Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-118-2015.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/118/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne T. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S., S. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 17C 212/2014-59 zo dňa 15.12.2014 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eur na účet zástupcu JUDr. Igora Šafranku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka určená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 14.8.2013 č. zmluvy 802002004 v tej časti poplatku - „administratívny poplatok“, ktorá zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú podmienku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 286,08 eur a tiež povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 99,50 eur. V odôvodnení uviedol, že žalovaná si nevyjednal individuálnu zmluvnú podmienku, ktorá by sa týkala výšky administratívneho poplatku ako takého. Konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, keďže v nej nie je uvedená výška splátky, počet splátok, termín úhrady prvej splátky, priemerná sadzba RPMN, pričom už nesplnenie týchto náležitostí vyžadovaných ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. má za následok, že takýto úver je bez poplatkov a bez úrokov. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval súd prvého stupňa aj ročný úrok 39,15 %, ktorý je viac ako štvornásobok vyšší, aký bol v čase poskytovania úveru priemerný úrok stanovený bankami (8,24 %), preto takáto výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi, teda je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k administratívnemu poplatku vo výške 293,10 eur uviedol, že tento je označený ako poplatok spojený so všetkou administratívou bez bližšej špecifikácie o aké skutočné náklady ide. Tento administratívny poplatok predstavuje takmer 50 % z poskytnutého úveru, preto ho súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný totižto ako dodávateľ vyžaduje od žalobkyne splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré po materiálnej stránke nie je dodané. Mal za to, že administratívny poplatok musí byť transparentný, teda takáto zmluvná podmienka musí byť zrozumiteľná spotrebiteľovi z hľadiska obsahového. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 109/2011. Dospel k záveru, že výška administratívneho poplatku bola stanovená v rámci formulárovej zmluvy, teda výšku určil sám žalovaný, ale žalobkyňa mohla takýto úver aj s touto zmluvnou podmienkou len prijať alebo neprijať. Zmluvný poplatok považoval za
netransparentný, keďže nie je zrejme, aké konkrétne služby spoplatňuje, resp. na aké protiplnenie má žalobkyňa právo za tento poplatok. Keďže administratívny poplatok nebol hlavným predmetom plnenia, mohol ho súd skúmať z pohľadu, či nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Takýto poplatok považoval súd prvého stupňa za poplatok v rozpore s dobrými mravmi, ktorý vyžadoval žalovaný od žalobkyne okrem úrokov vo výške 39,15 % ročne, preto uvedenú zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú, čo vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 53, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovením § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Výrok o trovách konania právne zdôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb..
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaný. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a nesúladné s ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2003. Vyslovil názor, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je možné považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a je daný aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Vo vzťahu k vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienke odvolateľ poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cno 95/2005. Žalovaný trval na tom, že žalobkyňa musí uniesť dôkazné bremeno na preukázanie toho, či v čase a mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovania z vlastných zdrojov. Znamená to, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza, preto je napadnuté rozhodnutie nepoužiteľné. Poukázal tiež na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora ako inštančne najvyššie postaveného súdu v sústave všeobecných súdov, ktoré je aktuálnejšie ako žalobcom uvádzané rozhodnutie a v ktorom Spolkový súdny dvor výslovne judikoval, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je prípustný. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 8.5.2015. Trvala na tom, že administratívny poplatok je vedľajším predmetom zmluvy a preto podlieha súdnemu prieskumu. Mala za to, že administratívny poplatok je neurčitý, keďže zo zmluvy je zrejme, ktoré konkrétne úkony si žalovaný v súvislosti s ním spoplatňuje. Trvala na tom, že žalovaný neposkytol za tento poplatok reálne plnenie, a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Na preukázanie správnosti svojho tvrdenia poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-143/13 z 26.2.2015. Za neprijateľné považovala stanovenie poplatku v závislosti na výške poskytnutého úveru. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 86,98 eur.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
O odvolaní rozhodol postup podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.
Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 14.08.2013 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že ju účastníci uzavreli podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené jednak v Občianskom zákonníku, jednak v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Pokiaľ ide o dojednanie administratívneho poplatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že súdnemu prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodlieha hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny, v danom prípade úver a úrok. Je potrebné konštatovať, že administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, pretože túto odráža úrok z úveru.
Poplatok je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku - 293,10 eur predstavuje 48,85 % zo sumy poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok je v rozpore s dobrými mravmi.
V konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci výšku takmer polovice sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.
Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zmluvná podmienka - dojednanie administratívneho poplatku vo výške 293,10 eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná.
Naliehavý právny záujem žalobkyne - spotrebiteľky na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni boli priznané trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 8.5.2015 vo výške 64,53 eur, režijného paušálu 8,39 eur, čo spolu predstavuje 72,92 eur, k čomu je potrebné prirátať 20 % DPH, teda sumu 14,58 eur, čo po sčítaní predstavuje sumu 87,50 eur a nie sumu 86,98 eur, ako to nesprávne zrátal právny zástupca žalobkyne pri vyčíslení trov právneho zastúpenia. Keďže ide len o sčítaciu chybu, priznal odvolací súd trovy odvolacieho konania v správnej výške, teda o 52 centov viac ako bolo zástupcom žalobkyne uplatnené.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.