Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/188/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcov: 1/ B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., G. XX/XX, 2/ C.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., P. XXX/XX, zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom 957 01 Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského 69, IČO: 36 789 925, proti žalovaným: 1/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX J., G. XXX/XX, zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom 955 01 Topoľčany, nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, 3/ Slovenská sporiteľňa, a.s., 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast.: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., 036 01 Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, o nahradenie prejavu vôle a o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 4. júla 2019, č. k. -492, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa v zmysle , ďalej len „OSP“, účinný do 30.06.2016, od 01.07.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 4. júla 2019, č. k. -492 (ďalej len napadnutý rozsudok) žalobu zamietol. Priznal žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , , , -4, , , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“). 3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade (pôvodne žalobca v 1. rade G.) sa podanou žalobou domáhali nahradenia prejavu vôle a neplatnosti právneho úkonu s tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v KN Okresného úradu Topoľčany k.ú. P. na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ , parc. č. 3988/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2, a to žalobca v 1. rade veľkosťou podielu 1-ina, žalobca v 2. rade veľkosťou podielu 1-ina a žalovaní v 1. a 2. rade s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1-ica ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel od pôvodného podielového spoluvlastníka C. Y., a to na základe kúpnej zmluvy. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade nie sú osoby blízke predchádzajúcemu vlastníkovi a žalobcom v 1. a 2. rade ako

zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nebola urobená ponuka na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, a teda došlo k porušeniu predkupného práva zo strany pôvodného vlastníka. Žalobcom v 1. a 2. rade ako zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nebola urobená ponuka na kúpu predmetných nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2-ina zo strany podielového spoluvlastníka C. Y., v dôsledku čoho bolo ich zákonné právo porušené. K porušeniu zákonného práva zo strany pôvodného vlastníka došlo napriek tomu, že C. Y. mal vedomosť o tom, že žalobcovia v 1. a 2. rade mali záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2, nakoľko tento okrem iného tvorí vstup do ich rodinného domu, súp. č. 959. Žalobcovia v 1. a 2. rade zaslali žalovaným v 1. a 2. rade dňa 16.06.2015 výzvu na ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorá im bola doručená dňa 22.06.2015. Žalovaní v 1. a 2. rade navyše zriadili k spornej nehnuteľnosti v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu záložné právo v prospech žalovaného v 3. rade a to bez súhlasu resp. vedomosti žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy zo dňa 08.06.2015, na základe ktorej bolo pod V 1749/15-1402/15 zapísané v časti C LV č. XXXX pre k.ú. P. záložné právo žalovaného v 3. rade v časti zriadenia záložného práva a taktiež sa domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných v 1. a 2. rade na kúpnej zmluve, na základe ktorej nadobudnú žalobcovia v 1. a 2. rade spoluvlastnícky podiel 1/2-ice k spornej nehnuteľnosti, vzhľadom k tomu, že bolo porušené ich predkupné právo. Žalobcovia v 1. a 2. rade naliehavý právny záujem odvodili od zákonného predpokladu uplatnenia nárokov z porušenia ich predkupného práva, nakoľko nedovolaním sa neplatnosti záložnej zmluvy by nemohol byť predaný spoluvlastnícky podiel žalovaných v 1. a 2. rade k spornej nehnuteľnosti. Za rovnakých podmienok, za ktorých spoluvlastnícky podiel nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade.

4. K žalobe sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedli, že nie je pravdou, že by žalobcovia boli zo strany pôvodného spoluvlastníka C. postavení pred hotovú vec, pričom pôvodný vlastník, ktorý sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, a ktorý splnomocnil svojho otca W. Y. na všetky právne úkony súvisiace s predajom týchto nehnuteľností sa obrátil priamo na žalobcov s návrhom, že mieni sporné nehnuteľnosti predať, keďže vlastnia hneď vedľa rodinný dom, ponúkol im to na predaj celé, neponúkol ich formálne na papieri, ponúkol ich na kúpu ako celok tak, že žalobcov oslovil, žalobcovia sa k tejto ponuke nevyjadrili ani po nejakom čase, a preto pôvodný spoluvlastník uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovanými v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že prístup k nehnuteľnostiam, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve je práve cez dvor na par. č. 3988/1, a preto je dvor potrebný pre riadne užívanie nehnuteľnosti v ich vlastníctve a bez tohto dvora by k týmto nehnuteľnostiam nebol prístup. Podľa ich názoru v tomto prípade ide o spoločný dvor. Spoločný dvor už pojmovo je vymedzený tým, že ide o pozemok, ktorý slúži pre potrebu viacerých samotných nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb a je potrebný pre riadny prístup k týmto stavbám, ich bežné užívanie, pre ich údržbu a pod. V prípade, ak by sa žalobcovia dovolali svojho predkupného práva zostanú bez prístupu k ich nehnuteľnostiam. Riešenie veci zriadiť vecné bremeno nemožno použiť a navyše nie je rovnocenné, je iba určitým náhradným, minimálnym riešením. Predpoklad použitia ustanovenia nie je pri tom naplnený. Žalobcovia v 1. a 2. rade si nemôžu právne účinne uplatniť svoje predkupné právo, lebo toto je v rozpore s dobrými mravmi, stále sú žalovaní v 1. a 2. rade spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 3988/1 v polovici a právom i zaťažili tento podiel záložným právom a tým sa práv žalobcov nijako nedotkli. Žalovaný v 3. rade právo zo záložnej zmluvy nadobudol dobromyseľne.

5. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v 3. rade listom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že kúpna zmluva, vo vzťahu ku ktorej sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle sa objektívne týka kupujúceho a predávajúceho a nie tretích osôb, a teda na strane žalovaného v 3. rade je zrejmý nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Účastníkmi záložnej zmluvy sú záložný veriteľ a záložca, žalobcovia nie sú účastníkmi záložnej zmluvy a preto je tu zrejmý nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uvedenému určeniu neplatnosti záložnej zmluvy. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ako i aktívnej vecnej legitimácie je, a to i bez ohľadu na nedostatok naliehavého právneho záujmu, dôvodom, aby súd žalobu bez meritórneho prejednania zamietol. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je, alebo nie je právny vzťah alebo právo. Vo vzťahu k predmetu konania uvádza, že určenie neplatnosti zmluvy je určením neexistencie právnej skutočnosti, takéto určenie prípustné nie je, a teda tu neexistuje naliehavý právny záujem na takomto určení.

6. Návrhom podaným na Okresný súd Topoľčany dňa 30.08.2018 navrhla B. Y., aby súd pripustil zámenu na strane žalobcu v 1. rade tak, aby do konania vstúpila namiesto pôvodného žalobcu G. Y. z dôvodu, že žalobca v 1. rade ako predávajúci uzavrel so žalobcom v 2. rade a manželkou žalobcu v 2. rade B. Y., ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu v 2. rade a manželky žalobcu v 2. rade B. Y., o.i. aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4- iny k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Topoľčany, na LV č. XXXX pre k.ú. P. ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape č. 3988/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2, ohľadne ktorého je vedený tento spor. Zároveň upravili petit žaloby týkajúci sa nahradenia prejavu vôle žalovaných v 1. a 2. rade uzatvoriť kúpnu zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti a touto previesť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kupujúcich v 1. a 2. rade (žalobcov v 1. a 2. rade), nehnuteľnosť označenú v článku I v bode 1.1. tejto zmluvy. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. - 288 zo dňa 04.09.2018 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca v 1. rade: G. Y., a aby na jeho miesto vstúpila B. Y..

7. Právny zástupca žalobcov k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade listom zo dňa 03.09.2018 uviedol, že predchádzajúci podielový spoluvlastník parc. C KN č. 3988/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2, C. Y. a ani W. Y. im neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice na predaj. O pravdivosti uvedeného tvrdenia svedčí aj fakt, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a v 2. rade ako kupujúcimi a predchádzajúcim podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti C. Y. malo dôjsť dňa 18.05.2015, pričom žalobcovia bezprostredne po tom čo sa dozvedeli o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti vyzývali žalovaných v 1. a v 2. rade na ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti podľa . Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných v 1. a v 2. rade, že aplikácia ustanovenia o predkupnom práve má byť v rozpore s dobrými mravmi, uvádzajú, že z kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2015 vyplýva, že nehnuteľnosti: parc. C KN č. 3984/2, č. 3984/1 a 3985/1, ako aj stavby rod. dom súp. č. 963 na parc. C KN č. 3985/1, garáž súp. č. 3858 na parc. č. 3984/1 a garáž súp. č. 3859 na parc. C KN č. 3984/2, nadobudli tým istým právnym úkonom ako spoluvlastnícky podiel k parc. č. C KN 3988/1, pri ktorej prevode došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov v 1. a v 2. rade. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, že parc. č. 398/1 má byť spoločný dvor, toto tvrdenie nie je pravdivé. Z LV č. XXXX pre kat. úz. P., na ktorom je zapísaná parc. „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. 3988/1 - zastavané plochy a nádvoria vyplýva spôsob využívania pozemku označený kódom 18, teda pozemok, na ktorom je dvor a nie spoločný dvor. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že parc. č. 3988/1 nie je spoločným dvorom ako tvrdia žalovaní v 1. a v 2. rade a taktiež uvádzajú, že táto parcela spoločným dvorom ani nikdy v minulosti nebola. Parc. č. 3988/1 je a aj vždy bola dvorom stavby súp. č. 959 - rodinný dom na parc. č. 3981, ktorý je toho času vo vlastníctve žalobcu v 2. rade a jeho manželky B. Y..

