Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-122-2021.pdf
PDF · 110.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/122/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SOPHISTIC Pro finance, a.s., so sídlom Matičné námestie 1141, 022 01 Čadca, IČO: 47 008 181, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Vlastou Lehutovou, advokátkou, so sídlom Z. H. XXXX/XA, XXX XX U., proti žalovanému v 1/ rade: iFinet s.r.o., so sídlom Vysoká nad Kysucou 249, 023 55 Vysoká nad Kysucou, IČO: 50 133 870, žalovanému v 2/ rade: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, pobytom XXX XX N. nad E. XXX, v konaní o zaplatenie 43,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1/ rade, v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/7/2018-477 zo dňa 13. mája 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 4Cb/7/2018-482 zo dňa 17. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/7/2018-477 zo dňa 13. mája 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 4Cb/7/2018-482 zo dňa 17. mája 2021 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovaným v 1/ rade, v 2/ rade n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd podľa výroku I. rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 43,50 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,50 Eur od 31.7.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením dlhu jedným žalovaným zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného. Samostatným výrokom II. o nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ s tým, že zaplatením dlhu jedným žalovaným zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“), okresný súd uviedol, že záväzným predmetom sporu bol nárok žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ na zaplatenie sumy 43,50 Eur spolu s úrokom z omeškania. Nárok bol uplatnený ako zmluvný nárok podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016, a to podľa článku II. a článku III./19 tejto zmluvy.
3. Okresný súd poukázal na svoj pôvodný rozsudok č.k. 4Cb/7/2018-381 zo dňa 22. októbra 2019, ktorým rozhodol tak, že žalobu žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania.
4. Z dôvodu vyvolaného odvolacieho konania Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Cob/74/2020-433 zo dňa 25.11.2020 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pričom prvostupňový súd, pokiaľ nedôjde k zmene skutkového stavu, je v nadväznosti na ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.
5. Okresný súd v ods. 4. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol pod písm. a) až f) záväzný právny názor odvolacieho súdu a za aplikácie ust. § 391 ods. 2 CSP poukázal na čl. III. bod 3.2, odsek 19. Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.2.2016, čl. VII. bod 4. odmeňovacej smernice (č.l. 66 spisu). Okresný súd zvýraznil, že sa dôsledne riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. K zmene skutkového stavu nedošlo. Vychádzal z tabuľkového prehľadu stornoprovízií, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozsudku prvého v poradí. Okresný súd zistil nasledovný skutkový stav.
6. Sprostredkovaná Poistná zmluva č. 2401526169 zo dňa 21.10.2016 so spoločnosťou Generali poisťovňa pre klienta E. N. so samostatným konzultantom Z. K., ktorý podliehal žalovanému P. Z.. Dňa 19.12.2016 bola vyplatená rozdielová odmena 94,90 Eur za sprostredkovanú zmluvu žalovanému P. Z.. Klient E. prestal platiť na uzavretú sprostredkovanú zmluvu, preto ju Generali poisťovňa zrušila. Poistné bolo zaplatené do 1.12.2017. Zmluva trvala 13 mesiacov. Generali poisťovňa mala nárok na vyplatenie časti vyplatenej provízie vo výške 271,86 Eur od žalobcu, čo je 45,83 % z celkovej provízie 593,16 Eur, vyplatenej žalobcovi. Zmluva mala trvať 24 mesiacov. Žalobca vrátil províziu 271,86 Eur. Pán K. províziu vrátil. Dňa 22.5.2018 vyzval žalobca žalovaného k vráteniu stornoprovízie vo výške tvoriacej predmet tohto sporu, teda vo výške 43,50 Eur, čo je 45,83 % z vyplatenej rozdielovej provízie 94,90 Eur. Výzvu prevzal dňa 30.5.2018. Finančná inštitúcia vyzvala žalobcu k vráteniu stornoprovízie tvoriacej predmet sporu 43,50 Eur (45,83% zo sumy 94,90 Eur). Žalobca výzvu prevzal 30.5.2018 (výzva č.l. 364, provízne obdobie 4/2018). 7. Podľa vykonaných dôkazov bolo zrejmé, v spojení so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, u stornoprovízie, ktorá tvorila predmet uplatneného nároku, vo výške 43,50 Eur, že finančná inštitúcia uplatnila nárok na vrátenie dňa 30.5.2018 (č.l. 364 spisu), provízne obdobie 4/2018. Splnením zmluvnej podmienky uniesol žalobca dôkazné bremeno voči žalovaným v 1/, v 2/ rade na vyplatenie zmluvného nároku, na vrátenie stornoprovízie v celkovej výške 43,50 Eur. Žalobca podľa záveru okresného súdu uniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že nárok nie je premlčaný, vzhľadom k aplikácii 4-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 387, § 397 Obchodného zákonníka. Finančná inštitúcia voči žalobcovi uplatnila nároky na vrátenie vyplatených provízií v roku 2018, žaloba bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 18.10.2018, preto nárok nebol premlčaný. Z týchto dôvodov okresný súd priznal nárok v celom rozsahu 43,50 Eur. Z dôvodu, že žalovaní v 1/, v 2/ rade nevrátili stornoprovíziu na výzvu žalobcu v stanovenej lehote, dostali sa do omeškania s plnením a okresný súd zaviazal zaplatiť žalobcovi aj 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 43,50 Eur od 31.7.2018 do zaplatenia. Keďže v tomto konaní boli uplatnené aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur, čo predstavovalo príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 Občianskeho zákonníka, bola priznaná okresným súdom aj táto suma. Žalovaní v 1/, v 2/ rade boli zodpovední voči žalobcovi spoločne a nerozdielne.
