Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/75/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobkyne: I. L., M. R. XX.XX.XXXX, A. Q. L.. Q. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanej: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 7 594,64 €, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . Súd žalovanej vo vzťahu k žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent (100%).

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 04.04.2014 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7 594,64 € titulom rozdielu v poskytnutom poistnom plnení žalovanou v sume 37 683,71 € z likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2012 (odcudzenie nákladného motorového vozidla zn. P., typ vozidla: D. C., VIN: H., rok výroby: 2010, ktorého kúpu realizovala žalobkyňa Leasingovou zmluvou č. C. uzavretou so spoločnosťou ČSOB Leasing, a. s., a za účelom poistenia tohto vozidla uzavrela so žalovanou Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX) a plnenia, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade stanovenia hodnoty vozidla objektívnym spôsobom (hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti stanovená znalcom v znaleckom posudku z iniciatívy žalobkyne: 69 659 €, hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti stanovená žalovanou: 56 667,22 €; krátením mala byť podľa žalobkyne vyplatená suma poistného plnenia 45 278 € Leasingovej spoločnosti z poistnej zmluvy a bola vyplatená žalovanou suma poistného plnenia 37 683,71 €). 2. Žalovaná súdu dňa 8.8.2014 doručila písomné vyjadrenie k obsahu žaloby a k obsahu listinných dôkazov, ktorým žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnila voči žalobkyni nárok náhradu trov konania. Žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní odkazujúc na ustanovenia , , a článok XXIV ods. 3 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08, dôvodila, že v danej veci bolo predmetom poistenia vozidlo, ktorého vlastníkom nebola žalobkyňa, pretože išlo o poistenie vozidla počas leasingu. Túto skutočnosť nespochybňuje ani žalobkyňa a nespochybňovala ju ani v čase uzavretia poistnej zmluvy. Poisteným bol výlučne vlastník vozidla, teda osoba odlišná od žalobkyne a žalobkyňa mala len postavenie osoby uzatvárajúcej poistnú zmluvu, ktorá mala povinnosť platiť poistné, teda postavenie poistníka. Poistná zmluva ani súvisiace všeobecné poistné podmienky neobsahujú možnosť poskytnúť poistné plnenie inej osobe ako poistenému, teda ani poistníkovi. Žalovaná mala preto za to, že uvedené skutočnosti vylučujú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v tomto konaní. Okrem námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní, poukázala žalovaná na skutočnosť, že v zmysle článku XI bod 8 VPP HAV 08 v prípade zmocnenia sa vozidla alebo jeho časti bude výškou poistného plnenia všeobecná hodnota vozidla znížená o spoluúčasť, pokiaľ nebude v konkrétnom prípade dohodnuté inak. Všeobecná hodnota vozidla je definovaná v čl. XXIV ods. 19 VPP HAV 08 a rozumie sa ňou hodnota vozidla toho istého druhu, kvality, veku,

opotrebovania alebo iného znehodnotenia v danom mieste a čase, vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu v Slovenskej republike. Žalovaná listom zo dňa 25.09.2013 oznámila ukončenie likvidácie poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX a podľa názoru žalovanej aj správne vypočítala všeobecnú hodnotu motorového vozidla vo výške 56 667,22€. Uvedený výpočet bol realizovaný Znaleckým štandardom, vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. , programom AUDAPAT (používajú aj znalci) a internetovými autobazármi. Žalovaná upriamila pozornosť aj na skutočnosť, že poistné plnenie bolo vyplatené na účet vlastníka motorového vozidla a to spoločnosti ČSOB Leasing a.s.. Za nesprávny označila žalovaná výpočet všeobecnej hodnoty motorového vozidla vo výške 69 659 € vyplývajúci zo Znaleckého posudku č. 119/2013 znalcom I.. T. F., ktorý si dala vypracovať žalobkyňa. Mala za to, že rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla medzi výpočtom žalovanej a výpočtom znalca je spôsobený z časti v zadaní počtu najazdených kilometrov, kde žalovaná vo výpočte použila hodnotu, ktorú uviedla žalobkyňa, pričom vo výpočte znalca je použitý odhad, ktorý je počítaný podľa priemerných najazdených kilometrov vozidla. Rozdiel v hodnote vozidla je, podľa žalovanej, tiež spôsobený v hodnote koeficientu dopytu trhu, ktorý spočíva vo výbere vzorky, kde sa v znaleckom posudku nachádzajú vozidlá s vyšším jazdným výkonom a s vysokou všeobecnou hodnotou (značne nadhodnotené). 