkovi pracujúcemu v pracovnom pomere vo veku porovnateľnom so žalobcom. Svoj nárok žalobca neuplatňuje podľa Zákonníka práce, ale na základe princípov o zákaze diskriminácie podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon). Súčasne žalobca požiadal, aby mu správny súd zaslal súhlasné stanoviská žalovaného k oslobodeniu od vykonávania zubno- lekárskych pohotovostných služieb v troch prípadoch uvádzaných žalovaným.
Duplika
17. Žalovaný v duplike zo dňa 17.03.2020 v prvom rade reagoval na požiadavku žalobcu v replike, aby v konaní predložil stanoviská k prípadom, kedy boli poskytovatelia zdravotnej starostlivosti oslobodení od povinnosti vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu. Osobitne stanoviská nepredložil, ale uvedené tri prípady bližšie popísal nasledovne. V prvom prípade ide o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti – zubnú lekárku z obvodu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorá raz v mesiaci slúži v Útulku sv. Terézie v Kláštore pod Znievom, kde vo svojom voľnom čase ošetruje bezdomovcov. V druhom prípade ide o zubnú lekárku, ktorá bola oslobodená od vykonávania zubno-lekárskych pohotovostných služieb od 01.12.2019 do 30.05.2020 z dôvodu onkologickej liečby pravej hornej
končatiny. V treťom prípade ide o zubnú lekárku, ktorá zabezpečuje v mimopracovnom čase výučbu čeľustnej ortopédie pre študentov zubného lekárstva a po dobu trvania pracovného pomeru s fakultou je na základe žiadosti lekárskej fakulty oslobodená od vykonávania zubno-lekárskych pohotovostných služieb. Žalovaný zdôraznil, že žalobca vykonáva svoje povolania na základe povolenia podľa § 3 ods. 4 písm. b) Zákona č. 578/2004 Z. z., nie v pracovnoprávnom vzťahu, a z tohto dôvodu je ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytovať aj zubno-lekársku pohotovostnú službu. Zdravotný stav žalobcu nie je podľa žalovaného tak závažný, aby odôvodňoval oslobodenie od vykonávania zubno- lekárskych pohotovostných služieb. V období autohavárie a bezprostredne po nej žalobca pohotovostnú službu nevykonával. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že zdravotný stav žalobcu mu nebráni poskytovať zdravotnú starostlivosť v rámci svojho zdravotníckeho zariadenia, preto žalovaný trvá aj na výkone zubno-lekárskych pohotovostných služieb. K otázke absencie zmluvného základu žalovaný uviedol, že ak by výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby mal byť závislý od toho, či súkromnoprávne subjekty vstúpia dobrovoľne do obchodnoprávneho vzťahu, je zrejmé, že by táto služba občanom SR poskytovaná nebola buď vôbec alebo nie na požadovanej úrovni. Žalovaný zastal názor, že v kontexte rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 113/2011 štát realizuje právo na ochranu zdravia, resp. verejný záujem na ochrane zdravia v rámci právnej úpravy pohotovostných služieb zákonným spôsobom.
Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného
18. K duplike žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 19.04.2020. Vo vzťahu k prípadom oslobodenia spod povinnosti vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu konštatoval, že tieto len potvrdzujú, že rozpisy zubno-lekárskej pohotovostnej služby majú byť vydávané pri individuálnom posúdení každého prípadu, ktoré malo byť aplikované aj na žalobcu. Žalovaný ako orgán verejnej správy nie je oprávnený posudzovať zdravotný stav žalobcu a možnosti žalobcu na výkon pohotovostných služieb len na základe vlastného uváženia a bez akýchkoľvek podkladov od ošetrujúceho lekára, ktorý by deklaroval skutočnosť, že žalobca môže vykonávať pohotovostné služby bez ohľadu na akékoľvek zdravotné riziká. Vo vzťahu k dôsledkom neexistencie zmluvného vzťahu s organizátorom zubno- lekárskej pohotovostnej služby poukázal na prípad zubnej lekárky, ktorá nemá so spoločnosťou MEDAM SK uzavretú zmluvu a faktúry, ktoré vystavila tejto spoločnosti za poskytovanie pohotovostných služieb jej práve z tohto dôvodu boli vrátené. Z toho vyplýva, že ak by žalobca nastúpil na výkon pohotovostnej služby, je zrejmé, že by vykonával zubno-lekársku pohotovostnú službu bez akejkoľvek odmeny.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
21. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase vydania napadnutých opatrení (t.j. od 01.09.2019 do 31.12.2019) (ďalej len „Zákon č. 578/2004 Z. z.“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva: a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie“) (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 5 Zákona č. 578/2004 Z. z. verejná minimálna sieť poskytovateľov (ďalej len „minimálna sieť“) je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území Slovenskej republiky alebo na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného okresu (ďalej len „príslušné územie“) v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na: a) počet obyvateľov príslušného územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a demografickým podmienkam príslušného územia,
b) chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia, c) migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti na príslušnom území, d) bezpečnosť štátu.
23. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) bod 2. Zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť.
24. Podľa § 79 ods. 3 písm. a) a b) Zákona č. 578/2004 Z. z. povinnosti podľa: a) odseku 1 písm. c), f) až j), l) až o), u), v), ze) až zj), zo) až zq) a podľa odseku 2 písm. b) sa nevzťahujú na poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b) odseku 1 písm. c) až g), j), q), u) a v) a podľa odseku 2 písm. b) a c) sa nevzťahujú na poskytovateľa, ktorý je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
25. Podľa § 2 ods. 29 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania napadnutých opatrení (t.j. od 01.06.2019 do 31.12.2019) (ďalej len „Zákon č. 576/2004 Z. z.“) zubno-lekárska pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania špecializovanej zubno- lekárskej ambulantnej starostlivosti.
26. Podľa § 8b ods. 1 až 4 Zákona č. 576/2004 Z.z.: (1) Zubno-lekársku pohotovostnú službu poskytujú poskytovatelia poskytujúci zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť určenými zdravotníckymi pracovníkmi v zdravotníckom povolaní zubný lekár v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby v pracovných dňoch v čase určenom samosprávnym krajom a v dňoch pracovného pokoja nepretržite v rozsahu najmenej štyroch hodín denne v čase určenom samosprávnym krajom. (2) Zubno-lekárska pohotovostná služba sa poskytuje podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom a zverejneného na jeho webovom sídle. (3) Rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby obsahuje miesto poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby, čas poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby v období, na ktorý sa rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby vyhotovuje. (4) Rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným poskytovať zubno- lekársku pohotovostnú službu desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja.
27. Podľa § 46 ods. 1 písm. n) Zákona č. 576/2004 Z. z. štátnu správu na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva samosprávny kraj, ktorý určuje rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby podľa § 7 ods. 3 a rozpis zabezpečenia poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby podľa § 8a ods. 8 až 10 a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.
28. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté opatrenia žalovaného (rozpisy zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiace november a december 2019), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca, ani žalovaný, nežiadal o prejednanie veci na pojednávaní a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 28.03.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako päť dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).
29. Predmetom súdneho prieskumu je v tomto prípade opatrenie (opatrenia) orgánu verejnej správy – rozpis zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac november a december 2019. Posúdenie rozpisu ako opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva z Uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19 SVs 1/2022 zo dňa 29.03.2023, ktorý konštatoval, že rozpis zabezpečenia zubno- lekárskej pohotovostnej služby má podobu písomnosti, v ktorom je slovami vyjadrené zaradenie konkrétneho poskytovateľa na výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby na určité obdobie. Nejde tu o čisto faktický postup či úkon žalovaného, ktorý by zasiahol do faktického stavu a pri ktorom by zmena právnej situácie bola len odrazom takejto faktickej zmeny. Preto nejde o iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale o opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
30. Vo veci nie je sporné, že žalobca mal (resp. mal mať) vedomosť o rozpisoch zubno-lekárskej pohotovostnej služby za mesiace november a december 2019, pretože zákon (§ 8b ods. 4 Zákona č. 576/2004 Z. z.) upravuje fikciu doručenia rozpisu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti desiatym dňom od zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. Rozpis na mesiac november 2019 bol zverejnený na webovom sídle žalovaného 22.10.2019. Vzhľadom na zákonnú fikciu bol doručený desiatym dňom od jeho zverejnenia, t.j. 01.11.2019. Rozpis na mesiac december 2019 bol zverejnený na webovom sídle žalovaného 11.11.2019. Vzhľadom na zákonnú fikciu bol doručený desiatym dňom od jeho zverejnenia, t.j. 21.11.2019. Pretože správna žaloba bola podaná dňa 26.11.2019, bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote.
31. Ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby v Martine prevádzkovala v čase vydania napadnutých opatrení spoločnosť MEDAM SK, s.r.o. (organizátor zubno-lekárskej pohotovostnej služby), ktorej bolo vydané príslušné povolenie na prevádzkovanie takejto ambulancie. Podľa vyjadrenia žalovaného sú do rozpisu zabezpečenia služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby zaraďovaní všetci držitelia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože vykonávanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby je ich zákonnou povinnosťou. Žalovaný pripustil ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré držiteľa povolenia do rozpisu služieb nezaradí, a to napríklad tehotenstvo, starostlivosť o maloleté deti, resp. vážny zdravotný stav. Z vyjadrení žalovaného ako aj pripojeného administratívneho spisu vyplýva, v akých prípadoch žalovaný poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dočasne oslobodil od vykonávania zubno-lekárskej pohotovostnej služby - zo zdravotných dôvodov žalovaný dočasne (na obdobie niekoľkých mesiacov) oslobodil od vykonávania pohotovostnej služby zubnú lekárku v súvislosti s onkologickým ochorením ruky a jeho liečbou.
32. Žalobca odvodzuje nezákonnosť predmetných opatrení (rozpisov) poukazujúc na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR – zásadu legality a proporcionality, ktorú žalovaný podľa názoru žalobcu vydaním napadnutých opatrení nerešpektoval.
33. V prvom rade je potrebné uviesť, že samosprávny kraj (v tomto prípade žalovaný), vykonávajúc štátnu správu na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji podľa § 46 ods. 1 písm. n) Zákona č. 576/2004 Z. z., určuje podľa zákona (§ 8b ods. 2 Zákona č. 576/2004 Z.z.) rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Rozpisy zubno-lekárskej pohotovostnej služby vydáva žalovaný v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Z ust. § 79 ods. 1 písm. v) bod 2 Zákona č. 578/2004 Z. z. plynie povinnosť poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. Žalobca bol v spornom období držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, preto sa na neho vzťahuje povinnosť vykonávať zubno- lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. V tejto súvislosti bol podľa názoru správneho súdu dôvodný poukaz žalovaného (vo vyjadrení k žalobe) na Nález Ústavného súdu SR PL ÚS 113/2011. Predmetný nález je aplikovateľný aj pre rozhodnutie v tejto veci, pretože rieši základné ústavno-právne princípy súvisiace so zákonnou povinnosťou, v súvislosti s plnením ktorej malo podľa žalobcu dôjsť k zásahu do jeho práv. Ústavný súd SR sa v citovanom rozhodnutí zaoberal súladom ustanovenia § 79 ods. 1 písm. v) bod 2. Zákona č. 578/2004 Z. z. s Ústavou SR (aj Dohovorom o zákaze nútenej práce a nútenej služby). Ústavný súd jednoznačne uzavrel, že vykonaním testu proporcionality možno konštatovať, že napadnutá právna norma je primeraná zamýšľanému cieľu, pretože reálny výkon nepretržitej lekárskej služby prvej pomoci má pre spoločnosť zásadný význam. Z toho vyplýva, že je tu zákonná (ústavne súladná) povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu, ktorej zodpovedá povinnosť žalovaného organizovať vykonávanie tejto služby (opäť v zmysle zákona). Preto nie je dôvodná námietka
žalobcu, že žalovaný vydaním napadnutých opatrení porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Postup žalovaného pri vydaní napadnutých opatrení (rozpisov na mesiac november a december 2019) vychádza zo zákona - žalovaný takto plnil svoju povinnosť určovať rozpis a zaradiť do neho všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v danom samosprávnom kraji. Zabezpečenie zubno-lekárskej pohotovostnej služby slúži najmä na ochranu verejných záujmov, pretože výkonom zubno-lekárskej pohotovostnej služby sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti aj mimo štandardných ordinačných hodín väčšiny zubných ambulancii. Právu na ochranu zdravia zaručeného čl. 40 Ústavy SR tak zodpovedá „obmedzenie“ práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu), ktoré nemožno považovať za neprimerané (v rozpore s princípom proporcionality a zákonnosti), ani nejde o ukladanie povinností nad rámec zákona (čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR).
