Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: D. S., nar. XX.X.XXXX, bytom P., X. XX, zastúpenej JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho 1651, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.028 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 28. novembra 2019 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.11.2019 č.k. - 109.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 28.11.2019 č.k. - 109 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.028 € do 3 dní od dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania číslo zmluvy 900301540 bod 11 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku (výrok II.). Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému (výrok III.).

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 26.09.2011 zmluvu o úvere č. 900301540, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.000 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 968 € t. j. zaviazala sa celkovo zaplatiť čiastku 1.968 € v 12 splátkach po 164 €. Žalovaná prehlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na účel podnikania. Žalobkyňa titulom úverovej zmluvy zaplatila žalovanému celkovo 2.028 €, a to dňa 07.05.2012 sumu 328 €, dňa 04.06.2014 sumu 700 € a dňa 11.06.2014 sumu 1.000 €. Listom zo dňa 17.02.2014 bolo žalobkyni oznámené, že žalovaný voči nej eviduje ešte záväzok vo výške 5.236,83 €, ktorý je nutné uhradiť najneskôr do 5 dní od doručenia tohto oznámenia. Zo zmluvy o úvere zistil, že v nej nie je uvedený údaj o výške úrokovej sadzby, ďalej údaj o výške RPMN, údaj o priemernej hodnote RPMN, o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. V zmysle bodu 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní súd zistil, že zmluvu uzatvorila so žalovaným tak, že ho telefonicky kontaktovala a v priebehu dvoch dní sa stretla s jeho agentom, ktorému dala občiansky preukaz a poskytla mu osobné údaje s tým, že zmluvu podpísala v Čiernej nad Tisou pri svojom aute. Na zmluve boli uvedené len jej meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a adresa trvalého bydliska. Agent žalovaného jej odovzdal 1.000,- eur s tým, že následne jej zašle kópiu

zmluvy, splátkový kalendár a ďalšie potrebné veci poštou. O tom, že je podnikateľka, vôbec nebola reč, pričom mu jasne povedala, že peniaze potrebuje pre osobnú potrebu. Pri uzavretí zmluvy jej žalovaný nič nevysvetlil a informácie o tom, že je živnostníčkou, pravdepodobne získal z internetu, nakoľko v tom čase pracovala v Prvej stavebnej sporiteľni v Čiernej nad Tisou a na internetovej stránke boli uvedené jej kompletné údaje aj s IČO-m, adresou a telefónnym číslom. Tvrdila, že všetky údaje týkajúce sa živnosti boli doplnené do zmluvy, ktorá jej bola následne doručená poštou.

3. Právne posudzoval vec podľa ust. , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 26.09.2011 (ďalej len ), podľa , , , , , , , a , (ďalej len „“) a námietku miestnej príslušnosti posudzoval podľa v spojení s ust. , ktorý bol účinný v čase podania žaloby (26.08.2014).