3. Súd na pojednávaní konanom dňa 06.11.2017 za účasti žalobkyne i žalovanej rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol rozsudkom č. k. -213 z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia nárokovanej sumy titulom rozdielu v poskytnutom plnení žalovanou v sume 37 683,71 € z likvidácie poistnej udalosti č. 2090102599 zo dňa 18.11.2012 (odcudzenie nákladného motorového vozidla zn. P., A. F.: D. C., VIN: H., rok výroby: 2010, ktorého kúpu realizovala žalobkyňa Leasingovou zmluvou č. C. uzavretou so spoločnosťou ČSOB Leasing, a. s., a za účelom poistenia tohto vozidla uzavrela so žalovanou Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX) a plnenia, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade stanovenia hodnoty vozidla objektívnym spôsobom (hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti stanovená znalcom v znaleckom posudku z iniciatívy žalobkyne - 69 659 €; hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti stanovená žalovanou 56 667,22 €; krátením mala byť podľa žalobkyne vyplatená suma poistného plnenia 45 278 € a bola vyplatená žalovanou suma poistného plnenia 37 683,71 €). Súd mal za to, že žalobkyňa nie je v tomto civilnom sporovom konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, keďže nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide, je ČSOB Leasing, a. s. Žalobkyňa sa žalobou domáha doplatenia poistného plnenia z Poistnej zmluvy č. 6802062566, podľa ktorej bolo predmetom poistenia vozidlo P. D. C. XxX, F.: H., ktorého vlastníkom nebola žalobkyňa, nakoľko sa jednalo o poistenie vozidla počas leasingu. V zmysle ust. , v znení účinnom v rozhodnom čase, čl. XXIV ods. 3 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08 účinných od 1.10.2008, poisteným bol výlučne vlastník vozidla - ČSOB Leasing, a. s., t. j. subjekt odlišný od žalobkyne. Na základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a v znení účinnom v rozhodnom čase žalobkyni, ako držiteľke vozidla prislúchalo len postavenie poistníka, t. j. osoby, ktorá uzatvorila poistnú zmluvu a mala povinnosť platiť poistné. Nakoľko poistné podmienky, ani súvisiace všeobecné poistné podmienky, neobsahujú možnosť poskytnúť poistné plnenie inej osobe ako poistenému ( teda v tomto prípade nie poistníkovi), súd konštatoval, že žalobkyňa nie je , čo by poistník, subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide, t. j. nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná. 4. Rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -239 zo dňa 28.1.2020. 5. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že žalobkyňa v odvolaní proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie namietala, že podanou žalobou sa nedomáhala poistného plnenia z poistnej zmluvy, ale náhrady škody spôsobenej postupom a činnosťou žalovanej, ktorá jej bola spôsobená práve v súvislosti s činnosťou na strane žalovanej a minimálne vo výške žalovanej sumy. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že žalovaná poistnú udalosť a jej vznik uznala a v tej súvislosti sama poskytla poistné plnenie oprávnenému subjektu s poukazom na riadne platby poistného zo strany žalobkyne. Žalobkyňa v odvolaní konštatovala, že v súvislosti so stanovením hodnoty vozidla poisťovateľom bola nútená si dať vyhotoviť znalecký posudok znalcom z príslušného odboru za účelom stanovenia hodnoty vozidla, nakoľko cena - hodnota vozidla deklarovaná žalovanou bola podhodnotená. Žalovanú listom zo dňa 9.10.2013 žalobkyňa požiadala o prešetrenie poistnej udalosti a za účelom zobjektivizovania hodnoty vozidla jej doložila Znalecký posudok č. 119/2013 vypracovaný I.. T. F. (znalcom z odboru cestnej dopravy, odvetvie stanovenie hodnoty cestných vozidiel), ktorým bola hodnota vozidla ku dňu

