Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: R&J Nature, s.r.o., so sídlom Lán 453, 027 12 Vitanová, IČO: 47 461 888, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Igorom Horanským, advokátom, so sídlom E.F. R. XXXX/X, XXX XX J., proti žalovanému: Ing. Y. P., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/X, XXX XX L., (podľa výpisu zo štatistického registra organizácií Štatistického úradu SR od 8.1.1992 do 8.1.2018 samostatne hospodáriaci roľník nezapísaný v obchodnom registri podnikajúci pod obchodným menom: Ing. Y. P., s miestom podnikania Gaštanová 1007/2, 014 01 Bytča, IČO: 31 066 658), zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, so sídlom F. XXXX/XX, XXX XX B., v konaní o vydanie hnuteľných vecí, eventuálne o zaplatenie náhrady škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -554 zo dňa 6.9.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -554 zo dňa 6.9.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol v poradí druhým výrokom tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu (pod pôvodným obchodným menom J&V Nature, s.r.o.) zo dňa 25.5.2016, ktorou žiadal žalovanému nariadiť vydať veci tvoriace predmet kúpy v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014 (hnuteľný majetok špecifikovaný v Znaleckom posudku č. 13/2015), ku ktorému bolo nariadené predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 2.5.2016, sp. zn. , špecifikovaných v odseku 1. odôvodnenia rozsudku, eventuálne navrhol eventuálnym žalobným návrhom, aby súd nariadil žalovanému uhradiť žalobcovi sumu predmetu kúpy v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014 (hnuteľný majetok špecifikovaný v Znaleckom posudku č. 13/2015), ku ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 2.5.2016, sp. zn. v zmysle Znaleckého posudku č. 13/2015 vo výške 300.000 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, a to aj náhradu trov predbežného opatrenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.9.2014 uzatvoril so žalovaným Kúpnu zmluvu (ďalej len ,,Kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako predávajúceho previesť v prospech žalobcu - kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy, ktorého podrobná špecifikácia je obsiahnutá v Prílohe č. 1 Kúpnej zmluvy,

ako aj záväzok žalobcu ako kupujúceho predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu podľa článku III Kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300.000 Eur s DPH a bola určená na podklade Znaleckého posudku č. 13/2015 vypracovaného dňa 3. marca 2015 subjektom PBT, s.r.o., so sídlom Žilina. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalobca môže kedykoľvek započítať akúkoľvek pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, a to bez ohľadu na to, či je v čase započítania splatná alebo nie proti pohľadávke žalovaného, ktorú má žalovaný voči žalobcovi z titulu kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy, a tiež bez ohľadu na to, či je v čase započítania splatná alebo nie. Žalobca a žalovaný dňa 6.9.2014 uzatvorili Dohodu o započítaní, v ktorej sa dohodli, že predmetná kúpna cena bude v celom rozsahu započítaná oproti pohľadávke žalobcu voči žalovanému vzniknutej z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a Ing. E. J. ako postupcom a predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému vo výške 300.000 Eur, vzniknutej z titulu zmlúv o pôžičke, v dôsledku čoho bola predmetná kúpna cena za predmet kúpy uspokojená v celom rozsahu. Žalobca splnil svoj záväzok, ktorý mu z Kúpnej zmluvy vyplýval. Žalovaný sa zaviazal predmet kúpy žalobcovi odovzdať do siedmich dní. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný k splneniu svojich záväzkov nepristúpil. V nadväznosti na to bol žalobcom vyzvaný k odovzdaniu predmetu kúpy, čo neurobil, a preto mu žalobca zaslal cestou právneho zástupcu predžalobnú výzvu. Na túto predžalobnú výzvu žalovaný nereagoval. Žalobca poukázal na nariadenie predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 2.5.2016 vo veci sp. zn. , ktorým bolo žalovanému uložené, aby nenakladal s hnuteľnými vecami, ktoré tvoria predmet kúpy v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014. Dňa 9.5.2016 bolo zistené, že žalovaný ďalej scudzoval predmet kúpy. Žalobca poukázal na úpravu podľa , a vtedy platnej procesno-právnej úpravy vyplývajúcej z . Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry pri žalobe o vydanie veci je hmotno-právnym základom skutočnosť, že sa určitá vec nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu. Na základe toho uplatnil vydanie hnuteľných vecí primárnym žalobným návrhom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 3.10.2016 poukázal na obsah Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami a uviedol, že nakoľko žalobca riadne a včas neuhradil dohodnutú kúpnu cenu, žalovaný podaním zo dňa 15.3.2016 odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014. Žalobca ako kupujúci si nesplnil jednu zo základných povinností kupujúceho, a to povinnosť uhradiť kúpnu cenu. V tejto časti poukázal žalovaný pri právnom úkone odstúpenia na ustanovenie článku VII bod 7.4.1 Kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že k úhrade kúpnej ceny došlo formou zápočtu, toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný tvrdí neplatnosť Dohody o započítaní zo dňa 6.9.2014 z dôvodu neexistencie pohľadávky Ing. E. J. voči žalovanému v celkovej výške 300.000 Eur, ktorá údajne mala vzniknúť z titulu zmlúv o pôžičke uzatvorených v priebehu roku 2012 a 2013. Žalovaný poukázal na to, že v minulosti Ing. E. J. nikdy neposkytol pôžičku v celkovej výške 300.000 Eur. Všetky zmluvy zo dňa 6.9.2014 boli prichystané výlučne Ing. E. J. a žalovaný nemal možnosť ich náležite preštudovať. Ing. J. uviedol pri podpise zmlúv žalovaného do omylu s cieľom obohatiť sa na úkor žalovaného. Keďže Ing. J. nie je veriteľom žalovaného, nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2014, a to pre neexistenciu postupovanej pohľadávky. Táto skutočnosť zároveň spôsobila i neplatnosť Dohody o započítaní zo dňa 6.9.2014 uzavretej medzi stranami. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca neuhradil dohodnutú kúpnu cenu. Na základe toho žalovaný podaním z 15.3.2016 od Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014 odstúpil. Odstúpením od tejto Kúpnej zmluvy došlo k zániku právneho vzťahu medzi stranami založeného predmetnou Kúpnou zmluvou a tým došlo aj k zániku povinnosti odovzdať predmet kúpy. Žalovaný namietal nedostatočnú určitosť a vykonateľnosť petitu návrhu na začatie konania v časti hnuteľných vecí označených pod poradovým č. 9. až 31., kde uviedol, že absentuje ich podrobná špecifikácia, napríklad značka, výrobné číslo, farba a podobne, z ktorého by bolo zrejmé, že sa jedná o daný typ stroja, resp. zariadenia. Špecifikácia zvierat označených pod poradovým č. 30. až 31. je taktiež neurčitá, a to z dôvodu, že pri jednotlivých zvieratách nie je uvedené plemeno, rodový a druhový názov, ako i registračné číslo jednotlivých zvierat. Žalovaný zdôraznil, že hnuteľné veci, ktoré sú v žalobe opísané, boli prevedené do vlastníctva tretích osôb podľa zmlúv, ktoré pripojil ako prílohu svojho vyjadrenia. Na základe toho vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. V nadväznosti na zrealizovaný úkon odstúpenia opätovne zdôraznil právne dôsledky tohto právneho úkonu predstavované zánikom všetkých práv a povinností strán zo zmluvy, vrátane povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi hnuteľné veci. Žiadnu z hnuteľných vecí aktuálne žalovaný nemá vo svojej moci, a preto tieto nemôže ani žalobcovi vydať.

4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd v odsekoch 3. a 4. uviedol podstatný obsah vyjadrenia žalobcu v podaní zo dňa 9.11.2016 a žalovaného v podaní zo dňa 20.12.2016.

5. Okresný súd poukázal na podanie žalobcu zo dňa 2.5.2017, v ktorom jednak zaujal stanovisko k tvrdeniam žalovaného v rámci jeho procesnej obrany a zároveň učinil návrh na vstup ďalších subjektov do konania na strane žalovaného, teda aby do konania na strane žalovaného vstúpili subjekty, ktoré označil ako žalovaných v 2. až 11. rade. O uvedenom dispozitívnom úkone okresný súd po tom, ako žalobca nereagoval na výzvu súdu podľa uznesenia č.k. -181 zo dňa 27.7.2017 na odstránenie vád podania zo dňa 2.5.2017, v ktorom absentovala základná a nevyhnutná náležitosť žaloby v zmysle , a to úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovaným v rade 2. až 11., uznesením č.k. -189 zo dňa 12.12.2017 rozhodol tak, že toto podanie odmietol.

6. Podaním zo dňa 7.5.2018 navrhol žalobca zmenu žaloby a zároveň i pristúpenie dvanástich subjektov do konania na stranu žalovaného, o ktorých dispozitívnych úkonoch bolo okresným súdom rozhodnuté uznesením č.k. -291 zo dňa 27.8.2018 tak, že navrhované pristúpenie žalovaných v rade 1. až 12. a navrhovanú zmenu žaloby nepripustil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2018.

7. Na pojednávaní dňa 27.11.2018 navrhol žalobca zmenu eventuálneho petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 300.000 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 300.000 Eur od 7.4.2016 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov strán navrhovanú zmenu eventuálneho žalobného návrhu pripustil. V nadväznosti na to sa predmetom tohto konania stalo právo žalobcu na vydanie hnuteľných vecí uplatnené primárnym žalobným návrhom tak, že žalobca navrhol žalovanému uložiť povinnosť vydať do troch dní od právoplatnosti rozsudku veci tvoriace predmet kúpy v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014 (hnuteľný majetok špecifikovaný v Znaleckom posudku č. 13/2015, ku ktorému bolo nariadené predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 2.5.2016, sp. zn. , a to: 1. Pracovný stroj nesený - žací stroj diskový, Pőttinger NOVACAT, farba červená, VIN VBP00037610002541, technické osvedčenie vozidla č. SC035131, 2. Pracovný stroj nesený - pluh jednostranný, TRN /3000/, farba oranžová, výrobné číslo 212/2011, technické osvedčenie vozidla č. SC033926, 3. Traktor kolesový poľnohospodársky, TT270 359E, farba červená, VIN 359E16002, evidenčné číslo BY686AB, osvedčenie o evidencii č. PA 862164, 4. Traktor kolesový poľnohospodársky, TT270 359E, farba červená, VIN 359E20009, evidenčné číslo BY685AB, osvedčenie o evidencii č. PA862165, 5. Príves nákladný za traktor, PRONAR T024, farba zelená, VIN SZB0240XXB2X00048, evidenčné číslo BY818YB, osvedčenie o evidencii č. PA710037, 6. Osobné motorové vozidlo - LADA NIVA, AC KOMBI, farba zelená, VIN XTA21214041762285, evidenčné číslo BY567AJ, osvedčenie o evidencii č. PA710161, 7. Pracovný stroj nesený - čelný nakladač, TRAC - LIFT, TL 360 SLi, VIN 00030, farba červená, technické osvedčenie vozidla č. SC032475, 8. Traktor kolesový poľnohospodársky - ZETOR FORTERRA, farba červená, VIN 000F3G4L41NBO7416, evidenčné číslo BY789YB, 9. Plaťák - NnO (vlečka na traktor), 10. Lis na seno, typ SIPMA, 11. Rozmetadlo hnoja, 12. Cisterna na vodu, 13. Dojáreň na ovce značky FULLWOOD (dvojradová - 2x24), 14. Salaš koliby - 6 ks (1x sklad syra, 1x udiareň, 1x výrobňa syra, 3x maringlotky), 15. Obaľovačka sena na guľaté balíky, 16. Prídavné zariadenie na stroj AEBI, 17. Mulčovač Carroy, 18. Mulčovač Carroy, 19. FrezaMinifrost, 20. Drapákové vidly FG190, 21. Lopata BD 210,

