Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoCsp-6-2020.pdf
PDF · 145.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, adresa sídla Bratislava, Michalská ul. č. 18, zastúpeného splnomocnencom: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, adresa sídla Bratislava, Štefanovičova 12, proti žalovanej: O. G., narodená XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu M., B. ul. č. XXXX/XX, o 2.005,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 7. októbra 2019 č.k. 3C/120/2016-88 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a vo výroku II. v zamietajúcej časti nároku žalobcu na úrok z omeškania v sume 138,57 eur a úrok z omeškania z istiny 659,28 eur za obdobie od 16.6.2016 do 16.4.2018 m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi ďalších 138,57 eur a ďalší 5% ročný úrok z omeškania počítaný zo sumy 634,26 eur od 16.6.2016 do 15.7.2016 a zo sumy 659,28 eur od 16.7.2016 do 15.4.2018, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. v ostatnej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy tohto konania v rozsahu 20,50% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 659,28 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 659,28 eur od 16.4.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok II.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA zo dňa 25.4.2013 sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet a žalovaná sa zaviazala čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných finančných prostriedkov na účte, ak nie je dohodnuté inak. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania (prekročenia) finančných prostriedkov majiteľa účtu úročí banka vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou v zmysle VOP banky.
1.2.2 Listom z 11.11.2015 žalobca vypovedal Zmluvu o bežnom účte č. 4017919150/7500 uzatvorenú so žalovanou a to v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď odoslaná bankou s tým, že zmluva o bežnom účte zanikla uplynutím výpovednej doby. Banka zároveň žiadala žalovanú, aby vyrovnala prekročenie najneskôr do konca novembra 2011. Doručenka k listu nebola pripojená.
1.2.3 Oznámením o zrušení účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX z 31.1.2016, žalobca žalovanej oznámil, že na základe výpovede zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX bol dňa 1.2.2016 zrušený účet žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu prekročenia 59,31 eur do 14 kalendárnych dní od doručenia tohto listu. Doručenka k listu nebola pripojená.
1.2.4 Dňa 25.4 2013 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005755206R na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 1.500 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 60 mesačných anuitných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.5.2013 do 15.4.2018. Prvá až predposledná splátka bola dohodnutá vo výške 37,82 eur s tým, že posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Všetky splatné sumy bola žalovaná povinná uhrádzať na účet vedený v J., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. V Čl. IV. zmluvy sa žalobca so žalovanou dohodol, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 17,90% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver predstavuje 26,51% a celkové náklady spojené s týmto úverom vypočítané podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú čiastku 2.535,94 eur za predpokladu, že sa bude čerpať celý úverový limit. Priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu je 47,29% ročne. Za poskytnutie úveru žalovaná zaplatí poplatok 35 eur, ktorý je splatný v deň podpisu zmluvy, za vedenie účtu mesačný poplatok 2 eur za každý i začatý kalendárny mesiac. V čl. VII. zmluvy o úvere je upravené poistenie úveru pre prípad poistnej udalosti smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti dlžníka. Poistníkom podľa poistnej zmluvy je žalobca, poisťovateľom ČSOB Poisťovňa a.s. a poisteným žalovaná, dojednaný bol mesačný poplatok za poistné za poistenie smrti alebo plnej invalidity v sume 1,25 eur a mesačný poplatok za poistné za poistenie práceneschopnosti v sume 0,61 eur, poplatky mali byť účtované mesačne a splatné v deň splatnosti úverovej splátky. Celkový mesačný poplatok za poistenie úveru je 1,86 eur. Podľa čl. VI. zmluvy v prípade omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy berie dlžník na vedomie a súhlasí s tým, že dlžnú sumu, so zaplatením ktorej je v omeškaní, je banka oprávnená úročiť úrokom z omeškania. Výška sadzby úroku z omeškania je 5,75% ročne a banka je oprávnená ju meniť v zmysle Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Podľa čl. IX súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár. Dlžník potvrdil, že predmetné dokumenty prevzal a je povinný dodržiavať ustanovenia vyplývajúce zo zmluvy, z Obchodných podmienok, z VOP, z poistnej zmluvy, VPP-ŽP a B - S, I, IÚ, PN, N s ktorými bol oboznámený, a podpisom tejto zmluvy s nimi vyslovuje svoj súhlas.
