Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoP-1-2024.pdf
PDF · 190.98 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/X, A., zastúpená splnomocnencom: LEXANTE, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 53 362 624, a otca: E. D. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/X, A., za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 43, Bratislava, o zrušenie ústavnej starostlivosti a o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. B5-22P/95/2022-130 z 20. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. a V. výroku p o t v r d z u j e .
II. Pripúšťa späťvzatie návrhu kolízneho opatrovníka o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a konanie o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti z a s t a v u j e .
III. Odvolací súd z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoPno/1/2024-40 zo dňa 29.02.2024 počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zrušenie ústavnej starostlivosti (I. výrok), zároveň zmenil zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti nad maloletou tak, že nariadená ústavná starostlivosť rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/67/2020-374 zo dňa 27.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/61/2022-493 zo dňa 22.11.2022 sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny A. namiesto Reedukačného centra F. B. (II. výrok). Zároveň predmetným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/67/2020-374 zo dňa 27.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/61/2022-493 zo dňa 22.11.2022 vo výroku I. v časti zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti. V ostatných častiach ponechal citované rozhodnutie v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/67/2020-543 zo dňa 17.02.2023 nezmenené (III. výrok). Určil, že predmetný rozsudok je vykonateľný jeho doručením (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok).
2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 44 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, 5 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 121 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), článku 41 ods. 1 prvá veta, ods. 4 Ústavy SR, článku 28, 29 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj „Dohovor“) a dospel k záveru, že nepominula hrozba vážneho narušenia, resp. ohrozenia výchovy maloletej v domácom prostredí, keďže predchádzajúce výchovné opatrenia neviedli k náprave a nie je predpoklad, že by po trvalom návrate maloletej do domáceho prostredia bol možný pozitívny efekt dosiahnuť ďalšími výchovnými opatreniami, napr. dohľadom, keď vzhľadom na výsledky dokazovania by to bolo predčasné a teda mal naďalej splnené podmienky na ponechanie maloletej v ústavnej starostlivosti, ktorá bola nariadená podľa § 54 ods. 2 ZoR. Aj keď nepochybne ďalšie výchovné opatrenia viedli k istému poklesu, zmena deklarovaná maloletou bola dosiahnutá výlučne za prispetia doterajšej ústavnej starostlivosti, avšak v domácom prostredí by vzhľadom na predchádzajúcu anamnézu rodiny a psychologický profil maloletej zistený znaleckým dokazovaním v konaní o nariadení ústavnej starostlivosti, bola sotva udržateľná, pričom k obdobným deklaráciám, či už zo strany maloletej, ako aj zo strany matky dochádzalo už aj v minulosti v predchádzajúcich súdnych konaniach. Počas konania bolo opätovne potvrdené pretrvávajúce zásadné nezhody medzi rodičmi v predstavách o výchove maloletej, pričom práve dvojkoľajnosť vo výchove, ktorú mala maloletá vždy časom tendencie zneužívať a skĺzať k zaužívaným závadným vzorcom správania a v súčasnosti evidentne maloletej vyhovuje pevnejší režim ústavného zariadenia, v ktorom dosiahla výrazný progres, pretože sa dokázala pripraviť na prijímacie pohovory na strednú pedagogickú školu ňou zvolenú a nepochybne je motivovaná aj s tým súvisiacim odchodom z reedukačného centra. Doterajší pobyt v zariadení ústavnej starostlivosti jednoznačne naplnil jej najlepší záujem, keďže reedukačný proces zameraný na korekciu jej impulzivity, učenia sa pravidlám, rozvoj hygienických návykov, pozitívna motivácia a pod. naplnili svoj účel, umožnili maloletej v kontrolovaných podmienkach plynulé vzdelávanie, ukončenie povinnej školskej dochádzky, ale aj úspešné absolvovanie prijímacích pohovorov na strednú odbornú školu, pričom u maloletej boli posilňované konštruktívne vzorce správania. V súlade s odporúčaním reedukačného centra, ku ktorému sa pripojil aj kolízny opatrovník, či prokurátor, prvoinštančný súd dospel k záveru, že napriek nepominutiu dôvodov na zotrvanie maloletej v ústavnej starostlivosti, keďže predovšetkým na strane rodičov nedošlo k zásadnej zmene pomerov poskytujúcej garanciu jednotnej výchovy maloletej v jej najlepšom záujme, je zatiaľ v záujme maloletej pristúpiť k zmene ústavného zariadenia a to najbližšie k miestu strednej školy, na ktorú bola prijatá, aby mala zaručené ústavne garantované právo na vzdelanie, pričom nepochybne si maloletá naďalej vyžaduje jednotný prístup s jasne stanovenými pravidlami a hranicami, motiváciu k ďalšiemu štúdiu na strednej škole a podpore jej záujmov, k zdravému životnému štýlu a pod. Naďalej sa predpokladá aktívna podpora a návštevy rodičov, kde na druhej strane bude mať maloletá širšie možnosti v prípade bezproblémovej adaptácie na návštevné pobyty v domácom prostredí. Keďže ústavná starostlivosť je dočasnou formou starostlivosti, po určitom čase za predpokladu úspešného napredovania maloletej vo voľnejšom režime a stabilizácie z hľadiska vedomia si vlastnej zodpovednosti pri návratoch z návštevných pobytov rodičov do ústavného zariadenia, bude možné otvoriť otázku prípadného zrušenia ústavnej starostlivosti a zaradenia maloletej trvalo do starostlivosti rodičov. V súlade s odporúčaniami reedukačného centra je naďalej u maloletej potrebné pod odborným vedením posilňovať prosociálne formy správania, pracovať na korekcii negatívnych prejavov v správaní, komunikovať veľa, vytvárať priestor pre dôveru a odovzdať spätnú väzbu primerane veku. Maloletá si vyžaduje jednotný, trpezlivý a pokojný prístup so stanovenými pravidlami. Vzhľadom na rodinnú anamnézu a psychologický profil maloletej, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, nemožno bez zásadného posunu v postoji rodičov a ich výchovného zjednotenia pri návrate maloletej do domáceho prostredia očakávať ďalší pozitívny progres v správaní dieťaťa, ktorému rodičia vzhľadom na ich dvojkoľajnosť nedokázali vymedziť zdravé hranice, pričom práve z tohto dôvodu v domácom prostredí využívala nastavenie matky. O predčasnosti trvalého návratu maloletej do domáceho prostredia svedčil aj priebeh návštevných pobytov u rodičov, ktoré sa neobišli bez problémov, preto nemožno vylúčiť riziko návratu maloletej k záškoláctvu, k fajčeniu ako aj požívaniu alkoholických nápojov a korekcie v jej správaní boli dosiahnuté práve v ústavnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu návrh matky na zrušenie ústavnej starostlivosti zamietol, zároveň však pristúpil k zmene ústavného zariadenia, ktoré vzhľadom na aktuálnu nemožnosť prijatia maloletej do zariadenia priamo na území hlavného mesta, volil najbližšie do úvahy prichádzajúce zariadenie, z ktorého bude môcť maloletá denne dochádzať do školy a svojím prístupom bude mať možnosť preukázať reálnosť svojich deklarácii o pochopení a korekcií svojho v minulosti výrazne závadného správania. Prvoinštančný súd nespochybňoval snahu rodičov o čo najlepšiu výchovu maloletej, avšak od rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti nemal za preukázanú takú zmenu ich osobnostného nastavenia a schopností, ktoré by postačovali na výchovu maloletej s jej špecifikami, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ktoré sú relevantné aj pre predmetné konanie. Zároveň konštatoval, že ústavná starostlivosť ako dočasné opatrenie,
nahrádzajúce osobnú starostlivosť rodičov, predpokladá s ďalšou spoluprácou rodičov s ústavným zariadením s cieľom dosiahnutia účelnosti, ktorú možno považovať za očakávanú a dôležitú, či priam nutnú. Vzhľadom na začiatok školského roka a možnosť čo najskoršieho nabehnutia na režim v novom zariadení, ktoré umožní maloletej dennú návštevu školy, podľa § 233 CSP vyhovel návrhu kolízneho opatrovníka a prokurátora o predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia jeho doručením poslednému z účastníkov konania.
3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a to konkrétne do IV. výroku a žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil ohľadne stanovenia jeho vykonateľnosti vyhlásením a nie doručením ako rozhodol prvoinštančný súd a tiež žiadal uviesť povinnosť neodkladného umiestnenia maloletej do detského domova pod dohľadom sociálneho kurátora.
