Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/20/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanej: W. D., miesto podnikania Gazdovská 7, Prievidza, IČO: 41 366 697, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52 536 891,v spore o zaplatenie sumy 19.763,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. decembra 2018, č. k. -228, vydaného v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. marca 2019 č. k. -303, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.475,86 Eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 11.06.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom III. štátu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 1,45 %. Výrokom IV. štátu priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 98,55 % a výrokom V. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,1 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 19.763,35 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody za neoprávnený odber plynu.

1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná bola odberateľom zemného plynu na odbernom mieste v Z., na M. ul. 7. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete v zmysle ustanovení o energetike. Pri odpočte spotreby zemného plynu na odbernom mieste žalovanej dňa 29.04.2015 poverení zamestnanci žalobcu vykonávajúci odpočet nadobudli podozrenie, že meradlo spotreby zemného plynu žalovanej (meradlo C. výrobné číslo XXXXXXXX) bolo poškodené. Z dôvodu podozrenia na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, t.j. plomby, resp. overovacej značky meradla, toto meradlo bolo dňa 30.04.2015 zdemontované a zaslané znalcovi z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, Ing. Petrovi Leškovi na posúdenie overovacej značky. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta dňa 29.04.2015 vyplýva, že v uvedený deň bol stav počítadla 105.095 m3. Zo zápisu zo dňa

30.04.2015, kedy došlo k výmene meradla, vyplýva, že stav na meradle bol 105.106 m3, bola vyhotovená fotodokumentácia a meradlo bolo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu. Z montážneho listu meradla zo dňa 30.04.2015 bolo zistené, že na odbernom mieste sa nachádzali plynové spotrebiče: 3 ks plynové kotle zn. Wiessmann Vitodens 300 a 4 infražiariče Omega. Uvedené vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie vyhotovenej v uvedený deň. Plynomer zn. Elster G25, výrobné číslo 1240027849698, bol zdemontovaný so stavom na meradle 105.106 m3 a zároveň bol na odbernom mieste namontovaný plynomer zn. BK-XXX MT, výrobné č. XXXXXXXXXXXX, so stavom na meradle 1 m3. 1.4. Zo záverov znaleckého posudku č. 238/PL-2015 vyplýva, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec tiež v posudku uviedol, že s veľkou pravdepodobnosťou môže predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. V konaní znalec uviedol, že na hornej ploche skúmanej plomby bolo označenie 05 M43, na spodnej ploche plomby (t.j. na opačnej strane) sa nenachádzalo žiadne čitateľné označenie. Na kontrolných odtlačkoch, ktoré mu boli predložené od zástupcu žalobcu, sa nachádzalo označenie na jednej strane M43 a na druhej 05. Znalec tiež uviedol, že vzhľadom k tomu, že skúmaná plomba a kontrolný odtlačok sa nezhodujú, dnes by do posudku uviedol, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote boli pôvodné plomby porušené, t.j. odstránené a nahradené inou plombou. Vo výpovedi znalec uviedol, že tento typ plomby je možné z meradla odstrániť bez toho, aby došlo k zanechaniu mechanických stôp, teda plombu možno odstrániť bez viditeľných poškodení meradla.

1.5. Z výpovede svedka O. T., zamestnanca žalobcu, vyplynulo, že v období od 15.04.1994 do 30.06.2013 u žalobcu pôsobil ako technik overovač. Pokiaľ plynomer spĺňal predpísané podmienky, dával naň overovacie značky, ktoré boli určované typovou skúškou a zákonom. Svedok uviedol, že každý rok sa overovacie značky menili - menil sa rok, ale značka M43 asi zostávala stále. Na obojstranné overovacie značky sa používali kliešte, v ktorých sa vymenili násady. V prípade sporného meradla svedok uviedol, že sa používali kliešte, nakoľko šlo obojstrannú overovaciu značku. V roku 2005 pri obojstrannej plombe na jednej strane malo byť označenie M43 a na druhej strane 05, čo predstavuje rok overenia. Na konkrétne overenie plynomera, ktorý bol namontovaný na odberné miesto žalovanej, si svedok nepamätal, ale uviedol, že vie, akú značku na jeho overenie použil, nakoľko celý rok sa na overenie priemyselných plynomerov používal iba jeden typ klieští. Svedok uviedol, že pred pojednávaním videl obrázky plomby a so zástupkyňou žalobcu komunikoval e-mailom, pričom mu uviedla číslo plynomeru a to, že ho mal overovať, čo vyplýva z archívnych dokladov.

1.6. Na základe záverov znaleckého posudku Ing. Leška žalobca vystavil žalovanej vyúčtovanie škody za neoprávnený odber zemného plynu vo výške 19.763,35 Eur s dátumom splatnosti 10.06.2015. Z priloženého výpočtu škody vyplýva, že uvedená suma predstavuje sumu za odber zemného plynu v období od 10.12.2014 do 29.4.2015 podľa vyhlášky č. vo výške 19.475,86 Eur (vypočítaná podľa údajov o celkovej spotrebe zemného plynu v m3 za hodinu pripojených spotrebičov - 3 ks plynového kotla Viessmann Vitodens 300 a 4 ks infražiaričov Omega a celkového počtu prevádzkových hodín počas obdobia neoprávneného odberu) a náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu zemného plynu v sume 287,49 Eur (zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 140,76 Eur, posudok na meradlo v sume 40,- Eur, overenie plynomeru G25 v sume 14,40 Eur, oprava plynomeru G25 v sume 92,33 Eur). Žalovaná vyúčtovanú sumu v lehote splatnosti neuhradila.

