Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-20-2021.pdf
PDF · 147.01 KB
Case nature
Subarea
4Cob/20/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., ulica 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732, zastúpený: LYSINA - ROŠKO & PARTNERS s. r. o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 52 735 354, proti žalovanému: Ferrit trade s.r.o., Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 47 731 401, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19. januára 2021, č.k.: 26Cb/86/2020 - 205, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19. januára 2021, č.k.: 26Cb/86/2020
- 205 v napadnutom výroku I.
II. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19. januára 2021, č.k.: 26Cb/86/2020 - 205 v napadnutom výroku II. tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
III. Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.12.2020 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd: (i) zriadil záložné právo v prospech žalobcu k cenným papierom - akciám žalovaného v spoločnosti TUBAU, a. s., Pribylinská 12, 831 04 Bratislava, IČO: 35 801 999 a to konkrétne k: a) 94 ks akcií, menovitá hodnota jednej akcie: 3.500,- eur, druh a forma: kmeňová akcia na meno, podoba akcií: listinná, číslo akcií - hromadná akcia č. 0004/2015 nahrádzajúca 94 ks akcií s číselným označením 0772-0865, b) 2 ks akcií, menovitá hodnota jednej akcie: 500,- eur, druh a forma: kmeňová akcia na meno, podoba akcií: listinná, číslo akcií 10 až 11, séria EKA-01/2011, na zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 492.480,80 eur s príslušenstvom a ktorú má žalobca voči žalovanému titulom neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov vyplývajúcej zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015 a ktorú žalobca nadobudol voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.8.2016; (ii) zriadil záložné právo v prospech žalobcu k pohľadávke žalovaného, ktorá vznikla žalovanému voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o., Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 609 340 ako dlžníkovi vo výške istiny 46.809,43 eur, nezaplatením siedmich splatných pohľadávok vyúčtovaných faktúrou č. 0012016 zo dňa 5.4.2016 na sumu 5.636,40 eur, faktúrou č. 0052016 zo dňa 20.4.2016 na sumu 6.119,65 eur, faktúrou č. 0102016 zo dňa 4.5.2016 na sumu 6.290,06 eur, faktúrou č. 0142016 zo dňa 19.5.2016 na sumu 6.647,52 eur, faktúrou č. 0172016 zo dňa
3.6.2016 na sumu 7.077,97 eur, faktúrou č. 0212016 zo dňa 17.6.2016 na sumu 7.259,60 eur, faktúrou č. 0272016 zo dňa 21.6.2016 na sumu 7.778,23 eur, na zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 492.480,80 eur s príslušenstvom a ktorú má žalobca voči žalovanému z titulu neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov vyplývajúcej zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015 a ktorú žalobca nadobudol voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.8.2016.
3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 26.3.2015 uzavrela spoločnosť DANICON HOLDING, a. s., IČO: 36 655 520 ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci Zmluvu o kúpe cenných papierov, ktorej predmetom bol predaj akcií v obchodnej spoločnosti TUBAU, a. s., IČO: 35 801 999 za cenu 2.660.000,- eur. Spoločnosť DANICON HOLDING, a. s. ako veriteľ postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.8.2016 časť pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny za prevod cenných papierov vo výške 500.000,- eur na žalobcu, ktorá bola splatná dňa 26.9.2015, čo bolo žalovanému oznámené dňa 17.08.2016. Žalobca vykonal jednostranné zápočty vzájomných pohľadávok zo dňa 12.9.2016, zo dňa 21.9.2016 a zo dňa 23.9.2016, na základe ktorých si započítal svoju pohľadávku vo výške 500.000,- eur voči pohľadávkam žalovaného titulom dodaného tovaru - asfaltu s tým, že vzájomné pohľadávky zanikli v rozsahu 410.070,80 eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.: 9Cb/177/2016 sa žalovaný domáha od žalobcu zaplatenia ceny dodaného tovaru - asfaltu vo výške 410.070,80 eur, kde žalovaný spochybňuje platnosť jednostranných zápočtov žalobcu z dôvodu, že takéto započítanie vylučuje dohoda podľa Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2015 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 1.2.2016. V uvedenom konaní si žalobca uplatnil vzájomnou žalobou pohľadávku vo výške 500.000,- eur, titulom neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov vyplývajúcej zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015 pre prípad, že konajúci súd dospeje k záveru, že jednostranné zápočty vykonané žalobcom sú neplatné. Okrem uvedených troch jednostranných zápočtov vykonal žalobca dňa 31.10.2016 jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok vo výške 7.519,20 eur, titulom dodávky materiálu, ktorú získal postúpením od spoločnosti Slovkorekt, s.r.o., čo žalovaný nespochybnil. Žalobca vykonal aj jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 18.8.2016 voči spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o., IČO: 47 208 325 ako postupníkovi (novému veriteľovi), ktorú