Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/61/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. N. nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - O.. C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 1, XXX XX N., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592 a otec - L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 1, XXX XX N., zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 71, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava, IČO: 30798841, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, 851 01 Bratislava, v konaní o návrhu otca a kolízneho opatrovníka na predĺženie výchovného opatrenia a v konaní vedenom ex offo o nariadenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie matky a odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -374 zo dňa 27.08.2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I., ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletou N. N., nar. XX.XX.XXXX v Reedukačnom centre Zlaté Moravce so sídlom Prílepská 6, Zlaté Moravce p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. a III., ktorým súd uložil povinnosť matke a otcovi platiť výživné na maloletú N. a súvisiaci výrok V. o náhrade trov konania sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. -374, zo dňa 27.08.2021, vo výroku I. nariadil nad maloletou N. N., nar. XX.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť v Reedukačnom centre Zlaté Moravce, so sídlom Prílepská 6, Zlaté Moravce. Vo výroku II. uložil matke povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 550 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred na účet príslušného ústavného zariadenia. Vo výroku III. uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 150 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred na účet príslušného ústavného zariadenia. Vo výroku IV. zastavil konanie o predĺženie výchovného opatrenia. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa § 44 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 , 5, § 81 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti. Mal preukázané, že výchova maloletej je vážne ohrozená, resp. už aj vážne narušená, iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Konštatoval, že v čase rozhodovania súdu sa ani jeden z rodičov nedokáže o maloletú postarať, už po dlhšiu dobu vzhľadom na ich rozpor v prístupe a výchovných metódach, výchovu maloletej nezvládajú a jej ponechanie v starostlivosti rodičov by bolo ohrozujúce z

hľadiska zdravia a života maloletej. Mal preukázané, že maloletá dlhodobo odmieta rodičovskú autoritu aj autoritu školy, ktorú v starostlivosti rodičov dlhodobo nenavštevovala a k náprave nedošlo ani po predchádzajúcom absolvovanom výchovných opatrení formou pobytu v centre odbornej diagnostiky a následnému umiestneniu neodkladným opatrením do krízového strediska, čo sa prejavilo v čase po zrušení neodkladnej úpravy a návrate do domáceho prostredia od 20.05.2021 do 24.06.2021, z ktorého musela byť maloletá novou neodkladnou úpravou vyňatá už po mesiaci ignorácie školskej dochádzky a akýchkoľvek pravidiel, čo rodičia neboli schopní u maloletej vlastnými silami dosiahnuť. Prihliadol na predchádzajúcu rodinnú anamnézu a psychologický profil dieťaťa vyplývajúci zo znaleckého posudku. Argument matky, že na správanie maloletej v období od 20.05.2021 do 24.06.2021 nemala objektívne dosah z dôvodu hospitalizácie, ani dôvodenie sklamaním dieťaťa v dôsledku náhodného vypočutia rozhovoru otca s kolíznym opatrovníkom, v ktorom iba deklaroval svoj dlhodobý a dieťaťu známy postoj, nezohľadnil, vyhodnotiac ich ako osvedčujúce nedostatočnú kritičnosť matky k situácií a zlyhaniam svojim, aj samotného dieťaťa. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu sa nedá bez zmeny postoja matky pri návrate maloletej do domáceho prostredia očakávať žiaden pozitívny progres v správaní dieťaťa, ktorému rodičia nedokážu vymedziť zdravé hranice. Mal preukázané, že maloletá okamžite po návrate do domáceho prostredia začala fajčiť, túlať sa po nociach a nemožno vylúčiť opätovnú hrozbu rizika návratu k požívaniu alkoholických nápojov, ktoré skutočnosti, s prihliadnutím na vek maloletej a jej vývinové obdobie, sú v rozpore s jej najlepším záujmom a predstavujú mimoriadne vážnu hrozbu pre jej všestranný zdravý vývin. K apelom matky vo vzťahu citlivosti maloletej a jej citovej väzbe na matku prihliadol na konštatovanie znalca, že vzťahy maloletej nie sú založené na citovom prežívaní, ale na pragmatizme a z tohto dôvodu v domácom prostredí využíva nastavenie matky, resp. rodičov, ktorí sa nedokážu dohodnúť vo svoj prospech. Uzavrel, že u maloletej dochádzalo dlhodobo a opakovane, napriek jej viacerým deklaráciám o jej zmene prezentovaným pod tlakom prijatých opatrení zo strany sociálnej kurately či súdu, k závažným výchovným problémom (záškoláctvo, požívanie alkoholických nápojov, nevhodné správanie voči rodičom a pod.), ktoré rodičia, vzhľadom na ich osobné rodičovské kompetencie a osobnostnú výbavu maloletej, nedokážu žiadnym spôsobom korigovať a dieťa zvládnuť. Nespochybnil snahu rodičov o čo najlepšiu výchovu, avšak mal za zrejmé, že ich osobnostné nastavenie a schopnosti nepostačujú na výchovu dieťaťa so špecifikami maloletej, ktoré opísal v posudku ustanovený znalec, ktorý odporučil z hľadiska najlepšieho záujmu maloletej ústavnú starostlivosť. Zdôraznil, že ústavná starostlivosť aj v zmysle § 44 Zákona o rodine predstavuje dočasné opatrenie, ktoré nahrádza osobnú starostlivosť rodičov, pričom spolupráca rodičov s ústavných zariadením s cieľom dosiahnutia čo najefektívnejšej a účelnej ústavnej starostlivosti je očakávaná, dôležitá a nutná aj vzhľadom na poskytovanie citového zázemia maloletej zo strany matky, keď obaja rodičia aj s ohľadom na ďalšie výchovné opatrenie (konanie začaté súdom z úradnej povinnosti) budú mať možnosť zlepšiť svoje výchovné kompetencie, čo je nevyhnutným predpokladom na budúci návrat maloletej do domáceho prostredia bez ďalšieho závažného ohrozenia jej zdravia a výchovy. Ústavnú starostlivosť nariadil v zariadení, v ktorom sa maloletá po jej prevzatí na základe neodkladnej úpravy adaptovala a má vytvorené vhodné podmienky na jej ďalšie napredovanie.