5. Podstatou odvolacích námietok otca bolo nesprávne právne posúdenie veci. Z dôvodu postupu prvoinštančného súdu, ktorý nemal potrebné informácie o voľnej kapacite v miestnych detských domovoch, bolo pojednávanie odročené, avšak maloletej nebolo určené jej predbežné umiestnenie, ani dohľad sociálneho kurátora, čo požadoval, z ktorého dôvodu maloletá pretrváva v domácom prostredí od 01.09.2023 núdzovo, za účelom prístupu do novej školy, avšak bez povolenia na pobyt, na ktorú okolnosť poukazoval a žiadal neodkladné umiestnenie maloletej do detského domova. Vyjadril obavu o dobrovoľný nástup maloletej do detského domova s poukazom na jej úniky pri návratoch do reedukačného centra v čase, keď bola v policajnom pátraní. Postup prvoinštančného súdu viedol do rozporu so záujmom maloletej, ktorý vystihuje jasne správa reedukačného centra ohľadne podmienečného úspešného štartu do novej školy i napredovanie zotrvaním maloletej v režimovom zariadení, teda nie doma, čo má za následok neadekvátne zaťažovanie jeho osoby z hľadiska nežiaducej zodpovednosti o maloletú v domácom prostredí.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože maloletá trávila už dlhší čas vo viacerých zariadeniach, kde mala možnosť si uvedomiť svoje predchádzajúce správanie, jej pobyt v zariadeniach zmenil pohľad na správanie v minulosti, vďaka čomu chce v súčasnosti zmeniť svoje správanie a tým, že bola opätovne nariadená ústavná starostlivosť, bola maloletej odopretá možnosť žiť v normálnej rodine a ukázať rodine zlepšenie svojho správania a vzťahu najmä k rodičom, škole, ale aj k vlastnému zdraviu a budúcnosti. Uviedla, že maloletá sa o rodičoch vyjadruje pozitívne a má záujem sa k nim vrátiť naspäť domov, prisľúbila zmeny v svojom správaní a aj zo znaleckého posudku Mgr. Demjanovej z Diagnostického centra Ružomberok vyplýva výrazné zlepšenie v správaní maloletej, čo sa odráža v pozitívnom psychologickom hodnotení dieťaťa. Dôvodom na zrušenie ústavnej starostlivosti je aj okolnosť, že maloletá ihneď po umiestnení do Centra pre deti a rodiny A. (ďalej aj „CDR A.“ alebo ,,CDR“) ochorela, v dôsledku čoho sa dva mesiace nezúčastňovala školskej dochádzky, predlžovanie ústavnej starostlivosti a presúvanie z jedného miesta na druhé pôsobilo negatívne na psychické a fyzické zdravie dieťaťa, pričom pobyt v zariadeniach má prechodný charakter a účelom zariadení je uvedomenie si správania a chýb zo strany dieťaťa a jeho nasmerovanie do života vonku mimo zariadenia, pričom je neprijateľné, aby maloletá sa nachádzala v ústavnej starostlivosti takmer päť rokov a následne bola súdom ešte predĺžená, keď obaja rodičia majú záujem hneď na začiatku nastaviť maloletej určité pravidlá správania sa, ktoré bude rešpektovať nielen maloletá, ale aj oni ako rodičia, ktorí niekoľko hodín absolvovali sedenia u psychológa, kde sa naučili ako nastaviť maloletej vhodné hranice s prihliadnutím na jej vek, preto nemožno pochybovať o zvládnutí výchovy maloletej v domácom prostredí, ktorej pobyt v ústavnej starostlivosti považovala za dostačujúci, čoho dôkazom je úspešné zvládnutie prijímacieho konania na dve stredné školy, z ktorých si maloletá vybrala štúdium na pedagogickej strednej škole. V súlade so základným právom maloletého dieťaťa na štúdium a rozvoj vzdelania, či právo na pomoc pri príprave na povolanie je žiadúce maloletej umožniť štúdium na strednej škole a počas štúdia bývať u rodičov za účelom prehlbovania vzťahu s nimi. Pri konzultácii s maloletou u psychológa bolo vidno jej radosť z návratu domov, ako aj uvedomenie si maloletej určitej miery sebadisciplíny a sebakontroly za účelom úspešného štúdia na strednej škole, pričom od predchádzajúceho prepustenia maloletej z ústavnej starostlivosti možno pozorovať viacero zmien, z ktorých je najvýznamnejšie práve pre maloletú rodina, kvôli ktorej sa chce zmeniť, ale hlavne kvôli sebe a záujem študovať na strednej škole.
Zlepšenie správania a pozitívny vzťah ku školskej dochádzke vyplýva aj z vyjadrenia Reedukačného centra F. B., podľa ktorého má maloletá záujem sa venovať štúdiu na strednej škole a nadobudla negatívny vzťah k požívaniu alkoholických nápojov a fajčeniu, pričom počas pobytu v reedukačnom centre bolo maloletej zdôrazňované zrušenie ústavnej starostlivosti a jej návrat domov k rodičom, z ktorého dôvodu bola maloletá rozhodnutím súdu sklamaná, pričom oni ako rodičia môžu maloletej zabezpečiť osobnú výchovu, ktorá bude pre maloletú najlepším riešením a za dobu piatich rokov pobytu maloletej v ústavnej starostlivosti mali čas a možnosti sa pripraviť na výchovu dieťaťa. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považovala za tendenčné a zaujaté voči maloletej, ako aj voči nim ako rodičom, ide o ignoráciu pozitívneho vzťahu medzi maloletou a nimi ako rodičmi, čo potvrdilo aj Reedukačné centrum F. B.. Sudca pri výsluchu maloletej pokladal zavádzajúce otázky, pričom orgán sociálnej kurately počas celej ústavnej starostlivosti maloletú nenavštívil a nebol jej oporou a tiež sa znalec pri výsluchu maloletej nezaoberal jej výpoveďou, ale hodnotil len gestikuláciu a mimiku.
8. Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu matky považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol napadnutý rozsudok odvolacím súdom potvrdiť, keďže dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolacie argumenty matky nie sú dôvodom na zrušenie, resp. zmenu predmetného rozhodnutia, keď bolo jednoznačne preukázané nepominutie hrozby vážneho narušenia alebo ohrozenia výchovy maloletej v domácom prostredí, pričom predchádzajúce výchovné opatrenia neviedli k náprave a nie je predpoklad, že by po trvalom návrate do domáceho prostredia bolo možné dosiahnuť efekt ďalšími výchovnými opatreniami. Poukázal na správu Reedukačného centra F. B., podľa ktorej je naďalej deklarovaná potreba zotrvania maloletej vo voľnejšom, ale stále režimovom zariadení.
9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na ponechaní maloletej v ústavnej starostlivosti a nesúhlasil s odvolacími námietkami matky, keďže napredovanie maloletej je možné len jej zotrvaní v režimovom zariadení, nakoľko sa potvrdil nevydarený domáci pobyt maloletej po 31.8.2023. Za dôvod na zrušenie ústavnej starostlivosti nepovažoval ani prijatie maloletej na strednú školu, ani dĺžku stráveného pobytu vo výchovných zariadeniach maloletou, keďže výrazné zmeny v správaní maloletej si počas domácich pobytov nevšimol, pribudli úniky po ukončení, maloletá nemá k nim hlbší vzťah a o pobyty doma má pragmatický záujem z dôvodu umožnenia nezávislého, dobrodružného a potulného života v partii pre maloletú, ktorá bola doma dlho a opakovane chorá, avšak v režimových zariadeniach za štyri roky nebola ani raz chorá.
10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádzala totožné argumenty ako v podanom odvolaní a naďalej poukázala na dlhý čas trávený maloletou vo viacerých zariadeniach, počas ktorého si uvedomila svoje predchádzajúce správanie. Začiatok štúdia maloletej považovala za výraznú zmenu nielen v jej živote, ale aj v živote rodičov, ktorí by sa počas štúdia maloletého dieťaťa na stredné školy mali s dieťaťom čo najviac stretávať, byť mu oporou a maloletá nemá inú možnosť, ako ukázať zmenu správania ako len prísľubom, čo nemožno považovať za nádejné vyjadrenia a sľuby, ktoré výrazné zmeny v správaní dieťaťa si otec nevšimol z dôvodu, že sa už piaty rok nachádza maloletá v ústavnej starostlivosti, z ktorého dôvodu ani nemôže mať hlbší vzťah k rodičom. Je potrebné dodržať princíp rovnosti a umožniť maloletej študovať na strednej škole a bývať u svojich rodičov a viesť normálny študentský život ako ostatné deti.