34. Z obsahu správnej žaloby ako aj predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nenastúpil na zubno-lekársku pohotovostnú službu v určených dňoch už v roku 2018, vrátane začiatku roka 2019, za čo mu bola rozhodnutím žalovaného uložená pokuta (z obsahu súdneho a administratívneho spisu nevyplýva, či konanie vo veci uloženia pokuty bolo už právoplatne skončené, nie je to však pre rozhodnutie o správnej žalobe podstatným).
35. Pokiaľ ide o pokutu uloženú žalobcovi za nevykonanie zubno-lekárskej služby prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom dňa 05.06.2012, prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty bolo potvrdené odvolacím orgánom (Ministerstvom zdravotníctva SR) a žaloba žalobcu voči rozhodnutiu ministerstva bola zamietnutá Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.04.2014 sp. zn. 6S 71/2013 potvrdeným Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2016 sp. zn. 9 Sžso/55/2014.
36. Neplnenie povinností vyplývajúcich zo zaradenia do rozpisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalobca žalovanému v priebehu administratívneho konania o pokute zdôvodňoval ako dôvodmi zdravotnými tak aj právnymi. Uviedol, že v apríli a júni 2018 nenastúpil do zubno-lekárskej pohotovostnej služby pre vážne zdravotné problémy, pre ktoré vyhľadal aj ošetrenie u lekára. Následne sa jeho zdravotný stav skomplikoval po autohavárii dňa 04.08.2018, neumožňoval mu pracovať 12 hodín denne – z toho 4 hodiny u iného poskytovateľa, s ktorým naviac nie je v žiadnom právnom vzťahu. Návrhy zmlúv, ktoré mu boli predložené, podľa žalobcu neriešili všetky aspekty vykonávania práce a súčasne nezabezpečovali adekvátne finančné ohodnotenie. Žalobca zastal názor, že bez zmluvného základu nie je možné nastúpiť za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti na pracovisko iného poskytovateľa. Taktiež požiadal o nezaraďovanie do rozpisov s poukazom na to, že ide o vynucovanie práce nadčas, čo predstavuje jeho diskrimináciu v porovnaní so zdravotníckymi pracovníkmi v pracovnom pomere, ktorým nemožno po dovŕšení 50 rokov nariadiť prácu nadčas.
37. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný neuznal žalobcom uvádzané dôvody pre jeho nezaraďovanie do rozpisov zubno-lekárskej pohotovostnej služby uvádzané žalobcom na prelome rokov 2018/2019, v dôsledku čoho žalobcu zaradil aj rozpisu na mesiac november a december 2019.