3. Pri určení výživného rodičom na maloletú vychádzal z osobných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ich spoločnej životnej úrovne, z odôvodnených potrieb maloletej, ktorá má aj v ústavnom zariadení právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri posúdení výdavkov maloletej vychádzal z priemerných toho, že tieto zodpovedajú priemerným bežným výdavkom určeným na miesto v Centrách pre deti a rodiny zriadených Ústredím práce, sociálnych vecí, ktoré sú ročne vyčísľované Ústredím ÚPSVaR. Mal preukázaný príjem matky za obdobie od júna 2020 do mája 2021 vo výške 2.906,39 eur netto mesačne a príjem otca vo výške cca 500 eur mesačne pozostávajúci z výsluhového dôchodku v sume 387,68 eur a mzdy vo výške 117,07 eur. Vzal v úvahu, že žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, obaja žijú v spoločnej domácnosti a ich náklady predstavujú 188,98 eur za zálohové platby spojené s užívaním bytu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, 100 eur zálohové platby za elektrinu, 99,58 eur Slovak Telekom, 100 eur inkaso a 50 eur Orange. Výživné určené matke vo výške 550 eur mesačne a otcovi vo výške 150 eur mesačne považoval za primerané odôvodneným potrebám a schopnostiam a možnostiam a príjmu rodičov. Vychádzal zo skutočnosti, že reedukačné centrum zabezpečuje dieťaťu umiestnenému na základe rozhodnutia súdu okrem ubytovania a celodennej stravy aj oblečenie, obuv, hygienické potreby a náklady, v danom prípade, vzhľadom na fyzickú vyspelosť maloletej, na úrovni dospelej ženy. Konštatoval, že zariadenie poskytuje tiež psychologickú, špeciálnopedagogickú, sociálnu a zdravotnú starostlivosť o dieťa a zabezpečuje úmerné vzdelávanie a voľnočasové aktivity a všetky náklady s tým spojené, vrátane školských a učebných pomôcok, a s prihliadnutím na pomery a životnú úroveň rodičov

(príjem matky) nepovažoval za dôvodné, aby všetky náklady znášal štát, keď dieťa sa v ústavnej starostlivosti ocitlo v dôsledku nedostatočne zvládnutých rodičovských kompetencií rodičmi. Uviedol, že v prípade nevyčerpania všetkých prostriedkov v tom ktorom mesiaci má zariadenie možnosť kumulovať maloletej nevyužité prostriedky určené na jej výživu. Uzavrel, že určená výška výživného zodpovedá iba cca polovici výšky priemerných bežných výdavkov určených na miesto v Centrách pre deti a rodiny zriadených Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré vychádzajúc z verejne prístupných zdrojov na internete (<https://www.upsvr.gov.sk/zariadenia-socialnopravnej-ochrany-deti-a-socialnej kurately/ priemerny-bezny-vydavok-na-nasledujuci-rok.html?page_id=149325>) za predchádzajúci rok 2020 predstavovali ročnú výšku 17.649 eur, t.j. 1.470,75 eur mesačne, v ktorej sume sú zahrnuté aj náklady na prevádzku a personál ústavného zariadenia. Výživné uložil rodičom poukazovať v súlade s ust. Zákona o rodine na účet ústavného zariadenia, do ktorého je maloletá umiestnená. O trovách konania rozhodol podľa .

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnutý rozsudok vo výroku I. zmeniť tak, že konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti súd zastaví a vo výroku II. a II. zrušiť. Odvolanie odôvodnila ust. , , , , a . Namietala porušeniu jej práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia a nezrozumiteľnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedla, že väčšina textu rozsudku predstavuje mechanické zhrnutie priebehu konania s ohľadom na predchádzajúce rozhodnutia a niektoré vybrané dôkazy, z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú úvahy súdu, ktorými sa pri svojom rozhodnutí riadil, akým spôsobom sa vysporiadal s ňou prezentovanou argumentáciou v konaní, ktorú v rozhodnutí ani neuviedol. Mala za to, že súd sa stotožnil s arbitrárnym záverom znalca, čo sám deklaruje v ods. 32, pričom tieto závery ani nekonfrontoval s jej písomným vyjadrením. Vyslovila názor, že súd okolnosti prípadu vyhodnotil zovšeobecňujúco a jednostranne v neprospech matky a maloletej. Nesúhlasila s názorom, že v čase rozhodnutia súdu sa ani jeden z rodičov nedokázal o maloletú postarať, pričom poukázala na jej písomné vyjadrenie k znaleckému posudku, v ktorom uviedla jednoznačnú vôľu maloletej ísť domov k rodičom a vyjadrenia maloletej potvrdzujúce, že rodičia sa o ňu obetavo starali. Maloletá nemala problémy s rodičmi, ale bola nahováraná partiou a výslovne referovala zmenu svojho aktuálneho postoja a prehodnotenie svojho života, keď uviedla, že teraz je to iné, už sa nedá presvedčiť. Maloletá sa vyjadrila k rodičom pozitívne s tým, že otec je prísnejší a deklarovala pokrok vo zvládaní svojho správania, prestala piť alkohol aj fajčiť, najradšej by išla domov, zaviazala sa chodiť do školy, pomáhať rodičom a poslúchať ich s tým, že keď nepôjde domov, bude jej to ľúto. Negatívny vzťah k minulosti zistil aj znalec z verbálneho prejavu maloletej a je jednoznačné, že u nej nastal posun, uvedomuje si svoje nedostatky, viaceré už napravila a zaviazala sa viesť riadny život. Podľa jej názoru, jednoznačný prejav maloletej znalec bagatelizuje a spochybňoval s poukazom na slabý emocionálny doprovod, čo selektívne, svojvoľne a arbitrárne vyhodnotil ako neosobné a ľahostajné, pričom neexistuje objektívny dôvod, prečo by mali byť tvrdenia maloletej spochybňované. Poukázala na to, že znalec na jednej strane uvádza, že maloletá mala u rodičov dostatok emočnej odozvy a porozumenia, na druhej strane nad akýmikoľvek nedostatkami rodičovských kompetencií polemizuje. Znalec síce konštatuje, že rodičia sa o maloletú starali dobre, avšak zároveň obviňuje matku, že bagatelizuje prehrešky maloletej a ich vážnosť. Dala do pozornosti, že znalec nespochybňoval snahu rodičov o čo najlepšiu výchovu maloletej a potvrdil nenarušený morálny profil matky a jej schopnosť maloletej poskytnúť emočnú odozvu. Namietala, že nie je zrejmé ako súd posúdil listy, ktoré jej maloletá písala dňa 4.7.2021 a 26.07.2021 a v ktorých vyjadruje vôľu zmeniť svoj život v pozitívnom smere, pričom súd sa len stotožnil s názorom znalca a jeho nejasnými a nezrozumiteľnými závermi a neskúmal ich vnútornú rozpornosť v kontexte s argumentáciou matky. Poukázala na správy zo základnej školy, z ktorých je preukázané, že maloletá zo školských predmetov prospieva, jej vzťah k spolužiakom je dobrý, autority rešpektuje, chodí čisto upravená, počas pobytu v krízovom stredisku nemala problém s absenciou na vyučovaní, škola následne uvádzala častejšiu absenciu od 07.04.2021, avšak všetky hodiny mala ospravedlnené. Záver súdu, že maloletá základnú školu nenavštevovala považovala za skresľujúce, neúplné a nepravdivé. Mala za to, že súd zneužil jej hospitalizáciu a nemožnosť jej účasti na výchove maloletej v období od 20.05.2021 do 24.06.2021, pričom zhoršenie správania maloletej počas tohto obdobia, nemožno interpretovať v neprospech jej rodičovských kompetencií. Mala za to, že ak pri absencii matky došlo k zhoršeniu správania maloletej, je jej prítomnosť pri výchove žiadúca. Podľa jej názoru, súd bagatelizoval rozhovor otca s kolíznym opatrovníkom, ktorý si maloletá náhodne vypočula a ignoroval aký zásah do psychiky dieťaťa vyvolá vypočutie si takéhoto rozhovoru. Súd ignoroval emocionalitu maloletej, keď uvádza, že vzťahy maloletej nie sú založené na citovom prežívaní, pričom zo záverov znalca nevyplýva, že maloletá nič necíti a nič