nadobudla ZRUBY RAJEC, s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od žalovaného vo výške 64.527,90 eur vyplývajúcu z faktúry č. 1282015, faktúry č. 1272015 a časť pohľadávky z faktúry č. 0062016, titulom dodávok asfaltu. Na základe uvedeného jednostranného zápočtu žalobcu nedošlo k zániku započítavanej pohľadávky žalobcu z titulu neuhradenej ceny za prevod cenných papierov a pohľadávky spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o. získanej postúpením od žalovaného vo výške 64.527,90 eur z dôvodu, že spoločnosť ZRUBY RAJEC, s.r.o. vykonala jednostranný zápočet pred jednostranným zápočtom žalobcu. Pokiaľ by jednostranné zápočty žalobcu zo dňa 12.9.2016, zo dňa 21.9.2016 a zo dňa 23.9.2016 neboli platnými právnymi úkonmi, má žalobca voči žalovanému neuhradenú splatnú pohľadávku vo výške 492.480,80 eur. V prípade platnosti žalobcom vykonaných jednostranných zápočtov zo dňa 12.9.2016, zo dňa 21.9.2016 a zo dňa 23.9.2016 je zostatok splatnej neuhradenej pohľadávky žalobcu vo výške minimálne 82.410,- eur. Žalovaný zároveň bezdôvodne spochybňoval existenciu pohľadávky žalobcu vo výške 500.000,- eur z dôvodu, že nedošlo k platnému a účinnému prevodu cenných papierov, resp. že platne odstúpil od Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015. Medzi spoločnosťou DANICON HOLDING, a. s. ako žalobcom a žalovaným prebiehal na Okresnom súde Košice I spor pod sp. zn. 30Cb/164/2016 v ktorom sa spoločnosť DANICON HOLDING, a. s. domáha od žalovaného zaplatenia pohľadávky vo výške 973.000,- eur s príslušenstvom, titulom zostatku neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.3.2015, ktorej žalobe bolo právoplatne vyhovené. Žalobca má preto preukázateľne nárok voči žalovanému na uhradenie pohľadávky minimálne vo výške 82.410,10 eur, resp. pohľadávky vo výške 492.480,80 eur v prípade, že jednostranné zápočty žalobcu sú neplatné. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca zato, že dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorý má voči žalovanému a ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana.
4. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaný je spoločnosťou fungujúcou len od roku 2014, ktorá nevlastní žiadne nehnuteľnosti, sídli v prenajatých priestoroch a v zmysle verejne dostupných informácií (finstat.sk) má iba 1 zamestnanca. Podľa informácií dostupných žalobcovi, žalovaný nevlastní žiadne výrobné a pracovné stroje, ktoré by používal v rámci prevádzkovania svojej podnikateľskej činnosti a nevlastní ani iné bonitné hnuteľné veci. Žalovaný mal v roku 2016 tržby vo výške 756.119,- eur, strata žalovaného za rok 2016 predstavuje - 81.783,- eur. Vlastné imanie žalovaného v zmysle súvahy za rok 2016 predstavuje
- 28.144,- eur. Žalovaný mal v roku 2017 obrat vo výške 62.383,- eur, strata žalovaného za rok 2017
predstavuje - 159.915,- eur. Vlastné imanie žalovaného v zmysle súvahy za rok 2017 predstavuje - 133.013,- eur. Žalovaný mal v roku 2018 obrat vo výške 765.416,- eur, strata žalovaného za rok 2018 predstavuje - 41.264,- eur. Vlastné imanie žalovaného v zmysle súvahy za rok 2018 predstavuje - 174.277,- eur. Žalovaný mal v zmysle poslednej podanej účtovnej závierky za rok 2019 obrat vo výške 955.296,- eur, strata žalovaného za rok 2019 predstavuje - 50.997,- eur. Vlastné imanie žalovaného v zmysle súvahy za rok 2019 predstavuje - 225.274,- eur. Z vyššie uvedených hospodárskych výsledkov žalovaného je zrejmé, že žalovaný má pretrvávajúce ekonomické problémy, je zrejme predĺžený a podľa informácií dostupných žalobcovi má viac ako jedného veriteľa. Žalovaný v súčasnosti nemá žiaden dlhodobý hmotný majetok. Uvedená skutočnosť vyplýva z poslednej zverejnenej účtovnej závierky žalobcu za rok 2019 (finstat.sk). Žalovaný mal podľa zverejnených účtovných závierok dlhodobý hmotný majetok v roku 2015 vo výške 24.379,- eur, v roku 2016 vo výške 16.804,- eur a v roku 2017 už len vo výške 12.220,- eur. Žalovaný podľa súvahy za rok 2018 a za rok 2019 už neeviduje žiaden dlhodobý hmotný majetok. Žalovaný mal podľa zverejnených účtovných závierok a podľa súvahy peňažné prostriedky na finančných účtoch v roku 2016 vo výške 129.195,- eur, v roku 2017 vo výške 87.188,- eur, v roku 2018 vo výške 17.925,- eur a za rok 2019 už len vo výške 5.174,- eur. Z uvedených zverejnených hospodárskych výsledkov a hodnoty dlhodobého hmotného majetku žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa preukázateľne za posledné kalendárne roky priebežne a sústavne zbavuje dlhodobého hmotného majetku, vrátane peňažných prostriedkov na účtoch. Na základe uvedeného existuje hrozba, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená a je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň je zrejmé, že žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani iný bonitný hnuteľný hmotný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie a z ktorej by si mohol uspokojiť žalobca svoju pohľadávku. Žalovaný dlhuje spoločnosti DANICON HOLDING, a. s. istinu vo výške 973.000,- eur s príslušenstvom, ktorá na základe exekučného titulu bude môcť viesť exekúciu a nútený výkon rozhodnutia.
