Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cob-74-2020.pdf
PDF · 141.99 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/74/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SOPHISTIC Pro finance, a.s., so sídlom Matičné námestie 1141, 022 01 Čadca, IČO: 47 008 181, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Vlastou Lehutovou, advokátkou, so sídlom Matičné námestie 2847/3A, 022 01 Čadca, IČO: 42 351 502, proti žalovanému v 1/ rade: iFinet s.r.o., so sídlom Vysoká nad Kysucou 249, 023 55 Vysoká nad Kysucou, IČO: 50 133 870, proti žalovanému v 2/ rade: P. Z. nar. XX.XX.XXXX, pobytom N. H. E. XXX, XXX XX N. H. E. v konaní o zaplatenie 48,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/7/2018-381 zo dňa 22. októbra 2019 vo výrokoch I., II., takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/7/2018-381 zo dňa 22. októbra 2019 v napadnutých výrokoch
- I., ktorým bola žaloba žalobcu proti žalovaným v 1/, v 2/ rade o zaplatenie sumy 43,50 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.7.2018 do zaplatenia zamietnutá a
- II., podľa ktorého žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1/, v 2/ rade trovy konania, každému zo žalovaných v 1/, v 2/ rade v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka, v tejto časti z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. žalobu žalobcu proti žalovaným v 1/, v 2/ rade o zaplatenie sumy 43,50 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31.7.2018 do zaplatenia zamietol. Výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1/, v 2/ rade trovy konania, každému zo žalovaných v 1/, v 2/ rade v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Výrokom III. bolo konanie zastavené v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 4,67 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31.7.2018 do zaplatenia.
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žaloba obsahovala všeobecné náležitosti žaloby podľa ust. § 127 CSP, z ktorej bolo zrejmé, že žalobca žiadal zaplatiť sumu 48,17 Eur ako storno províziu. Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu okresnému súdu bolo zrejmé, že nie je dôvod na odmietnutie podania a chýbajúce osobitné náležitosti žaloby podľa hypotézy právnej normy v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP viedli okresný súd len k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení a žalobu bolo potrebné zamietnuť.
3. Okresný súd ďalej vyjadril, že bol viazaný podanou žalobou, a pokiaľ zo zaplatenia sumy 48,17 Eur došlo v priebehu konania k späťvzatiu žaloby v časti 4,67 Eur, tak predmetom sporu zostala storno provízia vo výške 43,50 Eur.
4. Okresný súd vyjadril tvrdenia žalobcu, ktorými uviedol, že nárok uplatnil ako zmluvný nárok na vydanie zmluvného plnenia podľa čl. III. bod 3.2/19. zmluvy o spolupráci a čl. II. zmluvy o spolupráci. Žalobca poukázal na to, že žiada vrátiť už vyplatené provízie, ktoré môžu byť vlastné a rozdielové, avšak v danej sporovej veci išlo o rozdielovú províziu. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade žalobca uviedol, že pristúpil k záväzku, ktorý bol založený medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, preto žiadal zaviazať obidvoch žalovaných spoločne a nerozdielne. Predmetom sporu bol nárok na vrátenie už vyplatených provízií, ktoré prioritne finančné inštitúcie stornovali a primárne vyžiadali od žalobcu. Žalobca stornované provízie za zrušené zmluvy vyplatil finančným inštitúciám a následne časť stornovaných a finančným inštitúciám vyplatených provízií žiadal vrátiť od sprostredkovateľa zmlúv. Takéto vrátenie stornovaných provízií, ktoré už finančným inštitúciám žalobca vyplatil, tvorilo predmet sporu. Okresný súd zistil, že zmluva o spolupráci trvala od 18.02.2016 do 16.03.2017, kedy došlo k výpovedi a rovnako v tomto čase trvala aj dohoda o pristúpení k záväzku, t.j. rovnaký čas boli žalovaní v 1/ a v 2/ rade viazaní aj zmluvami a zmluvnými povinnosťami. Zmluvnými povinnosťami podľa čl. II. zmluvy boli viazaní od 18.2.2016 do 16.3.2017, pričom bola vyjadrená zmluvná povinnosť podľa článku III. bod 3.2/19. aj po zániku zmluvy, teda po 16.3.2017. Okresný súd si predmetný článok III. vyložil tak, že žalovaný v 1/ rade je povinný vrátiť storno provízie aj po ukončení zmluvy, avšak pri aplikácii logického výkladu storno provízie za porušenie povinností počas trvania zmluvy. Po ukončení zmluvy žalovaní v 1/ a v 2/ rade nemohli porušiť zmluvné povinnosti, a preto nemohli niesť zmluvnú zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností iných subjektov. Podľa záverov okresného súdu bolo potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaných a zrušením zmluvy, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s vyžiadaním storno provízií finančnými inštitúciami vo vzťahu k žalobcovi a následne žalobcom od žalovaných. Z toho istého dôvodu podľa okresného súdu bolo dôležité ustáliť dátum zániku zmluvy, teda dátum vzniku dôvodu pre stornovanie zmluvy a vrátenie storno poplatku, ktorý tvoril predmet sporu, ako aj ustáliť, v čom spočívalo porušenie povinností žalovaných v 1/, v 2/ rade vo vzťahu k dôvodu stornovania zmluvy a vrátenia storno poplatku.