sa jej nemôže dotknúť, nakoľko je výrazný introvert a tiež s ohľadom na jej minulosť. Namietala, že súd nevyhovel jej návrhu na vypočutie maloletej, ktorá je vo veku, kedy sa dokáže plnohodnotne vyjadriť k veci. Potreba vypočutia maloletej je umocnená závažnosťou konania pre jej ďalší život, keďže súd rozhodol o obmedzení jej osobnej slobody a jej izolácii od najbližšej rodiny. Namietala, že súd neuviedol dôvody prečo maloletú nevypočul a skutočnosť, že názor maloletej nebol zisťovaný zakladá dôvod pre postup podľa . Výsluch maloletej kolíznym opatrovník vykonaný dňa 11.8.2021 považovala za formálny. Podľa jej mienky, súd mal mať priamy kontakt s maloletou a mal dôsledne skúmať okolnosti prípadu, jej postoj a vôľu a aké konkrétne kroky plánuje ďalej vykonať v rámci zmeny svojho života a aký vplyv má na ňu izolácia od najbližšej rodiny. Namietala, že súd nevyhodnotil aký vplyv bude mať na maloletú nariadená ústavná starostlivosť, teda obmedzenie osobnej slobody a izolácia od najbližších v kontexte jej osobnosti a psychiky, keďže maloletá ťažko znáša frustráciu spojenú so životom v ústave. Mala za to, že súd opomenul vyhodnotiť riziká ústavnej starostlivosti, neskúmal vzťah proporcionality a neporovnával riziká ústavnej starostlivosti v porovnaní s rizikami pri zotrvaní v domácom prostredí. Odvolaním napadla aj výroky II. a III. rozsudku, pretože sa jej priamo týka, nakoľko rodičia budú platiť výživné z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Namietala, že súd nezisťoval výšku a skladbu odôvodnených potrieb maloletej a nie je zrejmé ako dospel k záveru o zodpovedajúcej výške priemerných bežných výdavkov určených v Centrách pre deti a rodiny zriadených Ústredím ÚPSVaR, ktoré sú výdavky len orientačným a informačným údajom. Mala za to, že súd neskúmal konkrétne výdavky maloletej a uspokojil sa len s odhadom, čím jej odňal možnosť vyjadrovať sa k záveru, ktorého odôvodnenie nepozná. Pokiaľ súd v rozhodnutí poukazuje na výdavky na maloletú spočívajúce v zabezpečení stravy, ošatenia, hygienických potrieb a pod., tento opomenul, že maloletá má rodičov, ktorí sa o ňu zaujímajú, majú k nej citový vzťah, a pri jej nútenom odňatí z rodinného prostredia jej budú pomáhať aj finančne. Neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že maloletej nekúpi základné potreby pre život a nechá túto povinnosť na zamestnancov ústavu. Matka v osobitnom vyjadrení tvoriacom súčasť odvolania uviedla, že maloletú z pohľadu rodičovskej starostlivosti musí ako matka poznať najlepšie. Poukázala na to, že maloletá opakovane proklamuje dôležitosť rodiny pre ňu, o svojich rodičoch sa vyjadruje pekne, ktorým skutočnostiam sa súd nevenoval a spochybňoval ich. Maloletá je inteligentná, introvert, citlivej a láskavej povahy, v krízovom stredisku si našla kamarátky, nebolo jej umožnené priviesť si ich do rodiny a kamarátstva nadviazala aj v diagnostickom centre v Ružomberku a v Reedukačnom centre Zlaté Moravce. Poukázala na hodnotenia maloletej v zariadeniach, v ktorých bola umiestnená, ako bezproblémové. Uviedla, že postoj jej manžela, kvôli ktorému nástojila na párovej terapii u Mgr. Izákovej, trápi ju aj maloletú. Zdôraznila, že maloletá bola opustená rodičmi ako malé dieťa, tri roky bývala v ústavnom zariadení, po adopcii bola dieťaťom opusteným, ustráchaným, neschopným v noci zaspať a aby jej pomohli, zvolili k nej zvlášť citlivý prístup a snažia sa jej prejaviť lásku, pretože má potrebu byť milovaná. Maloletú dôrazne poučila o škodlivosti alkoholu, drog, fajčenia a nebezpečenstve túlania sa v noci. Ako vyplýva aj z listu maloletej, po jej umiestnení do zariadenia rodičom nič nevyčíta, svoju chybu priznáva a chce ju odčiniť. Vo vzťahu k svojej osobe uviedla, že je lekárka s dlhoročnou praxou na ťažkom oddelení pre chorých, preto nerozumie spochybňovaniu jej osoby. Hodnotenia maloletej sa jej dotýkajú, pretože v rámci prospechu bola hodnotená v šk. roku 2020/2021 s vyznamenaním. Mala za to, že zlyhanie maloletej vyplynulo z bezcitného správania otca a jeho telefonátu s kurátorkou. Maloletá im ako rodičom verila, avšak otec ju sklamal. Poukázala na to, že maloletá sa teší na každú návštevu domov a na prázdniny.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal, aby odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť zabezpečiť si správu z Reedukačného centra v Zlatých Moravciach ohľadom odôvodnených mesačných nákladov maloletej, ktoré majú hradiť rodičia a určiť výživné v primeranej výške. Alternatívne navrhol určiť rodičom výživné na maloletú spolu v sume 300 eur mesačne. Žiadal, aby centrum vypracovalo komplexnú správu o maloletej, jej správaní, stave so zahrnutím ďalšieho postupu a odporúčaním umiestnenia maloletej do reedukačného centra alebo jej umiestnenia do Centra pre deti a rodiny, prípadne inú alternatívu. Navrhol, aby súd na základe vyžiadaného nariadil orgánu sociálnej kurately vykonať pohovor s maloletou v mieste jej pobytu s cieľom vyhodnotiť jej názory a návrhy na jej ďalšie umiestnenie. V súvislosti so zrušením napadnutého rozsudku navrhol súdu prvej inštancie prehodnotiť nevhodné správanie maloletej vo vzťahu k vyvolanej hyperkinetickej poruche správania, nariadiť kontrolné psychiatrické vyšetrenie v mieste jej umiestnenia, vzhľadom na diagnózu ADHD alebo poruchy správania. Súčasne žiadal, aby odvolací súd v súvislosti so zrušením napadnutého rozsudku, ponechal účinnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 24.06.2021, teda zotrvanie maloletej v starostlivosti reedukačného centra. Ostatné výroky rozsudku,

