Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-15-2020.pdf
PDF · 151.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: DANICON HOLDING, a.s., so sídlom Pribylinská 12, Bratislava - mestská časť Rača 831 04, IČO: 36 655 520, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Ferrit trade s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 47 731 401, zast. JUDr. Ladislav Suchý, advokát, Letná 47, Košice, IČO: 170 810 25, o zaplatenie 973.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.4.2019 č.k. 30Cb/164/2016-333, v znení opravného uznesenia zo dňa 25.6.2019, č.k. 30Cb/164/2016-385 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok zo dňa 24.4.2019 č.k. 30Cb/164/2016-333, v znení opravného uznesenia zo dňa 25.6.2019, č.k. 30Cb/164/2016-385.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 973.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 473.000,- eur od 27.9.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 500.000,- eur od 27.3.2016 do zaplatenia, sumu 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/164/2016-333 zo dňa 24.4.2019 v označení žalobcu, pretože pri vyhotovení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti, keď bol žalobca označený ako DANOCON HOLDING a.s. namiesto správneho DANICON HOLDING a.s..
2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 25.11.2016, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 973.000,- eur spolu s príslušenstvom, titulom nezaplatenia kúpnej ceny predaných akcií v plnom rozsahu.
3. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 26.3.2015 uzavrel ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim Zmluvu o kúpe cenných papierov (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho (žalobcu) predať kupujúcemu (žalovanému) do svojho výlučného vlastníctva akcie emitenta - spoločnosti TUBAU, a.s. zo sídlom Pribilinská 12, 831 04 Bratislava, IČO: 35 801 999 tak, ako sú vymedzené v bode 4.1 Zmluvy a záväzok kupujúceho - žalovaného zaplatiť kúpnu cenu týchto akcií. V zmysle uzavretej Zmluvy bola kúpna cena stanovená dohodou na sumu 2.660.000,- eur, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť v dvoch splátkach - prvú vo výške 2.160.000,- eur najneskôr do 6-tich mesiacov od uzavretia zmluvy, t.j. do dňa 26.9.2015; druhú vo výške 500.000,- eur najneskôr do 12-
tich mesiacov od uzavretia zmluvy, t.j. do dňa 26.3.2016, pričom zmluvné strany sa výslovne dohodli, že môže byť uhradená aj zápočtom oprávnených, nesporných pohľadávok kupujúceho (žalovaného) voči predávajúcemu (žalobcovi). Dňa 27.3.2015 podpísal žalobca a žalovaný Protokol o odovzdaní a prevzatí akcií, v zmysle ktorého žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie predmetu kúpy od žalobcu. Žalovaný dňa 5.8.2015 zaplatil žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 617.000,- eur (z prvej časti kúpnej ceny).
4. Dňa 20.8.2015 uzatvoril Ing. N. X., bytom K. XX, XXX XX C. ako postupník so žalobcom ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalobca postúpil na Ing. N. X. za odplatu časť svojej pohľadávky voči žalovanému vo výške 500.000,- eur spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Dňa 26.8.2015 uzatvoril Ing. N. X. a žalovaný Dohodu o vzájomnom zápočte pohľadávok, na základe ktorej si ku dňu jej podpisu započítali vzájomné finančné pohľadávky v rozsahu, v ktorom boli započítateľné, t.j. v rozsahu 500.000,- eur.
5. Zo zostávajúcej časti pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 1.543.000,- eur žalobca postúpil jej časť vo výške 500.000,- eur na spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732, ktoré postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 11.8.2016.
6. Časť pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 70.000,- eur, žalobca postúpil na spoločnosť ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, ktoré postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 11.8.2016. Žalovanému teda zostala povinnosť zaplatiť žalobcovi z kúpnej ceny sumu 973.000,- eur, ktorú povinnosť si napriek viacerým výzvam nesplnil.
