Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Csp/177/2019

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: U., nar. XX.X.XXXX, bytom v O. U., zastúpený JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, v spore o zaplatenie 8.184,95 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.9.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie preddavku na poistné plnenie vo výške 8.184,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 4.4.2019 až do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.

2. Žalovaný v elektronickom podaní zo dňa 2.10.2019 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Poukázal na to, že ide o zjavne neúspešné uplatňovanie práva, keďže ešte pred podaním žaloby zlikvidoval poistnú udalosť a poskytol žalobcovi poistné plnenie. Uviedol, že medzi sporovými stranami je uzatvorený poistný vzťah na základe poistnej zmluvy pre havarijné poistenie 572 Auto komplet, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla zn. W. EVČ: O.. V dôsledku poškodenia vandalizmom došlo k škodovej udalosti, ktorú eviduje ako poistnú udalosť pod. č. 9566956627 a vzniknutú škodu vyhodnotil ako totálnu. Žalobca s týmto nesúhlasil, a dožadoval sa likvidácie poistnej udalosti a určenia výšky škody a následne poskytnutia poistného plnenia. Poistnú udalosť likvidoval ako totálnu škodu a po odpočítaní spoluúčasti a dlžného poistného poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 6.802,80 Eur. Už v čase podania žaloby, t.j. dňa 17.9.2019 bola likvidácia poistnej udalosti č. 9566956627 riadne ukončená a poistné plnenie bolo poukázané na účet žalobcu.

3. Podaním doručením súdu dňa 13.11.2019 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby a to tak, že sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 7.864,05 Eur titulom doplatku poistného plnenia s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne odo dňa 25.9.2019 do zaplatenia. Vzhľadom na procesné štádium konania a povahu pôvodne uplatneného a zmeneného nároku vyplývajúcich z totožného záväzkového vzťahu a na predložené dôkazy sú podľa neho výsledky doterajšieho dokazovania podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Uviedol, že medzičasom došlo k likvidácii poistnej udalosti ako takej a nárok podľa ust. , druhá veta už neprichádza do úvahy. Žalovaný neurčil všeobecnú hodnotu vozidla a hodnotu predajných zvyškov vozidla správne, keď hodnotu vozidla podhodnotil a hodnotu predajných zvyškov nadhodnotil. Poskytnuté poistné plnenie vo výške 6.802,80 Eur, ktoré mu bolo pripísané na účet dňa 10.9.2019, nepovažuje za dostatočné.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 3.2.2020 opätovne poukázal na tvrdenú skutočnosť, že poistnú udalosť likvidoval ako totálnu škodu a po odpočítaní spoluúčasti a dlžného poistného poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 6.802,80 Eur. Má za to, že závery znaleckého posudku č. 167/2019 nie sú náležite odôvodnené, znalecký posudok nie je preskúmateľný, dostatočne doložený a relevantný v posudzovanej veci, pričom znalec sa nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktorými sa zaoberať mal, nakoľko nie je jasné a zrozumiteľné z akých podkladov znalec vychádzal pri stanovení východiskovej hodnoty vozidla a hodnoty koeficientu K5. Žalovaný súdu predložil znalecký posudok č. 1/2020 znalca G. ktorý stanovil všeobecnú hodnotu motorového vozidla na sumu 18.387,- Eur, pričom tento znalecký posudok podporuje závery príslušného úseku likvidácie a v celom rozsahu vyvracia závery znaleckého posudku predloženého žalobcom.

5. Žalobca v podaní zo dňa 4.3.2020 uviedol, že žalovaný neurčil všeobecnú hodnotu jeho motorového vozidla a hodnotu predajných zvyškov motorového vozidla správne, keď hodnotu motorového vozidla podhodnotil a hodnotu predajných zvyškov motorového vozidla nadhodnotil. Pri výpočte výšky poistného plnenia používal hodnotu predajných zvyškov motorového vozidla, t.j. sumu 10.690,- Eur z dôvodu, že pri podávaní žaloby nedisponoval žiadnym odborným stanoviskom, resp. znaleckým posudkom, z ktorého by vyplývala preukázaná hodnota predajných zvyškov motorového vozidla. Závery znaleckého posudku č. 01/2020 nemožno považovať za relevantné z dôvodu, že znalec vychádza z iných údajov ako znalec v prípade znaleckého posudku č. 167/2019, znalec vychádzal z inej východiskovej hodnoty motorového vozidla, resp. aj technickej hodnoty motorového vozidla a pri výpočte výsledného koeficientu dopytu trhu použil nesprávne koeficienty. Znalec v znaleckom posudku č. 01/2020 nedospel k správnym záverom.

6. Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 17.7.2020 nepripustil zmenu petitu žaloby v zmysle elektronického podania žalobcu doručeného súdu dňa 13.11.2019 z dôvodu, že po pripustení zmeny žaloby by sa konalo o nároku s úplne inou hypotézou právnej normy a následne z toho vyplývajúcou úplne inou právnou kvalifikáciou.

7. Podaním doručeným súdu dňa 16.11.2020 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby konanie zastavil. Uviedol, že žalovaný porušil svoju povinnosť podľa ust. , druhá veta poskytnúť mu preddavok na poistné plnenie, a vyšetrenie poistnej udalosti neukončil do jedného mesiaca po tom, čo sa o poistnej udalosti dozvedel (11.2.2019), nakoľko poistné plnenie bolo poskytnuté s viac ako šesťmesačným oneskorením. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil a poukázal mu poistné plnenie vo výške 6.802,80 Eur (t.j. 83 % žalovanej sumy) až dňa 10.9.2019. Oprávnene sa teda domáhal svojho práva na preddavok na súde. Uvedené svedčí aj o porušení povinnosti žalovaného vykonať vyšetrenie bez zbytočného odkladu, pretože všetky podklady potrebné k likvidácii poistnej udalosti mal žalovaný k dispozícii v priebehu mesiaca marec 2019. Keďže došlo k likvidácii poistnej udalosti ako takej a k poskytnutiu poistného plnenia, je zrejmé, že nárok podľa ust. , druhá veta už neprichádza do úvahy, a preto je nútený vziať žalobu späť. Je toho názoru, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, keďže poistné plnenie poukázal dňa 10.9.2019, teda len 6 dní pred podaním žaloby a neoznačil pritom, aký záväzok voči žalobcovi plní. V čase podania žaloby mu tak nebolo zrejmé, z akého titulu mu bola predmetná suma poukázaná, nakoľko oznámenie o poistnom plnení datované dňom 9.9.2019 obdržal až dňa 20.9.2019, teda po podaní žaloby.

8. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. V súlade s citovaným zákonným ust. súd konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť. Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

12. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. V ust. ako aj v ust. sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. stranu, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júna 2011 sp. zn. .)

14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

15. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.

16. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom neexistuje súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu) a v tomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca. Zavinenie zastavenia konania sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. .)

17. V prejednávanom prípade žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie tohto súdneho konania. Späťvzatie žaloby ako procesný úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú skončenie súdneho konania, teda je subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania.

18. V priebehu konania žalobca doručil súdu písomné podanie, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu. Týmto úkonom žalobca prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Žalobca je však názoru, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, nakoľko poistné plnenie mu poukázal až dňa 10.9.2019, t.j. 6 dní pred podaním žaloby.

19. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania vtedy, keď sa po podaní žaloby rozhodne žalobcov nárok uspokojiť (hoc v predsporovom štádiu tak odmietal urobiť.)

20. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že žalovaný žalobcovi plnil pred podaním žaloby na súd. Žaloba žalobcu bola na súde podaná dňa 17.9.2019. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 2.10.2019, v ktorom uviedol, okrem iného, že poistné plnenie bolo žalobcovi poskytnuté okamžite po skončení likvidácie poistnej udalosti, t.j. 10.9.2019. Aj napriek predmetnému vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 21.10.2019, žalobca prostredníctvom svojho zástupcu zasielal súdu ďalšie vyjadrenia vo veci, dňa 13.11.2019 aj návrh na zmenu žaloby.

21. Nie je bez významu skutočnosť, že žalobca v čase pred doručením vyjadrenia žalovaného súdu dňa 2.10.2019 k jeho žalobe mal a musel mať vedomosť o plnení zo strany žalovaného, a preto možno konštatovať, že žalobca konal v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a vzniku zbytočných trov

konania nepredchádzal. Naopak, svojimi podaniami, na ktoré reagoval procesne zastúpený žalovaný, zapríčinil vznik ďalších trov právneho zastúpenia na strane žalovaného, keď žalobu nevzal späť ihneď potom, čo žalovaný plnil na účet žalobcu.

22. Je tiež nesporné, že postoj žalovaného k podanej žalobe bol po celý čas trvania konania nezmenený, pretože žalovaný žiadal vo všetkých svojich vyjadreniach žalobu zamietnuť. Je teda zrejmé, že k späťvzatiu žaloby žalobcom nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného po podaní žaloby, čo zakladá povinnosť žalobcu uhradiť žalovanému vzniknuté trovy konania. Súd rovnako nezistil dôvody, pre ktoré by mal v spore pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať ust. .

23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v súlade s ust. (výrok II. uznesenia.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1, 2 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. ).

Podľa ust. rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)