Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31CoKR-17-2019.pdf
PDF · 109.73 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoKR/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vykočovej a členov senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Lacza v sporovej veci žalobcu: CABLE Slovakia s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 45 659 664, zastúpený: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: JUDr. Peter Kubik, so sídlom kancelárie Hlavná 48, Dunajská Streda, správca úpadcu: TERRA REAL s.r.o., so sídlom Podnikateľská 2, Košice, IČO: 46 520 741, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6. júna 2019 č. k. 36Cbi/8/2018-74, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.01.2018 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka voči úpadcovi TERRA REAL s.r.o., vyplývajúca z faktúry č. 2015025 zo dňa 26.11.2015 vo výške 174,56 eur, z faktúry č. 2015032 zo dňa 31.12.2015 vo výške 39.024 eur, z faktúry č. 2015033 zo dňa 31.12.2015 vo výške 2.642,56 eur, z faktúry č. 2016002 zo dňa 01.02.2016 vo výške 4.642,56 eur, z faktúry č. 2016006 zo dňa 29.02.2016 vo výške 4.343,04 eur, z faktúry č. 2016010 zo dňa 31.03.2016 vo výške 4.642,56 eur, z faktúry č. 2016027 zo dňa 30.06.2016 vo výške 13.628,16 eur, z faktúry č. 2016028 zo dňa 30.06.2016 vo výške 58.860 eur, z faktúry č. 2016002 zo dňa 27.07.2016 vo výške 890.800 eur je v celom rozsahu oprávnená a zistená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 32 ods. 2 vety prvej, § 32 ods. 5, 9, 14, § 203a ods. 2, 3 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ust. § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje zákonnú 30-dňovú lehotu na podanie žaloby na konkurznom súde o určenie popretej pohľadávky. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je predpisom hmotného práva (s určitými výnimkami), preto pokiaľ tento predpis nehovorí v konkrétnom ustanovení inak, sú v ňom uvedené lehoty posudzované ako hmotnoprávne a ich počítanie je dané pravidlami Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že v ustanovení § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ide o lehotu hmotnoprávnu, ktorá je prekluzívna. K jej zachovaniu je teda nevyhnutné, aby bolo právo uplatnené
na súde, t.j. aby žaloba došla na súd najneskôr posledný deň lehoty (a to aj v prípade jej podania na nepríslušnom súde). Zmeškanie hmotnoprávnej lehoty nie je možné odpustiť. Ak pripadne koniec hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Vzhľadom na to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii ohľadom uplatnenia práv veriteľa z pohľadávky popretej správcom zakotvuje vlastné procesné pravidlo, v prejednávanej veci neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku, a to ani primerane (s poukazom na ustanovenie § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Zároveň platí, že súd, ktorý v spore o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom zistí, že žaloba bola podaná oneskorene, je povinný zamietnuť ju bez toho, aby vykonával dokazovanie o čomkoľvek inom, než o skutočnostiach, z ktorých vyplýva záver o oneskorenom podaní žaloby (porovnaj napr. R 34/2002). Medzi stranami nie je sporné, že žalobca si prihlásil žalované pohľadávky do konkurzu na majetok úpadcu v zákonnej lehote, ani to, že (pôvodný) správca v zákonnej lehote poprel prihlásené pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Žalovaný však namietal podanie incidenčnej žaloby na súde po uplynutí zákonnej lehoty. Hoci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žaloba je podaná včas, nijakým spôsobom nerozporoval skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že zásielka (ktorej obsahom bolo predmetné oznámenie o popretí pohľadávok) bola dňa 18.12.2017 zo strany pošty prevzatá na doručenie na adresu žalobcu uvedenú v súhrnnej prihláške, a že predmetná zásielka bola na žiadosť adresáta (t.j. žalobcu) doposlaná na inú adresu. Následne bola predmetná zásielka dňa 27.12.2017 vrátená odosielateľovi (pôvodnému správcovi) z dôvodu, že je „adresát neznámy“. Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Ak je adresátovi zásielky daná objektívna (reálna) možnosť na základe oznámenia pošty prevziať si uloženú zásielku obsahujúcu doručovanú písomnosť, nastávajú hmotnoprávne účinky tohto jednostranného právneho úkonu v okamihu, kedy adresát aj napriek uloženiu zásielky nevyužil objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. (porovnaj R 27/2011) Obdobne aj Najvyšší súd ČR v rozsudku z 22.02.2005, sp. zn. 26 Cdo 864/2004 konštatoval, že ak mal adresát zásielky objektívne možnosť na základe oznámenia pošty vyzdvihnúť si doručovaný list a oboznámiť sa s jeho obsahom skôr, než sa nevyzdvihnutá zásielka vrátila späť, nastali hmotnoprávne účinky doručenia zásielky v okamihu, keď adresát i napriek oznámeniu o uložení zásielky nevyužil túto objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Slovenská pošta, a.s. ako univerzálny doručovateľ v rámci Slovenskej republiky poskytuje okrem iných aj tzv. dispozičné služby na žiadosť adresáta. V rámci nich môže adresát požiadať, aby pošta doposielala jemu adresované zásielky na novú - oznámenú adresu, a to počas obdobia, ktoré si určí.
