Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. P. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. U. XXXX/XX, XXX XX M. O. U., proti žalovanému: PTL KOVO s.r.o., IČO: 46 066 268, so sídlom Vojtecha Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, zastúpený: Igor Šima, advokát, IČO: 42068690, Hollého 49, 010 01 Žilina, v pracovnoprávnom spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -340 zo dňa 09.01.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v pracovnoprávnom spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodol nasledovne: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ustanovenia a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: V prejednávanej veci sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa daného žalobcovi listom žalovanej zo dňa 18.01.2019, v zmysle ktorého mal pracovný pomer skončiť ku dňu 08.02.2019. Podľa tvrdení žalobcu mal pracovný pomer vzniknúť pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2018, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, v mene ktorého konal žalobca. Prioritne sa súd zaoberal otázkou platnosti predmetnej pracovnej zmluvy. Okamžité skončenie pracovného pomeru prichádza do úvahy iba vtedy, ak došlo k platnému uzavretiu pracovného pomeru, preto súd ako predbežnú otázku riešil otázku vzniku a existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, teda medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018. V čase podpisovania pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018 bol jediným konateľom žalovanej práve žalobca, ktorý bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. V zmysle predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018 mal žalobca ako zamestnanec vykonávať počnúc od 01.09.2018 druh práce - logistik (popis činnosti obsiahnutý v bode 1 pracovnej zmluvy), pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu

neurčitú, pri dohodnutej dĺžke pracovného času zamestnanca 40 hodín týždenne. Za vykonanú prácu bola dohodnutá mzda 2.500,- eur v hrubom/mesačne, ktorá bude fixná a nebude viazaná na počet odpracovaných dní a hodín, t.j. bude fixná pri odpracovaní najmenej jedného pracovného dňa. Ku mzde budú pripočítané nadčasové hodiny, príplatky, štátne sviatky ako i náhrady za práceneschopnosť, ďalšie príplatky podľa platného . V prípadoch v ktorých konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným uzatvára zmluvu so „svojou“ obchodnou spoločnosťou, je potrebné v prvom rade riešiť otázku, či vôbec ide o stret záujmov. V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie , v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. konanie zástupcu v rozpore záujmov vyslovene zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010 sp. zn. ). S poukazom na stret záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy žalobcu samého so sebou, teda v pozícii zamestnávateľa aj zamestnanca, súd považoval tento právny úkon s poukazom na v spojení s za absolútne neplatný. Analógia použitia ust. ( neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom) je správna, pretože ust. , na ktoré NS SR v rozhodnutí zo dňa 16. decembra 2010 odkazuje, bolo účinné len do 31.03.2002. Aj s poukazom na skutočnosť, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nespĺňal jeden zo základných znakov závislej práce, nemohla predmetná pracovná zmluva založiť pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Pracovná zmluva teda nemohla založiť pracovnoprávny vzťah, nemožno ani rozhodovať o platnosti skončenia pracovného pomeru a žalobcovi nemohli vzniknúť ani žiadne nároky z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Takýto vyššie popísaný stret záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy je zreteľne vidieť i v samotnej pracovnej zmluve uzavretej medzi žalobcom ako zamestnancom ako žalovaným ako zamestnávateľom, v mene ktorého konal žalobca ako jediný konateľ spoločnosti (v čase uzatvárania predmetnej pracovnej zmluvy). Práve z obsahu samotnej pracovnej zmluvy vyplýva, že osoba v postavení štatutárneho orgánu zamestnávateľa je osobou totožnou so zamestnancom, pričom je evidentné, že pracovná zmluva je uzavretá v prospech zamestnanca, čo vyplýva i z dohodnutých mzdových dojednaní na pozícii logistik, a to vo výške 2.500,- eur v hrubom mesačne, pričom v roku 2016 v predmetnej pozícii ako logistik bol na základe pracovnej zmluvy zamestnaný I. L. (pracovná zmluvy zo dňa 15.04.2016 - prílohová obálka č.l.203 spisu), za dohodnutú mzdu 650,- eur v hrubom za odpracovaný mesiac, taktiež dojednanie, že predmetná mzda 2.500,- eur bude fixná a nebude viazaná na počet odpracovaných dní a hodín, t.j. bude fixná pri odpracovaní najmenej jedného pracovného dňa a ku mzde budú pripočítané nadčasové hodiny, príplatky, štátne sviatky, ako i náhrady za práceneschopnosť a ďalšie príplatky podľa platného . Z ďalších predložených dokladov vyplýva, že predmetná mzda vo výške 2.500,- eur v hrubom si vyplácal žalobca sám sebe v hotovosti z poklade, a to aj napriek tomu, že napríklad v mesiaci december 2018 odpracoval jeden pracovný deň 31.12.2018 (č.l.20-21 spisu), podľa evidencie dochádzky predloženej a vyhotovenej zamestnancom, teda žalobcom. V pracovnej zmluve si žalobca dojednal dvojmesačné odstupné pri akomkoľvek spôsobe ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a to pri vyplatení odstupného bez obmedzenia dĺžky pracovného pomeru. Ide o dojednanie, ktoré je v príkrom rozpore s ustanoveniami a tendenčne v prospech žalobcu. Žalobca si sám sebe vyplácal mzdu v hotovosti, tak ako to vyplýva z predložených výdavkových dokladov (č.l.290, 292, 294, 296 spisu). V danom prípade nielen že sa jedná o stret záujmov medzi žalobcom ako zamestnancom, ktorý konal aj v mene žalovaného ako zamestnávateľa, ale ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, z toho dôvodu takéto úkony nepožívajú právnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného súd potom konštatuje, že predmetná pracovná zmluva zo dňa 31.08.2018 je absolútne neplatným právnym úkonom, nemohla založiť pracovnoprávny vzťah, z toho dôvodu nemožno ani rozhodovať o platnosti/neplatnosti skončenia pracovného pomeru a žalobcovi nemohli vzniknúť ani žiadne nároky z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov súd potom žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a v ďalšom súd už nevyhodnocoval dôkazy produkované v konaní (týkajúce sa preukazovania porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu). O trovách konania súd rozhodol s poukazom na a priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu právnym úkonom žalovaného, na základe ktorého mal pracovný pomer skončiť dňa 08.02.2019, je neplatné. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Súd prvej inštancie ani skutkové zistenie vo svojom rozsudku nevyhodnotil a dôvodmi neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré ako dôvody v žalobe na určenie o neplatnosti uvádzal, sa nezaoberal. Z procesného postupu súdu mu nie je zrejmé, prečo súd vykonával v tomto smere dokazovanie, keď skutkový stav nijako neustálil. V podstate sa obmedzil na konštatovanie neplatnosti jeho pracovnej zmluvy. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti pracovnej zmluvy. Uviedol, že je pravdou, že pracovnú zmluvu za zamestnávateľa uzatváral on ako konateľ zamestnávateľa, avšak iná možnosť nebola. Pracovnú zmluvu mohol a môže stále aj dnes uzatvárať za zamestnávateľa jeho štatutárny orgán alebo poverená osoba na základe osobitného splnomocnenia štatutárneho orgánu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi ním a jeho spoločnosťou malo dôjsť ku stretu záujmu, ale takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Medzi ním ako zamestnancom a spoločnosťou, ktorej bol v tom čase štatutárnym zástupcom, ku žiadnemu stretu záujmov nedošlo a do doby, než mu bolo oznámené odvolanie z funkcie, nedochádzalo. Ku stretu záujmov nedošlo ani po jeho odvolaní z funkcie konateľa spoločnosti, pretože sa naďalej cítil byť jej zamestnancom a prínosom pre ňu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by oprávňovala vnímať jeho pracovnú zmluvu a jeho vzťah ako stret záujmov. V čase, keď sa pracovná zmluva uzatvárala, žiaden stret záujmov nebol, dôvody uzavretia pracovnej zmluvy boli dané aktuálnymi predpokladmi zabezpečenia zákaziek spoločnosti s perspektívou obnovenia rozvoja spoločnosti. Logicky, že ak po zmene štatutárneho orgánu noví konatelia sa rozhodli v aktivitách firmy nepokračovať a firmu utlmiť, tak postoj spoločnosti v tomto čase sa javí ako rozporný s tým postojom spoločnosti, ktorý jestvoval pred 01.09.2018. Takáto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu žalobcu ako zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozdielnym významom zastúpenia na základe a konaním v mene spoločnosti podľa . Tento podstatný rozdiel je rozhodujúci aj pre posúdenie oprávnenia štatutárneho zástupcu uzavrieť pracovnú zmluvu, lebo iná osoba v mene zamestnávateľa oprávnená na takýto úkon v tom čase neexistovala. Preto nie je možné dospieť k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu len preto, že stret záujmov je daný tým, že osoba, ktorá za zamestnanca a zamestnávateľa podpisovala zmluvu, bola totožná. Potom by bolo absolútne neplatných bližšie neurčené, ale veľké množstvo pracovných zmlúv uzavretých za zamestnávateľa osobou oprávnenou konať v jeho mene a za zamestnanca totožnou fyzickou osobou. Stret záujmov súd neodôvodnil. V čase uzavretia pracovnej zmluvy a v čase vzniku pracovného pomeru žiadne záujmy zamestnávateľa, osoby oprávnenej konať v jeho mene, ako aj zamestnanca v rozpore neboli a takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Naopak, z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca si riadne svoje povinnosti, pokiaľ nebol PN, plnil, dokonca riadne evidoval dochádzku a doklady týkajúce sa jeho pracovného pomeru odovzdával na zaúčtovanie. Nečinnosť žalovaného či porušovanie povinností žalovaného v súvislosti s pracovným vzťahom žalobcu nemôže byť pričítané na škodu žalobcu.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a priznať žalovanej strane trovy odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje odvolanie žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné. Stotožňuje sa s právnym posúdením v právnej veci okresným súdom, pričom sa domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich skutkových a právnym tvrdeniach uvedených v odvolaní, ako aj v žalobe. Žalovaný nijako nevyvrátil skutočnosť, že súd prvej inštancie nepoukázal, ani nevyhodnotil skutkové zistenia vo svojom rozsudku a dôvodmi neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré ako dôvody v žalobe na určenie jeho neplatnosti uvádzal, sa ani nezaoberal. Zotrval na názore, že so závermi súdu prvej inštancie ohľadom absolútnej neplatnosti jeho pracovnej zmluvy nie je možné súhlasiť, nakoľko pracovnú zmluvu mohol a môže stále aj dnes uzatvárať za zamestnávateľa jeho