38. Žalobca aj v správnej žalobe namietal, že nemal byť zaraďovaný do rozpisov zubno-lekárskej pohotovostnej služby z dôvodu zdravotného stavu, k žalobe priložil lekárske správy z absolvovaných vyšetrení. Ako už bolo uvedené, z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že listami, ktorými žalobca reagoval na výzvy žalovaného na zdôvodnenie, prečo nenastúpil na výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby opísal svoj zdravotný stav, ktorý však žalovaný nevyhodnotil ako natoľko závažný, aby odôvodňoval nezaraďovanie žalobcu do rozpisov zabezpečovania pohotovostnej služby. Hoci zákonom (resp. podzákonným predpisom) nie sú upravené kritériá pre „oslobodenie“ od tejto povinnosti (zákonná povinnosť sa vzťahuje bez výnimky na všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti), v praxi podľa vyjadrenia žalovaného existujú prípustné a ospravedlniteľné dôvody na dočasné oslobodenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od tejto povinnosti (a to napr. tehotenstvo, starostlivosť o maloleté deti, resp. vážny zdravotný stav). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný žalobcom uvádzané zdravotné dôvody zhodnocoval, pričom nezistil dôvody pre jeho oslobodenie od zákonnej povinnosti poskytovať zubno-lekársku pohotovostnú službu. Správnemu súdu neprislúcha hodnotiť zdravotný stav žalobcu, pretože ide o vec odbornú (medicínsku), konštatuje však, že je zrejmé, že žalovaný bol oboznámený so zdravotným stavom žalobcu, tento vyhodnotil, pričom správny súd v postupe žalovaného a jeho rozhodnutia zaradiť žalobcu do rozpisov zubno-lekárskej pohotovostnej
služby nezistil zo skutočností uvádzaných v správnej žalobe taký postup, ktorý by bol predstavoval odklon od už aplikovaných dôvodov pre „oslobodenie“ od tejto povinnosti. Možno konštatovať, že žalobca v správnej žalobe ani nenamietal, že by žalovaný v rovnakom/obdobnom prípade postupoval inak, žalobca apeloval len na individuálne posúdenie každého prípadu, ktoré žalovaný evidentne vykonal. Správny súd na tomto mieste predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že žalobca v namietanom období bez obmedzení prevádzkoval svoju zubnú ambulanciu, pričom z obsahu spisu vyplýva, že bol v spornom období zaradený na výkon pohotovostnej služby v priebehu dvoch mesiacov 2x, a to dňa 21.11.2019 na čas od 15:30 do 19:00 (t.j. na 3 a 1 hodiny) a dňa 22.12.2019 na čas od 8:00 do 12.00 (t.j. na 4 hodiny). Vek poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nie je skutočnosťou, na ktorú by žalovaný pri určovaní rozpisov zubno-lekárskej pohotovostnej služby mohol prihliadať (nie je liberačným dôvodom). Skutočnosť, že žalobca nezamestnáva iného lekára, ktorý by mohol namiesto žalobcu vykonať pohotovostnú službu, nemôže ísť na ťarchu žalovaného, ktorý uviedol, že netrvá na osobnom výkone pohotovostnej služby (žalobca si môže nájsť za seba náhradu). Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na porušenie práv podľa čl. 40 Ústavy SR (právo na ochranu zdravia), správny súd uvádza, že subjektom tohto práva sú všetky fyzické osoby trvalo alebo prechodne žijúce na území nášho štátu. Ústava SR však poskytuje ochranu zdravia aj tým, že umožňuje v záujme ochrany zdravia zasiahnuť do výkonu iného práva alebo slobody, výslovne napr. umožňuje osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu zdravia, zákonom obmedziť právo na štrajk. Žalobca považuje za obmedzenie jeho práv povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v rámci rozpisov zubno- lekárskej pohotovostnej služby, ako však vyplýva z Nálezu PL ÚS 113/2011 zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti je ústavne akceptovateľný a proporcionálny zásah do označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
39. Ďalej žalobca namietal, že vydané opatrenia sú nezákonné aj preto, že nemal uzatvorenú zmluvu s prevádzkovateľom ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Hoci legislatívne opomenutie zákonnej úpravy vzťahov dotknutých subjektov pri výkone zubno-lekárskej pohotovostnej služby (vzťahu prevádzkovateľa ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) možno hodnotiť ako negatívny prvok, uvedené neodôvodňuje nezákonnosť zaraďovania žalobcu žalovaným do rozpisu služieb zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby, pretože plnenie tejto povinnosti nie je podmienené existenciou zmluvného vzťahu s prevádzkovateľom ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby (a ako bude uvedené ďalej ani uzavretím zmluvy poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou). Hoci absentuje osobitná zákonná úprava tohto vzťahu, správnemu súdu je známe (vyplýva to aj zo spisu), že tieto vzťahy sú spravidla riešené zmluvne (sám žalobca v administratívnom konaní uviedol, že mu príslušný prevádzkovateľ zubno-lekárskej pohotovostnej služby zaslal návrh zmluvy), pričom súdnej ochrany týkajúcej sa uzavretie zmluvy a samotného plnenia práv a povinností zo zmluvného vzťahu (vrátane odmeňovania) sa možno domáhať v inom ako v správnom súdnom konaní. V tomto konaní správny súd preskúmava výlučne zákonnosť zaraďovania žalobcu do rozpisov zubno-lekárskej pohotovostnej služby.
