Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-125-2012.pdf
PDF · 136.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-4C/125/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd S V I D N Í K, samosudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci navrhovateľky U. R. nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Barborou Korenecou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, korešpondenčná adresa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, takto:
rozhodol:
U r č u j e, že úver podľa úverovej zmluvy č. 8402079 je bezúročný a bez poplatkov.
U r č u j e, že poplatok za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný.
U r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 3. 12.2007 číslo zmluvy 8402079 o tej časti poplatku ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vo výške 523,25 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eura na účet Okresného súdu Svidník, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcovi určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov s príslušenstvom, ktorý odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela vo finančnej tiesni dňa 3.12.2007 zmluvu o úvere na sumu 10 000 Sk/331,94 eura za poplatok 9 680 Sk/321,32 eura na 12 mesiacov. Poplatok tak predstavuje 96,9 % ročne. Už na prvý pohľad ide o veľmi úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Naviac na stránke Ministerstva spravodlivosti SR sa nachádza rozhodnutie nemeckého súdu o tom, že administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája 2010 č. k. AZ 17U 192/2010 - ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov, ich
- 2 - 4C/125/2012
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri
spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Vyšší Krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34 rozsudku). Takýto poplatok predstavuje 2/3 z predmetného poplatku to je 64,6 %. Odporca neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Vyznačenie účelu úveru predstavuje nekalú obchodnú praktiku, pretože navrhovateľka si takýto účel neželala, ale díleri majú takéto pokyny, aby sa dosiahlo obídenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľka ma naliehavý právny záujem na určení skutočnej dĺžky dlhu (uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09). Úver je bezúročný a bez poplatkov pretože v zmluve nebolo uvedené RPMN (zákon 129/2010 Z. z.). Navrhovateľka rozhodcovské konanie neuznáva pretože si osobitné nevyjednala takéto konanie. Návrhu navrhla vyhovieť.
Odporca nepripojil sa k návrhu.
Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav :
Zo zmluvy o úvere č. 8402079 zo dňa 3.12. 2007 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi veriteľom Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598 a dlžníkom U. R., nar. XX.X.XXXX podľa ktorej veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 10 000 Sk/331,94 eura a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9 680 Sk/321,32 eura, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 19 680,- Sk v 12 mesačných splátkach po 1 640,- Sk počnúc dňom 15.1.2008. Zmluva je účastníkmi podpísaná.
Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bodu 10 - dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní, bodu 13 - dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Odporca vo veci podal písomné vyjadrenie z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľke ako dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere, ktorá nemala v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa odporcu uvedenú zmluvu nie je možné považovať ani za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia, zároveň doplnil, že spotrebiteľským úverom za v zmysle ustanovenia § 2 písm. a/ citovaného zákona
- 3 - 4C/125/2012
o spotrebiteľských úveroch rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Žalobkyni boli finančné prostriedky poskytnuté vo forme úveru. Odporca poskytol navrhovateľke finančné prostriedky síce dočasne avšak nie formou odloženej platby ale vo forme splátok, pričom klient si mohol vybrať z podmienok za ktoré spoločnosť poskytuje úvery a to či bude splácať v pravidelných mesačných alebo v pravidelných 14-dňových splátkach a v tomto intervale si určil i deň splatnosti splátky. Zároveň poukázal na ustanovenie § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch - zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluva ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Navrhovateľka neuhrádzala celkové náklady spojené s úverom, ale iba časť týchto nákladov a to náklady spojené s vypracovaním a uzatvorením zmluvy o úvere tzv. príslušný poplatok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť klasifikovaná ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a teda táto zmluva nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, ďalej podľa odporcu poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že odporca je nebankovým subjektom ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere navrhovateľke vyhovoval keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od odporcu prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí navrhovateľky či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Čo sa týka poplatku vo výške 1/3 predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou (bod 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru teda navrhovateľka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Navrhovateľka mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť aká je cena úveru. Predmetný poplatok nie je podľa názoru odporcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V ustanovení § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Z uvedeného vyplýva, že na prvom mieste je teda výška úrokov ktorú si strany dojednali v zmluve a až ak nie je výška úrokov v zmluve dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Odporca je toho názoru, že príslušný poplatok ktorý v 2/3 predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívnou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť z plnenia tohto záväzku. Dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitosti zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Ku uvedenému je potrebné poukázať aj na aktuálny záver rozhodovacej praxe podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvykle bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Vzhľadom na uvedené nie je možné uvedenú zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a aj preto je odporca toho názoru, že zmluva o úvere nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako to uvádza navrhovateľka. Odporca argumentuje tým, že cena úveru t.j. poplatok za poskytnutie úveru je uvedená hneď pri sume poskytnutého úveru, jeho výška je pevne stanovená a nemenná, teda navrhovateľka vedela hneď pri poskytnutí úveru aká je cena úveru a to aj bez toho aby bol v zmluve o úvere uvedený údaj o RPMN. Návrhu navrhol nevyhovieť.