4. Uzavrel, že zmluva o úvere, ktorú strany uzavreli, je zmluvou spotrebiteľskou, lebo žalobkyňa v konaní preukázala, že pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti a úver si zobrala na súkromné účely, pre svoju osobnú potrebu. Konštatoval, že len samotnú držbu oprávnenia na výkon živnostenskej činnosti nemožno bez ďalšieho spájať s účelom úveru na výkon povolania alebo na podnikanie. Údaje o identifikačnom čísle na základe živnostenského oprávnenia žalobkyne boli vpísané do vopred predtlačeného formulára zmluvy, tieto identifikačné údaje sú pritom verejne prístupné aj na stránke živnostenského registra a takýto údaj možno do zmluvy zakomponovať bez toho, aby dlžník toto oprávnenie veriteľovi fyzicky predložil. Žalovaný pritom v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy. Keďže súd posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, následne sa vyporiadal so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trebišov s poukazom na ustanovenie tak, že miestna príslušnosť bola daná na výber a popri všeobecnom súde žalovaného bol na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého mala žalobkyňa ako spotrebiteľka bydlisko. K žalovaným tvrdenej prekážke res iudicata, ktorú mal tvoriť rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn. súd uviedol, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia predmetný rozhodcovský rozsudok nepredložil, pričom podľa spisovej značky rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že sa nemohol vzťahovať na zmluvu uzavretú v roku 2011. Následne súd skúmal, či zmluva o úvere má náležitosti podľa a dospel k záveru, že v zmluve chýba údaj o úrokovej sadzbe úveru v zmysle citovaného zákona, údaj o RPMN v zmysle citovaného zákona, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle citovaného zákona a údaj o priemernej hodnote RPMN v zmysle citovaného zákona. S poukazom na ust. citovaného zákona preto dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa bola preto povinná zaplatiť žalovanému iba sumu, ktorú skutočne čerpala, t.j. 1.000,- eur a keďže žalobkyňa žalovanému uhradila 2.028,- eur, vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. a násl. . Žalovaným vznesenú námietku premlčania považoval za nedôvodnú, keďže začiatok plynutia dvojročnej subjektívne premlčacej doby v zmysle splýva s okamihom úhrady tej - ktorej sumy, ktorú nad rámec skutočne poskytnutých peňazí dlžník veriteľovi zaplatil, k čomu v prejednávanej veci došlo dňa 04.06.2014 a 11.06.2014. Prvú splátku totiž žalobkyňa uhradila 07.05.2012 vo výške 328 €, druhú splátku uhradila dňa 04.06.2014 vo výške 700 € a uhradením tejto splátky už zaplatila úver v celkovej výške 1000 € a tento úver preplatila o 28 € a dňa 11.06.2014 zaplatila 1.000 €, teda preplatila úver o ďalších 1.000 €. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 26.08.2014, bola podaná tak v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ako aj trojročnej objektívnej premlčacej doby.

5. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, v zmysle ktorej 2/3 dohodnutého poplatku za poskytnutý úver mal predstavovať administratívny poplatok t.j. poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, súd konštatoval, že neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky už bola judikovaná rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 11. marca 2015 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. apríla 2018 sp.zn. . V ostatne uvádzanom rozsudku Krajský súd v Prešove uviedol, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok vo výške presahujúcej 50 % sumy poskytnutého úveru sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím úveru. Za stavu, kedy spotrebiteľ v zmysle zmluvy je povinný zaplatiť veriteľovi okrem úroku ešte aj administratívny poplatok v sume presahujúcej 50 % poskytnutého úveru, je dôvodné dospieť k záveru, že tento administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za

poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a účel je rovnaká, ako pri úroku. Zdôraznil, že aj odplata podlieha súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly v zmysle . Konštatoval ďalej, že dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti sa jedná a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ako spotrebiteľ nebol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Konštatoval preto, že zmluvná podmienka týkajúca sa určenia rozsahu administratívneho poplatku vo výške 2/3 z celkového poplatku za úver nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto ju v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov je potrebné považovať za neprijateľnú a s poukazom na ust. neplatnú.

6. V prejednávanej veci išlo o totožný obsah zmluvnej podmienky, aj keď vyjadrený v čl. 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a súd vychádzajúc z porovnania poskytnutého úveru 1.000 € a poplatku 968 €, z ktorého 2/3 mal prestavovať administratívny poplatok, dospel k záveru, že ide o zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto o podmienku neprijateľnú a neplatnú z dôvodu rozporu s ust. pre obchádzanie zákona. Konštatoval, že poplatok dosahuje takmer výšku poskytnutého úveru a dojednanie poplatku v takejto výške nemožno posúdiť inak, ako snahu žalovaného o obchádzanie zákona a neúmerné navyšovanie poskytnutého úveru. V danom prípade išlo o plnenie výlučne vo finančnom záujme dodávateľa, keďže došlo k spoplatneniu úkonov a služieb dodávateľa, ktorými sa spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. a a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť rozsudok tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Namietal procesnú neprípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, keďže ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle , ktorá je prípustná iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky pritom nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a týmto nie je ani o ochrane spotrebiteľa. Nesúhlasil s posudzovaním žalobkyne ako spotrebiteľa, keďže úver jej bol poskytnutý na účel podnikania. Žalobkyňa bola v zmluve označená svojím identifikačným číslom a ide teda o zmluvu medzi dvoma podnikateľmi. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keďže nedošlo k naplneniu žiadnej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Zotrval aj na vznesenej námietke premlčania.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. K prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukázala na to, že v ust. nie sú druhy žalôb určené taxatívne a v zmysle môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň možnosť podania tejto žaloby vyplýva aj z ust. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže domáhať na súde v zmysle cit. zákona. Poukázala na to, že s účinnosťou od 01.01.2018 v ust. explicitne vymedzil, že spotrebiteľ sa môže na súde domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poukázala tiež na to, že rovnaká zmluvná podmienka už bola judikovaná ako neprijateľná napr. aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 21.08.2014 a zo dňa 12.07.2015, a teda žalovaný bol povinný zdržať sa používania tejto podmienky v