ktorými súd zastavil konanie o uloženie výchovného opatrenia a rozhodol o trovách konania navrhol potvrdiť. Odvolanie odôvodnil ust. , a . Rozhodnutie vo výroku o nariadení ústavnej starostlivosti považoval za predčasné, nakoľko súd nevyhodnotil doplňujúcu správu o stave, správaní a návrhoch pre maloletú z Reedukačného centra Zlaté Moravce. Uviedol, že s umiestnením maloletej do ústavnej starostlivosti súhlasil s tým, že navrhol súdu vyčkať na uvedenú správu. Namietal, že maloletá sa nevyjadrila k návrhu na jej ďalšie umiestnenie v prevýchovnom zariadení a vzhľadom na jej vek by mala byť oprávnená prezentovať svoj názor. Mal za to, že súd nezohľadnil lekársku správu MUDr. Anny Kováčovej predloženú dňa 11.06.2021, ktorá objasňuje prejavy maloletej z hľadiska psychiatrickej diagnostiky. Maloletá má hyperkinetickú poruchu, ktorá skutočnosť určuje pôvod alebo dôvody jej neprispôsobivého správania, aj keď priznáva určitú mieru rodičovskej nejednotnosti, vrátane matkinej nekritickosti, čo však nie je dôvodom, ktorý by ju doviedol do takto nevhodného správania. S tvrdením znalca, že rodičia nedokážu maloletej vymedziť hranice ani s dôvodom jej umiestnenia do ústavnej starostlivosti podľa bodu 40 rozsudku sa nestotožnil, pretože maloletá sa ocitla v ústavnej starostlivosti v dôsledku hypekinetickej poruchy správania a prejavov tohto mentálneho postihnutia, keď aj podľa znalca, ide o poruchy, ktoré možno ovplyvniť odborným postupom v ústavnom zariadení, keďže rodičia nemajú také odborné, pedagogické a sociálne vzdelanie. Poukázal na záver znalca o možnom predpoklade, že základná psychická výbava maloletej do života je slabšia a pobyt v rodine N., resp. ich výchovné pôsobenie to už nemohlo úplne napraviť. Podľa jeho názoru súd nespresnil, že v neskoršom období problémy s maloletou postupovali do takej miery, ktorú rodič bez špeciálnych výchovných zručností alebo bez odbornej pomoci nezvládne, čo negatívne ovplyvnilo aj súžitie rodičov, keďže u manželky sa prejavil materský a u neho ochranársky pud a racionálnejší a radikálnejší pohľad. Súdom opakovane uložené výchovné opatrenie, podľa jeho mienky, nedáva žiadny význam z hľadiska zlepšenia správania maloletej. Nesúhlasil s názorom, že zlepšenie výchovných kompetencií je nevyhnutným predpokladom na možný budúci návrat maloletej do domáceho prostredia bez ďalšieho závažného ohrozenia jej zdravia a výchovy. Týmto predpokladom je odstránenie problémových prejavov mentálnej poruchy maloletej. Namietal, že súd poukazuje na nedostatočné rodičovské kompetencie, napriek tomu, že v období od augusta 2019 do 20.5.2021 bola maloletá s výnimkou prázdnin umiestnená vo výchovnom zariadení. Poukázal na to, že maloletá nebola pripravená na náhly definitívny návrat domov. Výchovu maloletej nevzdávajú, avšak pokiaľ sama nedokáže kriticky posudzovať a uvedomiť si problémové správanie, aké prezentovala, ovládať svoju vôľu a to v trvalom význame, nemajú šancu obnoviť rodinu, a v prípade výchovných opatrení pre rodičov, je to závislé len od maloletej. Určenú výšku výživného považoval za neprimeranú, pretože maloletá má v reedukačnom zariadení obmedzené možnosti nadobúdania, vlastnenia a používania osobných vecí, v porovnaní s domácim prostredím. Mimoškolské aktivity maloletej sú viazané na hodnotenie a iné okolnosti, preto určené výživné prevyšuje možnosti a reálne potreby maloletej v zariadení a z objektívnych dôvodov si nemôže uplatniť ani nárok podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Maloletá nevykazuje žiadne špeciálne dietetické potreby alebo iné osobné potreby, ktoré by vyžadovali zvýšené výživné. Mal za to, že finančné prostriedky, ktoré sú platené centru titulom výživného sa nevracajú, ak nie sú spotrebované a je nežiadúce, aby nespotrebovaná časť nadmerného výživného prepadla v prospech iných záujmov. Dal do pozornosti, že pri dobrovoľnom pobyte maloletej v reedukačnom centre rodičia spolu platia výživné za pobyt a stravu 150 eur. Poukázal na to, že príjem matky je zvýšený z dôvodu príplatkov a odmien za lekársku prácu v rizikovom prostredí, za bežných podmienok takýto príjem nedosahuje. Namietal, že súd nevyzýval účastníkov na prednesenie návrhov, neposkytol im možnosť vyjadriť sa k výživnému a ani kolízny opatrovník nenavrhol výživné. Poukázal na to, že matka maloletú svojim láskavým prístupom zásobuje balíkmi, kupuje jej oblečenie, obuv, hygienické potreby. Mal za to, že súd neurčil výživné podľa ust. Zákona o rodine a to v podmienkach pobytu v reedukačnom zariadení.

6. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V vo vyjadrení k odvolaniu otca a odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Odvolanie otca považoval za nedôvodné najmä s ohľadom na skutočnosť, že otec nenamietal zverenie maloletej do ústavnej starostlivosti. Vo vzťahu k výživnému poukázal na to, že nariadením ústavnej starostlivosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. Skutočnosť, že rodičia sú manželmi a majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nemá vplyv na určenie výšky výživného samostatne pre každého z nich, nakoľko obaja prispievajú na výživu svojich maloletých detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, ktoré súd v konaní skúmal. Mal za to, že súd sa s otázkou výživného vysporiadal v odôvodnení rozsudku, poukázal na priemerné mesačné náklady na dieťa umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ktoré znáša štát a ktoré je potrebné vziať v úvahu. Otázku neprimeranosti výživného nepovažoval za dôvodnú a konečnú výšku výživného ponechal na úvahe súdu. K odvolaniu matky poukázal na charakter ústavnej starostlivosti,

jej dočasnosť a výnimočnosť a podmienky jej nariadenia, ktoré mal súd v danom konaní preukázané. K námietkam o nemožnosti sa o maloletú starať počas jej hospitalizácie, poukázal na to, že matka opomenula skutočnosť, že v čase jej neprítomnosti, sa na výchove maloletej mal podieľať otec. Nespochybnil rodičovské kompetencie matky, ale poukázal na rodičovské kompetencie rodičov ako celku, resp. na nedostatočné výchovné pôsobenie rodičov na maloletú v dôsledku rozdielneho nazerania na výchovu bez vzájomnej podpory a v prípade absencie jedného z nich bez adekvátneho zastúpenia sa, a skutočnosť, že otec odmieta byť s maloletou sám. Uviedol, že ak dôjde k náprave maloletej a úprave pomerov v rodine v takom rozsahu, že bude možný jej návrat do domáceho prostredia, súdu nič nebráni zrušiť nariadenú ústavnú starostlivosť. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne, vychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. Vyslovil názor, že rozhodnutie súdu je plne konzistentné aj s prednesenými návrhmi zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V a kolízneho opatrovníka, ako aj so závermi znalca. Keďže návrat maloletej do rodinného prostredia predstavuje z objektívnych dôvodov naďalej riziko opätovných výchovných problémov maloletej, nariadenie ústavnej starostlivosti považoval za súladné so záujmom maloletej, keďže zo strany jedného rodiča (matky) dochádza k zrejmému popieraniu problémov dieťaťa a zo strany druhého rodiča (otca) neschopnosti, či neochoty ich riešenia, resp. prevzatia zodpovednosti za ďalšiu výchovu maloletej.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil s odvolacím návrhom týkajúcim sa rozhodnutia o uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú. Uviedol, že matka si neuvedomuje alebo nepripúšťa riziká vyplývajúce zo správania maloletej, ktorá má potrebu žiť dobrodružne, v partii a túlať sa. Výchovné hranice maloletá nedodržuje a táto miera jej ignorancie sa zosilňuje počas pobytu v domácom prostredí, pravidlá nedokáže dodržať kvôli osobnostnej poruche, ktorá sa aktivizuje nevhodnými partiami a nespoločenskými záujmami, čo nemá relevantnú súvislosť s rodičovským vplyvom. Podľa jeho názoru, s maloletou by mali výchovné problémy, aj keby boli jednotní. V tejto súvislosti poukázal na prácu v krízovom stredisku s maloletou. Nečakané ukončenie výchovného pobytu a náhly príchod maloletej domov dňa 20.05.2021 ho dostali do obavy a strachu z možných následkov a zodpovednosti, výsledkom čoho bol zmienený telefonát. Vyslovil pochybnosti o prevýchove maloletej a jej pripravenosti, vzhľadom na vážne disciplinárne zlyhanie, čo riešil s orgánom sociálnej kurately a podaným podnetom na súd dňa 2.6.2021. Súhlasil s názorom matky o potrebe vykonať pohovor s maloletou, ktorá by podľa jeho názoru, však mala zostať v starostlivosti reedukačného centra do vydania nového právoplatného rozhodnutia súdu.

8. V podaní zo dňa 13.1.2022 otec poukázal na to, že súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý nie je komplexný, nezhŕňa psychiatrickú diagnózu maloletej, pričom znalec nekonkretizoval vhodné výchovné zariadenie pre ňu. Z tohto dôvodu chýba vyjadrenie reedukačného centra, resp. odbornej inštitúcie do akého výchovného, sociálneho, prípadne liečebného zariadenia má byť maloletá umiestnená. Nesúhlasil s názorom okresnej prokuratúry, že nezvláda výchovu maloletej, pretože v podmienkach domáceho prostredia je výchova maloletej, ktorej stav je mentálne narušený, ťažko zvládnuteľná a jej problémy rieši iným spôsobom. Potvrdil, že ako rodič bol zásadovejší, snažil sa upraviť pomery, avšak problémové správanie maloletej vyplýva z jej mentálneho postihnutia, pričom daný stav nenastal nedostatočnou výchovou. Maloletá už po troch dňoch pobytu doma v noci z 23.5. na 24.5.2021 sa zatúlala za mesto, manželka vycestovala za ňou taxislužbou, o čom okamžite informoval sociálnu kuratelu a požadoval návrat maloletej do zariadenia. S maloletou sa bojí byť sám, vzhľadom na obmedzené možnosti výchovného vplyvu na ňu vyplývajúce z jej stavu a , trestnoprávnu aj morálnu zodpovednosť. Potvrdil vyjadrenia matky týkajúce sa stavu dieťaťa po príchode do ich rodiny a dlhodobé adaptačné problémy aj po nástupe do predškolského zariadenia. Na neskorší problémový vývin maloletej mali negatívny vplyv predovšetkým vrodené dedičné činitele, maloletá bola psychiatrickým pacientom, o čom svedčia záznamy z kliniky detskej psychiatrie. Oficiálne súhrnné fakty psychiatrickej diagnostiky maloletej ovplyvňujú jej spôsob života, ktorý sa nepodarilo nastaviť natrvalo, keď maloletá je už viac ako dva roky v zariadení. Tieto poznatky ho vedú k individualizácii maloletej, ktorá nevie ovládať svoje správanie a potrebovala by podpornú farmakoterapiu, preto v podanom odvolaní navrhoval nariadenie psychiatrického vyšetrenia maloletej. Uviedol, že nepriaznivé mentálne nastavenie maloletej konštatoval aj súdny znalec vo svojom znaleckom posudku. V ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach.

9. V podaní zo dňa 18.01.2011 otec poukázal na jeho zistenia, že maloletá sa kontaktovala s biologickou matkou, ktorá jej priznala, že aj ona fajčila, konala rôzne výčiny, dostala sa do reedukačného centra. Uviedol, že maloletá je svojou povahou podobná biologickej matke, čím sa potvrdila ich genetická príbuznosť. O týchto okolnostiach neboli s manželkou informovaní. Uvedené nasvedčuje ovplyvneniu

maloletej dedičnými vplyvmi podľa charakteru biologickej matky, čo prispieva k problémovému správaniu maloletej. Zdôraznil, že jeho výhrady uvedené v podanom odvolaní smerujú proti časti rozsudku zaoberajúcou sa negatívnymi vplyvom rodičov na maloletú, ktoré sa dotýkajú jeho osobnej cti.