1.7. Podľa cenníka externých služieb žalobcu, účinného od 10.01.2013, oprava membránového plynomera G10 - G25 bola v sume 92,33 Eur bez DPH a oprava membránového plynomera G10 - G40 predstavovala sumu 14,40 Eur bez DPH.

1.8. Interným listom zo dňa 04.03.2015 žiadal riaditeľ sekcie ekonomiky a regulácie žalobcu riaditeľa sekcie distribučných služieb žalobcu o schválenie ceny za výkon „zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu“, ktorá nie je súčasťou externého cenníka služieb pre rok 2015 s tým, že táto cena je vypočítaná na úrovni vlastných nákladov bez marže vo výške 14,756 Eur bez DPH/výkon a pri výpočte ceny sa vychádzalo z reality výkonov útvaru pre vyhľadávanie neoprávnených odberov v roku 2014.

1.9. Z vyúčtovania znaleckého posudku č. 238/PL-2015 vyplýva, že znalec Ing. Leška si za vypracovanie znaleckého posudku voči žalobcovi vyúčtoval sumu 40,- Eur.

1.10. Z opravnej faktúry č. 7414995209, vystavenej Slovenským plynárenským priemyslom a.s. (SPP a.s.) žalovanej, vyplýva, že v období od 10.12.2014 do 31.12.2014 jej bola fakturovaná spotreba 0 m3. Rovnako z faktúry č. 7401222006 vyplýva, že SPP a.s. v období od 01.01.2015 do 29.04.2015 neúčtoval žiadnu spotrebu plynu žalovanej.

1.11. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. , a , , , , vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ,

1.12. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 19.763,35 Eur s príslušenstvom ako škody vzniknutej v dôsledku neoprávneného odberu plynu. V konaní bolo preukázané, že v čase od 10.12.2014 do 29.04.2015 bola žalovaná odberateľom zemného plynu na odbernom mieste kde prevádzkuje tenisovú halu, fitnes a bar. Z predložených fotografií bolo zistené, že pri odpočte stavu meradla plynu bol dňa 29.04.2015 stav meradla 105095 m3. Z faktúry č. 7414995209, vystavenej žalovanej zo strany dodávateľa plynu SPP a.s., vyplýva, že stav uvedeného meradla ku dňu 09.12.2014 bol 98 743 m3. Zo zápisu žalobcu zo dňa 29.04.2015 je preukázané, že pri výkone kontroly odberného miesta nadobudli poverení zamestnanci žalobcu podozrenie na poškodenie plomby číselníka plynomera. V dôsledku toho žalobca meradlo dňa 30.04.2015 zdemontoval a predložil na znalecké skúmanie. Pri demontáži plynomera bol stav na meradle 105106 m3.

1.13. Žalovaná v konaní namietala preukázanie poškodenia overovacej značky (plomby) meradla spotreby plynu. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že plynomer, ktorý bol namontovaný na odbernom mieste žalovanej (zn. C.) v roku 2005, bol po jeho overení zabezpečený značkou (plombou), ktorá na jednej strane mala označenie „M43“ a na druhej strane „05“. Overovacia značka je v prípade predmetného plynomera umiestnená pri počítadle plynomera a jednak preukazuje overenie daného plynomera a jednak zabezpečuje počítadlo plynomera pred neoprávnenou manipuláciou s počítadlom a údajmi na ňom. Uvedené vyplýva z oznámenia (ale i fotodokumentácie) Plynárenskej metrológie, s.r.o., ktorá archivuje vložky do plombovacích klieští, razníky a dokumentáciu k nim, po spoločnostiach, ktoré vykonávali činnosť autorizovanej osoby pred touto spoločnosťou. Rovnako boli v konaní tieto skutočnosti potvrdené aj svedkom T.. Pokiaľ žalovaná namietala, že svedok bol ovplyvňovaný žalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že výpoveď svedka o výzore overovacej značky bola zhodná s oznámením spoločnosti Plynárenská metrológia, ktorého obsah svedok nepoznal. Okrem toho svedok bol v konaní riadne poučený o následkoch krivej výpovede. Preto vyhodnotil jeho výpoveď ako hodnovernú.

1.14. Súd prvej inštancie mal za preukázaný vzhľad overovacej/zabezpečovacej značky (plomby) plynomera a z výsledkov znaleckého dokazovania, ako aj výpovede znalca v konaní bolo preukázané, že overovacia/zabezpečovacia značka, ktorá sa nachádzala na meradle plynomera na odbernom mieste žalovanej, sa nezhoduje s originálnou plombou, ktorá sa na overenie tohto typu plynomera v roku 2005 používala. Znalec uviedol, že s veľkou pravdepodobnosťou môže predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Na pojednávaní znalec túto formuláciu upresnil tak, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote bola pôvodná plomba porušená - odstránená a nahradená inou. Aj z oznámenia Plynárenskej metrológie, s.r.o., vyplýva, že ak sa na plombe daného plynomera nachádzali na ktorejkoľvek zo strán plomby oba znaky spoločne, t.j. rok overenia aj značka autorizovanej osoby, nemohla byť daná plomba vytvorená pomocou klieští a vložiek do nich používaných v roku 2005 (č.l. 146 spisu). Na spornej plombe plynomera, ktorý bol inštalovaný na odbernom mieste žalovanej, sa nachádzali oba znaky - rok overenia „05“ aj značka „M43“ na jednej strane. Súd prvej inštancie preto na základe vyššie uvedených skutočností mal za preukázané, že došlo k porušeniu overovacej/zabezpečovacej značky na predmetnom plynomeri. Z uvedeného potom považoval za preukázané, že došlo k zásahu do meradla plynomera, v dôsledku čoho dochádzalo zo strany žalovanej k neoprávnenému odberu plynu v zmysle ust. § 82

ods. 1 písm. d) o energetike.