5. Žalobca súčasne poukázal na to, že žalovaný sa už v minulosti zbavoval majetku, keď postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o. ako postupníkovi pohľadávku, ktorú mal voči žalobcovi vo výške 64.527,90 eur. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalovaný sa v minulosti neštítil pristúpiť k antidatovaniu a spätnému podpísaniu zmluvných dokumentov a to konkrétne Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 1.2.2016, v zmysle ktorého nemôže žalobca (obdobne ani ďalší veriteľ žalovaného, ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o.) vykonať jednostranný zápočet akýchkoľvek svojich pohľadávok voči pohľadávkam žalovaného vyplývajúcim z Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2015 s cieľom poškodiť žalobcu, keďže žalobca a žalovaný bol v čase údajného podpisu Dodatku č. 1 personálne a záujmovo prepojený. U žalobcu je zavedený a funguje systém manažérstva kvality podľa príslušných noriem a dokumentácia týkajúca sa spoločnosti je skenovaná do tohto systému. Dodatok č. 1 nebol zaevidovaný v systéme u žalobcu v čase jeho podpísania. Žalobca sa o existencii Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve dozvedel až po vykonaní zápočtov. Pokiaľ by existoval Dodatok č. 1 a keby bol podpísaný v reálnom čase ako je uvedené v dodatku, t. j. dňa 1.2.2016 tak je zrejmé, že žalobca by nerobil jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, pokiaľ by mal byť zápočet vzájomných pohľadávok v zmysle dodatku vylúčený. Vzhľadom na podozrenie, že žalovaný už v minulosti pristúpil k spätnému podpísaniu a antidatovaniu zmluvných dokumentov, existuje dôvodná a opodstatnená obava a hrozba spätného podpísania iných zmlúv na základe ktorých by sa žalovaný zbavoval majetku napríklad zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré má žalovaný voči dlžníkom a ktoré eviduje vo svojom účtovníctve s cieľom zbaviť sa týchto pohľadávok. Žalovaný sa už zbavoval pohľadávok, čo preukazuje postúpenie pohľadávok spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o.
6. Skutočnosť, že žalobca je v súčasnosti vlastníkom akcií v spoločnosti TUBAU, a. s. vyplýva zo zoznamu akcionárov vedeného Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. K uvedeným cenným papierom je na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k listinným cenným papierom č. XXX/ XX/XXXXXX/B/XXX zo dňa 26.9.2013 v znení neskorších dodatkov zriadené záložné právo v prospech Poštovej banky, a.s. za účelom zabezpečenia pohľadávky banky ako záložného veriteľa vo výške 2.650.000,- eur, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXX/XX/XXXXXX zo dňa 29.9.2011 a pohľadávky banky vo výške 2.000.000,- eur, vyplývajúcej z Mandátnej zmluvy č. XXX/XXXXXXXX/XXXXXX/H/ XXX zo dňa 29.9.2011. Z toho dôvodu uvedený majetok žalovaného nebude môcť byť bez súhlasu banky ako záložného veriteľa predmetom exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky žalobcu. Žalovaný eviduje pohľadávku voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA vo výške 46.809,43 eur, ktorej zaplatenia sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cb/210/2016. Spoločnosť ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. sa v uvedenom konaní bráni tým, že pohľadávka žalovaného zanikla na
základe spoločnosťou ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. vykonaných jednostranných zápočtov vzájomných pohľadávok zo dňa 9.9.2016 a zo dňa 10.10.2016. Spoločnosť ZEDA B. BYSTRICA si v rámci procesnej obrany uplatnila v tomto súdnom konaní kompenzačnú námietku voči pohľadávke žalovaného vo výške 46.809,43 eur. Žalobca mal tiež za to, že žalovaný je aj predĺžený, teda bol a je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 3 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, keďže má záporné vlastné imanie a súčasne viac ako jedného veriteľa. Zároveň je možné odôvodnene predpokladať aj platobnú neschopnosť žalovaného v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pretože žalovaný je v omeškaní viac ako 30 dní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi.