11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu okresného prokurátora k jej odvolaniu poukázala na svoje argumenty vystihujúce situáciu a opisujúce pocity dieťaťa, pričom nejde len o úradné hodnotenie tretej strany ako prokurátora, ktorý s dieťaťom netrávil čas, nepozná ho a nevie ako sa cíti. Opätovne poukázala na prechodný charakter ústavnej starostlivosti, ako aj na správu z Reedukačného centra F. B.. V prípade, že prokurátor vidí potrebu určitej kontroly nad maloletou, existujú aj iné a menej invazívne výchovné opatrenia do života dieťaťa ako napríklad dohľad nad výchovou a správaním, ktoré by umožnilo návrat maloletej do domáceho prostredia, ale aj kontrolu z tretej strany nad výchovou a správaním maloletého dieťaťa. Vyjadrenie prokurátora považovala za neosobné, úradné hodnotenie bez prihliadnutia na osobnosť maloletej, jej správanie, cítenie a potreby, pričom treba vzhliadnuť nielen na snahu zo strany maloletej, ale aj zo strany ich ako rodičov ohľadne absolvovania niekoľkých hodín sedení u psychológa. Poukázala na výrazné zmeny k lepšiemu v spávaní maloletej, čo potvrdzujú aj správy z výchovných zariadení, z ktorého dôvodu je vyjadrenie prokurátora neprijateľné.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, po zopakovaní a doplnení dokazovania podľa § 68 CMP na nariadenom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a V. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Vzhľadom na späťvzatie návrhu kolízneho opatrovníka o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, pripustil späťvzatie a zrušil je rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a konanie o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti zastavil.
14. Zároveň zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoPno/1/2024-40 zo dňa 29.2.2024.
15. Za účelom zistenia skutočného a úplného stavu veci odvolací súd podľa § 68 CMP doplnil a zopakoval dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením listinných dôkazov, medzi ktoré patrí správa z Reedukačného centra F. B. zo dňa 01.02.2023 z č. l. 29, správa z Reedukačného centra F. B. zo dňa 18.08.2023 z č. l. 89, záverečná správa o plnení výchovného opatrenia ÚPSVaR Bratislava, referátu porad. – psychol. služieb zo dňa 24.08.2023 z č.l. 101, zápisnica OO PZ v Bratislave II, odbor poriadkovej polície, obv. oddelenie PZ Ružinov zo dňa 15.12.2023 z č.l. 206,zpráva NÚDCH zo dňa 16.12.2023 z č. l. 209, 210,zápisnica o oznámení nezvestnosti OO PZ v Senci, odbor poriadkovej polície, obv. oddelenie PZ Bernolákovo zo dňa 15.12.2023 z č.l. 211, správa Centra pre deti a rodiny A. zo dňa 21.12.2023 z č.l. 216, lekárska správa NÚDCH zo dňa 17.01.2024 z č.l. 235, zápisnica o podaní vysvetlenia OO PZ v Bratislave IV, odbor poriadkovej polície OR PZ Bratislava IV, obv. odd. PZ Dúbravka zo dňa 16.01.2024 z č.l. 237, žiadosť Centra pre deti a rodiny A. zo dňa 18.01.2024 z č.l. 242, správa Centra pre deti a rodiny A. zo dňa 21.02.2024 z č.l. 265, doplňujúca správa Centra pre deti a rodiny A. zo dňa 26.02.2024 z č.l. 270, zápisnica o podaní vysvetlenia OO PZ v Bratislave V, odbor poriadkovej polície OR PZ Bratislava V, obv. odd. PZ Bratislava Petržalka - juh zo dňa 24.02.2024 z č.l. 271, uznesenie KS v Trnave č. k. 13CoPno/1/2024 – 40 zo dňa 29.02.2024 z č. l. 281, úradný záznam ÚPSVaR Bratislava o pohovore s maloletou zo dňa 27.02.2024 z č.l. 298, záznam Centra pre deti a rodiny A. zo dňa 28.02.2024 z č.l. 306 o priebehu prevzatia maloletej, zápisnica o podaní vysvetlenia OO PZ v Bratislave V, odbor poriadkovej polície OR PZ Bratislava V, obv. odd. PZ Bratislava Petržalka - juh zo dňa 27.02.2024 z č.l. 307, úradný záznam o vypátraní osoby OR PZ V Bratislave V, odbor poriad. Polície, obv. odd. PZ Bratislava Petržalka – juh zo dňa 27.02.2024 z č.l. 308, zápisnica o podaní vysvetlenia OO PZ v Bratislave V, obv. odd. PZ Bratislava Petržalka – sever zo dňa 21.03.2024 z č.l. 330, správa Reedukačného centra F. B. zo dňa 26.3.2024 z č.l. 332.
16. Matka na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že aktuálne má maloletá podaný návrh do dvoch stredných škôl, je už 5 rokov v zariadeniach, pričom i keď štát prevzal zodpovednosť, je vplyv na maloletú minimálny z jej strany, a to tiež počas krátkodobých pobytov počas prázdnin, hoci si maloletá uvedomuje danú situáciu, je nervózna a hnevlivá a tiež nešťastná. Vychádzajúc z danej situácie vyplýva, že dieťa zavreté 5 rokov v nejakom zariadení, nemá perspektívu byť v lepšom prostredí, maloletá sa pripravovala na strednú školu, ktorú si vybrala, reedukačným centrom jej bolo povedané, že sa vráti domov, keď bude mať strednú školu a zruší sa ústavná starostlivosť, no napriek uvedenému ju reedukačné centrum doporučilo do detského domova A., hoci maloletá sa pripravovala, aj úspešne absolvovala prijímacie pohovory na strednú školu, čím preukázala schopnosť sa naučiť, a spracovanie tejto záležitosti považuje za krajne neférové a nemohlo byť pozitívne. Upozorňovala na skutočnosť, že maloletá sa následne opustí a opätovne pôjde vo svojich predchádzajúcich šľapajach, opätovne išla do ústavného zariadenia a jej bolo kladené za vinu, ako maloleté dieťa usmerňovala, aby nešla v intenciách záujmov zariadenia, čo však nie je pravda a vedela by to potvrdiť aj maloletá. Považovala za neprijateľné a bez akýchkoľvek dôkazov obviňovanie maloletej zo sexuálnej úchylky sociálnou pracovníčkou, o ktorej skutočnosti sa maloletá dozvedela a necítila sa následne dobre v CDR, nebola schopná tam fungovať a pripravovať sa do školy, tým sa začali aj jej úteky, pričom aj na polícii maloletá vypovedala o tom, že sa v CDR A. necíti dobre a chcela ísť domov. Prvýkrát ušla pred Vianocami a následne mala pohovor, kedy jej bola odovzdaná informácia, že pôjde do reedukačného zariadenia a nepôjde na Vianoce domov, pričom išlo už o druhé Vianoce, ktoré nemala stráviť doma, na čo maloletá reagovala porezaním ruky, a tiež bola vyšetrená psychiatrom. Teda bol to trest zo strany reedukačného centra, ako aj zo strany CDR, maloletá nie je ochotná akceptovať, aby žila ďalej v takých podmienkach. Spolu s otcom maloletej nie sú proti tomu, že je teraz v reedukačnom zariadení, ktoré riešenie však považujú za nešťastné a maloletá mala byť vypočutá, uvedomuje si nesprávne správanie, chce sa napraviť, ale už má dosť zavretia 5 rokov v zariadeniach a chcela, aby jej bolo umožnené navštevovať školu,
pripraviť sa na ňu a absolvovať prijímačky, čo aj vykonala. Navrhovala zmenu ústavnej starostlivosti na výchovné opatrenie, aby v septembri mohla navštíviť školu, s čím je uzrozumená aj maloletá, teda aby už nebola v ústavnej starostlivosti, nechce sa už vrátiť do A., ale aj maloletá by prijala výchovné opatrenie do septembra s tým, že by vykonala prijímačky na strednú školu a do septembra by preukázala, že chce postupovať v smere ako povedala, pričom výchovné opatrenie do septembra udávala z dôvodu, že sa nariaďuje na 6 mesiacov, po uplynutí ktorých nebude musieť byť konanie o zrušenie ústavnej starostlivosti a maloletá bude mať perspektívu po septembri, keď sa bude správať tak, ako deklaruje, teda rozdiel je v časovom limite. Ohľadne absencií maloletej v strednej škole v mesiaci september a október 2023 poukázala na chorobnosť maloletej v danom období v počte 20 dní, čo mala ospravedlnené a následne po rozhodnutí súdu už mala byť opätovne v detskom domove, teda maloletej sa nedala šanca, a teda opätovne išla svojím starým správaním. Maloletá miluje aj svojho otca, napriek všetkému a vždy sa otec maloletej zastane rodiny a opätovne bola maloletá upozorňovaná, že daným spôsobom to nepôjde, prisľúbila rešpekt. CDR v A. považovali za nešťastné zariadenie, avšak reedukačné zariadenie maloletá už nehodnotí až tak zle a zostala by tam dobrovoľne do septembra, kedy po posúdení stavu by sa chcela vrátiť, teraz majú na maloletú minimálne vplyv, negatívne vplyvy, ktoré sa opakujú, nemožno už racionálne pripísať ako jej záležitosť a manžela.