1.2.5 Žalobca oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.10.2014 vyhlásil celú úverovú pohľadávku za splatnú dňom 15.10.2014 a vyzval žalovanú na zaplatenie celej zvyšnej časti úveru vo výške 1.430,46 eur. Zásielka obsahujúca toto oznámenia bola doručená manželovi žalovanej dňa 20.10.2014.
1.2.6 V článku 9 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery sa zmluvné strany dohodli, že v prípade podstatnej zmeny podmienok, najmä ak dlžník bude v omeškaní so splatením akejkoľvek sumy voči banke, resp. inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, je banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným dlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený.
1.2.7 Žalobca upomienkami z 18.6.2014, 30.6.2014, 17.7.2014 a 15.8.2014 vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok úveru. Doručenky k upomienkam neboli súdu predložené.
1.2.8 Podľa úrokových sadzieb ČSOB platných od 15.1.2016 debetná úroková sadzba pri prekročení na účte bola vo výške 25%.
1.2.9 Podľa vyčíslenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej k úverovému účtu 4017920522 ku dňu 15.6.2016 celkový dlh žalovanej bol 1.946,66 eur, ktorý pozostáva z istiny 1.272,80 eur, z úroku z omeškania vyúčtovaného za obdobie od 15.10.2014 do 15.6.2016 v sume 138,57 eur, z poplatkov 76,61 eur a z úroku z úveru 458,68 eur.
1.2.10 Žalovaná uhradila v období od 04/2003 do 06/2014 titulom splátok úveru spolu sumu 840,72 eur, následne od 07/2014 neuhradila žiadnu splátku. Zo sumy 840,72 eur žalobca započítal na istinu 227,20 eur, na úrok z úveru 280,43 eur, na úrok z omeškania 1,08 eur, na poplatky 332,01 eur.
1.2.11 Žalovaná mala ku dňu 31.3.2015 debetný zostatok na bežnom účte vo výške 59,31 eur, ktorý na jej bežnom účte vznikol účtovaním debetných úrokov (označené INIA+), mesačných poplatkov za vedenie účtu (označené CHGD+), poplatkov za upomienky, výzvy, poštovné (označené POPLAV, POPL BV).
1.2.12 Podľa histórie výpisu z úverového účtu, dňa 25.4.2013 bola výška istiny 1.500 eur, na konci výpisu k 2.10.2014 bola výška istiny 1.272,80 eur, žalovanej boli účtované poplatky za poistenie práceneschopnosti 0,61 eur (označené MMC), poplatky za poistenie smrti a invalidity 1,25 eur (označené MMC), poplatky za upomienky, výzvy, poštovné (označené MMC).
1.2.13 Žalovaná vo výpovedi na súde uviedla, že žalobca pred uzatvorením úverovej zmluvy nezisťoval jej osobné a majetkové pomery (nezisťoval aké sú jej rodinné pomery, či má zamestnaného manžela, či má príjem a koľko má vyživovacích povinností). V roku 2013 s manželom a synom, ktorý mal vtedy 13 rokov, bývala v družstevnom byte, pracovala v detskom domove, kde dosahovala netto mzdu vo výške okolo 500 eur mesačne, pričom výšku výdavkov vynakladaných na bývanie a na uspokojovanie potrieb rodiny si už nepamätala.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa na vyrovnanie prekročenia peňažných prostriedkov na bežnom účte s príslušenstvom podľa § 708 ods. 1, 2, § 710, § 711 ods. 1, § 497 a § 502 ods. 1 veta prvá Ob. z. (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení ), § 52, § 53 ods. 1, 2, 3 a ods. 5, § 52 ods. 2, § 40 ods. 1 a ods. 3 O.z.(zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), nárok veriteľa na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi na základe zmluvy o úvere s príslušenstvom podľa § 497, § 502 ods. 1 veta prvá Ob.z., § 565, § 559 ods. 1 ods. 2 O.z., § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a), b), d) a e), § 7 ods. 1 a ods. 2, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. i), § 9 ods. 9, § 11 ods. 1 písm. a) a b), ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvných vzťahov) a nárok veriteľa na úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 O.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 659,28 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 659,28 eur od 16.4.2018 do zaplatenia, v ktorej časti žalobe vyhovel, čo však neplatilo o zostatku uplatnenej pohľadávky žalobcu voči žalovanej, v ktorej časti žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o zmluvu o úvere súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že vzťah medzi žalovanou a žalobcom je spotrebiteľský a predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, z ktorého dôvodu potom na úverový vzťah aplikoval normy občianskeho práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
1.5 Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 25.4.2013 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy na základe nej vzniknutý vzťah sporových strán bolo potrebné posudzovať podľa ZoSÚ2010.