7. Keďže je zrejmé, že existuje dôvodná obava žalobcu, že exekúcia jeho splatnej peňažnej pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená bez navrhovaného zabezpečenia a nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu: a) systematického a priebežného zbavovania sa dlhodobého hmotného majetku žalovaným a to od roku 2015, čo preukazujú účtovné závierky žalovaného za roky 2015 až 2019, b) systematického a priebežného zbavovania sa peňažných prostriedkov na účtoch žalovaným a to od roku 2016 až do dnešného dňa, čo preukazujú účtovné závierky žalovaného za roky 2016 až 2019, c) skutočnosti, že žalovaný sa už zbavil v minulosti pohľadávky, ktorú mal vo svojom majetku voči žalobcovi a to jej postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávky spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o., d) existencie hrozby, že žalovaný sa pokúsi postúpiť pohľadávku vo výške 46.809,43 eur, ktorú si vymáha od spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/210/2016 (za predpokladu, že uvedená pohľadávka žalovaného nezanikla na základe jednostranných zápočtov spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA., s.r.o. zo dňa 9.9.2016 a zo dňa 10.10.2016) a pokúsi previesť akcie v spoločnosti TUBAU, a. s. na spriaznenú osobu, resp. inú tretiu osobu, e) skutočnosť, že žalobca nevlastní okrem akcií v spoločnosti TUBAU, a. s. a pohľadávky voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. žiadny iný nehnuteľný a iný hmotný hnuteľný majetok, resp. iné majetkové hodnoty, f) existenciu dôvodného predpokladu, že žalovaný už v minulosti pristúpil k spätnému podpísaniu a antidatovaniu zmluvných dokumentov a to Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 1.2.2016 a z toho vyplývajúcu dôvodnú a opodstatnenú hrozbu spätného podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky, teda spätného postúpenia pohľadávky žalovaného evidovanej voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. vo výške 46.809,43 eur zo strany žalovaného na spriaznenú osobu, resp. inú tretiu osobu, g) existenciu iných žalovaným neuhradených splatných pohľadávok tretích osôb, t. j. skutočnosť, žalovaný dlhuje spoločnosti DANICON HOLDING, a. s. 973.000,00 eur s príslušenstvom, h) výsledkov hospodárenia žalovaného v zmysle schválených a zverejnených účtovných závierok za roky 2016 až 2019 a existenciu záporného vlastného imania žalovaného, teda existencie dôvodného predpokladu, že žalovaný je predĺžený a platobne neschopný. Žalobca mal za to, že dostatočne osvedčil a preukázal existenciu obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcu je ohrozená, pretože žalovaný môže kedykoľvek opätovne pristúpiť k ďalšiemu zbavovaniu sa majetku. Pokiaľ súd nenariadi zabezpečovacie opatrenie hrozí, že žalovaný sa zbaví posledného a jediného majetku na tretiu osobu a žalovaný skončí bez akéhokoľvek majetku v konkurze. Z toho dôvodu je splnený základný zákonný predpoklad v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p. pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. V tomto prípade je preto dôvodné a opodstatnené zabezpečenie pohľadávky žalobcu s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky žalobcu a prevedenie jediného a posledného majetku žalovaného na spriaznenú osobu, resp. inú tretiu osobu. Žalobca zároveň tvrdil, že účel sledovaný žalobcom predovšetkým zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky je možné dosiahnuť iba vydaním zabezpečovacieho opatrenia, pretože vyššie uvedený majetok je posledným a jediným majetkom žalovaného a žalovaný nevlastní žiadne iné veci, ku ktorým by bolo možné zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo a ktorým by tak bola v dostačujúcom rozsahu zabezpečená pohľadávka žalobcu. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je daný dôvod, aby súd uložil žalobcovi v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože žalobca sa už domáha svojej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/177/2016. Pokiaľ sa podarí žalovanému previesť a postúpiť pohľadávku voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. a previesť akcie v spoločnosti TUBAU, a. s. na tretiu osobu, už bude zmarená akákoľvek možnosť žalobcu uspokojiť v rámci exekúcie svoju pohľadávku z majetku žalovaného a to vzhľadom na preukázané priebežné a systematické zbavovanie sa majetku zo strany žalovaného.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 343, § 344, § 324 ods. 1 a 3, §§ 326 až 328, § 329 ods. 1 a 2, §§ 331 až 332, § 334 až 339 C.s.p. upravujúce neodkladné a zabezpečovacie
opatrenia, ďalej podľa ustanovení §§ 151a až 151e, § 151g, § 151j, § 151mb Občianskeho zákonníka, upravujúce záložné právo a uviedol, že prioritu pri úprave pomerov strán sporu a pri obave ohrozenia výkonu exekúcie má zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením. Žalobca musí dostatočne preukázať svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň, či tvrdený nárok žalobcu vyplýva podľa zákonných predpisov zo skutkových okolností uvedených žalobcom.
9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca preukázal, že má voči žalovanému neuhradenú splatnú pohľadávku vo výške 492.480,80 eur, resp. minimálne vo výške 82.410,- eur a to s poukazom na posúdenie platnosti, resp. neplatnosti jednostranných zápočtov žalobcu zo dňa 12.9.2016, zo dňa 21.9.2016 a zo dňa 23.9.2016. Žalobca teda preukázal prvú podmienku, ktorá je potrebná pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda definoval a preukázal existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému čo do výšky, ako aj právneho dôvodu vzniku a jej existencie v čase rozhodovania súdu.
10. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca na osvedčenie nároku vo vzťahu k ohrozeniu exekúcie a bezprostredne hroziacej ujmy poukázal na to, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, čo má vyplývať z údajov uvedených vo verejne prístupnom registri finsat.sk (z účtovných závierok za roky 2015 až 2019) a z predaja pohľadávok. Z účtovných závierok žalovaného z verejnej databázy finsat.sk súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol naposledy v zisku v roku 2015. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol v strate, pričom strata za rok 2019 predstavovala 50.997,- eur. Spoločnosť žalovaného má záporné vlastné imanie, ale tržby mal okolo 1.000.000,- eur.