22. Kontajner nosič,

23. Obracač Pottinger I,

24. Obracač Pottinger II, 25. Kliešte na guľaté b. I, 26. Kliešte na guľaté b. II, 27. Radlica na odhŕňanie snehu, 28. Zhŕňovač AEBI I, 29. Zhŕňovač AEBI II, 30. Hospodárske zvieratá - koňovité zvieratá v počte 18 kusov, 31. Hospodárske zvieratá - ovce, a to barany v počte 20 ks, bahnice v počte 1 422 kusov, eventuálne navrhol žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 300.000 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 300.000 Eur od 7.4.2016 až do zaplatenia.

8. Postupom podľa Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, , , , , , okresný súd vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie , a , , , , , , , , , , , , v spojení s , , , a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

9. Okresný súd poukázal na medzi stranami nespornú skutkovú okolnosť realizácie komunikácie strán sporu o uzatvorení Kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim na prevod hnuteľných vecí identifikovaných v špecifikácii obsiahnutej v Prílohe č. 1 písomného vyhotovenia Kúpnej zmluvy (súčasť pripojeného spisového materiálu sp. zn. , č.l. 17 rub až 18), skutkovú okolnosť samotnej existencie písomného vyhotovenia tejto zmluvy, samotnú existenciu písomného vyhotovenia Dohody o započítaní zo dňa 6.9.2014 a Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom Ing. E. J. a žalobcom ako postupníkom zo dňa 6.9.2014. Ostatné podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa prejednávanej veci, vrátane samotného uzatvorenia Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 6.9.2014, a to medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, nebolo možné vzhľadom na stranami uvádzané skutkové tvrdenia v konaní za nesporné medzi stranami sporu považovať.

10. Žalobca žalobou uplatnil vydanie hnuteľných vecí tvrdiac, že mu tieto neboli žalovaným odovzdané, hoci sa tak malo stať po riadnom uzatvorení Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014 (ďalej len ,,Kúpna zmluva“) a zaplatení kúpnej ceny na základe Dohody o započítaní zo dňa 6.9.2014 (ďalej len ,,Dohoda“). Vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu žalovaný namietal, že identifikácia hnuteľných vecí v primárnom žalobnom návrhu nie je dostatočná (č.l. 41), absentuje v nej podrobná špecifikácia týchto hnuteľných vecí, ako napríklad značka, výrobné číslo, farba a podobne, z ktorých by bolo zrejmé, že sa jedná o daný typ stroja, resp. zariadenia. Túto námietku nevyhodnotil okresný súd ako dôvodnú. Označenie hnuteľných vecí v primárnom žalobnom návrhu bolo dostatočné, obsahujúce identifikačné údaje umožňujúce tieto hnuteľné veci odlíšiť, čo sa týka aj hospodárskych zvierat v položke 30. a 31., a tým v prípade pozitívneho rozhodnutia v tejto časti zabezpečiť materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia uznesením č.k. -100 zo dňa 2.5.2016, ktorým žalovanému uložil, aby nenakladal s hnuteľnými vecami tvoriacimi predmet kúpy v zmysle Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 6.9.2014 medzi žalobcom a žalovaným, tak ako sú identifikované v bodoch 1. až 31. žalobného návrhu, ktorá identifikácia presne zodpovedá aj identifikácii hnuteľných vecí v primárnom žalobnom návrhu v prejednávanej veci a rovnako je viazaná na špecifikáciu v Znaleckom posudku č. 13/2015 vypracovanom Znaleckou organizáciou PBT, s.r.o., so sídlom ul. Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 46 352 830, pričom uvedeným predbežným opatrením súd žalovanému uložil, aby tieto hnuteľné veci nepredal, nedaroval, nezamenil, nezriadil na nich záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné právo až do právoplatného rozhodnutia konania o vydanie hnuteľného majetku. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -100 zo dňa 2.5.2016 bolo predmetom odvolacieho konania a v tomto odvolacom konaní bolo zmenené uznesením Krajského súdu Žilina č.k. -195 zo dňa 30.6.2016. Pri vecnom rozhodovaní odvolací súd nevytkol súdu prvej inštancie prípadné nerealizovanie postupu pri odstraňovaní vád podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti označenia hnuteľných vecí z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie. I na základe tejto skutočnosti, ktorú okresný súd uviedol len podporne, konštatoval záver o nedôvodnosti námietky žalovaného v smere nedostatočnej identifikácie hnuteľných vecí. Okresný súd podotkol, že v samotnej Kúpnej zmluve tak, ako je súčasťou pripojeného spisového materiálu sp. zn. ,

a na ktorú Kúpnu zmluvu odkazuje primárny žalobný návrh, bol predmet kúpy identifikovaný s odkazom na špecifikáciu obsiahnutú v prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorá príloha č. 1 jednotlivé hnuteľné veci presne a nezameniteľne identifikuje, vrátane rovnakej kvality identifikácie hospodárskych zvierat označených v položkách 30. a 31. primárneho žalobného návrhu - v tejto časti s odkazom na prílohy č. 2, 3 a zároveň bola táto Kúpna zmluva i súčasťou Znaleckého posudku č. 13/2015, na ktorý taktiež primárny žalobný návrh odkazuje.

11. Následne sa okresný súd vo vzťahu k primárnemu žalobnému návrhu zaoberal hodnotením aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu. Poukázal na to, že vecnú legitimáciu strán sporu súd v každom sporovom konaní skúma i bez návrhu, pričom v prejednávanej veci bola námietka nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie vznesená i v rámci procesnej obrany samotným žalovaným.

12. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, pokiaľ išlo o uplatnenie žaloby o vydanie vecí podľa , okresný súd vo všeobecnej rovine uviedol, že aktívna vecná legitimácia pri takomto type žaloby svedčí vlastníkovi veci (rovnako oprávnenému držiteľovi a oprávnenému detentorovi). V tejto časti na základe oboznámenia sa s obsahom písomného vyhotovenia Kúpnej zmluvy, žalovaným označenými časťami vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, ČVS:ORP-114/2-VYS-DK-2016, čestným prehlásením Advokátskej kancelárie Four Legal s.r.o. cestou konateľa JUDr. Tomáša Lysinu, PhD. podľa č.l. 361, výpoveďou žalovaného na pojednávaní dňa 15.1.2019 (č.l. 366), po vyhodnotení týchto dôkazov podľa primárne konštatoval, že Kúpna zmluva bola s obsahom, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia tak, ako je súčasťou pripojeného spisového materiálu sp. zn. na č.l. 14 až 21, riadne a platne uzatvorená. Pokiaľ išlo o skutočnosť samotného vzniku tejto Kúpnej zmluvy, žalovaný tvrdil (jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 15.1.2019 podľa č.l. 364 spisu), že z označeného vyšetrovacieho spisu, a to z tretieho až predposledného odseku uznesenia Okresnej prokuratúry Námestovo z 8.8.2016 na strane 4, ktoré je súčasťou spisu na č.l. 568 spisu vyplýva, že i dozorujúci prokurátor dospel k rovnakým záverom, a to síce, že zmluvy boli formálne uzavreté, ale následné správanie sa zmluvných strán svedčí o tom, že ich komunikácia bola vedená o predmete sporu v smere jeho dolaďovania, a teda v zásade bola narušená týmto právna istota vyplývajúca z týchto zmlúv, tak okresný súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil a vyhodnotil ju ako vyvrátenú primárne samotnou Kúpnou zmluvou v jej písomnom vyhotovení. V obsahu Kúpnej zmluvy, a to konkrétne v článku XI bod 11.2 si zmluvné strany dohodli písomnú formu i pre dodatky k tejto Kúpnej zmluve. V nadväznosti na to, pokiaľ medzi zmluvnými stranami pred uzatvorením, pri uzatváraní alebo i následne po uzatvorení Kúpnej zmluvy boli komunikované skutočnosti týkajúce sa jej obsahu a majúce dopad na obsah tohto právneho úkonu, neboli preukázateľne v písomnom vyhotovení Kúpnej zmluvy premietnuté, a to či už do obsahu samotnej Kúpnej zmluvy alebo prostredníctvom písomného dodatku. Uvedené by pri zohľadnení absencie povinnej písomnej formy zmluvného typu Kúpnej zmluvy podľa a nasledujúce nezakladalo právny dôsledok absolútnej neplatnosti takéhoto dojednania zmeny Kúpnej zmluvy, ale len relatívnu neplatnosť takéhoto dojednania, podmienenú jej uplatnením. Zároveň okresný súd zdôraznil, že i vo vzťahu k tvrdeniam o „dolaďovaní predmetu zmlúv“ bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného takúto argumentáciu pred súdom preukázať, čo v konaní efektívne neučinil, naopak v logickom rozpore s touto jeho argumentáciou v konaní tvrdil platnú realizáciu právneho úkonu odstúpenia od Kúpnej zmluvy. Tieto závery bolo rovnako možné uviesť i k Dohode (Dohode o započítaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej písomné vyhotovenie je súčasťou pripojeného spisového materiálu sp. zn. na č.l. 82 až 84), ktorá rovnako obsahuje v článku III bod 3.3 dojednanie písomnej formy pre akékoľvek zmeny a doplnky, a ktorá Dohoda bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.9.2014. Na tomto mieste odôvodnenia považoval okresný súd za významné zdôrazniť, že závery orgánu činného v trestnom konaní, na ktoré žalovaný v týchto súvislostiach poukazoval (uznesenie Okresnej prokuratúry Námestovo zo dňa 8.8.2016 sp. zn. -13, neboli pre konajúci súd záväzné a okresný súd sa s nimi ani na základe výsledkov vykonaného dokazovania a z toho vyvodenej vyššie uvedenej argumentácie ani nestotožnil).

13. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nedostatočný priestor na oboznámenie sa s obsahom Kúpnej zmluvy a Dohody a na nátlak, ktorý mal byť na neho zo strany p. J. činený, okresný súd konštatoval, že takého tvrdenie žalovaný v konaní spoľahlivo nepreukázal a zostalo výlučne len v rovine nepreukázaného tvrdenia. Pokiaľ by žalovaný prostredníctvom týchto tvrdení mienil tvrdiť omyl, do ktorého mal byť uvedený žalobcom pri uzatvorení Kúpnej zmluvy a Dohody, ani tu okresný súd nekonštatoval dôvodnosť procesnej obrany žalovaného. Primárne bola takáto časť procesnej obrany žalovaného výrazom

nedostatočného splnenia povinnosti tvrdenia žalovaného, pretože ak by mal byť omyl žalovaného pri realizácii týchto právnych úkonov relevantný, musel by byť jeho tvrdeniami vymedzený v kvalite omylu o podstatnej okolnosti majúcej rozhodujúci vplyv a význam pre realizáciu právneho úkonu, teda musel by byť tvrdený podstatný omyl a zároveň by musel mať kvalitu omylu skrytého (podstatným je omyl, ktorý sa týkal okolnosti, ktorá bola pre osobu konajúcu v omyle podstatná a skrytým je omyl, o ktorom konajúca osoba vo chvíli vykonania právneho úkonu nevedela). Žalovaný v tejto časti procesnej obrany neuviedol, ktorej konkrétnej podstatnej okolnosti rozhodujúcej pre uzatvorenie Kúpnej zmluvy a Dohody zo strany žalovaného sa jeho omyl týkal. Rovnako ani výslovne neuviedol a neuplatnil v nadväznosti na túto časť procesnej obrany námietku neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy alebo Dohody pre ním tvrdený omyl. V súvislosti s vyššie uvedenou kvalitou relevantného - právne významného omylu, a to že sa má jednať o omyl skrytý a tiež s tvrdením žalovaného o tom, že zmluvy ani poriadne nečítal, pretože bol rozospatý, okresný súd zdôraznil status žalovaného ako podnikateľa pri dojednávaní a uzatváraní ako Kúpnej zmluvy tak i Dohody, nesúceho v tejto súvislosti podnikateľské riziko podľa , čo je spojené s požiadavkou kladenou na konanie takéhoto subjektu podnikateľa postupovať s tomu primeranou mierou ostražitosti a obozretnosti, nedodržanie ktorej je nevyhnutné pričítať na ťarchu žalovaného. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie okresný súd uzavrel, že táto časť procesnej obrany nebola dôvodná.

14. Okresný súd zhodnotil, že Kúpna zmluva bola riadne a platne uzatvorená, tak ako vyplývalo z jej písomného vyhotovenia. Z článku VI bod 6.1 Kúpnej zmluvy vyplývalo dojednanie zmluvných strán, podľa ktorého vlastnícke právo k predmetu kúpy prechádza z predávajúceho na kupujúceho v deň podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami a nebezpečenstvo škody prechádza z predávajúceho na kupujúceho odovzdaním a prevzatím predmetu kúpy, resp. podpísaním preberacieho protokolu uvedeného v bode 4.3 tejto zmluvy podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplývalo, že k odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy a ani k podpísaniu preberacieho protokolu uvedeného v bode 4.3 zmluvy nedošlo, bol momentom, na ktorý zmluvné strany viazali prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy z predávajúceho na kupujúceho, a ktorý nastal skôr, moment podpisu Kúpnej zmluvy dňom 6.9.2014. Dojednanie podľa článku VI bod 6.1 Kúpnej zmluvy nie je v rozpore so všeobecnou hmotno-právnou úpravou prevodu vlastníckeho práva podľa Kúpnej zmluvy, a to konkrétne s úpravou , ktorá naviac má dispozitívnu povahu ( ). Z uvedeného však bolo potrebné pri vyhodnotení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní vo vzťahu k primárnemu žalobnému návrhu zohľadniť argumentáciu okresného súdu o dôvodnosti odstúpenia žalovaného od predmetnej Kúpnej zmluvy, a s tým spojené právne dôsledky vyplývajúce z a , na základe ktorých došlo v dôsledku takéhoto platného právneho úkonu odstúpenia od tejto Kúpnej zmluvy zo strany žalovaného k zániku práv a povinností vyplývajúcich z obsahu tejto zmluvy, vrátane právnych dôsledkov dojednaných v článku VI bod 6.1, v nadväznosti na čo bolo potrebné skonštatovať dôvodnosť námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní vo vzťahu k primárnemu žalobnému návrhu.

15. Okresný súd sa ďalej zaoberal hodnotením otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k primárnemu žalobnému návrhu. Vo všeobecnej rovine uviedol, že pasívne vecne legitimovaným subjektom pri uplatnení vindikačnej žaloby je ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci a hoci ju môže vydať, neprávom ju zadržiava. Z vyjadrenia sa žalovaného k žalobe podľa č.l. 129, ako aj z jeho následného vyjadrenia sa na pojednávaní dňa 15.1.2019 (č.l. 363) vyplývalo, že žalovaný hnuteľné veci identifikované v primárnom žalobnom návrhu vo svojej faktickej moci nemá, nedisponuje nimi. Zároveň z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 46 až 69 vyplývalo, že žalovaný samostatnými kúpnymi zmluvami previedol na tretie osoby niektoré z hnuteľných vecí, vydania ktorých sa žalobca v tomto konaní domáhal primárnym žalobným návrhom a tieto tretie osoby, ako vyplývalo predovšetkým z preberacích protokolov pripojených k týmto kúpnym zmluvám, tieto hnuteľné veci fyzicky prevzali. Na základe týchto skutočností bolo potom nevyhnutné skonštatovať, že pri zohľadnení uvedených výsledkov vykonaného dokazovania ťažilo v konaní žalobcu dôkazné bremeno preukázať splnenie povinnosti úspešnosti vindikačnej žaloby podľa , a to podmienky, podľa ktorej žalovaný má predmetné hnuteľné veci vo svojej moci, a tým preukázať naplnenie predpokladu materiálnej vykonateľnosti prípadného pozitívneho rozhodnutia súdu o primárnom žalobnom návrhu. Toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol, čo rovnako odôvodňovalo v spojení s konštatovaním nepreukázania ani samotnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní záver o nedôvodnosti primárneho žalobného návrhu, čo vyústilo do rozhodnutia okresného súdu o jeho

zamietnutí. Okresný súd podotkol, že pre uvedené konštatovania bolo relevantné, že sa preukázateľne predmetné hnuteľné veci ako vyplývalo z preberacích protokolov ku kúpnym zmluvám uzatvoreným medzi žalovaným a tretími osobami nachádzajú v dispozícii týchto tretích osôb a otázka samotnej platnosti týchto zmlúv nebola vo vzťahu k predmetu tohto konania relevantná.

16. Následne sa okresný súd zaoberal hodnotením eventuálneho žalobného návrhu, v obsahu ktorého žalobca uplatnil voči žalovanému právo na náhradu škody, ako vyplývalo z podaní žalobcu zo dňa 9.11.2016 (č.l. 82, 83), zo dňa 2.5.2017 (podľa č.l. 147 až 151), ako aj z uznesenia o zmene žaloby tak, ako bolo za prítomnosti právnych zástupcov strán vyhlásené na pojednávaní dňa 27.11.2018 (č.l. 346). Vo vzťahu k uplatnenému právu na náhradu škody žalobca uviedol, že mala žalobcovi vzniknúť tým, že mu žalovaný po uzatvorení Kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny na základe Dohody predmet prevodu neodovzdal.

17. K tejto časti okresný súd v súlade s návrhmi strán sporu vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Kúpnej zmluvy, Dohody, Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom Ing. E. J. a žalobcom ako postupníkom zo dňa 6.9.2014, ktorá je v pripojenom spise sp. zn. na č.l. 85 až 87, žalobcom predloženými listinnými dôkazmi - fotokópiou listov zo zošita, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 325 až 344, prílohami podania žalobcu - vyjadrenia podľa č.l. 401, ktoré prílohy sú súčasťou spisu na č.l. 402 až 409 (fotokópie listov zošita), zošitom, ktorý je súčasťou prílohovej obálky spisu na č.l. 538, listinnými dôkazmi, ktoré sú prílohou podania žalovaného zo dňa 14.2.2019 podľa č.l. 423 až 428 a súčasťou prílohovej obálky spisu na č.l. 441, listom žalovaného označeným ako oznámenie zo dňa 15.3.2016 podľa č.l. 17, výsluchom svedkyne Mgr. K. J. a po vyhodnotení týchto dôkazov a postupom podľa konštatoval záver, podľa ktorého nie je dôvodný ani eventuálny žalobný návrh, v rámci ktorého uplatnil žalobca voči žalovanému právo na náhradu škody.

18. Okresný súd prejudiciálne posudzoval splnenie hmotno-právnych predpokladov vzniku práva žalobcu na náhradu škody tak, ako vyplývajú zo všeobecnej hmotno-právnej úpravy podľa a nasledujúce , to znamená, či žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvného vzťahu alebo z , v príčinnej súvislosti s ktorým porušením takejto povinnosti žalovaným vznikla žalobcovi škoda vo výške pohľadávky uplatňovanej eventuálnym žalobným návrhom, teda vo výške 300.000 Eur. Žalobca tvrdil porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej žalovanému z Kúpnej zmluvy - odovzdať žalobcovi predmet prevodu, ktorú zmluvnú povinnosť si žalovaný nesplnil ani po opakovaných výzvach a následne od zmluvy odstúpil, ktoré odstúpenie žalovaného nepovažoval žalobca za dôvodné.