40. V súvislosti s touto žalobnou námietkou správny súd ďalej poukazuje na závery správnych súdov vyslovené v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty žalobcovi za nevykonanie pohotovostnej služby dňa 05.06.2012, keď konkrétne Krajský súd v Bratislave v Rozsudku zo dňa 11.04.2014 sp. zn. 6S/71/2013 uviedol, že skutočnosť, ktorou argumentuje žalobca - neuzavretie predloženej zmluvy o spolupráci, ktorá je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, nemá vplyv na vznik povinnosti nastúpiť lekársku službu prvej pomoci zo zákona, teda aj bez uzatvorenia zmluvy. Uvedené konštatoval už aj Najvyšší súd SR v Rozsudku zo dňa 06.05.2003 sp. zn. 7 Sž/158/2002 (v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá obdobne stanovovala povinnosť lekárskej služby): „Neuzavretím zmluvy o vykonávaní lekárskej služby prvej pomoci, resp. odmietnutím jej podpísania sa žalobca uvedenej zákonnej povinnosti nezbavuje. Svoj nesúhlas, a to aj oprávnený, s podmienkami zmluvy nebol žalobca oprávnený vyjadriť odmietnutím nastúpiť výkon lekárskej služby prvej pomoci, lebo uvedená povinnosť mu vyplynula priamo zo zákona.“ Rozsudok krajského súdu zo dňa 11.04.2014 bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2016 sp. zn. 9Sžso/55/2014, ktorý vo svojom rozhodnutí o.i. uviedol, že z postavenia žalobcu (ako držiteľa povolenia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) mu vyplýva povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. Vykonanie tejto povinnosti nemožno odmietnuť len z dôvodu sporu o charakter zmluvného vzťahu (prípadne spôsobu a výšky odmeňovania). Najvyšší súd zároveň odmietol argument žalobcu, že lekársku službu prvej pomoci by mohol vykonávať len v pracovnoprávnom vzťahu s poskytovateľom,
ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci.
41. Poskytovanie služieb lekárskej pohotovostnej služby v priestoroch prevádzkovateľa bez uzavretej zmluvy nemá v žiadnom prípade za následok nelegálne zamestnávanie, ako to konštatoval žalobca v správnej žalobe, a to z dôvodu, že ide o výkon zákonom uloženej povinnosti, pričom nejde v žiadnom prípade o závislú prácu, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom (definícia nelegálnej práce podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Vzťah medzi prevádzkovateľom ambulancie pohotovostnej služby a samotným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nepodlieha pracovnoprávnej úprave, ide o vzťah dvoch samostatných (podnikateľských) subjektov. Ustanovenie § 8b Zákona č. 576/2004 Z. z. nepodmieňuje zaradenie do rozpisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby len takého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý má zmluvný vzťah s prevádzkovateľom tejto služby. Nie je v právomoci žalovaného zasahovať do vzťahov medzi poskytovateľom zubno-lekárskej pohotovostnej služby a prevádzkovateľom ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby, osobitne do vzťahov týkajúcich sa zmluvnej odmeny, ktorej, ako už bolo uvedené, sa žalobca môže domáhať v inom ako v tomto konaní. Tak nie je dotknuté ani namietané právo žalobcu podnikať, resp. uskutočňovať zárobkovú činnosť podľa čl. 35 Ústavy SR.