Navrhovateľka doložila do spisu rozsudok Okresného súdu Prešov z 13.9.2013 sp. zn. 11C 42/2012-46 v konaní o neplatnosť úverovej zmluvy a neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ktorého okresný súd určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 8.12.2010 č. zmluvy 802200137 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na
- 4 - 4C/125/2012
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ďalej rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/118/2015-86 zo dňa 22.7.2015, ktorý vo veci o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešove sp. zn. 17C/212/2014-59 zo dňa 15.12.2014 potvrdil rozsudok z obsahu ktorého vyplýva, je nepochybne, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 14.8. 2013 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že ju účastníci uzavreli podľa zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Z uvedeného je zrejme, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené jednak v Občianskom zákonníka, jednak v zákone č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Pokiaľ ide o dojednanie administratívneho poplatku
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že súdnemu prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodlieha hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny, v danom prípade úvere a úrok. Je potrebné konštatovať, že administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, pretože túto odráža úrok z úveru. Poplatok je neúmerne vysoký a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Dojednanie o administratívnom poplatok je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku 293,10 eura predstavuje 48,85 % zo sumy poskytnutého úveru a takto neúmerne vysoký poplatok je v rozpore s dobrými mravmi. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútorného práva, neboli záväzné pres spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pres strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4. 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Súd dáva do pozornosti sporovým stranám, že ustálená súdna prax totiž § 4 ods. 2a/zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov:, ak je to možné treba uviesť aj súčet týchto platieb vykladá jednoznačne v tom zmysle, že údaj suma je v spotrebiteľskej zmluve potrebné uviesť u každej položky t.j. sumu istiny, sumu úrokov, ako aj sumu rôznych poplatkov. Zároveň je v zmysle dikcie predmetného ustanovenia potrebné v spotrebiteľských zmluvách uviesť aj termíny splátok istiny, termíny splátok úrokov ako aj termíny splátok iných poplatkov - ak je to možné treba uviesť aj súčet týchto platieb (napr. bankami často používaná tzv. anuitná splátka - obsahuje istinu + úrok za príslušné obdobie). Zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu Trnava 10CoE/313/2010-44 - podľa takéhoto ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, je treba uviesť aj súčet týchto platieb. Z náležitosti zhora tie pred bodkočiarkou sú obligatórnymi (povinnými), teda s následkom neplatnosti zmluvy a nedovolenosti od nej odvodzovanej požiadavky na plnenie v prípade ich absencie, kým uvedenie ďalších zákonná úprava viaže na možnosť tak urobiť. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) pritom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2a, zákona č. 258/2001 Z.z. účinnom do 31.12. 2007 vrátane, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami suma , počet a termíny splátok viaže ku každej z tém uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Neplnením uvedeného účelu preto nemôže učiniť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie súhrnnej sumy úrokov.
Obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú zákonom upravené najmä v § 4 ods. 2,3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo
- 5 - 4C/125/2012
dodaný tovar alebo poskytnutá služba Vzhľadom na to, že odporca navrhovateľke úver poskytol a navrhovateľka poskytnutý úver čerpala, je zrejme, že bez ohľadu na splnenie podmienok podľa § 2 a 3 zákona, zmluva je platná. Ďalej podľa § 4 ods. 5 Zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zistený stav súd právne uzatvára:
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ až s/ zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti a) musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z, o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a),b),d) až j), k),a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
- 6 - 4C/125/2012
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná (§ 53c Občianskeho zákonníka).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa ( § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti( § 2 písm.