jeho odcudzenia stanovená na sumu 69 659 €, avšak poisťovňa, bez ďalšieho vysvetlenia, zotrvala na svojom vyčíslení hodnoty vozidla. V zmysle uvedeného je rozdiel, ktorý mal byť vyplatený ako poistné plnenie oprávnenej osobe vo výške žalovanej sumy 7 594,64 €, pričom o uvedenú sumu by sa dlh žalobkyne voči leasingovej spoločnosti v súvislosti s predčasne ukončenou leasingovou zmluvou (ak by žalovaná poistenú vec, resp. jej hodnotu objektívne stanovila) znížil a v tejto sume bola žalobkyni spôsobená škoda, o ktorú sa reálne znížil jej majetok. V danej súvislosti s odcudzením vozidla došlo aj k predčasnému ukončeniu Leasingovej zmluvy č. C. a leasingovou spoločnosťou bolo žalobkyni predložené vyúčtovanie zo dňa 7.10.2013, ako nedoplatok leasingového nájomcu vo výške 22 173 €. Nakoľko leasingová spoločnosť od žalobkyne požaduje úhradu v súvislosti s predčasne ukončeným leasingom, ktorá úhrada v prípade objektívne určenej hodnoty poistenej veci žalovanou by bola o sumu 7 594,64 € nižšia, tak z tohto dôvodu má žalobkyňa za to, že v uvedenej sume jej bola spôsobená škoda. Na základe uvedeného žalobkyňa v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym právnym záverom, nakoľko vec neposudzoval ako žalobu o náhradu spôsobenej škody, ale ako žalobu, ktorou sa domáhala poistného plnenia voči žalovanej, čo však v žalobe nebolo uvedené. 6. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že v posudzovanom prípade žalobkyňa v žalobe zo dňa 2.4.2014 okrem ostatných podstatných náležitostí uvedených v jasne, stručne a zrozumiteľne uviedla skutkový dej, od ktorého odvodzuje uplatnený nárok na zaplatenie sumy 7 594,64 €. V návrhu uviedla, že uplatnený peňažný nárok súvisí s Leasingovou zmluvou č. C. k nájmu s následným odkúpením motorového vozidla zn. P. D. XXX C. XxX L., F.: H. a s likvidáciou poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (odcudzenie označeného motorového vozidla dňa 18.11.2012 , pri ktorej žalovaná stanovila hodnotu odcudzeného motorového vozidla na sumu 56 667,22 €, spoluúčasť v zmysle poistnej sumy stanovila na sumu 2 833,36 € a zníženie poistného plnenia v rozsahu 30 % na sumu 16 150,15 €). Žalobkyňa v súvislosti so stanovením hodnoty vozidla poisťovateľom bola nútená si dať vyhotoviť znalecký posudok znalcom z príslušného odboru za účelom stanovenia hodnoty vozidla, nakoľko cena - hodnota vozidla deklarovaná žalovanou bola podhodnotená. Žalobkyňa listom zo dňa 9.10.2013 požiadala žalovanú o prešetrenie poistnej udalosti a za účelom zobjektivizovania hodnoty vozidla jej doložila Znalecký posudok č. 119/2013 vypracovaný I.. T. F. (znalcom z odboru cestnej dopravy, odvetvie stanovenie hodnoty cestných vozidiel), ktorým bola hodnota vozidla ku dňu jeho odcudzenia stanovená na sumu 69 659 €, avšak poisťovňa bez ďalšieho vysvetlenia zotrvala na svojom vyčíslení hodnoty vozidla. Odvolací súd v rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa v žalobe napokon uviedla, že postupom žalovanej pri vybavení poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (konkrétne pri stanovení hodnoty odcudzeného motorového vozidla) jej vznikla majetková škoda minimálne v uplatnenej výške, keďže v súvislosti s odcudzením vozidla došlo k predčasnému ukončeniu jej Leasingovej zmluvy č. C. so spol. ČSOB Leasing, a.s. a k predloženiu konečného vyúčtovania nedoplatku leasingového nájomcu vo výške 22 173 €, ktorá úhrada v prípade objektívne určenej hodnoty poistenej veci by bola o sumu 7 594,64 € nižšia. 7. Odvolací súd, po konštatovaní čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala, pri svojej argumentácií poukázal a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. 9. 2010, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že "občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo), účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie". Taktiež odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. 2. 2013, v ktorom Najvyšší súd SR dôvodil, že "ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke, aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne". Odvolací súd taktiež uviedol, že v rozhodnutí sp. zn. z 27.7.2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, že "nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia ani nie je obligatórnou náležitosťou žaloby". 8. Odvolací súd zastával rovnaký názor, aký je prezentovaný vo vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to, že strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok a ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia, ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti,