42. Pokiaľ žalobca namietal, že nie je zaradený do verejnej minimálnej siete poskytovateľov, lebo nemá uzatvorenú zmluvu ani s jednou zdravotnou poisťovňou, nebol mu pridelený obvod, teda nepožíva výhody, ktoré by ospravedlňovali, resp. kompenzovali obmedzenie spočívajúce v plnení povinností podľa § 79 ods. 1 písm. v) Zákona č. 578/2004 Z. z., správny súd uvádza nasledovné. Vzhľadom na skutočnosť, že samosprávny kraj v povolení neurčil žalobcovi konkrétny obvod vyšpecifikovaním obcí, či ulíc, v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR v Rozsudku zo dňa 27.04.2016 sp. zn. 9Sžso/55/2014 možno dospieť k záveru, že do zdravotného obvodu žalobcu patrí celý samosprávny kraj. V tejto súvislosti najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že patrí do tzv. opomenutej skupiny poskytovateľov z dôvodu, že nie je zaradený do verejnej minimálnej siete poskytovateľov a nebol mu pridelený zdravotný obvod. Ak aj žalobca nie je zaradený do verejnej minimálnej siete poskytovateľov (t.j. zdravotnej poisťovni nevzniká povinnosť uzavrieť s ním zmluvu), platí, že zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým organizátorom pre každú ambulanciu pevnej ambulantnej pohotovostnej služby a pre každú ambulanciu doplnkovej ambulantnej pohotovostnej služby (§ 7 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v nadväznosti na čo príslušná zdravotná poisťovňa hradí organizátorovi príslušné platby určené pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Žalobca má bezpochyby nárok na odmenu za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, tento nárok však nie je predmetom tohto správneho súdneho konania. Správny súd preto považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že jeho zaraďovanie do zoznamu poskytovateľov zubno-lekárskej pohotovostnej služby je rozpore so zákonom aj z dôvodu, že nemá uzavretú zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou. Pokiaľ žalobca namietal, že v dôsledku tejto skutočnosti je diskriminovaný pokiaľ ide o vyplácanie náhrad za úkony zdravotnej služby, platí, že ani otázka odmeny nezakladá nezákonnosť napadnutých opatrení (rozpisov). Nedotýka sa totiž vzniku samotnej povinnosti nastúpiť na výkon lekárskej služby. Otázke odmeňovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa podrobne venoval Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 113/2011, kde konštatoval: „Vo vzťahu k zmluvnej voľnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri výkone ich práva podnikať je potrebné povedať, že táto je pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi prevádzkujúcimi ambulancie LSPP (poznámka správneho súdu: skratka LSPP je označením lekárskej služby prvej pomoci) obmedzená, pretože napadnutými ustanoveniami uložená povinnosť im nedáva možnosť voľby pri výkone služby v prospech poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP v čase určenom v rozpise vyhotovenom príslušným samosprávnym krajom. Uvedené služby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevykonávajú pre účely dosiahnutia zisku, ale pre účely splnenia zákonnej povinnosti upravenej napadnutými ustanoveniami, a preto je na ich postavenie aplikovateľný aj čl. 36 písm. c) až e) ústavy. Ako vyplýva aj zo stanoviska národnej rady v tejto veci, v rámci ochrany práva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky [čl. 36 písm. c) až e) ústavy], ako aj práva na osobitné pracovné podmienky (čl. 38 ods. 1 a čl. 41 ods. 2 ústavy) v rámci systému nepretržitej LSPP majú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti možnosť využiť účinné prostriedky nápravy poskytnuté im platným právnym poriadkom, ktorými sú predovšetkým žaloba podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku alebo žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia.“
Ak medzi poskytovateľom zubno-lekárskej pohotovostné služby a prevádzkovateľom zubno-lekárskej pohotovostnej služby nedôjde k uzavretiu zmluvy o podmienkach výkonu vrátane odmeňovania, žalobca má právo domáhať sa svojho nároku na vyplatenie odmeny v civilnom sporovom konaní.
