Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-131-2020.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/131/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Miroslava Šeptáka, v sporovej právnej veci žalobcu: BYP, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 141, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 36 437 263, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, proti žalovanému: Duševták, občianske združenie, so sídlom M.R.Štefánika 336/2, 038 61 Vrútky, IČO: 50 108 961, v konaní o zaplatenie 600 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 4.000 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/101/2018-155 zo dňa 4.9.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného v podaní zo dňa 20.3.2020 v spojení s doplnením odvolania zo dňa 22.6.2020 proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/101/2018-155 zo dňa 4.9.2019 o d m i e t a .
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 9Cb/101/2018-155 zo dňa 4.9.2019 Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 600 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 600 Eur od 10.08.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. okresný súd vzájomnú žalobu žalovaného proti žalobcovi zamietol; výrokom III. okresný súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov celého konania 100 % proti žalovanému, s tým, že o výške trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí uznesením vyššieho súdneho úradníka, a to a to z dôvodov bližšie špecifikovaných v napadnutom rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu (v jeho celom rozsahu) podal odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 20.3.2020 (č.l. 181 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov so zaručeným elektronickým podpisom (ďalej len ,,ZEP“), z dôvodov bližšie rozvedených v podanom odvolaní. Súčasne žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu.
3. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní právnej zástupkyne zo dňa 15.06.2020 (č.l. 202 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov s kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len ,,KEP“).
4. Následne rozsiahlym podaním zo dňa 22.6.2020 (č.l. 213 spisu), doručeným prostredníctvom elektronických prostriedkov so ZEP, žalovaný doplnil svoje odvolanie.
5. K doručenému vyjadreniu žalobcu (č.l. 202 spisu) sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 14.08.2020 (č.l. 287 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov so ZEP.
6. K doručenému doplneniu odvolania žalovaného (č.l. 214 spisu) sa žalobca vyjadril v podaní právnej zástupkyne zo 20.08.2020 (č.l. 318 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov s KEP.
7. K doručeným vyjadreniam žalobcu (č.l. 202 spisu a 317 spisu) sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 16.9.2020 (č.l. 338 spisu, resp. 346 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov so ZEP.
8. K doručenému vyjadreniu žalovaného (č.l. 287 spisu) sa žalobca vyjadril v podaní právnej zástupkyne zo dňa 21.09.2020 (č.l. 465 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov s KEP.
9. Postupom okresného súdu, bolo vyjadrenie žalovaného (č.l. 338 spisu) bolo doručované žalobcovi (č.l. 470 rub spisu).
10. K doručenému vyjadreniu žalobcu (č.l. 465 spisu) sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 13.11.2020 (č.l. 498), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov so ZEP.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario, odvolanie žalovaného v podaní zo dňa 20.3.2020 v spojení s doplnením odvolania zo dňa 22.6.2020 proti rozsudku Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/101/2018-155 zo dňa 4.9.2019, odmietol ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a) CSP.
12. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
13. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
14. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
15. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
16. Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
17. Podľa § 31a ods. 10, zákona o e-Governmente, ak poštovú zásielku s listinným rovnopisom elektronického úradného dokumentu nemožno dodať adresátovi, na účely doručenia podľa osobitných predpisov sa za deň vrátenia poštovej zásielky odosielateľovi považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania.
18. Odvolací súd vo všeobecnosti ďalej uvádza, že aby mohlo dôjsť k vecnému prejednávaniu/ preskúmaniu rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, musia byť splnené viaceré procesné podmienky odvolacieho konania. Jednou z týchto podmienok je včasnosť odvolania, teda jeho podanie v zákonom stanovenej lehote.
19. Z písomného vyhotovenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu č.k. 9Cb/101/2018-155 zo dňa 4.9.2019 nepochybne vyplývalo, že sporové strany, t.j. žalobca a žalovaný, boli okresným súdom náležite poučení o možnosti podania odvolania do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (§ 355 ods. 1 CSP), ktoré poučenie v konečnom dôsledku korešponduje aj so zákonnou úpravou v § 362 ods. 1 veta prvá CSP. V tejto spojitosti odvolací súd dodáva, že odvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Odvolacia lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť
dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty osobne na súde alebo orgánu, ktorý je povinný ho doručiť.
20. Právna fikcia predstavuje právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky ako tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu (KNAPP, V. Teorie práva. Praha : C. H. BECK, 1995, s. 206). Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je teda nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu (dosiahnutie právnej istoty). Aby mohla právna fikcia tento svoj účel naplniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. I. ÚS 119/07, II. ÚS 65/2010, pozri tiež Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 92/01).