1.15. Žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vyúčtoval žalovanej škodu vo výške 19.763,35 Eur. Žalovaná tento jeho nárok neuznávala. Namietala nepreukázanie vzniku škody; poukazovala na to, že skutočnou škodou môže byť len cena plynu, ktorý bol v spornom období spotrebovaný a nameraný. Podľa jej názoru nebolo v konaní preukázané a ani tvrdené, že by došlo k „pretočeniu“ plynomera a keďže hodnota odobratého plynu je známa, nie je dôvod na postup pri výpočte výšky škody podľa vyhlášky č. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal možnosťou žalovanej vyčísliť skutočne vzniknutú škodu z dôvodu neoprávneného odberu plynu žalovanou. V konaní bolo zistené, že v čase od 10.12.2014 do 29.04.2015 k odberu plynu dochádzalo (v uvedenom období boli zistené rôzne stavy meradla plynomera), t.j. na strane žalobcu vznikala škoda. V konaní žalobca na makete plynomera súdu demonštroval, že po odstránení overovacej/zabezpečovacej značky je voľný prístup k číselníku meradla plynomera bez toho, aby bolo možné zistiť, či s týmto číselníkom bolo manipulované. Rovnako zo stanoviska ÚNMS SR (č.l. 183 spisu) vyplýva, že určené meradlo musí byť podľa zákona o metrológii zabezpečené overovacou alebo zabezpečovacou značkou montážnika, pričom platnosť overenia určeného meradla podľa zákona o metrológii zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka a určené meradlo nemožno používať, ak nemá platné metrologické overenie, nakoľko nie je možné zaručiť správnosť nameraných hodnôt, resp. výsledkov. Z uvedeného podľa názoru prvoinštančného súdu vyplýva, že vzhľadom k tomu, že na predmetnom meradle došlo k porušeniu overovacej/zabezpečovacej značky, nemožno spoľahlivo zistiť žiadnymi objektívnymi podkladmi, v akom rozsahu žalovaná v spornom období (od 10.12.2014 do 29.04.2015) zemný plyn odoberala. Zo stavu na počítadle meradla nemožno vychádzať, keďže po porušení overovacej/zabezpečovacej značky nie je možné zaručiť správnosť nameraných hodnôt. Rovnako nemožno vychádzať zo spotreby plynu v iných obdobiach, nakoľko by takto nebol zistený skutočný stav spotreby plynu v žalovanom období, išlo by len o určitý odhad. Za takéhoto stavu nebolo možné zistiť výšku skutočne vzniknutej škody, a preto bol na mieste postup žalobcu podľa ust. vyhlášky č. . Takýmto postupom potom výška škody predstavuje sumu 19.475,86 Eur.

1.16. Pokiaľ žalovaná namietala, že z jej strany k žiadnemu zásahu do meradla nedošlo a predmetný plynomer je voľne prístupný priamo z verejnej ulice a jeho poškodenie mohla spôsobiť akákoľvek osoba odlišná od žalovanej, súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a preto neskúmal jej zavinenie.

1.17. Žalovaná v konaní namietala aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že odplatu za dodávky plynu žalovaná uhrádzala spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a.s. (SPP a.s.) a iba táto spoločnosť by mohla byť konaním žalovanej poškodená. V zmysle ust. o energetike je ako subjekt, ktorému je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný nahradiť škodu, aj prevádzkovateľ distribučnej siete. V konaní bolo preukázané, že v spornom období dochádzalo k spotrebe plynu zo strany žalovanej, za toto obdobie mu však dodávateľ plynu SPP a.s. žiadnu spotrebu plynu neúčtoval (faktúra na čl. 112 a 116 spisu). Preto je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, nakoľko odberné plynové zariadenie žalovanej je pripojené k distribučnej sieti žalobcu, v ktorej sa nachádza zemný plyn, za ktorý žalobca zodpovedá a jeho aktívna vecná legitimácia v konaní vyplýva i zo znenia o energetike.

1.18. Súčasťou uplatneného nároku žalobcu sú aj náklady na zisťovanie neoprávneného odberu plynu podľa vyhlášky č. . Žalobca súdu predložil doklad o vyúčtovaní sumy 40,- Eur znalcom Ing. Leškom za vypracovanie znaleckého posudku, doklad o úhrade tejto sumy však v konaní nepredložil. Vynaloženie tohto nákladu preto súd nepovažoval za nepochybne preukázané. Medzi uplatnené náklady žalobca zahrnul aj náklady na opravu plynomera v sume 92,33 Eur a overenie plynomera v sume 14,40 Eur, pričom vychádzal len zo svojho cenníka externých služieb. Vynaloženie týchto súm však tiež nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Súčasťou nákladov na zisťovanie neoprávneného odberu plynu bolo aj „zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy“ v sume 140,76 Eur. Výšku tohto nákladu žalobca v konaní preukazoval schválením uvedenej ceny na rok 2015 riaditeľom sekcie distribučných služieb žalobcu. Z dokladu predloženého žalobcom vyplýva, že pri výpočte ceny sa vychádzalo z reality výkonov útvaru pre vyhľadávanie neoprávnených

odberov v roku 2014. Z uvedeného teda možno usudzovať, že suma 140,76 Eur predstavuje pevnú sumu pre akýkoľvek prípad zisťovania neoprávneného odberu, t.j. ide o priemernú hodnotu nákladov, ktoré vznikli pri takýchto zisťovaniach v roku 2014. Suma 140,76 Eur teda nepredstavuje skutočne vzniknuté náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu zemného plynu na odbernom mieste v Prievidzi, na M. ul. 7, a nemožno hovoriť, že túto sumu bolo nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s uvedeným úkonom, t.j. nejde o náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu u žalovanej. Žalobca vynaloženie sumy 140,76 Eur, v súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu u žalovanej, iným spôsobom, ako schválením uvedenej ceny na rok 2015 za takýto výkon riaditeľom sekcie distribučných služieb žalobcu, nepreukázal.