7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, argumentujúc, že:
- k prevodu akcií nedošlo, pretože k priamej dispozícií kupované akcie nikdy nemal, rubopisované akcie od žalobcu ani od záložného veriteľa neprevzal. Boli uložené u záložného veriteľa, Poštová banka a.s.. Tvrdí, že aj napriek podpisu Protokolu o odovzdaní a prevzatí akcií, v zmysle ktorého svojim podpisom potvrdil prevzatie akcií od žalobcu; k odovzdaniu cenných papierov zo strany žalobcu a ich prevzatia žalovaným reálne nedošlo. Argumentuje, že záväzok žalovaného ako kupujúceho vystaviť potvrdenie o prevzatí rubopisovaných akcií od predávajúceho mu vyplynula z ods. 4.3 Zmluvy. Je pravdou, že podľa článku 5.1 vzal na vedomie, že akcie po rubopisovaní ostávajú v depozite u záložného veriteľa, nič na tom však nemení skutočnosť, že žalovaný akcie nevidel a nikdy mu neboli odovzdané. Poukazujúc na § 20 zák. č. 566/2001 Z.z. Zákona o cenných papieroch (ďalej len ZCP) tvrdí, že k prevodu akcií nedošlo
- príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cenným papierom (ktorý formulár predložila žalovanému Poštová banka, a.s.) obsahuje údaje, podľa ktorých v banke ako u záložného veriteľa, je založených 2ks kmeňových akcií na meno, v listinnej podobe; 64 ks hromadnej akcie č. 004/2015, ktoré údaje nezodpovedajú počtu akcií podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015, pretože predmetom prevodu boli 2 ks akcií v nominálnej hodnote 500,- eur a 94 ks akcií v hodnote 3.500,- eur (ods. 4.1 Zmluvy)
- ako kupujúci odstúpil písomným podaním zo dňa 15.7.2016 od Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015 podľa § 345 OBZ z dôvodu, že „...podstatnou podmienkou vzniku a platnosti obchodnej transakcie dosiahnutej zmluvou o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015 bol záväzok vlastníka prevádzaných akcií zabezpečiť zmenu štatutárnych orgánov dojednaných právnych subjektov, a to personálne podľa návrhu spoločnosti kupujúcej akcie. Išlo najmä, nie však výlučne o subjekty: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. so sídlom ul. 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica a spoločnosť emitenta TUBAU, a.s. so sídlom Pribilinská 12, 831 04 Bratislava. Táto podmienka kupujúceho akcie bola akceptovaná osobou predávajúceho akcie, keď už pred podpisom Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.marca 2015, ale i po jej podpise boli vykonané personálne zmeny v osobách konajúcich za uvedené subjekty i v riadiacom manažmente uvedených spoločností. Podmienka trvalého personálneho obsadenia v uvedených subjektoch bola jednostranným zásahom predávajúceho akcie porušená rozhodnutiami o zmenách najmä v uvedených spoločnostiach z konca mája až začiatku júna 2016. Spoločnosti Ferrit trade s.r.o. bola takto jej podstatná podmienka, vedúca ku kúpe akcií 26.marca 2016 popretá a zrušená. Z dôvodu, že osoba rozhodujúca za spoločnosť DANICON HOLDING, a.s., pán Ing. N. X., predseda predstavenstva spoločnosti, ku zmene svojich rozhodnutí o opätovnom personálnom obsadení v
uvedených spoločnostiach nesmeruje, je podstatná podmienka kupujúceho pre uzavretie Zmluvy o kúpe cenných papierov podmienkou nesplnenou. Zmluva o kúpe cenných papierov zo dňa 26.marca 2015 je do dnešného dňa nenaplneným zmluvným vzťahom...“ Žalovaný tvrdí, že uvedené podmienky ohľadom personálnych otázok sú zachytené v „Memorande o porozumení“.
8. Vzájomnou žalobou si žalovaný uplatnil voči žalobcovi zaplatenie sumy 1.117.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania 9,05% ročne odo dňa 20.8.2016 až do zaplatenia (sumu 617.000,- eur uhradenú žalovaným žalobcovi prevodom finančných prostriedkov; sumu 500.000,- eur, ktorú žalobca obdržal v rámci odplaty za postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.2015). Vzájomnú žalobu súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp.z. 32Cb/22/2017.
9. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
- Dňa 26.3.2015 uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim Zmluvu o kúpe cenných papierov (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho predať kupujúcemu do jeho výlučného vlastníctva predmet kúpy vymedzený v článku 4.1 zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 2.660.000,- eur. Predmetom kúpy bolo 94 ks kmeňových listinných akcií na meno, menovitá hodnota jednej akcie 3.500,- eur, hromadná akcia č. 0004/2015 nahrádzajúca 94 akcií s číselným označením č. 0772-0865 a 2 ks kmeňových listinných akcií na meno, menovitá hodnota jednej akcie 500,- eur, čísla prevádzaných akcií 10 až 11 vrátane, séria EKA - 01/2001. Kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán na sumu 2.660.000,- eur, ktorej úhrada bola rozdelená do 2 častí; prvá časť vo výške 2.160.000,- eur mala byť uhradená najneskôr do 6-tich mesiacov od uzavretia Zmluvy; druhá časť vo výške 500.000,- eur najneskôr do 12-tich mesiacov od uzavretia Zmluvy, pričom zmluvné strany sa výslovne dohodli, že môže byť uhradená aj zápočtom oprávnených, nesporných pohľadávok kupujúceho voči predávajúcemu (bod 6 Zmluvy). Z prvej časti kúpnej ceny vo výške 2.160.000,- eur, žalovaný dňa 5.8.2015 zaplatil žalobcovi sumu 617.000,- eur.
- Dňa 27.3.2015 podpísali žalobca a žalovaný Protokol o odovzdaní a prevzatí akcií, ktorým žalovaný potvrdil prevzatie akcií - predmetu kúpy od žalobcu.