10. Matka v podaní zo dňa 28.01.2022 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu nesúhlasila s vyjadrením zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V považujúc ho za abstraktné a nezohľadňujúce záujem maloletej, všeobecné a nezohľadňujúce konkrétne špecifiká a časový vývoj daného prípadu a trvanie súdnej ingerencie do rodičovských kompetencií matky. Pokiaľ prokurátor vo vyjadrení konštatoval dočasnosť ústavnej starostlivosti a najlepší záujem dieťaťa, tento nekorešponduje s jeho skutočne vyjadreným názorom a spochybnené riziko výchovných problémov na strane maloletej, ktoré už pominulo. Nereflektuje na argumentáciu matky, keď prokurátor len nekriticky preberá za svoj názor obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a nevysporadúva sa s obsahom odvolania matky. Poukázala na vplyv ďalšieho trvania ústavnej starostlivosti v Reedukačnom centre Zlaté Moravce na maloletú, ktorá aktuálne zmenila svoj postoj a deklarovala pozitívne zmeny, a posun v jej správaní prokurátor i súd prehliadal.

11. Otec v podaní zo dňa 8.2.2022 nesúhlasil s tvrdením matky o pozitívnych zmenách v správaní maloletej, keďže výstupná správa z Krízového strediska Dúha ich neudáva, a neobsahuje ani návrh ďalšieho výchovného opatrenia a umiestnenia maloletej. Pozitívne zmeny správania maloletej sa neprejavili ani počas jej pobytu v domácom prostredí po predčasnom prepustení z Krízového strediska Dúha dňa 20.05.2021. Uvedenú okolnosť však nepovažuje za dôvod nariadenia ústavnej starostlivosti, vzhľadom na predčasné prepustenie maloletej zo zariadenia.

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a odvolaniu matky nevyjadril.

13. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , (ďalej ) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca a odvolanie matky voči rozsudku súdu prvej inštancie je čiastočne dôvodné.

14. Pokiaľ ide o napadnutý výrok I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletou odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver, vec správne posúdil, rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil a správne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi a konštatuje, že v odvolaní otca a v odvolaní matky neboli uvedené žiadne skutočnosti a opodstatnené námietky zakladajúce dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I..

15. Nariadenie ústavnej starostlivosti ako jednej z foriem náhradnej starostlivosti je vážnym zásahom do rodičovských práv, je namieste skutočne iba v nevyhnutných prípadoch, pričom pri posudzovaní nevyhnutnosti takéhoto opatrenia treba mať na zreteli ako prioritné kritérium ochranu práv maloletého dieťaťa. Uvedená podmienka, t.j. nevyhnutnosť nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom v danej veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu, bola splnená, keďže z obsahu spisu je zrejmé, že výchova maloletej je vážne narušená a ohrozená, keď ani výchovné opatrenia nariadené súdom neviedli k náprave, čím došlo k splneniu podmienok pre postup podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine. Riešenie výchovných problémov maloletej bolo predmetom konaní na Okresnom súde Bratislava V, ktorý rozhodoval o neodkladných a výchovných opatreniach odovzdaním maloletej do Diagnostického centra Ružomberok (uznesením č.k. -114 zo dňa 20.05.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -169 zo dňa 28.06.2019), uložením výchovného opatrenia rodičom a maloletej (uznesením č.k. -249 zo dňa 28.02.2020), nariadením neodkladného opatrenia o výchovnom opatrení spočívajúcom v pobyte maloletej Krízovom stredisku Dúha (uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.08.2020 č. k. -112 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2020 č. k. -157 a nariadením neodkladného opatrenia podľa zverením maloletej do starostlivosti Reedukačného centra Zlaté Moravce (uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.06.2021 č.k. ). Správne postupoval súd prvej inštancie, keď v kontexte všetkých okolností daného prípadu vo veci nariadil

znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých a prihliadol na závery znaleckého posudku č. 3/2021 vypracovaného znalcom PhDr. Igorom Obuchom, z ktorých jednoznačne vyplýva odporúčanie ponechať maloletú v starostlivosti zariadenia, čo je z hľadiska zníženia rizík jej psychického vývoja pre ňu najlepšie s tým, že je potrebné zosúladiť kvalitu spolupráce medzi rodičmi a maloletou a daným zariadením. Zo znaleckého posudku je tiež zrejmé, že výchovné kompetencie rodičov sú limitované neschopnosťou matky stanovovať maloletej hranice a neschopnosťou otca riešiť problémy a poskytovať maloletej emočnú podporu. V danom prípade je potrebné uviesť, že znalec mal k dispozícii aj správu psychiatra MUDr. Šubu zo dňa 14.10.2018, v posudku prihliadal na celkovú situáciu na strane maloletej, zohľadnil jej minulosť, keď konštatoval, že „dedičné vybavenie maloletej nemusí byť priaznivé v podmienkach jej najútlejšieho detstva tiež nie ideálne a možno predpokladať, že jej základná psychická výbava do života je slabšia a pobyt v rodine N. resp. ich výchovné pôsobenie to už nemohlo napraviť“. Treba uviesť, že znalec vo vzťahu k osobnostnej charakteristike maloletej túto vyhodnocoval v spojitosti aj s jej diagnózou ADHD a problémovou povahovou vo všeobecnosti, pričom uzavrel, že cez psychoterapiu sa môže naučiť s ňou zaobchádzať lepšie. Zo záverov znaleckého posudku a vyjadrenia znalca PhDr. Igora Obucha pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že v tomto rodinnom prostredí maloletá nevníma nutnosť dodržiavania pravidiel, má zmätok, pretože je konfrontovaná s dvomi svetmi. Podľa znalca maloletá vie testovať realitu, je silne zameraná na uspokojenie svojich momentálnych potrieb, pričom tlak potreby ovládne jej vôľovú zložku a usmerniteľnejšia je v zariadení. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky vo vzťahu k znaleckému posudku PhDr. Igora Obucha týkajúce sa bagatelizovania postoja maloletej, rozporných vyjadrení k osobnostným predpokladom rodičov a ich schopnosti sa o maloletú postarať. Skutočnosť, že s maloletou sú vážne výchovné problémy je preukázaná aj z ďalších dôkazov vykonaných v konaní. Pokiaľ matka poukazuje na rozporné závery znalca vo vzťahu k hodnoteniu rodičov a ich osobnostných predpokladov postarať sa o maloletú, odvolací súd udáva, že zo znaleckého posudku síce vyplýva konštatovanie znalca o schopnosti oboch rodičov mať vo svojej starostlivosti maloleté dieťa a vychovávať ho, avšak z kontextu obsahu posudku je nesporné, že v tomto konkrétnom prípade pri problémoch maloletej súvisiacich aj s jej poruchami, minulosťou, dedičným vybavením, diagnózou ADHD, nekompatibilným výchovným prístupom rodičov k maloletej je vysoko pravdepodobné, že ani jeden z rodičov by výchovu maloletej nezvládol tak, aby bola v jej prospech. Závery znalca sú jednoznačne zadefinované a tieto vychádzajú z vyšetrenia maloletej aj rodičov, z obrazu celej rodiny, nastavenia a pravidiel v domácom prostredí pre maloletú a nezvládnutých výchovných postupov, ktorých dôsledkom sú aj okolnosti na strane maloletej. Odvolací súd nespochybňuje, že matka má vytvorený blízky citový vzťah k maloletej, má záujem poskytnúť jej lásku, pocit istoty a bezpečia v rodinnom prostredí, avšak je nesporné, že maloletá nerešpektovala rodičov, túlala sa, požívala alkoholické nápoje, nezúčastňovala sa riadne vyučovania, čo v konečnom dôsledku viedlo k opakovane nariadeným neodkladným opatreniam o umiestnení maloletej do zariadenia a napokon k postupu podľa . Je nutné prihliadať na preukázanú skutočnosť, že k odstráneniu výchovných problémov maloletej nedošlo, tieto neboli zo strany rodičov zvládnuté. Skutočnosť, že s maloletou sú výchovné problémy a jej správanie je ťažko zvládnuteľné potvrdil aj otec, ktorý súčasne vyslovil obavy vo vzťahu k zabezpečeniu starostlivosti o ňu v domácom prostredí. Je potrebné tiež prihliadať na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 09.07.2021 vydanú po šetrení pomerov dňa 23.06.2021, na základe ktorého konštatoval, že v rodine nenastala žiadna zmena, keď naopak pri pobyte maloletej v domácom prostredí vznikla obava, že život a zdravie maloletej je ohrozené, čoho dôsledkom bolo nariadenie neodkladného opatrenia umiestnením maloletej do zariadenia. Aj zo správy Krízového strediska Dúha zo dňa 28.07.2021 vyplýva, že maloletá je ťažko zvládnuteľná, vyžaduje si individuálny prístup, jej konanie je účelové, pretože ak nie je motivovaná, poľavila v škole, zhoršila sa komunikácia s ňou, aj prístup k plneniu základných povinností spojených s bežnými činnosťami a fungovaním v kolektívnom zariadení a vyhýbala sa akýmkoľvek povinnostiam. Nemožno opomenúť ani v správe konštatované skutočnosti, že maloletá mala stále problémy s reguláciou svojho právania a neustále prekvapovala svojimi úvahami o tom, že žije preto, aby mohla nadviazať na svoj predchádzajúci život v partii s benevolentnými pravidlami. Krízové stredisko Dúha tiež vyslovilo mienku, že maloletá akoby si reálne uvedomovala, že jej matka vo svojej bezhraničnej láske jej umožní takýto spôsob života. Pokiaľ matka argumentuje tým, že znalec a súd prvej inštancie neprihliadali na zmenu postoja maloletej a jej vyjadrenia týkajúce sa uvedomenia si potreby prijateľného správania, dodržiavania pravidiel, plnenia si školských povinností a účasti na vyučovaní, odvolací súd na daný argument neprihliadal. V tejto súvislosti udáva, že maloletá zmenu svojho postoja prezentovala aj pred súdnym znalcom počas vyšetrenia v rámci vykonávania znaleckého dokazovania (znalecký posudok je datovaný dňom 17.05.2021), avšak v krátkom období od tohto vyšetrenia, po jej prepustení do domáceho prostredia, boli znovu kolíznym opatrovníkom zistené