11. Súd prvej inštancie poukázal, že pod slovné spojenie „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“ (uvedené v § 343 C.s.p.) je potrebné subsumovať situácie, keď sa dlžník správa tak, že zmenšuje (znehodnocuje) svoj majetok, teda ide o také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku alebo iné konanie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery dlžníka. Zo žalobcom predložených dôkazov takéto konanie žalovaného nevyplýva. Naopak žalovaný vedie na Okresnom súde Banská Bystrica a Okresnom súde Liptovský Mikuláš konania vo veci vymoženia svojich pohľadávok. To, že hospodárske výsledky podnikania žalovaného nie sú priaznivé, pričom stále vykonáva podnikateľskú činnosť, neznamená a nepreukazuje, že by konal s úmyslom ohroziť prípadnú exekúciu.
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný mal zbavovať svojho majetku, resp. znižoval hodnotu svojho majetku s úmyslom ohroziť exekúciu a preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu.
14. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.
15. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe žalobcom uvedených tvrdení a predložených listinných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že neexistuje obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že existuje dôvodná a reálna obava žalobcu, že exekúcia jeho splatnej peňažnej pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená bez navrhovaného zabezpečenia. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný už v minulosti postúpil - predal pohľadávku spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o., na uvedenú skutočnosť vôbec neprihliadol a nezohľadnil ju pri svojom rozhodnutí. Postúpenie pohľadávky zo strany dlžníka pritom predstavuje zbavovanie sa majetku a znižovanie jeho hodnoty rovnako ako v prípade prevodu nehnuteľností a hnuteľných vecí zo strany dlžníka na tretiu osobu. Z praxe postupovania pohľadávok taktiež vyplýva, že pohľadávky sa postupujú zvyčajne za cenu - odplatu nižšiu ako je nominálna hodnota postupovanej pohľadávky a to práve z dôvodu, že nový veriteľ - postupník
musí znášať riziko, energiu a čas s prípadným vymáhaním postupovanej pohľadávky. Ďalej žalobca poukázal, že súdy v rámci svojej rozhodovacej praxe nariaďujú zabezpečovacie opatrenia, keď veriteľ v návrhu preukáže, resp. osvedčí výpisom z listu vlastníctva plombu preukazujúcu, že dlžník prevádza nehnuteľnosť zo svojho majetku na inú tretiu osobu. Postúpenie pohľadávky predstavuje rovnaký, resp. obdobný spôsob nakladania s majetkom dlžníka, ktorým ho dlžník vyraďuje z majetku a teda znižuje sa hodnota majetku dlžníka. Žalobca rovnako predloženými účtovnými závierkami žalovaného za roky 2015 až 2019 preukázal, že žalovaný sa priebežne a systematicky zbavuje dlhodobého hmotného majetku. Žalovaný zároveň nikdy nevlastnil vo svojom majetku žiadne nehnuteľnosti, len hnuteľné veci. Žalobca preukázal, že žalovaný sa zbavuje majetku a teda existuje obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Žalobca ďalej zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie, že iný veriteľ - spoločnosť DANICON HOLDING, a. s. má voči žalovanému vykonateľnú pohľadávku vo výške istiny 973.000,- eur s príslušenstvom a žalovaný nemá majetok postačujúci na jej uspokojenie. Vzhľadom na hroziacu exekúciu majetku žalovaného existuje reálna a dôvodná obava, že žalovaný sa bude pod hrozbou blížiacej sa exekúcie zbavovať posledného a jediného majetku s cieľom „vyniesť“ ho, aby nebol predmetom exekúcie. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil a nezaoberal sa hrozbou spätného podpísania dokumentov vzhľadom na to, že žalovaný už v minulosti pristúpil pravdepodobne k antidatovaniu a spätnému podpisovaniu zmlúv, resp. dodatkov. Žalobca zotrval aj na tvrdeniach, že existenciu reálnej a bezprostrednej obavy, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená bez navrhovaného zabezpečenia preukazujú: a) systematické a priebežné zbavovanie sa dlhodobého hmotného majetku žalovaným a to od roku 2015 až do dnešného dňa, čo preukazujú účtovné závierky žalovaného za roky 2015 až 2019 b) systematické a priebežné zbavovanie sa peňažných prostriedkov na účtoch žalovaným a to od roku 2016 až do dnešného dňa, čo preukazujú účtovné závierky žalovaného za roky 2016 až 2019, c) skutočnosť, že žalovaný sa už zbavil v minulosti pohľadávky, ktorú mal vo svojom majetku voči žalobcovi a to jej postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávky tretej osobe, t. j. spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o. d) existenciu hrozby exekúcie majetku žalovaného vzhľadom na skutočnosť, žalovaný dlhuje spoločnosti DANICON HOLDING, a. s. sumu 973.000,- eur s príslušenstvom a žalovaný nemá dostatok majetku na uspokojenie vykonateľnej pohľadávky spoločnosti DANICON HOLDING, a. s. vyplývajúcej z exekučného titulu, e) existencia hrozby, že žalovaný sa pokúsi vzhľadom na predpokladanú exekúciu jeho majetku postúpiť pohľadávku vo výške 46.809,43 eur, ktorú si vymáha od spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.: 60Cb/210/2016 a pokúsi previesť akcie - cenné papiere v spoločnosti TUBAU, a. s. na spriaznenú osobu, resp. inú tretiu osobu, f) skutočnosť, že žalobca nevlastní okrem akcií - cenných papierov v spoločnosti TUBAU, a. s. a pohľadávky voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. žiadny iný nehnuteľný a iný hmotný hnuteľný majetok, resp. iné majetkové hodnoty, g) existenciu dôvodného predpokladu a podozrenia, že žalovaný už v minulosti pristúpil k spätnému podpísaniu a antidatovaniu zmluvných dokumentov, t. j. Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 1.2.2016 a z toho vyplývajúcu dôvodnú a opodstatnenú hrozbu spätného postúpenia pohľadávok žalovaného evidovaných voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. v celkovej výške 46.809,43 eur vymáhaných v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.: 60Cb/210/2016 a spätného podpisu rubopisov na akciách v spoločnosti TUBAU, a. s. zo strany žalovaného na spriaznenú osobu, resp. inú tretiu osobu. Jediným majetkom žalovaného, z ktorého si bude môcť žalobca uspokojiť svoju pohľadávku v rámci budúcej exekúcie sú akcie - cenné papiere žalovaného v spoločnosti TUBAU, a. s. a pohľadávky žalovaného voči spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. Žalobca preukázal, že žalovaný sa za posledné roky 2015 až 2019 účelovo, zámerne a systematicky zbavuje a znižuje stav a hodnotu svojho dlhodobého hmotného majetku a peňažných prostriedkov na účtoch s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia reálne hrozí, že žalovaný sa zbaví aj posledného svojho majetku. Z toho dôvodu je splnený základný zákonný predpoklad v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p. pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. V uvedenom prípade ide o konkrétne a špecifické skutočnosti, resp. okolnosti, ktoré preukazujú existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nejedná sa v tomto prípade o žiadnu abstraktnú (pravdepodobnú) možnosť ohrozenia práv žalobcu, ale o bezprostrednú a reálnu hrozbu, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohrozená. V tomto prípade je preto dôvodné a opodstatnené zabezpečenie pohľadávky žalobcu s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky žalobcu. Ak žalobca prevedie akcie a postúpi svoje pohľadávky na tretie osoby, pre žalobcu stráca opodstatnenie a význam súdny spor vedený na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.: 9Cb/177/2016, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia svojej pohľadávky riadnou vzájomnou žalobou voči žalovanému, pretože potom bude zrejmé, že jeho pohľadávka nebude môcť byť ani čiastočne uspokojená z majetku žalovaného. Súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení veľmi stručne zdôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavke § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p. a Ústavou Slovenskej republiky garantovanému základnému právu na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal, resp. sa nevysporiadal dostatočným spôsobom: a) s údajmi uvedenými žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcimi z účtovných závierok žalovaného preukazujúcimi hodnotu dlhodobého hmotného majetku žalovaného za roky 2015 až 2019, z ktorých vyplýva znižovanie a zbavovanie sa majetku žalovaným, b) s údajmi uvedenými žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcimi z účtovných závierok žalovaného preukazujúcimi stav finančných prostriedkov na účtoch žalovaného za roky 2015 až 2019, z ktorých vyplýva znižovanie a zbavovanie sa majetku žalovaným, c) s postúpením pohľadávky zo strany žalovaného na spoločnosť ZRUBY RAJEC, s.r.o. preukazujúce zbavovanie sa majetku žalovaným, d) s existenciou vykonateľnej pohľadávky spoločnosti DANICON HOLDING, a. s. vyplývajúcej z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cb/164/2016-333 zo dňa 24.4.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/15/2020 zo dňa 24.11.2020, teda s existenciou predpokladanej exekúcie majetku žalovaného a z toho vyplývajúcu reálnu hrozbu zbavovania sa majetku žalovaným, e) so skutočnosťou, že žalovaný už v minulosti zrejme pristúpil k spätnému podpísaniu a antidatovaniu zmluvných dokumentov, t. j. Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 1.2.2016 a z toho vyplývajúcu dôvodnú a opodstatnenú hrozbu spätného postúpenia pohľadávok, resp. spätného prevodu cenných papierov - akcií rubopismi zo strany žalovaného na tretiu osobu. Podľa súdu prvej inštancie je v zmysle napadnutého uznesenia daná existencia hrozby, že exekúcia bude ohrozená len vtedy, pokiaľ žalobca ako veriteľ preukáže, teda uvedie a špecifikuje, že žalovaný koná a robí konkrétne faktické a právne úkony, ktorými zmenšuje (znehodnocuje) svoj majetok, teda ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku alebo iné konanie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery žalovaného. Len vtedy je podľa súdu prvej inštancie osvedčená existencia hrozby, že exekúcia pohľadávky žalobcu je ohrozená. Takýto právny výklad zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nesprávny, keďže by znamenal, že pokiaľ dlžník nevykoná akýkoľvek faktický alebo právny úkon, ktorým by akokoľvek nakladal, resp. disponoval so svojim majetkom a pokiaľ takýto konkrétny úkon veriteľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreukáže a nešpecifikuje neexistuje obava, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. V zmysle takéhoto právneho výkladu veriteľ do vykonania faktického resp. právneho úkonu dlžníkom nemá objektívnu možnosť akýmkoľvek spôsobom