1.19. Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.475,86 Eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 11.06.2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyúčtovania škody) do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti týkajúcej sa nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu zemného plynu v sume 287,49 Eur s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol. O výške úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s nar. vlády č.

1.20. V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vyplatením náhrady nákladov spojených s účasťou na pojednávaní znalcovi Ing. Leškovi vo výške 13,40 Eur. V danej veci bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 98,55 % (uplatnený nárok vo výške 19.763,35 Eur, priznaný nárok vo výške 19.475,86 Eur), žalovaná mala úspech v rozsahu 1,45 %. Súd prvej inštancie preto priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu v rozsahu, v akom mali v konaní neúspech, t.j. voči žalobcovi v rozsahu 1,45 % a voči žalovanej v rozsahu 98,55 %. 1.21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . V konaní mal žalobca v súvislosti so žalobou úspech v rozsahu 98,55 %, žalovaná bola úspešná v rozsahu 1,45 %. Čistý úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 97,1 % (98,55 % - 1,45 %) a v tomto rozsahu mu súd voči žalovanej nárok na náhradu trov konania aj priznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2.2. Odvolanie odôvodnila podľa až h) .

2.3. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v konaní pochybil okrem iného aj tak, že neaplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania, hoci mu táto povinnosť vyplývala z príslušných ustanovení a boli nato splnené všetky predpoklady, čím porušil jej právo na spravodlivý proces.

2.4. V súdenej veci nedošlo k vzniku zodpovednosti žalovanej za žalobcom uplatnenú škodu spôsobenú údajným neoprávneným odberom plynu, nakoľko neboli naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za túto škodu. Súčasne ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe čoho dospel súd k záveru o tom, že tieto predpoklady naplnené boli. V tomto prípade nedošlo na strane žalobcu k vzniku žiadnej škody resp. žalobca túto škodu v konaní nepreukázal.

2.5. Žalobcovi vzniká nárok na úhradu vzniknutej škody len v tom prípade, ak škoda skutočne vznikla, a že nie je možné prezumovať, že už samotným neoprávneným odberom plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike dochádza bez ďalšieho aj k vzniku škody. Vznik škody teda nemožno automaticky odvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii), ale skutočnosť, že došlo k vzniku škody musí byť v konaní žalobcom, ako stranou sporu nesúcou dôkazné bremeno, riadne preukázaná. Uvedený právny záver bol opakovane prezentovaný aj v rozhodovacej praxi Krajského súdu v Trenčíne, pričom vybrané rozhodnutia žalovaná predložila v konaní, avšak súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku s nimi žiadnym spôsobom nevyrovnal

a neuviedol prečo sa odklonil od právneho záveru, ktorý v nich bol prezentovaný. Išlo o nasledovné rozhodnutia: Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.08.2014, sp. zn. , Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.05.2014, sp. zn. , Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.03.2014, sp. zn. , Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.01.2012, sp. zn. , Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 16.12.2010, sp. zn. , Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2009, sp. zn. , Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 28.03.2011, sp. zn. .

2.6. Žalobca v konaní nepreukázal a dokonca to ani len netvrdil, že by žalovaná pretočila plynomer resp. jeho počítadlo resp., že by tento plynomer nesprávne zaznamenával odber plynu. Vždy sa len odvolával na skutočnosť, že došlo k porušeniu plomby meradla plynomeru a z tohto dôvodu nemohol vyfakturovať SPP- dodávateľ plynu žalovanej cenu plynu. Žalovaná bola ochotná uhradiť skutočne odobraté množstvo plynu odčítané v spornom období z predmetného plynomeru.

2.7. Postup, na základe ktorého si žalobca vyčíslil výšku škody v konaní, je možné uplatniť až sekundárne, ak sa nepodarí zistiť objektívne a spoľahlivé podklady na jej určenie, pričom žalobcovi nič nebráni tomu, aby presne vyčíslil to, čo nebolo možné vyfakturovať zo strany SPP, teda výšku odplaty za odobratý plyn.

2.8. K Znaleckému posudku žalovaná v konaní uviedla, že v celom rozsahu rozporuje jeho hodnovernosť a hodnovernosť záverov v ňom uvedených. Znalecký posudok bol vyhotovený bez akejkoľvek jej účasti, dokonca bez toho, aby o jeho vyhotovení vedela. Nemala možnosť zasiahnuť do procesu tvorby znaleckého posudku, nebola prítomná pri vykonávaní samotných skúšok, nemala možnosť žiadnym spôsobom vyjadriť sa k jeho obsahu ani k procesu jeho vyhotovovania, dokonca ani možnosť zasiahnuť do výberu osoby, ktorá tento znalecký posudok vyhotovila. Preto mala pochybnosti o nestrannosti znalca.