- 7 - 4C/125/2012
u/zákona číslo 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi ( § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
Nekalé obchodné praktiky sú zakázané ( § 7 ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody ( § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
Zákonom - novelou č. 568/2007 Z.z. od 1.1. 2008 k zákonu o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. zavedený inštitút priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona číslo 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu podpisu priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 4 odsek 3 znie zákona číslo 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.".
Podľa § 8aa Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008 Zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
Súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy súd a doplňuje - od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda nneuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
- 8 - 4C/125/2012
zákona v neprospech spotrebiteľa, § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. § 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a ust. § 57 tohto zákona do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, § 879 f ods. 4 Občianskeho zákonníka - ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ust. § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do 3 mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.. Úver je nevyhnutné považovať za bezúročný pretože v zmluve neboli uvedené úroky tak, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy.
Súd s prihliadnutím na obsah spisu, listinné dôkazy, rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Žalobe vyhovel nakoľko bolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá úverová zmluva č.8402079 zo dňa 3.12. 2007, z tejto vyplýva, že táto bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a násl. Zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonníka v znení neskorších predpisov a zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch medzi veriteľom - odporcom a navrhovateľkou ako dlžníkom, podľa tejto veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úvere v sume 10 000 Sk/331,94 eura a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9 680 Sk/321,32 eura, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 19 680 Sk/653,26 eura v 12 mesačných splátkach po 1 640 Sk/54,44 eura počnúc dňom 15.1.2008. Ďalšie náležitosti zmluva neobsahuje, preto zároveň určil, že úver podľa predmetnej úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko nespĺňa náležitosti podľa citovanej právnej kvalifikácie, taktiež podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bodu 10 - dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní, bodu 13 - dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Okrem toho, že táto textová časť je písaná malými písmenami. Právnym titulom návrhu je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov v znení novely č. 568/2007 Z. z. v zmysle ktorej od 1.1. 2008 bol zavedený inštitút priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom úverová zmluva zo dňa 3.12.2007 údaj o priemernej hodnote RPMN neobsahuje, pričom podľa § 4 ods. 2 písm. k)
zákona č. 258/2001 Z.z., v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 citovaného zákona. Teda ak zoberieme do úvahy § 4 ods. 3 písm. b) druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy tento ustanovuje - ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 2 písm. a, b, t až j, k, l poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ministerstvo financií priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnilo po prvýkrát v roku 2008 dňa 29.4. 2008 na svojej webovej strane so stavom ku dňu 31.3. 2008. Z vyššie uvedeného je zreteľne, podľa § 8a zákona č. 258/2001 Z.z.- právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Podľa §8aa (prechodné ustanovenia k úpravám účinným o 1. Januára 2008) ods.1 zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§4 ods. 2 písm. k)do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2., ods. 2 - ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Zmluva neobsahuje výšku úroku pričom podľa § 2 písm. c/zákona číslo 258/2001 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie - celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou(uvedené v bodoch 1 až 5), podľa § 4 ods. 2
- 9 - 4C/125/2012
písm. h/zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu, v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že argumentácia navrhovateľky, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov má právne opodstatnenie, vrátane určenie, že poplatok za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný, ďalej, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 3.2. 2007 o tej časti poplatku ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku má opodstatnenie preto bolo potrebné navrhovateľke prisvedčiť opodstatnenosť jej tvrdení spôsobom ako je vyššie uvedené z pohľadu citovanej právnej kvalifikácie.
Z pohľadu zmluvy o úvere a celkového vyčíslenia poplatku za úver je zrejme, že poskytnutý úver 331,94 eura zvýšený o poplatok na sumu 321,32 eura je v rozpore s dobrými mravmi, administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Súd prvej inštancie poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.2. 2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41 v ktorom súdny dvor výslovne deklaroval, že možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takého preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21.novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Z. s.I-10875, bod 32 a Mostaza Claro, C -168/05,Zb.s.I-10421, bod 25).