osvedčiť existenciu hrozby, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Existencia hrozby, že exekúcia bude ohrozená, by bola v tomto prípade pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčená len vtedy, pokiaľ už dlžník aktívne koná, teda už vykonal faktický alebo právny úkon, ktorým disponuje so svojim majetkom a zbavuje sa ho. Takýto právny výklad by znamenal odopretie, resp. znemožnenie právnej a súdnej ochrany veriteľa. V prípade takého právneho výkladu zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by sa dlžník mohol zbaviť jediného majetku - zostávajúcej poslednej a jedinej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorú má vo vlastníctve a to ešte pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ dlžník nemá po vykonaní tohto právneho, resp. faktického úkonu, teda po uvedenom prevode nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, resp. inej majetkovej hodnoty žiadny iný ďalší majetok, tak už nebude reálne možné zabezpečiť pohľadávku veriteľa. Takýto výklad by znamenal odopretie súdnej ochrany veriteľovi, pretože veriteľ by osvedčil (mohol osvedčiť) existenciu hrozby z ohrozenia exekúcie až po vykonaní faktického, resp. právneho úkonu dlžníkom, avšak dlžník už po vykonaní tohto úkonu nebude vlastniť žiadny iný majetok, ku ktorému je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Takýto právny výklad ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. súdom prvej inštancie je v zrejmom rozpore s účelom a zmyslom týchto ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich inštitút neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Zákon, konkrétne § 325 ods. 1 C.s.p. a § 343 ods. 1 C.s.p. neustanovuje, že obava, že exekúcia bude ohrozená je daná len vtedy, pokiaľ dlžník už vykonal konkrétny faktický alebo právny úkon (aktívne koná), ktorým sa zbavuje svojho majetku (zmenšuje svoj majetok) s cieľom previesť ho na tretiu osobu a ukrátiť uspokojenie svojho veriteľa. Zmyslom a účelom § 325 ods. 1 C.s.p. a § 343 ods. 1 C.s.p. je posilnenie veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, resp. uložením zákazu dlžníkovi nakladať s týmto majetkom na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná a to s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Zámer dispozície s majetkom dlžníka sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii, t.j. veriteľovi zistiť spravidla, až keď takáto dispozícia nastane alebo až po jej zrealizovaní. V prípade nakladania s nehnuteľnosťou dlžníka sa dá veriteľovi zistiť dispozícia z plomby, resp. zo zavkladovania scudzovacej zmluvy v katastri
nehnuteľností. V prípade dispozície s hnuteľnými vecami vrátane dispozície s akciami - cennými papiermi a s pohľadávkami dlžníka sa táto dispozícia v mnohých prípadoch nedá veriteľovi, teda osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii vôbec zistiť z verejne dostupných registrov. Pokiaľ má byť súdna ochrana pred nežiaducou dispozíciou s majetkom dlžníka poskytnutá formou zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu, teda veriteľa zrejmá, pretože jej potom zabezpečovacím opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva veriteľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že posledný resp. jediný majetok dlžníka by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej veriteľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená nielen v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti už realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená aj vtedy, pokiaľ existuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, teda žalobcu nemožno generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel žalovaného smerujúci k ohrozeniu exekúcie a že za tým účelom už vykonal konkrétny faktický a právny úkon, ktorým sa zbavuje majetku - zmenšuje a znehodnocuje svoj majetok. Veriteľ sa môže dozvedieť o nakladaní s majetkom dlžníka až ex post po vykonaní tohto úkonu zo strany dlžníka a súčasne pokiaľ sa aj veriteľ dozvie o takomto úkone, tak veriteľ nemá odkiaľ mať objektívne k dispozícii listinné dôkazy preukazujúce, že ide o úkony, ktorými sa zmenšuje a znehodnocuje majetok dlžníka. Vzhľadom na špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podmienené. Navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia nie je možné zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov. To znamená, nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby pre preukázanie, resp. osvedčenie existencie hrozby, že exekúcia bude ohrozená, špecifikoval konkrétne faktické alebo právne úkony, ktorými sa už žalovaný zbavuje, resp. zbavil svojho majetku. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená aj vtedy pokiaľ existuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vyššie uvedený právny názor žalobcu preukazuje aj judikatúra súdov a to konkrétne rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 13C/17/2019. Od žalobcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby preukázal a predložil konkrétne zmluvy, resp. označil iné konkrétne scudzovacie a dispozičné úkony, na základe ktorých žalovaný previedol a zbavil sa dlhodobého hmotného majetku, čo preukázateľne a jednoznačne vyplýva z údajov o stave dlhodobého hmotného majetku zverejnených v účtovných závierkach žalovaného za roky 2015 až 2019.