1.6 Žalobca bol povinný pred poskytnutím úveru žalovanej skúmať jej bonitu (§ 7 ZoSÚ2010), teda získať relevantné informácie o jej príjmoch a výdavkoch a tieto vyhodnotiť za účelom posúdenia jej schopnosti požadovaný úver splácať. Z dokazovania (výpovede žalovanej a dôkazov nachádzajúcich sa v spise) vyplynulo, že žalobca podmienil poskytnutie úveru žalovanej len zriadením si bežného účtu. Žalovaná navyše poprela, žeby jej pred podpisom zmluvy o úvere boli zo strany žalobcu položené akékoľvek otázky týkajúce sa jej rodinných pomerov, či má zamestnaného manžela, či má príjem, prípadne vyživovacie povinnosti. Súd vzhľadom na uvedené vyzval žalobcu výzvou z 10.7.2019 na preukázanie splnenia si povinnosti skúmania bonity žalovanej pred poskytnutím jej úveru. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 11.7.2019. Žalobca na výzvu súdu nereagoval v súdom určenej lehote, odpoveď žalobcu bola súdu doručená až v deň pojednávania 7.10.2019, súd na ňu z dôvodu sudcovskej koncentrácie neprihliadol, inak by musel pojednávanie odročiť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a súd pre uvedené vyvodil, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho súd považuje v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. úver za bezúročný a bez poplatkov a žalobca nemal právo v zmysle zákona vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu, že bola v zmluve o úvere dohodnutá konečná splatnosť úveru dňa 15.4.2018, súd považuje celý úver za splatný až dňom konečnej splatnosti úveru, teda dňom 15.4.2018.
1.7 Súd preskúmal zmluvu o úvere z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mala mať a to konkrétne náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru. Žalobca síce uviedol v zmluve celkovú čiastku, ktorú musí žalovaná uhradiť a to v sume 2.535,94 eur, táto suma však nie je uvedená v správnej výške. Náklady žalovanej podľa zmluvy o úvere spočívajú v zaplatení 60 splátok vo výške 37,82 eur, poplatku za poskytnutie úveru 35 eur, 60-tich poplatkov za vedenie účtu vo výške 2 eur a v 60-tich poplatkoch za poistné vo výške 1,86 eur, čo je celkom suma 2.535,80 eur. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná zaplatiť spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi je odopreté právo žiadať od žalovanej úroky z úveru a poplatky, preto súd žalobu v časti úrokov a poplatkov zamietol.
1.8 V konaní bolo nesporným, že žalovanej bol poskytnutý úver v celkovej výške 1.500 eur a že žalovaná do dňa podania žaloby na súd uhradila žalobcovi celkom sumu 840,72 eur. Ide o spotrebiteľský úver , ktorý je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 659,28 eur, predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami žalovanej a ňou splatenými finančnými prostriedkami, ktoré má povinnosť podľa § 497 Obchodného zákonníka vrátiť, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zaplatiť.
1.9 Žalovaná je podľa § 517 ods. 2 O.z. dlžníkom žalobcu, pretože podľa § 559 ods. 2 O.z. nesplnila dlh riadne a včas. Súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania 5% ročne z priznanej sumy. Suma sa stala splatnou dňom konečnej splatnosti úveru dňa 15.4.2018 a žalovaná je od nasledujúceho dňa po tomto dni v omeškaní. Preto súd zaviazal žalovanú platiť úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti dlžnej sumy. Pre nezistenie rozporu s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vykonávacieho predpisu k § 517 ods. 2, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v požadovanej výške. Vo zvyšku v časti úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalobkyni nepatria iné žalované peňažné nároky, nemôže byť žalovaná v omeškaní s ich platením.
1.10 Pokiaľ ide o zmluvu o bežnom účte súd zistil, že žalovanej bol na základe zmluvy o bežnom účte zriadený bežný účet, z ktorého mohla čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte a nebolo jej povolené prečerpanie na účte. Žalovaná napriek tomu mala na účte debetný zostatok vyčíslený v sume 59,31 eur. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Z uvedeného vyplýva, že v prípade nepovoleného prečerpania na bežnom účte ide o poskytnutie úveru zo strany banky spotrebiteľovi, pričom dojednanie o úroku musí byť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 9.6.2013 súčasťou písomnej zmluvy, inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Súd však zistil, že v zmluve o bežnom účte nie je so spotrebiteľom individuálne dojednaná sadzba úroku z úveru ani žiadne poplatky. Zmluva o bežnom účte len ustanovuje, že v prípade nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou, čo bez ďalšieho nemožno považovať za určité a platné dojednanie v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Výšku úrokovej sadzby však neobsahujú ani obchodné podmienky. Z toho dôvodu súd považoval dojednanie o úrokovej sadzbe za neurčité a z toho dôvodu neplatné (§ 37 Občianskeho zákonníka), keď sa súdu nepodarilo zo zmluvy o bežnom účte ani z obchodných podmienok zistiť, aký úrok si strany vlastne dohodli. Listinu úrokové sadzby ČSOB súd nepovažuje za relevantný dôkaz o dohode strán o úroku pri nepovolenom prečerpaní na bežnom účte. V zmluve o bežnom účte teda nie je žiadna dohoda banky so spotrebiteľom o debetnom úroku 25% ročne pri nepovolenom prečerpaní na bežnom účte. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver formou nepovoleného prečerpania na bežnom účte sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa predloženého výpisu z bežného účtu a tiež vyjadrenia žalobcu z 31.7.2017, v ktorom presne vyčísluje, z čoho pozostáva suma 59,31 eur, bolo zistené, že suma nepovoleného prečerpania 59,31 eur pozostáva len z poplatkov a debetných úrokov,
na ktoré nemá žalobca nárok, nakoľko sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd na základe uvedeného žalobu o zaplatenie sumy 59,31 eur a o zaplatenie debetného úroku 25% ročne zo sumy 59,31 eur od 2.2.2016 do zaplatenia zamietol.
1.11 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej oproti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,26% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením (výrok III. a IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou priznania žalovanej náhrady trov konania v rozsahu jej čistého úspechu v spore 34,26% (úspech žalobcu 32,87% v sume 659,28 eur, úspech žalovanej 67,13% v sume 1.346,69 eur).
2.1 Rozsudok v zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania (II., III., a IV.) napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v odvolaním napadnutých častiach, viniac súd prvej inštancie že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia v zamietajúcej časti žaloby.
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že záver súdu o tom, že nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver nie je správny a nebolo možné k nemu dospieť ani na základe vykonaného dokazovania, nakoľko súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vyhlásenie žalovanej, že žalobcovi udeľuje súhlas so spracovaním osobných údajov v spoločnom registri bankových informácií a tiež sú v predmetnej zmluve zohľadnené informácie v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ2010 a to najmä doba, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výška spotrebiteľského úveru, ako aj účel spotrebiteľského úveru. O postupe žalobcu s odbornou starostlivosťou svedčí aj časť X. Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej žalovaná prejavila súhlas s poskytnutím jej osobných údajov na spracovanie v spoločnom registri bankových informácií spoločnosti Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o. (ďalej len „SBCB“) v vrátane spracovania týchto osobných údajov v rozsahu potrebnom pre účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi bankou a na účely zdokumentovania činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk. Taktiež súhlasila, aby banka týmto subjektom poskytla na spracovanie údaje o obchode, na základe, ktorého banke vzniklo, alebo môže vzniknúť voči žalovanej právo na vrátenie peňažných prostriedkov, jeho zmenách, ako aj údaje vypovedajúce o bonite, dôveryhodnosti a platobnej disciplíne v obchodnom vzťahu. Už tento fakt nasvedčuje tomu, že žalobca pre poskytovanie spotrebiteľských úverov postupoval konal s odbornou starostlivosťou (minimálne aspoň v tom rozsahu, čím nedošlo z jeho strany k hrubému porušeniu povinností postupovať s odbornou starostlivosťou pre poskytnutie spotrebiteľského úveru).
2.3 Súd pri rozhodovaní nezohľadnil ani všeobecne známu skutočnosť, že žalobca má ako banková inštitúcia oprávnenie nahliadať do úverového registra, kde sú zhromaždené všetky dôležité informácie pre posúdenie, či banka poskytne žiadateľovi úver alebo nie, o čom svedčia aj zmluvné ustanovenia obsahujúce súhlas žiadateľov s poskytnutím a spracovaním osobných údajov tretím subjektom.
2.4 Ak by aj žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, tak zákonnou sankciou za porušenie tejto povinnosti je nemožnosť žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, avšak sankciou by nebola nemožnosť predčasného zosplatenia úveru ako to uzavrel súd prvej inštancie, keď si tieto dva odlišné pojmy - inštitúty stotožnil napriek tomu, že sankcia nemožnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru vyplýva z § 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ2010 a sankcia nemožnosti veriteľa požadovať od spotrebiteľa predčasné splatenie spotrebiteľského úveru vyplýva z § 12 ods. 3 ZoSÚ2010 z čoho je zrejmé, že sa jedná o dva inštitúty s rozdielnym obsahom, kedy v prvom prípade ak súd dospel k záveru, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou mal mu priznať splnenie úveru po častiach a nie jednorazovo a nepovažovať predčasné zosplatnenie úveru zo strany žalobcu za nemožné s tým, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzať z dátumu konečnej splatnosti úveru uvedeného v zmluve 15.4.2018. Takáto nesprávnosť sa potom preniesla aj do práva žalobcu na úroky z omeškania, kedy mu súd tieto priznal nie je od predčasného zosplatnenia úveru, ale až odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru.
2.5 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť z dôvodu, že podľa zmluvy celková čiastkach ktorú by musela žalovaná
zaplatiť je vyjadrená sumou 2.535,94 eur, hoci súčet splátok a všetkých nákladov predstavuje sumu 2.535,80 eur (rozdiel je 0,14 eur, keďže tento rozdiel bol spôsobený len zaokrúhľovaním výsledku výpočtu elektronickým zariadením a nie je možné dospieť k záveru, že zákonodarca bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou sankcionuje aj takýto rozdiel vzniknutý zaokrúhľovaním a to aj s ohľadom na to, že tento rozdiel nebol v neprospech spotrebiteľa, ako je tomu, napríklad pri rozdiele v údaji o RPMN. Žalobca má zato, že predostretá nesprávnosť v celkovej čiastke, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v súvislosti s poskytnutím úveru nespôsobuje značnú dezinformovanosť žalovanej o tejto skutočnosti.
2.6 Nesprávny je aj názor súdu prvej inštancie, že zmluva o bežnom účte musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 aby veriteľovi vzniklo právo na úrok z nepovoleného prečerpania bežného účtu, nakoľko podľa § 5 ods. 1 ZoSÚ2010 sa pre takúto zmluvu takéto náležitosti nevyžadujú. Obdobne z toho istého dôvodu neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok na vyrovnanie nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte z dôvodu, že zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010.
3. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom sú v časti zamietnutia nároku žalobcu na úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 15.10.2014 do 15.6.2016 v sume 138,57 eur a úrok z omeškania zo sumy 659,28 eur za obdobie od 16.6.2016 do 15.4.2018 dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné postupom podľa § 388 C.s.p. zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, čo však neplatilo o ostatnej zamietajúcej časti nárokov žalobcu, kde odvolacie námietky žalobcu boli nedôvodnými.
5. Predmetom konania vo veci vedenej Okresným súdom Skalica je nárok veriteľa na vyrovnanie prekročenia finančných prostriedkov na bežnom účte s príslušenstvom podľa čl. I. Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA zo dňa 25.4.2013, § 708, § 710, § 711, § 497 a § 502 ods. 1 veta prvá Ob.z., § 2 písm. f) ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvných vzťahov), nárok veriteľa na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi na základe zmluvy o úvere s príslušenstvom podľa § 497, § 502 ods. 1 veta prvá Ob.z., § 52 ods. 2, § 565, § 559 ods. 1 ods. 2 O.z., § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a), b), d) a e), § 7 ods. 1 a ods. 2, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. i), § 9 ods. 9, § 11 ods. 1 písm. a) a b), ZoSÚ2010 a nárok veriteľa na úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 O.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 659,28 eur (teda rozdielu medzi poskytnutým úverom a platbami žalovanej poukázanými na jeho splatenie) s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 659,28 eur od 16.4.2018 do zaplatenia, v ktorej časti žalobe vyhovel, čo však neplatilo o zostatku uplatnenej pohľadávky žalobcu voči žalovanej, v ktorej časti žalobu pre jej nedôvodnosť (pre potrebu hľadieť na úver ako na bezúročný a bez poplatkov) zamietol.
5.1 Predmetom prieskumu odvolacím súdom je zamietajúca časť rozsudku (výrok II.) a jeho rozhodnutie o trovách konania (výrok III.).
6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho
súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj C.s.p.. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie (o potrebe hľadieť na úver poskytnutý žalobcom žalovanej na základe úverovej zmluvy č. 005755206R zo dňa 25.4.2013 ako bezúročný a bez poplatkov, nemožnosť žalobcu požadovať jeho jednorazové splatenie a nemožnosť priznania žalobcovi nároku na zaplatenie sumy 59,31 eur s príslušenstvom titulom nároku na vyrovnanie prekročenia finančných prostriedkov na bežnom účte žalovanej pre neunesenie dôkazného bremena preukázania existencie takéhoto nároku) použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 613,52 eur (teda rozdielu medzi uplatnenou istinou 1.272,80 eur a sumou istiny 659,28 eur priznanou žalobcovi rozsudkom) úroku 458,68 eur s príslušenstvom a nezaplatených poplatkov 76,61 eur odvolací súd uvádza, že neobstojí námietka žalobcu, že žalobcovi z úverovej zmluvy takéto nároky vznikli (lebo úver nebolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov), nakoľko z dokazovania nevyplynulo, že žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalovanej) splácať spotrebiteľský úver, berúc do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovanej a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, nakoľko žalovaná takéto jeho skutkové tvrdenia na súde (vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 10.7.2019 (č.l. 78) účinne poprela spolu s uvedením vlastných skutkových tvrdení diametrálne odlišných, od skutkových tvrdení žalobcu (§ 151 ods. 2 C.s.p.) a žalobca ani na výzvu súdu na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení súdu nepredložil žiaden dôkaz. Sama skutočnosť (namietaná žalobcom opakovane), že žalovaná v úverovej zmluve žalobcovi udelila súhlas so spracovaním osobných údajov v spoločnom registri bankových informácií ako aj súhlas s poskytnutím svojich osobných údajov na spracovanie v Spoločnom registri bankových informácií spoločnosti Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o. ako aj iným spoločnostiam, vrátenej spracovania týchto osobných údajov v rozsahu potrebnom na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientkami bankou a na účely zdokumentovania činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk ešte nepreukazuje, že žalobca ako veriteľ poskytujúci spotrebiteľský úver žalovanej aj reálne posúdil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver a že takéto posúdenie bolo vykonané s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal z akých údajov pri takomto posudzovaní vychádzal, ktoré príjmy a výdavky žalovanej a v akom ich rozsahu zobral do úvahy, aké osobné a majetkové pomery žalovanej zistil a podobne. Skutkové tvrdenia žalobcu o skúmaní bonity žalovanej pred uzatvorením úverovej zmluvy zostali spornými - nepreukázanými a preto záver súdu prvej inštancie o hrubom porušení povinností žalobcu podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ2010 a z toho plynúcej nutnosti považovať úver za bezúročný a bez poplatkov a nemožnosti vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru bolo potrebné považovať za vecne správny.
10.1 Pokiaľ ide o hmotnoprávny nárok žalobcu založený na žalobcom tvrdenom skutkovom stave, že žalovaná prekročila finančné prostriedky na bežnom účte v sume 59,31 eur a tak žalobcovi vznikol hmotnoprávny nárok na ich vyrovnanie spolu s 25%-ným ročným úrokom a 5%-ným ročným úrokom z omeškania, odvolací súd uvádza:
10.2 Podľa § 2 písm. f) ZoSÚ2010, na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
10.3 V zmysle vyššie uvedeného potom prekročenie predstavuje reálnu sumu peňažných prostriedkov čerpaných majiteľom účtu nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V konaní bolo nesporným, že pohľadávka žalobcu vo výške 59,31 eur vznikla vyúčtovaním mesačného poplatku za vedenie účtu 6 eur vyúčtovaného dňa 26.7.2014, poplatku za výzvu na úhradu a poštovného za výzvu 1,45 eur vyúčtovaného 1.8.2014, poplatku za upomienku a poštovného 4,60 eur vyúčtovaného 26.8.2014, mesačného poplatku za vedenie účtu 6 eur vyúčtovaného 30.8.2014, mesačného poplatku za vedenie účtu 6 eur vyúčtovaného 27.9.2014, debetného úroku 0,59 eur vyúčtovaného 30.9.2014, mesačného poplatku za vedenie účtu 6 eur vyúčtovaného dňa 25.10.2014, mesačného poplatku za vedenie účtu 6 eur vyúčtovaného dňa 29.11.2014, mesačného poplatku za vedenie účtu 6 eur vyúčtovaného dňa 27.12.2014, debetného úroku 1,98 eur vyúčtovaného dňa 31.12.2014, mesačného poplatku za vedenie účtu 6 eur vyúčtovaného dňa 31.1.2015, mesačného poplatku za vedenie účtu 6 eur vyúčtovaného dňa 28.2.2015 a debetného úroku 2,69 eur vyúčtovaného dňa 31.3.2015. Zo sumy 59,31 eur teda ani len časť nepredstavovala reálnu sumu peňažných prostriedkov čerpaných žalovanou príp. čerpaných žalovanou nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
10.4 Nakoľko žalobca nepreukázal že by žalovanej umožnil disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na jej bežnom účte v rozsahu uplatneného nároku 59,31 eur, záver súdu prvej inštancie o potrebe zamietnutia takéhoto hmotnoprávneho nároku na vyrovnanie prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte žalovanej s príslušným úrokom a úrokom z omeškania pre jeho nepreukázanie v konaní bolo potrebné považovať za vecne správny. Pre poriadok je potrebné dodať, že predmetom konania nebol hmotnoprávny nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu a iné, ale žalobca svoj nárok vymedzil ako hmotnoprávny nárok na vyrovnanie prekročenia peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej avšak vznik takéhoto nároku nepreukázal.
10.5 Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti nároku na zaplatenie istiny vo výške 613,52 eur (1.272,80 eur - 659,28 eur) úroku 458,68 eur s príslušenstvom, nezaplatených poplatkov 76,61 eur a nároku na vyrovnanie prekročenia peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej vo výške 59,31 eur s príslušenstvom postupom podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.
11.1 Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vypočítaný úrok z omeškania za obdobie od 15.10.2014 do 15.6.2016 v sume 138,57 eur a 5% ročný úrok z omeškania počítaný zo sumy 659,28 eur od 16.6.2016 do 15.4.2018 odvolací súd uvádza:
Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
11.2 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalobca neplatne zosplatnil úver poskytnutý žalovanej, celá suma úveru sa stala splatnou až dňom dohodnutej konečnej splatnosti úveru t.j. 15.4.2018 a tak žalovaná je až od 16.4.2018 v omeškaní. Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. V úverovej zmluve sa totiž zmluvné strany dohodli jednak na výške splátky, ako aj na splatnosti jednotlivých splátok úveru. Zo žiadnych ustanovení úverovej zmluvy ani všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že by sa úver mal stať splatným až dňom jeho dohodnutej konečnej splatnosti 15.4.2018, teda v deň splatnosti poslednej splátky. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné pre posúdenie nárokov z uzatvorenej úverovej zmluvy rešpektovať dohodu zmluvných strán o výške splátky úveru a jej splatnosti, nakoľko takto dohodnutá výška splátky zodpovedala dlžníkom prezentovanej a veriteľom akceptovanej bonite dlžníka (žalovanej) v čase uzatvárania úverovej zmluvy úver splácať a z toho plynúcich očakávaní, či už samotného dlžníka o rýchlosti a spôsobe vracania úveru veriteľovi, ale aj veriteľa o dobe návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov a plánovania ich možného ďalšieho využitia. V konaní bolo nesporným, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500 eur a žalovaná sa zaviazala tento úver s príslušenstvom vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach po 37,82 eur, kedy prvá splátka bola splatná 15.5.2013 a každá nasledujúca vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca, až do úplného zaplatenia dlhu. V prípade, že úver poskytnutý žalovanej žalobcom bol bezúročný a bez poplatkov (teda, že žalovanej
vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť len sumu 1.500 eur), je možné ustáliť, že žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi tento úver v 39 splátkach po 37,82 eur a jednej splátke po 25,02 eur (37,82 eur x 39 = 1.474,98 eur + 1 x 25,02 eur = 1.500 eur), pričom tridsiata deviata splátka vo výške 37,82 eur bola splatná 15.6.2016 a štyridsiata splátka vo výške 25,02 eur bola splatná 15.7.2016. V konaní bolo nesporným, že žalovaná uhrádzala úver len v období od mája 2003 do júna 2014 a za toto obdobie zaplatila žalobcovi sumu 840,72 eur. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 15.10.2014 do 15.6.2016 v sume 138,57 eur (ktorá výška úroku z omeškania nebola v konaní sporná) a 5%-ného ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny od 16.6.2016 do zaplatenia, ku ktorému dňu potom, v zmysle vyššie uvedeného, bola žalovaná v omeškaní so zaplatením istiny 634,26 eur. Ku dňu 15.6.2016 bola totiž žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.474,98 eur (39 splátok po 37,82 eur) a zaplatila mu sumu len vo výške 840,72 eur, teda omeškané splátky predstavovali sumu 634,26 eur (1.474,98 eur - 840,72 eur = 634,26 eur) a žalobcovi vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania z tejto istiny počnúc dňom 16.6.2016. Následne žalovaná nezaplatila žalobcovi ani štyridsiatu splátku vo výške 25,02 eur, splatnú dňa 15.7.2016 a žalobcovi vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania z tejto istiny počnúc dňom 16.7.2016. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti nároku žalobcu na úrok z omeškania zmenil spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto rozhodnutia postupom podľa § 388 C.s.p.
12.1 Pre poriadok je potrebné uviesť, že za nesprávny je potrebné považovať aj záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť z dôvodu, že podľa zmluvy celková čiastka ktorú by musela žalovaná zaplatiť je vyjadrená sumou 2.535,94 eur, hoci súčet splátok a všetkých nákladov predstavuje sumu 2.535,80 eur (rozdiel je 0,14 eur), nakoľko ako správne vecne dôvodil samotný žalobca, aj prípadný rozdiel vo vyjadrení sumy, ktorú má žalovaná zaplatiť v uvedenej v zmluve vo výške 2.535,94 eur a súčtu všetkých splátok a poplatkov vo výške 2.535,80 eur (rozdiel vo výške 0,14 eur), nemohol mať vplyv na schopnosť žalovanej posúdiť rozsah jej záväzku ako to správne namietal žalobca. Podstatným a sankcionovateľným (zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky) by bolo totiž len porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam a teda aj vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 a to bod 66. v zmysle ktorého pokiaľ ide o neuvedenie niektorých informácií (prípadne uvedenie nepresných informácií - poznámka odvolacieho súdu), ktoré sa týkajú podmienok vrátenia úveru a poplatkov spojených s týmto úverom v zmluve o úvere) Súdny dvor tiež rozhodol, že „vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný smernicou Rady 87/102/ EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 1987, s. 48 Min. vyd. 15/001, s. 326), zmenenej a doplnenej smernicou 98/7/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1998, s. 17; Min. vyd. 15/004 s. 36 (ďalej len smernica „87/102“), v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia z uzavretej zmluvy, článok 4 uvedenej smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (pozri rozsudok z 9. júla 2015, Bucura, C-348/14, nie uverejnený; EU:C:2015:447, bod 57)" a ďalej bod 73. tohto rozsudku (SD EÚ), v zmysle ktorého „článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ Takáto nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie však nemala žiadny vplyv na správnosť jeho samotného rozhodnutia v časti, v ktorej odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 12.2 S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
13.1 Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu priznanej istiny 1.208,12 eur (2.005,97 - 659,28 - 138,57 = 1.208,12), čo je 60,25% zo žalovanej sumy a úspech žalovanej predstavoval 39,75%, t.j. čistý úspech
žalobcu v konaní bol v rozsahu 20,50% (60,25% - 39,75%) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods.2C.s.p.).
13.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
13.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)
14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).