2.9. Mala zato, že z obsahu Znaleckého posudku vyplýva jediný relevantný záver pre rozhodnutie v tejto veci, a to odpoveď znalca na štvrtú otázku uvedenú v časti III. Záver Znaleckého posudku, kde sa uvádza: „Otázka: Či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii? Odpoveď: Na základe zistených skutočností môžem s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou“. Z tejto odpovede znalca, nie je možné prijať jednoznačný záver o tom, že na predmetnom plynomere bolo vôbec porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - nakoľko formulácia „môžem s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať“ nepochybne nie je jednoznačným stanoviskom a pripúšťa aj možnosť opaku. Zo Znaleckého posudku nevyplýva záver, že plynomer bol nefunkčný, resp. že nesprávne zaznamenával odber plynu, resp. že bol „pretočený“, a preto bol žalobca povinný túto skutočnosť preukázať iným spôsobom.

2.10. Žalovaná ďalej namietala, že na pojednávaní dňa 07.11.2018 bol ako svedok vypočutý O. T., Toho svedka resp. jeho výpoveď v celom rozsahu spochybnila z dôvodu jeho zaujatosti vzhľadom ku skutočnosti, že od 15.04.1994 do 30.06.2013 pracoval u žalobcu a od 01.03.2018 až doteraz je u neho zamestnaný. Jeho zaujatosť možno podporiť aj jeho vyjadrením na pojednávaní, kedy vypovedal, že pred samotným pojednávaním mu zástupkyňa žalobcu poslala mail popisujúci danú vec a zároveň s ním komunikovala. Súd prvej inštancie na svedeckú výpoveď reagoval len v bode 25. rozsudku len jednou vetou konštatoval bez akejkoľvek argumentácie, že jeho výpoveď vyhodnotil ako dôveryhodnú.

2.11. Žalovaná zdôraznila, že je povinná umiestniť plynomer tak, aby bol verejne prístupný, teda nemá možnosť plynomer umiestniť tak, aby mohol účinne zabrániť jeho poškodeniu zo strany tretích osôb. Skutočnosť, že plynomer je verejne prístupný, tak nenastala v dôsledku jej zavinenia. Zásadne odmieta skutočnosť, že by k poškodeniu overovacej značky predmetného plynomeru došlo v dôsledku jej konania.

2.12. Rozpor výkonu práva žalobcom so zásadami poctivého obchodného styku videla predovšetkým v tom, že žalobca sa podanou žalobou domáha škody, ktorej výška výrazne prekračuje akúkoľvek spravodlivo a rozumne očakávateľnú výšku spôsobenej škody. Výška žalobcom požadovanej škody je totiž mnohonásobne vyššia ako hodnota plynu, ktorý žalovaná za obdobne dlhé obdobie odoberá.

Podaná žaloba je preto šikanóznym výkonom práva, nakoľko jeho účelom nie je dosiahnuť náhradu škody, keďže je zrejmé, že požadovaná škoda nemohla v žiadnom prípade vzniknúť (nie je možné spravodlivo očakávať, že by žalobcovi mohla skutočne vzniknúť tak vysoká škoda), ale jej účelom je len poškodiť a potrestať žalovanú zato, že došlo k neoprávnenému odberu plynu, a preto súd nesmie uplatnenému nároku v zmysle Obch. zák. priznať právnu ochranu. 2.13. Ďalej namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje všetky náležitosti vyžadované a , keď v ňom jasne a výstižne nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a najmä ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé, je veľmi strohé a nepostačujúce, kedy sa toto na jednej strane nevysporiadalo s viacerými nosnými námietkami a tvrdeniami žalovanej podporujúcimi zamietnutie žaloby, a na druhej strane len stroho a nekriticky preberá tvrdenia žalobcu bez ich akejkoľvek hlbšej analýzy.

2.14. V ďalšom žalovaná namietala, že prvoinštančný súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou, konkrétne išlo o vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré žalovaná navrhovala v podanom odpore. Súd prvej inštancie však k jeho vykonaniu nepristúpil, a to aj napriek tomu, že závery Znaleckého posudku sú zjavne irelevantné pre rozhodnutie v tejto veci.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.2. Zdôraznil, že vznik škody neodvodzoval automaticky od poškodenej plomby, ako to namieta žalovaná. Vznik škody odvodzoval od skutočnosti, že poškodenie plomby bolo preukázané, toto poškodenie spôsobilo stratu platnosti overenia meradla; k (ne)platnosti overenia meradla a nemožnosti použiť údaje z meradla s poškodenou plombou predložil ako dôkaz aj stanovisko ÚNMS, žalovaná zemný plyn takto poškodeným meradlom odoberala, za odobratý plyn nikomu nezaplatila a spôsobila tak úbytok v majetkovej sfére žalobcu, preto všetkými uvedenými skutočnosťami je zároveň daná príčinná súvislosť medzi poškodenou plombou na meradle a spôsobenou škodou.

3.3. Súd prvej inštancie v rozsudku dostatočne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, keď v odseku 24 považoval za preukázané, že k odberu plynu na odbernom mieste žalovanej v rozhodnom období dochádzalo (= splnený prvý predpoklad neoprávneného odberu podľa o energetike, ďalej aj len „zákon o energetike“ alebo „ZoE“), v odsekoch 25 - 26 považoval za preukázané, že meradlo malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (= splnený druhý predpoklad neoprávneného odberu), v odseku 27 konštatoval, že s prihliadnutím na vykonané dokazovanie (najmä stanovisko ÚNMS, fyzická demonštrácia na makete plynomera, ustanovenia zákona o metrológii) žalobca nemal k dispozícii spoľahlivé a objektívne podklady pre určenie škody, a tak bol na mieste postup výpočtu podľa vyhlášky MH SR č. Tieto závery súdu prvej inštancie dostatočne a presvedčivo reflektujú vykonané dokazovanie a sú logickým vyústením obsahu odsekov č. 1 - 23 rozsudku, t.j. skutočnosti zistené a uvedené v ods. č. 1 - 23 rozsudku sú dostatočným podkladom pre presvedčivé a dostatočné odôvodnenie záverov súdu.