16. Žalovaný, ktorému bolo podľa druhej vety § 329 ods. 1 C.s.p. umožnené vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevyjadril, výzva odvolacieho súdu mu bola doručená dňa 20.3.2021.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku I. súdu prvej inštancie nie je dôvodné.
18. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by mohol ohroziť prípadný budúci výkon rozhodnutia.
19. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
21. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Podľa § 151d Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
23. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
24. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
25. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
26. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
27. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
28. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
29. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
30. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
31. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
32. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
33. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie nároku a existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je zároveň nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
34. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade navrhovateľa.
35. Žalobca síce osvedčil existenciu nároku, kde si v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 9Cb/177/2016 uplatnil voči žalovanému vzájomnou žalobou pohľadávku 500.000,- eur, resp. použil v rámci procesnej obrany v uvedenom konaní námietku započítania vzájomných pohľadávok, no odvolací súd uvádza, že prípadná existencia samotného dlhu nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
36. Ani odvolací súd nemal za preukázané, že by žalovaný takéto konanie uskutočňoval. Nepriaznivé hospodárske výsledky žalovaného a postúpenie pohľadávky žalovaného na tretí subjekt nemožno považovať za konanie, ktorým by žalovaný účelovo znižoval svoj majetok, resp. hodnotu svojho majetku. Žalovaný ako podnikateľský subjekt podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podniká preto, aby dosiahol zisk, pričom nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne dosiahnutý. V podnikateľskej sfére je pritom bežné obchodovanie s pohľadávkami a to práve za účelom ich zápočtu, čím sa dosiahne zánik vzájomných pohľadávok a záväzkov. Napokon je zrejmé, že tento úmysel napokon sledoval aj sám žalobca, ktorý pohľadávku voči žalovanému, nadobudnutú na základe postúpenia, započítal voči vzájomným pohľadávkam žalovaného. Podľa odvolacieho súdu žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, ktorú nie je možné vyvodiť ani zo správania žalovaného, ktorý postúpil svoju pohľadávku spoločnosti ZRUBY RAJEC, s.r.o. dňa 3.8.2016, čo bolo realizované ešte pred samotným nadobudnutím pohľadávky žalobcom voči žalovanému na základe postúpenia zo dňa 11.8.2016, v časovom období pred štyrmi rokmi pred podaním samotného návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zároveň neuviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď neuviedol v čom vidí ohrozenie exekúcie, keď iba poukázal na to, že žalovaný nemá žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Podľa § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.
37. Žalobca v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že voči pohľadávke vo výške 46.809,43 eur, ktorú si žalovaný vymáha od spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/210/2016 spoločnosť ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. započítala svoje vzájomné pohľadávky, čo by malo za následok zánik takejto pohľadávky žalovaného, teda pohľadávky vo vzťahu, ku ktorej žalobca navrhuje zriadiť záložné právo. Ak dôjde k zániku pohľadávky, nie je možné vo vzťahu k zaniknutej pohľadávke platne zriadiť záložné právo nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže by tu absentoval spôsobilý predmet záložného práva.
38. Účelom zabezpečovacieho opatrenia podľa odvolacieho súdu nie je dosiahnutie prednostného uspokojenia jedného veriteľa (žalobcu) na úkor iného veriteľa, ktorý má už vykonateľnú pohľadávku voči žalovanému (DANICON HOLDING, a. s.) z majetku žalovaného.
39. Odvolací súd udáva, že obava bez ďalšieho, nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak by aj súd návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia tak ako to žiadal žalobca vyhovel, teda zriadil záložné právo k akciám žalovaného v spoločnosti TUBAU, a. s., návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v zjavnom rozpore so zásadou proporcionality. Je nepochybné, že účelom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo zabezpečiť jeho peňažnú pohľadávku voči žalovanému v celkovej sume 492.480,80 eur (v prípade vzájomného zápočtu, resp. kompenzačnej námietky žalobcu iba vo výške 46.809,43 eur), pričom hodnota akcií, ktoré žiadal zabezpečiť, predstavuje, viac ako 2,6 milióna eur. Vzhľadom na to, že hodnota akcií, ktoré mali byť predmetom záložného práva je neporovnateľne vyššia ako hodnota pohľadávky uplatňovanej žalobcom
v konaní sp.zn. 9Cb/177/2016 (500.000,- eur, resp. iba 82.410,- eur), vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo v rozpore so zásadou proporcionality a neprimerane by zasiahlo do majetkových pomerov žalovaného.
40. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako vecne správne.
41. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj proti závislému výroku o trovách konania v konaní na súde prvej inštancie (výrok II.), ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že žalobca nemal úspech vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že takýto výrok o trovách konania nie je vecne správny, keďže podľa § 255 ods. 1 C.s.p. sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Z uvedeného dôvodu v prípade rozhodovania o trovách konania súd rozhoduje o trovách konania úspešnej strany a nie o trovách konania strany, ktorá v konaní nemala úspech. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy prvoinštančného konania nevznikli.
42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).