zmluvách so spotrebiteľmi. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa nebola v tomto vzťahu spotrebiteľkou uviedla, že žalovaný nepreukázal, že úver poskytol žalovanej na účel podnikania, a teda ide o zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva neobsahovala predpísané náležitosti podľa , v dôsledku čoho sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle a za tejto situácie žalobkyňa bola povinná vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Keďže však uhradila o 1.028,- eur viac, vzniklo tak na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, a to plnením bez právneho dôvodu. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Žalovaný v replike zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.

11. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrário v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. novembra 2020 o 09.45 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 16. novembra 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

15. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a t.j., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a neboli zistené ani vady procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 26.09.2011, a to z dôvodu chýbajúcich náležitostí úverovej zmluvy podľa , , a tak, ako to podrobne uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré dôvody odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje.

22. Vychádzajúc zo záveru, že úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa bola povinná zaplatiť iba istinu úveru vo výške 1.000,- eur, pričom však v skutočnosti uhradila žalovanému 2.028,- eur. Tým vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu 1.028,- eur (2.028,- eur mínus 1.000,- eur) v zmysle ust. , keďže plnenie nad rozsah istiny je plnením z neplatného úkonu (neplatnosť zmluvy v časti dohody o úrokoch a poplatkoch).

23. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak zaviazal v zmysle ust. žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.028,- eur a nedôvodná je odvolacia námietka žalovaného o nenaplnení žiadnej z foriem bezdôvodného obohatenia.

24. Súd prvej inštancie správne posúdil aj žalovanou vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú, keď vychádzajúc z ust. posudzoval začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle už ustálenej súdnej praxe od okamihu, kedy žalobkyňa uhradila sumy nad rámec poskytnutého úveru žalovanému. K tomu došlo ohľadne sumy 28 € dňa 4.6.2014 a ohľadne sumy 1.000,- € dňa 11.6.2014, pričom žaloba bola podaná dňa 26.08.2014, a teda v rámci subjektívnej dvojročnej i objektívnej trojročnej premlčacej doby (ktorá začala plynúť v zmysle odo dňa, keď k obohateniu došlo, t.j. ohľadne sumy 28,- eur dňa 04.06.2014 a ohľadom sumy 1.000,- eur dňa 11.06.2014).

25. Nedôvodná je preto aj odvolacia námietka žalovaného, v zmysle ktorej žalobou uplatnený nárok je premlčaný.

26. Nedôvodná je aj odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci, pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval daný vzťah ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodov, ako ich podrobne uviedol súd prvej inštancie, žalobkyňa je v tomto právnom vzťahu spotrebiteľkou, pretože samotné uvedie jej údajov do formulárovej zmluvy, týkajúcich sa jej živnostenského oprávnenia, bez ďalšieho nemá za následok nespotrebiteľský charakter zmluvy. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že úver potrebovala pre osobnú potrebu, pre súkromné účely a žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že tento úver jej bol poskytnutý na podnikanie, resp. na výkon zamestnania alebo povolania.

27. K námietke procesnej neprípustnosti žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. januára 2019 sp.zn. , v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je určovacou žalobou v zmysle (s účinnosťou od 01.07.2016 v zmysle ), ale ide o osobitný druh žaloby, patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, , a , o ochrane spotrebiteľa). Uzavrel, že v prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

28. Odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa od tohto záveru, konštatuje prípustnosť žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, a teda nedôvodnosť aj tejto ostatnej odvolacej námietky žalovaného.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej žalobkyni v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. .

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).