17. Zástupca matky pred odvolacím súdom zotrval na podanom návrhu matky, ako aj na podanom odvolaní a poukázal na maloletou podaný návrh na štúdium na strednej škole. Žiadal doplniť dokazovanie výsluchom maloletej z dôvodu, aby mala možnosť sa vyjadriť k tomu, pretože zjavne dochádza k rozporom s tým, že ako vyplýva z dokazovania, má pozitívny vzťah s rodičmi, avšak negatívne na ňu vplývajú zariadenia, pričom sporné je jej správanie, keď centrá tvrdia jej negatívne správanie voči nim, ako aj porušovanie podmienok a výsluchom by sa preukázalo, aký to má na ňu negatívny dopad a ako to vníma maloletá zo svojho pohľadu. Poukázal na účel zariadení, a to CDR A., ako aj Reedukačné centrum F. B., ktoré majú pomáhať so starostlivosťou detí s výchovou a zabezpečiť ich do bežného života, no tieto zariadenia majú len prechodný charakter, teda nemôžu tam deti trvalo pretrvávať a tak riešiť problémy detí, pričom maloletá je už takmer 5 rokov v týchto zariadeniach, čo má na ňu negatívny vplyv, čoho dôkazom je zlý psychický a fyzický stav vyvrcholený aj do sebapoškodzovania maloletej, jej pocitov úzkosti a depresie. Úteky maloletej sú dôkazom toho, že sa v zariadeniach necíti dobre, aj počas útekov komunikuje s matkou a ubezpečuje ju, že je v poriadku, z výsluchov pred políciou vyplýva, že maloletá nepácha trestnú činnosť, ani priestupky, maloletá nadobudla určité presvedčenie a uvedomila si svoje predošlé správanie, hodnoty rodiny, starostlivosť z pohľadu rodičov, zistila aké sú pomery v zariadeniach, čo možno vnímať ako pozitívny vývoj. Poukázal na snahu rodičov, ktorí absolvovali niekoľko hodín u psychológa a stanovili si hranice výchovy, pretože si uvedomili zlý psychický a zdravotný stav maloletej v zariadeniach, ako aj nenaplnený účel pobytom maloletej v daných zariadeniach, kde sa jej nezlepšuje správanie a chcú dať šancu práve z rodičovského hľadiska, aby bola vychovávaná doma, s uvedomením si vlastných chýb vo výchove, na čo pracovali, boli prísnejší na maloletú. Poukázal na správu Generálnej prokuratúry z roku 2023 o reedukačných centrách a daných zariadeniach, ktoré majú havarijný stav.
18. Otec na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že z hľadiska svojho odvolania vychádzal zo skutočností, že maloletá pretrvávala doma napriek nezrušeniu ústavnej starostlivosti, preto žiadali jej umiestnenie do zariadenia čo najskôr, súd nijakým spôsobom nenavrhol nejaké opatrenie, ktoré by im ako rodičom pomohlo riešiť problémy vo vzťahu, preto žiadal nariadiť vykonateľnosť rozsudku už vyhlásením na pojednávaní a nie až jeho doručením, keďže maloletá bola u nich doma, ale nebol nariadený nad ňou dozor. Netrval na podanom odvolaní, vzal ho späť, avšak prezentoval nesúhlas voči súdu prvej inštancie. Súhlasil s aktuálnym umiestnením maloletej v Reedukačnom centre F. B., kde však maloletú predtým dostatočne nevyhodnotili na voľný priestor, hoci ich informoval na náklonnosť maloletej na pochybné partie. On by bol radšej keby bola maloletá bývala si vybrala školu s pobytom v Reedukačnom centre F. B., dopadlo to však inak. Podľa neho to nebol šťastný spôsob, že išla maloletá do A., kde nepoznali možnosti maloletej ani je spôsobilosť na dané zariadenie, pričom k reedukačnému centru nemá žiadne výhrady. Poukázal na problémy maloletej ohľadne sociálno-psychologického zdravia. Vyjadril obavu, že teraz je maloletá v uzavretom zariadení, ale keď sa dvere otvoria, čo dokáže ako žiť, sú v nej problémy, čoskoro bude plnoletá a má obavy, že v tomto stave nezvládne realitu. Tiež má obavu ohľadne spôsobilosti maloletej, pričom ústavná starostlivosť môže byť zrušená len vtedy, keď je splnený účel pobytu v zariadení na základe zákonnej miery. Mal vedomosť o chorobe maloletej v mesiaci september, v dôsledku čoho nechodila do školy, avšak maloletá má náklonnosť na alergie, občas si dala cigaretu, mala aj neospravedlnené absencie, mal vedomosť, že nechodí do školy, o čom
informoval kolízneho opatrovníka a písal aj reedukačnému centru o podozrení, že maloletá zanedbáva, preto žiadal o pomoc aj kurátora ohľadne daného stavu. Vyjadril obavu ohľadne zlyhania reedukácie z dôvodu narušeného psychosociálneho zdravia maloletej, nezvládol ju ani detský domov, ani oni, hoci v reedukácii to bolo trochu lepšie keď bola v uzavretom systéme, avšak sa obáva, že v danom stave maloletá nezvládne realitu. Súhlasil so zotrvaním maloletej v ústavnej starostlivosti a stotožnil sa s rozhodnutím prvoinštančného súdu, nesúhlasil s odvolaním matky maloletej. Namietal niektoré postupy súdu z hľadiska toho, že im nezabezpečil výchovnú pomoc formou nariadenia kurátorom. Vo vzťahu k matke maloletej má neskutočné problémy, keďže nevidí problémy a stále chce maloletú do domáceho prostredia, hoci za maloletú je niekto zodpovedný.
19. Kolízny opatrovník bol stotožnený s návrhom, ktorý podal, pretože reálne skutočnosti, na ktoré ich upozornilo CDR A. ho k tomu viedli, navrhli zmenu zariadenia, avšak po ozrejmení situácie vzhľadom na aktuálnu situáciu netrval na návrhu na zmenu zariadenia z Reedukačného centra F. B. do CDR A., navyše bolo vydané neodkladné opatrenie o umiestnení maloletej do Reedukačného centra F. B., preto návrh na zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti vzal späť. Poukázal na tvrdú realitu, ktorú maloletá A. ukazuje, odzrkadľuje sa to aj v súdnoznaleckom dokazovaní, odohráva s vzťah medzi rodičmi a maloletou, čo je hlavná príčina okrem aj genetickej záťaže, ktorú maloletá nesie, ale aj nevhodné výchovné metódy používané rodičmi. Má za to, že je naďalej potrebná ústavná starostlivosť, keďže táto doposiaľ plnila účel a význam, maloletej sa umožnil aj otvorený režim, avšak presvedčila o tom, že nie je dostatočne pripravená na zvládnutie bežného života vonku.
20. Krajský prokurátor navrhol I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, súhlasil so späťvzatím návrhu kolízneho opatrovníka na zmenu zariadenia. Mal za to, že maloletá má vykonávať ústavnú starostlivosť v Reedukačnom centre v F. B..