- Dňa 26.3.2015 podpísala Poštová banka a.s. ako odovzdávajúci a DANICON HOLDING a.s. ako preberajúci Protokol o odovzdaní a prijatí, ktorým potvrdili odovzdanie a prevzatie nasledovných cenných papierov: Hromadná akcia č. 0004/2015, nahrádzajúca 94 ks kmeňových akcií č. 0772 až 0865, 2 kusy kmeňových akcií na meno v listinnej podobe s menovitou hodnotou jednej akcie 500,- eur, séria EKA-01/2011, s číselným označením 10 až 11.
- Dňa 27.3.2015 podpísal žalovaný ako odovzdávajúci a Poštová banka a.s. ako preberajúci Protokol o odovzdaní a prijatí, ktorým potvrdili odovzdanie a prevzatie nasledovných cenných papierov: Hromadnú akciu č. 0004/2015, nahrádzajúca 94 ks kmeňových akcií č. 0772 až 0865, 2 kusy kmeňových akcií na meno v listinnej podobe s menovitou hodnotou jednej akcie 500,- eur, séria EKA-01/2011, s číselným označením 10 až 11.
- Dňa 20.8.2015 uzatvoril Ing. N. X. ako postupník so žalobcom ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postúpil časť svojej pohľadávky voči žalovanému vo výške 500.000, -eur spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými.
- Dňa 26.8.2015 uzatvoril Ing. N. X. a žalovaný Dohodu o vzájomnom zápočte pohľadávok, na základe ktorej si ku dňu jej podpisu započítali vzájomné finančné pohľadávky v rozsahu, v ktorom boli započítateľné, t.j. v rozsahu 500.000,- eur.
- Kmeňová akcia č. 10 emitenta TUBAU a.s. v listinnej podobe na meno DANICON HOLDING, a.s. v menovitej hodnote 500,- eur bola dňa 27.3.2015 prevedená na Ferrit Trade s.r.o., IČO 47 731 401. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj výpis z CDCP a.s. (zápis zmeny akcionára).
- Kmeňová akcia č. 11 emitenta TUBAU v listinnej podobe na meno DANICON HOLDING, a.s. v menovitej hodnote 500,- eur bola dňa 27.3.2015 prevedená na Ferrit trade, s.r.o. IČO: 47 731 401. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj výpis z CDCP, a.s. (zápis zmeny akcionára).
- Žalovaný listom zo dňa 15.7.2016 zaslal žalobcovi odstúpenie od Zmluvy o kúpe cenných papierov.
- Listom zo dňa 16.4.2016 oznámil Ing. S. N. vzdanie sa funkcie člena predstavenstva v spoločnosti TUBAU, a.s. v zmysle čl. 24 ods. 3 Stanov spoločnosti. Vzdanie sa funkcie bolo spoločnosti doručené dňa 14.6.2016.
- Dňa 14.6.2016 uzavrel Ing. S. N. so spoločnosťou TUBAU, a.s. Dohodou o skončení pracovného pomeru k 14.6.2016.
- Listom zo dňa 20.6.2016 oznámil R. N. vzdanie sa funkcie člena dozornej rady spoločnosti TUBAU, a.s. v zmysle čl. 28 ods. 3 Stanov spoločnosti. Vzdanie sa funkcie bolo spoločnosti doručené dňa 22.6.2016.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 20, § 30 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právna úprava prevodu listinných cenných papierov, zmluvy o kúpe cenných papierov), § 156 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (právna úprava prevodu listinných akcií na meno), § 409 a nasl. OBZ (právna úprava kúpnej zmluvy), § 266 a nasl. OBZ (výklad právnych úkonov), § 365 a nasl. OBZ (právna úprava omeškania dlžníka), § 344 a nasl. OBZ (právna úprava odstúpenia od zmluvy).
11. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že z listinných dôkazov predložených stranami bolo preukázané, že akcie boli zo žalobcu na žalovaného prevedené dňa 27.3.2016, čo nepochybne vyplýva z potvrdení o zápisoch zmien akcionárov do zoznamu akcionárov vystavených spoločnosťou Centrálny depozitár cenných papierov SR a.s.. Prevod akcií bol po rubopisovaní a odovzdaní ukončený vykonaním zápisu zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov v súlade s § 156 ods. 7 Obchodného zákonníka, teda účinky prevodu akcií nastali aj voči emitentovi - spoločnosti TUBAU, a.s.. Bolo preukázané, že záložný veriteľ, u ktorého boli akcie pred ich prevodom uložené, akcie odovzdal žalobcovi za účelom ich rubopisovania, ktorá skutočnosť je nepochybná z protokolu o odovzdaní a prijatí zo dňa 26.3.2015. Rovnako bolo v konaní preukázané, že dňa 27.3.2015 podpísali žalobca a žalovaný protokol o odovzdaní a prevzatí akcií (Protokol č. 1), v zmysle ktorého žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie akcií od žalobcu, čím žalovaný splnil svoj záväzok vyplývajúci preň z bodu 4.1 Zmluvy, t.j. záväzok vystaviť písomné potvrdenie o prevzatí rubopisovaných akcií. Vzhľadom na skutočnosť, že akcie mali byť následne vrátené záložnému veriteľovi (Poštovej banke, a.s.) do úschovy, odovzdal žalovaný akcie záložnému veriteľovi, o čom bol spísaný Protokol č. 2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z uvedeného nepochybne vyplýva, že akcie boli preukázateľne v dispozičnej sfére žalovaného, k platnému prevodu akcií na žalovaného teda došlo a žalovaný je akcionárom emitenta - TUBAU, a.s..
12. Odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako neplatné z dôvodu, že právna úprava (§ 344 Obchodného zákonníka) umožňuje odstúpenie od zmluvy len v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákon. Podľa uzavretej Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015 bol oprávnený odstúpiť od zmluvy iba žalobca v prípade, ak žalovaný (kupujúci) poruší svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas. Dôvod odstúpenia od zmluvy uvádzaný v odstúpení žalovaným ani zmluva ani OBZ nepripúšťa. Ako nedostatočné na preukázanie tvrdenej skutočnosti označil súd prvej inštancie žalovaným predložené „Memorandum,“ pretože toto nebolo podpísané žiadnou zo zmluvných strán. Zdôraznil, že ak by aj bolo v konaní preukázané ústne uzavretie tzv. džentlmenskej dohody o personálnom obsadení, tak túto dohodu porušil samotný Ing. X., nakoľko z listinných dôkazov vyplynulo, že Ing. S. N. a R. N. odstúpili z funkcií v spoločnostiach holdingu dobrovoľne, bez nátlaku, či prípadného odvolania majoritným akcionárom, resp. vlastníkom.
13. Na základe uvedeného žalobe vyhovel.
14. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 369 ods. 1,2 OBZ a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..
15. O paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky rozhodol podľa § 369c OBZ a jej výšku určil v súlade s ust. § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..
16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.
17. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.
18. Dôvodí, že:
- navrhol v konaní vypočutie svedkov (Tomáša N., Ing. S. N. a A. N.), ktorí aj vypočutí boli, ich svedecké výpovede však súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, nevyhodnotil ich, a to ani jednotlivo, ani
v ich spoločnej súvislosti s dôkazmi žalobcu v spore. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o ich výsluchoch, z čoho odvolateľ vyvodzuje, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní uvedené svedecké výpovede opomenul.
- súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu, ako hlavného aktéra vzniknutého sporu, účastníka všetkých relevantných jednaní a osoby, ktorá pripravila a podpísala rozhodujúce doklady vo veci. Zdôraznil, že je nespornou skutočnosťou (ktorú nepoprel ani žalobca), že sám žalobca spracoval pre žalovaného text Memoranda o porozumení, ktorý predložil žalovanému e-mailom spolu s Kúpnou zmluvou, dohodou akcionárov a ďalšími tromi zmluvnými dokladmi dňa 21.3.2015.
- text memoranda je návrhom a prejavom vôle Ing. N. X. - predsedu predstavenstva spoločnosti žalobcu a z jeho jednaní s Ing. S. N. za žalovaného pre ponúkanú spoluprácu so žalovaným Týmto Memorandom o porozumení sa mali zmluvné strany riadiť. Bolo zhodnotením podmienok a zásad spolupráce prijatých na základe ponuky žalobcu a na základe akceptácie podmienok vstupu žalovaného do akcionárskej štruktúry žalobcu. Tento charakter Memoranda ako mimozmluvnej dohody strán žalobca nepoprel ani nevyvrátil. Na uvedenom preto nič nemení ani to, že písomná forma dohôd strán, ktorá predchádzala podpisu kúpnej zmluvy na akcie, nebola opatrená podpismi zmluvných strán a ostala nepodpísaná. Memorandum je však dôkazom o podmienkach vstupu žalovaného do akcionárskej štruktúry žalobcu.
- požiadavkou predsedu predstavenstva spoločnosti žalobcu bolo, že pokiaľ nebude splatená kúpna cena riadne a včas, budú mať zmluvné strany právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, pričom kupujúci bude povinný previesť späť na predávajúceho všetky akcie, najneskôr do 3 dní od odstúpenia od kúpnej zmluvy a predávajúci bude povinný vrátiť kupujúcemu zaplatenú kúpnu cenu najneskôr do 6- tich mesiacov od odstúpenia od kúpnej zmluvy. V týchto intenciách bola požiadavka prezentovaná na viacerých úrovniach jednaní pred vstupom žalovaného do akcionárskej spoločnosti žalobcu. Uvedené podľa odvolateľa vyplynulo zo svedeckých výpovedí a e-mailovej komunikácie Juraja N. a Ing. X., ktoré súd prvej inštancie nevyhodnotil a nevzal do úvahy.