3.4. Postup pri výpočte škody podľa Vyhlášky MH SR č. bol taktiež podrobne ozrejmený vo vyjadrení k odporu zo dňa 27.06.2017. Žalobca presne uviedol, podľa ktorých konkrétnych ustanovení Vyhlášky MH SR č. postupoval, uviedol vstupné údaje, ktoré boli pri výpočte použité a vo Vyhláške v ust. je uvedený aj konkrétny vzorec výpočtu. Žalovaná v odvolaní zbytočne spochybňuje preukázanie výpočtu škody. Tento prístup žalovanej považoval za nenáležitú a účelovú obranu.

3.5. Žalovaná v odvolaní opäť spochybňuje závery uvedené v znaleckom posudku, ako aj osobu znalca. Osočujúce tvrdenia žalovanej na adresu znalca o jeho neobjektívnom a neodbornom postupe pri vypracovaní znaleckého posudku považoval za nenáležitú, účelovú a ničím nepodloženú obranu. Znalec postupoval v plnom súlade so znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Poukázal aj na výpoveď znalca na pojednávaní dňa 07.11.2018, v rámci ktorej jednoznačne ozrejmil svoje závery uvedené v znaleckom posudku a z ktorej je možné prijať jednoznačný záver o tom, že plomba nájdená na plynomeri žalovanej nebola pôvodná (originálna).

3.6. Žalobca tvrdenia o zaujatosti svedka odmietal a označil ich za účelovú a ničím nepodloženú obranu.

3.7. Vyjadrenia Plynárenskej metrológie, s.r.o. v spojitosti s výsluchom znalca Ing. Lešku a svedka p. T. dostatočne preukázali žalobcom tvrdené skutkové okolnosti o porušení plomby na plynomeri.

3.8. Mal za to, že dôkazné bremeno uniesol dostatočne, keď všetky skutkové tvrdenia podporil relevantnými dôkazmi. Na druhej strane si žalovaná povinnosť preukázania svojich tvrdení nesplnila, keď na podporu svojich tvrdení nepredložila žiadne relevantné dôkazy.

3.9. Aktívnu legitimáciu žalobcu považoval za nepochybnú, a súd prvej inštancie ju dostatočne odôvodnil v rozsudku v ods. 29.

3.10. Žalovaná mala plynomer umiestnený v uzamknutej skrinke, od ktorej mala kľúče ona sama. Plynomer nebol umiestnený tak, že by to žalovanú výrazne znevýhodňovalo a vystavovalo ho to nekontrolovateľnému riziku, že niekto jeho plynomer poškodí. Práve naopak, žalovaná si s cieľom zabrániť cudzím osobám v prístupe k meradlu skrinku uzamkla. Navyše, skrinka bola umiestnená za oceľovými mrežami, ktoré žalovaná s najväčšou pravdepodobnosťou mimo prevádzkových hodín tenisovej haly aj zamykala, aby tým eliminovala možný prístup verejnosti k skrinke s plynomerom. Žalobca tento postup akceptoval, nakoľko je v záujme oboch strán, aby k neoprávnenému odberu vôbec nedochádzalo. Tvrdenia žalovanej o tom, že je v nerovnom postavení so žalobcom iba kvôli tomu, že má plynomer umiestnený na verejne prístupnom mieste, sú účelové a neopodstatnené a žiadny rozpor s z uvedeného dôvodu nevidel. Poukazovanie na domnelý rozpor s SR v kontexte rovnosti ľudí v ich právach ( SR), práva vlastniť majetok či práva na podnikanie považoval za absurdné.

3.11. Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že žalovaná právnu povinnosť porušila, keď odoberala plyn meradlom s porušením zabezpečením, čím žalobcovi spôsobila škodu, za ktorú zodpovedá. Správanie žalovanej samo o sebe bolo v rozpore so základnými ustanoveniami Obč. zák. o predchádzaní hroziacim škodám a voči následkom s tým spojeným.

3.12. Rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne reflektuje ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Na pojednávaní dňa 07.11.2018 na podporu argumentácie žalobcu predložil dve Uznesenia Najvyššieho súdu SR, v ktorých Najvyšší súd SR nepochybne potvrdzuje ním prezentovanú argumentáciu v konaní.

3.13. V prvom predloženom Uznesení NS SR, sp. zn. zo dňa 27.10.2009 Najvyšší súd SR už v roku 2009 potvrdil, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberá plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, t.j. k jeho zodpovednosti na základe ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE stačí naplniť dva predpoklady neoprávneného odberu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike (t.j. porušenie zabezpečenia + faktický odber). Týmto rozhodnutím Najvyšší súd SR zároveň potvrdil, že v tomto prípade je zodpovednosť založená na objektívnom princípe, t.j. na preukázanie neoprávneného odberu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE nie je potrebné preukazovať zavinenie odberateľa alebo akejkoľvek inej osoby. Určujúce je iba to, či na odbernom mieste odber nastával a či bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením. Ak sa uvedené dva predpoklady potvrdia, na subjektívne zavinenie kohokoľvek sa neprihliada.

3.14. Správnosť tejto argumentácie Najvyšší súd SR potvrdil aj v Uznesení zo dňa 22.03.2018, č.k. . V ňom v bode č. 19 na str. 8 s odkazom na predošlú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (najmä rozhodnutia sp.zn. , sp.zn , sp.zn , sp.zn ) uviedol, že predpokladmi zodpovednosti za škodu sú v tomto prípade neoprávnený odber plynu (ako protiprávny úkon), odber meradlom s porušeným zabezpečením (ako vznik škody), a tým je zároveň daná aj ich príčinná súvislosť.