21. CDR A. uviedol, že zaslal správy o priebehu pobytu maloletej a informoval o podstatných veciach kolízneho opatrovníka, dospel však k záveru o neschopnosti maloletej fungovať v ich CDR, v zariadení s otvoreným režimom. Vyjadril sa, že maloletá nemala útek dňa 05.03.2024 z CDR, avšak umožnili pobyt maloletej u matky zo dňa 27. na 28., ktorý jej bol predĺžený do 05.03.2024, následne však obdržal neodkladné opatrenie, o čom telefonicky informovali matku a navrhli jej a s maloletou rozhovor cez víkend. Podľa dohody mala matka maloletú doviesť dňa 05.03.2024, avšak následne ich informovala o odchode maloletej dňa 04.03.2024 za kamarátkou, odkiaľ sa už nevrátila, z ktorého dôvodu ju nahlásili ako nezvestnú a v pátraní bola až do 21.03.2024 kedy bola nájdená a odovzdaná v zmysle uznesenia súdu.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že nad maloletou bola nariadená ústavná výchova rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 22P/67/2020-374 zo dňa 27.08.2021 vo výroku I., v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislava č. k. 11CoP/61/2022-493 zo dňa 22.11.2022, a to v Reedukačnom centre F. B., G. G. H. X, F. B., ktorým rozsudkom zároveň bolo zastavené konanie o predĺženie výchovného opatrenia. K nariadeniu ústavnej starostlivosti došlo podľa § 44 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, 5 ZoR, a to z dôvodu vážneho ohrozenia, resp. narušenia výchovy maloletej, u ktorej iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, ani jeden z rodičov sa nedokázal o maloletú postarať, a to už vzhľadom na dlhšiu dobu pretrvávajúci rozpor v prístupe rodičov a ich výchovných metódach, keď maloletá dlhodobo odmietala rodičovskú autoritu, ako aj autoritu školy, nedošlo k náprave ani po predchádzajúcom absolvovaní výchovných opatrení formou pobytu v centre odbornej diagnostiky a následnému umiestneniu maloletej neodkladným opatrením do krízového strediska, čo sa prejavilo v čase po zrušení neodkladnej úpravy a návrate do domáceho prostredia od 20.05.2021 do 24.06.2021, kedy musela byť maloletá neodkladnou úpravou vyňatá už po mesiaci ignorácie školskej dochádzky a akýchkoľvek pravidiel, ktorej neboli rodičia schopní u maloletej dosiahnuť vlastnými silami. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti okresný súd prihliadal aj na dokazovanie vyplývajúce zo znaleckého posudku, ktorým bol stanovený psychologický profil maloletej, ktorá ihneď po návrate do domáceho prostredia začala fajčiť, túlať sa po nociach, opätovne hrozilo riziko návratu k požívaniu alkoholických nápojov. Podľa znalca vzťahy maloletej nie sú založené na citovom prežívaní, ale na pragmatizme, a preto v domácom prostredí využíva nastavenie matky, resp. rodičov, ktorí sa nedokážu dohodnúť vo svoj prospech, u maloletej dlhodobo a opakovane dochádzalo k viacerými deklaráciám o jej zmene prezentovaným pod tlakom prijatých opatrení zo strany sociálnej kurately či súdu, k závažným výchovným problém (záškoláctvo, požívanie alkoholických nápojov, nevhodné správanie voči rodičom a pod.), ktoré rodičia vzhľadom na ich rodičovské kompetencie a osobnostnú výbavu maloletej nedokázali žiadnym spôsobom korigovať
a maloletú zvládnuť. Znalec nespochybnil snahu rodičov o čo najlepšiu výchovu, však mal zrejmé, že ich osobnostné nastavenia a schopnosti nepostačujú na výchovu maloletej s jej špecifikami. Nariadeniu ústavnej starostlivosti predchádzalo okrem iného uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/158/2018-114 zo dňa 20.05.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/227/2019-169 zo dňa 28.06.2019 o umiestnení maloletej neodkladným opatrením z dôvodu potreby diagnostiky do Diagnostického centra I., pričom v konaní vo veci samej následne okresný súd uznesením č. k. 22P/158/2018-249 zo dňa 28.02.2020 nariadil maloletej a rodičom výchovné opatrenie na účely zabezpečenia odbornej pomoci a úpravy rodinných a výchovných pomerov maloletej, bol nariadený maloletej pobyt v zariadení Krízové stredisko J. na dobu do 31.08.2020, z ktorého zariadenia podľa správy napriek početným individuálnym stretnutiam s rodičmi, sa nepodarilo dosiahnuť výraznejšie zmeny vo vzájomnom vzťahu a v postojoch k maloletej, matka zotrvávala v prejavovaní bezhraničnej lásky, bez nastolovania akýchkoľvek hraníc a k intervenciám sa stavala nekriticky. Okresný súd Bratislava V pred uplynutím doby, na ktorú bolo nariadené výchovné opatrenie uznesením č. k. 22P/67/2020-112 zo dňa 28.08.2020 neodkladným opatrením dočasne zveril maloletú do starostlivosti Krízového strediska J. do rozhodnutia vo veci samej, ktoré rozhodnutie odvolací súd uznesením č. k. 20CoP/193/2020-157 zo dňa 25.11.2020 zmenil tak, že nariadil nad maloletou výchovné opatrenie spočívajúce v pobyte v Krízovom stredisku J. do 28.02.2021. Ďalej okresný súd neodkladným opatrením zo dňa 15.02.2021 v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom nariadil nad maloletou výchovné opatrenie spočívajúce v pobyte v Krízovom stredisku J. na dobu do 28.08.2021, ktoré bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/89/2021-205 zo dňa 28.04.2021. Po právoplatnosti zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa maloletá v priebehu konania vrátila dňa 20.05.2021 do domáceho prostredia, avšak už dňa 24.06.2021 okresný súd uznesením v konaní pod sp. zn. 41PPom/12/2021 pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia o dočasnom zverením maloletej do Reedukačného centra F. B. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o nariadení ústavnej starostlivosti, pričom k umiestneniu maloletej rozhodnutím vydaným v 24 hodinovej zákonnej lehote došlo na základe návrhu kolízneho opatrovníka z toho istého dňa, ktorý bol odôvodnený nezvládnutými rodičovskými a východnými kompetenciami a vysoko rizikovým správaním maloletej. Prvoinštančný súd v konaní rozhodol na základe vykonaného dokazovania, a to správ z Reedukačného centra F. B., správ zo šetrenia pomerov vykonaného kolíznym opatrovníkom, z pohovoru s maloletou, vychádzal zo skutočnosti, že maloletá úspešne ukončila deviaty ročník ZŠ pri reedukačnom centre, úspešne absolvovala prijímacie pohovory na Strednú odbornú školu Pedagogickú v Bratislave, kde bola prijatá na štúdium do prvého ročníka v odbore pedagogická asistentka.
23. Zo správy CDR A. bolo zistené, že maloletá bola na základe vykonateľného rozsudku prvoinštančného súdu umiestnená do predmetného zariadenia od 03.11.2023, pred umiestnením bola na predlžovacom návštevnom pobyte u rodičov, po príchode pokračovala v návšteve strednej školy, boli zo školy však informovaní o vymeškaní hodín maloletou v rozsahu 128 hodín, a preto bola aj podmienečne vylúčená, o čom však CDR nemal informáciu pred nástupom do zariadenia. Maloletá nedodržiavala pravidlá, preto jej adaptačné obdobie sa predĺžilo, neustále chodila zo školy neskoro s rovnakými výhovorkami o zabudnutí tašky, telefónu, meškania vlakov a neskoré príchody mala nielen zo školy, ale aj do školy, študijné výsledky nemala dobré, pretože sa neučila a do školy, ktorá sa maloletej páčila, chodila údajne len kvôli spolužiačkam, s ktorými si rozumie. Z dôvodu nevrátenia sa maloletej do zariadenia, bola nahlásená CDR A. na polícii ako nezvestná, pričom ku dňu 15.12.2023 mali informáciu od polície, že ide o ôsmy útek maloletej, ktorá po oznámení o neumožnení jej pobytu v domácom prostredí počas vianočných sviatkov, si urobila poranenie na rukách, v dôsledku čoho bola ošetrená v nemocnici a tiež bola vyšetrená psychiatrom. Podľa oznámenia zariadenia maloletá počas úteku sa v domácnosti matky nezdržiavala, ale bola na neznámom mieste s neznámymi osobami. Maloletá sa vrátila do zariadenia dňa 31.12.2023 pod vplyvom alkoholu, čo aj priznala, problémy s ňou pretrvávali aj po skončení prázdnin, nevrátila sa opätovne do zariadenia po vychádzke v rámci A. dňa 13.01.2024, kedy bola opätovne nahlásená na políciu, kde maloletá viackrát vypovedala. Ďalej zo školy neprišla do zariadenia dňa 15.01.2024, nevrátila sa do zariadenia aj dňa 22.01.2024, a preto bola opätovne nahlásená jej nezvestnosť na polícii, ktorou bola privezená v nočných hodinách. Tiež sa nevrátila zo školy do CDR dňa 26.01.2024, vrátila sa sama až dňa 27.01.2024. Procesom ukončenia štúdia na škole bola sprevádzaná vychovávateľom dňa 31.01.2024, pričom pri komunikácii neboli informácie o ukončení štúdia pre maloletú fatálne ťaživé. Po návšteve matky a priateľa opätovne ušla zo zariadenia, privezená políciou bola dňa 02.02.2024 opäť pod vplyvom alkoholu. Následne bola zaevidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie dňa 06.02.2024, avšak dňa 11.02.2024 ušla zo svojej izby v zariadení cez okno, ktorým sa nevrátilo aj mladšie dievča zo skupiny, ktoré sa s maloletou kamarátilo, ale toto
sa následne do zariadenia vrátilo. Napokon bola maloletá nájdená v byte rodičov dňa 13.02.2024, kam prišla v nočných hodinách. Ďalej bola maloletá z dôvodu nevrátenia sa do zariadenia nahlásená ako nezvestná na polícii, ktorá ju priviezla v nočných hodinách dňa 21.02.2024, kedy bola nájdená prostredníctvom jej priateľa, ktorý ju nahlásil na polícii. Podľa správy CDR maloletá nedokáže fungovať v otvorenom prostredí, narážajú na nesúlad v názore s matkou, a tým nie je možné dosiahnuť pozitívne zmeny vo výchove maloletej, ktorá napriek nespočetným rozhovorom zvolila riešenie situácie útekom. Okrem nevhodného správania svojim konaním negatívne ovplyvňovala aj ostatné, podstatne mladšie deti. CDR A. sa vyjadrilo o neschopnosti vytvoriť podmienky pre zabezpečenie ochrany maloletej pred jej nevhodným, rizikovým správaním a navrhol riešiť zmenu zariadenia na režimové zariadenie.
24. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoPno/1/2024-40 zo dňa 29.02.2024 bolo nariadené neodkladné opatrenie na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorým bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti Reedukačného centra F. B. a zároveň bola uložená povinnosť Centru pre deti a rodiny A. odovzdať maloletú do starostlivosti Reedukačného centra F. B. a tiež povinnosť úradu práce zabezpečiť umiestnenie maloletej do reedukačného centra, pričom trvanie neodkladného opatrenia bolo obmedzené do právoplatného skončenia veci vedenej na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 22P/95/2022, najdlhšie na obdobie šiestich mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia. Z obsahu predmetného rozhodnutia vyplýva, že maloletá sa do CDR nevracala riadne a včas, neskôr už vôbec bez spolupôsobenia polície, čím dochádzalo k vážnemu ohrozeniu jej riadnej výchovy, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval odvolací súd za dôvodný a stotožnil sa s potrebou nevyhnutne a predbežne zastabilizovať pomery maloletej v špecializovanom režimovom zariadení, kde bude zabezpečená jej riadna výchova a poskytnutá jej všetka potrebná starostlivosť.
25. Z pohovoru s maloletou vykonaným kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že maloletá síce nesúhlasila s umiestnením späť do Reedukačného zariadenia v F. B., ale jej je to jedno, uvedomuje si čo sa deje, aj čo vyviedla za posledný čas, nevedela vysvetliť dôvody svojho konania a zároveň prejavila vôľu po umiestnení do reedukančného centra dorobiť si miestnu strednú školu, o ktorej nemala predstavu, maloletá potvrdila zlyhanie v zariadení, i keď mala inú predstavu o fungovaní.
26. Zo správy Reedukačného centra F. B. zo dňa 01.02.2023 vyplýva, že maloletá bola umiestnená do zariadenia a vedená v druhej výchovnej skupine, navštevovala 2. ročník základnej školy, dôvodom umiestnenia boli poruchy správania, konflikty maloletej s dospelými, vulgárne správanie, záškoláctvo, alkoholizmus a potulovanie sa v nevhodných podmienkach. Adaptačné obdobie maloletej prebehlo bez výrazných problémov, správala sa relatívne pokojne, ale s umiestnením nebola stotožnená, nechcela nič robiť, mala nezaujaté správanie. Rodičov maloletá nerešpektuje, často ťaží z ich nejednotnosti v ich výchove, keď matku vníma ako benevolentnejšiu a otca ako prísnejšieho, majúceho na ňu vysoké nároky, nerešpektovala však oboch a aj napriek opakovaným verbálnym proklamáciám, že sa to už ďalšie prázdniny nebude opakovať, cieľom dávajúcim si spoločne pod dohľadom odborného tímu počas prípadovej konferencie, boli jej návraty z dovoleniek problematické, odmietala sa vrátiť späť do zariadenia, bola vedená na úteku a rodičia si s ňou nevedeli rady. V období prvého školského polroka 9. ročníka si plnila relatívne dobre školské povinnosti, s vychovávateľmi spolupracovala a vnímali zmenu v jej správaní pozitívnym smerom, no musela byť pod neustálou kontrolou a usmerňovaním dospelého. Školské výsledky dosahovala priemerné, mala predpoklady k zvládnutiu požiadaviek školy, no neprejavovala dostatok snahy k získaniu vedomostí. Pobyt v zariadení maloletej prospieval a pri stanovení jasných pravidiel dokázala fungovať bez väčších problémov, ale naďalej vyžadovala neustálu kontrolu a podporu dospelých, inak by dokázala prejsť hranice pozitívneho správania, bolo potrebné jej neustále štruktúrovať deň a voľný čas, potrebovala usmerňovanie a pomoc v zložitých psychických situáciách, vyžadovala jednotný prístup s jasne stanovenými pravidlami a hranicami. Bolo potrebné u nej posilňovať prosociálne formy správania, pracovať na korekcii negatívnych prejavov v správaní, veľa komunikovať, motivovať ju v príprave na vyučovanie a podporovať jej záujmovú sféru. Z ďalšej správy z Reedukačného centra F. B. zo dňa 18.08.2023 vyplývalo, že u maloletej bolo naďalej potrebné posilňovať prosociálne formy správania, pracovať na korekcii negatívnych prejavov v správaní, vyžaduje jednotný, trpezlivý a pokojný prístup s jasne stanovenými pravidlami a hranicami, v záujme napredovania sa ukazovalo ako vhodné zotrvanie maloletej vo voľnejšom, ale stále režimovom zariadení, čo dáva väčší predpoklad úspešného štartu a zotrvania maloletej na strednej škole, s podporou a návštevami rodičov a po určitom čase, keď bude úspešne napredovať vo voľnejšom režime, je aktuálna aj otázka zrušenia ústavnej starostlivosti. Maloletá ukončila 9. ročník základnej školy – prospela, dokázala fungovať bez výraznejších problémov, avšak zlyhávala v prostredí mimo zariadenia, kde veľmi rýchlo skĺzavala
k pôvodným deficitom v správaní, zlyhala pri ďalšom pobyte doma, kedy jej bola umožnená krátka dovolenka kvôli prijímacím skúškam na strednú školu, pretože odišla zo zariadenia dňa 03.05.2023 a návrat mala mať dňa 09.05.2023, čo nedodržala, odhliadnuc od neskorých návratov zo zariadenia, paradoxne fungovala bez väčších problémov, mala drobné porušenia školského poriadku, avšak celkovo si plnila povinnosti v internáte aj v škole.
27. Zo záverečnej správy o plnení výchovného opatrenia ÚPSVaR Bratislava, referátu poradenskopsychologických služieb zo dňa 24.08.2023 bolo zistené, že začali s rodičmi spoluprácu v rámci výchovného opatrenia 21.06.2023, absolvovali 2 individuálne konzultácie s matkou, ako aj s otcom, ďalej 8 dialických konzultácií s oboma rodičmi, 1 individuálnu konzultáciu s maloletou a 1 skupinovú konzultáciu s rodinou, celkovo 14 konzultácií s rodinou, pričom vypozorovali z konzultácií s rodičmi nesúlad názorov a výchovných metód k maloletej, dokážu sa však zhodnúť v základných špecifikách výchovy, ako sú školská dochádzka, pričom matka mala za to, že maloletá už osobnostne dozrela a sú schopní jej ponúknuť domáce zázemie, otec maloletej je viac opatrný a obáva sa, ako zvládnu prvé problémy. Rodičom dali na zváženie absolvovanie rodinnej terapie, ktorá je len v súkromnej sfére, čo je finančne a časovo náročnejší proces. Z konzultácie s maloletou vyplývalo, že sa domov tešila, deklarovala, že rozumie nastaveným hraniciam rodičov a tiež, že jej výber strednej školy žiada istú mieru sebadisciplíny a sebakontroly. S rodinou ukončili spoluprácu, keďže poradenský proces naplnil svoj rozsah a maloletej ponúkli možnosť individuálnej spolupráce.
28. Zo zápisnice ORPZ v Bratislave II, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava – Ružinov zo dňa 15.12.2023 vyplýva, že maloletá sa dostavila dňa 15.12.2023 na políciu za účelom podania vysvetlenia o nezvestnosti, nakoľko sa nevrátila do CDR A. dňa 14.12.2023.
29. Zo správy Národného ústavu detských chorôb zo dňa 16.12.2023 vyplýva, že maloletá bola dňa 16.12.2023 vyšetrená v sprievode sociálnej pracovníčky pre automutiláciu, nebolo nutné chirurgické ošetrenie, nemala známky intoxikácie, následne bola odoslaná na pedopsychiatrické vyšetrenie, z pediatrického hľadiska bola bez známok akútnej infekcie a bez nutnosti hospitalizácie, porezala si ruku, pretože chcela uvoľniť tenziu, cítila sa zle.
30. Z ďalšej správy zo dňa 16.12.2023 bolo zistené, že maloletá bola vyšetrená na psychiatrickej ambulancii, boli jej predpísané lieky, mala akútnu reakciu na stres.
31. Zo zápisnice o oznámení nezvestnosti zo dňa 15.12.2023 OR PZ v Senci, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bernolákovo bolo zistené, že pracovníčkou CDR A. bola maloletá nahlásená ako nezvestná, keďže 14.12.2023 neprišla zo školy, nedalo sa jej dovolať.
32. Zo správy Národného ústavu detských chorôb zo dňa 17.01.2024 bolo zistené, že maloletá bola vyšetrená na psychiatrickej ambulancii, keďže podľa psychologičky CDR sa sebapoškodzuje rezaním, opakovane bola na úteku, boli jej odporučené lieky a následne ambulantná kontrola.
33. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia OR PZ v Bratislave IV, odbor poriadkovej polície OR PZ Bratislava IV, Obvodné oddelenie PZ Dúbravka zo dňa 16.01.2024 vyplýva, že maloletá podala vysvetlenie, keďže dňa 15.01.2024 sa nevrátila do CDR A., ale išla za kamarátkou v A. a zdržala sa v A. až do 16.01.2024, kedy sa išla dobrovoľne nahlásiť na políciu, pretože mala vedomosť o vyhlásení nezvestnosti na jej osobu.
34. Zo žiadosti CDR A. zo dňa 18.01.2024 bolo zistené, že požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na zmenu zariadenia na reedukačné zariadenie z dôvodu problémov s maloletou, ktorá sa viackrát dopúšťala útekov, čo bolo oznamované na políciu, kde bola vypočutá, maloletá nedokáže fungovať v otvorenom prostredí CDR a je potrebné riešiť zmenu zariadenia na režimové zariadenie podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
35. Správanie maloletej, nedodržiavanie režimu z jej strany a opakované úteky vyplývajú aj zo správy CDR A. zo dňa 21.02.2024, v zmysle ktorej bolo navyše zistené, že maloletá bude od 01.02.2024 vylúčená zo štúdia na strednej škole, maloletá však neprišla do CDR načas dňa 29.01.2024, vrátila sa až v neskorých nočných hodinách a načas neprišla ani dňa 30.01.2024, kedy bola nájdená políciou v Bratislave, ďalej bola privezená policajnou hliadkou dňa 02.02.2024, kedy bola nájdená políciou
v Bratislave pod vplyvom alkoholu, jej ďalší útek zo zariadenia bol dňa 11.02.2024 cez okno, následne bola nájdená v byte rodičov dňa 13.02.2024, kam prišla v nočných hodinách. Maloletá nedokáže fungovať v otvorenom zariadení, narážali na nesúlad v názore s matkou a tým nie je možné v zariadení dosiahnuť pozitívne zmeny vo výchove maloletej, ktorá dostala šancu fungovať v otvorenom režime a napriek nespočetným rozhovorom zvolila riešenie situácie útekmi, pričom nevhodným správaním ovplyvňuje aj ostatné, mladšie deti. Ďalej bolo zistené, že maloletá utiekla opätovne dňa 22.02.2024 zo zariadenia, avšak predvedená bola na policajné oddelenie dňa 24.02.2024 a po spísaní zápisnice o podaní vysvetlenia bola privezená do CDR. Od 25.02.2024 bola opätovne na úteku a nahlásená ako nezvestná na polícii.
36. Ďalšie podanie vysvetlenia preto OR PZ v Bratislave V, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka – Juh sa uskutočnilo dňa 24.02.2024, kedy bola maloletá vypočutá, resp. podala vysvetlenie, v ktorom uviedla, že bola zadržaná hliadkou polície dňa 24.02.2024, pričom z CDR odišla dňa 22.02.2024, čas trávila s kamarátkou.
37. Zo záznamu o priebehu prevzatia maloletej CDR A. zo dňa 28.02.2024 bolo zistené, že maloletá bola odovzdaná políciou, ktorá ich kontaktovala dňa 27.02.2024 o nájdení maloletej, prítomná bola jej matka, ktorá počas prítomnosti spochybňovala starostlivosť ich zariadenia o maloletú, ktorej prejavy po ich príchode do kancelárie povereného príslušníka boli, ako zadúšanie sa, fúkanie do sáčika, prejavy plaču a opakovane uvádzala, že sa zabije, avšak po oznámení súhlasu maloletej na pobyt doma na jeden deň do 28.02.2024 zareagovala tak, ako keby predtým nevykazovala žiadnu reakciu, nedobiehali žiadne prejavy a okamžite sa upokojila.
38. Z ďalšej zápisnice o podaní vysvetlenia pred OR PZ v Bratislave IV, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka – Juh zo dňa 27.02.2024, kedy sa maloletá dobrovoľne dostavila na OO PZ z dôvodu, že utiekla z CDR.
39. Obsahom spisu je aj úradný záznam o vypátraní osoby OR PZ v Bratislave IV, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka – Juh zo dňa 27.02.2024.
40. Zápisnica o podaní vysvetlenia maloletou pred OR PZ v Bratislave V, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka – Sever je taktiež zo dňa 21.03.2024, kedy sa maloletá pri kontrole policajnou hliadkou priznala, že utekala z CDR ešte dňa 05.03.2024, následne sa dobrovoľne dostavila na políciu vo veci podania vysvetlenia k jej nezvestnosti, uviedla, že bola v kontakte s mamou a starou matkou z matkinej strany, s otcom nie, u starej matky bola asi týždeň, následne bola u kamarátky a od vtedy si zháňala zamestnanie ako brigádnička.
41. Zo správy Reedukačného centra F. B. zo dňa 26.03.2024 bolo zistené, že maloletá bola z ich zariadenia uvoľnená na pobyt v čase od 21.08.2023 do 31.08.2023, kedy bol pobyt predĺžený od 01.09.2023 do 20.09.2023, kedy bol určený termín pojednávania vo veci zrušenia ústavnej starostlivosti, následne bolo rozhodnuté prvoinštančným súdom, maloletej bol predĺžený pobyt od 21.09.2023 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku prvoinštančného súdu z dôvodu možnosti plnenia si školskej dochádzky, avšak dňa 30.10.2023 otec maloletej oznámil, že nechodí do školy, často sa doma nezdržuje, potuluje sa a rozvíja si vzťahy a dobrodružstvá, mal snahu o jej dobrovoľný prestup do CDR A., čo sa mu nepodarilo, nenachádzala sa doma a na maloletú nemajú s jej matkou autoritatívny vklad. Po kontaktovaní Strednej odbornej školy Pedagogickej v Bratislave obrdžali ich správu o plnení školskej dochádzky, pričom bolo oznámené, že maloletá mala v septembri 2023 celkom 87 ospravedlnených hodín z dôvodu choroby, v októbri školu nenavštevovala, avšak bez udania dôvodu, a tak jej vzniklo 128 neospravedlnených hodín, škola sa pokúšala telefonicky aj e-malom spojiť s rodičmi, čo sa jej nepodarilo, preto bola dňa 31.10.2023 nahlásená nezvestnosť maloletej, ktorá bola následne zachytená a prevezená pracovníkmi do Reedukačného zariadenia F. B. a odtiaľ dňa 03.11.2023 do CDR A.. Dňa 21.03.2024 bola v nočných hodinách privezená do ich zariadenia a umiestnená na oddelenie, do školy nechodila, údajne ju škola nebavila a chce navštevovať iný študijný odbor. Aktuálne vinu za svoje zlyhanie pripisuje maloletá okoliu, nie sebe, prebieha adaptačná fáza maloletej.
42. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, je najlepší záujem dieťaťa. Koncepcia najlepšieho
záujmu dieťaťa má zložku hmotného práva, procesného práva a základného výkladového právneho princípu. Hmotné právo zakladá právo dieťaťa na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy. Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29. 05. 2013 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Najlepší záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení, pri jednotlivom rozhodnutí treba určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami, napríklad vek, pohlavie, stupeň zrelosti, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť, jeho zraniteľnosť (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici, atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.