- zotrváva na tvrdení, že už pri prvých jednaniach ešte pred spracovaním memoranda vzniesol požiadavku na trvalé personálne obsadenie riadiacich funkcií v spoločnosti TUBAU, a.s. i ďalších dcérskych spoločností, ako zásadnú podmienku pre kúpu akcií spoločnosti TUBAU, a.s.. Táto požiadavka žalovaného na personálne obsadenie bola plne opodstatnená, keďže bez osobného zastúpenia v riadiacich štruktúrach by subjekt žalovaného (s predpokladanou 10% akcionárskou účasťou) nedokázal eliminovať vplyv na pád hodnoty kúpených akcií. Po naštartovaní rastu produktivity a pozitívnych ekonomických ukazovateľov, predseda predstavenstva žalobcu svojimi rozhodnutiami z mája a júna 2016 bez relevantných dôvodov a bez predchádzajúcich jednaní, rozhodol o zvrátení personálnych zmien a nominantov žalovaného odvolal, resp. s nimi zrušil pracovný pomer, čím bolo žalovanému ako minoritnému akcionárovi upreté jeho právo na akúkoľvek kontrolu hodnoty jeho akcií. Preto z dôvodu, že personálne obsadenie bolo podstatnou požiadavkou pre vstup žalovaného do akcionárskej štruktúry emitenta, odstúpil žalovaný písomným podaním zo dňa 15.7.2016 od Zmluvy o kúpe cenných papierov pre podstatné porušenie záväzkov žalobcu. Odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevenoval náležite posúdeniu prísľubov a dohôd obsiahnutých v Memorande o porozumení, tieto dohody nevzal do úvahy pri svojom rozhodovaní.
- zotrváva aj na tvrdení, že nedošlo k naplneniu Zmluvy o kúpe cenných papierov. Aj keď žalobca argumentuje, že o odovzdaní a prevzatí cenných papierov existuje podpísaný Protokol o prevzatí akcií datovaný dňom 27.3.2015, svedok R. N. na pojednávaní dňa 13.6.2018 v svojej svedeckej výpovedi na otázku právneho zástupcu žalobcu „prečo ste podpísali protokol o odovzdaní a prevzatí akcií zo dňa 27.3.2015“ nepotvrdil pravosť svojho podpisu. Prehlásil, že cenné papiere nikdy nevidel ani nimi nedisponoval. Súd prvej inštancie túto svedeckú výpoveď nevyhodnotil a nevzal pri rozhodovaní do úvahy. Zdôraznil, že v súdnom spise je pripojená iba fotokópia protokolu o odovzdaní a prevzatí akcií datovaná dňom 27.3.2015 s podpismi účastníkov, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako relevantný doklad pre posúdenie, že kúpna zmluva na cenné papiere je naplnená a platná. Argumentuje, že pochybnosti o reálnom odovzdaní a prevzatí akcií neodstránil ani samotný žalobca, keď originál tohto dokladu nepredložil. Existenciu tohto protokolu spochybňuje žalovaný aj s poukazom na novozistený doklad, a to vyhotovenie protokolu, na ktorom nie sú uvedené žiadne podpisy. Takéto vyhotovenie obsiahnuté na jednej strane A4 bolo odoslané dňa 26.3.2015 o 16:19 hod. k podpisu z adresy marko@danicom.sk <mailto:marko@danicom.sk> vo formáte bez možnej úpravy prijímateľom e-mailu ako obrázok. V tejto súvislosti tvrdí, že z dôvodu, že svedkovi R. N. nebol na pojednávaní dňa 13.6.2018 Protokol o odovzdaní a prevzatí akcií zo dňa 27.3.20215 predložený k potvrdeniu podpisu, je potrebné v ďalšom súdnom konaní svedka dopočuť. V ďalšom dôvodí, že aj v prípade, ak protokol o odovzdaní
a prevzatí akcií existuje, existencia takého dokladu nemusí preukazovať reálnu dispozíciu žalovaného (kupujúceho) s akciami.
- súdu prvej inštancie vyčíta procesné pochybenie, keď na návrh žalovaného na opravu zápisnice z pojednávania zo dňa 13.6.2018 tieto nevykonal v zmysle reklamácie žalovaného zo dňa 18.10.2018.
19. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
21. Má za to, že súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ako vyhodnotil dôkazy preukazujúce podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku je presvedčivé, pretože dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému - vysvetlenie dôvodov platnosti a existencie Zmluvy, splnenie podmienok odovzdania akcií žalovanému, nedôvodnosť odstúpenia žalovaným od zmluvy a nároku žalobcu na úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny. Súd prvej inštancie uviedol dôvody, prečo považuje procesnú obranu žalovaného za neúspešnú a žalobcovi priznal žalovaný nárok v celom rozsahu a uviedol aj dôvod, pre ktorý Memorandum považuje za právne bezvýznamný dokument pri posudzovaní dôvodnosti odstúpenia od Zmluvy, pričom na tento záver logicky nadväzuje to, že výpoveď svedkov na strane žalovaného vo vzťahu k vyjadreniam týkajúcich sa náležitostí Memoranda nie je právne významnou výpoveďou o rozhodujúcich skutočnostiach pre rozhodnutie vo veci. K tvrdeniam žalovaného a svedkov na jeho strane o neprevzatí akcií zaujal súd taktiež svoje stanovisko tým, že na základe Protokolu č. 1 a 2 a ostatných listinných dôkazov mal za preukázané, že k odovzdaniu a prevzatiu akcií došlo, čím považoval Zmluvu z tohto hľadiska za naplnenú, vyrovnal sa s argumentmi strán, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci.