19. Z článku II bod 2.1 Kúpnej zmluvy vyplývalo, že predmetom tejto zmluvy je záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy, ktorého podrobná špecifikácia je obsiahnutá v Prílohe č. 1 k tejto zmluve, ako aj záväzok kupujúceho predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu podľa článku III tejto zmluvy. Tento zmluvný článok v súlade so všeobecnou hmotno-právnou úpravou vyplývajúcou z vymedzil základné a najdôležitejšie zmluvné povinnosti zmluvných strán tohto právneho úkonu. V článku III bod 3.1 Kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že kúpna cena za predmet kúpy vrátane všetkých jeho súčastí a príslušenstva bola dohodou zmluvných strán stanovená vo výške 300.000 Eur. V článku III bod 3.3 Kúpnej zmluvy v rámci dojednania platobných podmienok si zmluvné strany dohodli, že sa kupujúci zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov vo výške kúpnej ceny v prospech bankového účtu predávajúceho, ktorý bude kupujúcemu dodatočne oznámený, a to najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami. Podľa bodu 3.4 tohto zmluvného článku si zmluvné strany dohodli, že kupujúci môže kedykoľvek započítať akúkoľvek pohľadávku, ktorú má voči predávajúcemu (bez ohľadu na to, či je v čase započítania splatná alebo nie) proti pohľadávke predávajúceho, ktorú má predávajúci voči kupujúcemu z titulu kúpnej ceny v zmysle tejto zmluvy (bez ohľadu na to, či je v čase započítania splatná alebo nie). Predávajúci týmto výslovne súhlasí so započítaním nesplatných pohľadávok na základe jednostranného právneho úkonu v rámci vysporiadavania pohľadávok a záväzkov podľa tohto bodu zmluvy. Podľa článku IV bod 4.1 Kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že predávajúci odovzdá kupujúcemu predmet kúpy najneskôr do siedmich dní odo dňa podpísania tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami. Zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 6.9.2014.

20. Zároveň bola preukázaná skutočnosť uzatvorenia Dohody o započítaní medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 6.9.2014 a Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom Ing. E. J. a žalobcom ako postupníkom zo dňa 6.9.2014 (č.l. 82 až 87 pripojeného spisového materiálu sp. zn. ). Rovnako bola preukázaná skutočnosť realizácie právneho úkonu žalovaného - odstúpenia od Kúpnej zmluvy podľa č.l. 17 spisu, pričom priamo zo žalobného návrhu vyplývalo vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého mu toto odstúpenie bolo doručené dňa 21.4.2016 (č.l. 5 spisu).

21. Za situácie, keď žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu z dôvodu neexistencie predmetu postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Ing. E. J. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 6.9.2014 (ďalej len ,,Zmluva o postúpení pohľadávky“), a tým neplatnosť tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky a tiež Dohody, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať, že si riadne, teda v plnej dohodnutej výške a akým spôsobom splnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Uvedená dôkazná povinnosť zahŕňala preukázať existenciu predmetu postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky, teda vznik a existenciu pohľadávky Ing. E. J. voči žalovanému z titulu pôžičiek poskytnutých Ing. E. J. ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi v rokoch 2012 až 2013 v sume 300.000 Eur (takto bol identifikovaný predmet postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky v článku I. bod 1.2 tejto zmluvy). Túto rozhodnú skutkovú okolnosť žalobca, ktorého v tomto smere v konaní ťažilo dôkazné bremeno, spoľahlivo a jednoznačne nepreukázal. K tomuto záveru dospel okresný súd po vykonaní dôkazov výsluchom svedkyne Mgr. K. J., listinného dôkazu - fotokópií listov zo zošita tak, ako sú súčasťou spisu na č.l. 325 až 344, prílohami podania žalobcu - vyjadrenia podľa č.l. 401, ktoré prílohy sú súčasťou spisu na č.l. 402 až 409 (fotokópie listov zošita), samotným zošitom, ktorý je súčasťou prílohovej obálky spisu na č.l. 538, listinnými dôkazmi, ktoré sú prílohou podania žalovaného zo dňa 14.2.2019 podľa č.l. 423 až 428 a súčasťou prílohovej obálky spisu na č.l. 441, a ktoré dôkazy vyhodnotil okresný súd podľa . Primárne k listinnému dôkazu, a to fotokópiám listov zo zošita a k samotnému zošitu, okresný súd vo vecnej rovine konštatoval, že išlo o listinný dôkaz, ktorého obsah, a to ani v častiach, na ktoré v podaní podľa č.l. 401 a zo dňa 15.3.2019 podľa č.l. 455 až 456 poukazoval žalobca, nepredstavoval jednoznačný a spoľahlivý dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu o poskytnutí pôžičiek v objeme 300.000 Eur Ing. E. J. žalovanému v rokoch 2012 a 2013. Okresný súd zdôraznil, že pojmovým znakom zmluvného typu zmluvy o pôžičke podľa , ktorý zmluvný typ je tzv. reálnym kontraktom, je reálne, teda skutočné fyzické prevzatie finančných prostriedkov prestavujúcich pôžičku dlžníkom od veriteľa (súdna prax pripustila aj bezhotovostný prevod na účet dlžníka alebo i ponechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi, ktorý ich má z iného dôvodu. Podľa okresného súdu z obsahu listinných dôkazov (fotokópie listov zo zošita tak, ako sú súčasťou spisu na č.l. 325 až 344, prílohy podania žalobcu - vyjadrenia podľa č.l. 401, ktoré prílohy sú súčasťou spisu na č.l. 402 až 409 a zo zošita, ktorý je súčasťou prílohovej obálky spisu na č.l. 538), a to zo žiadnej časti týchto listinných dôkazov a ani z častí, na ktoré konkrétne poukazoval žalobca vo svojom podaní podľa č.l. 401 a zo dňa 15.3.2019 podľa č.l. 455 až 456, nevyplývalo jednoznačne a spoľahlivo preukázanie uvedenej rozhodnej právnej skutočnosti - prevzatia finančných prostriedkov v celkovom objeme 300.000 Eur žalovaným od Ing. E. J. v rokoch 2012 a 2013.

22. Pokiaľ žalovaný uviedol na pojednávaní dňa 15.1.2019, že mu Ing. E. J. v rokoch 2012 a 2013 poskytol finančné prostriedky, pričom tieto v celom rozsahu poskytnuté finančné prostriedky vrátil, a že si viedol evidenciu, tak ako je dokladovaná fotokópiou časti predmetného zošitu, ale táto fotokópia nie je kompletná, je to evidencia rôznych činností (príchod servisu, čas strihania oviec a podobne), zošit mu bol odcudzený p. J. niekedy v máji 2014 a pokiaľ by bol Ing. J. požiadal žalovaného, tak by mu dal zošit odfotiť a aj overiť pred notárom, ale zdôrazňuje, že prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté vo výške 140.000,- EUR, v celom rozsahu vrátil a žiadne ďalšie prostriedky mu poskytnuté neboli (č.l. 366), tak táto časť vyjadrenia žalovaného bola okresným súdom hodnotená ako preukázaná, a to s poukazom na listinné dôkazy produkované žalovaným (konkrétne pokladničné doklady uvedené pod písmenom A) až E) v podaní žalovaného zo dňa 14.2.2009 a k ním predložené listinné dôkazy podľa č.l. 423, 423 rub, potvrdenie o hotovostnom vklade výpis z účtu o výbere sumy 50.000 Eur podľa č.l. 424 rub a potvrdenie o hotovostnom vklade identifikované pod písmenom H) až O) v podaní žalovaného zo dňa 14.2.2009 a k ním predložené listinné dôkazy podľa č.l. 424 až 428 rub. Obsah týchto žalovaným produkovaných listinných dôkazov nebol žalobcom v konaní efektívne spochybnený, ani vyvrátený, v nadväznosti na čo okresný súd vychádzal zo záveru, že žalobca tvrdenie žalovaného o vrátení požičaných finančných prostriedkov z rokov 2012 až 2013 v sume 140.000 Eur v súlade s úpravou podľa , účinne nepoprel.

23. Podľa okresného súdu okolnosť poskytnutia finančných prostriedkov Ing. E. J. žalovanému vyplývala aj z výpovede svedkyne Mgr. K. J. vypočutej na pojednávaní dňa 15.1.2019, podľa obsahu ktorej sa však svedkyňa vyjadrila výlučne o poskytnutí pôžičiek Ing. J. žalovanému v roku 2013 vo výške 130.000 Eur, resp. 140.000 Eur. Svedeckú výpoveď tejto svedkyne okresný súd pri posudzovaní jej hodnovernosti hodnotil zohľadniac skutočnosť, že je manželkou štatutárneho zástupcu žalobcu, čo však samo o sebe bez ďalšieho jej hodnovernosť nevylučuje, ani významne neznižuje. Pri zohľadnení dojednanej výšky kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy v sume 300.000 Eur, vyjadrenie sa žalovaného, ako aj výpoveď svedkyne Mgr. K. J. svedčili o poskytnutí finančných prostriedkov Ing. E. J. žalovanému v relevantnej dobe maximálne vo výške 140.000 Eur, čo nebola ani polovica z dohodnutej kúpnej ceny.

24. Pri závere okresného súdu o nepreukázaní existencie pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia v celom rozsahu, teda vo výške 300.000 Eur, nemohol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávku v takejto výške nadobudnúť ani žalobca a následne ju Dohodou započítať na svoj záväzok z titulu dohodnutej kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným a jeho záväzok z titulu kúpnej ceny ako celok, teda vo výške 300.000 Eur v dôsledku uzatvorenia Dohody nezanikol. Na tomto mieste odôvodnenia okresný súd podotkol, že listinné dôkazy podľa písmena F) až O) v podaní žalovaného zo dňa 14.2.2009 svedčili o splnení záväzku žalovaného v prospech Ing. J. v čase pred uzatvorením Dohody. Ani samotná skutočnosť podpisu Dohody žalovaným, existenciu započítavanej pohľadávky žalobcu nepreukázala. V časti, v ktorej predmet postúpenia (postupovaná pohľadávka) podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok neexistoval, bola nepochybne takto uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok absolútne neplatná podľa pre rozpor so zákonom, a to konkrétne s ustanovením , pretože platne postúpiť možno len existujúcu pohľadávku.

25. Rovnaké závery uviedol okresný súd aj vo vzťahu k Dohode o započítaní a v nadväznosti na to konštatoval, že žalobca, ktorého v tomto konaní ťažilo v uvedenom smere dôkazné bremeno, nepreukázal, že nastúpil právny dôsledok zániku pohľadávky žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny v celej výške tejto pohľadávky jej započítaním s pohľadávkou žalobcu podľa Dohody. Žalobca tým, že nezaplatil kúpnu cenu v celej dohodnutej výške, porušil svoju základnú a v zásade najvýznamnejšiu zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu z Kúpnej zmluvy, a to zaplatiť kúpnu cenu v celej dohodnutej výške, teda v sume 300.000 Eur.