8. K argumentu žalovaných v 1. a v 2. rade, že po tom, čo sa žalobcovia v 1. a v 2. rade dovolajú predkupného práva majú ostať bez prístupu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, žalobcovia v 1. a v 2. rade uviedli, že k uvedenej situácii by nebolo došlo za predpokladu, keby pôvodný podielový spoluvlastník C. Y. postupoval v súlade so zákonom a ponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom v 1. a v 2. rade. K namietaniu pasívnej legitimácie žalovaným v 3. rade, pokiaľ ide o žalobu v časti nahradenia prejavu vôle, sám žalovaný v 3. rade uvádza, že vo vzťahu k nemu sa žalobcovia ani nedomáhajú nahradenia prejavu vôle, preto nevidia dôvod, aby v tejto časti súd vôbec skúmal pasívnu legitimáciu žalovaného v 3. rade. Pokiaľ ide o údajný nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v časti v ktorej sa domáhajú neplatnosti zmluvy zo dňa 08.06.2015 uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo, žalobcovia uvádzajú, že neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať v zásade ktokoľvek a aktívna vecná legitimácia je u nich daná. Určením neplatnosti zmluvy zo dňa 08.06.2015, uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a v 2. rade a žalovaným v 3. rade na základe, ktorej bolo pod V 1749/15 - 1402/15 zapísané v časti C LV č. XXXX záložné právo žalovaného v 3. rade, v časti zriadenia záložného práva k parcele CKN č. 3988/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ica vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade, dôjde k úplnému vyriešeniu obsahu sporného právneho vzťahu keďže pri úspechu v konaní, žalobcovia v 1. a v 2. rade nadobudnú spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice k parc. C KN č. 3988/1 vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade a to bez jeho zaťaženia záložným právom, ktoré bolo zriadené na základe neplatnej zmluvy. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa domáhajú reálnej a praktickej ochrany, keď v rozpore s dobrými mravmi došlo k zriadeniu záložného práva na spoluvlastníckom podiele

k nehnuteľnosti, ktorá mala byť v prípade dodržania ich predkupného práva vo vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade v ich vlastníctve.

9. Na pojednávaní žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany predchádzajúceho podielového spoluvlastníka C. Y. prípadne jeho otca W. mu nebola daná ponuka na možnosť odpredaja spoluvlastníckeho podielu C. Y. a to či už písomná alebo ústna. On sám oslovil C. Y., ešte keď bol podielovým spoluvlastníkom na jar 2015, že ak bude odpredávať svoj spoluvlastnícky podiel, aby ho informoval, či sa to bude predávať a za koľko. Uvedenú nehnuteľnosť využíval so súhlasom C. Y. na skladové priestory a rovnako využíval s jeho súhlasom 3 parkovacie miesta pre podnikanie, týka sa parcely 3988/1, na ktoré nebolo ponúknuté predkupné právo. Po doložení v júni 2016 žalovaným v 1. a 2. rade ich dohody o odpredaj alebo tzv. prerozdelenie chceli predísť k uvedenému naťahovaniu súdneho konania. K tomuto však nedošlo aj z dôvodu, že došlo k narušeniu a veľmi zlým susedským vzťahom zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí ich neustále napádali slovne a do dnešného dňa aj písomne odkazmi za okná motorových vozidiel parkovaných na parc. 3988/1.

10. Na pojednávaní právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že právnym problémom v tejto časti sporu je vlastne len to, či došlo k porušeniu predkupného práva a či toto predkupné právo v takejto situácii možno vôbec použiť s poukazom na obranu žalovaných 1. a 2. podľa . Uviedol, že v tejto konkrétnej situácii riešenej v tomto spore toto predkupné právo nie je možné použiť, pretože jeho použitie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože porušuje iné práva žalovaných v 1. a 2. rade a predtým predchádzajúceho vlastníka, s ktorým žalobcovia vrátane predchádzajúceho žalobcu nemajú nič spoločné. Táto sporová parcela je spoločným dvorom z toho titulu, že slúži na plnoprávny prístup vlastníkov parcele č. 3981, ktorými sú žalobcovia, ale taktiež k parcelám č. 3984/2, 3984/1 a 3985/1 čo sú parcely žalovaných 1. a 2. nachádzajú sa za rodinným domom žalobcov a k týmto parcelám ako aj stavbám žalovaných 1., 2. niet iného zákonného prístupu než cez parcelu 3988/1, ktorá funkčne je dvorom. Keďže táto parcela slúži ako na prístup do prednej stavby RD žalobcov, tak aj k pozemkom a stavbám žalovaných 1. a 2. rade už na základe tohto faktu spoločným dvorom je, treba povedať, že k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaných žalobcovia nemajú žiaden právny vzťah. Zároveň treba povedať, že samotná parcela 3988/1 svojím významom, účelom a aj skutočným využitím slúži len ako spoločný dvor k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Takýto spôsob aplikácie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože narušuje iné právne vzťahy, s ktorými žalobcovia nemajú nič spoločné. Odpoveď na tento rozpor nedáva ani argument žalobcov, že je tu inštitút práva prechodu. Právo prechodu oproti vlastníckemu právu je inštitútom iba náhradným. Je nelogické a tiež v rozpore s takým výkladom , ktorý by bol súladný s dobrými mravmi tvrdiť, že cez náhradný inštitút sa porieši to, čo už je priamo riešené v spoluvlastníckom vzťahu.

11. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že žalovaný v 3. rade predovšetkým nie je v časti, ktorá sa týka uzatvorenia kúpnej zmluvy absolútne žiadnym spôsobom pasívne legitimovaný. Záložcovia boli a sú vlastníkmi, a preto neexistuje žiaden dôvod, prečo by ohľadom svojho vlastníctva nemohli uzatvoriť akúkoľvek napr. záložnú zmluvu.

12. Svedok C. Y. na pojednávaní uviedol, že žalobca v 2. rade je jeho bratrancom, pričom nie je si vedomý toho, že by porušil alebo neponúkol predkupné právo na danú nehnuteľnosť. Približne v roku 2013 inicioval stretnutie s G. Y., bratom žalobcu v 2. rade, na ktorom mu oznámil, resp. žiadal, aby vypratali danú nehnuteľnosť, ktorej bol vlastník tým, že tam mali sklad športových potrieb. Na tom stretnutí im ponúkol prenájom danej nehnuteľnosti, ktorý odmietli obaja, že to nepotrebujú. Následne im bolo ponúknuté, že si to môžu odkúpiť, G. sa vyjadril, že on to nepotrebuje, že tam nemá žiaden zámer a J. takisto. Na toto nereagovali. Svedok G.. W. Y. na pojednávaní uviedol, že je strýkom žalobcu v 2. rade. Bol prítomný na rokovaniach v realitných kanceláriách (RK) MG real a potom Reality komfort. Zúčastnil sa asi 3 obhliadok objektu. Ostatné zabezpečovala v plnom rozsahu RK. Keď sa dohodli o kúpe, bolo to v čase, keď syn bol ešte na SR. Keď sa fyzicky odovzdával objekt, v ten deň robili aj plnú moc na jeho zastupovanie v ďalších krokoch. Predmetná nehnuteľnosť sa ponúkala verbálne synovcom J. a G., bol prítomný na poslednej obhliadke so žalovanými a vtedy tam boli prítomní J., G., ich otec, t.j. jeho brat G.. Svedok G. Y. na pojednávaní uviedol, že je otcom žalobcu v 2. rade. Od narodenia tam býval do roku 1970. Potom býval u manželkiných rodičov 2 a polroka, a potom sa tam vrátil naspäť bývať do roku 1990, kedy sa presťahoval do novopostaveného RD. Bol to stále ich dvor, vzadu mali ešte záhradu. Tento predmetný dom aj používal, keď staval dom, tam mal uložený stavebný materiál. Staral

sa o celý dvor, kosil, odhŕňal sneh, všetky potrebné údržby. Parcela 3988/1, kde stojí dom 959/14 tam býval, celé toto parc. 3988/1 a 3988/2 tvorili ten dvor, kde ešte v tej parcele 3988/3 boli kryté šopy zboku otvorené, ktoré niekedy slúžili na výrobu betónovej skruže. Predmetný dom, ktorý získali J., boli tam kancelárie jeho starého deda, ktorý bol architekt. Parc. 3984/1 to bola šopa, kde skladovali drevo, piliny. Potom parc. 3989/3 a 3984/4 tam teraz býva, tam si postavil dom, predtým to bola záhrada. Svedok G. Y. na pojednávaní uviedol, že je bratom žalobcu v 2. rade. Nehnuteľnosť predal bratovi, veľmi sa tým nezaoberal. Vie, že sa jedná o dvor. Zo strany C. Y. nebola žiadna ponuka na predaj, ani sa o tom nerozprávali, žil tam od narodenia, ten dvor bral ako rodinný majetok, súčasť domu.

13. Listom právnej zástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade došlo z ich strany k úprave petitu žaloby, keďže z vyjadrení žalovaných v 1. a 2. rade a kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli parcelu č. 3988/1 nepodarilo zistiť kúpnu cenu tejto parcely v 1 ku dňu podpisu kúpnej zmluvy, t.j. 18.05.2015. Vo veci bol predložený znalecký posudok č. 74/2015 W.. D. V. zo dňa 02.06.2015, ktorý súdu predložil žalovaný v 3. rade. Zo znaleckého posudku vyplýva hodnota spoluvlastníckeho podielu k predmetnej parcele o veľkosti 1 vo výške 13 604,93 eura, ktorú sumu uviedli v kúpnej zmluve týkajúcej sa petitu nahradenia prejavu vôle žalovaných v 1. a 2. rade ako predávajúcich kupujúcim žalobcom v 1. a 2. rade, keď predávajúci touto zmluvou prevádzajú do bezpodielového vlastníctva manželov kupujúcich v 1. a 2. rade predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1. Na pojednávaní dňa 17.04.2019 súd uznesením pripustil vyššie uvedenú úpravu petitu.

14. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 19.05.2015 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim C. a kupujúcimi - žalovanými v 1. a 2. rade, pričom predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území P., na LV č. XXXX ako parc. č. 3984/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. 3984/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, parc. č. 3985/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 117 m2, rodinný dom súpisné číslo 963 na parc. č. 3985/1, garáž súpisné číslo 3858 a parc. č. 3984/1, garáž súpisné číslo 3859 na parc. č. 3984/2 v podiele 1/1 a na LV č. XXXX ako parc. č. 3988/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 419 m2, v podiele 1. Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 1410/2015 zo dňa 21.05.2015 povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Zo spisu V 1749/2015 Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor vyplýva, že dňa 12.06.2015 bol podaný návrh na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa - žalovaného v 3. rade za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5072111933 a to na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 08.06.2015 medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade. Rozhodnutím Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor č. V 1749/2015 zo dňa 08.07.2015 bol povolený vklad záložného práva v prospech žalovaného v 3. rade (tak ako je to uvedené v bode 22.2. rozsudku).

15. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. vyplývalo, že dňa 04.12.2015 podal žalobca v 2. rade s pôvodným žalobcom v 1. rade G. Y. návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom súd uznesením č. k. - 16 zo dňa 15.12.2015 vyhovel návrhu a vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej žalovaným v 1. a 2. rade previesť na iné osoby alebo akýmkoľvek spôsobom zaťažiť v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu 1/2- ica nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Topoľčany - katastrálny odbor ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape č. 3988/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2, nachádzajúcu sa v kat. území P., zapísanú na LV č. XXXX. Pričom žalobcom v 1. a 2. rade uložil, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podali návrh na začatie konania vo veci samej. Proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. - 63 zo dňa 29.02.2016 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.

16. Pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade G. Y. a C.. J. Y. boli spolu s C. Y. (t.j. právnym predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade) vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. P., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. 3988/1

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2 s uvedením spôsobu využívania pozemku: 18 - pozemok, na ktorom je dvor. Žalobcovia boli vedení ako podieloví spoluvlastníci každý v 1 a C. Y. ako podielový spoluvlastník v 1/2. C. Y. uzavrel dňa 18.05.2015 ako predávajúci so žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. území Topoľčany, zapísaných na LV č. XXXX ako parcely

„C“ parc. č. 3984/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. 3984/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, parc. č. 3985/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 117 m2, rodinný dom súpisné číslo 963 na parc. č. 3985/1, garáž súpisné číslo 3858 a parc. č. 3984/1, garáž súpisné číslo 3859 na parc. č. 3984/2 v podiele 1/1 a na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 419 m2, v podiele 1/2 za kúpnu cenu vo výške 36 000 eur. Vklad do katastra bol povolený pod V 1410/15-977/15.

17. Listom právnej zástupkyne zo dňa 16.06.2015 boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní na ponuku na predaj uvedeného spoluvlastníckeho podielu podľa . V liste sa uvádza, že pôvodným žalobcom ako spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nebola urobená ponuka na kúpu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, zo strany podielového spoluvlastníka C. Y.. Listom právneho zástupcu zo dňa 20.09.2015 žalovaní v 1. a 2. rade oznámili právnej zástupkyni žalobcov, že výzve nevyhovejú, pretože takéto vymáhateľné právo žalobcovia nemajú a nimi predložená aplikácia predkupného práva je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle .

18. Dňa 08.06.2015 uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade so žalovaným v 3. rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov - žalovaných v 1. a 2. rade v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. Žalovaní v 1. a 2. rade ako záložcovia a žalovaný v 3. rade ako záložný veriteľ uzatvorili dňa 08.06.2015 zmluvu o splátkovom úvere č. 5072111933 na základe ktorej banka - žalovaný v 3. rade poskytla dlžníkovi - žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 28 500 eur. V I. časti zmluvy o zriadení záložného práva v bode 2 a 3. písm. a) je vymedzená zabezpečovaná pohľadávka záložného veriteľa, ktorou sa rozumie pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5072111933 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkom, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver, ktorý tvorila istina vo výške 28 500 eur, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. Záloh v zmysle II. časti zmluvy, s názvom záloh bod 1. tvoria nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade nachádzajúce sa v katastrálnom území P., obec Topoľčany, okres Topoľčany, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra P. zo dňa 03.06.2015 - pozemok registra „C“, parcelné číslo 3984/1, výmera 29 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, - pozemok registra „C“, parcelné číslo 3984/2, výmera 19 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“, parcelné číslo 3985/1, výmera 117 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, - stavby súpisné číslo 963, na parcele registra „C“ číslo 3985/1, charakteristika stavby: rodinný dom, - stavby súpisné číslo 3858, na parcele registra „C“ číslo 3984/1, charakteristika stavby: garáž, - stavby súpisné číslo 3859, na parcele registra „C“ číslo 3984/2, charakteristika stavby: garáž a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra P. zo dňa 03.06.2015: - pozemok registra „C“, parcelné číslo 3988/1, výmera 419 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Na základe uvedenej zmluvy bolo pod V 1749/15 - 1402/15 zapísané v časti C LV č. XXXX záložné právo žalovaného v 3. rade k predmetnej parcele č. 3988/1 v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade.

19. V priebehu konania pôvodne žalobca v 1. rade (pozn. odvolacieho súdu: G. Y.) ako predávajúci uzavrel so žalobcom v 2. rade a jeho manželkou B. Y. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v 2. rade a jeho manželky, teraz vedenej ako žalobkyne v 1. rade, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre kat. úz. P. ako parc. reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape č. 3988/1

- zastavané plochy nádvoria o výmere 419 m2. Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo zavkladované pod V 529/2018-727/2018. V súčasnosti tak na uvedenom LV č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely sú vedení žalobca v 2. rade v 1-ine, žalovaní v 1. a 2. rade v 1/2-ine, a žalobca v 2. rade spolu s manželkou, t.j. žalobkyňou v 1. rade v 1/4 -ine. V časti C: ťarchy pod poradovým číslom 3 je uvedená záložná zmluva k nehnuteľnostiam na pozemok parc. č. 3988/1 vlastník Y. J. 1 a Y. J. a B. v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, na sumu podľa zmluvy zo dňa 08.02.2018 - V 452/2018. Pod poradovým číslom 4 záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, t.j. žalovaného v 3. rade na parc. č. 3988/1 na podiel 1/2 žalovaných v 1. a 2. rade podľa zmluvy zo dňa 08.06.2015 - V1749/15-1402/15, pod poradovým číslom 5 záložná zmluva k nehnuteľnostiam na pozemok parc. č. 3988/1 vlastník žalobca v 2. rade v 1/4 a žalobcovia v 1. a 2. rade v 1/4 v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava na sumu podľa zmluvy zo dňa 08.02.2018 pod V 452/2018. 20. Pôvodní žalobcovia C.. J. Y. a G. Y. boli vedení ako podieloví spoluvlastníci každý v 1/2, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. P., parcely reg. „C“, evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 3981 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 127 m2 a rodinný dom súp. č. 959 na parc. č. 3981. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti je vedený žalobca v 2. rade v 1/2 a žalobca v 2. rade so svojou manželkou, t.j. žalobkyňou v 1. rade v 1/2, titulom nadobudnutia - kúpna zmluva V 529/2018-727/2018. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako vlastníci v podiele 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. P., a to parcela č. 3984/1 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 29 m2, parc. č. 3984/2 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 19 m2, parc. č. 3985/1 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 117 m2 a ďalej stavby - rodinný dom súp. č. 963 na parcele č. 3985/1, garáž súp. č. 3858 na parc. 3984/1 a garáž súp. č. 3859 na parc. č. 3984/2.

21. Prvoinštančný súd vo svojich úvahách uviedol, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva ( ), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.

22. Poukázal na ustanovenie kde je upravená zásada, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť, poskytnúť právnu ochranu uplatňovaného daného práva. Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Toto posúdenie je teda založené na úvahe súdu, ktorá musí byť predložená vždy konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú z daných právnych predpisov alebo zo záväzkového vzťahu alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti, by bol v takomto rozpore, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Toto ustanovenie za vyššie uvedených podmienok umožňuje teda zásah až do výkonu už existujúcich práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Iba na základe ustanovenia Obč. zák. nemožno však založiť vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Toto ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Iný extenzívny výklad tohto ustanovenia by bol v rozpore s jeho poslaním a účelu. Neprichádza takýto výklad ani v prípadoch, kedy právny subjekt svojím právnym úkonom zakladá, mení alebo má v zmysle založiť zánik určitého právneho vzťahu podľa ešte existujúcej právnej úpravy, v snahe využiť túto právnu úpravu ešte v čase jej platnosti, aj keď vie, že sa legislatívne pripravuje iný právny predpis, prípadne takýto právny predpis už je pripravený, avšak nie je ešte účinný, ktorý by už ním zamýšľaný právny úkon neumožňoval. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. ).

23. Vo vzťahu k otázke existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že žaloba o určenie v zmysle nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy

vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 25.02.2009).

24. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

25. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Z dôkazov produkovaných stranami sporu v súdnom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca v 2. rade a pôvodný žalobca v 1. rade boli pôvodne spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností spolu s C. Y. (právny predchodca žalovaných). C. Y. uzavrel dňa 18.05.2015 ako predávajúci so žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. území P., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely „C“ parc. č. 3984/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. 3984/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, parc. č. 3985/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 117 m2, rodinný dom súpisné číslo 963 na parc. č. 3985/1, garáž súpisné číslo 3858 a parc. č. 3984/1, garáž súpisné číslo 3859 na parc. č. 3984/2 v podiele 1/1 a na LV č. XXXX ako parc. č. 3988/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 419 m2, v podiele 1 za kúpnu cenu vo výške 36 000 eur. 26. V konaní bolo nepochybne preukázané, že bývalým spoluvlastníkom C. Y. nebola realizovaná vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade a pôvodnému žalobcovi v 2. rade G. Y. písomná ponuka na odpredaj jeho spoluvlastníckeho podielu predtým, ako svoj spoluvlastnícky podiel ponúkol na odpredaj žalovanému v 1. a 2. rade. C. Y. v roku 2013 inicioval stretnutie s G. Y., bratom žalobcu v 2. rade a pôvodne žalobcom v 1. rade, na ktorom mu oznámil, resp. žiadal ho, aby vypratali danú nehnuteľnosť, ktorej bol vlastník s tým, že tam mali sklad športových potrieb. Na tom stretnutí im ponúkol prenájom danej nehnuteľnosti, ktorý odmietli obaja, že to nepotrebujú. Následne im bolo ponúknuté, že si to môžu odkúpiť, pôvodný žalobca v 1. rade sa vyjadril, že on to nepotrebuje, že tam nemá žiaden zámer a tak isto i žalobca v 2. rade, pričom obaja predmetnú nehnuteľnosť vypratali.

27. Je nesporné, že bolo v záujme C. predať svoje nehnuteľnosti ako celok o čo však v tom čase pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade nemali záujem, pričom takisto je nesporné, že predmetná parcela č. 3988/1 zapísaná na LV č. XXXX je vedená pod č. 18 ako pozemok na ktorom je dvor. Z dokazovania bolo preukázané, že táto parcela slúžila a vlastne slúži ako spoločný dvor k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovaných v 1. a 2. rade. Je málo pravdepodobné, že keby táto parcela resp. spoluvlastnícky podiel C. Y. nebol predmetom kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými v 1. a 2. rade, či o nehnuteľnosti by potom bol záujem bez zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam, ktorý inak nie je možný. Vyplýva to i z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade, keď uvádza, že vlastníkovi stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku patrí právo zriadenia práva prístupu vecného bremena priamo zakotvené v . Tiež uvádza, že žalovaní v nijakom prípade nezostanú bez prístupu k stavbe v ich vlastníctve. Vzhľadom na vyššie uvedené sa prvoinštančný súd stotožnil s tvrdeniami právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, že ak by sa žalobcovia dovolali predkupného práva, zostanú žalovaní bez prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Zriadenie vecného bremena nie je tomu rovnocenné a viedlo by to k ďalšiemu možnému sporu. Aj keď podielový spoluvlastník C. Y. si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia , uplatnenie predkupného práva žalobcami v 1. a 2. rade súd považoval za rozpor s dobrými mravmi.

28. Predmetná parcela slúži pre zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovaných, vlastne ako obslužná parcela pre prístup k nehnuteľnostiam. Potom uplatnenie predkupného práva na takýto pozemok je zneužitím spoluvlastníctva a v rozpore s dobrými mravmi. Striktné dodržanie by bolo v zrejmom nepomere k spravodlivej ochrane práv žalovaných v 1. a 2. rade ako ďalších

spoluvlastníkov tejto parcely. V prípade uplatnenia a realizovania predkupného práva žalobcami v 1. a 2. rade, žalovaní v 1. a 2. rade by stratili prístup k svojej nehnuteľnosti, čo by značne zasiahlo do ich práv. Teda výkon predkupného práva odporuje dobrým mravom, pričom vlastnícke právo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom ( SR). Preto súd žalobu v časti nahradenia prejavu vôle zamietol, pričom sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného v 3. rade, keď uviedol, že žalobcovia sa domáhajú nadobudnutia uvedenej nehnuteľnosti nie do rovnakého vlastníckeho režimu, tzn. 1/4-ina výlučne a 1/4-ina ako bezpodielové spoluvlastníctva, ale domáhajú sa nadobudnutia 1/2-ice do BSM. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie z ktorého vyplýva, že podieloví spoluvlastníci majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti svojich podielov tzn., že rozhoduje pomer spoluvlastníckych podielov.

29. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade došlo k zamietnutiu žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na jeho strane, pretože v prípade zákonného predkupného práva v zmysle ide o vecné právo, ktoré je spojené so spoluvlastníckym podielom. Pokiaľ bolo zákonné predkupne právo podielového spoluvlastníka porušené, môže sa žalobou domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu k nehnuteľnosti povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol, čo sa zrejme v danom prípade nevzťahuje na žalovaného v 3. rade, ktorý nie je takou osobou.

30. Pokiaľ ide o neplatnosť predmetného právneho úkonu, v tejto časti žalobného nároku súd poukazuje na vyššie uvedené stanoviská, že z hľadiska procesného, základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí preukázať v konaní žalobca, a tento naliehavý právny záujem musí existovať, musí byť preukázaný nielen na začiatku konania, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal opodstatnenosťou nároku.

31. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva, týkajúca sa okrem iného spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ici žalovaných v 1. a 2. rade k parc. č. 3988/1, bola uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade dňa 08.06.2015, tzn. po tom, ako žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 18.05.2015 spoluvlastnícky podiel k tejto parcele. Skutočnosť, že právny predchodca žalovaných v 1. a 2. rade C. Y. neponúkol vec žalobcom, ako oprávneným osobám ku kúpe, nemá to za následok neplatnosť kúpnej zmluvy, aj keď nebolo predkupne právo rešpektované s výnimkou postupu podľa a dovolaním sa oprávnenou osobou relatívnej neplatnosti právneho úkonu, k čomu v danom prípade zo strany žalobcov nedošlo, a títo listom zo dňa 16.06.2015 vyzvali žalovaných v 1. a 2. rade na predaj uvedeného spoluvlastníckeho podielu. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí zo dňa 25.02.2009, sp. zn. vyplýva, že žaloba o určenie v zmysle , pri žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu viazne prospech žalovaného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadne určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu, alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. V danej veci na určení, že je neplatná predmetná záložná zmluva nie je daný naliehavý právny záujem ( ). Preto súd v zmysle uvedeného a s prihliadnutím aj na rozhodnutie o časti žaloby o nahradenie prejavu vôle žalobu v časti týkajúcej sa neplatnosti právneho úkonu zamietol ako nedôvodnú. Predmetom záložného práva môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci. Založením spoluvlastníckeho podielu záložným právom nie sú vo svojich právach k veci a to ani vo svojom predkupnom práve ( ) nijako dotknutí ostatní spoluvlastníci. K založeniu podielu nie je treba ich súhlas. Zriadenie záložného práva k spoluvlastníckemu podielu k veci nie je spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle (rozhodnutie NS ČR R12/2000, ).

32. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že pretože žalovaní v 1. až 3. rade boli v konaní plne úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v plnej výške voči žalobcom v 1. a 2. rade. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len žalobcovia) žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žiadali priznanie náhradu trov konania.

34. Uviedli, že súd správne dospel k záveru, že prišlo k porušeniu predkupného práva právnym predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade. Konštatoval tiež správny záver súdu o tom, že predmetná parcela netvorí spoločný dvor (napriek tomu, že súd to výslovne nekonštatoval), pretože to vyplývalo z ďalšieho odôvodnenia, ktoré sa týkalo konštatovania o nepriznanom výkone práva žalobcov z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Súd nepripustil, že išlo o spoločný dvor. Žalobcovia poukázali na prílohu k vyhláške č. a charakter predmetnej parcely - dvor (na rozdiel od charakteristiky spoločného dvora). Zároveň konštatovali, že aj z výsluchov svedkov a predložených listín bolo jednoznačne preukázané, že sporná nehnuteľnosť nikdy nebola spoločným dvorom, preto nebolo možné uvažovať o neuplatňovaní právnej úpravy predkupného práva. Podľa názoru žalobcov nie je možné bez ujmy na právach a právom chránených záujmov konštatovať, že výkon ich práva je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú zachovaný prístup k ich nehnuteľnostiam a garantovaný minimálne ustanovením v spojení s . V danom prípade zásah v žiadnom prípade nie je takej intenzity, že by mohol požívať ochranu ustanovenia , pretože právo prístupu k nehnuteľnostiam zostáva žalovaným v 1. a 2. rade zachované. Súd prvej inštancie údajný rozpor s dobrými mravmi v takej intenzite, aby požívala súdom konštatovanú ochranu, ani nijako nezdôvodnil. Žalobcovia považovali napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Poukázali ďalej na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v spore sp.zn.7C/208/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , a na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš v spore sp. zn. , ktoré súdy riešili obdobnú vec (a neuplatnili rozpor s dobrými mravmi).

35. Ďalej uviedli, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sporná parcela č. 3988/1 v oveľa väčšom rozsahu presahuje účel prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade, pričom sa na tejto nachádzajú drobné stavby (resp. vodná stavba - studňa) vo vlastníctve žalobcov a zároveň viac ako 10 rokov v jej zadnej časti je užívaná na parkovanie motorových vozidiel žalobcov, o čom dokonca predložili dohodu s právnym predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade. 36. V ďalšom obsahu odvolania žalobcovia uviedli, že podľa LV č. XXXX je žalobca v 2. rade podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ina k celku na základe kúpnej zmluvy V1261/00-1230/2000 a spolu so žalobkyňou v 1. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ina k celku na základe kúpnej zmluvy V 529/2018 - 727/2018. Žalobca v 2. rade a žalobkyňa v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa 02.07.2011, teda ešte predtým ako došlo k porušeniu predkupného práva. Na základe vyššie uvedeného, aj v prípade ak by sa žalobca v 2. rade domáhal nadobudnutia nehnuteľností do výlučného vlastníctva v časti 1-iny, v dôsledku existencie manželstva so žalobkyňou v 1. rade by aj tak vec nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právny názor súdu, že žalobcovia sa nesprávne domáhajú nadobudnutia uvedenej nehnuteľnosti nie do rovnakého vlastníckeho režimu, tzn. 1-ina výlučne a 1/4-ina ako bezpodielové spoluvlastníctvo, ale domáhajú sa nadobudnutia 1-ice do BSM, pričom súd poukázal na ustanovenie z ktorého vyplýva, že podieloví spoluvlastníci majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti svojich podielov, tzn. že rozhoduje pomer spoluvlastníckych podielov, je v nadväznosti na režim BSM žalobcov neudržateľný, pretože podiel žalobcu v 2. rade vo veľkosti 1- ina (ohľadne ktorého sa mal žalobca v 2. rade údajne správne domáhať nadobudnutia do výlučného vlastníctva) by aj tak nadobudol do BSM spolu so žalobkyňou v 1. rade. 37. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 3. rade žalobcovia v odvolaní uviedli, že súhlasia s tým, že v prípade zamietnutia žaloby voči žalovaným v 1. a v 2. rade je právne neudržateľná aj žaloba v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy v napádanej časti. Nevidia však súvis s argumentáciou súdu, v odôvodnení rozsudku, podľa ktorej „predmetom záložného práva môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci“. Založením spoluvlastníckeho podielu záložným právom nie sú vo svojich právach k veci a to ani vo svojom predkupnom práve ( ) nijako dotknutí ostatní spoluvlastníci. K založeniu podielu nie je treba ich súhlas, pretože zriadenie záložného práva k podielu nie je hospodárením so spoločnou vecou. Žalobou sa domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy v napádanej časti z dôvodu zachovania rovnakých podmienok, za ktorých nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade nehnuteľnosť v dotknutom spoluvlastníckom podiele. Žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo

dňa 08.06.2015 v napádanej časti z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by právny predchodca žalovaných v 1. a 2. rade uistil, že ponúkol spornú nehnuteľnosť na odpredaj zostávajúcemu spoluvlastníkovi. Žalovaný v 3. rade nevykonal žiadne úkony smerujúce k nadobudnutiu vedomosti, či žalovaní v 1. a 2. rade nenadobudli nehnuteľnosť v rozsahu 1- ice za súčasného porušenia predkupného práva. Právny názor, že ak sú záložcovia (žalovaní v 1. a 2. rade) vlastníkmi zálohu, nejestvuje žiaden dôvod prečo by ohľadom svojho vlastníctva nemohli uzatvoriť záložnú zmluvu, nemôže vzhľadom na vykonané dokazovanie obstáť. Keďže predkupné právo a tiež právo disponovať s nehnuteľnosťou sa viažu k vlastníckemu právu, tieto práva sú kvalitatívne rovnocenné, t.j. žiadne právo nie je „silnejšie“. Jediné rozlíšenie, ktoré je možné aplikovať vo vzťahu k týmto kolidujúcim právam je kvantitatívny znak - plynutie času, a teda, ktoré právo vzniklo skôr. V danom prípade, právo, ktoré vzniklo skôr je právo žalobcov v 1. a 2. rade domáhať sa nárokov z titulu porušenia predkupného práva. 38. Dňa 22.06.2015 bola žalovaným v 1. a 2. rade doručená výzva na ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti podľa . K vzniku záložného práva na základe záložnej zmluvy došlo až povolením vkladu Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod V 1749/15 dňa 08.07.2015. Títo žalovaní mali vedomosť o uplatnení predkupného práva žalobcami, no napriek tomu nevykonali opatrenia zamedzujúce zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností (aj napriek tomu, že návrh na vklad bol podaný dňa 12.06.2015), výkon ich vlastníckeho práva bol tým v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia za predpokladu vyhovenia aj prvej časti žaloby (nahradenie prejavu vôle) dosiahnu zmenu svojho právneho postavenia odstránenie neistoty rozhodujúceho (záložného) vzťahu žalovaných v 1. až 3. rade, ktorý by trval v prípade nevyhovenia žalobe v tejto časti a vyhovenia žalobe v časti nahradenia prejavu vôle. V prípade, ak by sa totiž žalobcovia nedomáhali aj súčasného určenia neplatnosti záložnej zmluvy, nedomáhali by sa ponúknutia nehnuteľnosti na predaj za rovnakých podmienok za akých nehnuteľnosť nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade, čo práve táto skutočnosť by mohla byť dôvodom zamietnutia žaloby v časti o nahradenie prejavu vôle. 39. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade tak, že u parc. č. 3988/1 ide o spoločný dvor a zároveň aj pri použití tohto pojmu ho treba chápať z hľadiska jeho funkčnosti, praktického využitia, ako pozemok, ktorý slúži na prístup k dvom samostatným domom vo vlastníctve rozdielnych vlastníkov a je pre tieto stavby pozemkom obslužným. V prírode sú stavby a tento pozemok orientované tak, že vpredu, smerom od verejnej cesty, najskôr stojí rodinný dom žalobcov na parc. č. 3981 a za ním, po malej medzere, sa nachádza ich stavba domu s garážami, na parcele číslo 3985/1, č. 3984/1 a č. 3984/2. Tieto stavby sú z vnútornej strany obklopené práve týmto dvorom parc. č. 3988/1, pričom zo všetkých ostatných troch strán sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve iných osôb, jediný prístup k verejnej ceste pred domom žalobcov je cez tento dvor na parc. č. 3988/1. Osobitne zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že ich stavba sa nachádza vzadu, potom pre potreby prístupu k ich stavbe jedinou možnou alternatívou je prechod cez tento dvor. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov v odvolaní, že na tomto dvore sa nachádza studňa v ich výlučnom vlastníctve. Táto studňa tam skutočne je, a nachádza sa v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v l. a 2. rade v polovici a žalobcov v polovici. Ide o studňu, ktorá tam bola ešte v dobe, keď vlastníkom všetkých týchto nehnuteľností bol jediný vlastník, a to C., a tento rozdelil vlastnícky režim k stavbe prednej pre jedného vlastníka, k stavbe zadnej pre druhého vlastníka a k dvoru parc. č. 3988/1 vytvoril podielové spoluvlastníctvo, ktoré sa týka aj studne, na tomto pozemku sa nachádzajúcej. Súd v odôvodnení rozsudku v bode 44.1. použil expressis verbis formuláciu o spoločnom dvore a v bode 44.2. použil formuláciu, že Predmetná parcela slúži pre zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovaných. Z toho potom vyvodil zákonné dôsledky.

40. Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili s argumentom o tom, že majú garantovaný prístup k stavbe ustanovením . Je nelogické a v rozpore so zmyslom a účelom tohto ustanovenia, aby sa (hoci aj pomocou takého výkladu uplatnenia predkupného práva, aký presadzujú v tomto prípade žalobcovia) vytvorila najskôr situácia, že sa odníme prístup a potom sa bude tento problém za pomoci tohto ustanovenia riešiť. Prístup k stavbe podľa uvedeného ustanovenia nezabezpečuje rovnocenný prístup k stavbe. Na túto skutočnosť poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Ustanovenie sa totiž podľa právnej teórie a aj judikatúry považuje iba za pomocné, podporné a treba ho vykladať veľmi reštriktívne. Ide vlastne iba o právo nevyhnutnej cesty. Vo svojom dôsledku vlastne znamená aj nemožnosť plného uplatňovania si našich vlastníckych práv k stavbe a jej faktické znehodnotenie.

41. Súd pomerne podrobne a starostlivo svoje rozhodnutie odôvodnil, v tomto žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na obsah celého bodu 44. odôvodnenia rozsudku. Ako si odôvodnenie rozhodnutia predstavujú samotní žalobcovia nevedeli, ale boli toho názoru, že súd odpovedal na všetky otázky, ktoré je dôvodné klásť a jeho odôvodnenie spĺňa náležitosti ustanovenia . K žalobcom poukazovaným rozhodnutiam iných súdov žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že v prvej veci (OS NMnV ) skutkový stav bol taký, že sporný pozemok, ktorý bol v spoluvlastníctve a u ktorého došlo k porušeniu predkupného práva, bol síce pôvodne spoločným dvorom, avšak už funkciu spoločného dvora neplnil, slúžil už iba na prístup k jednému domu, keďže druhý už bol zbúraný. V druhej veci (OS LM ) bol skutkový stav taký, že sporovým pozemkom, pri prevode podielu na ktorom došlo k porušeniu predkupného práva, bola EKN parc. č. 22 k.ú. I., ktorá bola v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, síce slúžila na prechod na verejnú cestu, avšak nebola jediným prístupom na verejnú cestu, druhý prístup bol možný z druhej strany cez CKN parc. č. 142/1 na verejnú cestu EKN parc. č. 51/1 vo vlastníctve Obce I.. Ani v jednom z týchto prípadov nebolo potrebné riešiť zásadnú otázku, že v prípade, ak sa predkupnému právu vyhovie, vlastník druhého domu zostane bez prístupu k nemu.

42. Žalovaní v 1. a 2. rade v ďalšom obsahu vyjadrenia uviedli, že žalobcovia sa skutočne domáhali u kúpnej zmluvy nahradenia prejavu vôle tak, že celý spoluvlastnícky podiel 1-icu na spornej nehnuteľnosti chceli previesť do BSM oboch žalobcov. V konaní pritom boli preukázané tie skutočnosti, že žalobca v 2. rade nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti, t.j. 1-inu ešte v roku 2000, t.j. pred uzavretím manželstva so žalobkyňou v 1. rade, kúpnou zmluvou V1261/00 a žalobcovia uzavreli manželstvo až v roku 2011 a tiež, že ďalší podiel 1-inu na spornej nehnuteľnosti už nadobudli žalobcovia spoločne za trvania BSM. Ak teda pre účely týchto úvah pripustíme, že žalobcovia predkupné právo majú, potom hmotnoprávne v polovici toto oprávnenie svedčí samotnému žalobcovi v 2. rade a až v druhej polovici svedčí obom žalobcom spoločne. Keďže sami žalobcovia svoj petit formulovali ako nahradenie prejavu vôle stým, že do výroku pojali celý text navrhovanej kúpnej zmluvy, potom boli toho názoru, že súd do takto stavaného petitu nemá právo vstupovať, môže ho len prijať alebo odmietnuť.

43. Časť žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti záložnej zmluvy, považujú za závislú od výsledku prvého petitu, t.j. nahradenia prejavu vôle z titulu porušenia predkupného práva. Ak súd prvej inštancie uzavrel, že za zistených skutkových okolností je uplatnenie si predkupného práva v rozpore s dobrými mravmi a žalobu v tejto časti zamietol, potom bez ďalšieho skúmania neobstojí ani druhý petit o neplatnosti záložnej zmluvy, chýba naliehavý právny záujem a aktívna legitimácia. Neplatnosť zmluvy z titulu porušenia predkupného práva je podľa ustanovenia a relatívnou neplatnosťou, inak povedané, na právny úkon sa hľadí ako na platný až do chvíle, kým sa oprávnený tejto neplatnosti nedovolá. Potom nastupujú právne účinky obdobné tým, aké nastupujú pri absolútnej neplatnosti zmluvy. Žalobcovia (resp. ich právny predchodca) adresovali žalovaným v 1. a 2. rade výzvu podľa , podaním zo dňa 16.06.2015, im doručeným 19.06.2015. Zmluvu o zriadení záložného práva so žalovaným v 3. rade však uzavreli už 08.06.2015, t.j. v dobe, keď žalobcovia si ešte žiadne práva z titulu porušenia ich predkupného práva voči nim neuplatnili a kúpnu zmluvu bolo potrebné považovať za platnú. To, čoho sa žalobcovia domáhajú, je vlastne spätná účinnosť ich námietky z titulu porušeného predkupného práva. Žalobcovia si zvolili právo požadovať podiel na odpredaj.

44. Žalovaní v 1. a 2. rade nepovažovali ani za logické a ani za spravodlivé také riešenie, pri ktorom by sa jedného dňa mali ocitnúť síce s majetkom (dom), ale bez prístupu k nemu a de facto nemôcť si majetok užívať alebo len s veľkými ťažkosťami. Ako spravodlivejšia sa im javila taká úprava vzťahov, ktorá bude rešpektovať to, že tento dvor je potrebný pre obe strany na riadne užívanie svojho majetku, že fakticky je podľa jeho účelu skutočne dvorom spoločným (aj keď žalobcovia proti tomu broja) a že iná úprava vlastníctva k tomuto dvoru postihne na hodnote majetku tú stranu, ktorá o toto spoluvlastníctvo príde.

45. Žalovaný v 3. rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

46. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním žalobcov napadnutý rozsudok, postupujúc pritom podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho postupom podľa potvrdil.

47. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím , došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla. 48. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 49. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 50. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 51. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe tak, že ju ako nedôvodnú zamietol. 52. Zároveň konštatuje, že z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne vyvodil skutkový záver o existencii susediacich nehnuteľnostiach - pozemkoch žalobcov a žalovaných v 1. a 2. rade, na ktorých sú vybudované domové nehnuteľnosti. Žalobcovia majú domovú nehnuteľnosť postavenú na pozemku bližšie a žalovaní v 1. a 2. rade na pozemku ďalej od obecnej cesty. K domovej nehnuteľnosti žalobcov a tiež žalovaných vedie nehnuteľnosť - pozemok vedený na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“, č. 3988/1 o výmere 419 m2 (ďalej len „predmetný pozemok“). 53. Z obsahu správne zistených skutočností vyplýva, že uvedenému stavu predchádzali okolnosti predaja časti (podielu) nehnuteľnosti C. Y. (pôvodný podielový spoluvlastník), ktorý na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.05.2015 medzi ním, ako predávajúcim a kupujúcimi - žalovanými v 1. a 2. rade, odpredal 1 podiel na predmetnej (spornej) nehnuteľnosti žalovaným v 1. a 2. rade, pričom predmetom zmluvy boli aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území P., na LV č. XXXX ako parc. č. 3984/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. 3984/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, parc. č. 3985/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 117 m2, rodinný dom súpisné číslo 963 na parc. č. 3985/1, garáž súpisné číslo 3858 a parc. č. 3984/1, garáž súpisné číslo 3859 na parc. č. 3984/2 v podiele 1/1 (ďalej len domová nehnuteľnosť s pozemkom). Spoločným predajom teda išlo aj o podielovým spoluvlastníctvom „nedotknuté“ nehnuteľnosti. Následne Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 1410/2015 zo dňa 21.05.2015 povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Dňa 08.06.2015 uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade so žalovaným v 3. rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov - žalovaných v 1. a 2. rade v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. Zálohom boli nehnuteľnosti žalovaných v 1. a 2. rade, vrátane predmetnej (spornej) nehnuteľnosti. Zo spisu V 1749/2015 Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor vyplynulo, že dňa 12.06.2015 bol podaný návrh na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa - žalovaného v 3. rade za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5072111933 a to na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 08.06.2015 medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade. Rozhodnutím Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor č. V 1749/2015 zo dňa 08.07.2015 bol povolený vklad záložného práva v prospech žalovaného v 3. rade. 54. Žalobcovia sa domáhali (po zmene petitu a v dôsledku čiastočnej účastníckej zmeny) nahradenia prejavu vôle (odpredaj predmetnej nehnuteľnosti za rovnakých podmienok) k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej sa dovolávali na základe relatívne neplatného (inak plateného) právneho úkonu právneho predchodcu žalovaných v 1. a 2. rade na jednej strane a osoby C. Y. na strane druhej, voči žalovaným v 1. a 2. rade. Výzvu adresovali žalovaným v 1. a 2. rade. Súčasťou žaloby bola aj žalobná žiadosť majúca určiť neplatnosť právneho úkonu - záložnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade. 55. Správne zistenou skutočnosťou prvoinštančným súdom bola skutočnosť o tom, že v prípade predaja podielu na predmetnom pozemku išlo o predaj, na ktorý sa vzťahovala zákonná povinnosť predávajúceho a predkupné právo zvyšných podielových spoluvlastníkov. Správne bolo teda zistené, že právny predchodca žalovaných (pokiaľ išlo o vlastníctvo podielu na predmetnej nehnuteľnosti) porušil predkupné právo zvyšných podielových spoluvlastníkov.

56. Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

57. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

58. Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. 59. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia veta prvá Obč. zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade mohla mať charakter len peňažnej náhrady (Fekete, I.: l. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 305). Dovolací súd považuje túto interpretáciu za správnu, pretože chráni dobromyseľnosť tretej osoby, a tým zodpovedá spravodlivostným predstavám, podľa ktorých ak takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra) o tom, že prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná (NS SR zo dňa 20.12.2011).

60. Z pohľadu platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy je treba konštatovať jej platnosť. Pôvodne (podmienene) platný právny úkon bolo možné označiť za relatívne neplatný právny úkon, a keďže nebol dotknutý „dovolaním sa“ relatívnej neplatnosti, hľadí sa na taký právny úkon ako na platný s tým, že vlastník bol oprávnený „užívať“ celý rozsah vlastníckej triády oprávnení. V uvedenom je zároveň aj odpoveď na otázku, či možno považovať právny úkon uzavretia záložnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade za neplatný z tohto dôvodu. V ďalšom obsahu sa odvolací súd pri tejto otázke v súvislosti s dobrými mravmi (a uzavretím záložnej zmluvy) pristaví.

61. Porušenie predkupného práva malo za následok možnosť dotknutých podielových spoluvlastníkov a./ dovolať sa relatívnej neplatnosti, b./ žiadať o prevod nehnuteľnosti za podmienok pôvodného predaja a napokon c./ ponechať si predkupné právo do budúcnosti. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia v zmysle ust. sa domáhali u žalovaných v 1. a 2. rade odkúpenia predmetnej nehnuteľnosti (podielu) za podmienok, za akých ju nadobudli oni. Uplatnili teda svoje subjektívne právo prameniace zo zákona ( ). Uplatňovanie subjektívnych práv musí spĺňať predpoklad dobrých mravov a poctivosti.

62. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

63. Zmyslom ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď výkon práva je formálne v súlade so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie

ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na vznik právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri Ro NS ČR z 28. 6. 2000, sp. zn. ).

64. Odvolací súd považuje otázky spojené s posudzovaním uplatnenia subjektívneho práva - uplatnenie možnosti odkúpiť prevedený podiel za rovnakých podmienok za situácie zapísanej zmeny vlastníctva v katastri (ale aj posúdenie dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj v prípade podaného návrhu na kataster a ešte nezapísanej zmeny) za otázky, ktoré sa v prípade sporu medzi dotknutými účastníkmi právneho vzťahu riešia v súdom konaní. Aj v prípade prípadného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (v čase po podaní návrhu na vklad), ak samotní účastníci právneho úkonu neakceptovali namietanú relatívnu neplatnosť právneho úkonu, došlo by k sporu a o spore môže rozhodnúť len súd. Okresný úrad, katastrálny odbor by v takom prípade konanie o vklade práva potom prerušil podľa katastrálneho zákona z dôvodu konania o predbežnej otázke. Obdobne posudzovanie výkonu subjektívneho práva výzvy na odpredaj veci možno posudzovať z pohľadu aplikovateľnosti .

65. Prvoinštančný súd prišiel podľa názoru odvolacieho súdu k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom o tom, že uplatnenie subjektívneho práva žalobcov nebolo v súlade s dobrými mravmi, a preto v zmysle § 3 nepožíva ochranu a nebolo sa možné ani úspešne domôcť nahradenia prejavu vôle. So závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Z pohľadu okolností prípadu bolo možné konštatovať, že okrem toho, že C. previedol predmetnú nehnuteľnosť (porušujúc predkupné právo) a tiež aj domovú nehnuteľnosť s pozemkom (susediacu) na žalovaných v 1. a 2. rade, bol stav taký, že domové nehnuteľnosti (pôvodná, a neskôr vybudovaná) mali spoločnú prístupovú cestu - predmetný pozemok, a k domovej nehnuteľnosti iný prístup z verejnej cesty nebol. Ťažko si podľa názoru odvolacieho súdu možno predstaviť záujem o domovú nehnuteľnosť pokiaľ nemá prístupovú cestu. Je nutné povedať, že v tomto prípade išlo o porušenie predkupného práva pôvodného podielového spoluvlastníka (C. Y.), ktorý striktne formálne (aj keď nebolo v konaní bez pochybností vylúčené, že „neúčinne“ a s úmyslom predať nehnuteľnosť, zvyšných podielových spoluvlastníkov neformálne oboznámil v roku 2013) nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. , čím toto ustanovenie porušil. Porušil ho ale za situácie, že žalovaným v 1. a 2. rade okrem predmetnej nehnuteľnosti predával aj nehnuteľnosti výlučne v jeho vlastníctve (resp. nedotknuté spoluvlastníctvom žalobcov). Z konania nevyplynulo, že by konanie žalovaných v 1. a 2. rade (nebolo žalobcami ani tvrdené) v súčinnosti s pôvodným spoluvlastníkom C. Y. malo za cieľ konanie (alebo výsledok), ktoré by bolo možné označiť za konanie (alebo výsledok), ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti ide o konštatovanie absencie (zistenia) nekalej súčinnosti medzi uvedenými subjektmi. Uvedené potom znamená, že porušenie povinnosti podľa nijakým spôsobom nenavodili žalovaní v 1. a 2. rade. Uvedené súvisí s otázkou, aké okolnosti a správanie zúčastnených sprevádzalo okolnosti samotného porušenia predkupného práva pôvodným podielovým spoluvlastníkom, čo by mohlo mať na posudzovanie dobrých mravov vplyv, v svetle vzájomnosti. Pre samotné uplatnenie subjektívneho práva dovolať sa výzvy na odpredaj predmetnej nehnuteľnosti žalobcami ale dôvody aplikovateľnosti existovali. Z uvedeným súvisí aj žalobcami prízvukovaná charakteristika predmetnej nehnuteľnosti, pretože malo ísť o v katastri zapísaný dvor a nie o spoločný dvor.

66. Otázka charakteru predmetnej nehnuteľnosti (dvor) podľa názoru odvolacieho súdu nemá priamy vplyv na aplikovateľnosť dobrých mravov pri dovolaní sa oprávnení vyplývajúcich z ust. , resp. lepšie povedané nevylučuje aplikovateľnosť . Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne zistil, že predmetná nehnuteľnosť je dvorom (vo význame v katastri zapísanom a faktickom), ktorý fakticky a pre žalovaných v 1. a 2. rade nenahraditeľne slúži ako prístupová a obslužná nehnuteľnosť. Vzhľadom na vyššie konštatovania (dobré mravy) by nebolo v súlade s princípmi, na ktorých stojí život občianskoprávnych vzťahov (najmä spomínané dobré mravy pri uplatňovaní subjektívnych práv), aby sa nahradením prejavu vôle dostali žalovaní v 1. a 2. rade do situácie, že ku svojej nehnuteľnosti nemajú prístup. Otázky spojené s charakterom predmetnej nehnuteľnosti (teda že ide o dvor), majú podľa názoru odvolacieho súdu vplyv napr. v konaní pred administratívnym orgánom, Okresným úradom, katastrálnym odborom, ktorý konanie o návrhu na vklad preruší, ak sa neprevádza súčasne so stavbou alebo spoluvlastníckym podielom na stavbe aj spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore a vyzve účastníkov konania, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k uvedenej skutočnosti, tzn., či neopomenuli uviesť aj spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore do zmluvy. Ak sa účastníci konania v stanovenej lehote nevyjadria alebo ak uvedú, že spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore neopomenuli uviesť v zmluve, okresný úrad, katastrálny odbor vklad povolí

(pozri Katastrálny bulettin č. 2/2019). Ak sa za teda uvedenej situácie nevyjadria, alebo tak prevod účastníci právneho vzťahu mienili urobiť, a to sú slová odvolacieho súdu, potom kataster vklad povolí, čo taktiež podporuje prístup posudzujúceho súdu, že charakter nehnuteľnosti na účel posudzovania s dobrými mravmi nerozporného uplatňovania subjektívnych práv vplyv nemá.

67. Náhradné riešenie zvýrazňované žalobcami týkajúce sa vecného bremena - práva prechodu by bolo na mieste realizovať v prípade, ak by za situácie vlastníctva jednej osoby bolo znemožnené pristupovať k takej nehnuteľnosti v dôsledku absencie akéhokoľvek prístupu. V tomto prípade išlo o situáciu, že fakticky, právny predchodca (C.), predával predmetnú nehnuteľnosť ako prístupovú nehnuteľnosť (v podiele) k domovej nehnuteľnosti (ktorá bola v celku v dispozícii C. Y.). Teda právnym úkonom osoby predtým užívajúcej prístupovú a obslužnú nehnuteľnosť prišlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti spolu s domovou nehnuteľnosťou a pozemku na žalovaných v 1. a 2. rade za situácie predchádzajúceho užívania predmetnej nehnuteľnosti ako faktického spoločného dvora. Odvolací súd vyhodnocujúc poukazované rozhodnutia žalobcami (OS NMnV sp. zn. a OS LM sp. zn. ) konštatuje, že každý jeden prípad je potrebné individuálne a citlivo posudzovať, pričom v tomto prípade išlo o situáciu kedy na susediacich parcelách sú záujmy dvoch subjektov s užívaním dvoch domových nehnuteľností a pre žalovaných v 1. a 2. rade jediným prístupovým riešením. Nemožno teda považovať predmetné názory za aplikovateľné na tento spor. Záverom v tejto časti odvolací súd konštatuje, že aplikujúc ust. fakticky žalobcami (resp. predchodcami) uplatnené subjektívne právo v zmysle nevyvolalo právne účinky priznateľné súdom v podobe nahradenia prejavu vôle, v dôsledku jeho uplatnenia v rozpore z dobrými mravmi.

68. Pokiaľ išlo o časť procesného nároku spočívajúceho v určení neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 08.06.2015 uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade odvolací súd konštatuje, že princípom spočívajúcim v sankcionovaní tohto právneho úkonu neplatnosťou v dôsledku odvodeného konania žalovaných v 1. a 2. rade (po tom, čo boli žalobcami vyzvaní na odpredaj predmetnej nehnuteľnosti) a/ alebo v dôsledku výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi nebolo možné dospieť k záveru o neplatnosti, pretože tak ako bolo uvedené vyššie, žalovaní v 1. a 2. rade založili predmetnú nehnuteľnosť v čase, kedy sa právny úkon považoval za platný, aj keď podmienene. Dispozícia s nehnuteľnosťou tak bola právom aprobovaným úkonom vlastníka nehnuteľnosti, na ktorého podiele zriadil právnym úkonom záložné právo v prospech žalovaného v 3. rade. Azda jediným potenciálne relevantným momentom, na ktorý poukazovali žalobcovia bolo, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dozvedeli o uplatnení subjektívneho práva ( ) žalobcami po podaní návrhu na vklad, ale ešte pred tým, ako prišlo ku vkladu záložného práva žalovaného v 3. rade, a teda výčitka, že mali „zasiahnuť“. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi je treba brať zreteľ na okolnosti prítomné pred a v čase uzatvorenia záložnej zmluvy (bez ohľadu na to, kedy vyšli najavo), pretože len tak možno konštatovať, že právny úkon bol uzavretý v rozpore s dobrými mravmi. Následné skutočnosti na uvedené vplyv nemajú. Uvedené konštatovania ohľadne časti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu sa týkajú už posudzovania samotnej meritórnej podstaty, pričom odvolací súd v nasledujúcej časti uvedie, prečo zastáva názor, že ani samotný predpoklad pripustenia určovania neplatnosti do meritórneho prieskumu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nebol opodstatnený.

69. Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

70. Podľa , , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

71. V tejto súvislosti je treba tiež zmieniť skutočnosť, že žaloba v predmetnej veci bola podaná v čase účinnosti . Odvolací sú vzhľadom na ďalší priebeh konania po 30.06.2016 nezistil, že by prvoinštančný súd znemožnil strane konštatujúc nedostatok naliehavého právneho záujmu sa spravodlivo domôcť ochrany jeho práva. 72. Na účely nazerania na úspešnosť tej ktorej podanej žaloby treba vychádzať primárne z ust. , kde okrem iných druhov žalôb zákonodarca „vyčlenil“ spomedzi predchádzajúcej procesnej úpravy upravenej v novo (výslovne) vyjadrený druh žaloby uvedený v písm.

d/ . V zmysle uvedeného žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti. Zákonodarca, konštatujúc úplne novú koncepciu zakotvenú v písm. c/ a d/, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d/ poukázal na záujem vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej, a preto aj pre tú ktorú žalobu stanovil podmienky jej úspešnej uplatniteľnosti. Závery pre ust. uvedené nižšie odvolací súd vzťahuje aj pre aplikáciu a posudzovanie naliehavého právneho záujmu podľa , ktoré je aplikovateľné na žaloby podané do 30.06.2016. 73. Pôvodná právna úprava zakotvená v neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 505 s.). 74. Tolerovanú prax pred 1. júlom 2016 (pred účinnosťou ) môžeme demonštrovať na tomto príklade: Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho bol vykonaný na základe neplatnej zmluvy. Predávajúci mohol žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Prax však pripúšťala aj žalobu, že kúpna zmluva je neplatná (žaloba na určenie právnej skutočnosti). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 505 s.). 75. Odvolací súd poukazuje na s tým, že predpokladom úspešnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti je, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom môže byť napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru ( ), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu ( ), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným ( ), uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti ( ) a uznesenia členskej schôdze družstva ( a 260 ), žaloba na určenie neplatnosti dražby ( ZoDD), alebo žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné ( ). 76. Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. Napr. hmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby zamestnanec jej neplatnosť u zamestnávateľa namietal (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 506 s.). 77. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovia domáhajúc sa neplatnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy, nemohli úspešne žalovať neplatnosť právneho úkonu podľa (resp. ), pretože takú možnosť im osobitný predpis nedáva. Úspešne žalovateľným vo vzťahu k žalovanému v 3. rade žalobcami mala byť žaloba o určenie ( , resp. ), že na podiele predmetnej nehnuteľnosti neviazne záložné právo. Žalobou o určenie neplatnosti zmluvy takto žalobcovia neodstránia nimi sledovaný účinok. Obdobne k tomu uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 25. februára 2009, sp. zn. , že v súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v zmysle nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude

vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle . 78. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodol v zmysle ust. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

79. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a s tým, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal voči procesne neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania (v plnom rozsahu).

80. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).