Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/77/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

– 1 –

-940

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu TERMONOVA, a.s. so sídlom SNP 98, 018 51 Nová Dubnica, IČO 36 322 644, zastúpeného GARANT PARTNER legal s.r.o., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému Súkromná spojená škola so sídlom Ul. SNP 366/96, 018 51 Nová Dubnica, IČO:55 620 400, zastúpenému LEGAL POINT s.r.o. Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO 47 253 495, o zaplatenie 54 614,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -708 zo dňa 30.decembra 2022 takto

rozhodol:

– 21 –

-940

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -708 zo dňa 30.decembra 2022 v napadnutej prvej a štvrtej výrokovej vete potvrdzuje .

II. Odvolanie žalovaného proti druhej a tretej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -708 zo dňa 30.decembra 2022 odmieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

– 25 –

-940

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47.324,46 Eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 372,16 Eur od 21.03.2016 do 23.10.2017, zo sumy 875,- Eur od 22.04.2016 do 23.10.2017, zo sumy 863,20 Eur od 22.04.2016 do 23.10.2017, zo sumy 412,80 Eur od 22.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 136,- Eur od 19.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 720,- Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 452,- Eur od 23.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 417,- Eur od 18.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 457,- Eur od 22.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 491,- Eur od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.516,- Eur od 19.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 2 092,- Eur od 19.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 2 717,- Eur od 20.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 3 197,- Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.451,- Eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 923,- Eur od 20.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.508,- Eur od 20.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 645,- Eur od 17.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 470,- Eur od 19.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 326,15 Eur od 21.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 345,26 Eur od 19.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 622,24 Eur od 21.10.2017 do zaplatenia a 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 497,60 Eur od 18.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.962,61 Eur od 20.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.616,60 Eur od 19.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 3 096,50 Eur od 20.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 2 881,55 Eur od 20.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 2 894,34 Eur od 20.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 1 310,47 Eur od 19.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 532,48 Eur od 20.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 475,19 Eur od 18.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 259,13 Eur od 18.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 438,10 Eur od 18.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 490,64 Eur od 19.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.594,31 € od 22.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.301,35 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 3.075,13 Eur od 20.01.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou v časti o zaplatenie sumy 3.110,36 Eur žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie sumy 4.179,84 Eur zastavil. Štvrtou výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu 74% trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 29.188,65 Eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.285,- Eur od 19.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.267,- Eur od 21.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 875,- Eur od 22.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.276,- Eur od 22.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.136,- Eur od 19.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 720,- Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 452,- Eur od 23.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 417,- Eur od 18.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 457,- Eur od 22.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 491,- Eur

od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.516,- Eur od 19.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.092,- Eur od 19.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.717,- Eur od 20.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.197,- Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.451,- Eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.923,- Eur od 20.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.508,- Eur od 20.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 645,- Eur od 17.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 470,- Eur od 19.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 326,15 Eur od 21.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 345,26 Eur od 19.09.2017 do zaplatenia a zo sumy 622,24 Eur od 21.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. V žalobe žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, výrobcom a dodávateľom tepla z CZT, vyrobeného zo 100 % obnoviteľných zdrojov na vymedzenom území, ktorým je mesto Nová Dubnica. Je právnická osoba, podnikajúca v tepelnej energetike v súlade a za podmienok ustanovených o tepelnej energetike v platnom znení. Je tiež držiteľom Povolenia na výrobu a rozvod tepla vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR (ďalej len „URSO"). Je povinný v súlade so v platnom znení dodávať' teplo na vymedzenom území odberateľovi tepla s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke a odbere tepla. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.7.2006, ktorej predmetom je, v súlade s článkom II zmluvy, dodávka a odber tepla na vykurovanie a na prípravu TÚV pre objekt spotreby tepla pre budovu Súkromnej základnej školy, súp. č. 96/366 na Ul. SNP v Novej Dubnici. Zmluvou o dodávke a odbere tepla sa žalobca ako výrobca a dodávateľ tepla zaviazal žalovanému dodávať' teplo v požadovanom objeme a v požadovanej kvalite. V súlade s článkom IX predmetnej zmluvy žalobca dodával žalovanému teplo za cenu, ktorá je stanovená rozhodnutím, ktoré vydáva URSO, spravidla pred začiatkom príslušného kalendárneho roku, ktorá cena predstavuje maximálnu cenu tepla pre odberné miesta zo staníc tepla napojených na centrálny zdroj tepla dodávateľa. Objem dodaného množstva tepla sa vždy stanovuje pre príslušný kalendárny rok podľa potreby a na podklade odberového diagramu. Objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok sa upravuje dodatkami k Zmluve o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.7.2006, ktoré však svojim obsahom stanovujú predpokladané dodané teplo na nasledujúci kalendárny rok, avšak nie sú záväzné a ich nepodpísanie zo strany žalovaného nemá vplyv na skutočnosť, že naďalej odoberá teplo od žalobcu, za ktoré je povinný uhrádzať platby. Žalobca od roku 2006 dodával žalovanému teplo na vykurovanie a na prípravu TÜV a fakturoval mu vždy reálne dodané a odobraté množstvo za príslušné zdaňovacie obdobie, t.j. za každý kalendárny mesiac. V súlade s článkom IX zmluvy žalobca vystavil faktúru za dodané množstvo mesačne, vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci za mesiac predchádzajúci, ktorú je odberateľ povinný uhradiť v lehote splatnosti v nej uvedenej. Listom zo dňa 28.03.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že výpoveď zo Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.7.2006, ktorá výpoveď je však neplatná, nakoľko nebola daná v súlade so o tepelnej energetike v platnom znení. Žalobca preto podal na vecne a miestne príslušnom Okresnom súde Trenčín žalobu o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. a ku dňu podania žaloby nebolo ukončené. Napriek žalovaným zaslanej výpovede zo Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.07.2006, tento naďalej nepretržite odoberal teplo na vykurovanie a na prípravu TÜV pre objekt spotreby tepla pre budovu Súkromnej základnej školy, súp. č. 96/366 na Ul. SNP v Novej Dubnici, avšak za odobraté množstvo tepla neuhrádzal nič. Napriek tomu žalobca v súlade s platnou právnou úpravou a uzatvorenou zmluvou nie je oprávnený dodávku tepla pre objekt žalovaného prerušiť.

4. K žalobe žalobca pripojil listiny: faktúry č. 20160086 zo dňa 04.02.2016, č. 20160186 zo dňa 07.03.2016, č. 20160295 zo dňa 07.04.2016, č. 20160391 zo dňa 07.04.2016, č. 20160492 zo dňa 04.05.2016, č. 20160588 zo dňa 06.06.2016, č. 20160686 zo dňa 08.07.2016, č. 20160783 zo dňa 03.08.2016, č. 20160879 zo dňa 07.09.2016, č. 20160976 zo dňa 06.10.2016, č. 20161074 zo dňa 04.11.2016, č. 20161176 zo dňa 05.12.2016, č. 20161282 zo dňa 05.01.2017, č. 20170086 zo dňa 06.02.2017, č. 20170187 zo dňa 07.03.2017, č. 20170290 zo dňa 05.04.2017, č. 20170391 zo dňa 05.05.2017, č. 20170494 zo dňa 02.06.2017, č. 20170596 zo dňa 04.07.2017, č. 20170700 zo dňa 07.08.2017, č. 20170803 zo dňa 04.09.2017, č. 20170906 zo dňa 06.10.2017, vrátane rozpisov k nákladov k jednotlivým faktúram.

5. Písomným podaním zo dňa 20.06.2019 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.179,84 Eur späť z dôvodu, že vo vzťahu k faktúram č. 20160086 a č. 20160295 došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd, v zmysle , konanie v časti o zaplatenie sumy 4.179,84 Eur zastavil.

6. Písomným podaním zo dňa 15.11.2021 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50.434,82 Eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm do zaplatenia. Okresný súd navrhnutú zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17.03.2022.

7. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z písomného vyhotovenia zmluvy je zrejmé, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril dňa 31.07.2006 Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla (na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody) pre objekt spotreby tepla pre budovu Súkromnej základnej školy súp. č. 96/366 na ul. SNP v Novej Dubnici.

8. Dňa 30.09.2009 uzavreli strany sporu k označenej zmluve Dodatok č. 1, dňa 07.09.2010 Dodatok č. 2, následne Dodatok č. 3 a dňa 24.10.2012 Dodatok č. 4.

9. Listom zo dňa 28.03.2014, doručeným žalobcovi 01.01.2014, žalovaný, na základe čl. XII bod 2 Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 zo dňa 31.07.2006, túto zmluvu vypovedal.

10. Rozsudkom sp. zn. zo dňa 15.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.05.2018, Okresný súd Trenčín určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 28.03.2014 zo Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 zo dňa 31.07.2006, je neplatná.

11. Súd prvej inštancie v konaní vychádzal z rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zo záverov Znaleckého posudku č. 01/2022, Znaleckého posudku č. 4/2022, Znaleckého posudku č. 10/2019. V rozhodnutí skonštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 31.07.2006 uzatvorili Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006, ku ktorej následne uzatvorili aj Dodatky č. 1-4. Žalovaný listom zo dňa 28.03.2004, doručeným žalobcovi 01.04.2004, predmetnú zmluvu vypovedal. Rozsudkom č.k. -340 zo dňa 15.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.06.2018, Okresný súd Trenčín určil, že uvedená výpoveď zmluvy je neplatná. Ako predbežnú otázku pritom riešil otázku platnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006, pričom dospel k právnemu záveru (bod 18 označeného rozsudku), že predmetná Zmluva o dodávke a odbere tepla je, v zmysle Obč. zák., od 01.01.2014 absolútne neplatná, a to z dôvodu, že od 01.01.2014 nedošlo medzi stranami k dohode o jej podstatnej obsahovej náležitosti, a to o množstve objednaného tepla ( o tepelnej energetike v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

12. Podľa súdu po zohľadnení zásady a účinkov prejudicionality, z uvedeného rozsudku vyplýva, že otázka platnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 v znení jej dodatkov bola ako tzv. prejudiciálna otázka už v označenom konaní právoplatne vyriešená tak, že označená zmluva je od 01.01.2014 absolútne neplatná. Vzhľadom k tomu je prvoinštančný súd týmto jej právnym posúdením pri ďalšom postupe viazaný aj v tomto konaní. Podľa názoru súdu tento spor nepredstavuje opravné konanie vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. , a teda nie je možné označený rozsudok v tomto konaní preskúmavať za účelom dosiahnutia žalobcom požadovanej zmeny právneho posúdenia hmotnoprávneho vzťahu strán sporu, založeného predmetnou zmluvou o dodávke a odbere tepla a jej výpoveďou zo strany žalovaného. V dôsledku absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy nie je tiež možné dovolávať sa konvalidácie uvedeného právneho úkonu na základe plnenia, poskytnutého v zmysle zmluvy (zo strany žalovaného čiastočnej úhrady za dodané teplo).