26. Okresný súd považoval za dôležité zdôrazniť, že pri uvedených konštatovaniach vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého nezaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej výške 300.000 Eur, teda nezaplatenie aj len jej časti zodpovedajúcej v pomeroch prejednávanej veci minimálne sume predstavujúcej viac ako jej polovicu, nepochybne predstavuje podstatné porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako kupujúceho v zmysle . Aplikácia tohto hmotno- právneho ustanovenia a na to sa viažuceho právneho dôsledku predstavovaného možnosťou odstúpenia od Kúpnej zmluvy nebola obsahom zmluvného vzťahu založeného medzi stranami na základe Kúpnej zmluvy vylúčená, a preto okresný súd odstúpenie žalovaného od predmetnej Kúpnej zmluvy realizované za týchto okolností oznámením z 15.3.2016 podľa č.l. 17, ktoré nesporne bolo žalobcovi doručené dňa 21.4.2016 (č.l. 5), vyhodnotil ako platný a vo vecnej rovine i dôvodný právny úkon odstúpenia žalovaného od Kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny (jej podstatnej časti).

27. Osobitne vo vzťahu k časovým súvislostiam na jednej strane vyplývajúcim z obsahu dojednania podľa článku III bod 3.3 Kúpnej zmluvy (podľa tohto dojednania bolo zmluvnou povinnosťou žalobcu pohľadávku žalovaného vo výške kúpnej ceny zaplatiť do 30 dní od podpisu zmluvy) a na druhej strane zo skutočnosti realizácie právneho úkonu odstúpenia žalovaného od Kúpnej zmluvy listom zo dňa 15.3.2016 podľa č.l. 17, ktorý nesporne bol žalobcovi doručený dňa 21.4.2016 okresný súd uviedol, že skutočnosť realizácie právneho úkonu odstúpenia žalovaným až v roku 2016 pri dojednaní splatnosti kúpnej ceny ako je uvedené vyššie, neznamená stratu práva žalovaného na odstúpenie pre zmeškanie lehoty na jeho realizáciu v súlade s úpravou podľa

- teda na jeho realizáciu žalovaným bez zbytočného odkladu po tom, čo sa žalovaný o uvedenom podstatnom porušení zmluvnej povinnosti žalobcu zaplatiť kúpnu cenu v plnej dohodnutej výške dozvedel. V tejto situácii dochádza len k zmene postupu zmluvnej strany oprávnenej odstúpiť, ktorá môže odstúpenie realizovať za podmienok stanovených pri nepodstatnom porušení zmluvy podľa , ktoré podmienky vyhodnotil okresný súd v prejednávanej veci

ako naplnené. Na základe realizácie právneho úkonu odstúpenia žalovaného došlo k zániku právneho vzťahu založeného Kúpnou zmluvou s účinkami ex nunc, a tým aj k zániku povinnosti žalovaného

- povinnosti dodať - odovzdať predmet prevodu, v nadväznosti na porušenie ktorej žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody podľa eventuálneho žalobného návrhu, a teda nemohlo ani dôjsť k porušeniu tejto zmluvnej povinnosti zakladajúcemu pre žalobcu uplatnené právo na náhradu škody. Na základe uvedeného právneho posúdenia právneho úkonu odstúpenia od Kúpnej zmluvy nehodnotil okresný súd ako relevantné vo vzťahu k nastúpeniu účinkov tohto právneho úkonu odstúpenia dojednanie vyplývajúce z článku VII bod 7.4.1 Kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorému však naviac zdôraznil, že z jeho obsahu nevyplýva dohoda, podľa ktorej by absencia takejto výzvy zakladala právny dôsledok nenastúpenia účinkov odstúpenia od Kúpnej zmluvy podľa všeobecnej právnej úpravy, ktorej aplikácia nebola na základe dohody zmluvných strán tak, ako je uvedené vyššie, vylúčená.

28. Okresný súd uzavrel, že k momentu meritórneho rozhodnutia nebolo preukázané splnenie podmienok vzniku práva na náhradu škody predstavované porušením právnej povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zmluvy ani z , v príčinnej súvislosti s ktorým by žalobcovi vznikla škoda vo výške 300.000 Eur. Rovnako nebola preukázaná ani uplatnená výška škody. Vychádzajúc z uvedených záverov rozhodol okresný súd o zamietnutí aj eventuálneho žalobného návrhu.

29. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa ust. v spojení s . Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a preto stranou sporu v tomto konaní úspešnou je žalovaný, ktorému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

30. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v rozsahu dôvodov ustanovených v , , , , , až h), , v spojení s a a nasl. a a nasl. . Namietal, že napadnutý rozsudok je v kľúčových aspektoch nepreskúmateľný (z dôvodu neúplnosti, nejasnosti, nepresnosti, nedostatočnosti a neadekvátnosti odôvodnenia, vrátane opomenutia niektorých podstatných skutočností na úkor žalobcu) a vychádza z nesprávneho právneho a vecného posúdenia veci. V konečnom dôsledku je napadnutý rozsudok vecne a právne nesprávny, diskriminačný, nespravodlivý a nezákonný. Podľa žalobcu vydanie napadnutého rozsudku je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu rovnosti a zákazu diskriminácie, princípu práva na zákonného sudcu, porušením princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí súdov ako orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní, a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti.

31. Podľa žalobcu sa okresný súd nezaoberal náležite, ani sa preskúmateľne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami, a to ani v nadväznosti na znenie príslušných ustanovení a ani ustanovení , za ktorých bolo možné (a iba po ich splnení) konanie dokončiť a následne vydať rozhodnutie. Bol názoru, že okresný súd nesprávne právne vyhodnotil právny úkon odstúpenia žalovaného od Kúpnej zmluvy, ktoré odstúpenie považoval za platné s dôsledkom zániku právneho vzťahu založeného Kúpnou zmluvou s účinkami ex nunc. Tiež okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého je Dohoda o postúpení pohľadávky absolútne neplatná v zmysle pre rozpor so zákonom, a to konkrétne s ustanovením a následne aj Dohoda o započítaní pohľadávok.

32. Žalobca s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu, vykonaním dôkazov, ale hlavne ich hodnotením nesúhlasil. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný k primárnemu žalobnému návrhu - uplatnenie vindikačnej žaloby, tak žalobca poukázal na skutočnosť, že okresný súd mal minimálne ako prejudiciálnu otázku riešiť platnosť, resp. neplatnosť kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a tretími stranami s poukazom na platnú Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.9.2014. V tejto súvislosti poukázal na článok VI Kúpnej zmluvy, ktorý má nadpis „Prechod vlastníckeho práva a nebezpečenstvo škody“. Kúpna zmluva v článku VI odseku 6.1 jednoznačne a jasne - v súlade s a ďalšími ustanoveniami - ustanovuje, že cit.: „Zmluvné strany sa dohodli, že vlastnícke právo k Predmetu kúpy

prechádza z Predávajúceho na Kupujúceho v deň podpisu tejto Zmluvy oboma zmluvnými stranami a nebezpečenstvo škody prechádza z Predávajúceho na Kupujúceho odovzdaním a prevzatím Predmetu kúpy, resp. podpísaním preberacieho protokolu uvedeného v bode 4.3 tejto Zmluvy, podľa toho ktorá z týchto skutočností nastane skôr.“. V zmysle tohto článku VI Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014 je nepochybné a zrejmé, že veci, ktoré tvorili predmet kúpy podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014, prešli odo dňa 6.9.2014 (teda od podpísania kúpnej zmluvy) z vlastníctva predávajúceho (t.j. žalovaného) do vlastníctva kupujúcej (terajšieho žalobcu), pričom žalovaný od 6. 9. 2014 (teda od podpísania kúpnej zmluvy) už „iba“ na svoju zodpovednosť detenčne držal pre spoločnosť J&V Nature, s.r.o. ňou vlastnené veci tvoriace predmet kúpy podľa Kúpnej zmluvy.

33. Vo vzťahu k eventuálnemu žalobnému návrhu a platnosti odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo strany žalovaného žalobca citoval ust. , , , , , a uviedol, že upravuje právo odstúpiť od zmluvy pre niektoré prípady za vymedzených podmienok, vždy na základe určitej právnej skutočnosti, ktorá nastáva po vzniku záväzku. V tomto zmysle stanovuje odstúpenie od zmluvy nielen pre porušenie zmluvy podstatným spôsobom, ale aj pre porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom za podmienok uvedených v , resp. . Ide o dva rôzne inštitúty odstúpenia od zmluvy, ktoré sa líšia najmä zákonnými predpokladmi, za ktorých môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť (NS ČR sp. zn. ). Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie ako aj z obsahu spisového materiálu vyplývalo (napokon aj s odôvodnenia napadnutého rozsudku bod 14. str. 18 rozsudku), že v danom prípade mal byť v omeškaní žalobca (pričom omeškanie žalobca poprel), a teda právo odstúpiť od zmluvy bolo na strane žalovaného. Sám okresný súd konštatoval, že žalovaný neodstúpil bez zbytočného odkladu (bod 14. str. 18), že odstúpenie bolo realizované neskoro, teda, že žalovaný zmeškal lehotu na jeho realizáciu v súlade s úpravou , zároveň však podľa názoru okresného súdu v tejto situácii dochádza len k zmene postupu zmluvnej strany oprávnenej odstúpiť, ktorá môže odstúpenie realizovať za podmienok pri nepodstatnom porušení zmluvy podľa (ktoré podmienky vyhodnotil okresný súd ako naplnené - avšak neuviedol, ktoré podmienky a akým spôsobom boli naplnené a ani dôkaz, ktorý by to potvrdzoval). Považoval za potrebné konštatovať, že naopak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, podmienky pre odstúpenie podľa neboli naplnené, nakoľko žalovaný nepostupoval ani spôsobom ako pri podstatnom ale ani pri nepodstatnom porušení zmluvy, nakoľko vôbec neoznámil žalobcovi, ktorý mal byť podľa jeho názoru v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny, bez zbytočného odkladu potom, čo sa o porušení povinnosti dozvedel, že odstupuje od zmluvy, ani mu neposkytol dodatočnú lehotu na plnenie podľa ust. , a preto nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného zo zákona. Podľa žalobcu, aj keby sa odhliadlo od neexistencie legitímneho dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy (teda od neexistujúceho údajného neuhradenia kúpnej ceny), tak odstúpenie žalovaného je neplatné aj pre rozpor s ustanovením čl. VII ods. 7.4.1 písm. a) Kúpnej zmluvy, ktoré v súlade s stanovuje, že „Predávajúci (v tomto prípade žalovaný) je oprávnený odstúpiť od tejto Zmluvy v prípade, ak Kupujúci (v tomto prípade žalobca) poruší ustanovenia tejto Zmluvy, pričom k náprave nedôjde ani po uplynutí primeranej lehoty, nie kratšej ako päť pracovných dní po doručení výzvy „Predávajúceho na nápravu“. Toto ustanovenie kúpnej zmluvy je plne v súlade s . Výzva žalovaného (ako predávajúceho) pre žalobcu (ako kupujúceho), ktorá by bola nevyhnutná pre eventuálnu platnosť odstúpenia v zmysle ust. ale ani v zmysle uvedeného ustanovenia čl. VII ods. 7.4.1 písm. a) Kúpnej zmluvy, však žalobcovi (kupujúcemu) nikdy nebola doručená ani doručovaná (žalovaný to v konaní ani nepreukázal), teda žalovaný (predávajúci) nikdy nevyzval žalobcu (kupujúceho) na zaplatenie kúpnej ceny (čo by ani objektívne nezodpovedalo skutočnosti vzhľadom na vyrovnanie a zánik pohľadávky predávajúceho zmluvným dobrovoľným započítaním). V tomto kontexte znenia ustanovenia nebolo možné súhlasiť s nepodloženým názorom okresného súdu vo vzťahu k ust. čl. VII ods. 7.4.1 písm. a) Kúpnej zmluvy, že z jeho obsahu nevyplýva dohoda, podľa ktorej by absencia takejto výzvy zakladala právny dôsledok nenastúpenia účinkov odstúpenia od Kúpnej zmluvy podľa všeobecnej právnej úpravy, nakoľko toto ustanovenie je v súlade s ust. a ak by aj toto ustanovenie v zmluve absentovalo, tak platí v plnom rozsahu ustanovenie s poukazom na ust. .

34. Podľa žalobcu pri odstúpení, ktorého sa dovoláva žalovaný (predávajúci), nebol dodržaný (naplnený) ani postup zo strany žalovaného (predávajúceho) vyžadovaný podľa uvedených ustanovení čl. VII ods.

7.4.1 písm. a) Kúpnej zmluvy, ale ani postup podľa ust. (keď sa na právo odstúpenia vyžaduje výzva, resp. poskytnutie dodatočnej lehoty na splnenie určenej povinnosti druhej zmluvnej strany), a preto je odstúpenie žalovaného (predávajúceho) zo dňa 15.03.2016 v celom rozsahu neplatné.

35. K názoru okresného súdu o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky a Dohody o započítaní, vo vzťahu k eventuálnemu žalobnému návrhu, žalobca nesúhlasil so zistenými skutočnosťami a ani hodnotením dôkazov zo strany okresného súdu. Žalobca uviedol, že svoj nárok na zaplatenie 300.000 Eur opieral a preukázal platnou Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá sama osebe preukazuje skutočnosť, že pôžičky boli skutočne poskytnuté a reálne vyplatené, pričom primárnym dokladom a dôkazom je teda Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2014, nakoľko jej podpísaním žalovaný vzhľadom na ustanovenie čl. I. ods. 1.2. zmluvy (definícia pojmu „dlžník“), čl. II. ods. 2.1. a čl. III. uznal poskytnuté pôžičky, svoj záväzok čo do dôvodu a výšky s poukazom na ust. a . V spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačilo, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal, čo sa v tomto prípade stalo dobrovoľným podpísaním Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2014. Nad rámec uznaného záväzku zo strany žalovaného žalobca svoj nárok preukázal aj listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou Mgr. K. J., pričom uvedené dôkazy fakticky preukázali, že žalovanému boli poskytnuté vyššie pôžičky, a to nad rámec uznaného záväzku (požadovaného nároku 300.000 Eur) tak, ako to vyplývalo z obsahu listinných dôkazov (fotokópie listov zo zošita, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 325 až 344, prílohy podania žalobcu - vyjadrenia podľa č.l. 401, ktoré prílohy sú súčasťou spisu na č.l. 402 až 409 a zo zošita, ktorý je súčasťou prílohovej obálky spisu na č.l. 538), na ktoré konkrétne poukazoval žalobca vo svojom podaní podľa č.l. 401 a zo dňa 15.3.2019 podľa č.l. 455 až 456, ale aj svedeckou výpoveďou samotného žalovaného a písomným vyjadrením zo dňa 8.2.2019, ako aj v ostatných vyjadreniach a prednesoch žalobcu na pojednávaniach. Vo vzťahu k tvrdeniu okresného súdu, že žalobca v zmysle 2 účinne nepoprel listinné dôkazy produkované žalovaným a že listinné dôkazy podľa písmena F) až O) v podaní žalovaného zo dňa 14.2.2009, ako sú prílohou podania žalovaného zo dňa 14.2.2019 svedčia o splnení záväzku žalovaného v prospech Ing. J. v čase pred uzatvorením Dohody, poukázal na stanovisko žalobcu obsiahnuté v Zápisnici z pojednávania zo dňa 22.2.2018 a aj dôkazy predložené žalobcom na tomto pojednávaní, z ktorých vyplýva, že naopak žalovaný ničím nepreukázal splatenie pôžičky vo výške 140.000 Eur a doklady na ktoré sa odvoláva sa týkajú iných obchodných prípadov a skutočností a žalobca teda účinne poprel tvrdenia žalovaného a svoje tvrdenia aj preukázal. Odhliadnuc od preukázania poskytnutia pôžičky v sume 300.000 Eur na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2014 a svedeckou výpoveďou Mgr. K. J. mal žalobca za preukázané aj poskytnutie pôžičky v sume 140.000 Eur, a teda Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2014 a následná Dohoda o započítaní zo dňa 6.9.2014 sú v časti uplatnenia sumy 140.000 Eur platné a s poukazom na ust. mal okresný súd zaviazať žalovaného minimálne na zaplatenie sumy 140.000 Eur. V tejto súvislosti poukázal na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, a teda jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko sám súd viackrát uznáva a hovorí o čiastočnom plnení Kúpnej zmluvy v sume 140.000 Eur zo strany žalobcu, potom sa však vyjadruje v tom zmysle, že údajne mala byť táto suma žalovaným žalobcovi vrátená.

36. V ďalšej časti odvolania (bod III.) žalobca poukázal na relevantné právne predpisy a medzinárodné zmluvy v súvislosti s porušením základných práv odvolateľa (žalobcu) a nezákonnosťou pri konaní a rozhodovaní okresného súdu, ako i relevantnú súdnu judikatúru k odôvodneniu súdnych rozhodnutí. Žalobca bol presvedčený, že odvolaním napadnutý prvoinštančný rozsudok je nepreskúmateľný, diskriminačný, vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci, a tiež vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Navrhol primárne napadnutý rozsudok zmeniť, uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 300.000 Eur titulom náhrady škody do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznať nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%, žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania o odvolaní v rozsahu 100%, eventuálne napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť.

37. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 24.01.2020 (č.l. 604-606 spisu). V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalovaný nemal hnuteľné veci identifikované v primárnom petite vo svojej faktickej moci. Uvedené skutočnosti potvrdil i predložením kúpnych zmlúv, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný kúpnymi zmluvami ako i preberacími protokolmi potvrdil, že došlo k prevodu jednotlivých hnuteľných vecí, zanikla

jeho vecná pasívna legitimácia v uvedenom súdnom spore. Pokiaľ žalobca konštatoval, že okresný súd opomenul skúmať platnosť/neplatnosť zmlúv predložených žalovaným, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam identifikovaným v primárnom petite, a to najmä s poukazom na Článok VI ods. 6.1. Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2014, tak žalovaný uviedol, že žalobca i napriek rozsiahlemu dokazovaniu nepreukázal, že by Ing. E. J. v období rokov 2012 a 2013 poskytol žalovanému finančnú pôžičku v celkovej výške 300.000 Eur. Uvedené zistenie malo za následok, že žalobca nemohol nadobudnúť uvedenú pohľadávku a súčasne ju nemohol započítať na svoj záväzok z titulu kúpnej zmluvy. Pretože si žalobca nesplnil základnú podmienku vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, t.j. zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, žalovaný od Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2014 odstúpil. Neexistencia pohľadávky medzi Ing. E. J. a žalovaným spôsobila absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle pre rozpor so zákonom, a to konkrétne ust. , pretože platne je možné postúpiť len existujúcu pohľadávku. Neplatnosť Dohody o postúpení pohľadávky spôsobila súčasne aj neplatnosť Dohody o započítaní zo dňa 06.09.2014.

38. V druhej časti podaného odvolania, kde žalobca konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k neplatnému odstúpeniu od Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2014 z dôvodu, že žalovaný neposkytol dodatočnú lehotu na plnenie, žalovaný poukázal na to, že žalobca si nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu mu z Kúpnej zmluvy, a to zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Nezaplatenie dohodnutej kúpnej ceny vo výške 300.000 Eur je potrebné považovať za podstatné porušenie zmluvy, a to s poukazom na a písomné odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2014, realizované žalovaným podaním zo dňa 15.03.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 01.04.2016, je platné a dôvodné. Podľa žalovaného, žalobca mal dostatok času na splnenie si svojich povinností, čo sa však nestalo. Vzhľadom na neprimerane dlhé omeškania s úhradou kúpnej ceny žalovaný využil svoje právo a od Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2014 platne odstúpil. Momentom doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy došlo k zániku všetkých povinností žalovaného ako predávajúceho, t.j. odovzdať predmet kúpnej zmluvy. Na okraj žalovaný uviedol, že kúpne zmluvy, ktorými previedol vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvedeným v primárnom petite žalobného návrhu na tretie osoby, uzavrel až po riadnom doručení odstúpenia. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nesprávne zamietol aj eventuálny žalobný petit, tak žalovaný uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia, ktoré by malo za následok vznik škody. Žalovaný platne odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2014 z dôvodu, že žalobca neuhradil dohodnutú kúpnu cenu, t.j. žalobca porušil zásadným spôsobom povinnosti vyplývajúce mu z kúpnej zmluvy. Momentom doručenia písomného odstúpenia od zmluvy (uvedená skutočnosť nebola sporná) došlo k zániku práv, ako i povinností vyplývajúcich pre zmluvné strany, a to ex nunc. Keďže uvedeným momentom došlo k zániku práv, ako i povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti a ku vzniku škody. V danom prípade, žalobca žiadnym z vykonaných dôkazov nepreukázal, že by žalovanému poskytol v rokoch 2012 a 2013 pôžičku v celkovej výške 300.000 Eur, ktoré skutkové zistenie, spoľahlivo preukázané, má za následok absolútnu neplatnosť Dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 06.09.2014 a na ňu nadväzujúce súvisiace právne úkony. Zdôraznil, že Dohoda o postúpení pohľadávky zo dňa 06.09.2014 je v zmysle absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, a to konkrétne . Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

39. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 28.1.2020 bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 612 rub spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca k momentu rozhodovania krajského súdu a ani v okresným súdom určenej lehote nevyužil.

40. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalobcom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

41. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -616 zo dňa 05.11.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského

súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 18.11.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

42. Podľa ust. v spojení s ust. krajský súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 15.12.2019, pričom mohol prihliadnuť len na tie odvolacie námietky, ktoré nemali charakter novôt, vzhľadom na vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom v prebiehajúcom konaní, podľa ust. , , ktorá bola obsiahnutá v uznesení okresného súdu č.k. -78 zo dňa 21.10.2016, doručenom žalobcovi podľa doručenky na č.l. 77 rub spisu, ako aj v predvolaniach na nariadené pojednávania doručovaných žalobcovi i žalovanému.

43. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nesprávnych skutkových zistení okresného súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania s argumentáciou, že okresný súd nesprávnym procesným postupom mal žalobcovi znemožniť uplatnenie procesných práv mu patriacich. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne právne vyhodnotil úkon odstúpenia žalovaného od Kúpnej zmluvy s dôsledkom zániku právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou s účinkami ex tunc a dohodu o postúpení pohľadávky so záverom jej neplatnosti pre rozpor so zákonom, a to ust. a následne aj dohodu o započítaní pohľadávok. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k postupu okresného súdu, ktorý je porušením princípu predvídateľnosti práva, princípu rovnosti, pričom napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nespravodlivý a vykazuje znaky nedostatku riadneho odôvodnenia v zmysle .

44. Primárne krajský súd uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalobcu, musí ísť o súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa . Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, s rozsahom jeho odôvodnenia odvolací súd konštatuje, že toto súdne rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované ustanovením , keď okresný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom popísal svoj procesný postup vo veci, svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej veci, predmetom ktorej bola žaloba žalobcu o vydanie vecí eventuálne o zaplatenie 300.000 Eur titulom náhrady škody. Už aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn. , ). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu tieto atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa. K rozsahu, potrebe, ako aj dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia v rámci odvolacieho konania rovnako je už ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého, súčasťou základného práva na súdnu ochranu v sporovom konaní podľa Čl. 46 ods. 1 je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je upravená v procesnoprávnom predpise. Táto norma procesnoprávneho predpisu sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, preto ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Vzhľadom k tejto ustálenej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd konal aj pri vydávaní svojho rozhodnutia a rozsahu jeho odôvodnenia v spojení s ustanovením posledná veta , keď vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sa tento ako odvolací súd len vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu. Krajský súd vo vzťahu k tejto časti odvolania konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho odôvodnenie má všetky zákonom vyžadované náležitosti, a to vyžadované procesnoprávnym predpisom, ktorým je s poukazom k ustanoveniu .

45. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, priebehom konania pred súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý

proces. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré sa zaoberá základným právom na spravodlivý proces, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony sporovej strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom sporová strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces. Žalobcovi postupom konania pred okresným súdom nebolo zasiahnuté do žiadneho z práv sporovej strany, ktoré mu patria podľa procesnoprávneho predpisu, a to . Krajský súd uvádza, že nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ani spôsobom vykonávaného dokazovania. Podľa postupu konania pred súdom prvej inštancie krajský súd uvádza, že tak žalobcovi, ako aj žalovanému bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov. Tak žalobca, ako aj žalovaný, mali súdom prvej inštancie vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Žalobca a žalovaný ako sporové strany mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z týchto sporových strán (sp. zn. ). Krajský súd poukazuje na to, že zásada rovnosti strán v procese, ktorá sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok pre sporové strany, nebola v postupe súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom porušená a bola dodržaná zásada práva na spravodlivý proces, ako aj princíp rovnosti zbraní tak pre žalobcu, ako aj pre žalovaného. Dokazovanie pred okresným súdom bolo riadne vykonané za dodržania úpravy .

46. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (sp. zn. , , , , - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veľkom senáte sp. zn. zo dňa 19. apríla 2017). Žalobcovi procesným postupom okresného súdu nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a ani neboli marené možnosti aktívnej účasti žalobcu na konaní. Vadou konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej procesnoprávny predpis priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, ktoré zaujme v napadnutom rozhodnutí.

47. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu, keď sa krajský súd oboznámil so spôsobom vykonávaného dokazovania, sa uvádza, že ani v tomto smere nebola daná relevantnosť odvolacej námietky. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s vykonaním dôkazov a ich hodnotením, tak uvádza odvolací súd, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a popísal dôkazy vykonané v rámci celého prebiehajúceho konania, ktoré hodnotil ( ). Rozsudok okresného súdu obsahuje uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd identifikoval zistený skutkový stav, vyvodil skutkový záver, ktorý právne posúdil a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom vyjadril. Ani pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré uskutočnil okresný súd, nedošlo k nerovnakému prístupu tak, ako to tvrdil žalobca v odvolaní, teda, že okresný súd postupoval selektívne pretože všetky dôkazy vykonané pred okresným súdom tento súd hodnotil za aplikácie ust. , , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania pred okresným súdom vyšlo najavo. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. Právo na súdnu ochranu nie je spojené s právom na úspech v konaní a ani s tým, aby všeobecné súdy rozhodli v zmysle právneho názoru účastníka súdneho konania ( ).

48. Krajský súd ďalej uvádza, že v zmysle ust. bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže podľa výsledkov dokazovania sa nevyžadovalo zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom, ani jeho doplnenie. Skutkový stav na základe dôkaznej povinnosti sporových strán bol okresným súdom zistený v potrebnom, dostatočnom rozsahu k tomu, aby bola vyhodnotená (ne)dôvodnosť žalobcom uplatneného primárneho i eventuálneho nároku, ako aj procesná obrana žalovaného. Skutočnosť, že sa nevyžadovalo doplnenie dokazovania, vyplývala i zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.9.2019, keď po záverečných rečiach, poučení o zákonnej koncentrácii konania podľa ust. bolo uvedené, že: ,,právny zástupca žalobcu neuplatňuje prostriedky procesného útoku, právny zástupca žalovaného neuplatňuje prostriedky procesnej obrany oproti už uvedeným“, po ktorom vyjadrení bolo uznesením vyhlásené dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásený rozsudok.

49. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

50. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

51. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo vecnoprávnej rovine, krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. , ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu viažucimi sa k tomuto výroku a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto je postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

52. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu, krajský súd uvádza nasledovné.

53. Bolo zrejmé a z obsahu spisu vyplývalo, že žalobca sa podanou žalobcu voči žalovanému domáhal vydania vecí v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014 (špecifikované v žalobe a v odseku 1. a 7. odôvodnenia rozsudku) eventuálne žiadal zaviazať žalovaného uhradiť žalobcovi sumu predmetu kúpy v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2014 vo výške 300.000 Eur titulom náhrady škody.

54. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany tvrdil zánik všetkých práv a povinností z kúpnej zmluvy v dôsledku odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy pre porušenie povinnosti žalobcu zaplatiť kúpnu cenu, ako aj, že žiadnu z hnuteľných vecí aktuálne nemá vo svojej moci, a preto tieto nemôže vydať.

55. Vo vecnej rovine odvolacie dôvody žalobcu spočívali v námietke nesprávneho právneho posúdenia veci.

56. Je potrebné uviesť, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie nebola vyvolaná spornosť medzi stranami ohľadne skutkových okolností týkajúcich sa komunikácie strán sporu o uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na prevod hnuteľných vecí, okolnosť existencie písomného

vyhotovenia Dohody o započítaní zo dňa 6.9.2014, Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Ing. E. J. a žalobcom ako postupníkom zo dňa 6.9.2014. Z týchto, ako medzi stranami nesporných skutočností vychádzal i odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

57. Ostatné skutkové okolnosti sa stali predmetom dokazovania, následného hodnotenia a právneho posúdenia.

58. K primárnemu žalobnému návrhu o vydanie vecí (actio reivindicatio) odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že ide o typ žaloby podľa ust. , ktorá poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pričom vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany ( veta prvá ). Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. Týmto predpokladom subjektívneho práva žalobcu materiálnej povahy venoval pozornosť súd prvej inštancie pri vymedzení a určení predmetu sporu a dokazovania, podstatných skutkových a právnych záverov.

59. Otázka tzv. vecnej legitimácie (aktívnej - ak sa týka žalobcu, pasívnej - ak sa týka žalovaného) je predmetom dokazovania a jej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

60. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie otázky aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu okresným súdom ako aj, že tento mal skúmať neplatnosť zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a tretími osobami, tak uvádza krajský súd, že uplatnenie ochrany podľa vyžadovalo pre úspešnosť žaloby (actio reivindicatio) preukázanie vlastníckeho práva žalobcu ako aj, že veci ktorých vydania sa domáha, v danom prípade konkrétne hnuteľné veci špecifikované v petite žaloby pod bodmi 1.-31. tvoriace predmet Kúpnej zmluvy (Príloha č. 1) zo dňa 06.09.2014 sú v držbe žalovaného a žalovaný nie je ochotný konkrétne hnuteľné veci, ktoré má u seba neoprávnene, vydať (vrátiť). Dôkazný stav nepreukázal, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo a listiny na č.l. 46 až 69 preukázali to, že žalovaný samostatnými kúpnymi zmluvami previedol niektoré z hnuteľných vecí na tretie osoby, ktoré tieto hnuteľné veci fyzicky prevzali, t.j. že ich nemá vo svojej moci, čo žalobca relevantne nepoprel. K momentu rozhodovania okresného súdu nebola preukázané okolnosť a žalobca to v odvolaní ani netvrdil, že žalovaný má predmetné hnuteľné veci skutočne v dispozícii, čo je jedným z predpokladov úspešnosti vindikačnej žaloby. Žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno toto neuniesol, a preto odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že žalobca nedokázal splnenie týchto zákonných predpokladov pre úspešnosť vindikačnej žaloby podľa , pričom otázka (ne)platnosti predmetných zmlúv bola pre toto konanie irelevantná.

61. Základom argumentácie žalobcu v odvolaní vo vzťahu k eventuálnemu petitu, bola námietka nesprávneho právneho posúdenia predpokladov vzniku práva žalobcu na náhradu škody. Žalobca nesúhlasil so zhodnotením právneho úkonu odstúpenia žalovaného zo dňa 15.03.2016 od kúpnej zmluvy ako platného právneho úkonu. Podľa jeho názoru neexistoval legitímny dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy spočívajúci v neuhradení kúpnej ceny ako aj, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné pre rozpor s čl. VII bod 7.4.1 písm. a) kúpnej zmluvy, ktoré je súladné s ust. . Odvolateľ bol názoru, že ním uplatnený nárok spĺňa podmienky pre priznanie náhrady škody.

62. Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

63. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. Odstúpenie od zmluvy je adresovaným jednostranným právnym úkonom. Zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť iba z dôvodov predpokladaných v zmluve a z dôvodov vymedzených v , prípadne v osobitnom zákone. Odstúpenie od zmluvy podľa má až na výnimky (napr. , , ) sankčný charakter ako následok porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou. Odstúpenie od zmluvy sa uskutočňuje vo všetkých zákonom alebo zmluvou stanovených prípadoch jednostranným, druhému účastníkovi adresovaným právnym úkonom, prejavujúcim vôľu zrušiť zmluvu týmto spôsobom na základe uznaného

dôvodu. Je potrebné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená.

64. V predmetnej veci si zmluvné strany upravili možnosť odstúpenia od zmluvy, a to v Článku VII bod 7.4 zmluvy. Podľa bodu 7.4.1 písm. a) tohto článku zmluvné strany sa dohodli, že Predávajúci je oprávnený odstúpiť od tejto Zmluvy v prípade, ak Kupujúci poruší ustanovenia tejto zmluvy pričom k náprave nedôjde ani po uplynutí primeranej lehoty nie kratšej ako 5 (päť) pracovných dní po doručení výzvy predávajúceho na nápravu. V bode 7.4.3 tohto článku bolo dohodnuté, že v prípade naplnenia podmienok uvedených v bode 7.4.1 alebo 7.4.2 tejto Zmluvy, Zmluva zaniká okamihom doručenia písomného odstúpenia zo strany odstupujúcej zmluvnej strany druhej zmluvnej strane.

65. Z úkonu odstúpenia, a to podania žalovaného zo dňa 15.03.2016 (č.l. 17 spisu) nepochybne vyplynul dôvod odstúpenia, a to neuhradenie kúpnej ceny, s odôvodnením neplatnosti dohody o započítaní, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre neexistenciu postupovanej pohľadávky Ing. J.. Žalovaný v odstúpení od zmluvy tak uviedol konkrétny dôvod. Okolnosť, že úkon odstúpenia bol doručený žalobcovi, teda sa dostal do jeho dispozície, nebola sporná.

66. Pre posúdenie relevantnosti odvolacej námietky spočívajúcej v tvrdení neexistencie legitímneho dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy spočívajúcom v neuhradení kúpnej ceny v zhode s okresným súdom i krajský súd konštatuje, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bol založený záväzkovo-právny vzťah v zmysle uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2014 (na č.l. 14 a nasl. pripojeného spisu), predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy špecifikovaného v Prílohe č. 1 a záväzok kupujúceho predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu podľa Článku III vo výške 300.000 Eur bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov vo výške kúpnej ceny, a to najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy oboma zmluvnými stranami (Článok III. bod 3.3). V Článku III bod 3.4 zmluvy bolo dohodnuté, že kupujúci môže kedykoľvek započítať akúkoľvek pohľadávku, ktorú má voči predávajúcemu proti pohľadávke predávajúceho, ktorú má predávajúci voči kupujúcemu z titulu kúpnej ceny v zmysle tejto zmluvy. Predávajúci výslovne súhlasil so započítaním nesplatných pohľadávok na základe jednostranného právneho úkonu v rámci vysporiadavania pohľadávok a záväzkov podľa tohto bodu zmluvy.

67. Z titulu žalobcom tvrdenej neexistencie dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy pre porušenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, okresný súd pri posudzovaní skutkového a právneho stavu a vzhľadom na vznesené námietky žalovaného, správne zameral svoje dokazovanie k posúdeniu otázky (ne)platnosti právnych úkonov zo dňa 6.9.2014, a to Zmluvy o postúpení pohľadávky a Dohody o započítaní, ktorými právnymi úkonmi žalobca tvrdil splnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy, spôsobom započítania. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že sumár vykonaných dôkazov, a to listinné dôkazy na č.l. 325 - 344 spisu, Prílohová obálka na č.l. 538 spisu, výsluch svedkyne Mgr. K. J., listiny na č.l. 441 spisu, jednoznačne nepreukázali tvrdenie žalobcu o poskytnutí pôžičiek v objeme 300.000 Eur Ing. E. J. žalovanému v rokoch 2012 až 2013, a tým existenciu postúpenej pohľadávky. Z výpovede svedkyne Mgr. K. J. vyplynula vedomosť o poskytnutí pôžičky v sume 140.000 Eur, Ing. Jaroslav J. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.1.2019 uviedol, že v rokoch 2012 až 2013 ním boli poskytnuté žalovanému pôžičky, a to najskôr 130.000 Eur, potom v roku 2013 50.000 Eur a v roku 2014 2 x 40.000 Eur, čo v súčte však predstavuje sumu 260.000 Eur a nie pohľadávku v sume 300.000 Eur. Nebolo možné konštatovať, že by zo strany Ing. E. J. bolo preukázané naplnenie reálnej podstaty zmluvného typu zmluvy o pôžičke v sume 300.000 Eur tým, že by tieto finančné prostriedky prenechal do dispozície žalovanému ako dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke. V zhode s okresným súdom i krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť reálny charakter (nie konsenzuálny charakter) zmluvy o pôžičke, ktorý znamená, že ku vzniku právneho vzťahu je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. K odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy a bezodplatným prevodom na účet dlžníka, ale aj takým spôsobom, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu pred uzavretím zmluvy o pôžičke, budú ďalej predstavovať predmet pôžičky. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. k zmluve o pôžičke v zmysle nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Zároveň žalobca účinne nepoprel tvrdenia a dôkazy žalovaného, podľa ktorých tento poskytnuté pôžičky Ing. J. v rokoch 2012 až 2013 v sume 140.000 Eur vrátil. Za preukázaného stavu, že v čase uzatvorenia Zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 06.09.2014 postupca Ing. J. nebol veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi (žalovanému) vo výške 300.000 Eur, okresný súd správne uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávok v časti, ktorej predmet postúpenia neexistoval, je absolútne neplatnou podľa pre rozpor s ust. , ktorý záver sa premietol i do nadväzujúceho správneho právneho zhodnotenia neplatnosti úkonu Dohody o započítaní zo dňa 06.09.2014.

68. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že na preukázanie nároku mu stačí, že nárok, ktorý si voči žalovanému uplatnil, žalovaný písomne uznal, čo sa stalo práve podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávky, tak k tomu považuje odvolací súd v prvom rade za potrebné uviesť, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2014 (č.l. 85-87 pripojeného spisu) bola uzatvorená medzi Ing. E. J. ako postupcom a spoločnosťou J&V Nature, s.r.o. ako postupníkom a jej zmluvnou stranou nebol žalovaný (dlžník). Zároveň poukazuje na čl. II. bod 2.1. tejto zmluvy, podľa ktorého postupník vyhlasuje, že pri uzatváraní tejto Zmluvy vychádza výlučne z vlastného samostatného a nezávislého ohodnotenia všetkých skutočností a súvislostí, ktoré sa vzťahujú k predmetu postúpenia a z čl. III. bod 3.5. vyplýva vyhlásenie, podľa ktorého postupca nezodpovedá postupníkovi za vymožiteľnosť pohľadávky. V zmluve o postúpení pohľadávok prejav vôle žalovaného (dlžníka) v zmysle , nie je obsiahnutý a ani obsiahnutý byť nemohol, keďže dlžník nebol účastníkom tohto právneho úkonu. Z uvedeného preto uvedená námietka žalobcu bola zhodnotená ako nedôvodná.

69. Za tohto stavu bolo potrebné uzavrieť, že žalobca neposkytol žalovanému plnenie, na ktoré sa v zmluve zaviazal, čím sa dostal voči žalovanému do omeškania, ktoré je svojim charakterom porušením jeho zmluvnej povinnosti. Z tohto dôvodu odstúpenie žalovaného zo dňa 15.03.2016 s jasne vyjadreným dôvodom, vyvolalo sledované účinky v podobe zániku zmluvného vzťahu so žalobcom.

70. K námietke neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy v podaní zo dňa 15.03.2016 z dôvodu, že nebol naplnený postup žalovaným vyžadovaný Článkom VII bod 7.4.1 písm. a) kúpnej zmluvy, ale ani postup podľa , odvolací súd primárne uvádza, že je zrejmé, že neplatný právny úkon môže byť len ten, ktorý odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Napádaný úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.2016 nie je postihnutý zákonnou neplatnosťou, pretože ani z ust. , ktoré je ustanovením dispozitívnym a ani z Článku VII bod 7.4.1 písm. a) kúpnej zmluvy nevyplýva, že nedodržanie postupu výzvy s určenou lehotou, by bolo postihnuté následkom neplatnosti tohto úkonu. Článok VII bod 7.4.1 písm. a) kúpnej zmluvy neobsahuje úpravu, že inak je úkon neplatný a ani z ust. takáto úprava nevyplýva, čo by inak zákonodarca vyjadril. Uvedené korešponduje aj charakteru tohto ustanovenia ako dispozitívneho (nie je vymenované v ust. ). Zároveň je potrebné zvýrazniť to, že podľa nie je ani pri nepodstatnom porušení podľa poskytnutie dodatočnej lehoty vopred, t.j. pred samotným odstúpením, hmotno-právnou podmienkou platnosti tohto odstúpenia. Z ust. totiž vyplýva, že ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná, alebo ak oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty, má to len ten následok, že účinky odstúpenia nastávajú až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na splnenie povinnosti. Pretože prejav žalovaného o odstúpení bol žalobcovi doručený, čo žalobca nespochybnil, potom bolo potrebné za primeranú považovať dodatočnú lehotu v rovnakej dĺžke aká bola dohodnutá v zmluve, teda 5 dní, teda žalobca mohol ešte splniť svoju povinnosť do 5 dní od doručenia tohto odstúpenia, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca netvrdil a ani v konaní preukázané nebolo, že by sa tak stalo. Okresný súd tak správne zhodnotil, že podmienky pre odstúpenie boli naplnené. Odvolací súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že odstúpenie žalovaného zo dňa 15.03.2016 vyvolalo právne účinky v podobe zániku zmluvného vzťahu založeného kúpnou zmluvou s účinkami ex nunc, a tým aj k zániku povinnosti žalovaného odovzdať predmet prevodu.

71. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody odvolací súd uvádza, že pre úspešnosť žaloby o náhradu škody je nevyhnutné, aby žalobca preukázal kumulatívne predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia , a to porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, existenciu škody ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Krajský súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že neboli splnené základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, a to existencia protiprávneho konania žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým by žalobcovi vznikla škoda a ani výška uplatnenej škody. Odvolací súd uvádza, že

žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného, navyše z titulu účinkov platného odstúpenia od zmluvy žiadnu povinnosť žalovaný ani porušiť nemohol, a preto pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu i v tejto časti (eventuálneho petitu) zamietol, jeho postup bol vecne správny.

72. Odvolací súd zvýrazňuje, že okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, a preto nezistil ani dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných súdom prvej inštancie, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu podľa , s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.

73. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.