3.15. Aj na základe uvedených dvoch uznesení Najvyššieho súdu SR považoval za nesporné, že v predmetnom prípade nemožno s ohľadom na preukázané skutkové okolnosti pochybovať o tom, že na odbernom mieste žalovanej neoprávnený odber skutočne nastal

a súčasne o tom, že žalovaná je povinná nahradiť škodu, ktorá v dôsledku tohto neoprávneného odberu vznikla žalobcovi.

3.16. Až po vydaní napadnutého rozsudku bolo žalobcovi doručené ďalšie Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 29.11.2018, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR nadviazal na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax a doplnil ju o výklad spôsobu výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, keď v bodoch č. 39, 43, 44, 46, 47 a 48 jednoznačne ustálil, že: z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu). Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovanou. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia ZoE predpokladá, t.j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody), nemôže byť údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.

3.17. Vzhľadom na dátum doručenia predmetného uznesenia až v roku 2019 žalobca toto Uznesenie nemohol predložiť už v konaní na prvej inštancii. Toto rozhodnutie len podporuje správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu a je dostatočným podkladom na to, aby odvolací súd v záujme neodklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe jednej z najvyšších súdnych autorít napadnutý rozsudok potvrdil. tohto vyjadrenia. S ohľadom na uvedené mal za to, že prvoinštančný súd sa od ustálenej rozhodovacej praxe neodklonil, ale naopak, rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR dôsledne nasledoval.

3.18. Odôvodnenie rozsudku a vyhodnotenie dôkazov spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti uvedené v ust. . Závery súdu v rozsudku dostatočne a presvedčivo reflektujú vykonané dokazovanie a sú logickým vyústením obsahu odsekov č. 1 - 23 rozsudku, t.j. skutočnosti zistené a uvedené v ods. č. 1 - 23 rozsudku sú dostatočným podkladom pre presvedčivé a dostatočné odôvodnenie záverov súdu v rozsudku. Z rozsudku vyplýva, že starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a bolo pre rozhodnutie veci smerodajné.

3.19. V odôvodnení rozsudku jednoznačne poukázal na vzájomnú súvislosť vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že súd prvej inštancie považoval všetky skutočnosti za preukázané z vykonaného

dokazovania (predovšetkým zo znaleckého posudku, výpovedí znalca a svedka a vyjadrení Plynárenskej metrológie, s.r.o.), mal za to, že výkon ďalšieho znaleckého dokazovania nebol potrebný. V tejto súvislosti poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Zastával názor, že prvoinštančný súd v priebehu konania uvedenú zásadu voľného hodnotenia dôkazov zohľadnil a dostatočne a správne vyhodnotil, že žalobca všetky skutkové tvrdenia riadne preukázal. V tejto súvislosti na našu obranu uvádzame, že pojem dôkazného bremena platný nedefinuje, avšak z základných princípov možno vyvodiť, že stranu zaťažuje bremeno podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi. Dôkazným bremenom je procesné bremeno, na základe ktorého možno v prípade, že stav nie je možné dostatočne zistiť, rozdeliť dôsledky tohto nedostatočného zistenia medzi jednotlivé sporové strany. Vo všeobecnosti teda platí, že každá zo strán je povinná tvrdiť a v prípade sporu dokázať existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech. Žalobca je teda povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá jeho nárok zakladá, a žalovaná je povinná tvrdiť a dokazovať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá žalovaná nárok oslabuje alebo celkom ruší. Pokiaľ strana toto bremeno neunesie a súd si na základe hodnotenia dôkazov nevytvorí dostatočné presvedčenie o skutočnostiach, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty danej normy, bude to mať rovnaké účinky, ako keby strana túto skutočnosť nedokázala vôbec. Žalobca potom v zásade nie je povinný dokazovať také skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá jeho nárok oslabuje alebo ruší. Neunesenie dôkazného bremena by totiž v tomto prípade malo celkom opačný význam než je jeho zmysel - ak by žalobca takéto dôkazné bremeno neuniesol, malo by to stále za následok trvanie jeho nároku a dôvodnosť jeho žaloby. Z priebehu konania a vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca relevantnými dôkazmi preukázal všetky ním tvrdené skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky neoprávneného odberu zemného plynu a tiež nároku na náhradu škody podľa príslušných ustanovená o energetike. Na druhej strane však žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdenia podporili, resp. spochybnili žalobcom uvádzané a preukázané skutočnosti. Žalovaná tak neuniesla bremeno podoprieť svoje skutkové, ale aj právne tvrdenia dôkazmi a jej obrana preto nemohla byť v konaní úspešná.