13. V dôsledku neplatnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 v znení jej dodatkov súd v spore nemal preukázanú zmluvnú povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu tepla dodaného v žalovanom období 02/2016-12/2018. Z dôvodu neplatnosti Zmluvy vznikla stranám sporu, v zmysle § 457 Obč. zák., vzájomná povinnosť vrátiť si plnenia poskytnuté na jej základe. Žalobca v zmysle neplatnej Zmluvy o dodávke tepla č. 77-1/2006 dodával žalovanému v žalovanom období 01.02.2016 - 31.12.2018 teplo, ktoré žalovaný spotreboval. Vzhľadom k tomu, že vrátenie plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému (dodaného tepla) nie je v tomto prípade možné, v zmysle § 458 ods. 1 druhej vety Obč. zák. vznikla žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi za dodané teplo peňažnú náhradu, ktorá predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty dodaného tepla, teda v tomto prípade jeho cenu.

14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca je v rámci cenovej regulácie ceny tepla regulovaným subjektom, ktorému variabilnú a fixnú zložku maximálnej ceny za výrobu, dodávku a distribúciu tepla

schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví cenovým rozhodnutím. Z toho vyplýva, že takto schválená cena tepla pre sporné obdobie 02/2016-12/2018 predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty tepla dodaného žalobcom žalovanému v uvedenom období, a teda v tomto prípade výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného v zmysle § 458 ods. 1 druhej vety Obč. zák.. Žalovaný v spore nenamietal rozpor žalovaným vyfakturovanej ceny tepla v spornom období s príslušnými cenovými rozhodnutiami ÚRSO. Taktiež v spore nenamietol nesprávnosť konkrétnych číselných údajov, týkajúcich sa ceny a množstva dodaného tepla, uvedených v žalovaných faktúrach. Žalovaný tiež nerozporoval, že mu žalobca dodal teplo v množstve, ktoré bolo vyfakturované žalovanými faktúrami. Vzhľadom k uvedenému mal súd za preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z titulu plnenia žalobcu (dodávky tepla) z neplatnej zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 v období od 01.02.2016 do 31.12.2018 spolu v sume 50 434,82 €, teda v rozsahu, v akom bola cena dodaného tepla špecifikovaná v žalovaných faktúrach za uvedené obdobie, a tiež v zmene žaloby zo dňa 15.11.2021. Námietku žalovaného, ktorou žalovaný namietal rozpor žalovaných faktúr s predmetnou zmluvou o dodávke a odbere tepla súd posúdil, aj v dôsledku neplatnosti zmluvy, ako neopodstatnenú vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný nenamietal fakturované množstvo dodaného tepla, a ani konkrétnu výšku fakturovanej ceny tepla. Žalobca je z hľadiska určenia ceny tepla regulovaným subjektom a v spore nebol preukázaný rozpor žalobcom stanovenej ceny tepla dodaného žalovanému s príslušnými cenovými rozhodnutiami ÚRSO. Na základe uvedeného teda vznikol žalovanému, v zmysle § 457 a § 458 ods. 1 Obč. zák., záväzok vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 50 434,82 € tak, ako bola fakturovaná žalovanými faktúrami (počínajúc faktúrou č. 20160186).

15. Podľa výpisu z bankového účtu žalobcu, žalobca uhradil žalovanému dňa 20.10.2017 sumu 7.000,- Eur. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.10.2019 je zrejmé, že žalobca časť z tejto úhrady v sume 3.285,- Eur započítal na úhradu faktúry č. 20160086, ktorá už po späťvzatí žaloby nebola predmetom konania. Podľa saldokonta žalobcu, časť zo sumy 7.000,-Eur, uhradenej 23.10.2017, vo výške 604,64 Eur žalobca započítal na faktúru č. 20160186. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nezohľadnil pri uplatnení žalovanej sumy úhradu v sume 3 110,36 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný časť žalovanej sumy vo výške 3.110,36 Eur (faktúra č. 20160186 v sume 1.372,16 Eur; faktúra č. 20160295 v sume 875,- Eur a faktúra č. 20160391 v sume 863,20 Eur) uhradil, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.110,36 Eur zamietol. Časť bezdôvodného obohatenia v sume 47.324,46 Eur žalovaný žalobcovi doteraz nevydal, a preto súd, v zmysle § 457 a § 458 ods. 1 Obč. zák., zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 47.324,46 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je so zaplatením sumy 47.324,46 Eur v omeškaní, a preto súd, v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., zaviazal žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške, a to 8,05% ročne z jednotlivých dlžných súm.

16. Súd mal zato, že záväzkový vzťah strán sporu, vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, je obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák., keďže ide o záväzkový vzťah medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako subjektom verejného práva /§ 261 ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. a), b) Obch. zák./, ktorý sa týka vlastnej prevádzky žalovaného.

17. Súd mal zato, že čiastočnou úhradou ceny dodaného tepla zo strany žalovaného v tomto prípade nedošlo k uznaniu záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zák., nakoľko už z konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. , ktoré začalo ešte pred žalovaným obdobím 2016-2018, je zrejmé, že žalovaný záväzok zaplatiť žalované faktúry za dodané teplo rozporoval.

18. Námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore súd posúdil ako nedôvodnú, nakoľko samotný žalovaný v spore viackrát potvrdil, že žalobca mu v spornom období teplo dodával, napr. v odpore keď uviedol: „fakt, že žalovaný odmietol podpísať žalobcom predkladané dodatky svedčí o tom, že už nechcel, aby mu žalobca dodával teplo...“. Taktiež v písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2019 (bod 4) žalovaný potvrdil, že žalobca dodával teplo do budovy, ktorú užíval žalovaný, a teda aj pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, keď uviedol: „Žalovaný považoval výpoveď zmluvy, ktorú zaslal žalobcovi za platnú. Keďže žalobca nepristúpil k tomu, aby prestal dodávať teplo do nehnuteľnosti, ktorú žalovaný užíva pre svoje účely - školské zariadenie, bol si žalovaný vedomý toho, že na istú finančnú čiastku má žalovaný nárok. V opačnom prípade by sa žalovaný bezdôvodne obohatil.“ Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore potvrdzuje aj to, že ako odberateľ je zmluvnou stranou zmluvy o dodávke a odbere tepla, v dôsledku neplatnosti ktorej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v konaní potvrdil, že budovu, do ktorej bolo žalobcom teplo dodávané, v spornom období užíval a s ohľadom na to je

právne irelevantný právny vzťah medzi ním a občianskym združením EDEN, ktoré je jeho zriaďovateľom a, podľa predloženej nájomnej zmluvy, zrejme bolo aj nájomcom predmetných priestorov.

19. Súd skonštatoval, že v spore nebolo preukázané, že by žalobca dodal žalovanému v spornom období teplo ako dar. Samotné správanie žalobcu (zmluva o dodávke a odbere tepla, fakturácia dodaného tepla) popiera tvrdenie žalovaného o tom, že by žalobca prejavil vôľu mu žalované teplo darovať. V tejto súvislosti súd poukázal na bod 22 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15.05.2018, kde sa vysporiadal aj s touto námietkou žalovaného.

20. V spore nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mu malo byť v spornom období teplo dodávané z technologického zariadenia, ktoré žalobca nemal v danom čase zapísané v povolení na podnikanie, vydanom formou rozhodnutia ÚRSO. Súd uviedol, že v rozhodnutiach ÚRSO, vydaných pre sporné obdobie 2016-2018, obsahujúcich povolenie na podnikanie žalobcu, je predmetné technologické zariadenie zapísané pod bodom 75, pričom je označené ako OST 709 Energoblok E1. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobca v spornom období z predmetného technologického zariadenia, z ktorého dodával teplo žalovanému, zároveň dodával teplo aj inému subjektu. Citované tvrdenia žalovaného nepotvrdzuje ani záver znaleckého posudku č. 4/2020, ktorý bol vypracovaný za účelom identifikácie úniku teplonosnej látky a určenie výšky nákladov za uniknutú teplonosnú látku a znalec vychádzal zo spotreby upravenej vody za obdobie 10.10.2019 - 20.05.2020, pričom úlohou znalca nebolo identifikovať predmetné technologické zariadenie v spornom období 2016-2018. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že znalecký posudok č. 4/2020 neguje znalecký posudok č. 01/2022, takéto tvrdenie v konaní bližšie nezdôvodnil, ani nepreukázal, a preto ho súd posúdil ako bezpredmetné vo vzťahu k identifikácii technologického zariadenia, z ktorého dodával teplo žalobca žalovanému v spornom období. Nebol zdôvodnený, ani preukázaný konkrétny dôvod, pre ktorý by mal znalecký posudok č. 4/2020 byť v rozpore so znaleckým posudkom č. 01/2022, a to obzvlášť za zistenia, že tieto znalecké posudky sa týkajú iných období dodávok tepla žalobcom žalovanému. Zo záveru znaleckého posudku č. 01/2022 je zrejmé, že žalobca ako dodávateľ v období 01.01.2016 - 30.09.2017 dodával žalovanému teplo z tepelného zariadenia uvedeného v povolení žalobcu. Jedná sa o totožné a zároveň pôvodné zariadenie OST 709 Energoblok E1. Podľa znalca, žalobca v uvedenom období dodával teplo z predmetného zariadenia OST 709 Energoblok E1 iba žalovanému. Súd konštatoval, že aj podľa záveru znaleckého posudku č. 10/2019, stav technológie v Energobloku E1 pred rekonštrukciou tepelných rozvodov v Meste Nová Dubnica a ku dňu obhliadky je totožný, rovnaký. Vzhľadom k uvedenému súd nemal v spore preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že by mu žalobca mohol fakturovať iba nákupné ceny paliva na výrobu tepla v zmysle o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, keďže žalobca je právnickou osobou, ktorá v spornom období mala riadne povolenie na podnikanie v tepelnej energetike, ktoré obsahovalo aj predmetné zariadenie OST 709 Energoblok E1.