tak závažné výchovné problémy s maloletou, ktoré si vyžadovali okamžitý zásah súdu. Odvolací súd nespochybňuje, že maloletá má vytvorený vzťah k adoptívnym rodičom a túžbu po návrate domov prezentovala matke vo svojich listoch, pred znalcom a napokon aj pred kolíznym opatrovníkom, avšak v danej veci je primárne potrebné riešiť jej závažné výchovné problémy, ktoré si vyžadujú ingerenciu pracovníkov zariadenia a poskytnutie patričnej terapie a usmernenie nielen maloletej, ale aj rodičov a ich vzájomnú spoluprácu. Na námietku rodičov ohľadom zisťovania názoru maloletej súdom odvolací súd neprihliadal, dospejúc k záveru o správnosti postupu súdu prvej inštancie. Je nesporné, že názor maloletej bol v súlade s ust. zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka a napokon aj v rámci vyšetrenia znalcom v priebehu znaleckého dokazovania. Odvolací súd nespochybňuje, že maloletá je vo veku, kedy dokáže formulovať svoje predstavy, pocity a prezentovať svoje želanie, avšak v danom prípade je predmetom konania nariadenie ústavnej starostlivosti z dôvodu pretrvávajúcich závažných výchovných problémov maloletej. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že názor maloletého dieťaťa nemusí byť v každom prípade zohľadnený v celom rozsahu, keď práve v danej veci je nepochybný maloletou prezentovaný záujem vrátiť sa do domáceho prostredia a udávaná zmena jej postoja, pričom však treba uviesť, že jej vyjadrenia sa nezhodovali s jej konaním. Pokiaľ matka poukazuje na zmenu postoja maloletej k jej spôsobu života a jej uvedomenie si nevyhnutnosti podriadiť sa určitým pravidlám a rešpektovať rodičov, odvolací súd na jej námietky neprihliadal, pretože z vykonaného dokazovania nevyplýva náprava maloletej a odstránenie výchovných problémov, ktoré naopak pretrvávali a vyžadovali si ich riešenie. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na zlyhanie maloletej aj po tom, ako matke písala o jej pozitívnych zámeroch do budúcnosti. Napokon odvolací súd vo vzťahu k názoru dieťaťa poukazuje na to, že názor maloletého dieťaťa nie je jediným dôkazom v konaní a kritériom pri rozhodovaní súdu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, keď súd vyhodnocuje všetky dôkazy vykonané v konaní. K ďalším námietkam matky odvolací súd udáva, že nespochybňuje, že matka nemala možnosťou starať sa o maloletú počas jej hospitalizácie, avšak v danom prípade treba prihliadať na to, že výchovné problémy maloletej sú dlhodobého charakteru a počas celého obdobia ku zmene v správaní maloletej a zmene v rodine nedošlo. Pokiaľ matka nesúhlasí s hodnotením školského prospechu maloletej, odvolací súd poukazuje na správu Základnej školy Žitavská 1, Bratislava, zo dňa 24.06.2021, z ktorej jednoznačne vyplýva, že maloletá dosahovala v šk. roku 2020/2021 priemerné vzdelávacie výsledky (bola hodnotená aj známkami dostatočný), absencie maloletej boli na vyučovaní ospravedlnené, pričom o výchovno-vzdelávacie výsledky maloletej sa zaujímalo Krízové stredisko Dúha, s vedením základnej školy a triednou učiteľkou bol v kontakte otec. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal rizikami ústavnej starostlivosti (aj s ohľadom na osobitosti maloletej) a neporovnal riziká s osobnou starostlivosťou o maloletú, odvolací súd udáva, že niet pochýb o tom, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa je najvhodnejšou formou starostlivosti a súladná so záujmom maloletého dieťaťa, avšak za situácie, kedy zlyhali všetky opatrenia súdu a maloleté dieťa je ťažko výchovne zvládnuteľné a výchovné problémy u nej pretrvávajú je potrebné postupovať nariadením ústavnej starostlivosti práve z dôvodu zabezpečenia nápravy a nasmerovania dieťaťa tak, aby bol zabezpečený jej zdravý psychický a fyzický vývin. Vo vzťahu k námietke otca, že súd si nevyžiadal správu z Reedukačného centra Zlaté Moravce, odvolací súd postup súdu prvej inštancie vyhodnotil ako správny, pretože z obsahu spisu vyplýva, že súd mal pri rozhodovaní aktualizovanú hodnotiacu správu Krízového strediska Dúha zo dňa 28.07.2021 a správu Reedukačného centra Zlaté Moravce zo dňa 20.07.2021 preukazujúcu potrebu individuálneho prístupu maloletej so zameraním na korekciu impulzivity, reguláciu emócií, motiváciu k učeniu a presne stanovené hranice. Z odvolania podaného otcom jednoznačne vyplývajú obavy otca, že výchovu maloletej rodičia nezvládnu. Pokiaľ otec poukazuje na genetickú predispozíciu maloletej, jej psychologickú diagnózu, ktoré skutočnosti majú vplyv na náročnosť jej výchovy, odvolací súd a napokon ani znalec uvedené nespochybnili, pričom znalec sa danými okolnosťami v posudku zaoberal.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o správnosti výroku I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a postupujúc podľa ho potvrdil.

17. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

18. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

19. Podľa v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,

prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ustanovenie § 387 ods. 2, 3 tým nie sú dotknuté. V odôvodnení rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté.

20. V danej veci podali odvolanie matka aj otec voči výrokom II. a III. napadnutého rozsudku vo vzťahu k určeniu výživného na maloletú a namietali, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci týkajúcej sa výživného, pretože nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (zisťovaním nákladov na odôvodnené potreby maloletej umiestnenej do reedukačného centra, keď súd vychádzal pri svojom rozhodnutí len zo všeobecných údajov týkajúcich sa nákladov na potreby dieťaťa nachádzajúce sa v Centre pre deti a rodiny) a odôvodnenie napadnutého rozsudku je z tohto dôvodu nedostatočné.

21. V súvislosti s námietkami oboch rodičov je potrebné poukázať na ustanovenie , podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná vec), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

22. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odvolania oboch rodičov dospel k záveru, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci v časti výživného rozhodnúť a dôsledkom tohto nesprávneho postupu súdu je i nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom absentuje posúdenie a vyhodnotenie nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa stanovil výšku výživného rodičom len na základe ich preukázaných príjmov bez zisťovania konkrétnych nákladov na odôvodnené potreby maloletej. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie, vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k rozhodovaniu o ústavnej starostlivosti nevykonal dokazovanie k časti výživného, to znamená nevyžiadal si z reedukačného centra správu o špecifikácii nákladov na maloletú, jej náklady nezisťoval, do nákladov zahrnul aj napr. ošatenie, pričom z vyjadrení matky nesporne vyplýva, že potreby maloletej zabezpečuje a jej snahou je naďalej maloletej prispievať kúpou vecí, ktoré potrebuje. Námietku rodičov vo vzťahu k záverom súdu o tom, že v prípade, ak výživné maloletá nespotrebuje, zariadenie jej môže kumulovať tieto finančné prostriedky, odvolací súd akceptoval. V danom prípade súd nerozhodoval tvorbe úspor pre maloletú, ale o výživnom na zabezpečenie potrieb maloletej v zariadení. Preto daná úvahu súdu neobstojí. Naviac, z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri určení výživného na maloletú za tejto dôkaznej situácie. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. nespĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle . Záver súdu prvej inštancie, ktorý určil výživné na maloleté dieťa rodičom, podľa názoru odvolacieho súdu, zostáva neúplným v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostal nezodpovedaný vo všetkých (potrebných) zákonných hľadiskách, je tak nepresvedčivým v tom, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, či uvedená suma zohľadňuje vek, ale najmä odôvodnené potreby maloletej umiestnenej v zariadení.

24. Vzhľadom na uvedené nedostatky v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku II. a III. a odvolaniu matky a otca v tejto časti vyhovel. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie zisťovaním nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej, príspevkov rodičov, aktualizovaním ich príjmov a pomerov, poskytol priestor matke a otcovi vyjadriť sa k nákladom maloletej, vyhodnotil vykonané dokazovanie, opätovne rozhodol na základe jeho výsledkov a vysporiadal sa aj s námietkami rodičov vo vzťahu k ich životnej úrovni, svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil v zmysle , tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

25. Odvolací súd podľa , , zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby súd prvej inštancie vo veci doplnil dokazovanie v naznačenom, smere, opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie zdôvodnil v súlade s ust. .

26. Na námietku matky o porušení práva na spravodlivý proces z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku I , ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletou odvolací súd neprihliadal dospejúc k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti dostatočne odôvodnené, obsahujúce úvahy súdu, na základe akých dôkazov rozhodol. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne vysvetlil, že pri rozhodovaní prihliadal na doposiaľ neúspešné realizovanie opatrení, nariadené neodkladné opatrenia, a dôkazy, ktorých obsah vyšpecifikoval vo svojom rozhodnutí. Z odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k výroku I. vyplývajú úvahy súdu prvej inštancie a hodnotenie dôkazov, na základe ktorých rozhodol. Záverom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. ) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

27. O trovách konania (celého) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).