22. Má za to, že skutkové a právne dôvody uvedené v odvolaní sú nepravdivé, neopodstatnené a v zreteľnom rozpore so skutkovou a právnou logikou veci, zistenými rozhodujúcimi skutočnosťami, predloženými listinnými dôkazmi, rozporným konaním a tvrdeniami žalovaného, právnou úpravou a ustálenou rozhodovacou praxou súdov.
23. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému nesúladu medzi formátom protokolu obdržaným prostredníctvom e-mailu od žalobcu a medzi formátom stranami podpísaného protokolu, ktorý nesúlad má byť odstránený dopočutím svedka uviedol, že žalovaný neuvádza v odvolaní dôvod predloženia tohto „novozisteného dôkazu“ a z odvolania nie je ani zrejmé, čo ním chcel žalovaný preukázať. Navyše v súdnom spise je založený listinný dôkaz - Protokol č. 1, ktorého platnosť a podpis žalovaného neboli v prvostupňovom konaní spochybnené.
24. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného v podstate opakuje tvrdenia už uvádzané v odvolaní.
25. Vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 9.12.2019 zotrváva na argumentoch uvádzaných vo vyjadrení k odvolaniu.
26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.
27. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. a), t.j. že neboli splnené procesné podmienky.
28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesná subjektivity, procesná spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
31. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
32. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.
35. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.11.2020 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.
37. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:
38. V zmysle § 19 ods. 1 ZCP pre všetky cenné akcie platí, že prevodom cenného papiera je zmena majiteľa cenného papiera uskutočnená na základe zmluvy podľa ZCP.
39. Podľa § 20 ZCP, záväzok previesť listinný cenný papier je splnený odovzdaním listinného cenného papiera nadobúdateľovi, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, alebo ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Osobitný zákon môže ustanoviť ďalšie podmienky prevodu.
40. V súlade s § 30 ZCP sa zmluva o kúpe cenných papierov spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, ak ZCP neustanovuje inak. Zmluva o kúpe listinného cenného papiera na meno musí mať písomnú formu.
41. Podľa § 156 ods. 4 OBZ, prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rupobise sa uvedie obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza, a deň prevodu akcie na meno. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Na rubopis sa inak primerane použijú ustanovenia osobitného zákona upravujúce zmenky.
42. Podľa § 156 ods. 7 OBZ, na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne po tom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti.
43. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, odplatný prevod akcií sa uskutočňuje kúpnou zmluvou podľa právnej úpravy OBZ s odchýlkami uvedenými v ZCP. Na účinnosť tohto prevodu zákon predpisuje splnenie dvoch podmienok - rubopis a odovzdania akcie. Vo vzťahu k spoločnosti je prevod účinný až zápisom nového akcionára do zoznamu akcionárov.
44. Bolo v konaní preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu o kúpe cenných papierov, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu predať žalovanému do jeho výlučného vlastníctva predmet kúpy vymedzený v jej článku 4.1 za dohodnutú kúpnu cenu. Uzavretá kúpna zmluva spĺňa všetky náležitosti požadovaného ZCP a OBZ, je teda zmluvou platnou.
45. Bolo v konaní preukázané, že záložný veriteľ, u ktorého boli akcie pred ich prevodom uložené, tieto odovzdal za účelom ich rubopisovania žalobcovi, čoho dôkazom je Protokol o odovzdaní a prijatí zo dňa 26.3.2015. Rovnako bolo preukázané, že dňa 27.3.2015 podpísali žalobca a žalovaný Protokol o odovzdaní a prevzatí akcií, kde žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie akcií od žalobcu. Následne dňa 27.3.2015 žalovaný ako odovzdávajúci podpísal Protokol o odovzdaní a prijatí, ktorým potvrdil odovzdanie akcií záložnému veriteľovi ako preberajúcemu, ktorým je Poštová banka a.s..
46. Bola v konaní preukázaná aj skutočnosť, že boli splnené podmienky účinnosti tohto prevodu, keď boli predmetné akcie rubopisované (uvedené napokon žalovaný ani nespochybňuje), žalovanému odovzdané a proces prevodu bol zavŕšený zápisom zmeny akcionára do zoznamu akcionárov, čo nepochybne vyplýva z potvrdenia o zápisoch zmien akcionárov do zoznamu akcionárov vystavených spoločnosťou Centrálny depozitár cenných papierov SR a.s..
47. Na základe uvedeného je tak vyvrátená obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že mu akcie nikdy neboli odovzdané.