5. Súd dospel k záveru, že za moment účinného doručenia Oznámenia o popretí pohľadávok žalobcovi je treba považovať deň 27.12.2017, kedy doručovateľ zásielky (Slovenská pošta, a.s.) prikročil k vráteniu zásielky odosielateľovi (pôvodnému správcovi), po zistení, že adresát zásielky (žalobca) je na adrese označenej ním samým na doposielanie zásielok, neznámy. Žalobca mal teda reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovanej zásielky, avšak je na jeho ťarchu, že mu v daný deň nebolo možné doručiť zásielku na adresu, ktorú si on sám zvolil, a že sa reálne s obsahom doručovanej listiny neoboznámil už dňa 27.12.2017. Vzhľadom na to, že predmetná žaloba o určenie popretých pohľadávok bola podaná na súde dňa 29.01.2018, žaloba bola podaná po uplynutí hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Lehota na podanie incidenčnej žaloby žalobcovi márne uplynula dňa 26.01.2018 (piatok), preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, bez toho, aby vykonával dokazovanie ohľadom ďalších relevantných sporných skutočností.
6. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, pretože pomer úspechu žalovaného v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
7. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil moment doručenia Oznámenia o popretí niektorých prihlásených pohľadávok zo dňa 14.12.2017 žalobcovi ako veriteľovi. Žalobca v priebehu konania zotrval na tom, že toto oznámenie mu bolo doručené dňa 04.01.2018, preto ak podal žalobu na súd dňa 29.01.2018, uskutočnil mu patriace právo v zákonnej 30 dňovej prekluzívnej lehote. So závermi súdu ohľadom doposielania pošty a s tým súvisiacim nesprávnym určením momentu doručenia oznámenia sa žalobca nestotožňuje a považuje ich za nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ bol adresát neznámy, nemožno ani len uvažovať o možnosti prevzatia si poštovej zásielky, nakoľko niet dokladu (tzv. „žltého lístočka“), ktorý by mu umožňoval si poštu prevziať, a preto žalobca nemal reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom poštovej zásielky. Iná situácia nastáva pri neprevzatí zásielky v odbernej lehote, avšak v danom konaní takáto situácia nenastala. V danom prípade nebola daná adresátovi reálna možnosť na základe oznámenia pošty si prevziať uloženú zásielku, resp. zásielka sa za týmto účelom ani len neukladala na pošte, ale sa mala vrátiť odosielateľovi. Preto odôvodnenie v rámci ods. 18. a 19. napadnutého rozsudku nie je uplatniteľné v danom konaní, pretože sa vzťahuje k neprevzatiu si poštovej zásielky v odbernej lehote a nie na prípad „adresát neznámy“. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie poznačené prílišným formalizmom, pričom odôvodnenie rozhodnutia nekorešponduje z hľadiska právneho posúdenia so stavom dokazovania, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval nesprávnu právnu normu na daný prípad.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Pôvodný správca poprel predmetné pohľadávky dňa 14.12.2017, čo pôvodný správca oznámil žalobcovi podaním zo dňa 14.12.2017 podanom na pošte dňa 15.12.2017. Správca zasielal oznámenie o popretí na adresu žalobcu uvedenú v súhrnnej prihláške, resp. v obchodnom registri. Predmetná zásielka bola dňa 18.12.2017 zo strany pošty prevzatá na doručenie, resp. na žiadosť adresáta (žalobcu) doposlaná na inú adresu. Následne bola predmetná zásielka dňa 27.12.2017 prevzatá na doručenie a zároveň vrátená z dôvodu „adresát neznámy“. Žalovaný má za to, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie dostane do jeho dispozičnej sféry nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu, obsahujúceho prejav vôle, do sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 08.06.2011, sp. zn. 26 Cdo 268/2011; Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 2CoKR/103/2014 zo dňa 23.10.2014: „z citovaných zákonných ustanovení bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (a potvrdzuje to aj doktrinálny výklad zákona, napr. Ďurica, Konkurzné právo na Slovensku a v EÚ, 2. Prepracované a doplnené vydanie, nov. 2010, str. 404), že v ustanoveniach § 32 ods. 6 v spojení s ods. 8 ide o lehotu hmotnoprávnu, ktorá je prekluzívna. K jej zachovaniu je teda nevyhnutné, aby bolo právo uplatnené na súde - t.j. aby žaloba došla na súd - najneskôr posledný deň lehoty. Zmeškanie hmotnoprávnej lehoty nie je možné odpustiť“. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obdo V 25/2012 zo dňa 31.07.2012: „v tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na skutočnosť, že otázku o povahe lehoty k podaniu žaloby o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky zjednotil rozhodovaciu prax súdov Českej republiky Najvyšší súd ČR rozhodnutím sp. zn. 29 Cdo 2226/99 z 26. septembra 2001 (publ. v zbierke rozhodnutí NS ČR pod č. R 44/2002) kde rozhodol, že nejde o lehotu procesnú, podľa ktorej by postačoval postup podľa § 57 ods. 3 OSP, ale o lehotu hmotnoprávnu, na zachovanie ktorej je nevyhnutné, aby žaloba najneskôr posledný deň tejto lehoty bola doručená súdu a jej zmeškanie nemožno odpustiť.“
Žalovaný má za to, že za deň doručenia oznámenia o popretí pohľadávok možno považovať deň 18.12.2017 (doposlanie zásielky na žiadosť žalobcu), resp. najneskôr deň 27.12.2017 (nedoručenie zásielky z dôvodu „adresát neznámy“). Nakoľko predmetná žaloba o určenie popretých pohľadávok bola podaná na tunajšom súde dňa 29.01.2018, žaloba bola podaná po uplynutí hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty, ktorá je v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávok. Lehota na podanie takejto žaloby podľa názoru žalovaného uplynula dňa 17.01.2018, resp. najneskôr dňa 26.01.2018. Zároveň je potrebné uviesť, že nemôže byť na ťarchu žalovaného, že žalobca nepreberá poštu na adrese, ktorú sám určil na doposielanie, resp. že si nezabezpečil preberanie pošty na ním určenej adrese.
9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 vety prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Podľa ustanovenia § 203a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa ustanovenia § 203a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
13. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
14. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.
15. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že žalobca ani v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila záver súdu prvej inštancie, že predmetná žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej 30 dňovej hmotnoprávnej lehoty v zmysle cit. ust. § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Citované zákonné ustanovenie § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje zánik práva veriteľa domáhať sa na súde určenia pohľadávky ako dôsledok neuplatnenia tohto práva na súde voči všetkým osobám, ktorí popreli pohľadávku v lehote do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi. Písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky je jednostranným adresným právnym úkonom správcu. Zákonná úprava v ustanovení § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii trvá na tom, aby bol tento jednostranný právny úkon doručený osobe, ktorá má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že za moment účinného doručenia Oznámenia o popretí pohľadávok žalobcu je treba považovať deň 27.12.2017, kedy mal žalobca reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky na adrese, ktorú si sám žalobca zvolil ako adresu na doručovanie, keď nebolo potrebné, aby bolo Oznámenie správcu aj fakticky doručené žalobcovi, ako to namietal žalobca v odvolaní. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010, v ktorom dovolací súd uviedol, že: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. ako náhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Pri interpretácii požiadavky o „doručení“ písomného vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, je potrebné vziať zreteľ na právne účinky jednostranných adresných (adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka § 43a ods. 2, vety prvej a § 45 ods. 1.; interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy, tak ako to správne poznamenal odvolací súd. V zmysle týchto, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Dovolací súd poznamenáva, že voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať.“
16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú v celom rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalovaného na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.
18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.