z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu. 9. Odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie zamietajúce rozhodnutie odôvodnil výlučne tým, že žaloba o zaplatenie sumy 7 594,64 € titulom doplatenia poistného plnenia z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX je podaná žalobkyňou ako aktívne vecne nelegitimovaným subjektom, keďže poisteným z uvedenej zmluvy bol výlučne vlastník vozidla P. D. XXX C. XxX, F.: H. a to ČSOB Leasing, a.s. (subjekt odlišný od žalobkyne). Žalobkyni na základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a v znení účinnom v rozhodnom čase ,ako držiteľke vozidla, prislúchalo len postavenie poistníka, t. j. osoby, ktorá uzatvorila poistnú zmluvu a mala povinnosť platiť poistné. Poistné podmienky, ani súvisiace všeobecné poistné podmienky neobsahujú možnosť poskytnúť poistné plnenie inej osobe ako poistenému (teda v tomto prípade nie poistníkovi) a z tohto dôvodu nie je žalobkyňa, čo by poistník, subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide. 10. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že uvedené skutkové a právne závery súdu prvej inštancie by boli udržateľné za predpokladu, ak by žalobkyňou v žalobe a v konaní tvrdené skutočnosti bolo možné podriadiť výlučne pod hypotézu ustanovení a nasl. (t. j. osobitných predpisov vo vzťahu ku všeobecnej úprave záväzkových vzťahov upravených v - 587 ), ktorých obsahom sú záväzkové vzťahy z poistenia, v ktorých na jednej strane vystupuje poisťovateľ, ktorý svoju podnikateľskú činnosť odvodzuje od o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Odvolací súd uviedol, že z obsahu podanej žaloby (stručného a zrozumiteľného uvedenia skutkového deja) je však možné vyvodiť, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáha náhrady škody, vzniknutej jej postupom pri vybavení poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (konkrétne pri stanovení hodnoty odcudzeného motorového vozidla ), dôsledkom ktorého by v prípade objektívne určenej hodnoty poistenej veci bola úhrada, pri konečnom vyúčtovaní predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy č. C. predpísaná žalobkyni spol. ČSOB Leasing a.s. vo výške 22 173 € o sumu 7 594,64 € nižšia. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa však v rozhodnutí po úvahe o tom, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie nárokov titulom doplatenia poistného plnenia z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (keďže nárok na doplatenie poistného plnenia jej nevyplýva zo zmluvného vzťahu), ďalej nezaoberal uplatneným nárokom, ako nárokom na náhradu škody podľa ust. a nasl. (tak ako to v žalobe uvedenými skutkovými okolnosťami požadovala žalobkyňa) a v rozhodnutí nevysvetlil dôvody, pre ktoré k takémuto posúdeniu ani nepristúpil a pre ktoré vec právne posúdil podľa v rozhodnutí zvolenej právnej normy. 11. Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bolo pri ďalšom prejednaní veci skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobkyne v intenciách uvedených úvah odvolacím súdom, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. 12. Súd prvej inštancie určil termín pojednávania na deň 23.11.2020 , na ktorý strany sporu riadne a včas predvolal. Žalobkyni doručenie predvolania bolo doručované prostredníctvom pošty na aktuálnu adresu bydliska uvedenú v Registri obyvateľov SR - L.. Q. XXXX/XX, A. (ustanovenie , ), no zásielka bola súdu vrátená s poznámkou, že adresát si zásielku v úložnej 30 dňovej lehote neprevzal. Súd doručenie predvolania žalobkyni považoval za riadne doručené s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd poznamenáva, že na uvedenú adresu bolo žalobkyni doručované uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktoré bolo pôvodne poštou doručované na dresu bydliska žalobkyne U. XX, A., z adresy ktorej sa súdu vrátila zásielka ako nedoručená, s poznámkou doposlať na adresu L.. Q. XXXX/ XX A., na adrese ktorej si zásielku žalovaná prevzala. Žalovaná sa na termín pojednávania dostavila, žiadala žalobu zamietnuť predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa nepreukázala kumulatívne splnenie podmienok vzniku škody na jej majetku. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa nedoručila súdu žiadny listinný dôkaz, ktorým by preukázala,