5. Okresný súd zo zmluvných podmienok zistil, že žalobca je povinný podľa zmluvných podmienok vrátiť províziu, ak sprostredkovaná zmluva zanikne alebo v priebehu trvania poistenia dôjde k zníženiu výšky predpísaného poistného za podmienok stanovených v prílohách zmluvy. Vtedy je povinný vrátiť poisťovateľovi vyplatenú províziu alebo jej zodpovedajúcu časť (storno províziu), a to kedykoľvek. Okresný súd mal preukázané, že podľa tohto zmluvného dojednania žalovaný v 1/ rade bol povinný vrátiť storno províziu len pri uvedenom porušení povinností. V konkrétnom súdenom prípade sp. zn. 4Cb/7/2018 získal rozdielovú odmenu žalovaný v 1/ rade na základe skutočnosti, že dňa 21.10.2016 sprostredkoval poistnú zmluvu č. 2401526169 so spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s. pre klienta E. N., samostatným konzultantom Z. K., ktorý podliehal žalovanému v 1/ rade P. Z.. 19.12.2016 bola vyplatená rozdielová odmena 94,90 Eur za sprostredkovanú zmluvu žalovanému v 1/ rade P. Z.. Generali Poisťovňa, a.s. zrušila uzavretú sprostredkovanú zmluvu, pretože ju klient E. N. prestal platiť. Poistné bolo zaplatené do 1.12.2017, zmluva trvala 13 mesiacov. Generali Poisťovňa, a.s. tak mala nárok na vrátenie časti vyplatenej provízie za 11 mesiacov v sume 271,86 Eur od žalobcu, čo je 45,83 % z celkovej provízie 593,16 Eur vyplatenej žalobcovi. Zmluva mala trvať 24 mesiacov. Žalobca vrátil províziu 271,86 Eur. Žalobca požadoval vrátenie storno provízie aj od pána Suju, samostatného konzultanta, ktorý dlh vyrovnal. 22.5.2018 vyzval žalobca žalovaného v 1/ rade, aby vrátil storno províziu vo výške tvoriacej predmet tohto sporu, teda vo výške 43,50 Eur, čo je 45,83 % z vyplatenej provízie, rozdielovej odmeny 94,90 Eur. Výzvu prevzal 30.5.2018. Z tohto mal okresný súd ustálené, že ak zmluva so žalovanými v 1/, v 2/ rade trvala od 18.2.2016 do 16.3.2017 a dôvod vznikol po platnosti zmluvy, žalovaný v 1/ rade neporušil svoje povinnosti. Z uvedených údajov vyplývalo, že poistné bolo zaplatené len do 1.12.2017, teda dôvod pre vrátenie storno poplatku vznikol 1.12.2017 po platnosti a účinnosti zmluvy žalobcu so žalovanými v 1/, v 2/ rade. Žalovaní v 1/, v 2/ rade nemohli po platnosti a účinnosti zmluvy sa starať o pokračovanie zmluvy. Bola to už starosť ich nástupcu. Neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvy žalovanými v 1/, v 2/ rade a povinnosťou vrátiť stornovanú províziu žalovanými v 1/, v 2/ rade.
6. V odseku 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dôkazy a v odseku 4. na tvrdenia produkované zo strany žalovaných.
7. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uviedol, že predmetom sporu bol nárok na zaplatenie sumy 43,50 Eur s príslušenstvom ako vrátenie stornovaných provízií. Základom nároku nebol zákonný nárok na vrátenie stornovaných provízií podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom poradenstve, keďže tento
zákon neobsahuje zákonný podklad na vrátenie stornovaných provízií, ak táto zákonná úprava má len úpravu ohľadne práva na náhradu škody v § 30. Podľa záveru okresného súdu nárok bol uplatnený ako zmluvný nárok. Nebol uplatnený ako bezdôvodné obohatenie. Zmluvný nárok žalobca uplatňoval podľa čl. III. bodu 3.2/19. Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 (č.l. 10 spisu) a podľa čl. II. predmetnej zmluvy. Z podania žalobcu zo dňa 23.7.2019 (č.l. 319 spisu) a pripojených dôkazov okresnému súdu vyplynulo, že storno provízia 43,50 Eur po späťvzatí sa týkala sprostredkovanej zmluvy na č.l. 349 spisu s E. N., išlo o Zmluvu č. 2401526169 zo dňa 21.10.2016, ktorú sprostredkoval Suja, podriadený Ing. Z., a išlo o poistný vzťah so spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s.. Jedna časť provízie, nároku na províziu vznikla za sprostredkovanie zmluvy a druhá za udržanie tejto zmluvy, ktorá mala trvať 24 mesiacov minimálne. Predmetom bolo vrátenie provízie za následnú starostlivosť o udržanie zmluvy. Žalobca sám poukázal na zmluvné podmienky, podľa ktorých medzi žalobcom a Generali Poisťovňa, a.s. bolo dohodnuté, že ak poistná zmluva zanikne alebo dôjde v priebehu jej trvania k zníženiu výšky predpísaného poistného, musí žalobca vrátiť vyplatenú províziu alebo jej zodpovedajúcu časť. Z tohto okresný súd ustálil, že žalobca bol povinný vrátiť províziu alebo jej časť pri porušení povinností udržať zmluvu po dobu jej minimálnej doby aspoň 24 mesiacov. V danom konkrétnom prípade zmluva bola uzavretá 21.10.2016 a mala trvať minimálne od 21.10.2018, teda 24 mesiacov. Žalobca zaplatil žalovanému v 1/ rade rozdielovú odmenu za uvedenú zmluvu vo výške 94,90 Eur dňa 19.12.2016. Získateľskú províziu získal žalobca vo výške 593,16 Eur. Získal ju 9.12.2016. Generali Poisťovňa, a.s. zrušila Zmluvu č. 2401526169 (č.l. 349 spisu), pretože klient E. N. prestal platiť poistné. Poistné bolo zaplatené do 1.12.2017. Okresný súd mal preto preukázané, že zmluva trvala 13 mesiacov a mala ešte trvať minimálne 11 mesiacov. Dôvod na vrátenie časti provízie za 11 mesiacov vo výške 271,86 Eur od žalobcu (45,83 %) z celkovej provízie 593,16 Eur, vo výške 43,50 Eur od žalovaného zo sumy 94,90 Eur, tak vznikol dňa 1.12.2017, hoci platná zmluva medzi žalobcom a žalovaným platila od 18.2.2016 do 16.3.2017. Podľa okresného súdu po platnosti zmluvy 1.12.2017 sa žalovaní nemohli pričiniť o ďalšie udržanie zmluvy so N. E., či už priamo alebo prostredníctvom podriadeného Z. K.. Žalovaní v 1/, v 2/ rade preto nemohli zodpovedať za ďalšie udržanie zmluvy so N. E. po zániku ich práv a povinností zo zmluvy, ktorú uzavreli so žalobcom. Len za časové obdobie platnosti zmluvy žalovaných v 1/, v 2/ rade, teda od 18.2.2016 do 16.3.2017, boli podľa názoru okresného súdu viazaní zmluvnými povinnosťami. Pokiaľ by porušenie povinností zo strany žalovaných v 1/ a v 2/ rade nastalo počas platnosti zmluvy, teda od 18.2.2016 do 16.3.2017, potom by boli povinní zaplatiť, vrátiť províziu, resp. jej časť v zmysle čl. III. bodu 3.2/19. zmluvy aj po ukončení zmluvy. Podľa okresného súdu dôležité bolo, aby nárok, porušenie zmluvy vzniklo počas účinnosti zmluvy. K stornovaniu spornej provízie 43,50 Eur preto nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaných v 1/, v 2/ rade. Žalobca podľa záverov okresného súdu nepreukázal, že provízia bola stornovaná v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaných v 1/, v 2/ rade počas platnosti ich zmluvy. Pasívne legitimovaným subjektom bol subjekt, ktorý po platnosti a účinnosti zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade prevzal tieto zmluvy žalovaných v 1/, v 2/ rade a prevzal aj povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, z čl. II. bodu 1. podľa č.l. 10 spisu, teda prevzal povinnosť „následnej starostlivosti o udržanie uzatvorených predmetných zmlúv v rozsahu splnomocnenia a podľa pokynov a vnútorných predpisov SPF“.
8. Okresný súd zdôraznil vzťah medzi žalobcom a finančnou inštitúciou, ktorý je záväzný medzi týmito subjektmi a na žalovaných automaticky sa nevzťahujú zmluvné dojednania žalobcu vo vzťahu k finančným inštitúciám, pokiaľ tieto nezapracuje do zmluvy o spolupráci. Zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve nepočíta s vrátením provízie. V spojení so zmluvou uzavretou medzi žalobcom a finančnou inštitúciou Generali Poisťovňa, a.s. a z vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záveru, že bolo potrebné líšiť nárok na získateľskú províziu za sprostredkovanie a uzavretie zmluvy, na ktorú vzniká nárok žalovanému v 1/ rade automaticky zaplatením prvého poistného. Získateľskú províziu je povinný vrátiť žalobca (a následne aj žalovaný v 1/ rade na základe akcesorickej zmluvy) len vtedy, ak toto prvé poistné na základe sprostredkovanej zmluvy nie je zaplatené v stanovenej lehote a vedie k zrušeniu zmluvy. Teda, ak sprostredkovaná zmluva nebola vôbec uzavretá. Inými slovami okresný súd mal za to, že nárok na províziu má sprostredkovateľ, pokiaľ došlo k uzavretiu zmluvy a k zaplateniu poistného. Následne ide o nárok na tzv. províziu následnú, ktorá sa viaže na komplexnú starostlivosť o sprostredkovanú a uzavretú zmluvu podľa článku II. bod 1 zmluvy o spolupráci, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Pokiaľ ide o následnú províziu za udržanie zmluvy, tak na túto má sprostredkovateľ nárok len počas trvania platnosti sprostredkovateľskej zmluvy, ak nárok nezanikol z iných dôvodov. Provízia od žalobcu bola vyžiadaná spoločnosťou Generali poisťovňa, a.s. z dôvodu, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti starať sa o udržanie zmluvy po dobu 24 mesiacov. V danom prípade bola zmluva zrušená spoločnosťou Generali poisťovňa, a.s., pretože poistné posledné bolo
zaplatené 1.12.2017. Zmluva trvala 13 mesiacov a mala ešte trvať 11 mesiacov. Alikvótnu časť provízie za udržanie zmluvy bol povinný vrátiť žalobca vo výške 271,86 Eur a z provízie 94,90 Eur ten subjekt, ktorý bol povinný starostlivosťou o zmluvu. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade od 1.12.2017 neboli zodpovední za starostlivosť o zmluvu, pretože zmluva so žalobcom trvala od 18.2.2016 do 16.3.2017. Ku dňu 1.12.2017, kedy vznikol právny dôvod na vrátenie provízie, žalovaní v 1/, v 2/ rade nemali právnu povinnosť starať sa o udržanie zmluvy, a preto nie sú podľa názoru okresného súdu pasívne legitimovanými subjektmi k vráteniu časti provízie za udržanie zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že po platnosti zmluvy sa objektívne nemohli starať o ďalšie udržanie zmluvy. Žalobca bol povinný preukázať, že storno zmlúv, zánik zmlúv je v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaných počas trvania zmluvy o spolupráci, teda v čase od 18.2.2016 do 16.3.2017, ako aj s vymedzením konkrétnych povinností, ktoré mali byť porušené. Len takýto nárok mohol žalobca od žalovaných požadovať, ak by súčasne bol uplatnený v premlčacej lehote. Ak tieto uvedené podmienky nesplnil, v konaní nepreukázal, tak potom nemôže požadovať od žalovaných províziu. Podľa okresného súdu ani zákon č. 186/2009 Z.z., ani ustanovenia Obchodného zákonníka neupravujú právo na storno a vrátenie provízie, na ktoré už raz vznikol nárok.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť rozhodujúce skutkové tvrdenia a preukázať dôkazmi, či tento nárok na vrátenie provízií je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, a teda, že žalovaný v 1/ rade obdržal provízie, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok a z akých dôvodov alebo ide o provízie, na ktoré vznikol nárok, ale u ktorých bola dohodnutá odkladacia alebo rozväzovacia podmienka.
10. Súd prvej inštancie zhodnotil, že pokiaľ ide o čl. III. bod 3.2/19. Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016, tak sa malo jednať o rozväzovaciu podmienku. Súčasne však súd prvej inštancie vyjadril, že ako podmienka bola stanovená neurčitým, nepreskúmateľným spôsobom, a teda ide o absolútne neplatné dojednanie. Žalobca podľa okresného súdu sa nemôže dovolávať vrátenia už raz vyplatenej provízie, na ktorú žalovanému v 1/ rade vznikol nárok na základe neplatnej rozväzovacej podmienky. Okresný súd poukázal na rozhodnutie R I/1979, z ktorého vyplýva ...„Plnením bez právneho dôvodu sú aj plnenia, ktorých dôvod dodatočne odpadol, ako napríklad pri viazanosti zmluvy na rozväzovaciu podmienku, ktorá sa splnila.“ S poukazom k tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR okresný súd mal za to, že žalobou bol nesprávne uplatnený nárok ako zmluvný nárok, pretože mal byť uplatnený ako zákonný na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo malo vplyv aj na dĺžku premlčacej doby. Ak už raz vzniknutý nárok na províziu dodatočne odpadol, ide o dôvod pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak má byť týmto dôvodom viazanosť zmluvného nároku na províziu - na rozväzovaciu podmienku, musí byť rozväzovacia podmienka platne dohodnutá. Okresný súd však rozväzovaciu podmienku dohodnutú v článku III. bod 3.2/19. zmluvy o spolupráci vyhodnotil ako nie platne dohodnutú. Z tohto dôvodu na strane žalovaných nevzniklo bezdôvodné obohatenie a nie sú povinní vrátiť provízie, na ktoré im vznikol nárok.
11. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného v 1/ rade z titulu započítania okresný súd uviedol, že tejto námietke nevyhovel, pretože neexistoval nárok žalobcu voči žalovanému v 1/ rade, ktorý by mohol byť základom započítacieho prejavu žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi do výšky uplatneného nároku. Naviac, okresný súd mal za to, že kompenzačná námietka nespĺňala náležitosti určitého jednostranného právneho úkonu. Nebolo zrejmé, ktoré nároky žalovaný v 1/ rade, konkrétne v akej výške, z akého titulu, s akou dobou splatnosti započítava, na základe akých dôkazov, proti ktorým konkrétnym nárokom žalobcu, v akej výške, aký základ nároku, aká doba splatnosti. Podľa okresného súdu žalovaný v 1/ rade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že existujú spôsobilé započítateľné pohľadávky, ktoré sa stretli s pohľadávkami žalobcu a došlo k ich zániku vo výške uplatneného nároku. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný v 1/ rade za plnenie povinností zodpovedá, a to tých, ktoré sú vyjadrené v článku II. zmluvy o spolupráci len do ukončenia zmluvy, teda do 16.3.2017. Po tomto dátume už plnenie povinností preberá iný subjekt, ktorý prevzal zmluvné povinnosti po žalovanom v 1/ rade.
12. K námietke premlčania sa okresný súd vyjadril tak, že nárok na vrátenie provízie vznikol dňom 1.12.2017. Žaloba, ak bola podaná dňa 30.7.2018, tak v premlčacej lehote. Nárok, pokiaľ by tu existoval, tak podľa záveru okresného súdu nebol premlčaný. Z Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 18.2.2016 okresný súd mal za preukázané, že k záväzku pristúpil aj žalovaný v 2/ rade. V zhrňujúcich záveroch okresný súd vyjadril, že ustanovenie čl. III. bod 3.2/19. zmluvy vyhodnotil tak, že žalovaní sú povinní
vrátiť storno poplatok, ak na to žalobcovi vznikne nárok aj po účinnosti zmluvy, avšak súčasne musí byť preukázané porušenie povinností počas trvania zmluvy, kedy boli žalovaní zmluvou viazaní. Okresný súd poukázal na primárny vzťah uzatváraný medzi žalobcom a finančnými inštitúciami, ako aj na podmienky zmluvy, keď provízie sa delia na získateľskú províziu a kmeňovú províziu. Získateľská provízia je za získanie, uzavretie, sprostredkovanie poistnej zmluvy, vzniká momentom zaplatenia poistného vo vzťahu ku konkrétnej poistnej zmluve. Následná provízia, kmeňová, je za splnenie povinností udržať, starať sa o udržanie zmluvy po minimálnu dobu, v danom prípade po dobu 2 rokov, t.j. 24 mesiacov. V prvom prípade je sprostredkovateľ povinný vrátiť províziu, ak zmluva vôbec nevznikla, vôbec nebolo zaplatené poistné. V druhom prípade je povinný vrátiť žalobca a následne aj sprostredkovateľ províziu pri porušení povinnosti starať sa o udržanie zmluvy po určitú dobu, v tomto prípade po dobu 24 mesiacov. Okresný súd mal preukázané, že žalobca bol povinný vrátiť či už získateľskú, alebo kmeňovú províziu, len za splnenia zmluvných podmienok, teda pri porušení zmluvných povinností. Akcesoricky na základe tejto zmluvy s finančnou inštitúciou Generali Poisťovňa, a.s. uzavrel žalobca so žalovaným v 1/ rade Zmluvu o spolupráci zo dňa 18.2.2016 (č.l. 10 spisu). Práve preto, že išlo o zmluvu akcesorickú, potom aj vrátenie storna, resp. jeho časti, zo strany žalovaného v 1/ rade muselo byť v príčinnej súvislosti s neplnením zmluvných povinností a nie bezdôvodne alebo z akéhokoľvek dôvodu.
13. Súd prvej inštancie uznanie záväzku hodnotil ako neplatný právny úkon. Záväzok bol vymedzený len všeobecne. Nešlo o konkretizáciu záväzkov, ktoré tvorili predmet uznania. Rovnako táto neurčitosť sa týkala aj uznania podľa č.l. 234 spisu zo dňa 24.10.2017. Zo žiadneho údaja nevyplynulo, že by sa uznanie týkalo záväzkov tvoriacich predmet sporu. Uznanie podľa okresného súdu nemá náležitosti platného právneho úkonu uznania dlhu. Dlh nebol určený čo do dôvodu a čo do výšky, nebol špecifikovaný. Okresný súd preto z uznania dlhu nevychádzal ako z platného právneho úkonu.
14. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako úspešným v spore bolo priznané právo na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
15. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to čo do výrokov I., II.. Ako odvolacie dôvody poukázal žalobca na to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Žalobca v prvom rade zdôraznil, že požaduje od žalovaných vrátenie rozdielovej provízie v sume 43,50 Eur. Podrobnosti týchto provízií vyjadril v podaní zo dňa 19.07.2019. V tomto podaní žalobca produkoval skutkové tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku, čo podložil aj dôkazmi.
17. Žalobca nesúhlasil ako okresný súd vyložil čl. III. bod 3.2/19. zmluvy a následne tým aj nesprávne vyhodnotil pasívnu legitimáciu. Okresný súd mal za to, že nositeľom pasívnej legitimácie sú tí, čo prevzali povinnosť následnej starostlivosti o zmluvy. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na čl. VII bod 4) Odmeňovacej smernice, podľa ktorej ...„Každý spolupracujúci obchodník je povinný vrátiť už vyplatenú odmenu alebo jej časť za stornovanú predmetnú zmluvu alebo jej časť, vrátane všetkých plnení poskytnutých v súvislosti s týmito predmetnými zmluvami.“ Povinnosť žalovaného v 1/ rade vrátiť storno províziu nebola viazaná na porušenie povinností zo strany žalovaných. Žalobca a žalovaní sami určili podmienky, kedy vznikne povinnosť vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá už bola vyplatená. Práve dotknutý čl. III. bod 3.2/19. zmluvy predstavoval dohodu zmluvných strán o podmienkach, kedy žalovaný v 1/ rade je povinný vrátiť storno províziu, pričom takúto dohodu dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka umožňujú. Žalovaný v 1/ rade už od podpisu Zmluvy o sprostredkovaní, t.j. od 18.02.2016 mal vedomosť o tom, že bude musieť v zmysle príslušnej Odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti s tým, že túto povinnosť mal aj po ukončení zmluvy. Pri vymedzení práv a povinností sa v neposlednom rade prihliada aj na obchodné zvyklosti. V časti námietky premlčania poukázal žalobca na to, že nárok nemôže byť premlčaný, keďže je tu štvorročná premlčacia doba a Zmluva o spolupráci bola uzavretá dňa 18.02.2016 a provízie mohli byť žalovanému v 1/ rade vyplácané najskôr po tomto dátume a následne až mohlo dôjsť k storno províziám, pričom žaloba bola podaná dňa 30.07.2018, z čoho je zrejmé, že k premlčaniu
pohľadávky žalobcu nemohlo dôjsť. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť, ako aj priznať žalobcovi trovy súdneho konania.
18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1/, v 2/ rade. Mali za to, že okresný súd správne posúdil predmetnú sporovú právnu vec. Žalobca v odvolaní vôbec nevysvetľuje, prečo došlo k zániku zmlúv, ani k akému dátumu. Žalovaní zdôraznili, že nemali právo ani možnosť sa starať o získaných klientov, keďže táto povinnosť prešla na najbližšieho nadriadeného Q. N., ktorý je riaditeľom SOPHISTIC Pro finance, a.s., teda žalobcu. Žalovaní mali za to, že okresný súd uskutočnil logický výklad pri storno provízii, a to vo vzťahu k čl. III. bod 3.2/19. zmluvy. Žalovaní poukázali na Smernicu rady 86/653 z decembra 1986, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci 48/16. Nesúhlasili s tým, že by sa žalobca riadil obvyklými obchodnými podmienkami. Žalobca si uplatnil voči žalovaným iba storno provízie bez toho, aby od týchto odpočítal kladné provízie, čo je v rozpore s obvyklými obchodnými praktikami tak, ako to má na mysli čl. XI. bod 3 Smernice rady č. 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986, ako aj ust. § 264 Obchodného zákonníka. Vo finančnom poradenstve boli vytvorené všeobecné pravidlá správania sa, ktoré sú vžité a zachovávané v tomto odvetí. Žalobca v rozpore s obvyklými obchodnými zvyklosťami upravil zmluvu tak, že finančný maklér je povinný žalobcovi zaplatiť záporné storná. Pokiaľ by žalobca operoval tým, že aj pri inej spoločnosti sú storno poplatky, tak žalovaní zvýraznili, že finančný sprostredkovateľ má právo zmeniť maklérsku spoločnosť, čo žalovaní urobili niekoľkokrát, a tým sa zlepšili podmienky. Žalovaní navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, a to v dotknutých výrokových častiach.
19. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Opätovne zvýraznil čl. VII bod 4) Odmeňovacej smernice, podľa ktorej „Každý spolupracujúci obchodník je povinný vrátiť už vyplatenú odmenu alebo jej časť za stornovanú predmetnú zmluvu alebo jej časť vrátane všetkých plnení poskytnutých v súvislosti s týmito predmetnými zmluvami.“ Podľa toho, každému, komu bola poskytnutá akákoľvek odmena za stornovanú zmluvu, tak je povinný ju vrátiť. Pokiaľ odmena vo forme rozdielovej provízie bola vyplatená žalovanému v 1/ rade, vznikla mu povinnosť vrátiť časť vyplatenej provízie zo stornovanej zmluvy. V písomnom podaní zo dňa 19.07.2019 žalobca uviedol skutkové tvrdenia, tieto doložil dôkazmi a odkázal v podrobnostiach na toto podanie s tým, že vyjadroval aj konkrétne údaje. Žalobca zdôraznil, že k povinnosti vrátenia odmeny žalovaného v 1/ rade viazal aj čl. III. bod 3.2/19. zmluvy o spolupráci. Žalovaný v 1/ rade je preto pasívne legitimovaný. Jemu bola vyplatená rozdielová provízia v sume 94,90 Eur za zmluvu č. 2401526169, a preto v prípade predčasného ukončenia zmluvy je žalovaný v 1/ rade povinný vrátiť storno províziu, ktorá v tomto konkrétnom prípade predstavuje sumu 43,50 Eur. Pokiaľ sa žalovaný v 1/ rade bránil, že po skončení zmluvy nemal možnosť sa starať o získaných klientov, a že táto prešla na najbližšieho nadriadeného Q. N., tak žalobca zdôraznil, že žalovaný v 1/ rade od počiatku nemal právo ani možnosť sa starať o klientov z predmetnej zmluvy, pretože zmluvu, na ktorú vzniklo storno rozdielovej provízie, nesprostredkoval žalovaný v 1/ rade, ale jeho podriadený spolupracovník, na ktorého sa uvedené práva a povinnosti vzťahovali. Rozdielové odmeny sú odmeny, ktoré žalovaný v 1/ dostával počas celej doby spolupráce za činnosť svojich podriadených spolupracovníkov, kedy on sám zmluvu nesprostredkoval a o získaných klientov sa nestaral. Rozdielové provízie sú odmenou pre nadriadeného za to, že sa o podriadených v jeho štruktúre stará a riadi ich činnosť. Záväzok vrátiť storno províziu nebol viazaný na žiadne konkrétne dôvody, ktorých sa žalovaný v 1/ rade bezdôvodne domáha. Rozhodujúce pre vrátenie storno provízie je len to, že k ukončeniu zmluvy došlo predčasne. Nie je opodstatnené skúmať, z akého dôvodu došlo k predčasnému zániku zmlúv.
20. Pokiaľ ide o Smernicu rady 86/653 z decembra 1986, túto je potrebné vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda, že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo, že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. Subjekty pôsobiace v oblasti finančníctva a poisťovníctva si vytvorili pre spôsob vyplácania provízií a stornovania pravidlá správania, ktoré sú vžité a všeobecne zachovávané v ich obchodnej praxi a v tomto obchodnom odvetví. Tieto zaužívané pravidlá týkajúce sa storna odmien premietol žalobca do zmluvy o spolupráci, konkrétne v čl. V.. Žalobca vo vyjadrení poukázal na konkrétne body týchto finančných podmienok. Žalobca zvýraznil, že mechanizmus vzniku nároku, vyplácania a vrátenia provízií si so žalovaným v 1/ rade dohodli priamo v zmluve o spolupráci. Je vecou zmluvných strán, na akom obsahu zmluvy sa dohodnú, preto žalobca odmietol tvrdenia zo strany žalovaného v 1/ rade, že žalobca nedodržal obvyklé obchodné praktiky. Žalobca zotrval na podanom odvolaní.
21. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v podaní zo dňa 18.1.2020. Zotrvali na námietke, že nie sú pasívne vecne legitimovaní, pretože ním má byť Q. N.. Sám žalobca túto možnosť pripúšťa, keď tvrdí, že rozdielovú odmenu získal žalovaný v 1/ rade na základe skutočnosti, že podriadení finanční agenti žalovaného v 1/ rade ako Ing. B. A., v tom čase a jeho 12-členná štruktúra, Mgr. S. D. a ďalší sprostredkovali návrhy poistných zmlúv, a pokiaľ títo jeho podriadení po odchode žalovaného v 1/ rade zo spoločnosti SPF kariérne spadli, boli presunutí pod Q. N., tak tento bol ich priamy nadriadený, a preto bol povinný sa starať nielen o samostatných konzultantov a ich štruktúry, ale aj o všetky sprostredkované zmluvy, ktoré uzavreli jeho podriadení. Ak Q. N. profitoval a profituje dodnes zo štruktúry žalovaného v 1/ rade, vytvorených podriadených finančných agentov a získava aj následné provízie, tak je prirodzené, že sa má podieľať aj na storno poplatkoch. Žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že po ukončení zmluvy o spolupráci nemá možnosť sa starať o získaných klientov, keďže táto povinnosť prešla na p. Q. N.. Pokiaľ žalobca poukazuje na čl. V. bodu 4. Finančných podmienok, tak žalovaní poukázali na svoje tvrdenia, keď pri odchode zostalo 2.435,26 Eur na dôchodkovom účte, ktorý prepadol v prospech SPF a 2.435,26 Eur na účte, ktorý mal iFinet s.r.o. vyplatiť SPF v zmysle bonusovej smernice členom riaditeľskej rady za rok 2016. O tejto skutočnosti svedčí aj spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/1694/2019, v ktorom sa iFinet s.r.o. domáha proti žalobcovi zaplatenia čiastky 2.435,26 Eur. Celý dôchodkový účet prepadol v prospech SPF, z ktorého SPF môže započítať aj storno poplatky. Žalovaní poukázali aj na predmet súdneho sporu, keď sa jedná o sumu menej ako 50 Eur a náklady na právne zastúpenie sú násobne vyššie, z ktorého titulu žalovaní nadobudli presvedčenie, že ide o úmyselné poškodenie žalovaných a zásah do ich dobrej povesti.
22. Postupom okresného súdu bolo predmetné vyjadrenie žalovaných doručené na vedomie žalobcovi prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne.
23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
24. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho konania ako súdu odvolacieho bola aplikácia ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach bol posudzovaný v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu.
25. Na základe podaní žalobcu v konaní pred okresným súdom, t.j. nielen podanej žaloby, ale aj podania zo dňa 19.07.2019 (č.l. 319 - 323 spisu), na ktoré žalobca poukázal aj v ním podanom odvolaní, bolo zrejmé, že žalobný nárok bol voči žalovaným uplatňovaný ako zmluvný nárok podľa čl. III. bodu 3.2/19. uzavretej Zmluvy o spolupráci, datovanej dňom 18.2.2016, podľa ktorého ...„Spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej Odmeňovacej smernice vrátiť Odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s Predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany Finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení tejto Zmluvy.“ Podľa názoru krajského súdu na základe tohto rozhodného zmluvného dojednania mal byť posudzovaný žalobcov nárok.
26. Krajský súd aj pre ďalšie konanie pred súdom prvej inštancie uvádza, že v zmysle rozhodného bodu uzavretej Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 medzi sporovými stranami nevyplýva iná podmienka, t.j. podmienka porušenia povinnosti počas platnosti predmetnej zmluvy tak, ako to ustálil okresný súd pre vrátenie už vyplatenej odmeny. Povinnosť vrátenia odmeny alebo jej časti (tzv. storno) podľa rozhodného bodu zmluvy bola viazaná na skutočnosť, že došlo zo strany Finančnej inštitúcie voči SPF (žalobcovi) k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Zmluvné strany súčasne vyjadrili, že za takejto skutočnosti povinnosť vrátenia odmeny alebo jej časti (tzv. storno) platí aj po ukončení zmluvy. Aj v predmetnom vyvolanom súdnom spore bolo namieste, aby bola akceptovaná zmluvne prijatá povinnosť žalovanými v 1/, v 2/ rade, ktorá bola dohodnutá v povinnosti vrátiť odmenu alebo jej časť (tzv. storno) aj po ukončení zmluvy. Odmena bola žalobcom poskytnutá, čo nebolo rozporované, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi (v zmluve označený skratkou SPF) k nárokovaniu storna, resp. jej časti. Na takto dohodnutú zmluvnú povinnosť a prevzatú žalovanými v 1/ rade, v 2/ rade, bolo potrebné s právnou relevanciou prihliadať, naviac, ak podľa čl. VIII., označeného ako „záverečné ustanovenia“ Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016 (ďalej len „Zmluva“) zmluvné strany vyhlásili, že si túto zmluvu
pozorne prečítali, jej obsahu porozumeli a ten predstavuje ich skutočnú a slobodnú vôľu zbavenú akéhokoľvek omylu (bod 14. čl. VIII. Zmluvy). Takto zmluvnými stranami akceptovaná zmluvná povinnosť podľa čl. III. bodu 3.2/19. Zmluvy bola podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu podstatná aj z dôvodu, že išlo o Zmluvu uzavretú okrem iného aj v zmysle ustanovení zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej zákonnej úpravy v zmysle ust. § 2 ods. 5 finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním, s odkazom na ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Z titulu výkonu tejto podnikateľskej činnosti žalovaným v 1/ rade sa opodstatnene vyžaduje tomu zodpovedajúci stupeň odbornosti, profesionality, pre ktorý žalovaný v 1/ rade ako spolupracujúci obchodník si bol plne vedomý zmluvných dojednaní, rizika, že v prípade storno provízie alebo jej časti je tu povinnosť žalovaného v 1/ rade ako spolupracujúceho obchodníka podľa Odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá mu bola už vyplatená. Žalobca, žalovaní v 1/ rade, v 2/ rade zmluvne dohodli podmienky, za ktorých tu bude povinnosť vrátiť už vyplatenú odmenu, preto výklad okresného súdu pri posudzovaní (ne)dôvodnosti uplatneného nároku podľa názoru krajského súdu nebol správny.
27. Krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP uvádza, že pri hodnotení odvolania žalobcu vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný, keď medzi sporovými stranami nebolo rozporované to, že žalobca stornované provízie, resp. ich časť vyplatil finančnej inštitúcii a z tohto vychádzal aj krajský súd v rámci svojho rozhodovania. Krajský súd má za to, že vzhľadom k tomuto vyššie uvedenému rozhodnému zmluvnému dojednaniu pasívne legitimovanými subjektmi vo vzťahu k uplatnenému žalobcovmu nároku sú tak žalovaný v 1/, ako aj žalovaný v 2/ rade. Krajský súd zdôrazňuje, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli pri uzavretí Zmluvy oboznámení so všetkými podmienkami a na základe takejto vedomosti podmienky akceptovali, t.j. prevzali na seba aj tomu zodpovedajúce riziko v zmysle dohodnutých podmienok, že v prípade zániku nimi sprostredkovaných zmlúv pred garantovanou dobou budú musieť príslušnú časť odmeny vrátiť. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade podpísaním Zmluvy súhlasili s uvedeným spôsobom vyplácania odmien, ako aj s podmienkami vrátenia odmeny alebo jej časti tak, ako to bolo vyjadrené v čl. III. bodu 3.2/19. uzavretej Zmluvy, preto nebolo akceptovateľné prihliadnuť k obrane žalovaných. Je nepochybné, že odmena bola vyplatená žalovanému v 1/ rade, preto žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade ako pristupujúci k záväzku (Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 18.02.2016, č.l. 16 spisu) sú povinní túto vrátiť žalobcovi, v spojení aj s Odmeňovacou smernicou, na ktorú odkazoval čl. III. bodu 3.2/19. Zmluvy.
28. Podľa čl. VII. bod 1) Odmeňovacej smernice „Spoločnosť je zmluvne viazaná k stornám Odmien podľa podmienok jednotlivých Finančných inštitúcií, pre ktoré Spoločnosť sprostredkováva uzatváranie Predmetných zmlúv.“
29. Podľa čl. VII. bod 2) Odmeňovacej smernice „Odmeny Spolupracujúceho obchodníka (poznámka krajského súdu, ktorým bol žalovaný v 1/ rade) podliehajú rovnakým storno podmienkam.“
30. Podľa čl. VII. bod 3) Odmeňovacej smernice „Storno podmienky za jednotlivé Predmetné zmluvy sú uvedené v Províznych smerniciach.“
31. Podľa čl. VII. bod 4) Odmeňovacej smernice „Každý Spolupracujúci obchodník je povinný vrátiť už vyplatenú Odmenu alebo jej časť za stornovanú Predmetnú zmluvu alebo jej časť, vrátane všetkých plnení poskytnutých v súvislosti s týmito Predmetnými zmluvami. a) Spoločnosť je oprávnená započítať tieto storná Odmien oproti Účtu odmien a Rezervnému účtu podľa príslušných ustanovení Zmluvy. Pokiaľ prostriedky na týchto účtoch nie sú dostatočné, Spolupracujúci obchodník je povinný už vyplatenú Odmenu vrátiť najneskôr do 15 dní po doručení výzvy od Spoločnosti.“
32. V konaní pred okresným súdom tak, ako bolo už vyššie skonštatované krajským súdom v odôvodnení tohto rozhodnutia, žalovaní v 1/, v 2/ rade nepopreli vyplatenie odmien zo strany žalobcu. Ak žalovaný v 1/ rade akceptoval Zmluvu uzavretú so žalobcom v celom obsahu jej podmienok, ako aj Odmeňovacej smernice, tak je tu podľa názoru krajského súdu základ, a to zmluvný pre žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému v 1/ rade, aj v 2/ rade, ktorí cez rozhodné zmluvné dojednanie spolu s Odmeňovacou smernicou sú nositeľmi pasívnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému žalobcovmu nároku. Ak žalovaný v 1/ rade bol prijímateľom vyplatenej odmeny a žalovaný v 2/ rade má postavenie pristupujúceho k záväzkom žalovaného v 1/ rade, tak potom tejto pasívnej legitimácie sa nemôže žalovaný v 1/ rade
zbaviť tým, že po ukončení Zmluvy so žalobcom už nemohol ovplyvniť trvanie sprostredkovaných zmlúv, ak prijímateľom odmeny bol žalovaný v 1/ rade, ktorý súhlasil s podmienkami Zmluvy a Odmeňovacej smernice v tom, že odmenu už jemu vyplatenú alebo časť žalobcovi vráti aj po ukončení Zmluvy, pokiaľ dôjde zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu storna provízie alebo jej časti.
33. V zmysle čl. IV. bodu 2. Zmluvy „Spolupracujúci obchodník týmto vyhlasuje, že bol oboznámený so znením Vnútorných predpisov, že s ich znením súhlasí a zaväzuje sa, že sa nimi bude riadiť a bude ich dodržiavať.“
34. Aj podľa citovaného článku Zmluvy Odmeňovacia smernica bola žalovanému v 1/ rade známa, z ktorého dôvodu v tejto sporovej veci bolo potrebné ju použiť v súvislosti s posúdením žalobcovho nároku.
35. Opätovne k ustanoveniu § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. krajský súd poukazuje na ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného, než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Nepochybne vo sfére podnikania v obchodno-záväzkových právnych vzťahoch sa predpokladá profesionálna úroveň, na ktorú je namieste apelovať aj pri kreovaní zmluvných vzťahov tak, ako to bolo aj v danej veci medzi sporovými stranami, ktorá zodpovedajúca odbornosť a profesionalita je spojená so zodpovednosťou subjektov takýchto vzťahov. Z titulu uzavretia Zmluvy odkazom aj na zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď žalovaný v 1/ rade vystupoval ako spolupracujúci obchodník, je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade bol nositeľom v požadovanej miere tomu zodpovedajúceho stupňa profesionality, odbornosti, z titulu ktorej sa namieste v takomto zmluvnom vzťahu vyžaduje aj potrebná obozretnosť, štandardná odborná starostlivosť, pokiaľ si žalovaný v 1/ rade spolu so žalovaným v 2/ rade bol vedomý zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z čl. III. bodu 3.2/19. Zmluvy, t.j. vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá bola poskytnutá žalovanému v 1/ rade, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti, a to aj po ukončení zmluvy. Nebolo opodstatnené, aby sa žalovaný v 1/ rade spolu so žalovaným v 2/ rade bránili, že za tento stav nenesú zodpovednosť z titulu ukončenia zmluvy so žalobcom a nemožnosti ovplyvnenia žalovaným v 1/ rade trvania ním sprostredkovaných zmlúv.
36. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní bude vychádzať z vyslovených záverov krajského súdu v predmetnom zrušujúcom uznesení, za stavu, pokiaľ v novom konaní nedôjde ku kvalitatívnej zmene skutkových a právnych okolností v takej miere a rozsahu, že by súd prvej inštancie nemohol vychádzať zo záväzne vyslovených záverov krajským súdom.
37. Krajský súd v záujme aj princípu právnej istoty v rovine svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na obdobnú skutkovú a právnu vec, ktorá bola vedená pod sp. zn. 13Cob/5/2020, v ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 24.06.2020, v ktorom rozhodnutí sa kládol dôraz na zmluvne dohodnuté podmienky, Odmeňovaciu smernicu, keď rovnakým spôsobom sa spolupracujúci obchodník zaviazal podľa príslušnej Odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči fincentru k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti, ktorá povinnosť platila aj po ukončení Zmluvy.
38. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
39. Za aplikácie ust. § 391 ods. 3 CSP krajský súd v odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia uviedol, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, primárne za akceptovania dohodnutej zmluvnej povinnosti, vzťahujúcej sa na žalovaného v 1/ rade, vyjadrenej v čl. III. bodu 3.2/19. Zmluvy spolu s Odmeňovacou smernicou, ku ktorému záväzku z tejto zmluvnej povinnosti žalovaného v 1/ rade pristúpil žalovaný v 2/ rade na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 18.02.2016, uzavretej so žalobcom.
40. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.