21. Námietky žalovaného proti znaleckému posudku č. 01/2022 súd posúdil ako nedôvodné. V spore nebolo preukázané, že by listiny, z ktorých znalec pri jeho vypracovaní vychádzal, boli sfalšované. Rovnako neúplnosť listín (protokolov o overení hospodárnosti a príloh vyhlášky) je právne irelevantná vo vzťahu k tomu, že predmetom znaleckého posudku bola identifikácia sporného technologického zariadenia v žalovanom období. Úlohou znalca nebolo overiť ich pravosť, resp. pravdivosť údajov v nich uvedených, pokiaľ sa netýkali identifikácie predmetného zariadenia. Súd prihliadol aj na písomné stanovisko znalca zo dňa 17.03.2022. Podotkol, že žalovaný v spore neuviedol žiadne konkrétne údaje (napr. aj z označených znaleckých posudkov, protokolov, príloh vyhlášky), ktoré by odôvodňovali jeho tvrdenie o tom, že znalec identifikoval predmetné zariadenie nesprávne. Zo samotnej fotografie technologického zariadenia, predloženej súdu žalovaným na pojednávaní dňa 30.11.2022, nebolo možné jednoznačne ustáliť, či sa jedná o predmetné zariadenie, a tiež kedy bola fotografia vyhotovená. Je logické, že znalec nemohol obhliadkou v roku 2022 zistiť stav technologického zariadenia v rokoch 2016-2018, avšak práve preto pri jeho identifikácii vychádzal z iných (listinných) dôkazov, ktoré mal k dispozícii a ktoré pripojil i k znaleckému posudku. Podľa súdu žalovaný v spore iné dôkazy (t.j. okrem tých, ktoré použil znalec pri vypracovaní znaleckého posudku č. 01/2022), na základe ktorých by bolo možné jednoznačne iným spôsobom (postupom) identifikovať zariadenie, nepredložil. Poukázal na to, že znalec Ing. Peter Krajčí MBA na znaleckom posudku č. XX/XXXX trval i pri jeho výsluchu na pojednávaní. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalovaný, pokiaľ trval na odborných námietkach proti znaleckému posudku č. 01/2022, (napr. že znalec nenavštívil kotolňu u žalovaného, ani neskontroloval systém pripojenia), mal v konaní možnosť predložiť na ich preukázanie právne relevantný dôkaz, napr. súkromný znalecký posudok a pod., k čomu však z jeho strany nedošlo.

22. V spore tiež nebolo podľa názoru súdu preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že cena tepla, určená predmetnými cenovými rozhodnutiami ÚRSO, nie je správna, keďže, podľa žalovaného, mala vychádzať z nesprávnych údajov. Žalovaný neoznačil konkrétne údaje v protokoloch, prílohách, príp. iných listinách, ktoré mali byť zmenené, resp. sfalšované, a teda by mali byť nesprávne. Taktiež neoznačil konkrétne cenové rozhodnutia ÚRSO, ktoré považoval za nesprávne, nepriradil k nim listinné dôkazy, z ktorých odvodzoval ich nesprávnosť, ani nešpecifikoval konkrétne údaje v nich uvedené, z ktorých vychádzal pri takomto tvrdení. Z jeho strany išlo len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Ide pritom o otázku, o ktorej v cenových rozhodnutiach rozhodoval iný štátny orgán (ÚRSO) s príslušnými odbornými znalosťami, a teda len na základe všeobecného a nepreukázaného tvrdenia žalovaného o nesprávnosti a falšovaní údajov, z ktorých rozhodnutia vychádzali, nie je možné dôvodné predmetné cenové rozhodnutia spochybniť a opätovne ich súdom v tomto konaní preskúmať. Taktiež súd, i keď v zmysle môže posúdiť otázky, o ktorých má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , nemôže o nich rozhodnúť, a teda nemá právomoc predmetné cenové rozhodnutia ÚRSO, resp. nimi schválenú maximálnu cenu tepla, zmeniť.

23. Žalobca mal v spore úspech v časti konania o zaplatenie 47.324,46 Eur s prísl., t.j. cca 87%. Žalovaný mal úspech v konaní v časti o zaplatenie 3.110,36 Eur, t.j. cca 6%. V časti o zaplatenie sumy 4.179,84 Eur s prísl. (cca 7%) bolo konanie zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, keďže žalovaný túto sumu uhradil, príp. žalobca započítal už pred podaním žaloby. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle v spojení s , priznal súd žalobcovi proti žalovanému náhradu 74% (87-6-7) trov konania. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

25. Žalovaný uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s právnym záverom súdu ohľadom absolútnej neplatnosti Zmluvy o dodávke tepla uzavretej medzi stranami sporu v roku 2006, ktorý dôkladne odôvodnil aplikovanou judikatúrou v bodoch 27.1 - 27.2 napádaného rozsudku. Práve z dôvodu, že žalovaný od počiatku tohto sporu poukazoval na tú skutočnosť, že zmluva, z ktorej plnenia sa žalobca domáha svojho nároku je neplatná, uplatňoval s tým súvisiace a na to nadväzujúce procesné námietky a to najmä námietku nedostatku pasívnej legitimácie, s ktorou sa súd vysporiadal až pri vyhlásení rozhodnutia.

26. Poukázal na ust. , na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2005 sp. zn. a na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18.02.2004 sp. zn. .

27. Nestotožnil sa s právnymi závermi súdu ohľadne posúdenia námietky žalovaného o existencii nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, kde súd v bode 35 rozsudku zjednodušil posudzovanie vznesenej námietky a ignoroval dôkazy predložené žalovaným. V konečnom dôsledku aj samotná skutočnosť, že žalovaný odmietol podpísať dodatky je obrazom toho, že sa necítil a nechcel byť odberateľom. Žalovaný nevidí žiadny rozpor v tom, keď tvrdil, že do budovy bolo dodávané teplo žalobcom, o čom prirodzene vedel ako niekdajší zmluvný odberateľ a rovnako tak vníma žalovaný ako súladné a konzistentné jeho tvrdenie o tom, že si bol vedomý ako jeden zo subjektov, ktorý užívali nehnuteľnosť, že na istú finančnú čiastku má žalobca nárok, ako ho citoval súd. Bolo dôkazným bremenom žalobcu, aby sa vysporiadal so vznesenou námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a navrhol dôkazy, ktorými by bola preukázaná dôvodná a podložená miera obohatenia práve žalovaného. Súd nevyhodnotil správne fakt, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nebol schopný preukázať akýkoľvek titul k predmetnej nehnuteľnosti, do ktorej bolo teplo žalobcom dodávané a táto skutočnosť nemôže byť súdom považovaná ako právne nerelevantná. Žalovaný nebol v rozhodnom období ani vlastníkom ani nájomcom dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej žalobca dodával teplo. Doplnil námietku

ohľadne pasívnej legitimácie v tom smere, že žalovaný nikdy nebol a nie je odberateľom v zmysle zákona o tepelnej energetike, čo z opatrnosti dokladá nájomnými zmluvami na predmetnú budovu medzi mestom Nová Dubnica a občianskym združením Eden. Z tohto dôvodu žalovaný namieta, že je v tomto spore osobou pasívne legitimovanou a aj z uvedeného dôvodu žiada súd, aby túto žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol. Má za to, že súd pochybil, kde sa odmietol zaoberať otázkou, kto a z akej časti (resp. miere) bol subjektom, ktorý prijal plnenie. Uviedol, že nikdy nebol ani nie je vlastníkom budovy. Vzťah dodávateľsko-odberateľský v rámci režimu o tepelnej energetike, ktorým sa daný vzťah medzi stranami sporu spravuje jednoznačne vychádza z premisy, že k odberateľskému vzťahu dochádza na základe písomnej zmluvy, a to výlučne medzi dodávateľom a odberateľom. Žalovaný namieta svoje právne postavenie ako odberateľa tepla podľa príslušného zákona. Za predpokladu absencie písomnej zmluvy mal by súd ustáliť obsah obchodnoprávneho záväzku a jeho obsahu medzi stranami sporu, pričom nie je možné ignorovať, že žalovanému skutočne neprislúcha postavenie odberateľa v zmysle o tepelnej energetike. Povaha a rozsah vzájomných práv a povinností sporových strán má následne nepochybne vplyv na rozhodnutie o žalovanom nároku a posúdenie vznesených námietok. Uviedol, že súd je zákonom viazaný skúmať splnenie procesných podmienok. Z komentára Imrich Fekete 2.zväzok 2014 vyplýva, „ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t. j. naplnia sa všetky uvedené zákonné predpoklady vznikne medzi dvoma osobami, resp. viacerými individuálne určenými osobami samostatne záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia“. Podľa žalovaného v danom prípade bolo sporné, aké subjekty a v akej miere sa bezdôvodne na úkor žalobcu obohatili. Rovnako podľa žalovaného z citovanej odbornej literatúry vyplýva, že: „Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kde sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje. Tým, kto plnenie získal, nie je osoba, ktorá má predmet plnenia aktuálne vo svojom vlastníctve, alebo osoba, ktorá ho skutočne spotrebovala, ale ten, komu bolo bez právneho dôvodu plnené“

28. Žalovaný namieta záver súdu prijatý v bode 36 rozsudku, v ktorom vylúčil tvrdenie žalovaného, že ak žalobca napriek nevôli a nesúhlasu žalovaného, jeho odmietnutiu podpisovať dodatky stále teplo do objektu dodáva, musí byť toto považované za dar. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru publikovanú v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk 1/1979 strana 5 odsek 1 a 2, rovnako tak na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2019 sp. zn. . V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca má nepochybne a preukázateľne (najneskôr od 15.05.2018) objektívnu vedomosť o tom, že Zmluva o dodávke tepla, na ktorú sa v podanej žalobe odvoláva, bola konajúcim súdom vyhodnotená ako absolútne neplatná, a to v konaní sp. zn. , ktorého účastníkmi boli rovnaké a totožné subjekty ako v tomto konaní. Je presvedčený, že súd sa mal v tomto konaní viac zamerať na skúmanie, prečo žalobca napriek tomu, že mal vedených niekoľko sporov voči žalovanému opakovane odmietal zastaviť dodávku tepla do objektu napriek tomu, že žalovaný odmietal podpisovať dodatky, neplatil faktúry.

29. Žalovaný namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu, čo sa týka číselného vyjadrenia povinných plnení vo výrokoch I. až III. z dôvodu, že na strane žalobcu síce v priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu ním žalovaného nároku na základe vznesených námietok žalovaným o nesprávnom započítaní ním poskytnutých plnení v minulosti, avšak tento nedostatok nebol na strane žalobcu riadne odstránený. V zmysle príslušných zákonov a záväzných pokynov o vedení účtovníctva, subjekty daňového práva sú povinné započítavať poskytnuté plnenia na pohľadávky splatné ako prvé. Žalobca v dôsledku nesprávne vykonaných zápočtov požadoval v súčte plnenie vo výške, ktoré nezodpovedalo ani ním vystaveným faktúram.

30. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu prijatým v bode 39 rozsudku, ktorým bol absolútne zarazený a považuje ho za radikálne rozporný so zisteným skutkovým stavom. Žalovaný nemohol objektívne doložiť a preukázať jeho zistenia a podozrenia o nekalom počíňaní žalobcu. Následne na základe návrhu žalovaného súd z vlastného dožiadania získal kópie originálnych listín (konkrétne Protokoly o overení hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení z roku 2014, 2017, 2020), ktorých doloženia sa žalovaný domáhal. Uviedol, že protokoly boli súdom vyžiadané a predložili URSO a tiež SIEA. SIEA najskôr predložila Protokol evidenčné číslo 222-1009-2020 a Protokol evidenčné číslo 222-1009-2017, protokol za rok 2014 nedoložila s tým, že tento rok nie je označený evidenčným číslom, a preto ho

nie je možné doložiť. Potom, ako URSO doložilo všetky uvedené protokoly, SIEA doložila dodatočne Protokol evidenčné číslo 222-1009-2014. Samotné protokoly a ich výsledky majú zásadný význam nielen z dôvodu, že sa prikladajú na URSO, ako náležitosti k stanoveniu maximálnej ceny za teplo, ale výsledky z toho merania boli okrem iného využité aj ako argument proti žalovanému, ktorý mal záujem o vybudovanie vlastného zdroja.

31. Žalovaný ďalej uviedol, že údaje, a hlavne výsledky neboli identické napriek tomu, že sa jednalo o rovnaké listiny. Na základe skutočností, ktoré boli zistené počas konania, dospel žalovaný k záveru, že došlo ku konaniu v rozpore s a listiny boli pozmenené a sfalšované, ktoré skutočnosti žalovaný oznámil na príslušný policajný orgán prostredníctvom trestného oznámenia. Z dôvodu, že tento dôkaz nebolo objektívne možné na poslednom pojednávanom predložiť (v danom čase ešte neexistoval), predkladá ho žalovaný spolu s odvolaním.

32. Žalovaný sa rozhodol zakomponovať pozmenené listiny a ich zjavné rozdiely do odvolania, lebo nerozumie ignorácii tak zjavného rozporného stavu súdom, ktorý uviedol, že žalovaný len „všeobecne konštatoval, ale nepreukázal“. Žalovaný označil údaje, ktoré boli objektívne pozmenené – sfalšované. Pri vizuálnom porovnaní protokolov je absolútne zrejmý rozpor, keďže boli pozmenené výsledné hodnoty, ktoré sú v rámci textu naviac zvýraznené iným, hrubším a väčším typom písma. Pri zistení takýchto závažných skutočností bolo zo strany súdu nevyhnutné, aby prispel k spravodlivému civilnému procesu a vyhodnotil predložené dôkazy ako individuálne, tak vo vzájomnej komparácii, z ktorej jasne a zreteľne vyplýva rozpor a nesúlad, na ktorý žalovaný upozornil. Tento záver súdu považuje žalovaný za absolútne neakceptovateľný a ignorujúci zjavné rozpory a označené dôkazy. Podľa žalovaného voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

33. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je štátnym orgánom s celoslovenskou pôsobnosťou. Pri svojej pôsobnosti postupuje úrad nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti a URSO ako jediný orgán má oprávnenie ustanoviť a určiť cenovú reguláciu v tepelnej energetike. Nemožno sa preto stotožniť s názorom súdu v bode 39 rozhodnutia, že súd v zmysle môže posúdiť otázky, o ktorých má právomoc rozhodnúť iný orgán verejnej moci ako orgán, podľa , nemôže o nich rozhodnúť a teda nemá právomoc predmetné cenové rozhodnutie URSO, resp. nimi schválenú maximálnu cenu tepla zmeniť. Žiaden iný orgán okrem súdu totiž nemá právomoc ingerovať do rozhodovacej činnosti URSa, a to najmä za predpokladu, ak sa preukáže, že rozhodnutia tohto orgánu sú založené na výstupoch a výsledkoch objektívne sfalšovaných a pozmeňovaných.

34. Na základe vykonaných dôkazov bol objektívne preukázaný rozpor medzi prílohami pre určenie ceny tepla, ktorú prezentoval a fakturoval žalobca, a to počas celého inkriminovaného obdobia, v dôsledku čoho cena určená URSO minimálne za dotknuté obdobia nemohla byť určená správne, keďže vychádzala z nesprávnych údajov. Je jednoznačné, že vystavené faktúry, ktorých plnenia sa žalobca domáha, nie sú správne. Súd podľa názoru žalovaného nepostupoval správne, keď v zmysle mohol a mal posúdiť otázky, o ktorých má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, ako orgán podľa , a z toho nevyvodil žiaden záver, resp. bez ohľadu na zjavnú a logickú nesprávnosť rozhodnutia iného orgánu toto ignoroval a žalobcovi prisúdil plnenie založené na takto zjavne nesprávnom podklade.

35. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalovaný požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu Trenčín zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol, priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

36. Písomným podaním zo dňa 17.02.2023, doručeným súdu dňa 22.02.2023 žalovaný doplnil odvolanie proti rozsudku , a to v súvislosti s existenciou dôkazov, na ktoré v konaní o odvolaní žalovaný poukázal, konkrétne Protokoly o overení hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení z roku 2014, 2017, 2020, ktoré boli súdom vyžiadané a predložené zo strany URSO a taktiež SIEA. Samotné protokoly a najmä ich výsledky majú zásadný význam práve pre cenotvorbu za jednotku predávaného tepla

jeho výrobcom, ktorú má právomoc určiť výlučne URSO. Dôkazy v duálnej podobe sa jednak povinne prikladajú k žiadosti o stanovenie ceny na URSO, ako jedna zo základných náležitostí k stanoveniu maximálnej ceny za teplo. Výsledky (pozmenené) z tohto merania okrem iného žalobca využil aj ako argument proti žalovanému, ktorý mal záujem o vybudovanie vlastného zdroja zásobovania zdroja teplom. Žalovaný týmto doplnením predkladá odvolaciemu súdu ako novotu doplnenie dôkazového materiálu, ktorý z dôvodu jeho neexistencie nemohol doložiť súdu skôr, a to vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií, na ktorú žiadosť URSO odpovedalo až občianskemu združeniu EDEN. Žalovaný konštatuje, že predkladaný list URSO zo dňa 13.02.2023 nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom skôr, otázky, ktoré opakovane žiadal žalovaný zodpovedať, vyplynuli zo záverov konania vedeného pod sp. zn. a zo samotného prvostupňového rozsudku, voči ktorému sa žalovaný musel odvolať v riadne stanovenej zákonnej lehote. Keďže odpoveď od URSO bola doručená dňa 13.02.2023, nemohol žalovaný objektívne tento dôkaz predložiť v lehote určenej pre podanie samotného odvolania.

37. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 21.03.2023. Poukázal na to, že zásadnou otázkou pre posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je otázka (ne)platnosti, Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 zo dňa 31.07.2006 (ďalej len „Zmluva o dodávke tepla“). Žalobca po celý čas súdneho konania podrobne a rozsiahlo argumentoval prvostupňovému súdu dôvody platnosti Zmluvy o dodávke tepla a poukazoval na nález Ústavného súdu SR z 1.apríla 2015 sp. zn. , avšak súd pri svojom rozhodovaní zvolil inú cestu, keď poukázal na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. -340 zo dňa 15.05.2018, právoplatný dňa 28.06.2018. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede žalovaného Zmluvy o dodávke tepla. Súd v predmetnom konaní v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, avšak v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že podľa jeho názoru je zmluva o dodávke tepla neplatná. Na jednej strane súd uviedol, že dňa 31.07.2006 došlo k jej platnému uzatvoreniu, a takýto stav trval až do konca roka 2013, no nakoľko od 01.01.2014 nebol podpísaný zmluvnými stranami dodatok, ktorým by sa na rok 2014 objednalo množstvo tepla pre súkromnú základnú školu, Zmluva o dodávke tepla sa mala stať počnúc 01.01.2014 neplatnou. Prvostupňový súd v ďalšom konaní bez ďalšieho dôsledného iba nekriticky prevzal právny záver Okresného súdu Trenčín uvedený výlučne v odôvodnení rozsudku zo dňa 15.05.2018 a dospel k záveru, že otázka platnosti Zmluvy o dodávke tepla je už medzi sporovými stranami vyriešenou otázkou. Bez bližšieho preskúmania podmienok charakterizujúcich prejudicialitu, pristúpil k tejto otázke, ako k prejudiciálne právne vyriešenej otázke a založil na nej svoje rozhodnutie v merite veci.

38. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, prečo záver Okresného súdu Trenčín o neplatnosti Zmluvy o dodávke tepla uvedený v odôvodnení rozsudku z 15.05.2018 nenapĺňa atribúty prejudiciálne vyriešenej otázky. V danom rozhodnutí súd vyhovel žalobe žalobcu, preto žalobca nebol ako úspešný účastník sporu oprávnený podať odvolanie iba proti odôvodneniu rozsudku, čo vyplýva z . V spore nepodal ani žalovaný opravný prostriedok, a nakoľko žalobca nemal možnosť bez vlastného zavinenia a pri zohľadnení apelačného princípu možnosť preskúmať rozhodnutie prvostupňového súdu o neplatnosti Zmluvy o dodávke tepla nadriadeným súdom, nebolo zachované ústavne garantované právo na preskúmanie ne/správnosti právneho názoru Okresného súdu Trenčín v konaní sp. zn. . Z uvedeného dôvodu nie je možné právny názor Okresného súdu Trenčín uvedený v rozsudku sp. zn. -340 zo dňa 15.05.2018 o neplatnosti zmluvy o dodávke tepla akceptovať ako právnu otázku prejudiciálne vyriešenú. Správnosť úvah žalobcu podporuje aj Ústavný súd napr. v náleze zo dňa 01.02.2022.

39. Žalobca ďalej uviedol, že súd je viazaný výrokom rozhodnutia nie jeho odôvodnením a pokiaľ súd výrokom rozhodol meritórne o neplatnosti výpovede z takejto zmluvy je to možné iba vtedy, ak zmluvu uznal predbežne ako platnú. Ak by tomu tak nebolo, teda že súd by posúdil predmetnú zmluvu ako neplatnú, nebol by daný naliehavý právny záujem a žaloba by bola zamietnutá. Ak v danom prípade súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval neplatnosť predmetnej zmluvy, ide o konštatovanie, ktoré je v priamom rozpore so samým výrokom daného rozhodnutia a rozhodnutie je potrebné považovať za zmätočné. V rozhodnutí konštatovaná neplatnosť predmetnej zmluvy nemôže byť pre tento súd tzv. vyriešenou prejudiciálnou otázkou, nakoľko žalobca bol v žalobe úspešný a nemohol podať odvolanie len proti samotnému odôvodneniu rozhodnutia a tým pádom nemal možnosť riadnej obrany proti nesprávnemu právnemu názoru súdu. Je toho názoru, že súdu v tomto konaní nebráni prekážka prejudiciality a môže vo veci slobodne rozhodnúť bez viazanosti odôvodnením rozsudku sp.

zn. . Uviedol, že prvostupňový súd sa s námietkami neexistencie podmienok prejudiciality vôbec nevysporiadal, nedal odpovede na konkrétne a dôležité právne otázky žalobcu. Poskytnutie iba všeobecných odpovedí súdu uvedených v bode 27.1 až 28.2 odôvodnenia rozsudku je absolútne nedostatočné vo vzťahu k námietke nerešpektovania ústavného práva na spravodlivé súdne konanie. Pokiaľ prvostupňový súd pochybil v otázke prejudiciality, bolo jeho povinnosťou sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadať so všetkými žalobcom vznesenými tvrdeniami ohľadom platnosti zmluvy o dodávke tepla, inak je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný. Riadne posúdenie otázky ne/ platnosti zmluvy o dodávke tepla je pre žalobcu mimoriadne dôležité, nakoľko obdobných zmlúv má žalobca so svojimi odberateľmi uzatvorené veľké množstvo a dovoľuje si požiadať súd o dôsledné preskúmanie právneho názoru prvostupňového súdu ohľadom otázky ne/platnosti zmluvy o dodávke tepla a nastolenie právnej istoty, najmä vo vzťahu k otázke, či platne uzatvorenú zmluvu o dodávke tepla automaticky zneplatňuje neuzatvorenie dodatku k tejto zmluve, ktorým by sa malo objednať množstvo tepla na nasledujúci kalendárny rok.

40. Ďalej uviedol, že v prípade platnosti zmluvy o dodávke tepla ide o plnenie na základe zmluvy, čo vylučuje aplikáciu inštitútu bezdôvodného obohatenia. Zmluvou o dodávke tepla je dohodnutá cena za dodanie jednotkového množstva tepelnej energie. Pre stanovenie ceny za dodané teplo nie je podstatné množstvo objednaného tepla, ale množstvo skutočne dodaného tepla (viď článok V. bod 3 Zmluvy o dodávke tepla). Právnym základom nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní je platná zmluva o dodávke tepla. Pokiaľ sa žalovaný snaží namietať, že nie je v spore pasívne legitimovaný, poukazuje na judikatúru súdov Českej republiky ide podľa názoru žalobcu o účelové námietky. Žalovaný sám v konaní potvrdil, že plnenie od žalobcu prijal, okrem toho ho čiastočne aj uhradil. Žalovaný, ktorý poukazuje na judikatúru súdov Českej republiky opomína, že v prípade žalobcu a žalovaného sa neuplatňujú právne predpisy Českej republiky, právna úprava Českej republiky a Slovenskej republiky je odlišná. Zároveň žalovaný účelovo prezentuje judikáty týkajúce sa dodávok vody a nie dodávok tepelnej energie.

41. K údajným novotám v súdnom konaní žalobca uviedol, že z listu URSO (vybavenie žiadosti žalovaného o informácie) zo dňa 13.02.2023, ktorá tvorí prílohu doplnenia odvolania žalovaného zo dňa 17.02.2023 vyplýva, že žalovaný sa obrátil na URSO až dňa 06.02.2023. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že list URSO zo dňa 13.02.2023 predkladá v odvolacom konaní ako prostriedok procesného útoku z dôvodu, že ich žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, zjavne súd zavádza. Žalovaný mal dostatok času počas 5 ročného súdneho konania, aby kedykoľvek počas tejto doby požiadal URSO o odpovede a následne takúto odpoveď URSO ako dôkaz predložil súdu prvého stupňa. Predmetný list URSO, o ktorý žalovaný preukázateľne požiadal URSO dokonca až po uplynutí odvolacej lehoty proti rozsudku, nemožno hodnotiť inak ako účelový krok. Nakoľko podanie žalovaného označené ako doplnenie k odvolaniu dňa 17.02.2023, doručené súdu až dňa 22.02.2023 bolo podané zjavne po uplynutí odvolacej lehoty proti rozsudku, odvolací súd by naň nemal vôbec prihliadať.

42. K obvineniu žalobcu z falšovania protokolov o hospodárnosti sústav uviedol, že žalovaný počas celého konania hrubým spôsobom útočí na žalobcu a obviňuje ho z pozmeňovania a falšovania protokolov o overení hospodárnosti prevádzky sústav. Aj keď súdne konanie trvá od roku 2018, žalovaný mal dostatok priestoru, aby tieto svoje tvrdenia oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Účelovosť správania sa žalobcu a jeho argumentov potvrdzuje skutočnosť, že žalobca sa rozhodol pre podanie trestného oznámenia po vyhlásení rozsudku dňa 30.12.2022 a po oboznámení sa s obsahom rozsudku (trestné oznámenie - príloha odvolania je datované 18.01.2023, no podané bolo zrejme neskôr). Podanie trestného oznámenia vníma žalobca ako zúfalý krok a spôsob vyjadrenia nesúhlasu s rozsudkom, na základe ktorého má žalobcovi uhradiť svoj dlh.

43. Pokiaľ ide o samotné protokoly a žalovaným namietané falšovanie, Slovenská inovačná a energetická agentúra (ďalej len „SIEA“) vypracovala na základe objednávky žalobcu v roku 2017 protokol o overení hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení, odovzdávacej stanice tepla „OST 709 Súkromná škola“ s vyčíslenou hospodárnosťou 70,88%. Po námietkach žalobcu SIEA pristúpila k prepracovaniu daného protokolu a upravila účinnosť na 100%. Rovnaký postup nastal aj pri vypracovaní protokolu v roku 2020.

44. Na základe trestného oznámenia žalovaného bola vec prešetrovaná OR PZ Trenčín pod číslom ČVS:ORP-113/DC-TN-2023-Be. Žalobca má za to, že došlo k odmietnutiu veci ešte v predprípravnom konaní. V prípade, ak by súd považoval za potrebné sa danou vecou zaoberať, žalobca navrhol,

aby bol ako dôkaz predložený predmetný spis za účelom preskúmania vyjadrenia SIEA v danej veci, ktoré predpokladá, že poverený policajt pri zodpovednom postupe zabezpečil. Je toho názoru, že v tomto súdnom konaní nie je dôvod spochybňovať ani preskúmavať cenové rozhodnutia URSO. Všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať správnosť rozhodnutí vydaných po preskúmaní podkladov a dôkazov správnym orgánom v administratívnom konaní. Preskúmanie administratívneho rozhodnutia je možné vykonať iba prostredníctvom zákonom ustanovených inštitútov, konkrétne riadnymi, mimoriadnymi opravnými prostriedkami a preskúmaním v správnom súdnom konaní vecne a miestne na to príslušnými súdmi. Okresný súd Trenčín nie je orgánom oprávneným preskúmavať správnosť administratívneho cenového rozhodnutia URSO, no má ho rešpektovať a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať. Na základe uvedeného nie je možné akceptovať námietky žalovaného navádzajúce súd k nerešpektovaniu rozhodnutí iných orgánov štátnej správy.

45. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa odvoláva proti výroku II. rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu v časti 3.110,36 Eur. V odvolaní žalovaného sa však nenachádzajú žiadne konkrétne odvolacie námietky vo vzťahu k výroku II., z ktorých by bolo možné vyvodiť namietanú nezákonnosť výroku II. rozsudku a zároveň je potrebné poukázať na ust. , ktoré žalovanému v tejto časti konania ako úspešnému účastníkovi konania neumožňuje podať odvolanie proti výroku II. rozsudku iba z dôvodu nesúhlasu s odôvodnením rozhodnutia v tejto časti. Na základe uvedeného považuje odvolanie proti výroku II. za nedôvodné.

46. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva proti výroku III. rozsudku o zastavení súdneho konania v časti 4.179,84 Eur, v odvolaní žalovaného sa nenachádzajú žiadne konkrétne odvolacie námietky vo vzťahu k výroku III., z ktorých by bolo možné vyvodiť namietanú nezákonnosť výroku III. rozsudku. Späťvzatie žaloby, resp. jej časti je výlučným procesným dispozičným právom žalobcu ako dominus litis a súd je povinný vôľu žalobcu rešpektovať. Jediná výnimka je uvedená v , podľa ktorej súd nezastaví konanie, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Zo strany žalovaného nebol k procesnému kroku žalobcu namietaný žiadny vážny dôvod nesúhlasu, a preto je výrok III. rozsudku zákonný. Pokiaľ mal žalovaný záujem nepripustiť späťvzatie žaloby, bolo jeho zákonným právom v konaní pred súdom prvého stupňa vzniesť konkrétne a zrozumiteľné tzv. vážne dôvody pre nesúhlas s takýmto postupom. Pokiaľ tak neučinil, nie je možné toto jeho procesné zlyhanie dodatočne aprobovať tým, že tieto námietky vznesie až v odvolacom konaní (dokonca ako odvolacie námietky), navyše spôsobom absolútne neurčitým.

47. Výrok IV. rozsudku je výrokom závislým na výrokoch I. až III. a žalovaný namieta jeho nezákonnosť výlučne iba ako následok ním tvrdenej nezákonnosti výrokov I. až III. rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že výroky I. až III. považuje žalobca za zákonné, žalovaný v odvolaní nenamieta spôsob výšky priznanej náhrady trov konania, považuje žalobca výrok IV. rozsudku za zákonný a odvolanie žalovaného proti nemu za nedôvodné.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd výroky I. až IV. rozsudku Okresného súdu Trenčín potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

49. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 12.04.2023 vyjadril žalovaný. Uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že v tomto spore prvostupňový súd iba nekriticky prevzal právny záver súdu v rozsudku sp.zn. zo dňa 15.5.2018 a dospel k záveru, že otázka platnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla je už medzi sporovými stranami vyriešenou otázkou a nestotožňuje sa s právnym posúdením žalobcu a jeho tvrdeniami. Súd založil svoje rozhodnutie vo veci na reálnej a faktickej dodávke tepla. Otázka platnosti alebo neplatnosti zmluvy o dodávke riešila a mala vplyv následne výlučne na titul. Rovnako má za to, že uvedeným postupom rozhodne nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, práve naopak, má za to, že prvostupňový súd sa vysporiadal s prejudiciálnou otázkou ústavne konformným spôsobom a riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom poukázal rovnako na citovaný judikát NS SR, v zmysle záverov ktorého postupoval súd aj v tomto prípade (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2012 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 3/2013 pod č. R 40/2013.

50. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. vyhovel žalobe , ale podstatné je, z akých dôvodov tak učinil. V danom prípade súd ustálil zmluvu ako neplatnú. Posúdením platnosti Zmluvy o dodávke

a odbere tepla sa súd v tomto konaní prejudiciálne zaoberal, čo konštatoval aj v samotnom rozsudku. Poukázal na bod 28.1 a 28.2 rozsudku.

51. Pokiaľ žalobca tvrdenia opiera o nález zo dňa 01.02.2022, predmetný judikát nemožno aplikovať na daný skutkový stav. Jednak je uvedené, že spor o ďalšej časti rovnakého peňažného nároku pokračuje a práve jeho konečný výsledok závisí od sporného právneho posúdenia veci a ďalej je podstatný bod 26 odôvodnenia, ktorý už žalobca neuviedol: Aj keby Ústavný súd akceptoval názor Najvyššieho súdu o prejudicialite (ktorý však neakceptuje), nemožno opomenúť, že Ústavný súd predchádzajúcim nálezom zrušil (už právoplatné) pôvodné rozsudky, čím prelomil možnú prejudicialitu odlišným právnym posúdením právneho vzťahu medzi sporovými stranami s kasačnými účinkami pre všeobecné súdy...

52. Žalovaný nevidí ako zákonný dôvod opätovnej potreby posúdenia platnosti zmluvy to, že žalobca tvrdí, že pre neho je posúdenie tejto otázky veľmi dôležité, keďže má uzavreté obdobné zmluvy aj s inými odberateľmi. V tomto ohľade žalovaný poukazuje na to, že žalobca súc si vedomý existencie zákonného ustanovenia, na ktorom bola založená konštatácia absolútnej neplatnosti vo vyššie uvedenom konaní medzi totožnými stranami sporu, upravil znenia zmlúv a v súčasnosti má podpísané s odberateľmi také znenia zmlúv, ktoré riešia obdobný nedostatok aktivity zo strany odberateľa tepla v tom smere, ak by neprodukoval objednávku tepla na ďalšie obdobie. Toto jeho konanie len dokazuje a dáva za pravdu záverom súdu, keďže bolo výlučne „chybou“ a kompetenciou žalobcu, ktorý v postavení monopolného dodávateľa komodity navrhol podpísať a podpísal také znenie zmluvy, ktoré v danom čase predpokladalo a vyžadovalo aktívny prístup odberateľa – vystavenie a podpísanie objednávky tepla na ďalšie obdobie. Rovnako absencia objednávky tepla neznamená vo všetkých prípadoch neplatnosť zmluvy automaticky, čo sa snaží žalobca tvrdiť. Takéhoto určenia by sa musela strana zmluvy domáhať alebo by musela za predpokladu vznesenej námietky byť prejudiciálne vyriešená. Žalobca udáva dôvody, prečo je podľa jeho názoru zmluva o dodávke a odbere tepla platná, pričom konkrétne argumentuje tým, že bola platne uzatvorená, je vo verejnom záujme, kedy je potrebné záujem jednotlivca korigovať a s neobjednaním množstva tepla zákon nespája sankciu neplatnosti zmluvy ani ukončenie jej účinnosti. Podľa názoru žalovaného uvedené tvrdenia a argumenty nie je možné v danom prípade považovať za dôvodné. Podstatné je v tomto prípade to, že od 01.01.2014 nedošlo k dohode o podstatnej obsahovej náležitosti medzi stranami, a to v množstve objednaného tepla, čím nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dodávke tepla. Predmetná zmluva je aj podľa stanoviska súdu v rozpore so zákonom, a preto je podľa od 01.01.2014 absolútne neplatná. Fakt, že žalovaný odmietol podpísať žalobcom predkladané dodatky svedčí o tom, že už nechcel, aby mu žalobca dodával teplo, a preto si u žalobcu teplo neobjednal. Žalovaný teda nechcel zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom.

53. Ako už vyššie uviedol, žalovaný sa stotožňuje s právnym záverom súdu ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o dodávke tepla, v dôsledku čoho následne prisúdený nárok nie je možné právne odôvodniť inak, ako bezdôvodné obohatenie, resp. plnenie bez právneho dôvodu. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa snaží namietať, že nie je pasívne vecne legitimovaný, keď poukazuje na judikatúru súdov Českej republiky a podľa žalobcu ide o účelové námietky, pretože žalovaný sám v konaní potvrdil, že plnenie od žalobcu prijal a okrem toho aj čiastočne uhradil má žalovaný za to, že vyjadrenie žalobcu je účelovo vytrhnuté z kontextu. V konaní vyhlasoval, že teplo bolo dodávané do objektu a nie, že plnenie prijal. To je v priamom rozpore s jeho ústnymi aj písomnými prejavmi a vznesenými námietkami. Žalovaný síce čiastočne uhradil žalobcom vystavené faktúry, avšak výlučne v miere, ktorú nespochybňuje, pričom vzhľadom na vnesené námietky nie je možné vyvodiť právny záver, že aj čiastočnou úhradou záväzku bol uznaný záväzok v plnom rozsahu.

54. Žalovaný namieta žalobcom prezentované tvrdenia ohľadne aplikácie judikatúry súdov Českej republiky. Žalobcovo vyjadrenie, že právna úprava Českej republiky je odlišná je absolútne vytrhnutá z kontextu. Štandardne sa aj v rozhodnutiach vyšších súdov SR uplatňuje a odvoláva na judikatúru súdov Českej republiky. Ide o bežný a zaužívaný jav vzhľadom na skutočnosť, že právne úkony medzi Českou a Slovenskou republikou boli totožné a naďalej sú veľmi podobné. Judikatúra je vzájomne aplikovateľná a relevantná rovnako aj v danom prípade. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu o tom, že existuje v ČR úprava povinnosti uzatvárať dodávateľské zmluvy na médiá výlučne s vlastníkmi, úprava je v zásade totožná ako v SR. Daný judikát poukazuje na to, že pre prípad vzniku sporu alebo potreby vyriešenia otázky, kto je skutočným odberateľom je dôvodné si nárok uplatniť od vlastníka objektu, ktorého právny vzťah k nehnuteľnosti je nesporný to bolo účelom, pre ktorý žalovaný na tento poukázal.

Práve z dôvodu ním vznesenej námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný nikdy nebol a nie je vlastníkom budovy, do ktorej žalobca teplo dodával. V tomto smere je jednoznačne relevantný a na daný prípad aplikovateľný judikát, ktorý žalovaný uviedol v odvolaní, a to rozsudok NS ČR z 18.02.2004 sp. zn. . Žalovaný považuje za nesporný fakt, že žalobca sa mal primárne domáhať plnenia od vlastníka nehnuteľnosti a skutkového stavu neexistencie platnej zmluvy. Žalobca ani nepreukázal, kto bol faktickým odberateľom, resp. v akej miere, keďže bolo zistené preukázané a nesporné, že predmetnú nehnuteľnosť užívali viaceré právne subjekty. Žalovaný opakovane namietal svoje postavenie strany sporu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, preto sa žalobca mal primárne a z opatrnosti domáhať plnenia od vlastníka nehnuteľnosti, ktorým žalovaný nie je.

55. Žalobca vo vyjadrení k údajným novotám v súdnom konaní konštatuje, že zo strany žalovaného došlo k novotám tým, že žalovaný doplnil a podal dňa 17.02.2023 doplnenie k odvolaniu, ku ktorému priložil ako prílohu Vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií (ďalej aj ako list „URSO“). Podľa žalobcu mal žalovaný dostatok času počas súdneho konania kedykoľvek požiadať URSO o odpovede a následné predloženie na súd. Žalovanému boli sprístupnené pozmeňované a aj originálne protokoly až v dôsledku dožiadania súdu v tomto konaní, preto logicky nemohol a nemal čo riešiť, keďže v rukách žiadne takéto dôkazy a podklady nemal. Logicky a dôvodne sa zároveň spoliehal na to, že konajúci súd sám vyhodnotí existenciu duálnych verzií totožných listín v rámci konania, najmä v rozsudku (čo legitímne očakával). Až potom, ako bol žalovanému doručený písomne vyhotovený rozsudok mal možnosť sa objektívne oboznámiť so závermi súdu, a to aj v súvislosti s namietanými protokolmi. V nadväznosti na závery súdu sa stalo zrejmým, že žalovaný musí sám riešiť v rámci zákonom stanovených možností tento namietaný nedostatok, keďže sa týmto súd nezaoberal. Z uvedeného dôvodu produkoval trestné oznámenie na príslušný orgán, aby tento prešetril skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu a rovnako následne mohol URSO požiadať o súčinnosť, pretože práve na základe záverov, s ktorými nesúhlasil, vedel koncipovať otázky. Podľa žalovaného neboli závery súdu ohľadom pozmeňovaných údajov v protokoloch správne, resp. tieto súd ani neoznačil ako rozporné, preto musel konať. Žalovaný požiadal URSO o sprístupnenie informácií až potom, ako sa dozvedel skutočnosti o pozmenených údajoch na protokoloch o hospodárnosti počas súdneho konania. Predkladaný list – odpoveď URSO nemohol žalovaný bez svojej viny uplatniť pred súdom skôr, keďže sporné otázky a ich existencia vyplynuli až na záver konania a zo samotného odôvodnenia prvostupňového rozsudku, voči ktorému sa žalovaný odvolal v riadne stanovenej zákonnej lehote. Odpoveď od URSO bola doručená dňa 13.02.2023, z toho dôvodu objektívne žalovaný nemohol tento dôkaz predložiť v lehote určenej pre podanie samotného odvolania.

56. K obvineniu žalobcu z falšovania protokolov o hospodárnosti sústav žalovaný v prvom rade zdôrazňuje, že absolútne popiera žalobcom prezentované skutočnosti o tom, že žalovaný žalobcu obvinil z falšovania protokolov a už vôbec nie počas celého konania. O existencii „dvoch druhov“ tejto listiny sa žalovaný dozvedel až zo spisu a toto sa riešilo na poslednom pojednávaní, resp. posledných dvoch. Žalovaný žalobcu neobvinil z falšovania protokolov, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že trestné oznámenie podal na neznámeho páchateľa. Žalovaný nemá objektívnu vedomosť o skutočnom páchateľovi a výlučne označil okruh účastníkov, ktorí zo zmenených údajov o účinnosti zariadení mali a mohli mať prospech. Takýmto subjektom bol nepochybne práve žalobca, na čo jediné žalovaný poukázal. Objektívne sa o falšovaní a pozmeňovaní údajov v protokoloch dozvedel až na konci konania na základe listín do spisu doručených po dožiadaní súdu. Už pri bežnom porovnaní bol na protokoloch zjavný nesúlad. Údaje a hlavne výsledky neboli identické napriek tomu, že sa jednalo o rovnaké listiny. Žalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že došlo ku konaniu v rozpore s a listiny boli pozmenené a sfalšované. V súvislosti s tým zistené skutočnosti oznámil na príslušný policajný orgán prostredníctvom trestného oznámenia. Je logické a samozrejmé, že žalovaný sa rozhodol pre podanie trestného oznámenia až potom, ako mu bol doručený rozsudok v písomnej forme, pretože práve z rozsudku sa stalo zrejmým, že súd sa namietaným vážnym trestným činom nezaoberal.

57. Tvrdenie žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu považuje žalovaný za absurdné, rovnako ako usvedčujúce o zvrátenosti a neprijateľnosti správania sa oboch subjektov. Hodnoty hospodárnosti tepelných zariadení práve z dôvodu ich vplyvu na cenotvorbu, ako aj fakt, že sa jedná o regulovaný trh a cenotvorbu sú výstupmi k tomu špeciálne určeného subjektu, ktorému zákon zveril túto kompetenciu. Jedná sa o štátnu agentúru SIEA, ktorej existencia má zabezpečiť ochranu spotrebiteľov a záruku objektivity a nezávislého prístupu k monopolným dodávateľom (v tomto prípade tepla). Akceptovať

vysvetlenie žalobcu, že došlo k zmene hodnôt na protokoloch, lebo tento objektívny ukazovateľ sa nepozdával žalobcovi je niečo, čo sa vymyká z akejkoľvek akceptovateľnej miery tolerancie a je v priamom rozpore so zákonom, jeho účelom a morálnym a etickým kódexom postupu štátnych orgánov pri svojej činnosti. Ďalej uviedol, že URSO ako jediný orgán má oprávnenie ustanoviť a určiť cenovú reguláciu v tepelnej energetike. Nemá žiaden nadriadený ani kontrolný orgán, ktorý by mal kompetenciu kontrolovať cenu stanovenú URSO, alebo rozhodovať o odvolaniach v danom procese. Preto sa nemožno stotožniť s názorom, že súd v zmysle môže posúdiť otázky o ktorých má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , nemôže o nich rozhodnúť a teda nemá právomoc predmetné cenové rozhodnutia URSO, resp. nimi schválenú maximálnu cenu tepla meniť. Žiaden iný orgán okrem súdu nemá právomoc ingerovať do rozhodovacej činnosti URSO, a to najmä za predpokladu, ak sa preukážu tak závažné skutočnosti dotýkajúce sa nielen žalovaného, ale súvisiace s verejným záujmom (všetkých konečných spotrebiteľov tepla).

58. Žalobca sa vyjadruje k odvolaniu žalovaného proti výroku II. a III. rozsudku tak, že voči ním údajne absentujú konkrétne odvolacie dôvody. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že odvolanie podával voči rozsudku v celom rozsahu, čo je z odvolania zjavné. Dôvody, pre ktoré nesúhlasí žalovaný s jednotlivými výrokmi súdu sú zrejmé zo samotného odôvodnenia, kedy potom, ako namietal výšku súm, ktoré boli uhradené a započítané nesprávne, logicky spôsobujú a predstavujú dôvod, pre ktorý žalovaný považuje za nesprávne aj zvyšné výroky, kde síce titul validný a akceptovateľný je daný, avšak sumy, ktoré súd ustálil číselne nesedia, preto sa voči nim odvolal.

59. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zotrváva na svojom v odvolaní prezentovanom odvolacom návrhu a žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, prípadne zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol.

60. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp. zn. -931 zo dňa 13. februára 2024 rozhodol, že pokračuje v konaní so Súkromnou spojenou školou so sídlom SNP 366/96, 018 51 Nová Dubnica, IČO:55 620 400, ako žalovaným, ktorý je právnym nástupcom pôvodného žalovaného Súkromná základná škola so sídlom SNP 366/96, 018 51 Nová Dubnica, IČO:36 129 046, a to s poukazom na to, že ku dňu 31.08.2023 došlo k zániku žalovaného na základe rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2023/9501:7-A2101 zo dňa 10.05.2023, ktorým rozhodnutím bol žalovaný vyradený zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky s poukazom na to, že ku dňu 01.09.2023 bola rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2023/9501:9-A2101 zo dňa 10.05.2023 zaradená do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky Súkromná spojená škola SNP 366/96, Nová Dubnica, ktorá sa stala právnym nástupcom zaniknutého žalovaného. Odvolací súd preto podľa rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného.

61. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec podľa ust. § a 380 ods. 1 , bez nariadenia pojednávania podľa ust. , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

62. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. .

63. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ust. , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a použitým dôkazom. Z titulu aplikácie ust. k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. ). V súlade

s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodní rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

64. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 zo dňa 31.07.2006, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla na vykurovanie a na prípravu TÚV pre objekt spotreby tepla pre budovu Súkromnej základnej škody súp.č. 96/366 na ulici SNP v Novej Dubnici. Žalobca sa na základe tejto zmluvy domáhal predmetnou žalobou zaplatenia sumy 54.614,66 Eur s príslušenstvom s poukazom na skutočnosť, že teplo na základe uvedenej zmluvy žalovanému dodával a tento zaň zaplatil len čiastočne.

65. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

66. Podľa bezdôvodným obohatení je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

67. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

68. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

69. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie predmetnú Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 vyhodnotil ako zmluvu neplatnú, a to z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín sp. zn. , ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti výpovede z tejto zmluvy ako predbežnú otázku riešil aj otázku platnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla a dospel k záveru, že predmetná zmluva je v zmysle od 1.1.2014 absolútne neplatná z dôvodu, že od 1.1.2014 nedošlo medzi stranami k dohode o jej podstatnej obsahovej náležitosti, a to o množstve objednaného tepla. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na nárok žalobcu aplikoval ust. , , a predmetnú sumu mu priznal titulom bezdôvodného obohatenia, vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanému aj naďalej teplo dodával, preto žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi za dodané teplo peňažnú náhradu. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedená peňažná náhrada predstavuje peňažný ekvivalent, v tomto prípade jeho cenu. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s právnym záverom súdu ohľadom absolútnej neplatnosti Zmluvy o dodávke tepla uzavretej medzi stranami sporu v roku 2006, keď sa súd podľa jeho názoru dôkladne vysporiadal s aplikovanou judikatúrou v bodoch 27.1-27.2 napádaného rozsudku, avšak medzi zásadné rozpory, ktoré vzniesol a s ktorými sa podľa jeho názoru súd vysporiadal až pri vyhlásení rozhodnutia bola námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

70. Odvolací súd konštatuje, že s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vznesenou žalovaným sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v bode 35 rozsudku. Na doplnenie uvádza, že v Zmluve o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 uzavretej s právnym predchodcom žalovaného dňa 31.07.2006 bola Súkromná základná škola ulica SNP 366/96 Nová Dubnica uvedená ako odberateľ a predmetom Zmluvy podľa čl. II. bod 1 bola dodávka a odber tepla pre objekt spotreby tepla pre budovu Súkromnej základnej škody súpisné číslo 96/366 ulica SNP v Novej Dubnici.

71. Dohodnutým odberným miestom podľa čl. III. bod 1 Zmluvy boli prízemné priestory budovy súp. č. 96/366 na ulici SNP v Novej Dubnici v miestnosti označenej ako „Meranie tepla“. Určené meradlo

sa nachádza na rozvodovom potrubí tepla na vykurovanie. V Zmluve bol ďalej dohodnutý maximálny tepelný príkon na odbernom mieste, objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok, podmienky dodávky tepla na prípravu TÚV, schválená alebo určená cena tepla a spôsob platby za dodané teplo vrátane výšky a termínu zálohových platieb. Dohodnuté boli aj termíny, lehoty a dôvody na zmenu a doplnenie zmluvy o dodávke a odbere tepla. K zmluve boli uzavreté aj Dodatky č. 1 – 4.

72. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie v spore, keď tvrdil, že nikdy nebol a nie je odberateľ v zmysle zákona o tepelnej energetike, k čomu z opatrnosti dokladá nájomné zmluvy na predmetnú budovu medzi mestom Nová Dubnica a Občianskym združením EDEN, z ktorého dôvodu má za to, že v tomto spore nie je osobou pasívne legitimovanou. To, že žalovaný nikdy nebol a nie je vlastníkom budovy, do ktorej je dodávané teplo, nespôsobuje podľa názoru odvolacieho súdu, že by nebol v konaní žalovaný pasívne legitimovaný. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa uzavretej Zmluvy o dodávke a odbere tepla bola ako odberateľ uvedená Súkromná základná škola, ulica SNP 366/96 Nová Dubnica a predmetom zmluvy bola dodávka a odber tepla pre objekt spotreby tepla pre budovu Súkromnej základnej školy, súp. č. 96/366 na ulici SNP v Novej Dubnici. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného, že nikdy nebol a nie je odberateľom v zmysle zákona o tepelnej energetike je nedôvodná, keďže podľa Zmluvy o dodávke a odbere tepla bol ako odberateľ uvedený právny predchodca žalovaného a podľa predmetu zmluvy bolo teplo dodávané priamo pre budovu Súkromnej základnej školy. Teda je zrejmé, že právny predchodca žalovaného bol odberateľom podľa zmluvy a aj v zmysle zákona o tepelnej energetike. Skutočnosť, že súd v konaní považoval Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 od 01.01.2014 za absolútne neplatnú, nespôsobuje podľa názoru odvolacieho súdu zmenu na strane pasívne legitimovaného subjektu, a to práve z toho dôvodu, že aj po 01.01.2014 dochádzalo k dodávaniu tepla zo strany žalobcu ako dodávateľa a zároveň k odberu tohto tepla zo strany žalovaného ako odberateľa. Správne však súd prvej inštancie potom, ako bolo zistené v inom súdnom konaní, že Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom priznal žalobcovi jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Nič na uvedenej skutočnosti nemení ani predložená Zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená podľa zo dňa 07.04.2004 medzi prenajímateľom - mestom Nová Dubnica a nájomcom - Občianske združenie EDEN so sídlom Trenčianska 726/60-14 Nová Dubnica, na základe ktorej prenajímateľ – mesto Nová Dubnica prenajal nájomcovi nebytové priestory uvedené v čl. I. (nebytový priestor č.96 umiestnený na prízemí a 1. poschodí v budove súp. č. XXX nachádzajúci sa na ulici SNP v Novej Dubnici). Odvolací súd zistil, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov spolu s dodatkami v tejto zmluve uzatvárala za Občianske združenie EDEN ako nájomcu A. B. C. ako štatutárny zástupca a zároveň zistil, že aj Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 uzatvárala za odberateľa – právneho predchodcu žalovaného A. B. C. ako riaditeľka školy. Je pravda, že vlastníkom nebytového priestoru, do ktorého bolo dodávané teplo je mesto Nová Dubnica, ktoré uzatvorilo s Občianskym združením EDEN ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetná nájomná zmluva nič nemení na tom, že samotnú Zmluvu o dodávke a odbere tepla uzatvoril žalobca s odberateľom Súkromná základná škola, ulica SNP 366/96 Nová Dubnica, ktorá škola sídli na adrese, ktoré priestory boli prenajaté podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov Občianskemu združeniu EDEN v zastúpení A. B. C. ako štatutárnou zástupkyňou a ktorých vlastníkom je mesto Nová Dubnica. Jednalo sa o Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú dva roky pred Zmluvou o odbere a dodávke tepla č. 77-1/2006, preto vzhľadom na vyššie uvedené zistenia neobstojí námietka žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by potom, ako bola zmluva vyhlásená za neplatnú už žalobca teplo do jeho objektu Súkromnej základnej školy nedodával, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi na zaplatenie súdom prvej inštancie priznanej sumy vznikol nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že Občianske združenie EDEN je zriaďovateľom žalovaného a aj to, že Občianske združenie EDEN bolo podľa predmetnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov len nájomcom predmetných priestorov, a to konkrétne na dohodnutý účel výchovno-vzdelávací proces a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace podľa ustanovení školského zákona. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že námietka žalovaného ohľadne pasívnej legitimácie v konaní je nedôvodná.

73. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj tvrdenie žalovaného, že ak žalobca napriek nevôli a nesúhlasu žalovaného podpisovať naďalej dodatky k zmluve teplo dodával, malo by byť dodávanie tepla zo strany žalobcu považované za dar. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk 1/1979, podľa ktorého na vrátenie poskytnutého plnenia alebo plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom,

že nie je povinný plniť, alebo ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať, inak by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi účastníkmi nedošlo napr. ku skrytému darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie z titulu neoprávneného majetkového prospechu a tiež poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť posúdené ako dar. Podľa žalovaného žalobca mal nepochybne a preukázateľne najneskôr od 15.05.2018 objektívnu vedomosť o tom, že Zmluva o dodávke tepla bola konajúcim súdom v inom konaní vyhodnotená ako absolútne neplatná a teda podľa názoru žalovanému by mal súd skúmať pre prijatie svojho záveru nielen postoj deklarovaný zo strany žalobcu, ale aj dôvody, pre ktoré plnil napriek neexistencii písomnej zmluvy, žalovaným deklarovanej nevôli a opakovanému vracaniu vystavovaných faktúr s prípisom o ich neuznaní.

74. S uvedeným záverom, ako bolo vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožnil. Žalobca dodával teplo žalovanému aj potom, ako súd dospel v konaní sp. zn. k záveru, že Zmluva o dodávke a odbere tepla je neplatná. Žalobca si aj v tomto súdenom prípade uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1-2006 zo dňa 31.07.2006 a na svojom názore, že predmetná zmluva je naďalej platná, zotrval aj potom, ako Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatná. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožnil a naďalej trvá na tom, že podľa jeho názoru je zmluva platná. Preto nemôže obstáť názor žalovaného, že potom, keď mal žalobca objektívnu vedomosť o tom, že Zmluva o dodávke a odbere tepla bola iným súdom vyhodnotená ako absolútne neplatná, už dodával žalovanému do objektu teplo ako dar. Z predložených faktúr odvolací súd zistil, že ich súčasťou sú rozpisy nákladov za jednotlivé obdobia, v ktorých žalobca špecifikuje jednotlivé typy tovaru a služby, ich obdobie, množstvo, cenu, údaje o meračoch. Je teda zrejmé, že ku každej jednotlivej faktúre pripojil žalobca rozpis nákladov s cenami, množstvom dodaného tepla, meracím miestom, číslom merača, počiatočným stavom, konečným stavom, a preto je aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nesporne preukázané, že žalobca fakturoval predmetnú dodávku tepla na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla, ktorú považoval a stále považuje za platne uzatvorenú, ktoré správanie žalobcu vylučuje tvrdenie žalovaného, že by dodával žalobca žalovanému teplo ako dar. V tomto prípade dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako osoba poskytujúca plnenie disponovala vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu a teda, že by takéto jej konanie mohlo byť posúdené ako dar. Žalobca plnil na základe podľa jeho názoru platne uzavretej Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006. V konečnom dôsledku sa s touto námietkou žalovaného vysporiadal aj Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. .

75. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj so závermi znaleckých posudkov tak, ako to vyplýva z odseku 37 napadnutého rozhodnutia, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

76. Pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 39 poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že cena tepla určená predmetnými cenovými rozhodnutiami ÚRSO nie je správna, keďže mala podľa žalovaného vychádzať z nesprávnych právnych údajov s tým, že žalovaný neoznačil konkrétne údaje v protokoloch, prílohách, prípadne iných listinách, ktoré mali byť zmenené, resp. sfalšované, teda mali byť nesprávne a podľa názoru súdu prvej inštancie neoznačil konkrétne cenové rozhodnutia URSO, ktoré považoval za nesprávne, keď súd prvej inštancie uviedol, že i keď v zmysle môže posúdiť otázky, o ktorých má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa nemôže podľa jeho názoru o nich rozhodnúť, ani nemá právomoc predmetné cenové rozhodnutia URSO, resp. nimi schválenú maximálnu cenu tepla zmeniť a pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že bol citovaným záverom súdu prijatého v bode 39 absolútne zarazený a tento považuje za radikálne rozporný so zisteným skutkovým stavom, keďže nemohol vzhľadom na jeho postavenie slabšej strany, kedy mu URSO odmietlo dať listiny ako dôkazy objektívne doložiť a preukázať jeho zistenia a podozrenia o nekalom počíňaní žalobcu, má odvolací súd za to, že pokiaľ bola cena tepla určená predmetnými cenovými rozhodnutiami URSO, táto bola určená správne, URSO je orgán, ktorý rozhoduje o cene tepla, rozhoduje o nej predmetnými cenovými rozhodnutiami, preto aj odvolací súd považoval konkrétne údaje v protokoloch za riadne stanovené a pokiaľ žalovaný k odvolaniu predložil Protokol o overení hospodárnosti prevádzky produkovaný agentúrou SIEA a URSOM, ktoré

mali a museli byť podľa názoru žalovaného obsahovo totožné, keď podľa jeho tvrdenia už pri zbežnom porovnaní týchto dokladov je zjavný nesúlad ohľadne výsledkov overenia hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ako aj podpisov a pečiatok uvedených na druhých stranách protokolu predložených SIEA a URSOM, konštatuje odvolací súd, že z predmetných dokladov nemožno vyvodiť právny záver o ich falšovaní, prípadne pozmeňovaní, z ktorých by bolo možné vyvodiť závery, na ktoré poukazuje žalovaný. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.11.2022 tvrdil, že „v rámci tohto konania bolo zjavne preukázané falšovanie úradných listín, ako aj tá skutočnosť, že ako podklady pre cenotvorbu boli doložené práve tieto sfalšované dôkazy...“ Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný svoje tvrdenia o falšovaní dokladov nijakým spôsobom nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nepodporil. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v tomto prípade došlo k vyriešeniu otázky – stanovenia ceny orgánom na to určeným, a pokiaľ dospel súd prvej inštancie k záveru, že takto určená cena tepla je správna, pri svojom rozhodovaní z nej aj vychádzal. Je zrejmé, že ak o tejto otázke – stanovenej cene tepla existuje právoplatné rozhodnutie kompetentného orgánu, stotožnil sa aj odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie, že schválenú maximálnu cenu tepla orgánom na to určeným – URSOm nemá právomoc zmeniť.

77. Pokiaľ žalovaný v doplnení odvolania predložil odpoveď Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 13.02.2023, o ktorú žiadal a tvrdil, že predložený list URSO zo dňa 13.02.2023 nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom skôr, pretože otázky, na ktoré opakovane žiadal odpovedať vyplynuli na záver konania vedeného pod sp. zn. a zo samotného prvostupňového rozsudku, voči ktorému musel podať odvolanie v zákonnej lehote, konštatuje odvolací súd, že žiadosť o sprístupnenie informácií na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podával žalovaný dňa 06.02.2023 tak, ako uvádza Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v liste zo dna 13.02.1026, keď píše, že dňa 06.02.2023 mu bola doručená žiadosť žalovaného. Rozsudok, proti ktorému podal žalovaný odvolanie bol žalovanému doručený dňa 19.01.2023, teda je zrejmé, že už žiadosť žalovaného o sprístupnenie informácií bola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví adresovaná po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že žalovanému nič nebránilo predmetnú žiadosť adresovať URSO už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd preto uvedené dôkazy a tvrdenia žalovaného nepovažoval za prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Nakoľko pri uplatnení uvedených tvrdení žalovaného neboli splnené podmienky pre prostriedky procesnej obrany, ktoré v zmysle možno použiť v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného uplatnené až po podaní odvolania neprihliadol.

78. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že súd pri rozhodovaní len poukázal na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15.05.2018, ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal prejudiciálne s otázkou neplatnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 zo dňa 31.07.2006 a z ktorého záveru vychádzal aj súd v súdenej veci, pričom záver Okresného súdu Trenčín o neplatnosti Zmluvy o dodávke tepla uvedený v odôvodnení rozsudku sp. zn. -340 zo dňa 15.05.2018 nenapĺňa atribúty prejudiciálne vyriešenej otázky, keď sa voči tomuto rozsudku nemohol žalobca odvolať, pretože jeho žalobe o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy bolo vyhovené a podľa jeho názoru sa prvostupňový súd s námietkami neexistencie podmienok prejudiciality vôbec nevysporiadal a nedal odpovede na konkrétne a dôležité právne otázky žalobcu, odvolací súd uvádza, že sa môže zaoberať pri svojom rozhodovaní len odvolacími námietkami odvolateľa, v tomto prípade žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že nová právna úprava ustanovuje v , že ak existuje rozhodnutie o otázke, ktorá je pre súd prejudiciálna, súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie prihliadol na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín v konaní sp. zn. , kde súd prejudiciálne vyriešil otázku neplatnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla a s jeho závermi sa v odôvodnení svojho rozhodnutia aj podrobne vysporiadal, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.

79. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade sa mohol pri svojom rozhodovaní zaoberať výlučne odvolacími námietkami žalovaného, ktorý proti rozhodnutiu podal odvolanie, nie však s námietkami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Pokiaľ dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, keďže v konaní bolo preukázané, že teplo žalobca žalovanému dodával, tento ho odoberal, dospel aj k záveru, že správne

súd prvej inštancie prihliadol a vysporiadal sa v odôvodnení svojho rozhodnutia so záverom súdu o neplatnosti zmluvy v konaní sp. zn. .

80. Vzhľadom na uvedené odvolací súd po preskúmaní veci mal za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu normu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné otázky v konaní pred súdom prvej inštancie vznesené a dokazovanie bolo vykonané plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v .

81. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej prvej a štvrtej výrokovej vete podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

82. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že napáda rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda aj vo výroku II., v ktorom súd o zaplatenie sumy 3.110,--Eur žalobu zamietol a vo výroku III., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.179,84 Eur zastavil, poukazuje odvolací súd na ust. v spojení s s tým, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje a odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu, výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Keďže II. a III. výrokom súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol a v časti konanie zastavil, nebolo týmito výrokmi rozhodnuté v neprospech žalovaného, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti druhej a tretej výrokovej vete rozsudku okresného súdu podľa ust. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

83. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný voči žalovanému v rozsahu 100%.

84. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

– 1 –

-940

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).