8. Okresný súd poukázal v odseku 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku na obranu žalovaných, avšak v odseku 8. odôvodnenia, v nadväznosti na záväzný právny názor odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom konania bol zmluvný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 43,50 Eur ako stornoprovízie. Takýmto predmetom sporu bol okresný súd viazaný, k takému predmetu sporu bolo vedené dokazovanie a o takomto predmete sporu bolo aj rozhodnuté. Okresný súd vzhľadom k viazanosti predmetom sporu nebol povinný riešiť kompletné zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade. Podľa okresného súdu žalovaným v 1/ a v 2/ rade nič nebráni v tom, aby podali samostatnú žalobu na uplatnenie svojich zmluvných nárokov proti žalobcovi podľa článku VIII. písm. c), bod 5. bonusovej smernice, Dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci zo dňa 20.3.2014 a bonusovej smernici. Kompenzačná námietka uplatnená žalovanými bola len do výšky nároku 43,50 Eur, ktorá tvorila predmet sporu, preto okresný súd vyhodnotil tento návrh ako obranu. V rámci obrany nebolo preukázané, že by existovali spôsobilé započítateľné pohľadávky, ktoré by sa stretli s pohľadávkami žalobcu a že by došlo k zániku vo výške uplatneného nároku. Nároky žalovaných na započítanie neboli zadefinované presným, určitým spôsobom čo do výšky, čo do základu nároku, čo do splatnosti nárokov, aby bolo možné ich preskúmať, kedy došlo k stretu pohľadávok. Takéto náležitosti kompenzačná námietka žalovaných nespĺňala. Bola neurčitá, všeobecná. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 37 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Z jednostranného prejavu vôle žalovaných nevyplýval jednoznačný, určitý prejav vôle a dôkazy smerujúce k tomu, že pohľadávky sú
existujúcimi pohľadávkami, že sú spôsobilé na započítanie, kedy sa stretli, kedy došlo k započítaniu, kedy je lehota splatnosti jednotlivých pohľadávok. Okresný súd konštatoval, že kompenzačná námietka bola uplatnená len do výšky nároku, preto bola vyhodnotená len ako obrana, v rámci ktorej žalovaní v 1/ a v 2/ rade právne relevantným spôsobom neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že nárok zanikol započítaním. Z uvedených záverov preto okresný súd žalobu žalobcu nezamietol.
9. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalovaní v 1/, v 2/ rade na pojednávaní konanom dňa 13.5.2021 k stornoprovízii uviedli, že síce ide o dôkazy finančnej inštitúcie voči žalobcovi na vrátenie stornoprovízie, ale výška stornoprovízie, ktorú finančná inštitúcia požaduje od žalobcu je iná, ako výška stornoprovízie, ktorú žalobca požaduje od žalovaných v 1/, v 2/ rade, k tomu okresný súd na pojednávaní vyslovil predbežný názor a súčasne uviedol: ...„Je zrejmé, že medzi žalobcom a finančnými inštitúciami sú uzavreté iné zmluvné vzťahy ako je zmluva o spolupráci, ktorá je uzavretá medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade. Výška stornoprovízie, ktorú však požadoval žalobca od žalovaných v 1/ a v 2/ rade bola v súlade so zmluvným dojednaním, ktoré bolo medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade. Podstatné bolo, že bolo zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade naplnené. Žalobca preukázal, že finančná inštitúcia voči nemu uplatnila nárok z konkrétnej zmluvy žalovaných v 1/, v 2/ rade na vrátenie stornoprovízie a súčasťou výzvy finančnej inštitúcie voči žalobcovi bola aj stornoprovízia, ktorá sa týka sporných zmlúv, z ktorých vrátenie stornoprovízie žalobca žiadal voči žalovaným v 1/, v 2/ rade.“
10. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Úspešný bol žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1/ rade, v 2/ rade. Výška týchto trov bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvostupňového súdu, v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka s tým, že zaplatením dlhu jedným žalovaným zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného.
11. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Ako dôvody odvolania uviedli ust. § 365 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietali, že nie je zrejmé, prečo bola priznaná aj paušálna suma 40 Eur, ktorá bola zahrnutá do výroku I. rozsudku okresného súdu, pričom sa jedná o trovy konania, ktoré mal okresný súd zahrnúť do výroku II. svojho rozsudku. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalovaní nedôsledne uplatnili kompenzačnú námietku. S týmto sa žalovaní nestotožnili. Pokiaľ sa vychádza z toho, že medzi stranami sporu je záväzkový vzťah, ktorý je upravený príslušnými zmluvami a internými predpismi, tak jednoznačne podľa čl. VIII. písm. c) bod 5. bonusovej smernice bola dohoda o odpočítaní storien z dôchodkového účtu po skončení spolupráce. Keďže po skončení spolupráce už týmto dôchodkovým účtom fyzicky nedisponovali žalovaní v 1/ a v 2/ rade, tak nebolo možné uplatniť kompenzačnú námietku (započítanie) inak, ako v rámci obrany ako žalovaní vykonali v tomto súdnom spore. Nebolo možné vyhotoviť samostatný písomný zápočet, pretože žalovaní dôchodkovým účtom už nedisponujú. Okresný súd nesprávne vyhodnotil obranu žalovaných a mal nárok žalobcu zamietnuť, keďže v tomto nároku mu bráni zmluvné dojednanie uzatvorené v rámci záväzkového vzťahu. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade podotkli, že na dôchodkovom účte žalovaných je približne suma 4.600 Eur, čo je 50 % z obratových bonusov za roky 2014 až 2016, to znamená, že žalobca má dostatok finančných prostriedkov na dôchodkovom účte žalovaných, z ktorých si môže uplatňovať storno poplatky. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade uviedli, že nie je im zrejmé, ako bola vypočítaná istina vo výške 48,17 Eur, keďže v rozsudku okresného súdu sa uvádza suma 43,50 Eur, čo nezodpovedá výroku I. napadnutého rozsudku. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade navrhli, aby odvolací súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
12. K doručenému odvolaniu žalovaných v 1/ a v 2/ rade sa vyjadril žalobca s návrhom na potvrdenie rozsudku okresného súdu, keďže odvolanie žalovaných považuje za nedôvodné. Pokiaľ ide o priznanú paušálnu sumu 40 Eur, tak v danej veci ide o obchodnoprávny vzťah, u ktorého popri nároku na dlžnú sumu a úroky z omeškania patrí aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok vo výške 40 Eur, ktorá sa priznáva jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania v zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky preto nemožno považovať za trovy konania, keďže ide o nárok priznaný Obchodným zákonníkom ako hmotným právom. Žalobca poukázal na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca zdôraznil, že paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nie je možné považovať za trovy
konania, keďže tomu bráni ust. § 251 CSP. Pokiaľ ide o nespokojnosť žalovaných, ktorá sa týka nimi uplatnenej kompenzačnej námietky, tak žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu. Ak žalovaní kompenzačnú námietku uplatnili len do výšky nároku 43,50 Eur, okresný súd správne vyhodnotil ich návrh ako obranu. V rámci tejto obrany žalovaní nepreukázali, že existujú spôsobilé započítateľné pohľadávky, ktoré sa stretli s pohľadávkami žalobcu a došlo k ich zániku vo výške uplatneného nároku. Kompenzačná námietka bola neurčitá a všeobecná. Nezrovnalosť výšky istiny 43,50 Eur bola okresným súdom odstránená opravným uznesením č.k. 4Cb/7/2018-482 zo dňa 17.05.2021.
13. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných doručené žalovaným s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, a to podaním okresného súdu zo dňa 22.7.2021 (č.l. 494 spisu), ktorú možnosť žalovaní v 1/ a v 2/ rade do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužili.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaných podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v 1/ rade a v 2/ rade postupom bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/122/2021-499 zo dňa 29.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.01.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
16. Primárne krajský súd k rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného v 1/ rade a v 2/ rade uvádza, že základom posudzovania odvolacích dôvodov bol aj krajským súdom vyslovený záväzný právny názor v zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/74/2020-433 zo dňa 25.11.2020, ktorým uznesením bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/7/2018-381 zo dňa 22. októbra 2019 v napadnutých výrokoch:
- I., ktorým bola žaloba žalobcu proti žalovaným v 1/, v 2/ rade o zaplatenie sumy 43,50 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.7.2018 do zaplatenia zamietnutá a
- II., podľa ktorého žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1/, v 2/ rade trovy konania, každému zo žalovaných v 1/, v 2/ rade v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka, v tejto časti zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na základe tohto zrušujúceho uznesenia krajského súdu bolo zistené, že v novom konaní pred okresným súdom nedošlo k takej kvalitatívnej zmene skutkových a právnych okolností, pre ktoré by súd prvej inštancie nemohol vychádzať zo záväzne vyslovených záverov krajským súdom.
17. Na v úplnosti zistený skutkový stav veci okresný súd v napadnutom rozsudku v spojení s opravným uznesením (ďalej len „napadnutý rozsudok“, resp. „rozsudok okresného súdu“) poukázal na rozhodné články Odmeňovacej smernice, ako aj Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.02.2016 (ďalej len „Zmluva“). Bolo preukázané, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli pri uzavretí Zmluvy oboznámení so všetkými podmienkami a na základe takejto vedomosti podmienky akceptovali, t.j. prevzali na seba aj tomu zodpovedajúce riziko v zmysle dohodnutých podmienok, že v prípade zániku nimi sprostredkovaných zmlúv pred garantovanou dobou budú musieť príslušnú časť odmeny vrátiť. Žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade podpísaním Zmluvy súhlasili s uvedeným spôsobom vyplácania odmien, ako aj s podmienkami vrátenia odmeny alebo jej časti tak, ako to bolo vyjadrené v čl. III. bodu 3.2/19. uzavretej Zmluvy. Bolo preukázané, že odmena bola vyplatená žalovanému v 1/ rade, preto žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade ako pristupujúci k záväzku (Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 18.02.2006 na č.l. 16 spisu) sú povinní túto vrátiť žalobcovi v spojení aj s Odmeňovacou smernicou, na ktorú odkazoval čl. III. bodu 3.2/19. Zmluvy. Podľa výsledkov dokazovania bolo zrejmé vyplatenie odmien, čo žalovaní v 1/, v 2/ rade nepopreli, ktoré odmeny boli vyplatené zo strany žalobcu. K okresným súdom napadnutým rozsudkom uloženej povinnosti žalovaným považuje za potrebné krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviesť znenie čl. III. bodu 3.2/19. uzavretej Zmluvy o spolupráci, datovanej dňom 18.02.2016, podľa ktorého ...„Spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej Odmeňovacej smernice vrátiť Odmenu alebo jej časť (tzv. storno), ktorá
mu bola poskytnutá v súvislosti s Predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany Finančnej inštitúcie voči SPF k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení tejto Zmluvy.“ V súlade s týmto zmluvným dojednaním bolo preto namieste priznať žalobcovi nárok voči žalovaným a uložiť im povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 43,50 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 43,50 Eur od 31.07.2018 do zaplatenia.
18. K povinnosti žalovaných, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom okresného súdu, čo predstavovalo žalobcom uplatnený zmluvný nárok, krajský súd upriamuje pozornosť, čo vyjadril aj vo svojom zrušujúcom uznesení, na čl. VII. bod 4. Odmeňovacej smernice, podľa ktorého ...„Každý spolupracujúci obchodník je povinný vrátiť už vyplatenú odmenu alebo jej časť za stornovanú Predmetnú zmluvu alebo jej časť, vrátane všetkých plnení poskytnutých v súvislosti s týmito Predmetnými zmluvami. a) Spoločnosť je oprávnená započítať tieto storná Odmien oproti Účtu odmien a Rezervnému účtu podľa príslušných ustanovení Zmluvy. Pokiaľ prostriedky na týchto účtoch nie sú dostatočné, Spolupracujúci obchodník je povinný už vyplatenú Odmenu vrátiť najneskôr do 15 dní po doručení výzvy od Spoločnosti.“
19. K zistenému skutkovému stavu, ktorý nebol rozporovaný v rámci podaného odvolania žalovanými v 1/ a v 2/ rade, krajský súd odkazuje na závery prijaté v rozsudku okresného súdu v odseku 5. odôvodnenia, z ktorých vychádzal, pretože ako bolo vyjadrené krajským súdom, tieto žalovaní v podanom odvolaní datovanom dňa 21.6.2021 neurobili spornými.
20. K obrane žalovaných v podanom odvolaní, ktorá sa vzťahovala k námietke započítania (kompenzačnej námietke), k nej sa v dostatočnom rozsahu vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď zvýraznil to, že námietka započítania nebola zadefinovaná presným, určitým spôsobom čo do výšky, čo do základu nároku, do čo splatnosti nárokov, aby bolo možné túto preskúmať, ako aj, kedy došlo k stretu pohľadávok. Takéto náležitosti kompenzačná námietka žalovaných nespĺňala, bola podľa záveru okresného súdu neurčitá, všeobecná. Pri tomto závere okresného súdu, ktorý bol riadne zdôvodnený, potom nemohol byť ani odvolací dôvod žalovaných v časti námietky započítania relevantný.
21. Žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade namietali, že im nie je zrejmý spôsob výpočtu žalovanej istiny okresným súdom v sume 48,17 Eur, keďže v celom rozsudku okresného súdu sa uvádza suma 43,50 Eur, čomu podľa žalovaných nezodpovedá výrok I. napadnutého rozsudku. Ani tento odvolací dôvod žalovaných nebol relevantný. Okresný súd opravným uznesením č.k. 4Cb/7/2018-482 zo dňa 17. mája 2021 vykonal opravu nielen rozsudku vyhláseného na pojednávaní konanom dňa 13.05.2021, ale aj písomne vyhotoveného rozsudku tak, že peňažnú pohľadávku, o zaplatenie ktorej bolo rozhodnuté, opravil na sumu 43,50 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,50 Eur od 31.7.2018 do zaplatenia, za aplikácie ust. § 224 CSP. V opravnom uznesení okresný súd zdôvodnil, že na základe späťvzatia žaloby bolo konanie v časti týkajúcej sa sumy 4,67 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.7.2018 do zaplatenia zastavené. V tejto zastavujúcej časti, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/7/2018-381 zo dňa 22. októbra 2019 výrokom III., rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2019. Zvyšnú časť predmetu sporu tak tvorila suma 43,50 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.7.2018 do zaplatenia a nie suma 48,17 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.7.2018 do zaplatenia. Túto zrejmú nesprávnosť okresný súd opravil opravným uznesením č.k. 4Cb/7/2018-482 zo dňa 17. mája 2021.
22. Žalovaní v 1/ rade, v 2/ rade namietali priznanie paušálnej sumy 40 Eur, ktorú okresný súd priradil k petitu vo veci samej, teda zahrnul ju do výroku I., hoci podľa žalovaných ide o trovy konania, ktoré mal okresný súd zahrnúť do výroku II. rozsudku. Ani v tejto časti odvolací dôvod žalovaných nebol opodstatnený. Žalobcom uplatnená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, o ktorej rozhodol okresný súd vo výroku I. v spojení s povinnosťou žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 43,50 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne, nie je procesno-právnym nárokom, ktorý by mal svoju úpravu v procesno-právnom predpise, a to v Civilnom sporovom poriadku. O tejto paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky preto nebolo rozhodované v rámci výroku II. rozsudku okresného súdu, ktorý sa týkal nároku žalobcu na náhradu trov súdneho konania. Žalobcom uplatnená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky má svoju úpravu v hmotno-právnom predpise, a to v ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobcom uplatnený hmotno-právny nárok potom mal svoje miesto vo
výrokovej časti I. rozsudku okresného súdu v spojení s rozhodovaním o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 43,50 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne. Inými slovami vyjadrené, žalobcom uplatnená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur je hmotno-právny nárok, nie procesno-právny nárok ako sú trovy súdneho konania. Vznik tohto nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka (ex lege).
23. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaných nebol relevantný, preto krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie.
24. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovaným v 1/, v 2/ rade bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.