Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/158/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Advokátska kancelária 811 07 Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. č. XX, zastúpený splnomocneným advokátom Mgr. Petrom Volochom, so sídlom Advokátska kancelária 905 01 Senica, Hollého 745/34, o zaplatenie 4.672,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania -246 zo dňa 21. mája 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. -246 zo dňa 21. mája 2019 vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 341,62 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil podľa a (ďalej „“) v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby. Výrokom II. rozsudku okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu a výrokom III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

1.1. V odôvodnení rozsudku konštatoval okresný súd skutkový a právny základ uplatneného nároku, ktorého sa domáhal pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom v Bratislave, ako právny nástupca Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, ako úverového veriteľa, voči žalovanému, úverovému dlžníkovi, na zaplatenie sumy 4.672,28 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01.09.2015 do zaplatenia na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8013953 zo dňa 13.10.2004 (ďalej „zmluva o úvere“), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička/úver vo výške 5.000,- eur. V zmysle dojednaných podmienok mal žalovaný splácať úver v pravidelných 36.-tich mesačných splátkach v sume 170,81 eur, pri celkovej čiastke úveru 6.149,16 eur, pri ročnom úroku 14,90 %, RPMN 14,9 % a termíne konečnej splatnosti úveru 10/2017. Žalovaný na úver uhradil sumu 854,05 eur. Veriteľ predžalobnou upomienkou zo dňa 27.06.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. K úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote nedošlo a veriteľ dňa 19.08.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26.08.2015.

1.2. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že po podaní žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. Bratislava, ako pôvodného žalobcu, na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. Bratislava na základe rámcovej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a okresný súd uznesením č.k. -181 zo dňa 29.01.2019, právoplatným dňa 05.03.2019, pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu a z konania vystúpil pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka,

a.s., Bratislava, IČO: 31 320 155 a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 831 154, ako nový žalobca.

1.3. Následne okresný súd v dôvodoch rozsudku konštatoval procesnú obranu žalovaného, ktorý spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, spochybnil poskytnutie úveru, keď namietal, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že žalovanému sumu pôžičky/úveru skutočne na jeho účet poukázal, napr. výpisom z účtu. Žalobca nemá nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.672,28 eur od 01.09.2015 do zaplatenia, pretože tento úver je podľa názoru žalovaného bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne vzniesol námietku premlčania jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru. Splatnosť mala nastať dňa 13.10.2014 v nasledujúcich dátumoch splatnosti, spolu malo byť podľa zmluvy uhradených 36 splátok po 170,81 eur. Žalobca podal na súd žalobu dňa 12.06.2018, po uplynutí premlčacej doby prinajmenšom prvých 8 splátok. Trojročná premlčacia doba uplynula 20.04.2018. Žalovaný tak namietol premlčanie celej žalovanej sumy.

1.4. Súd prvej inštancie, pokiaľ mal povinnosť uplatnený nárok právne posúdiť, citoval v odôvodnení rozsudku ustanovenia a upravujúce späťvzatie a čiastočné späťvzatie žaloby (ohľadom výroku I. rozsudku, ktorým konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia sčasti zastavil) a ohľadom právneho posúdenia zvyšného nároku okresný súd citoval už len ustanovenia a , upravujúce premlčanie a . Následne súd prvej inštancie vyvrátil námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu a konštatoval, že z Notárskej zápisnice N 3283/2017 zistil, že dňa 11.12.2017 obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, IČO: 35 925 135, predložila projekt rozdelenia zlúčením na Consumer Finance Holding, a.s., Všeobecnú úverovú banku, a.s. a VÚB Leasing, a. s., s opisom rozdelenia majetku a záväzkov. Žalobca následnou rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 preukázal, že postupcovia Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila na postupníka Intrum Slovakia s.r.o. pohľadávku voči žalovanému, čím bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu.

1.5. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania, vznesenou žalovaným a v bode 9. odôvodnenia uviedol: „Právny predchodca žalobcu oznámil predčasnú splatnosť úveru svojim oznámením zo dňa 26.08.2015 a v tomto oznámení vyslovene uvádza, že žalovaného v predžalobnej upomienke vyzval na doplatenie splátok a na stratu výhody splátok. Nakoľko však žalovaný splátky v lehote v predžalobnej upomienke neuhradil, žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlh sa stal splatným v celom rozsahu. V predmetnej predžalobnej upomienke z 27.06.2015, ktorá predchádzala tomu zosplatneniu, na ktoré sa zosplatnenie výslovne odvoláva je uvedené doslova, že upozorňujeme vás, že ak do 05.08.2015 nedôjde k úhrade splatnej v mesiaci 4/2015, bude Consumer Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo k nesplneniu splátky v mesiaci splatnej v apríli 2015, teda do 20.04.2015. Trojročná premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh tak uplynula 20.04.2018 a žalobca však podal žalobu na súd až dňa 12.06.2018, teda po uplynutí premlčacej doby celého zosplatneného dlhu. Celý dlh sa stal splatný 20.04.2015 ku splatnosti tej splátky, pre ktorú vyhlásili predčasnú splatnosť úveru. Celý úver sa stal splatný 20.04.2015. Premlčacia doba plynie od 20.04.2015, preto celý dlh je premlčaný. V predžalobnej upomienke je jednoznačné, že ide o splátky 4/2015. Tu však žalobca trvá na tom, že predmetná úverová zmluva nemá také vady, pre ktoré by bolo možné úver považovať za bezúročný, za bezpoplatkov. Dlžník platil to čo mal podľa zmluvy napísané, nemožno pokladať, že si predplácal splátky.“

1.6. V ďalším bodoch odôvodnenia rozsudku (body 10., 11., 12. a 13.) súd prvej inštancie zdôvodnil výrok I. rozsudku o čiastočnom späťvzatí žaloby, v dôsledku ktorého výrokom I. konanie v sčasti 341,62 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01.09.2019 do zaplatenia zastavil v súlade s ustanoveniami a .

1.7. Po citácii ustanovení , a súd prvej inštancie v bode 17. rozsudku uviedol: „Vzhľadom na to, že súd posúdil v súlade s , Zákona úver ako bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na nerozpísanie presného termínu splatnosti splátok ako aj na RPMN, výška pohľadávky je nižšia než si uplatňoval žalobca v žalobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal doručenkou, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo doručované žalovanému, súd posúdil námietku premlčania žalovaného tak, že od splatnosti jednotlivých splátok do

podania žaloby 12.06.2018 sú jednotlivé splátky vo výške mesačne 170,81 Eur premlčané. Splatnosť splátky vyplýva od 20.03.2015 do 30.04.2018, vzhľadom na to, že uplynula trojročná premlčacia doba, súd považoval pohľadávku v celom rozsahu za premlčanú, a preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Trojročná premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh uplynula 20.04.2018. Žalobca podal žalobu na súd 12.06.2018, teda po uplynutí premlčacej doby celého dlhu.“

1.8. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie s poukazom na , , a zdôvodnil výrok III. rozsudku o trovách prvoinštančného konania a konštatoval, že v časti späťvzatej sumy 341,62 eur nebola žaloba dôvodná, v zamietajúcej časti zvyšnej pohľadávky bol žalovaný úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II a III. podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa ustanovenia . Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu z dôvodu uplynutia 3 ročnej premlčacej doby, žalobca nepovažuje za správne. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je naviac nejasné a vnútorne rozporné, keď súd premlčanie odvodil od predčasnej splatnosti úveru, ku ktorej malo dôjsť k 20.4.2015 (odsek 9 napadnutého rozhodnutia), zároveň z dôvodu nepreukázania doručenia vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru posúdil za premlčané jednotlivé splátky vo výške 170,81 eur do podania žaloby k 12.6.2018 (odsek 17 napadnutého rozhodnutia). Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nezodpovedá požiadavke riadneho presvedčivého rozhodnutia v zmysle a pre jeho vnútornú rozpornosť je nepreskúmateľné.

2.1. Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s jeho názorom o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, namieta nesprávne posúdenia plynutia premlčacej doby. Citoval ustanovenie , ktorého druhá veta priamo odkazuje na , z ktorého vyplýva oprávnenie veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Ak by súd prvej inštancie pri ustálení predčasného zosplatnenia správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie prvá veta na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa 12.6.2018 mohli podliehať splátky splatné od 20.4.2015 do 20.5.2015. Premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu, ku ktorému došlo dňa 19.8.2015, t.j. splátok splatných od 20.7.2015 a nasl., by posúdil podľa druhá veta . Listom zo dňa 26.8.2015 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.8.2015, čo žalovaný nerozporoval. V predžalobnej upomienke bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu len upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru do budúcna. Žaloba bola na súde podaná dňa 12.6.2018 a tak nezaplatená splátka úveru, splatná dňa 20.6.2015 a časť zosplatneného úveru, pozostávajúceho zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu splatných od 20.7.2015, premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala v zmysle druhá veta plynúť od 21.7.2015.

2.2. Odvolateľ ďalej argumentuje, že ustanovenie neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby, vyplýva z neho len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Podporne odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. -74 a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -110 zo dňa 30.4.2018.

2.3. Odvolateľ ďalej uviedol, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia , teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením , ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.4.2015, právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom

20.7.2015, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky a od tohto dňa aj podľa názoru odvolateľa začala plynúť premlčacia doba 3 rokov. Je neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu nie je možné použiť ani výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad zmluvného ustanovenia, ale ustanovenie zákonné, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu. Podporne odvolateľ odkázal a citoval z rozhodnutí NS ČR sp. zn. a sp. zn. . Pokiaľ aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že k predčasnému zosplatneniu nedošlo pre nedoručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovanému, v takom prípade by jednotlivé splátky úveru mali samostatný režim plynutia premlčania a splátky od splátky splatnej dňa 20.6.2015 do 20.10.2017 by premlčané neboli.

2.4. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie len okrajovo v odseku 17 napadnutého rozhodnutia uviedol, že úver je bezúročný, avšak bez bližšieho zdôvodnenia tohto zistenia. Pokiaľ bezúročnosť mala spôsobiť absencia termínu splatnosti splátok, tento názor je nesprávny, keďže podľa názoru odvolateľa splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20.dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20.dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Splatnosť prvej splátky k 20.11.2014 je uvedená aj priamo v čl. VII úverovej zmluvy, so splatnosťou splátok k 20. dňu v mesiaci. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 13.10.2014, splatnosť prvej úverovej splátky tak nastala 20.11.2014, konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 36 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala dňa 20.10.2017. Žalovaný ako spotrebiteľ mal tak možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy. Taktiež termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 10/2017 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do októbra 2017. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20.dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií.

2.5. Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je odvolateľovi zrejmé, v čom má spočívať „vada RPMN“. RPMN v úverovej zmluve na základe vstupných parametrov, ako výška úveru, výška splátky, počet splátok, bola vyčíslená správne vo výške 14,90 %. Správnym a náležitým zistením skutkového stavu veci, ako aj správnym právnym posúdením veci, by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v žalobcom upravenom rozsahu. Na základe týchto námietok odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4330,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 4330,66 eur od 1.9.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, hoci mal na to vytvorený procesný priestor v súlade s ustanovením .

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej „krajský súd“, alebo „odvolací súd“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch II. a III. podľa ustanovenia zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V ustanovení sú citované vady, pre ktoré je možné, respektíve nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, prípadne vnútornú rozpornosť, zmätočnosť vlastných úvah súdu a jeho právnych záverov, vnútornú nekonzistentnosť a nedostatočnú argumentačnú a právnu presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu až do takej miery, že spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko sa tým stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia

prípadných opravných prostriedkov a odníma sa im tým možnosť riadne konať pred súdom. Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu.

6. Odvolací súd, oboznámiac sa s dôvodmi odvolania a s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku, v plnej miere dáva za pravdu a stotožňuje sa s odvolacími argumentmi žalobcu, že závery a právne posúdenie súdu tak, ako sú obsiahnuté v bodoch 9. a 17. odôvodnenia rozsudku, sú vo svojom obsahu nejasné a navyše celkom zjavne vnútorne rozporné a tým nepreskúmateľné.

7. Podľa ustanovenia , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne riadne zdôvodnené odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý súdny proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z početných rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a presvedčivé a riadne zdôvodnené odôvodnenie rozhodnutia () a tak nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís súd dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (viď napr. , , ). Rozhodnutie súdu musí logicky vyplývať z právnej normy, prípadne z ďalších úvah uvedených v rozhodnutí (myšlienkových krokov, resp. premís), no v neposlednom rade odôvodnenie rozhodnutia súdu a úvahy a závery obsiahnuté v jednotlivých častiach odôvodnenia rozhodnutia musia na seba logicky nadväzovať a v záveroch súdu sa vzájomne dopĺňať a podporovať, nie vyvracať.

9. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatuje právnu nepresvedčivosť, zmätočnosť a vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, najmä ohľadom právneho posúdenia a následne vyvodených právnych záverov o premlčaní uplatneného nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nezodpovedá požiadavke riadneho presvedčivého rozhodnutia v zmysle a pre jeho vnútornú rozpornosť je nepreskúmateľné. Vnútorná rozpornosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku sú z hľadiska vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom zásadné.

10. Odvolací súd pokiaľ vyčíta napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie jeho nepreskúmateľnosť, zmätočnosť a vnútornú rozpornosť, poukazuje na konkrétne časti dôvodov uvádzaných súdom v odôvodnení rozsudku. Súd na jednej strane vyslovil v bode 9. odôvodnenia rozsudku : „V predmetnej predžalobnej upomienke z 27.06.2015, ktorá predchádzala tomu zosplatneniu, na ktoré sa zosplatnenie výslovne odvoláva je uvedené doslova, že upozorňujeme vás, že ak do 05.08.2015 nedôjde k úhrade splatnej v mesiaci 4/2015, bude Consumer Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo k nesplneniu splátky v mesiaci splatnej v apríli 2015, teda do 20.04.2015. Trojročná premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh tak uplynula 20.04.2018 a žalobca však podal žalobu na súd až dňa 12.06.2018, teda po uplynutí premlčacej doby celého zosplatneného dlhu. Celý dlh sa stal splatný 20.04.2015 ku splatnosti tej splátky, pre ktorú vyhlásili predčasnú splatnosť

úveru. Celý úver sa stal splatný 20.04.2015. Premlčacia doba plynie od 20.04.2015, preto celý dlh je premlčaný.“ Po konštatovaní týchto záverov o premlčaní celého dlhu v dôsledku jeho predčasného zosplatnenia pre nesplnenie omeškanej splátky v apríli 2015, teda so záverom, že súd prvej inštancie posudzoval počiatok premlčacej doby celého dlhu od 20.04.2015 (navyše so zmätočným konštatovaním, že od tejto doby sa stal dlh „splatným“, pritom celkom zjavne mal súd v úmysle poukázať na to, že od tohto dátumu omeškanej splátky posudzoval premlčanie celého predčasne zosplatneného dlhu, keďže je zrejmé z listinných dôkazov (a konštatoval to aj súd v inej časti svojho odôvodnenia), že celý dlh bol predčasne zosplatnený ku dňu 19.08.2015), potom v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie v bode 17. rozsudku uviedol : „Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal doručenkou, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo doručované žalovanému, súd posúdil námietku premlčania žalovaného tak, že od splatnosti jednotlivých splátok do podania žaloby 12.06.2018 sú jednotlivé splátky vo výške mesačne 170,81 Eur premlčané. Splatnosť splátky vyplýva od 20.03.2015 do 30.04.2018, vzhľadom na to, že uplynula trojročná premlčacia doba, súd považoval pohľadávku v celom rozsahu za premlčanú, a preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Trojročná premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh uplynula 20.04.2018. Žalobca podal žalobu na súd 12.06.2018, teda po uplynutí premlčacej doby celého dlhu.“

11. Odvolaciemu súd (a zjavne ani stranám sporu) tak nie je zrejmé, či súd prvej inštancie mienil posúdiť počiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od splatnosti poslednej nesplnenej splátky tak, ako to vyplýva z poslednej vety (ako to konštatoval v bode 9. odôvodnenia rozsudku), alebo od splatnosti jednotlivých splátok do podania žaloby 12.06.2018 (ako to výslovne vyplýva z odôvodnenia rozsudku obsiahnutého v bode 17.), čo sú zásadné logické a obsahové nezrovnalosti a vnútorná rozpornosť v právnych úvahách a v záveroch, ku ktorým súd pri rozhodovaní o premlčaní nároku žalobcu dospel. Odvolací súd pritom poznamenáva, že z odôvodnenia v bodu 17. vyplýva, že súd prvej inštancie zjavne smeroval svoje úvahy k záveru, že nepovažoval predčasné zosplatnenie celého dlhu za účinné, nakoľko mal pochybnosti o zachovaní zákonných požiadaviek pre účinné predčasné zosplatnenie celého úveru, keď doslova uviedol: ... „Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal doručenkou, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo doručované žalovanému,...“, potom následne ako dôsledok tejto skutočnosti ... „súd posúdil námietku premlčania žalovaného tak, že od splatnosti jednotlivých splátok do podania žaloby 12.06.2018 sú jednotlivé splátky vo výške mesačne 170,81 Eur premlčané.“ Je tak nejasné, či súd považoval úver za účinne predčasne zosplatnený (keď od zročnosti nesplnenej splátky posudzoval premlčanie tak, ako si zdôvodnil v bode 9. Odôvodnenia), alebo naopak, nepovažoval predčasné zosplatnenie celého úveru za právne účinné, z dôvodu, že žalobca nepreukázal doručenkou, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo doručované žalovanému (teda zrejme mal súd prvej inštancie za to, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru požadované ustanovením . Odvolací súd však zdôrazňuje, že pokiaľ aj mal súd eventuálne v úmysle takto uvažovať, uvedené zákonné ustanovenie, od ktorého si zrejme vyvodzoval svoje závery - a napokon ani žiadne iné upravujúce spotrebiteľské zmluvy - vo svojom rozhodnutí vrámci právneho posúdenia veci necitoval a teda ani neaplikoval. Práve aj nedostatočná aplikácia konkrétnych právnych ustanovení, podľa ktorých súd prvej inštancie zrejme mal v úmysle vec právne posúdiť, je aj ďalším závažným a zásadným nedostatkom riadneho, presvedčivého a právne vyargumentovaného rozhodnutia súdu.

12. Podľa ustanovenia , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. V súvislosti s úvahami súdu prvej inštancie, naznačenými v bode 17 odôvodnenia, však odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie zdôrazňuje, že táto zákonná úprava pre účinnosť predčasného zosplatnenia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy upravuje určité podmienky vyplývajúce z hypotézy tohto zákonného ustanovenia, avšak požiadavka preukázania doručenia oznámenia veriteľa o predčasnom zosplatnení plnenia v tomto zákonnom ustanovení obsiahnutá nie je. Toto zákonné ustanovenie požaduje (preukázateľné) upozornenie spotrebiteľa na jeho omeškanie a na možnosť uplatnenia práva veriteľa podľa v lehote nie kratšej ako 15 dní po tom, ako je spotrebiteľ v omeškaní najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania. Z obsahu listinných dôkazov obsiahnutých v predloženom spise potom odvolací súd konštatuje, že na č.l. 15 spisu sa nachádza takáto upomienka s

výslovným upozornením na oprávnenie veriteľa (ešte pôvodného subjektu - Consumer Finance Holding) úver predčasne zosplatniť, pričom táto upomienka - výzva a upozornenie je datované dňa 27.06.2015 (pre nesplnenie splátky v mesiaci 4/2015, čo je v nej výslovne uvedené), pričom žalobca predložil listinný dôkaz o tom, že doručoval toto oznámenie- výzvu a upozornenie žalovanému (č.l. 15 p.v. spisu a č.l. 16 spisu). Z obsahu spisu je taktiež zrejmé, že veriteľ pristúpil k predčasnému zosplatneniu celého dlhu pre nezaplatenú splátku 4/2015 až v mesiaci august 2015 (č.l. 11 spisu), teda nie skôr ako po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú písomne upozornil spotrebiteľa na možnosť predčasného zosplatnenia a možnosť výkonu práva veriteľa podľa . Po konštatovaní týchto skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu je potom viac než pochybný záver súdu prvej inštancie, že pre „nepreukázanie doručenkou, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo doručované žalovanému,“, súd bol oprávnený neprihliadať na predčasné zosplatnenie celého dlhu, keď v bode 17. odôvodenia rozsudku v rozpore s jeho vlastnými úvahami obsiahnutými v bode 9. posudzoval „námietku premlčania žalovaného tak, že od splatnosti jednotlivých splátok do podania žaloby 12.06.2018 sú jednotlivé splátky vo výške mesačne 170,81 Eur premlčané.“ Po tom, ako súd prvej inštancie konštatoval v bode 9., že posudzoval splatnosť celého dlhu a to od splatnosti poslednej nesplnenej splátky, je potom jeho následné konštatovanie a závery v bode 17., že posudzoval premlčanie od splatnosti jednotlivých splátok do podania žaloby 12.06.2018 vnútorne rozporné, zmätočné a tým sú úvahy súdu prvej inštancie pre odvolací súd nepreskúmateľné, keďže nie je z odôvodnenia rozsudku celkom zjavne zrejmé, od kedy posudzoval súd prvej inštancie premlčanie a či celého nároku (predčasne zosplatneného, teda od splatnosti poslednej nesplnenej splátky), ale premlčanie jednotlivých splátok od splatnosti jednotlivých splátok.

14. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že je zmätočné a riadne nezdôvodnené (a to aj pre absenciu konkrétnej citácie o spotrebiteľských úveroch) aj konštatovanie obsiahnuté v prvej vete bodu 17 odôvodnenia rozsudku, keď súd prvej inštancie len jedinou vetou, bez bližšieho zdôvodnenia svojich záverov a úvah, uviedol : „Vzhľadom na to, že súd posúdil v súlade s , Zákona úver ako bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na nerozpísanie presného termínu splatnosti splátok ako aj na RPMN, výška pohľadávky je nižšia než si uplatňoval žalobca v žalobe.“ Táto úvaha súdu prvej inštancie (okrem toho, ako už bolo zdôraznené, že nie je právne zdôvodnená), nie je celkom zjavne ani konzistentná s úvahami súdu o premlčaní celého nároku, pretože pokiaľ súd mal za to, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný v celom rozsahu, akékoľvek úvahy o bezúročnosti a bezpoplatkovosti premlčaného nároku zo spotrebiteľského úveru sú už nadbytočné a bez právnej relevancie.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním dotknutom meritórnom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách prvoinštannčého konania podľa ustanovenia zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho, zmätočného a vnútorne rozporného odôvodnenia a právneho posúdenia veci, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu, súd prvej inštancie nesprávne rozhodol a týmto nesprávnym procesným postupom tak znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva a tak došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Odvolací súd následne vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s riadnym a náležite právne i skutkovo zdôvodneným rozhodnutím.

16. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí ( ).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).