43. Podľa čl. 5 písm. h) základných zásad ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
44. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
45. Podľa § 55 ods. 1, 3 ZoR, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
46. Pri rozhodovaní o zrušení ústavnej starostlivosti a nariadení náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti, dôvody, pre ktoré bola ústavná starostlivosť nariadená, z pravidla pretrvávajú. Ak bola ústavná starostlivosť nariadená z dôvodu smrti rodičov, prípadne z objektívnych dôvodov na ich strane, zrušenie ústavnej starostlivosti prichádza do úvahy len v prípade, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
47. Spôsob hodnotenia účinnosti ústavnej starostlivosti závisí od dôvodu, pre ktorý bola ústavná starostlivosť nariadená, ktorý je v tomto smere určujúcim. Hodnotenie účinnosti ústavnej starostlivosti znamená sledovanie efektivity nariadenej ústavnej starostlivosti, najčastejšie porovnávanie stavu výchovy maloletého dieťaťa v čase nariadenia ústavnej starostlivosti, prípadne stavu v čase predchádzajúceho hodnotenia so stavom v čase aktuálneho hodnotenia účinnosti ústavnej starostlivosti (najmä vtedy, ak sa ústavná starostlivosť nariadila z dôvodu vážneho narušenia výchovy maloletého dieťaťa alebo z dôvodu existencie iných vážnych dôvodov na strane dieťaťa). Ak by súd dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti splnilo svoj účel, táto skutočnosť odôvodňuje rozhodnutie súdu o zrušení ústavnej starostlivosti.
48. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa následne v konaní žiadala o zrušenie ústavnej starostlivosti, treba poukázať na to, že matka nepreukázala takú zmenu pomerov, ktorá by bola dôvodom pre zrušenie nariadenej ústavnej starostlivosti.
49. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu, ohľadne nedôvodnosti zrušenia ústavnej výchovy, odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o návrhu na zrušenie ústavnej výchovy a uvedené závery potvrdzujú aj listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu počas odvolacieho konania, a to najmä správy CDR A., tiež správa Reedukačného centra F. B., záznamy
polície a pod., ktoré preukazujú potrebu zachovania ústavnej starostlivosti nad maloletou pre jej vážne ohrozený duševný vývin a zdravie. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že matka maloletého dieťaťa nepreukázala, že by vedela zabezpečiť výchovu maloletého dieťaťa takým spôsobom do budúcna, že by už nebol dôvod k tomu, aby bolo pokračované v ústavnej starostlivosti vo vzťahu k maloletej. Boli skúmané dôvody pre zrušenie ústavnej starostlivosti, ale vôbec nebolo preukázané, že by sa zmenili podmienky na strane maloletej, ktorej rodičia nie sú schopní zabezpečiť prevýchovu maloletej a byť vo vzťahu k nej takou autoritou, ktorú by maloletá náležitým spôsobom rešpektovala. Ani výchova v reedukačnom procese v ústavnom zariadení zatiaľ ešte nie je ukončená, je daná potreba pokračovania náležitej prevýchovy v ústavnom zariadení, čím by mohli byť dosiahnuté dobré výsledky v prevýchovnom procese s maloletou. 50. Maloletá si vyžaduje režimový prístup, má stále problémy s reguláciou svojho správania, naďalej inklinuje k životu s benevolentnými pravidlami, nerešpektovala ani pravidlá v zariadení CDR A., z ktorého utekala, teda v zariadení s voľnejším režimom nedokázala trvale dobre fungovať, následne si neplnila ani školské povinnosti tým, že nedodržiavala návrat zo školy, ale ani časté príchody do školy a prípravu do nej, neučila sa a naďalej mala sklony k závadnému spôsobu života. U rodičov maloletej nie je predpoklad zvládnutia týchto porúch v správaní sa maloletej, a to napriek skutočnosti, že nepochybne rodičia maloletej sú milujúcimi rodičmi, ochotní poskytnúť maloletej všestrannú lásku ako aj starostlivosť, avšak zvládnutie daných porúch v správaní sa maloletej, je nad sily jej rodičov, ktorí jej výchovu, resp. prevýchovu nedokázali zvládnuť, a to aj z dôvodu ich rozdielnych prístupov vo výchove maloletej, najmä zľahčujúci výchovný prístup zo stany matky. Prevýchova maloletej nie je ukončená, práve naopak u nej nastal opätovne progres v negatívnych prejavoch chovania, preto je nutné v záujme ochrany jej zdravia a zabezpečenia možnosti nápravy ďalej zachovať ústavnú starostlivosť.
51. Odvolací súd chápe záujme, a to najmä matky vychovávať svoje dieťa, avšak nie je možné ignorovať spôsob života, aký maloletá preferuje a v záujme jej prevýchovy nie je možné ju ponechať, resp. umožniť jej návrat do domáceho prostredia, ktoré maloletú už nemohlo napraviť. Maloletá deklarovala počas chovania snahu sa zmeniť, polepšiť, istá čiastočná zmena u nej bola aj preukázaná, a to tým, že úspešne ukončila základnú školu a následne bola prijatá na stredná odbornú školu, avšak následne po začatí školského roka si maloletá opätovne neplnila školské povinnosť, keď okrem niekoľkých dní chorobnosti, mala následne neospravedlnené hodiny, čo začalo už v mesiaci október 2023 a je bez relevancie, či uvedené konanie u maloletej vyvolalo rozhodnutia prvoinštančného súdu, o nezrušení ústavnej starostlivosti nad maloletou. To, že sa maloletá chce zmeniť a polepšiť, zostalo teda len v rovine sľubov, uvedené naďalej pretrvávalo a pretrváva, čoho dôkazom je teda následné správanie sa maloletej aj počas pobytu v domácom prostredí od augusta 2023, a teda argumenty matky ohľadne deklarovania maloletej o chcení sa zmeniť sú neopodstatnené a neumožňujúce zmeniť názor odvolacieho súdu na dôvodnosť zachovania ústavnej starostlivosti. Ani bezhraničná láska matky a jej prianie podieľať sa na výchove svojho dieťaťa nezakladá dôvod vrátiť dieťa s takými poruchami správania do prostredia, v ktorom evidentne výchovné kompetencie rodičov zlyhali, rodičia mali nekompatibilný výchovný prístup a takýto stav nemožno tolerovať.
52. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie samotnej matky pred odvolacím súdom, ktorá potvrdila potrebu reedukácie maloletej, súhlasila s pobytom maloletej v reedukačnom zariadení, i keď mylne a nesprávne uvedené žiadala formou výchovného opatrenia, ktoré by trvalo do septembra 2024, z ktorého dôvodu by podľa matky išlo o časovo ohraničené výchovné opatrenie a nebolo by potrebné ďalej súdne konanie. Aj z uvedeného vyplýva, že matka je si následne vedomá potreby prevýchovy a reedukácie maloletej, ktorú skutočnosť vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom potvrdil aj otec dieťaťa. Za daného stavu niet pochýb o potrebe zachovania ústavnej starostlivosti nad maloletou, pričom súd je povinný sledovať podľa § 55 ods. 1 ZoR najmenej dvakrát do roka spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a hodnotiť jej účinnosť, a to najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
53. Pokiaľ ide o odvolacie argumenty matky o dočasnosti ústavnej starostlivosti, s uvedeným odvolací súd plne súhlasí, avšak v danom prípade si matka musí byť vedomá porúch maloletej, svojej neschopnosti zabezpečiť maloletej takú starostlivosť, aby sa opätovne nedopúšťala negatívneho správania sa, pričom v konečnom dôsledku je tým dôkazom aj opätovné neplnenie si školských povinností zo strany maloletej, ktorá bola prijatá do strednej odbornej školy na základe vlastného výberu, teda uvedené len potvrdzuje potrebu zachovania ústavnej starostlivosti za účelom nevyhnutnej a úspešnej reedukácie maloletej.
54. Za daných okolností je preto aj odvolací súd názoru, že zatiaľ neustále trvajú podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou a je daný predpoklad, že umiestnenie v tomto zariadení bude vplývať na jej prevýchovu, bude môcť získať vzdelanie v učebnom odbore, ktoré by jej v budúcnosti mohlo zabezpečiť zlepšenie kvality života po opustení tohto výchovného zariadenia.
55. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. a V. ako vecne správny potvrdil.
56. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie kolízny opatrovník vzal na pojednávaní pred odvolacím súdom návrh na zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti späť. Rodičia maloletej k späťvzatiu kolízneho opatrovníka nevyjadrili nesúhlas.
57. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
58. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
59. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
60. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
61. Za splnenia procesných predpokladov uvedených v ustanovení § 370 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1, § 29 ods. 1 CMP odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a konanie o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti zastavil.
62. Odvolací súd zároveň zrušil rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 13CoPno/1/2024-40 zo dňa 29.02.2024, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku podľa § 363 CMP, pretože právoplatnosťou tohto rozsudku odpadá dôvod pre trvanie neodkladného opatrenia.
63. CMP v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd však vzhľadom na charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
64. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).