že leasingovej spoločnosti zaplatila finančné vyrovnanie titulom predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. 13. Súd vo veci na návrh žalovanej nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu, že žalobkyňa je spotrebiteľom uplatňujúcim si nárok na náhradu škody titulom leasingovej zmluvy. 14. Súd však žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v konaní neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody uplatnenej voči žalovanej v žalovanom rozsahu. Žalobkyňa bola povinná, aj napriek tomu, že je spotrebiteľkou, uviesť rozhodujúce skutočnosti na preukázanie vzniku škody na jej majetku. Žalobkyňa súdu nedoručila žiaden listinný dôkaz alebo nepožiadala súd o súčinnosť pri jeho zabezpečení pre súdne účely, potvrdzujúci zaplatenie sumy leasingovej spoločnosti titulom predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z dôvodu vzniku poistnej udalosti likvidovanej žalovanou, ktorým by žalobkyňa preukázala vznik škody na jej majetku v uplatnenej výške. Žalobkyňa ako aj žalovaná majú v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia bola žalobkyňa povinná označiť dôkazy, ktoré, podľa jej názoru, mali prispieť k objasneniu veci a zároveň bola povinná ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Skutkové poznatky sú tie, ktoré súdu a stranám sporu podávajú informáciu o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Je potrebné ich odlíšiť od právnych poznatkov, ktoré nie sú predmetom dokazovania. Právne poznatky môžeme charakterizovať ako poznatky o existencii a obsahu právnej normy, tiež je nimi aj právna kvalifikácia, teda posúdenie toho, či zistené skutočnosti zodpovedajú právnej norme a či možno z toho vyvodiť platnosť dispozície, resp. sankcie, teda konkrétne práva a povinnosti. S dokazovaním v civilnom sporovom konaní súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinností stranám za účelom zistenia týchto informácií. Ide o nástroje, ktoré majú súdu zabezpečiť dostatočné, určité, zrozumiteľné a najmä včasné informácie o skutkovom stave, t. j. "kvalitný podklad" pre dokazovanie. Na jeho tvorbe sa má podieľať najmä účastník a v istej miere môže do tohto procesu vstúpiť aj súd. Tieto práva a povinnosti strán a súdu sledujú jediný cieľ - zistiť skutkový stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. Dokazovanie v sporovom konaní je postavené na prejednacej zásade. Nariadenie pojednávania na prejednanie veci je pravidlom (). Právo strany vyjadriť sa k dokazovaniu je premietnuté do . Podľa tohto článku "strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon ". Právo vyjadriť sa k dokazovaniu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie a týka sa aj konania v prvej inštancii, aj odvolacieho konania". Spravodlivé súdne konanie implikuje v sebe právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tej strane sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Žalobkyňa si v konaní nesplnila povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť. Žalobkyňa po zrušení prvoinštačného rozsudku a ani v čase podania žaloby nepredložila ani nenavrhla žiaden dôkaz, ktorým by preukázala vznik škody na jej majetku. Súd síce na základe procesného postavenia žalobkyne ako spotrebiteľky mohol vykonať dokazovanie, ktoré žalobkyňa nenavrhla, no takýto postup súd nezvolil z dôvodu, že žalobkyňa ani v žalobe a ani v odvolaní doručenom súdu dňa 5.1.2018 presne skutkovo nevymedzila spôsob ukončenia leasingovej zmluvy s leasingovou spoločnosť v dôsledku vzniku poistnej udalosti, na základe ktorého by súd mohol sám identifikovať dôkazy, ktoré by si mal od leasingovej spoločnosti vyžiadať. Žalobkyňa len konštatovala v odvolaní, že spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. jej predložila vyúčtovanie datované dňom 7.10.2013 titulom nedoplatku leasingového nájomcu- žalobkyne vo výške 22 173 €. Žalobkyňa však v žalobe a ani v odvolaní neuviedla, či fakturovanú sumu zaplatila leasingovej spoločnosti. Ak by takéto skutkové tvrdenia v žalobe, resp. odvolaní uviedla, bola povinná súdu doručiť listinný dôkaz o zaplatení fakturovanej sumy leasingovej spoločnosti už spolu so žalobou resp. odvolaním, ak by tak neurobila, mohol súd zvoliť procesný postup podľa ustanovenia CSP, no

