Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-96-2017.pdf
PDF · 112.11 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/96/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobcu: X. M., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. XXX, XXX XX Q., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 70,- eur s príslušenstvom a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3C/94/2015-107 zo dňa 27.9.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 3C/94/2015-138 zo dňa 19.10.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 70,- eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.7.2012 č. zmluvy XXXXXXXXX uvedená v bode 10 Všeobecných obchodných podmienok o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 30.7.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky formou úveru vo výške 1.400,- eur. Žalobca sa poskytnutý úver zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 20.8.2012 po 229,- eur vrátane poplatku vo výške 1348,- eur. V zmluve žalobca prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V konaní pred súdom žalobca uviedol, že finančné prostriedky použil na úhradu dovolenky s rodinou v Bešeňovej a na zaplatenie energií spojených s užívaním bytu. Súd z obsahu Zmluvy zistil, že sa jedná o formulárový typ zmluvy. Tlačivo označené ako ,,Zmluva o úvere uzavretá doleuvedeného dňa medzi veriteľom: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom X.S. M.“ je vertikálne rozdelené na niekoľko častí s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o dlžníkovi, úvere a ručiteľovi. Zároveň v spodnej časti tlačiva je vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených, všeobecnými podmienkami na zadnej strane zmluvy a že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V spodnej časti tlačiva je tiež priestor pre podpis mandatára, dlžníka
a potvrdenie dlžníka o prevzatí peňažnej hotovosti. Opačná strana Zmluvy Všeobecné podmienky poskytnutia úveru na svojej zadnej strane neobsahuje. Rovnako neobsahuje údaje ako je výška RPMN, výška priemernej RPMN, rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky alebo termín konečnej splatnosti úveru. Pretože žalovaný v Zmluve neuviedol údaj o výške úroku, RPMN a priemernej RPMN, podľa žalobcu je jemu poskytnutý úver bezúročný a bez poplatok, na základe čoho si žalobca voči žalovanému uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi ním uhradenými platbami v sume 1.470,- eur a výškou poskytnutého úveru 1.400,- eur, t. j. sumu 70,- eur a zaplatenie trov konania. Okrem vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáha aby súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve č. XXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30. 7. 2012 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 30. 7. 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Predmetný typ zmluvy je predmetom úpravy v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane žalobca v konaní preukázal, že pri uzatváraní Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru žalobca nevykázal ako v peňažnom denníku za rok 2012 tak ani v daňovom priznaní za rok 2012 (jeho celkové príjmy tvorili úhrn súm z uhradených a súdu predložených faktúr č. 1/2012, 2/2012 a 3/2012 za vykonané stavebné práce), pretože prostriedky použil na osobné účely (dovolenka a chod domácnosti). Žalobca vo svojich vyjadreniach opakovane uviedol, že pri spisovaní Zmluvy predložil iba občiansky preukaz, a nevie, odkiaľ mal pracovník žalovaného jeho údaje ako fyzickej osoby podnikateľa a predpokladal, že úver uzatvára ako fyzická osoba nie ako živnostník. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu je daný tým, že žalovaný vystupoval ako dodávateľ v súlade s predmetom jeho podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, pretože poskytnutý úver nebol použitý na jeho podnikateľskú činnosť ani výkon zamestnania, či povolania. V zmysle uzatvorenej Zmluvy mal žalobca žalovanému, popri istine 1.400,- eur, uhradiť aj sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.348,- eur. Porovnaním uvedených súm je zrejmé, že poplatok dosahuje takmer výšku poskytnutého úveru. Dojednaním poplatku v takejto výške nemožno posúdiť inak, ako snahou žalovaného o obchádzanie zákona a neúmerné navyšovanie poskytnutého úveru. Ide o povinnosť spotrebiteľa plniť záväzok, ktorý po materiálnej stránke nie je daný, a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Súd mal za to, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorým sa mu neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, ide o plnenie výlučne vo finančnom záujme dodávateľa. Takúto úverovú politiku žalovaného nemožno akceptovať. Súd preto tento poplatok vyhodnotil ako zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, a preto je neprijateľná a neplatná z dôvodu rozporu s § 39 OZ pre obchádzanie zákona. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd posúdil nárok žalobcu aj v tejto časti za dôvodný. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase vzniku zmluvy medzi stranami sporu, boli údaje o druhu spotrebiteľského úveru, sprostredkovateľovi úveru, dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, úrokovej sadzbe úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o priemernej hodnote RPMN. V Zmluve o úvere, ktorá je predmetom tohto sporu, uvedené údaje chýbajú. Zákon ich absenciu sankcionuje tým, že takto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi len sumu, ktorá mu bola ako úver poskytnutá. Žalobca bol preto povinný zaplatiť žalovanému iba sumu, ktorú skutočne od žalovaného čerpal. Pretože sumu poskytnutého úveru vo výške 1.400,- eur žalobca žalovanému už uhradil, resp. uhradil sumu 1.470,- eur, teda má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške úhrady úveru nad rámec poskytnutej výšky, t. j. 70,- eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namieta, že dňa 30.07.2012 uzatvoril žalovaný ako veriteľ s dlžníkom, ako fyzickou osobou - podnikateľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žalovaný nie je povinný preukázať na čo v skutočnosti navrhovateľ použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania, povolania či zamestnania. Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju
súkromnú potrebu. V otázke primeranosti odplaty dôkazné bremeno znáša žalobca, nie žalovaný. Žalobca musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia Zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak, ako žalovaný). Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Žalovaný poukazuje, na to, že napádaný rozsudok je nepreskúmateľný a žalovanému tak v zmysle došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom. Argumentáciu súdu, ktorým rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, považuje žalovaný za nepostačujúcu. Žalovaný poukazuje na nedostatočné odôvodnenie predmetného rozsudku a jeho následnú nepreskúmateľnosť. Súd prvého stupňa, len konštatuje, že má za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, a to bez toho aby to akokoľvek odôvodnil. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že by sa malo jednať o spotrebiteľský úver. Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom následne vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.), a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
8. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Rozsudok je odôvodnený riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia žalovaného prednesené v konaní.
10. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za
porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.
11. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 30.7.2012 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je síce uvedené, že úver je poskytnutý za účelom výkonu podnikania, ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca si úver bral na súkromné účely, a to na úhradu dovolenky a chod domácnosti. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - výkon podnikania. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobcovi na účel výkonu podnikania žalobcu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobcovi je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. S ohľadom na vyššie uvedené zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vyňať zmluvu spod režimu právnych noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa.
12. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
13. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.
14. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal zaplatiť poplatok v celkovej výške 1.348,- Eur. Predmetný poplatok je v zmysle bodu 10 VPPÚ tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 administratívnym poplatkom. Odvolací súd konštatuje, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok vo výške 898,66 Eur, teda presahujúci 50 % sumy poskytnutého úveru (1.400,- Eur) sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi okrem úroku aj administratívny poplatok vo 898,66 Eur, je dôvodné dospieť k záveru, že tento administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a účel je rovnaký ako je to pri úroku.
15. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“
16. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V predmetnom prípade odplata za úver predstavuje v skutočnosti 96,3 % ročne, čo viac ako 6 násobne prevyšuje obvyklú mieru úrokových sadzieb za porovnateľné úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške odplaty ako neprijateľnú a absolútne neplatnú.
17. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM G. X/XXXX zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
18. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 96,3 % ročne je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (XCdo XX/XXXX (48%), XMCdo X/XX (60%), Krajský súd v Prešove vo veci XCo XX/XXXX (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 L. T. C. XXX/XX vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.
19. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako spotrebiteľ nebol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný, a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli, predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou.
20. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
21. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 30.7.2012 obsiahnutá v bode 10 VPPÚ, nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
22. Súd prvej inštancie vzhľadom na neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vyhodnotil úver poskytnutý na jej základe ako bezúročný a bez poplatkov.
23. Odvolací súd konštatuje, že údaj o úroku v zmluve absentuje. Jeho výšku je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení s bodom 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo v zmluve. V zmluve nie je uvedený ani údaj o RPMN a priemernej RPMN, ktorý je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), y) zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere. Keďže v zmluve absentuje údaj o úroku, údaj o RPMN a priemernej RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.).
24. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.400,- Eur, pričom za situácie, že tento je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný nemá nárok na plnenie z neprijateľnej podmienky, žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom. Iné nároky zo zmluvy žalovaný voči žalobcovi nemá, preto plnenie žalobcu nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru (70,- Eur) predstavuje plnenie bez právneho dôvodu a má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na strane žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal.
25. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a výroku o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú, zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).