3.20. Sudcovská koncentrácia konania nebola porušená. Ust. umožňuje uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoky najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Podľa ust. vyplýva, že súd na neskôr predložené prostriedky obrany nemusí prihliadnuť. Rozhodne však z neho nevyplýva, že na ne prihliadať nesmie, resp. že je povinný na neprihliadať. Mal za to, že bolo vecou úvahy prvoinštančného súdu, či predložený dôkaz bude v kontexte možnej koncentrácie konania akceptovať alebo nie. Obrana žalovanej v tomto smere preto nemôže obstáť, nakoľko súdu v ust. stanovuje možnosť na dôkazy neprihliadnuť, nie však povinnosť tak urobiť a je na zvážení sudcu, či v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov ten-ktorý dôkaz bude akceptovať a vykonaná ho alebo nie.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2019 k vyjadreniu žalobcu v plnom rozsahu zotrvala na všetkých vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní. Zdôraznila, že žalobca sa vo vyjadrení nevysporiadal so žiadnou zo žalovanou prezentovaných kľúčových námietok, ktoré odôvodňujú potrebu zamietnutia žaloby vo veci samej. Pokiaľ ide o žalobcom doložené rozhodnutia NS SR, je zrejmé, že ani jeden z týchto rozsudkov nezastáva právny názor, tak ako sa to snaží prezentovať žalobca, že pri poškodení plomby meradla možno automaticky prezumovať škodu - uvedené rozhodnutia

dokladujú len to, že v danom prípade ide pri poškodení plomby meradla o objektívnu zodpovednosť žalovanej, čo však nie je sporné, avšak žalobca už zabúda, že aj v prípade objektívnej zodpovednosti škodcu je stále potrebné preukázať v konaní aj vznik škody.

5. Odvolací súd preskúmajúc obsah odvolania žalovanej uzavrel, že aj napriek skutočnosti, že žalovaná v odvolaní uviedla, že ho podáva voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku, z osahu odvolania vyplýva, že odvolanie voči výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, nebolo podané, v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Len na okraj odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto časti bolo žalovanej vyhovené a preto odvolanie v tejto časti nebola oprávnená podať. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Preto by musel odvolací súd odvolanie v tejto časti podľa odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.

6. Odvolací súd vec preskúmal podľa v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vo výroku vecne správny podľa . O odvolaní žalovanej rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne, v súlade so zásadami v , zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami . Na zdôraznenie správnosti uvádza odvolací súd nasledovné.

8. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa prvá veta . V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

9. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

10. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

11. Z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

12. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalovanej povžoval odvolací súd jej argumentáciu, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa nálezitosti ust. a nie je riadne odôvodnený, súd prvej inštancie nedodržal sudcovskú koncentráciu konania, vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi priznal nárok podľa Vyhlášky č. Ministerstva Hospodárstva SR, a nie podľa stavu plynomeru, že v konaní nebolo dostatočným spôsobom preukázané poškodenie plomby plynomeru, že súd prvej inštancie sa odklonil od právnych záverov iných súdov, vrátane rozhodovacej praxe odvolacieho súdu, a že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný. Uvedené odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

13. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení . Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácií dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bez pochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatuje, že všetky uvedené zákonné náležitosti napadnutý rozsudok spĺňa.

14. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Z uvedeného textu zákona vyplýva, že súd prvej inštancie môže, avšak nemusí na takto včas nepredložené dôkazy prihliadať. Využitie tohto oprávnenia bolo plne na úvahe súdu, preto táto odvolcia námietka žalovanej nebola dôvodná.

15. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so závermi znaleckého posudku ako aj výpoveďou znalca v bode 5. napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná pred súdom prvej inštancie namietala závery znaleckého dokazovania z dôvodov, že nemala možnosť sa k nemu vyjadriť, že nebola prítomná pri vykonávaní skúšok a nemala možnosť zasiahnuť do procesu tvorby znaleckého posudku, ani si vybrať osobu znalca, ani jedna z týchto skutočností nie je rozhodne dôvodom, pre ktorý by súd prvej inštancie bol povinný vykonávať nové znalecké dokazovanie, a to najmä za situácie, keď znalecký posudok vypracoval znalec riadne zapísaný v príslušnom zozname znalcov pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v priebehu konania sa nového znaleckého posudku už ďalej nedomáhala, spochybňovala v teoretickej rovine len nestrannosť znalca, pričom riadnu námietku voči nemu nepodala a pred vyhlásením dokazovania za skončené uviedla, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá.

16. Je potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

17. Zhodne so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 29. napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne legitimovaným.

18. Pokiaľ žalovaná zakladá svoju právnu argumentáciu na ňou predložených predchádzajúcich rozhodnutiach súdov tak okresných ako aj Krajského súdu v Trenčíne rozhodnutých v rozmedzí rokov 2011- 2014, odvolací súd uvádza, že v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.5/2019 vo veciach obchodnoprávnych bolo pod č. 45 zverejnené Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. v zmysle záverov ktorého - pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Skutkový a právny stav uvedenej veci korešponduje so skutkovým a právnym stavom v súdenej veci a je zhodný so závermi súdu prvej inštancie. Na základe tohto rozhodnutia preto došlo k zjednoteniu rozhodovania ako aj k odklonu od predchádzajúcej rozhodovacej praxe jednotlivých súdov. Odvolací súd preto uvádza, že v tomto rozhodnutí sa odklonil od svojej doterajšej rozhodovacej činnosti, pri posúdení predmetnej spornej otázky a zosúladil rozhodovaciu činnosť, ktorá doposiaľ v praxi odvolacích súdov nebola jednotná, s názorom vysloveným v horeuvedenom rozhodnutí NS SR ako dovolacieho súdu.

19. V tejto veci bolo jednoznačne a to znaleckým posudkom, výsluchom znalca ako aj výsluchom svedka O. T. preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu plynu, preto správne súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu škody za obdobie od 10.12.2014 do 29.4.2015 podľa výpočtu stanoveného vyhláškou č. Ministerstva Hospodárstva SR.

20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch o náhrade trov konania, ako aj trov štátu.

21. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie je v žalovanou napadnutej časti vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nebola uviedla pred súdom prvej inštancie a ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalovanou uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia , a v celom rozsahu sa stožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia , v spojení s tak, že žalobcovi, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. . Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).