musel by takýto postup nadväzovať na presne identifikované skutkové tvrdenia žalobkyňou vo vzťahu k spôsobu a rozsahu fakturovanej sumy žalobkyni leasingovou spoločnosťou, v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a vo vzťahu k obsahu listinného dôkazu potvrdzujúceho zaplatenie fakturovanej sumy žalobkyňou leasingovej spoločnosti, ktoré bola povinná žalobkyňa jednoznačne a nezameniteľne označiť tak v žalobe a aj v odvolaní, čo neurobila. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že škodou v danej veci má na mysli rozdiel v hodnote vozidla určenej znalcom (poznámka súdu ,ktorý na žiadosť žalobkyne vypracoval znalecký posudok) a žalovanou určenou hodnotou motorového vozidla, v ktorom rozdiele bola "zrejme" (doslovná citácia z obsahu žaloby) žalobkyni spôsobená škoda v konečnej výške poistného plnenia, nakoľko sa podľa tvrdenia žalobkyne, "zmenšuje" (doslovná citácia z obsahu žaloby) jej majetok z titulu žalovanou nevyplateného poistného plnenia v uvedenom rozdiele žalovanej sumy aj s ohľadom na to , že poistné bolo zo strany žalobkyne riadne platené. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že leasingová spoločnosť od jej osoby požaduje úhradu v súvislosti s predčasne ukončeným leasingom, ktorá úhrada v prípade objektívne určenej hodnoty poistenej veci by bola o sumu 7 5974,64 € nižšia a žalobkyňa v odvolaní zároveň uviedla, že v uvedenej sume 7 594,64€ jej bola spôsobená škoda, o ktorú hodnotu sa "zmenší" majetok jej osoby, "nakoľko sumu v takejto výške musím zaplatiť v prospech leasingovej spoločnosti" (doslovná citácia z obsahu žaloby). Žalobkyňa v žalobe a ani v odvolaní neuviedla a ani nepreukázala, že vyúčtovanú sumu z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy skutočne leasingovej spoločnosti zaplatila. V citovaných podaniach len do budúcnosti konštatovala možné zmenšenie jej majetku o výšku žalovanej sumy. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Škodu je všeobecne možno označiť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná škoda a ušlý zisk. Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. Ust. predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektmi zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby. Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Uvedené osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa nezodpovedajú. Pokiaľ dôjde k vzniku škody, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ak je to v konkrétnom prípade účelné, môže dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu, inak sa škoda nahrádza v peniazoch. No vznik škody je poškodený povinný preukázať, nepostačuje len hypotetické tvrdenie, že by škoda na jeho majetku mohla nastať, ako to uvádzala žalobkyňa v žalobe a v odvolaní. Žalobkyňa, tak ako súd už uviedol vyššie, jednoznačne neuviedla, že fakturovanú sumu na základe vystaveného vyúčtovania leasingovou spoločnosťou v dôsledku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu v dôsledku vzniku poistnej udalosti, aj tejto spoločnosti zaplatila a v akej konkrétnej výške. jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady: porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon),vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu spôsobil. Tak ako súd už uviedol vyššie pod pojmom škoda v zmysle ustanovení sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, čo musí aj poškodený jednoznačne preukázať, tak ako súd už uviedol vyššie, nepostačuje len tvrdenie o možnom vzniku škody v budúcnosti tak ako to uvádzala žalobkyňa v žalobe a v odvolaní. 15. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Žalovaná mala vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala, v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ /. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/ /. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ /. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.