Boli totiž v konaní predložené dva protokoly, kde žalovaný svojim podpisom potvrdzuje prevzatie akcií od žalobcu a následne odovzdanie akcií záložnému veriteľovi. Riadiac sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov zakotvenou v § 191 CSP, podľa ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpovednú hodnotu týchto listinných dôkazov nespochybnili a ani nemohli spochybniť tvrdenia žalovaného, že akcie mu neboli odovzdané a následne, že Tomáš Varga uvedené dokumenty nepodpísal; inak ako účelovú. Nie nepodstatnou sa napokon v tomto smere javí aj skutočnosť, že vyššie uvedený svedok pravosť svojho podpisu na Protokole č. 1 nespochybnil, len uviedol, že akcie nevidel.
48. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že zmyslom a účelom uzavretej Zmluvy o kúpe cenných papierov bola zmena ich majiteľa, t.j. prevod vlastníckeho práva k nim. Je nepochybné a v konaní bolo preukázané, že žalovaný je majiteľom prevádzaných akcií, preto námietka žalovaného, že tieto mu neboli fyzicky odovzdané (teda „ich nevidel“) je v istom zmysle právne irelevantná, pretože pod odovzdaním akcií nemožno chápať len ich fyzické odovzdanie, ale tento pojem v širšom zmysle zahŕňa možnosť dispozície s nimi , ktorá je žalovaným napokon ani nepopieraná a žalovaný práva spojené s akciami aj vykonával (ktorú skutočnosť žalovaný rovnako nepopieral).
49. K tvrdenej neplatnosti prevodu pre rozporné označenie prevádzaných akcií odvolací súd udáva:
Odvolateľ argumentuje, že príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cenným papierom zo dňa 30.4.2015, ktorý žalovanému predložil záložný veriteľ, obsahuje údaje, podľa ktorých sú u záložného veriteľa založené 2 ks kmeňových, listinných akcií na meno, ISIN: EKA-01/2011 s číslom 10-11 a 64 ks kmeňových, listinných akcií na meno, ISIN: Hromadná akcia č. 0004/2015 nahrádzajúca akcie č. 0772-0865. Odvolateľ tvrdí, že údaje v príkaze na registráciu zmluvného záložného práva k cenným papierom zo dňa 30.4.2015, nie sú v súlade so zmluvou, pretože v zmysle bodu 4.1 zmluvy, predmetom kúpy boli akcie emitenta v rozsahu: a) 94 ks kmeňových akcií na meno v listinnej podobe, čísla prevádzaných akcií - hromadná akcia č. 0004/2015 nahrádzajúca 94 akcií s číselným označením 0772-0865, b) 2 ks kmeňových akcií na meno v listinnej podobe, čísla prevádzaných akcií - 10 až 11 vrátane, séria EKA-01/2011.
50. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že v príkaze na registráciu zmluvného záložného práva k cenným papierom zo dňa 30.4.2015 došlo zo strany záložného veriteľ k chybe v písaní, a to nesprávnym uvedením počtu kmeňových, listinných akcií na meno, kde bol uvedený počet ks 64 namiesto 94 ks. Číselné označenie 0772-0865 je rovnaké aj v Zmluve, aj v príkaze na registráciu zmluvného záložného práva k cenným papierom zo dňa 30.4.2015, pričom predstavuje 94 ks akcií. Uvedené je zrejmé aj zo Zmluvy o zriadení záložného práva, z ktorej vyplýva, že predmetom záložného práva bolo 94 ks kmeňových akcií na meno v listinnej podobe, čísla prevádzaných akcií - hromadná akcia č. 0004/2015 nahrádzajúca akcie s číselným označením 0772-0865. Odvolací súd na základe uvedeného teda konštatuje, že aj táto námietka žalovaného je nedôvodná.
51. K tvrdenému odstúpeniu od zmluvy žalovaným odvolací súd udáva:
Žalovaný argumentuje, že listom zo dňa 15.7.2016 od zmluvy odstúpil tvrdiac, že podstatnou podmienkou vzniku a platnosti obchodnej transakcie dosiahnutej zmluvou, bol záväzok žalobcu zabezpečiť zmenu v štatutárnych orgánoch dojednaných právnych subjektov. Nakoľko personálne zmeny neboli uskutočnené, v súlade s § 345 OBZ od zmluvy odstúpil.
52. Podľa § 344 OBZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento, alebo iný zákon.
Odstúpenie od zmluvy je teda jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia druhej strane. Jeho dôsledkom je zrušenie záväzkového vzťahu zo zmluvy a v súvislosti s ním vznikajú jej stranám nároky súvisiace s vysporiadaním vzájomného zmluvného vzťahu.
53. Na posúdenie otázky, či došlo/nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, bolo potrebné v konaní ustáliť, či existovala medzi stranami sporu dohoda o personálnych otázkach vo vyššie uvedených spoločnostiach; ak áno, či došlo zo strany žalobcu k jej porušeniu; ak došlo, či išlo o podstatné porušenie dohody (resp., či bola pre prípad takéhoto porušenia dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy), a ak áno, či samotný právny úkon odstúpenia spĺňa náležitosti stanovené OBZ.