43. Za dôvodnú nepovažuje správny súd ani námietku, že v dôsledku napadnutých opatrení dochádza k diskriminácii žalobcu v porovnaní s inými zdravotníckymi pracovníkmi nad 50 rokov, vo vzťahu ku ktorým je zakázaná práca nadčas. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pre skúmanie, či v danom prípade prišlo k diskriminácii je potrebné porovnávať osoby (subjekty) patriace do rovnakej skupiny, resp. kategórie - porovnateľnosť s inou osobou je v danom prípade potrebné chápať v rámci vymedzených skupín na výkon zdravotníckych povolaní, ktoré sú v § 3 ods. 4 zákona o poskytovateľoch uvádzané pod samostatnými písmenami, teda osobitne v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobca poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia ako samostatný podnikateľský subjekt, teda sa na neho nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, podľa ktorých zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas (§ 97 ods. 12 Zákonníka práce). Vychádzajúc z uvedeného nemožno hovoriť o diskriminácii žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe povolenia (mimo pracovnoprávneho vzťahu) a porovnávať ho so zdravotníckymi pracovníkmi v pracovnoprávnych vzťahoch. Nejde ani o porušenie práv žalobcu podľa čl. 36 Ústavy SR (právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky), pretože subjektom práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky sú fyzické osoby, ktoré spĺňajú podmienku, že sú v postavení zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu, pričom žalobca neposkytuje zdravotnú starostlivosť v pracovnoprávnom vzťahu.
44. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho nezákonným zaraďovaním do rozpisov zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby zasahuje žalovaný nielen do práv žalobcu, ale aj do práv samotných pacientov (či už tým, že si musia hradiť úkony zdravotnej starostlivosti, prípadne aj predpísané lieky, pretože žalobca nie je v zmluvnom vzťahu so žiadnou zdravotnou poisťovňou), je potrebné konštatovať, že všeobecnou správnou žalobou sa nemožno domáhať ochrany práv inej osoby/ iných osôb. Možno sa domáhať len ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím, resp. opatrením orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP). Aj v tejto časti je teda správna žaloba nedôvodná.
45. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ sa žalobca v návrhu výroku rozhodnutia (žalobným návrhom v doplnenej správnej žalobe) domáhal, aby správny súd zaviazal žalovaného ako orgán verejnej správy ako má rozhodnúť (keď žiadal, aby v novom konaní bolo rozhodnuté tak, že rozpis na mesiac november 2019 a rozpis na mesiac december 2019 bude vydaný bez uloženia povinnosti zabezpečiť službu zubno-lekárskej služby na mesiac november 2019 a december 2019 zo strany žalobcu), takýto návrh ide nad rámec možností rozhodovania správneho súdu, ktorý v zmysle Správneho súdneho poriadku môže o správnej žalobe rozhodnúť len tak, že ju zamietne (§ 190 SSP) alebo zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy (§ 191 SSP). Ak by správny súd orgánu verejnej správy určoval, ako má v administratívnom konaní rozhodnúť, atrahoval by si tým nad rámec zákona právomoc rozhodovať v administratívnom konaní.
46. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade bol postup žalovaného spočívajúci v zaradení žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do rozpisu zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac november a december 2019 v súlade so zákonom. Vzhľadom na to správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v súlade s ustanovením § 190 SSP zamietol.
47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Pretože žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
48. Správny súd súčasne s poukazom na § 467 ods. 3 SSP (a v zmysle Uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 29.03.2023 sp. zn. 19 SVs 1/2022) rozhodol aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Podľa § 467 ods. 1 SSP sa ustanovenia o trovách konania primerane použijú na
kasačné konanie. V preskúmavanom prípade bol žalobca (v procesnom postavení sťažovateľa) v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný, preto mu správny súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 49. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozhodnutia.