Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová v spore žalobcu: T. M., W.. X.XX.XXXX, F. L. Š., V. V. XXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ján Slovinský, advokát, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, IČO: 50525158, proti žalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, 2/ H. H. L..C..I.., Q., T. XX, K.: XX XXX XXX, právne zast. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava, IČO: 51 003 848 3/ Y. C. L..C..I.., F., W. X, K.: XX XXX XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Trnava, Hlavná 11, IČO: 47 254 581 a 4/ Y.. K. N., W.. XX.XX.XXXX, F. E. Č.. XXX, v konaní o určenie neplatnosti dražby, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný v 2. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný v 3. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný v 4. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa XX.X.XXXX podal žalobca na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná opakovaná dražba, ktorá sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX I. XX:XX hod. na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova, so sídlom Letná 41, 052 01 Spišská Nová Ves, okres Spišská Nová Ves, navrhovateľom ktorej bola T. L. L., E..L.., K.: XX XXX XXX, dražobníkom bol H. H. L..C..I.., K.: XX XXX XXX, priebeh ktorej osvedčil notárskou zápisnicou notár JUDr. Ľubomír Ondov a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, a to :

- L., L.. Č.. XXX W. T. C.. „. Č.. XXX/XX, C. H.,

- T. C.. „. Č.. XXX/XX I. U. XXX Y., I. T.,

- T. C.. „. Č.. XXX/XX I. U. XXX Y., I. T.,

- T. C.. „. Č.. XXX/XX I. U. XXX Y., A. T. E. W., A. W. N. Č.. XXX U. I. Ú. L. W. U., V..Ú.. E., obec E., I. L. W. U., U. U.: Y.. K. N., C.. N., W.. XX.XX.XXXX, M. F. E. XXX, XXX XX N., SR, v podiele 1/1, je neplatná a zároveň, aby určil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Uviedol, že na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova, so sídlom Letná 41, 052 01 Spišská Nová Ves, okres Spišská Nová Ves sa dňa XX.XX.XXXX I. XX:XX hod. uskutočnila dobrovoľná opakovaná dražba, navrhovateľom ktorej bola T. L. L., E.. L.., K.: XX XXX XXX, dražobníkom bol H. H. L..C..I.., K.: XX XXX XXX, a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, a to stavba, L.. Č.. XXX W. T. C.. „. Č.. XXX/ XX, C. H., T. C.. „. Č.. XXX/XX I. U. XXX Y., I. T., T. C.. „. Č.. XXX/XX I. U. XXX Y., I. T., T. C.. „. Č.. XXX/XX I. U. XXX Y., zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. 260 vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, V.. Ú.. E., I. E., okres Spišská Nová Ves, vo vlastníctve žalovanej v 4. rade. Ako účastník sa na dražbe zúčastnil aj žalobca. Vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade, a to na základe uskutočnenia žrebu, keďže účastníci dražby urobili zhodné podania. O priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby, a to JUDr. Ľubomírom Ondovom, ktorú navrhol vyžiadať a ktorá obsahuje jeho námietky ako aj námietky ďalšieho účastníka dražby k priebehu dražby. Vydražiteľovi bol udelený príklep na základe žrebu. Žrebovanie sa uskutočnilo tak, že licitátor do priesvitnej nádoby, ktorej primárnym účelom je misa na oriešky vložil veľké zložené lístky s označením č. 1, č. 2 a č. 3, pričom čísla na lístky licitátor vpísal vopred pred zrakmi účastníkov, pričom lístok č. 3 patril vydražiteľovi. Lístky vkladal licitátor v poradí podľa predchádzajúcej vety, pričom ich ukladal na seba. Poloha lístkov po vložení do nádoby bola teda taká, že na spodku bol lístok č.1, na ňom lístok č. 2 a na lístku č. 2 - celkom na vrchu, bol lístok č. 3, ktorý patril vydražiteľovi. Po vložení lístkov malo dôjsť k ich premiešaniu, premiešanie však bolo zo strany licitátora iba formálne a spočívalo v slabom „pohŕkaní“ nádobou zo strany na stranu. Po tomto formálnom premiešaní lístky ostali v rovnakej polohe, ako ich tam vložil licitátor, a teda naukladané na seba, pričom na spodku bol lístok č.1 , na ňom lístok č. 2 a na lístku č. 2 lístok č. 3. Následne potom licitátor vyžreboval hmatom vrchný lístok, teda lístok č. 3, ktorý patril vydražiteľovi. Poukázal na ustanovenie , , o dobrovoľných dražbách. Konštatoval, že v zmysle právnej teórie existuje množstvo dôvodov pre určenie neplatnosti dražby. Môže to byť napríklad, že:

- záložca nie je vlastníkom predmetu dražby,

- predmet dražby nemožno dražiť,

- záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť,

- zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť,

- pohľadávka nie je splatná,

- hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej nehnuteľnosťou neprevyšuje 2.000,- Eur,

- navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby,

- dražobník nemá oprávnenie na výkon dražieb,

- oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom,

- znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom,

- zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe,

- nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu dražby,

- dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu,

- predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než ustanovuje zákon,

- výťažok dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom,

- akákoľvek iná formálna alebo procesná vada dražby. Tvrdil, že dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu, keďže počas dražby došlo k závažným procesným vadám dražby, ktoré sa týkajú vyžrebovania vydražiteľa. Priebeh a spôsob žrebovania totiž nezaručoval náhodnosť výberu vydražiteľa z účastníkov dražby, naopak, vytvoril priestor na manipuláciu s výsledkami žrebovania. V prvom rade napádal samotnú nádobu s lístkami v ktorej mali byť lístky zamiešané. Táto nádoba je malá a nevhodná na účel žrebovania. Lístky boli ukladané do nádoby na seba a boli takej veľkosti, že pri pohybe s predmetnou nádobou - miskou na oriešky nemohlo ani dôjsť k reálnemu premiešaniu lístkov, keďže vzhľadom na veľkosť nádoby a veľkosť lístkov poukladaných na seba v nádobe už nebol priestor na ich pohyb a už vôbec nie na premiešanie. Licitátor v zmysle šiestej strany priloženej zápisnice o dražbe zdvihol nádobu nad hlavu a premiešal ňou, pričom reálne sa to uskutočnilo tak, že nádobou slabo pohýbal zo strany na stranu, a teda nedošlo k reálnemu premiešaniu lístkov. Keďže nedošlo k reálnemu premiešaniu lístkov, tieto ostali v nezmenenej polohe v poradí v akom ich licitátor do misky ukladal a teda pre licitátora nebolo problém vytiahnuť lístok vydražiteľa číslo 3, ktorý sa nachádzal na samom vrchu tak, ako ho pred tým licitátor uložil. Napádal aj spôsob zamiešania lístkov, keďže licitátor mohol vedieť, že vzhľadom na veľkosť lístkov a nádoby nedôjde k premiešaniu lístkov a preto mal premiešanie vykonať iným spôsobom, zaručujúcim náhodnosť výberu. Nie je mu jasný dôvod, pre ktorý tak licitátor neurobil, avšak môže ísť o účelové konanie v snahe udeliť

príklep vopred určenému vydražiteľovi, keďže spôsob, akým bolo žrebovanie uskutočnené umožňoval vopred vybrať výhercu žrebovania. On, ako aj ďalší účastník dražby pritom namietali spôsob premiešania lístkov, avšak licitátor ich námietky nebral do úvahy, žrebovanie nezopakoval spôsobom vyhovujúcim zákonu, naopak, príklep napriek vážny námietkam udelil vydražiteľovi. Námietky sú zachytené na šiestej strane notárskej zápisnice. Účelom žrebovania podľa § 20 ods. 8 zákona o dobrovoľných dražbách je náhodný výber účastníka dražby, ktorému bude udelený príklep. V zmysle slovníka sa slovom žreb rozumie lístok alebo iný predmet, ktorého náhodným vytiahnutím spomedzi iných sa vykonáva rozhodnutie o niečom (voľba, rozdelenie niečoho a pod.). Postup, akým došlo k žrebovaniu nezaručoval náhodnosť výberu účastníka, naopak, vytváral rozsiahli priestor na manipuláciu. Táto procesná vada dražby, a teda neregulárny proces žrebovania znemožnil žalobcovi byť úspešný v žrebovaní, keďže celý proces nebol náhodný a mohol byť zmanipulovaný a teda žalobca bol ukrátený na svojich právach ako účastník dražby. Na základe dražby v rámci ktorej sa uskutočnilo nezákonné žrebovania nemal byť vydražiteľovi udelený príklep. Tvrdil, že dražba pri ktorej došlo k takejto závažnej procesnej chybe, ktorá spochybňuje zákonnosť vykonania dražby, musí byť vyhlásená za neplatnú. K žalobe pripojil úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra dražieb, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa XX.X.XXXX, šiestu stranu notárskej zápisnice a fotografiu misky a lístkov.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX uviedol, že vyjadrenia žalobcu spochybňujúce priebeh žrebovania týkajúce sa povahy nádoby, poradia vloženia a následného premiešania lístkov považuje za účelové. Žalobca sa snaží spochybniť náhodu výberu lístka číslo 3 z nádoby a tým aj oprieť podstatu žrebovania, ako takého a to podľa názoru tohto žalovaného iba z dôvodu, že licitátorom uskutočneným žrebom nebol vytiahnutý lístok z číslom, ktorý prislúcha žalobcovi. Žalobca svojimi tvrdeniami de facto ad absurdum nepripúšťa z povahy veci možnosť, že by lístok vložený do nádoby určenej na žrebovanie, ako posledný, mal čo i len minimálnu možnosť, že práve ten bude pri žrebe vytiahnutý. Takúto argumentáciu nie je možné pripustiť, nakoľko bez racionálnej úvahy smeruje k popretiu podstaty žrebovania ako takého. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa žalobca chcel k žrebu a teda eventuálne aj „akceptovaniu náhodného výberu“ v rámci výkonu dražby vyhnúť, nič mu nebránilo realizovať vyššie podanie, ako ostatní dvaja účastníci dražby, ktorí spolu so žalobcom podali najvyššie podanie. Zo samotného faktu, že žalobca akceptoval, že o výsledku dražby rozhodne žreb medzi troma účastníkmi dražby a súčasne ani explicitne nenamietal akékoľvek procesné nedostatky pred a pri samotnej realizácii žrebu zo strany licitátora, možno logicky vyvodiť, že od žalobcu možno legitímne očakávať, že bude rešpektovať aj transparentný výsledok realizovanej dražby. Vyslovil presvedčenie, že v prípade, ak by bol rovnakým postupom realizácie žrebu v rámci dražby licitátorom vybratý lístok z číslom žalobcu, a teda žalobca by sa stal vydražiteľom, žalovaný nepredpokladá, žeby sa žalobca domáhal vyhlásenia neplatnosti dražby, a to aj napriek skutočnosti, že zrejme aj takýto žreb by mal trpieť vadami, ktoré žalobca v žalobe uvádza. Samotný o dobrovoľných dražbách neustanovuje osobitné podmienky, za ktorých sa má žrebovanie vykonať. V zmysle právnej teórie sa žrebovanie môže uskutočniť akýmkoľvek prostriedkom, ktorý bez pochybnosti určí náhodným spôsobom, ktorému z účastníkov sa udelí príklep. Mal za to, že uskutočnený spôsob žrebovania bol najjednoduchším a najspoľahlivejším spôsobom, ktorý taktiež podľa notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby nevzbudzoval žiadne pochybnosti na strane účastníkov dražby, nakoľko žiadne námietky voči výberu spôsobu žrebovania pred samotným výkonom žrebu nie sú v predmetnej notárskej zápisnici zaznamenané, ani na ne nijakým spôsobom žalobca dodatočne nepoukazuje (čo je vzhľadom aj na účelovosť podanej žaloby pochopiteľné a logické, nakoľko takéto námietky neboli nikdy vznesené). Licitátor výberom prostriedkov, akými žreb vykonal, ako aj tým, že lístky neboli nijakým spôsobom vopred pripravené, ich rozmery a vlastnosti boli zjavne rovnaké, zabezpečil dostatočnú objektivitu a nestrannosť pri realizácii žrebu voči všetkým účastníkom dražby. Dobrovoľná dražba prebehla v súlade so o dobrovoľných dražbách a jej priebeh bol riadne osvedčený notárskou zápisnicou, napísanou na notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi, JUDr. Ľubomírom Ondovom, notárom, preto navrhol predmetnú žalobu zamietnuť. K vyjadreniu pripojil notársku zápisnicu W. XXX/XXXX, W. XXXX/XXXX, W. XXXX/XXXX A. H. XX.X.XXXX.

4. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že o priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby JUDr. Ľubomírom Ondovom. Táto notárska zápisnica okrem námietky žalobcu, ktorá je na strane 6, obsahuje notárom opísaný samotný priebeh dražby a aj samotný priebeh losovania o udelenie príklepu medzi účastníkmi dražby s dražobnými číslami 1,2,3. Tento opis sa nachádza tiež na strane 6 predmetnej notárskej zápisnice. Z tohto opisu jasne vyplýva, že licitátor lístky rovnakých rozmerov s dražobnými číslami do nádoby vkladal preložené

každý rovnakým spôsobom a nie „ukladal“, ako to opisuje žalobca. Licitátor lístky do nádoby vhodil a to pred zrakmi účastníkov dražby. Nádobu zdvihol nad hlavu tak, aby na nádobu nevidel a lístky premiešal. Následne licitátor hmatom, bez toho aby nádobu videl, vyžreboval lístok č. 3. Z notárskej zápisnice a vyššie uvedeného je zrejmé, že licitátor nevidel na nádobu v čase premiešania lístkov a ani počas žrebovania o udelenie príklepu. Ďalej je z notárskej zápisnice zrejmé, že účastníci číslo 1 a 2 namietali postup pri žrebovaní až po vyžrebovaní účastníka s číslom 3. Počas samotného procesu prípravy žrebovania nenamietali samotnú nádobu, ktorú poskytol notársky úrad, kde sa dražba konala, nenamietali veľkosť lístkov vkladaných do nádoby, spôsob ich preloženia a ani vkladanie lístkov do nádoby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal predmetnú žalobu len z akéhosi hnevu a sklamania, že nebol vyžrebovaný. Tvrdenia žalobcu o tom, že lístky boli nedostatočne premiešané alebo, že nádoba bola malá sú založené len na ich subjektívnom názore. Zákon o dobrovoľných dražbách nestanovuje, ako by mala vyzerať nádoba na žreby, nestanovuje tiež dĺžku a spôsob premiešavania žrebov. Žalobca v žalobe neuvádza žiadne konkrétne porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, konštatuje len, že prišlo len k nejakej závažnej procesnej chybe, pričom nešpecifikuje konkrétne ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Jeho tvrdenia nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, naopak priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, za prítomnosti notára. Obsah tejto notárskej zápisnice vyvracia všetky tvrdenia žalobcu. V konečnom dôsledku, ak mal žalobca záujem o vydraženie predmetnej nehnuteľnosti, nikto im nebránil urobiť na dražbe minimálne prihodenie, čím by sa pravdepodobne vyhol samotnému žrebovaniu. Nakoľko tak neurobil, bol si vedomý, že žrebovanie je o náhode a že vyžrebovaný môže byť iba jeden z účastníkov dražby. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Žalovaný v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že sa zúčastnil na dobrovoľnej dražbe, o ktorej priebehu bola spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom Notárska zápisnica W. XXXX/XXXX (ďalej aj ako „NZ“) a v ktorej bol žalovanému v 3. rade, ako úspešnému účastníkovi dražby, udelený príklep. Poukázal na ustanovenie s tým, že v prípade, ak sa dobrovoľnej dražby zúčastnia len traja účastníci, je šanca, že bude pri žrebovaní vybraný ktorýkoľvek z nich presne 33,33 %. V uvedenom prípade preto mal každý z účastníkov predmetnej dražby rovnakú šancu, že bude vyžrebovaný, čo preukazuje aj notárska zápisnica. V prípade, ak by ostatní účastníci dražby mali pripomienky k postupu žalovaného v 2. rade, ako licitátora, tieto mohli vzniesť kedykoľvek pred vyžrebovaním predmetného lístka s číslom 3. Zo skutočnosti, že sa tak stalo až potom, ako došlo k vyžrebovaniu žalovaného v 3. rade nepochybne vyplýva, že tak urobili len z toho dôvodu, že neboli v predmetnej dražbe úspešní a teda, ako tzv. akt pomsty. Uvedené potvrdzuje aj samotná notárska zápisnica, v ktorej žalovaný v 2. rade ako licitátor na námietky žalobcu uviedol, že lístky premiešal dostatočne a pred ich zrakom. V uvedenej súvislosti nie je možné opomenúť skutočnosť, že celý priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom, ako nezávislou treťou stranou, ktorý v rámci jej priebehu nenadobudol podozrenie zo žiadneho porušenia zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal na fakt, že na tunajšom súde je v skutkovo totožnej veci vedené skutkové konanie pod sp.zn. XXC/XX/XXXX na základe žaloby podanej ďalším z účastníkov predmetnej dražby C. Q., ktorá je po obsahovej a formálnej stránke takmer totožnou s touto žalobou. Na základe uvedeného žiadal predmetnú žalobu zamietnuť a nahradiť trovy konania.

6. Žalovaný v 4. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX uviedol, že sa osobne nezúčastnil dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX I. XX:XX hod. na notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť a to rodinný dom nachádzajúci sa v V..Ú.. E., L. L.. Č.. XXX s príslušenstvom a preto sa nevie vyjadriť k skutočnostiam uvedeným v žalobe. Nevie uviesť podrobnosti, za akých okolností a akým spôsobom bola predmetná nehnuteľnosť vydražená. Podaním zo dňa 16.7.2018 oznámil súdu, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I č.V.. XXOdK/XXX/XXXX A. H. XX.X.XXXX bol na jeho majetok vyhlásený konkurz.

7. Žalovaní 2,3 navrhli spojenie tejto veci s vecou vedenou tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX .

8. Uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX - XX A. H. XX.X.XXXX súd návrh žalovaných 2 a 3 na spojenie veci vedených tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX a sp. zn. XXC/XX/XXXX zamietol.

9. Dňa XX.X.XXXX žalobca doručil návrh na prerušenie konania podľa a to do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vydaného v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.

Žalovaný v 1. rade s prerušením konania súhlasil, žalovaní v 2. a 3. rade s prerušením konania nesúhlasili.

10. Uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX - XXX A. H. XX.X.XXXX súd konanie prerušil a to do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Bol toho názoru, že rozhodnutie vo veci sp. zn. XXC/XX/XXXX môže mať zásadný vplyv na rozhodnutie v tejto veci, keďže sa jedná o hodnotenie totožného skutkového deja.

11. Uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX súd rozhodol o pokračovaní v tomto konaní, vzhľadom na právoplatné skončenie konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XX/ XXXX.

12. Vo veci súd opakovane nariadil pojednávanie, naposledy na deň XX.XX.XXXX, ktorého sa osobne zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaného v 2. a 3. rade. Žalovaný v 1. rade svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Súd preto v súlade s ust. pojednával v neprítomnosti ostatných sporových strán.

13. Súd vykonal dokazovanie písomnou výpoveďou žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým L. N. Č.. XXX V..Ú.. I. E., úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra dražieb, oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa XX.X.XXXX, W. A. I. T. T. H. H. W. XXX/XXXX W. XXXX/XXXX W. XXXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX, fotografiou dražobnej misky, spisom tunajšieho súdu sp. zn. , predovšetkým rozsudkom sp. zn. XXC/XX/XXXX - XXX A. H. XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

14. Z písomnej výpovede žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil že, tento uviedol že v deň konania dražby sa dostavil na notársky úrad do Sp. Novej Vsi za účelom dražby rodinného domu v E.. Dražby sa zúčastnili ešte dvaja záujemcovia. Dražba prebiehala v poriadku až do momentu losovania. Na losovanie bola použitá malá sklenená mištička do ktorej sa vložili papieriky označené číslami 1 až 3 Trojka sa vkladala do misky ako posledná čiže navrch. Keďže miska mala malý objem, papieriky boli väčšie tým pádom sa vôbec nepremiešali ani sa nemohli lebo miešanie prebehlo jemným zatrasením misky a následne z vrchu vytiahnutím lístka č. 3. Najprv si myslel, že sa lístky preložia do väčšej nádoby ale nestalo sa, lístok sa rýchlo vytiahol z malej mištičky. Hneď na to sa záujemca dražby číslo 1 postavil a reklamoval túto situáciu, s tým, že situáciu potvrdil i on a žiadali aby sa losovanie uskutočnilo ešte raz vo väčšej nádobe. Záujemca č. 3 losovanie opakovať nechcel, teda on so záujemcom č. 1 dražbu pripomienkovali a misku odfotili. Následne si so záujemcom č. 1 vymenili kontakty, pretože chceli celú vec postúpiť súdu.

15. Z výpisu z Listu vlastníctva Č.. XXX V.. Ú.. I. E., I. L. W. U. súd zistil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na uvedenom liste vlastníctva a to rodinného domu L.. Č.. XXX, L. W. T. Č.. XXX/XX, ako aj parciel registra „Z., evidovaných na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/XX o U. XXX Y., H. T. - I. T.Ô., T. Č. XXX/XX I. U. XXX Y., H. T. - I. T., T. Č. XXX/XX I. U. XXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, je toho času žalovaný v 3. rade a to na základe dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX, pričom ako titul nadobudnutia sa uvádza Nadobudnutie dobrovoľnou dražbou W. XXX/ XXXX, W. XXXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX.

16. Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že dobrovoľná dražba predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX U. V..Ú.. Arnutovce sa mala uskutočniť H.E. XX.X.XXXX I. XX,XX Q... Miestom konania dražby bol Notárska úrad JUDr. Ľubomíra Ondova, Letná 41, Sp. Nová Ves pričom sa jednalo o druhú - opakované kolo dražby.

17. Z Notárskej zápisnice W. XXX/XXXX W. XXXX/XXXX W. XXXX/XXXX L. H. XX.XX.XXXX notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom, ktorou sa osvedčoval priebeh dobrovoľnej dražby, súd zistil že sa dobrovoľná dražba uskutočnila na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX/XX o vykonaní druhej opakovanej dražby uzavretej dňa 19.10.2015. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade, dražobníkom žalovaný

v 2. rade a predmetom uvedenej dobrovoľnej dražby boli vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, V..Ú. E.. Vlastníkom predmetu dobrovoľnej dražby bola žalovaná v 4. rade, ktorá zároveň podľa uvedenej notárskej zápisnice bola vedená aj ako dlžník. Z uvedenej notárskej zápisnice ďalej vyplynulo, že všeobecná hodnota predmetu dobrovoľnej dražby bola podľa znaleckého posudku znalca K.. T. R. Č. XXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX Č. XX.XXX,- X.. Uvedenou sumou bolo zároveň určené aj najnižšie podanie v tejto dobrovoľnej dražbe, pričom minimálne prihodenie malo byť realizované sumou 1.000,- Eur. Dobrovoľná dražba sa konala dňa XX.XX.XXXX v pojednávacej miestnosti Notárskeho úradu JUDr. Ľubomíra Ondova v Spišskej Novej Vsi v čase od XX:XX Q.. H. XX:XX Q... Oznámenie o dobrovoľnej dražbe nehnuteľností bolo ešte pred začatím dobrovoľnej dražby dražobníkom vyvesené vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dobrovoľná dražba konala v zmysle § 17 ods. 7 zákona. Dražobník vyhlásil, že ide o opakovanú dobrovoľnú dražbu a že mu neboli zaslané námietky voči konaniu tejto dobrovoľnej dražby. V predmetnej notárskej zápisnici je popísaný priebeh uvedenej dobrovoľnej dražby, v zmysle ktorého licitátor na začiatku skonštatoval, že na dobrovoľnú dražbu sa dostavili traja účastníci, ktorí boli zapísaní do zoznamu dražiteľov. Účastníkom dražby boli pridelené dražobné čísla 1,2,3. Licitátor otvoril dobrovoľnú dražbu o 10:00 hod. vyvolaním, v rámci ktorého označil a popísal predmet dobrovoľnej dražby, uviedol jeho všeobecnú hodnotu zistenú podľa znaleckého posudku, uviedol údaje o právach a záväzkoch na predmete dobrovoľnej dražby viaznucich a s ním spojených, najnižšie podanie, minimálne prihodenie, výšku dražobnej zábezpeky, miesto a čas konania ohliadky, podmienky odovzdania predmetu dražby a poučenie uvedené v oznámení o dobrovoľnej dražbe. Uviedol opis predmetu dražby, ako aj opis stavu predmetu dražby. Po otvorení dobrovoľnej dražby licitátor oznámil výšku najnižšieho podania a výšku minimálneho prihodenia a zároveň skonštatoval, že na dobrovoľnej dražbe nie je prítomná verejnosť. Následne vyzval účastníkov dobrovoľnej dražby, aby sa vyjadrili, či majú nejaké námietky alebo otázky. Podľa uvedenej notárskej zápisnice účastníci žiadne námietky a ani otázky nevzniesli. Následne licitátor vyzval účastníkov dobrovoľnej dražby, aby urobili najnižšie podanie. Vzhľadom na to, že žiaden účastník dobrovoľnej dražby neurobil najnižšie podanie vo výške 98.000,- Eur, ani napriek výzve licitátora, licitátor v zmysle § 16 ods. 7 zákona a v zmysle zmluvy znížil najnižšie podanie o sumu 4.000,- Eur na sumu 94.000,- Eur a opätovne vyzval účastníkov dobrovoľnej dražby, aby urobili podanie. Nakoľko účastníci dobrovoľnej dražby neurobili podanie, licitátor postupne znižoval najnižšie podanie vždy o sumu 4.000,- Eur, pričom zakaždým vyzval účastníkov dobrovoľnej dražby, aby urobili podanie. Po znížení najnižšieho podania na sumu 78.000,- Eur vyzval účastníkov dobrovoľnej dražby, aby urobili podanie. Vzhľadom k tomu, že žiadny z účastníkov dražby neurobil najnižšie podanie vo výške 78.000,- Eur, licitátor v zmysle § 16 ods. 7 zákona a v zmysle zmluvy znížil podanie o sumu 4.500,- Eur a opätovne vyzval účastníkov dobrovoľnej dražby, aby urobili podanie. Po znížení podania na sumu 73.500,- Eur účastníci dobrovoľnej dražby č. 1 s prideleným dražobným číslom 1, číslo 2 s prideleným dražobným číslom 2 a číslo 3 s prideleným dražobným číslom 3 uskutočnili podanie vo výške 73.500,- Eur. Následne licitátor vyzval účastníkov o uskutočnenie vyššieho podania. Nikto z prítomných účastníkov vyššie podanie neuskutočnil, licitátor preto celkom trikrát vyzval účastníkov dobrovoľnej dražby na uskutočnenie vyššieho podania. Po tretej neúspešnej výzve licitátor pristúpil k žrebovaniu medzi účastníkom číslo 1 s prideleným dražobným číslom 1, účastníkom číslo 2 s prideleným dražobným číslom 2 a účastníkom číslo 3 s prideleným dražobným číslom 3 a to tak, že do priesvitnej nádoby vložil lístok s označením číslo 1, s označením číslo 2 a lístok s označením číslo 3, ktoré čísla na lístky vpísal pred zrakmi prítomných účastníkov, každý z lístkov preložil a pred zrakmi prítomných účastníkov vložil do priesvitnej nádoby, ktorú zdvihol nad hlavu a podľa vlastného uváženia, bez toho, aby na lístky videl, tieto premiešal. Následne licitátor hmatom, bez toho, aby videl na nádobu s lístkami, vyžreboval lístok s číslom 3. Účastníci číslo 1 s prideleným dražobným číslom 1 a číslo 2 s prideleným dražobným číslom 2 po vyžrebovaní lístka číslo 3 namietali, že licitátor nedostatočne premiešal lístky v nádobe, preto podľa ich názoru došlo k vyžrebovaniu lístka číslo 3, ktorý bol vložený do nádoby ako posledný. Licitátor uviedol, že on lístky premiešal dostatočne a pred ich zrakmi. Potom licitátor udelil príklep účastníkovi s číslom 3. Udelením príklepu licitátora bola dražba úspešne ukončená o 10:30 hod., cena dosiahnutá vydražením bola 73.500,- Eur a vydražiteľom sa stal a spoločnosť Y. C. L..C..I.. F. - Ž. U. X. C..

18. Z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra dražieb súd zistil, že k zápisu oznámenia o výsledku dražby tohto registra došlo dňa XX.X.XXXX I. XX:XX:XX pričom registráciu vykonala R.. H. Q., W. Ú. U. Y. F..

19. Z fotografie predloženej žalobcom bola súdom zistená veľkosť žrebovacej misky i žrebovacích lístkov jednotlivých účastníkov dražby.

20. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX - XXX A. H. XX.XX.XXXX súd zistil, že predmetom tohto konania bola žaloba o určenie neplatnosti tej istej dobrovoľnej dražby, konanej dňa XX.XX.XXXX na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova v Sp. Novej Vsi. Žaloba bola podaná druhým neúspešným účastníkom dražby C. Q. a túto súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania zamietol v celom rozsahu. Rozsudok súdu 1. stupňa bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu L.. A.. XCo/ XX/XXXX A. H. XX.X.XXXX. C. W. T. H. XX.X.XXXX.

21. Podľa (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa , o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

23. Dňa X. R. XXXX nadobudol účinnosť , ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle zrušil v znení neskorších predpisov. Pôvodná právna úprava neobsahovala všeobecné ustanovenie pripúšťajúce podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti. V praxi sa však tento typ žaloby zvyčajne pripúšťal, ak žalobca preukázal naliehaný právny záujem na jej určení. Tolerovaná prax za účinnosti bola nahradená novou právnou úpravou platnou od X. R. XXXX a to . Tento pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (t.j. určenie existencie, platnosti či neplatnosti zmlúv a iných právnych úkonov považovaných v zmysle za právne skutočnosti) iba za predpokladu, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, najmä predpisu hmotného práva. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčenie všetkých nepotrebných a nezmyslených žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré iba konštatujú stav minulý, neriešia stav aktuálny, za takejto situácie nemajú výpovednú hodnotu. Tento typ žalôb v skutočnosti iba vyvolával potrebu ďalšieho sporu, čím sa vlastne míňal účelu určovacej žaloby, ktorá má určiť aktuálny stav. Takouto žalobou je aj žaloba na určenie neplatnosti dražby podľa .

24. Súd preto žalobu žalobcu považoval za prípustnú, keďže mu oprávnenie podať takúto žalobu vyplýva priamo z citovaného ustanovenia a vo vzťahu k tejto žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

25. Žalobca podal žalobu na neplatnosť opakovanej dražby uskutočnenej dňa 21.02.2018, na ktorej bol udelený príklep žalovanému v 3. rade, na tunajšom súde dňa 18.5.2018, teda v trojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle . Uvedená trojmesačná lehota na podanie žaloby je hmotnoprávnou lehotou. To znamená, že najneskôr v posledný deň tejto lehoty príslušná žaloba musí byť už na súde podaná, nestačí len jej prípadné podanie u poštového prepravcu. Z hľadiska posúdenia týchto predpokladov bola teda žaloba podaná v lehote.

26. Podľa , účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

27. Vyššie citované ustanovenie zákona presne vymedzuje okruh strán sporu v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby a sú nimi navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a

dotknutá osoba podľa odseku 2. Dotknutou osobou sa pritom podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona rozumie osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona.

28. V tomto sporovom konaní je dotknutou osobou žalobca, navrhovateľom dražby je žalovaný v 1. rade, dražobníkom žalovaný v 2. rade, vydražiteľom žalovaný v 3. rade a predchádzajúcim vlastníkom žalovaná v 4. rade,.

29. V konaní teda mal súd preukázanú aktívnu i pasívnu vecnú legitimáciu všetkých sporových strán v zmysle ust. § 21 ods. 4 vyššie citovaného zákona.

30. Podľa § 22 ods. 1,2 citovaného zákona, opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. Opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby alebo ak bola dražba neplatná.

31. Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona, licitátor najmä otvára dražbu, vyzýva účastníkov, aby urobili podanie, udeľuje príklep a vykonáva žrebovanie ohľadne udelenia príklepu.

32. Podľa § 20 ods. 6 citovaného zákona, dražba sa otvára vyvolaním. Obsahom vyvolania je označenie a opis predmetu dražby a jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. Ak je predmetom dražby kultúrna pamiatka, uvedie licitátor aj túto skutočnosť.

33. Podľa § 20 ods. 7 citovaného zákona, draží sa, ak účastníci dražby robia vyššie podanie. Ak nebolo cez dvojitú výzvu a vyhlásenie licitátora: "Ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie, ako bolo podanie naposledy urobené účastníkom dražby (označenie účastníka dražby, ktorý urobil najvyššie podanie), udelím mu príklep" urobené vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Svojím podaním je účastník dražby viazaný.

34. Podľa § 20 ods. 10 citovaného zákona, ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby.

35. Podľa § 20 ods. 8 citovaného zákona, ak urobí niekoľko účastníkov dražby súčasne rovnaké podanie v rámci toho istého vyvolania a ak nebolo urobené vyššie podanie, rozhodne licitátor žrebom o tom, komu z nich príklep udelí.

36. Podľa § 20 ods. 11 citovaného zákona, udelením príklepu je dražba ukončená.

37. Podľa § 20 ods. 13 citovaného zákona, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 Eur, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

38. Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.

39. Podľa § 33 ods. 3, 4 citovaného zákona, dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

40. Podľa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení platnom ku dňu 21.02.2018, teda ku dňu spísania Notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby, notárskou činnosťou je a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch ( až 54), b) osvedčovanie právne významných skutočností ( až 64), c) konanie vo veciach notárskych úschov (ďalej len "") ( až 68), d) konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov ( až 73k), e) činnosť osvedčujúcej osoby.

41. Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

42. Podľa , listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

43. V civilnom konaní majú strany sporu procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

44. Súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba bola uskutočnená v rozpore s ustanoveniami . Podmienkou pre takéto rozhodnutie je navyše aj dôkaz o tom, že boli dotknuté práva osoby, ktorá podala žalobu na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie ustanovení tohto zákona bolo takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu dražby, a to tak, pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre vykonanie dražby, ako aj pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením. Pri extenzívnom výklade porušenia ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách môže byť dôvod pre podanie žaloby za predpokladu, že osoba, ktorá porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi.

45. Predmetom tohto sporu bolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zrealizovanej na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX/XX G. H. XX.XX.XXXX o vykonaní druhej opakovanej dražby. Dražba prebehla dňa XX.X.XXXX I. XX,XX Q.. na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova v Spišskej Novej Vsi. V konaní nebol sporný priebeh dražby až do momentu žrebovania, realizovaného žalovaným v 2. rade, na základe ktorého bol udelený príklep žalovanému v 3. rade.

46. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa XX.X.XXXX I. XX,XX hod. sa na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova v Spišskej Novej Vsi, konala dobrovoľná dražba nehnuteľností žalovanej v 4. rade, zapísaných W. N. Č.. XXX, V..Ú. E.. Z dobrovoľnej dražby bola spísaná notárska zápisnica W. XXX/XXXX W. XXXX/XXXX W. XXXX/XXXX A. H.E. XX.XX.XXXX, ktorou notár priebeh dražby osvedčil. Predmetná notárska zápisnica je v zmysle Notárskeho poriadku verejnou listinou u ktorej v zmysle , platí, že táto potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, až do chvíle, ak nie je dokázaný opak. Verejná listina, o ktorej správnosti vzišli v konaní pochybnosti, môže byť zbavená svojej dôkaznej sily

len tým, že strana tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť. Kým pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané, pri verejnej listine sa jej pravdivosť a hodnovernosť predpokladá, teda dôkazné bremeno spočíva na strane, ktorá jej pravdivosť popiera. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

47. Žalobca v žalobe namietal skutočnosť, že dražba prebehla spôsobom odporujúcim zákonu a mala formálne a procesné vady pre ktoré je potrebné vyhlásiť ju za neplatnú. V prvom rade napádal nevhodnosť samotnej žrebovacej nádoby v ktorej mali byť lístky zamiešané a následne v rade druhom aj nevhodný resp. nedostatočný spôsob samotného zamiešania lístkov dražobníkom. Tvrdil, že nádoba použitá na žrebovanie, bola malá, priesvitná, nevhodná na účel žrebovania. Lístky použité na žrebovanie boli poukladané na seba a pri ich veľkosti nemohlo dôjsť k ich reálnemu premiešaniu. Rozmery misky resp. veľkosť nádoby a veľkosť žrebovacích lístkov však neboli predmetom námietok zaznamenaných do vyššie uvedenej notárskej zápisnice. Bolo teda úlohou súdu vyhodnotiť, či nádoba nebola pre svoju nedostatočnú veľkosť vhodná na žrebovanie a žrebovacie lístky neboli príliš veľké. Opak tvrdení žalobcu však vyplynul z notárskej zápisnice zaznamenajúcej priebeh dražby, ktorá ako verejná listina osvedčovala regulérnosť dražby a faktom zostalo, že žalobca takúto námietku nevzniesol. Skutočnosť, že žalobca takúto námietku nevzniesol pred samotným žrebovaním, svedčí o tom, že žalobca a tiež druhý neúspešný dražiteľ Róbert Holdy, (ktorý sa rovnako domáhal neplatnosti dobrovoľnej dražby obsahovo takmer totožnou žalobou v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX) boli uzrozumený s tým, v akej nádobe sa žrebovanie uskutoční, i s akými žrebovacími lístkami. Pred samotným žrebovaním však nemali voči tomu žiadne výhrady, tieto prezentovali až po ich neúspechu v žrebovaní. Súd preto túto argumentáciu považoval za účelovú a tendenčnú a v tomto kontexte námietku žalobcu za irelevantnú.

48. Predmetom skutočne vznesených námietok bolo nedostatočné premiešanie lístkov resp. nevhodný spôsob ich premiešania zo strany žalovaného v 2. rade. Toto podľa záznamu v zápisnici licitátor rezolútne odmietol s tým, že lístky premiešal dostatočne a pred zrakom všetkých prítomných.

49. Pri hodnotení týchto skutkových tvrdení žalobcu i čo sa týka dostatočnosti premiešania žrebovacích lístkov súd prioritne vychádzal z notárskej zápisnice o priebehu predmetnej dobrovoľnej dražby (vyhotovenej notárom JUDr. Ľubomírom Ondovom, ako osobou nezávislou, ktorej táto kompetencia vyplýva zo zákona), z ktorej vyplynulo, že žrebovanie prebehlo takým spôsobom, že licitátor do priesvitnej nádoby vložil lístok s označením číslo 1, s označením číslo 2 a lístok s označením číslo 3, pričom čísla na lístky vpísal pred prítomnými účastníkmi, každý z lístkov preložil a rovnako pred prítomnými osobami vložil do priesvitnej nádoby, ktorú zdvihol nad hlavu a podľa vlastného uváženia, bez toho, aby na lístky videl, tieto premiešal. Následne hmatom, bez toho, aby videl na nádobu s lístkami, vyžreboval lístok s číslom 3, čo účastníci číslo 1 a číslo 2 namietali. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, notárska zápisnica, ktorá osvedčila priebeh napádanej dobrovoľnej dražby je verejnou listinou. Samotné popieranie obsahu verejnej listiny alebo jej spochybnenie nemôže mať za následok, že súd z jej obsahu nebude vychádzať, lebo výslovné znenie mu to neumožňuje. Preto, aby súd pri zisťovaní skutkového stavu k obsahu verejnej listiny neprihliadal, musel by byť preukázaný opak. Ak však nie je pravdivosť listiny vyvrátená preukázaním opaku, považuje súd na účely hodnotenia dôkazov obsah listiny za pravdivý.

50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Žalobca relevantne nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, neprodukoval dôkazy z ktorých by bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Tvrdenia, že dražba prebehla spôsobom odporujúcim zákona a mala formálne a procesné vady pre ktoré je potrebné vyhlásiť ju za neplatnú sa v konaní nepreukázali. Toto odmietol licitátor, notár a rovnako žalovaní 1-3. Fakt, že dražba prebehla zákonných spôsobom vyplýva najmä z obsahu verejnej listiny - Notárskej zápisnice W. XXX/XXXX W. XXXX/XXXX W. XXXX/ XXXX A. H. XX.XX.XXXX, ktorá by mohla byť podľa ustálenej judikatúry zbavená svojej dôkaznej sily len v prípade, že žalobca ktorý tvrdil skutočnosti spochybňujúce verejnú listinu, by zároveň ponúkol dôkazy, ktorými by bola preukázaná jej nepravdivosť, čo sa však v tomto prípade nestalo.

51. Zároveň súd vychádzal i z obsahu spisu, predovšetkým však z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX - XXX A. H. XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom odvolacieho Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XX/XXXX A. H. XX.X.XXXX, vydaných v konaní o určenie neplatnosti tej istej dobrovoľnej dražby, na základe žaloby podanej druhým neúspešným účastníkom dražby C. Q.. Nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru prezentovaného v tomto konaní súdom 1. stupňa i odvolacím súdom, pretože po vykonanom dokazovaní dospel za rovnakého skutkového stavu k rovnakým skutkovým zisteniam, čím bol splnený predpoklad na to aby konajúci všeobecný súd naplnil účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia (a contrario uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 9.2.2018). Vychádzal zo skutočnosti, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienok, tak ako tomuto bolo i v prípade prejednávanej dobrovoľnej dražby, dala rovnaká odpoveď (napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.9.1993). Postup, ktorý rovnaké alebo analogické skutkové situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť je nutné považovať za diskriminačný a ústavne neudržateľný (mutatis mutandis , ) a bol by v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bol súd toho názoru, že žalobca neprodukoval v konaní relevantné dôkazy na preukázanie svojich skutkových, teda súd konštatuje že ohľadne nich neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

53. Žalobca navrhol vykonať ako dôkaz svoj výsluch, ako aj výsluch svedkov C. Q. - druhého neúspešného účastníka dražby a JUDr. Ľubomíra Ondova - notára, ktorý priebeh dražby osvedčoval.

54. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.5.2009).

55. Zároveň je v zmysle , povinnosťou strany, ktorá dôkaz navrhla zložiť na výzvu súdu preddavok na trovy dôkazu. Žalobca bol na zloženie preddavku na svedočné vyzvaný uznesením sp. zn. -187 zo dňa 15.6.2020. Výrok uznesenia obsahoval poučenie o tom, že pokiaľ preddavok nebude žalobcom v súdom stanovenej lehote zložený, navrhnutý dôkaz sa nevykoná. Žalobca napriek si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uvedeného uznesenia nesplnil a preto súd i z tohto dôvodu návrh na výsluch svedkov zamietol.

56. Rovnako však vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za účelné a hospodárne, vzhľadom k tomu, že svedok Q. bol žalobcom v konaní o určenie neplatnosti tej istej dobrovoľnej dražby, kde podal obsahovo totožnú žalobu. Vzhľadom na neúspech v ním iniciovanom konaní, by však mal eminentný záujem na výsledku prebiehajúceho sporového konania, pretože v prípade určenia neplatnosti dražby by tak dosiahol ním neúspešne žalovaný výsledok. Jeho výpoveď by bolo preto nutné hodnotiť v kontexte tohto jeho záujmu, ktorý vyznieva účelovo a nehodnoverne. Čo sa týka svedka JUDr. Ondova tu súd konštatuje, že tento bol ako svedok podrobne vypočutý v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX a ako nestranná osoba vyhotovil verejnú listinu, za ktorej obsahom si stojí, preto mal súd zato, že skutkové tvrdenia za účelom ktorých bol dôkaz navrhnutý, tak boli vyriešené, teda vykonanie tohto dôkazu by bolo v konaní nadbytočné a neefektívne.

57. Vzhľadom na nutnosť opakovaného odročenia pojednávania z dôvodov na strane žalobcu resp. jeho právneho zástupcu si súd vyžiadal písomnú výpoveď žalobcu (čl. 216). Keďže toto písomné vyjadrenie žalobcu súd považoval za dostatočné i s prihliadnutím na neprítomnosť žalobcu na nariadenom pojednávaní súd návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu zamietol.

58. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

60. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Vzhľadom k tomu, že žalovaní mali v konaní plný úspech a súd nezistil na strane žalobcu dôvody na uplatnenie ust. , priznal žalovaným 1 - 4 samostatnými výrokmi, keďže títo vystupovali v konaní samostatne, netvorili procesné spoločenstvo nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania a pri následnom rozhodovaní o ňom súd totiž nemôže založiť svojim rozhodnutím solidaritu (pasívnu alebo aktívnu), pokiaľ táto nevyplýva z hmotného práva. Dotknutým subjektom nemožno vnútiť tzv. rozvrhový regres. Solidarita vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania je teda prípustná iba vtedy, ak ide o procesné spoločenstvo, ktorého členovia sú spoločne a nerozdielne zaviazaní aj vo vzťahu k hlavnému (meritórnemu nároku) zo zákona alebo zo zmluvy, prípadne z iného právneho úkonu.

62. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v šiestich vyhotoveniach. ( , /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.