štatutárny orgán alebo poverená osoba na základe osobitného splnomocnenia štatutárneho orgánu. Nakoľko v predmetnom čase bol štatutárnym orgánom - konateľom on (žalobca), neexistovala iná možnosť, ako túto pracovnú zmluvu uzavrieť, a teda v zmysle „konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak“. Vzhľadom k vyššie uvedenému nemohlo dôjsť „k stretu záujmov“, ako uvádza žalovaný. Takáto skutočnosť nijako z vykonaného dokazovania nevyplynula a nevyplýva.

5. K vyjadreniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne nové skutkové tvrdenia a skutočnosti, ktoré by žalovaný považoval vo vzťahu k rozsudku v právnej veci za relevantné. Považuje ho v celom rozsahu za nedôvodné a skutkové tvrdenia a právne závery žalobcu za účelové. Žalovaný opakovane uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením právnej veci okresným súdom, pričom sa domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. , potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným koná v mene spoločnosti, v ktorej bol ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu a nie vo svojom mene.

Konateľ spoločnosti vzťah k spoločnosti vyjadruje aj pri podpisovaní zmluvy, dohody alebo akéhokoľvek právneho úkonu tak, že pri podpise je uvedené obchodné meno spoločnosti s ručením obmedzeným a funkcia, podpis osoby, ktorá koná v mene spoločnosti. Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ako štatutárny orgán môže uzavierať zmluvu alebo dohodu v mene spoločnosti, ktorej je konateľom a na druhej strane účastníkom zmluvného vzťahu môže byť on sám, z čoho vyplýva, že môže uzatvárať aj pracovnú zmluvu. V takomto prípade je však potrebné v prvom rade riešiť otázku, či v danom prípade nedôjde k stretu záujmov (otázka konfliktu záujmov), nakoľko na oboch stranách stojí tá istá osoba (konateľ podpisuje tú istú pracovnú zmluvu za spoločnosť i za seba). Osoba v postavení štatutárneho orgánu je povinná hájiť záujmy spoločnosti. V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie , v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je špeciálnym predpisom riešiacim túto otázku , a to v ustanovení , v ktorom okrem iného ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy.

14. Správne preto okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu sa prioritne zaoberal otázkou platnosti pracovnej zmluvy ako predbežnej otázky prejednávanej veci, v ktorej sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa daného žalobcovi listom žalovanej zo dňa 18.01.2019, v zmysle ktorého mal pracovný pomer skončiť ku dňu 08.02.2019. Pracovný pomer medzi stranami sporu mal vzniknúť na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2018, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, v mene ktorého konal žalobca. V čase podpisovania uvedenej pracovnej zmluvy bol jediným konateľom žalovanej práve žalobca, ktorý bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Z vyššie uvedenej pracovnej zmluvy vyplýva, že žalobca ako zamestnanec mal vykonávať počnúc dňom 01.09.2018 druh práce - logistik, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú pri dohodnutej dĺžke pracovného času zamestnanca 40 hodín týždenne. Za vykonanú prácu bola dohodnutá mzda 2.500,- eur v hrubom/ mesačne, ktorá bude fixná a nebude viazaná na počet odpracovaných dní a hodín, t. j. bude fixná pri odpracovaní najmenej jedného pracovného dňa. Ku mzde budú pripočítané nadčasové hodiny, príplatky, štátne sviatky, ako i náhrady za práceneschopnosť, ďalšie príplatky podľa platného .

15. Z obsahu vyššie uvedenej pracovnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, v mene ktorého konal žalobca ako jediný konateľ spoločnosti v čase uzatvárania pracovnej zmluvy. Z obsahu pracovnej zmluvy vyplýva, že pracovná zmluva bola uzavretá v prospech zamestnanca, čo vyplýva z dohodnutých mzdových dojednaní a jednotlivých výhod. Z predložených dôkazov bolo preukázané, že v roku 2016 v predmetnej pozícii ako logistik bol na základe pracovnej zmluvy zamestnaný iný zamestnanec I. L. s dohodnutou mzdou 650,- eur v hrubom/ mesačne. Z ďalších dôkazných prostriedkov vyplýva, že dohodnutú mzdu vo výške 2.500,- eur v hrubom/mesačne si vyplácal žalobca sám sebe v hotovosti z pokladne. Okrem toho si žalobca v pracovnej zmluve dojednal 2-mesačné odstupné pri akomkoľvek spôsobe ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a to pri vyplatení odstupného bez obmedzenia dĺžky pracovného pomeru.

16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetná pracovná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Je v rozpore s ustanoveniami .

17. Keďže pracovná zmluva zo dňa 31.08.2018 je absolútne neplatným právnym úkonom, nemohlo dôjsť k založeniu pracovnoprávneho vzťahu a z toho dôvodu nie je možné rozhodovať o žalobe žalobcu, ktorou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobcovi nemohli vzniknúť ani žiadne nároky z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.

18. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

19. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie v spojení s ustanovením , v zmysle ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ustanovenia .

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )