Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-183-2021.pdf
PDF · 120.59 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/183/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SOPHISTIC Pro finance, a.s., so sídlom Matičné námestie 1141, 022 01 Čadca, IČO: 47 008 181, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Vlastou Lehutovou, advokátkou, so sídlom K. R.., proti žalovanému: iFinet s.r.o., so sídlom Vysoká nad Kysuckou 249, 023 55 Vysoká nad Kysucou, IČO: 50 133 870, v konaní o zaplatenie 291,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 16Cb/7/2020-379 zo dňa 28.06.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 16Cb/7/2020-379 zo dňa 28.06.2021 potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 291,79 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 291,79 Eur od 27.11.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, v ktorej žalobca uviedol, že uzatvoril zmluvu o spolupráci podľa § 269 ods. 2, § 642 Obchodného zákonníka o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve so spolupracujúcim obchodníkom X. IČO: 34 350 551 (ďalej aj len ako „X. SZČO“). Spolupracujúci obchodník sa zaviazal vykonávať činnosti v rozsahu podľa článku II. predmet zmluvy, z ktorého okrem iného vyplývajú z článku III. práva a povinnosti zmluvných strán bod 3.2, že spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu, alebo jej časť, tzv. storno, ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení zmluvy. Žalobca uviedol, že dňa 18.02.2016 bola medzi ním ako veriteľom a spoločnosťou X., s.r.o. (tohto času s obchodným menom iFinet s.r.o.) - žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom uzavretá Dohoda o pristúpení k záväzku, na základe ktorej sa pristupujúci žalovaný zaviazal, že splní veriteľovi v celom rozsahu za pôvodného dlžníka X. K. SZČO jeho peňažný záväzok v zmysle článku III. bodu 3.2/19. Zmluvy o spolupráci zo dňa 20.03.2014 - vrátiť veriteľovi odmenu alebo jej časť aj s príslušenstvom, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie k nárokovaniu storna celej provízie, alebo jej časti voči veriteľovi. Zmluva o spolupráci bola ukončená Dohodou zo dňa 31.10.2016 ku dňu 31.10.2016. X. K. bol na návrh žalobcu zapísaný v registri NBS ako podriadený finančný agent pod č. 187770 od 12.06.2014 do 22.02.2016. Medzi žalobcom a spoločnosťou X. K., s.r.o., t.č. iFinet s.r.o. - žalovaným, bola uzatvorená dňa 18.02.2016 Zmluva o spolupráci, na základe ktorej podľa článku III.
práva a povinnosti zmluvných strán je spolupracujúci obchodník oprávnený vykonávať činnosti podľa tejto zmluvy jedine prostredníctvom zodpovednej osoby, ktorou je X. K.. Dňa 18.02.2016 bola medzi žalobcom a X. K. uzatvorená Dohoda o pristúpení k záväzku, na základe ktorej sa X. K., ako zodpovedná osoba stala dlžníkom žalobcu a dlží za záväzky žalovaného spoločne a nerozdielne. Zmluva o spolupráci bola ukončená dňa 30.04.2017 na základe Výpovede žalobcu zo dňa 16.03.2017. X. K. bol na návrh žalobcu zapísaný ako podriadený finančný agent pod číslom 212649 od 22.02.2016 do 16.02.2017.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že suma 291,79 Eur s príslušenstvom, ktorá tvorí predmet žaloby, vznikla zo storna vlastných odmien a rozdielových odmien, ktoré boli vyplatené X. K. SZČO a žalovanému. Táto suma vznikla na základe zrušených stornovaných zmlúv, uvedených v províziových výpisoch za príslušné obdobie, ktoré tvoria prílohy 10, 11, 12, 14, 15, 17 a 19. Podľa žalobcu žalovaný nezaplatil storno odmeny, či už vlastné, alebo rozdielové v celkovej sume 291,79 Eur, ku úhrade ktorej sa zaviazal ako spolupracujúci obchodník v Zmluve o spolupráci zo dňa 18.02.2016, podľa:
- článok III. práva a povinnosti zmluvných strán bod 3.2, spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu, alebo jej časť, tzv. storno, ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie, alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení zmluvy,
- článok V. finančné podmienky bod 6., v prípade vzniku pohľadávky voči spolupracujúcemu obchodníkovi, ktorú nebude možné započítať z dôvodu nedostatočnej výšky prostriedkov na účte odmien, alebo rezervnom, bude SPF o vzniku tejto pohľadávky informovať spolupracujúceho obchodníka, ktorý sa zaväzuje uhradiť prípadné pohľadávky SPF do jedného mesiaca od obdržania výzvy na ich úhradu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nezaplatil storno odmeny v celkovej sume 291,79 Eur, ku ktorým sa zaviazal ako pristupujúci dlžník na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 18.02.2016, za pôvodného dlžníka spolupracujúceho obchodníka - X. K. SZČO, kedy sa zaviazal, že splní veriteľovi jeho peňažný záväzok v zmysle článku III. bod 3.2/19. Zmluvy o spolupráci zo dňa 20.03.2014 - vrátiť veriteľovi odmenu, alebo jej časť aj s príslušenstvom, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie k nárokovaniu storna celej provízie, alebo jej časti voči veriteľovi. Žalobca si uplatnil aj jednorazovú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 27.11.2020 až do zaplatenia spolu so 100% náhradou trov súdneho konania.
4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, dupliku žalovaného, na prednesy uskutočnené na nariadenom pojednávaní a na základe vykonaného dokazovania, za aplikácie ust. § 2 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. v spojení s ust. § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z.z.“) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel.
5. Okresný súd poukázal na článok III. bod 3.2/19. Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.02.2016, podľa ktorého spolupracujúci obchodník za zaväzuje v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči SPF (žalobcu) k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení tejto zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca aj žalovaný sú obchodnými spoločnosťami, sú zapísané v obchodnom registri, majú štatút podnikateľa a podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona považované za podnikanie. Okresný súd uviedol, že z tohto dôvodu na úpravu záväzkových vzťahov bolo potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Nárok, ktorý tvoril predmet sporu, bol nárokom zmluvným podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.02.2016 a Zmluvy o pristúpení k záväzku, a to článku III. bod 3.2/19. Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016: „Spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení zmluvy.“ Okresný súd mal za to, že zmluvný vzťah bol platný, zaväzoval zmluvné strany vzhľadom aj na článok VIII. bod 14. zmluvy, podľa ktorého žalovaný vyhlásil, že si zmluvu pozorne prečítal, jej obsahu porozumel a bez akéhokoľvek omylu a nátlaku ju podpísal. Podľa okresného súdu žalovaný ako podnikateľ musí znášať aj podnikateľské riziko, ktoré je spojené s výkonom podnikateľskej činnosti. Bez ohľadu na dôvod
ukončenia sprostredkovaných zmlúv, za stavu storna provízie od finančnej inštitúcie vznikol žalobcovi nárok na vrátenie provízií od žalovaného.
6. Okresný súd uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené dve zmluvy o spolupráci a následne dohody o pristúpení k záväzku. Prvá Zmluva o spolupráci bola uzatvorená dňa 20.03.2014, vtedy ešte so spolupracujúcim obchodníkom X. K. ako SZČO, na základe ktorej X. K. bol zapísaný v registri NBS ako podriadený finančný agent v období od 12.06.2014 do 22.02.2016. Zmluva o spolupráci bola ukončená Dohodou ku dňu 31.10.2016. Následne bola uzatvorená ďalšia Zmluva o spolupráci, a to dňa 18.02.2016, ale už s právnickou osobou X. K. s.r.o. a spoločnosť bola zapísaná v registri NBS ako podriadený finančný agent od 22.02.2016 do 16.02.2017. Táto Zmluva o spolupráci bola ukončená 30.04.2017 na základe Výpovede žalobcu zo dňa 16.03.2017. Podľa okresného súdu žalovaný od začiatku vedel, akým spôsobom sa musia vrátiť storno provízie, keďže bol podriadeným žalobcu a zároveň nadriadeným iných podriadených. Okresný súd poukázal na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu, ktorá odkázala na Zmluvu o pristúpení k záväzku zo dňa 18.02.2016, v ktorej sa žalovaný zaviazal stať dlžníkom veriteľa a dlžiť za záväzky, ktoré vznikli práve zo Zmluvy uzatvorenej dňa 18.02.2016. Ďalej bolo poukázané na článok VIII. písmeno C./5) bonusovej smernice, podľa ktorého v prípade zániku zmluvného vzťahu pred uplynutím lehoty 10 rokov od podpísania prvého podielu, spolupracujúci obchodník stráca nárok na hodnotu svojho dôchodkového účtu v celom rozsahu. Finančné prostriedky z dôchodkového účtu spolupracujúceho obchodníka po uplynutí dvoch rokov od zániku zmluvného vzťahu a po odpočítaní storien, sa rozdelia ako zisk spoločnosti SPF. V súlade s článkom VIII. písmeno C./2) bonusovej smernice, druhá polovica podielu člena riaditeľskej rady na obratovom bonuse, vyplatená na dôchodkový účet člena riaditeľskej rady, je na tomto účte viazaná po dobu 10-tich rokov od pripísania prvého podielu, a to v prospech spoločnosti SPF pre prípad, že riaditeľ nie je schopný z vlastných zdrojov zaplatiť storná. V danom prípade táto situácia nenastala, preto nebol dôvod použiť písmeno C., keďže v danom prípade riaditeľmi sú všetky subjekty, ktoré sú členmi riaditeľskej rady. Bolo uvedené, že p. X. K. pôsobil najskôr ako SZČO, neskôr sa dostal na pozíciu oblastného riaditeľa, pričom členom riaditeľskej rady mohol byť ako jedna osoba.
7. Okresný súd poukázal na vyjadrenia žalovaného, ktorý sa bránil poukazom na článok VIII. bonusovej smernice, ktorý bol označený ako obratový bonus, podľa ktorého finančné prostriedky na obratovom bonuse na účte boli a spoločnosť SPF si po dvoch rokoch mohla odpočítať storná.
8. Okresný súd uviedol, že sporným v konaní bol článok VIII. písm. C. bonusovej smernice. Nespornou bola žalovaná suma vo výške 291,79 Eur, ktorú nezaplatil žalovaný ako storno odmenu, na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.02.2016, ktorej výšku žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. Okresný súd poukázal na to, že Zmluva o spolupráci bola uzatvorená dňa 18.02.2016 a v ten istý deň bola uzatvorená aj Dohoda o pristúpení k záväzku, na základe ktorej pán X. ako fyzická osoba, t.j. nie ako právnická osoba, ako zodpovedná osoba sa stáva dlžníkom žalobcu a dlží za záväzky žalovaného spoločne a nerozdielne. Zmluva o spolupráci bola ukončená dňa 30.04.2017 na základe Výpovede žalobcu zo dňa 16.03.2017.
9. Okresný súd poukázal na Dodatok číslo 1 zo dňa 01.09.2014 k Zmluve o spolupráci zo dňa 20.03.2014 a Bonusovú smernicu zo dňa 01.01.2014 článok I./1) písm. a), ktorej účelom je odmeniť spolupracujúcich obchodníkov na pozíciách: oblastný riaditeľ. Členom riaditeľskej rady sa stáva spolupracujúci obchodník na pozícii riaditeľ po splnení všetkých kritérií bonusovej smernice. Podľa článku VIII. písm. B./1) bonusovej smernice Obratový bonus sa riaditeľovi vypláca tak, že 50 % jeho podielu sa vyplatí na jeho bankový účet, uvedený v zmluve o spolupráci a 50 % jeho podielu na obratovom bonuse spoločnosť SPF vyplatí na dôchodkový účet, zriadený na tento účel spoločnosťou SPF. Podľa písm. C./4) bonusovej smernice až po uplynutí 10-tich rokov od pripísania prvého podielu člena riaditeľskej rady, môže člen riaditeľskej rady nakladať s finančnými prostriedkami na svojom dôchodkovom účte. Podľa článku VIII. písm. C./5) bonusovej smernice, v prípade zániku zmluvného vzťahu pred uplynutím lehoty 10-tich rokov od pripísania prvého podielu, spolupracujúci obchodník stráca nárok na hodnotu svojho dôchodkového účtu v celom rozsahu. Finančné prostriedky z tohto dôchodkového účtu po uplynutí dvoch rokov od zániku zmluvného vzťahu a po odpočítaní storien sa rozdelia ako zisk spoločnosti SPF v súlade s článkom VIII. písm. C./2) bonusovej smernice.
10. Okresný súd skonštatoval, že pokiaľ zmluvný vzťah medzi stranami trval len vyše roka, vzťahuje sa naň článok VIII. písm. C./5) bonusovej smernice a žalovaný ako spolupracujúci obchodník stratil nárok
na hodnotu svojho dôchodkového účtu v celom rozsahu po dvoch rokoch od zániku zmluvného vzťahu a tieto finančné prostriedky sa rozdelili ako zisk SPF. Okresný súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný ako oblastný riaditeľ má dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie storna vo výške 291,79 Eur, čo vyplynulo z dôkazov predložených žalobcom, a to:
- fotografia z obrazovky z Finstat.sk, informácie o hospodárení žalovaného, z ktorej vyplýva kladný zisk, kladné obraty (číslo listu 365 spisu) v spojení s dôkazmi predloženými žalovaným, a to:
- výpis z účtu K. (č.l. 361 spisu),
- výpis z F. D. (č.l. 362 spisu). Vzhľadom k tomuto stavu okresný súd nemohol prihliadať ani na článok VIII. písm. C./2) bonusovej smernice. Ak žalovaný poukazoval na to, že v tomto bode je uvedené „riaditeľ“ a nie spoločnosť iFinet s.r.o., tak okresný súd uviedol, že v znení dodatku číslo 1 k Zmluve o spolupráci z 20.03.2014 a bonusovej smernice na pozícii riaditeľa môže byť len spolupracujúci obchodník po splnení všetkých kritérií, a to ako fyzická osoba, ktorý môže byť konateľom právnickej osoby, keďže právnická osoba nemôže získať členstvo v riaditeľskej rade, preto okresný súd námietku žalovaného považoval za nedôvodnú a žalobe vyhovel.
11. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania okresný súd aplikoval ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, preto okresný súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 27.11.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, až do celkového zaplatenia. Okresný súd žalobcovi priznal aj jednorazovú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Z titulu úspechu žalobcu vo veci, tomuto bol priznaný 100% nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa 2.9.2021. Poukázal na ust. § 365 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný v odvolaní odkázal na odseky 20., 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku a uviedol, že podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, kto je vlastne členom riaditeľskej rady. U fyzickej osoby, člena riaditeľskej rady nebolo dokazované, či má alebo nemá dostatok finančných zdrojov a dokazovať to výpisom z Finstat.sk s informáciami o hospodárení zo súčasnosti a výpismi z účtov z minulosti bolo podľa žalovaného bezpredmetné. Ak je potrebné vychádzať zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tak podľa článku VIII. písm. C./5) bonusovej smernice bola dohoda na odpočítaní storien z dôchodkového účtu po skončení spolupráce. Keďže po skončení spolupráce už týmto dôchodkovým účtom žalovaný fyzicky nedisponuje, tak nemohol uplatniť kompenzačnú námietku. Žalovaný nemohol vyhotoviť písomný zápočet, a preto okresný súd nesprávne vyhodnotil obranu žalovaného. Žalovaný uviedol, že na dôchodkovom účte člena riaditeľskej rady, a to konateľa žalovaného je približne suma 4.600,- Eur, čo je 50 % z obratových bonusov za roky 2014 - 2016, z čoho vyplýva, že žalobca má dostatok finančných prostriedkov na dôchodkovom účte, žalovaného člena riaditeľskej rady, z ktorých si môže uplatňovať storno poplatky. Žalovaný v odvolaní namietal, z akého dôvodu okresný súd paušálnu náhradu trov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur priradil k petitu vo veci samej, t.j. ju zahrnul do výroku I., hoci podľa žalovaného ide o trovy konania, ktoré mali byť zahrnuté do výroku II.. Žalovaný v odvolacom návrhu žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a poukázal, že prebiehajú obdobné súdne spory, a to spor pod sp. zn. 4Cb/2/2019, sp. zn. 4Cb/7/2018.
13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27.10.2021 (č.l. 397 spisu). Žalobca vo vyjadrení k odvolaciemu dôvodu žalovaného, hlavne paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur uviedol, že ide o sumu, ktorá bez ohľadu na dĺžku omeškania a bez potreby zaslania upomienky sa uplatňuje pri omeškaní dlžníka v zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nemožno považovať za trovy konania. Uvedenému bráni znenie ust. § 251 CSP. Žalobca uviedol, že žalovaný dostal odmenu od žalobcu. Žalobca preukázal, že žalovaný má vrátiť odmenu akonáhle došlo k stornu odmeny a nárokovaniu si odmeny zo strany finančnej inštitúcie. Žalovaný výšku žalovanej sumy nenamietal. Žalobca preukázal, že žalovaný musí zaplatiť storno odmenu z vlastných zdrojov, pretože podľa dostupných výkazov z Finstat.sk bolo zrejmé, že žalovaný má dostatok vlastných zdrojov a súčasne bolo preukázané, že nie je možné odvolávať sa na bonusovú smernicu článok VIII. písm. C./5). Pokiaľ žalovaný je názoru, že má voči žalobcovi nároky podľa článku VIII. písm. C./5) bonusovej smernice, žalovanému nič nebráni, aby si podal samostatnú
žalobu na uplatnenie týchto nárokov. Žalobca uviedol, že aj ďalšie dva súdne spory sp. zn. 4Cb/7/2018, sp. zn. 4Cb/2/2019 boli úspešné pre žalobcu, s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/74/2020, sp. zn. 14Cob/45/2020. V oboch týchto súdnych sporoch žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi celú dlžnú sumu, úrok z omeškania, trovy, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 10.11.2021 (č.l. 399 spisu). Žalovaný zdôraznil, že tento spor sa týka úplne inej veci ako žalobca tvrdí vo vyjadrení s poukazom na dva iné súdne spory. Žalovaný uviedol, že na dôchodkovom účte má sumu viac ako 4 600,- Eur, a preto ak žalobca vymáha sumu 467,54 Eur, podľa žalovaného porušuje článok VIII. písm. C./5) bonusovej smernice. Žalovaný zotrval na odvolacom návrhu, a to na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
15. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalobca nevyužil.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného postupom bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/183/2021-406 zo dňa 23.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu dňa 12.04.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
18. Krajský súd primárne k odvolacím dôvodom žalovaného, obsiahnutým v podanom odvolaní zo dňa 2.9.2021 uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného, v spojení s postupom pred okresným súdom a rozhodnutím rozsudkom okresného súdu poukazuje na Čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú strany povinné označiť tak skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ako aj podoprieť tieto tvrdenia dôkazmi, v spojení aj s ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. K samotnej pohľadávke žalobcu o zaplatenie 291,79 Eur spolu s príslušenstvom, a to s 9% úrokom z omeškania ročne žalovaný neposkytol tvrdenie, ktorým by výslovne poprel výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky. Okresný súd preto správne v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky v sume 291,79 Eur žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal.
19. Krajský súd k dôvodnosti žalobcovho nároku považuje za potrebné poukázať nielen k tvrdeniam žalobcu, ale aj k týmto tvrdeniam doloženým dôkazom, keď bolo zrejmé, že okrem iných právnych úkonov bola medzi žalobcom a žalovaným pod pôvodným obchodným menom - X. s.r.o., vystupujúci ako spolupracujúci obchodník, uzavretá Zmluva o spolupráci zo dňa 18.02.2016, podľa ktorej v zmysle článku III. Práva a povinnosti zmluvných strán, bodu 3.2/19., sa žalovaný ako spolupracujúci obchodník zaviazal v zmysle príslušnej odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení tejto zmluvy. V predmetnej Zmluve o spolupráci zo dňa 18.02.2016 vystupoval ako zodpovedná osoba
- fyzická osoba X., ktorý predmetnú zmluvu podpísal. Nepochybne, potom z uzavretej Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.02.2016, v nej vyjadrené práva a povinnosti, dopadali tak na žalovaného ako spolupracujúceho obchodníka, ako aj na fyzickú osobu X. K., ktorý bol osobou zodpovednou. V ten istý deň, t.j. 18.02.2016 žalovaný uzavrel so žalobcom Dohodu o pristúpení k záväzku, podľa ktorej v článku II. bodu 1. sa žalovaný ako pristupujúci dlžník zaviazal, že splní žalobcovi ako veriteľovi v celom rozsahu za pôvodného dlžníka, ktorým bol X. jeho peňažný záväzok v zmysle článku III. bodu 3.2/19. Zmluvy o spolupráci zo dňa 20.03.2014, t.j. vrátiť žalobcovi ako veriteľovi odmenu alebo jej časť aj s príslušenstvom, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti voči veriteľovi. Žalovaný ako pristupujúci dlžník k pôvodnému dlžníkovi X. K. z uzavretej Zmluvy o spolupráci zo dňa 20.03.2014, v článku II. bodu 2. Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa
18.02.2016 vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom Zmluvy o spolupráci zo dňa 20.03.2014 v celom jej rozsahu, jej obsahu porozumel s tým, že si je vedomý právneho dôvodu vzniku záväzku pôvodného dlžníka - X. K., voči žalobcovi ako veriteľovi podľa článku III. bod 3.2/19. uzavretej zmluvy o spolupráci a zaviazal sa splniť tento záväzok uzavretím Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 18.02.2016. Rovnako dňa 18.02.2016 bola medzi žalobcom a X. K. ako fyzickou osobou, uvedenou ako zodpovedná osoba, uzavretá Dohoda o pristúpení k záväzku, a to k záväzku, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe uzavretej Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.02.2016. Podľa Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 18.02.2016, uzavretej medzi žalobcom a X. K. ako fyzickou osobou, s odkazom na čl. I. bodu 2., bodu 3. sa poukazovalo na záväzok, keď spolupracujúci obchodník bude povinný vrátiť žalobcovi odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá mu bola poskytnutá.
20. Výsledky dokazovania pred okresným súdom nesporne preukázali, že vznikol zmluvný záväzok, a to vrátiť odmenu, resp. jej časť, ktorá bola vyplatená a u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu stornoprovízie, resp. jej časti. Zmluvný záväzok tu vznikol a tento trval aj po ukončení zmluvy, ktorý dopadá na žalovaného, pričom s poukazom na krajským súdom vyššie uvedené právne úkony, v ktorých previazane vystupuje žalovaný ako právnická osoba a X. ako fyzická osoba, nie je možné bez ďalšieho, t.j. bez relevantne preukázanej obrany žalovaným, klásť dôraz so zvýrazňovaním žalovaného ako právnickej osoby na jednej strane a X. ako fyzickej osoby na strane druhej. V konaní bolo preukázané, že nastal zmluvný záväzok, a to podľa článku III. bodu 3.2/19 Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.02.2016, t.j. vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s touto zmluvou, u ktorej došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu storna celej provízie, resp. jej časti. Na tejto zmluvnej povinnosti bolo bez vplyvu aj ukončenie zmluvy, pretože táto povinnosť platila aj po ukončení zmluvy, a tým nebolo podstatné a rozhodné, či a akým spôsobom sa zmluva ukončila.
21. Krajský súd upriamuje pozornosť aj na Dodatok č. 1 k Zmluve o spolupráci zo dňa 20.03.2014, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a X. K. ako fyzickou osobou, vystupujúcou ako spolupracujúci obchodník, podľa ktorého Dodatku č. 1 zo dňa 01.09.2014 X. K. pristúpil ako spolupracujúci obchodník k bonusovej smernici. Išlo teda o Dodatok č. 1 k Zmluve o spolupráci zo dňa 20.03.2014, ku ktorej zmluve a z nej vyplývajúcich záväzkov práve uzavretím Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 18.02.2016 žalovaný pristúpil k záväzkom, ktoré vyplývali pre fyzickú osobu X. K., vrátane záväzkov vyplývajúcich z bonusovej smernice, ku ktorej pristúpil Dodatkom č. 1 zo dňa 01.09.2014 X. K. ako fyzická osoba - spolupracujúci obchodník. Dňa 31.10.2016 bola medzi žalobcom a X. K. uzavretá Dohoda o ukončení Zmluvy o spolupráci zo dňa 20.3.2014. Krajský súd má za to, že vzhľadom k uvedenej previazanosti záväzkových vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, X. K. ako fyzickou osobou, nemohol byť vzatý do úvahy ako relevantný odvolací dôvod žalovaného, ktorý apeloval otázkou v odvolaní, kto bol členom riaditeľskej rady s tým, že u fyzickej osoby, člena riaditeľskej rady nebolo dokazované, či má alebo nemá dostatok finančných prostriedkov, pričom žalovaný dokazovanie výpisom z účtu žalovaného, informáciami o hospodárení žalovaného považoval za bezpredmetné. V tomto smere aj okresný súd v odseku 21. odôvodnenia svojho rozsudku považoval obranu žalovaného za nedôvodnú. Krajský súd dodáva, že žalovaný v rozsahu svojho odvolania, uvádzaných odvolacích dôvodov nenamietal konkrétne a podrobne jednotlivé články bonusovej smernice, a preto ani krajský súd, za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP nemal tu daný odvolací dôvod, aby podrobne rozoberal jednotlivé články bonusovej smernice. Ak aj žalovaný v odvolaní odkazuje na článok VIII. písm. C./5) bonusovej smernice o nemožnosti žalovaného uskutočniť obranu formou započítania, resp. kompenzačnej námietky, keďže po skončení spolupráce so žalobcom už fyzicky nedisponuje dôchodkovým účtom, tak k uvedenému krajský súd poukazuje na dobrovoľný zmluvný vzťah obchodno-právneho charakteru, do ktorého žalovaný vstúpil, a tým si musel byť vedomý rozsahu záväzkov a práv, ktoré vstupom do zmluvného vzťahu so žalobcom preberá, a to s dôrazom aj na profesionalitu vystupovania žalovaného. Tak žalobca má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, ktorá sa rovnako vzťahuje aj na žalovaného, pokiaľ chce v súdnom konaní uplatniť prostriedky procesnej obrany. Pokiaľ žalovaný voči žalobcovmu nároku chcel uplatniť kompenzačnú námietku, tak vo vzťahu k nej bol povinný ju preukázať. V prípade nepreukázania obrany žalovaným potom bolo namieste, ak okresný súd žalobe žalobcu vyhovel.
22. Žalovaný namietal postup okresného súdu, ktorý paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur priradil k petitu vo veci samej, t.j. zahrnul ju do výroku I., pričom podľa žalovaného sa jedná o trovy konania, ktoré mali byť obsiahnuté vo výroku II. rozsudku okresného súdu. Ani tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. Žalobcom uplatnená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, o ktorej rozhodol okresný
súd vo výroku I. rozsudku, nie je procesno-právnym nárokom, ktorý by mal svoju úpravu v procesno- právnom predpise, a to v Civilnom sporovom poriadku. O tejto paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky preto nebol dôvod rozhodovať v rámci výroku II. rozsudku okresného súdu, ktorý sa týkal nároku žalobcu na náhradu trov súdneho konania. Žalobcom uplatnená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky má svoju úpravu v hmotno-právnom predpise, a to v ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobcom uplatnený a okresným súdom priznaný tento hmotno- právny nárok mal svoje miesto vo výrokovej časti I. rozsudku okresného súdu v spojení s rozhodovaním o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 291,79 Eur spolu s príslušenstvom, a to 9% úrokom z omeškania ročne. Inými slovami vyjadrené krajským súdom žalobcom uplatnená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur je hmotno-právny nárok, nie procesno- právny nárok ako sú trovy súdneho konania. Vznik tohto nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka (ex lege).
23. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 369 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.