Ustanovenia občianskeho zákonníka obsahujú demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebraní žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež zmluvná podmienka, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná.
Naliehavý právny záujem navrhovateľky ako spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona ( § 53a Občianskeho zákonníka), teda týmto
určením sa napĺňa Smernica Rady č.93/13/EHS z 5.4.21993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používanie neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Súd pri posudzovaní predmetu sporu prihliadol aj na stanoviska, ústne podania oboch sporových strán ďalej k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom došlo 3.12. 2007, teda ak v úverovej zmluve nebol uvedený údaj o výške úroku v súlade s už citovanou právnou kvalifikáciou postup odporcu nie je možné hodnotiť inak ako konanie v úmysle obísť ochranu spotrebiteľa.
Preto na základe toho bolo potrebne rozhodnúť ako je vyššie uvedené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal preto vyslovil, že neúspešný odporca je povinný zaplatiť úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 523,25 eura, ktoré pozostávajú - z trov právneho zastúpenia z neurčitej hodnoty, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
- 10 - 4C/125/2012
(ďalej len AT), čo predstavuje za jeden úkon právnej služby do 1.1. 2013 (výpočtový základ 763,00 eur) odmenu 58,69 eura a 7,63 eura paušál; od 1.1. 2013 (výpočtový základ 781,00 eur), odmenu 60,07 eura a 7,81 eura paušál, za nemeritórny úkon podľa § 14 ods. 5 AT odmenu 15,02 eura a 7,81 eura paušál; od 1.1. 2014 (výpočtový základ 804,00 eur) odmenu 61,87 eura a 8,04 eura paušál, za nemeritórny úkon podľa § 13a ods. 4 AT odmenu 15,47 eura a 8,04 eura paušál; od 1.1. 2015 podľa nového výpočtového základu AT (výpočtový základ 839,00 eura), za jeden úkon právnej služby odmenu 64,54 eura a 8,39 eura paušál a pri vykonaných úkonoch: - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou (§14 ods. 1 písm.a/AT) - 58,69 eura, paušál 7,63 eura, návrh (žaloba) (§14 ods. 1 písm.b/AT) - 58,69 eura, paušál 7,63 eura, zast. pri pojednávaní 9.4. 2013 (§14 ods. 1 písm. c/AT) - 60,07 eura, paušál 7,81 eura, zast. pri pojednávaní 28.5.2013 (nemeritórny) (§14 ods. 1 písm.c/AT) - 15,02 eura, paušál 7,81 eura, zast. pri pojednávaní 1.10.2013 (nemeritórny) (§13a ods. 1 písm. d/,ods.4/AT) - 15,02 eura, paušál 8,04 eura, zast. pri pojednávaní 11.2.2014 (nemeritórny) (§13a ods. 1 písm. d/,ods.4/AT) - 15,47 eura, paušál 8,04 eura, zast. pri pojednávaní 21.5.2014 (nemeritórny) (§13a ods. 1 písm.d/,ods.4/AT) - 15,47 eura, paušál 8,04 eura, zast. pri pojednávaní 4.11. 2014 (§13a ods. 1 písm. d/AT) - 61,87 eura, paušál 8,04 eura, zast. pri pojednávaní 27.10.2015 (§13a ods. 1 písm. d/AT) -64,54 eura, paušál 8,39 eura. Odmena advokáta spolu bez DPH - 436,04 eura, DPH 20 % -87,21 eura. Odmena advokáta spolu s DPH - 523,25 eura.
Nakoľko predmet sporu má spotrebiteľských charakter, navrhovateľka podľa § 4 ods. 2 písm.za/ zákona číslo 71/1992 Z., o súdnych poplatkoch je od poplatku osobne oslobodená, preto poplatková povinnosť prechádza na odporcu, pričom súdny poplatok predstavuje podľa položky 1, písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov výšku poplatku v sume 99,50 eura. Preto vyslovil, že odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eura na účet na účet Okresného spolu Svidník, (číslo účtu 0020545761/6500, IBAN: SK3665000000000020545761, SWIFT: POBNSKBA, VS: 5583502140, špecifický symbol: 7742199515), do 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
- 11 - 4C/125/2012
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.