54. Ustanovenie § 266 ods. 1 OBZ, vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že význam vôle má prednosť pred jazykovým prejavom (t.j. opačne ako v občianskoprávnych vzťahoch). Prvoradý je teda úmysel konajúceho, avšak za splnenia predpokladu, že tento úmysel bol strane, ktorej bol určený, známy. Ak prejav vôle je nejakým spôsobom nepresný alebo rozporný, podľa vyššie uvedeného pravidla má prednosť úmysel konajúcej osoby (ak bol druhej strane známy). Uvedené ale platí len v prípade, ak je text (slovné vyjadrenie) daného zmluvného dojednania neurčité alebo nepresné.
55. Odvolací súd konštatuje, že slovné vyjadrenie práv a povinností strán sporu upravené v Zmluve o kúpe cenných papierov je dostatočne určité a jasné a zo žiadneho jej ustanovenia nemožno vyvodiť akýkoľvek záväzok žalobcu týkajúci sa personálnych zmien v orgánoch spomenutých spoločností a už vôbec nie možnosť žalovaného od zmluvy odstúpiť pri porušení tohto (nedohodnutého) záväzku.
56. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 150 CSP zakotvujúci jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
57. Uvedené odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na skutočnosť, že je to žalovaný, kto musel v prejednávanej veci preukázať, že otázka personálneho obsadenia spoločností bola dojednaná, a že jej nedodržanie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Toto dojednanie nemuselo byť nevyhnutne súčasťou Zmluvy o kúpe cenných papierov, no ním predložené „Memorandum“ jeho existenciu nepreukazuje a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že nie je podpísané. Za situácie, keď existenciu takejto dohody žalobca spochybňuje, s prihliadnutím na „vážnosť“ uskutočnenej obchodnej transakcie
možno ťažko uveriť tomu, že by strany nepremietli túto (podľa žalovaného) preň podstatnú podmienku tejto transakcie do textu samotnej zmluvy, resp. nebola zachytená v inom dokumente spĺňajúcom podmienku písomnosti.
58. Na základe uvedeného tak aj odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy o kúpe cenných papierov, v dôsledku ktorého by došlo k zrušeniu tohto záväzkového vzťahu, pretože žalovaným nebolo v konaní preukázané, že by dôvod, ktorý v odstúpení uvádzal, bol podstatným porušením zmluvy (odstúpenie zo zákona), resp. že by to bol dôvod na odstúpenie dohodnutý jej stranami. V zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd nebude vyjadrovať k ďalším dôvodom pre odstúpenie uvádzaných žalovaným (nezaplatenie kúpnej ceny - článok 7 bod 7.1 zmluvy); pretože predmetom odvolacieho prieskumu bol len dôvod uvedený v jeho odstúpení. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že vyššie uvedené ustanovenie zmluvy upravuje právo žalobcu od zmluvy odstúpiť v prípade, ak žalovaný ako kupujúci nezaplatí kúpnu cenu včas. Odvolaciemu súdu preto nie je dosť dobre zrejmé, aký dopad má toto ustanovenie na posúdenie otázok dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej (keďže naň odvolateľ poukazuje).
59. K žalovaným predloženému novému dôkazu, ktorý má preukazovať nesúlad medzi formátom protokolu obdržaného prostredníctvom e-mailu od žalobcu a medzi formátom stranami podpísaného protokolu, (ktorý nedostatok má byť odstránený dopočutím Ing. R.), odvolací súd udáva:
Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Uvedené znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom jeho štádiu. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky, t.j. súd na daný procesný úkon nebude prihliadať. Procesné úkony strán sporu, ktoré koncentrácii konania podliehajú (teda prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) musia byť uplatnené do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok uvedených v § 366 CSP, a to vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
60. Odvolací súd konštatuje, že na nový dôkaz predložený žalovaným v odvolacom konaní nebude prihliadať, pretože je neprípustný. Tento prostriedok procesnej obrany sa totiž netýka dôvodov uvedených v § 366 písm. a), b) c) a odvolateľ v odvolaní nepreukázal (a ani netvrdil), že ho nemohol v doterajšom konaní použiť bez svojej viny.
61. Na záver odvolací súd odvolateľovi pripomína, že cieľom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dať odpoveď na každé jeho tvrdenie a spochybnenie, ale len na tie, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie v prejednávanej veci, t.j. v otázkach rozhodujúcich skutkových zistení, ich aplikácie na konkrétnu právnu normu a vyvodenia práv a povinností z tejto právnej normy pre strany sporu. V zmysle vyššie uvedeného sa preto súd prvej inštancie nemusel zaoberať v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými dôkazmi predloženými žalovaným, ale len tým, ktoré sú dôležité v otázkach uvedených vyššie.
62. Len pre úplnosť k vytýkanému procesnému pochybeniu - neopraveniu zápisnice z pojednávania konaného dňa 18.10.2018 je potrebné uviesť, že nejde o procesné pochybenie, ktoré by mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia . Odvolateľ jej totiž vytýka len nesprávne uvedené priezvisko Ing. N. X., namiesto správneho Ing. N. X..
63. Na základe vyššie uvedeného bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).
64. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti toho rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).