21. Z obsahu predloženého spisového materiálu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Cb/101/2018 v spojení s Elektronickým súdnym spisom (ďalej len ,,ESS“) vyplývalo, že okresný súd písomné vyhotovenie rozsudku č.k. 9Cb/101/2018-155 zo dňa 4.9.2019 doručoval stranám konania, t.j. žalobcovi (do rúk jeho zvolenej právnej zástupkyne - § 110 ods. 1 veta prvá CSP) a samotnému žalovanému, čo malo za následok riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Z pripojenej elektronickej doručenky, s uvedením informácie o doručovaní k „9Cb/101/2018-150 rozsudok K:20/10“ a to vo vzťahu k strane konania, teda k žalovanému, nachádzajúcej sa na č.l. 164 rub spisu, v časti informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu sa uvádzalo, že: ,,Vážený používateľ, Správa nebola listine doručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Zásielka bude do 30 dní skratovaná.“ Z vyššie uvedeného teda nepochybne vyplývalo, že odvolaním napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený fikciou do vlastných rúk s poukazom na § 31a ods. 10 zákona o e-Governmente, s dňom doručenia 08.10.2019 (a to na adresu sídla občianskeho združenia, evidovanú v Registri občianskych združení, vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - ďalej len MV SR). Zákonná 15-dňova lehota na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Litovský Mikuláš č.k. 9Cb/101/2018-155 zo dňa 4.9.2019, tak tejto strane sporu potom začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. 09.10.2019 (streda) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 23.11.2019. Pretože tento deň bola streda a pracovný deň, tak 23.11.2019 bol posledným, kedy žalovaný mohol podať včasné odvolanie. „Súdna prax je ustálená vo výklade inej adresy právnickej osoby ako zapísanej v obchodnom registri, pôjde napríklad o prípad, ak sa právnická osoba presťahovala na inú adresu a ešte nestihla vykonať zmenu v obchodnom registri. Za inú adresu sa však nepovažuje bydlisko konateľa právnickej osoby. Písomnosti, ktoré sú určené právnickej osobe sa doručujú pracovníkom oprávneným za ňu písomnosti prijímať, a ak ich niet, tak tomu, kto je za právnickú osobu oprávnený konať. Vždy však na adresu sídla právnickej osoby, nie na adresu bydliska takejto osoby (napr. R 19/1998)“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 553/2017).
22. Žalovaný v podaní zo dňa 20.3.2020 (č.l. 181 spisu) využil možnosť podania odvolania v elektronickej podobe so ZEP, avšak až po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Preto odvolací súd podľa § 386 písm. a) CSP odvolanie žalovaného odmietol ako oneskorene podané.
23. Súčasne odvolací súd, v rámci skúmania včasnosti podaného odvolania, nevyhodnotil ako relevantnú ani argumentáciu žalovaného, na ktorú poukazoval v podanom odvolaní v podaní zo dňa 20.3.2020 (č.l. 181 spisu), najmä bod 9. a bod 10., v rámci ktorej uviedol, že: ,,Pritom sme doručovaciu adresu nášho zástupcu uvádzali na všetkých podaniach, a ak nebolo možné zasielať súdnu poštu do elektronickej schránky, určite ju bolo možné zasielať na udanú adresu na doručovanie a teda nebol dôvod zasielať odrazu súdnu poštu na inú adresu, navyše ak súd vedel, že nie je spôsobilá na doručovanie“. Odvolací súd uvádza, že takto formulované oznámenie podával žalovaný nielenže až v štádiu po vyhlásení rozsudku okresným súdom, ale až v čase, kedy napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť, tak ako odvolací súd uviedol v predchádzajúcom odseku (bod 22. tohto rozhodnutia). Podľa odvolacieho súdu, ak by aj bolo možné s ohľadom na podané odvolanie (v ktorom však absentuje konktétne označenie ako výslovný prejav vôle, adresy na doručenie žalovanému, na ktorú sa má doručovať) považovať skutočnosti v ňom uvádzané za uvedenie inej adresy na doručovanie písomností, než adresy, ktorú má evidovanú v registri občianskych združení, vedenom Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, tak to bolo až v rámci vyvolaného odvolacieho konania, a to v dôsledku podaného odvolania, avšak v čase po doručení rozsudku a uplynutí lehoty na podanie odvolania. I keď krajský súd vníma, že Civilný sporový poriadok bližšie neuvádza, aká má byť forma, či obsah uvedenia inej adresy na doručovanie, z úkonu strany konania musí byť nepochybne zrejmé, že ide o zmenu adresy na doručovanie písomností, ktorá je odlišná od jej adresy evidovanej v príslušnom verejnom registri. Zo spisového materiálu však nevyplývalo, že by žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom, t.j. aj pred vydaním (a doručením) odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu takúto žiadosť o zmenu adresy na doručovanie písomností uviedol. Príkladmo odvolací súd poukazuje na samotné podania žalovaného (č.l. 40 spisu, č.l. 70 spisu), najmä na jeho záhlavová časť, kde ako žalovaný je označený ,,Duševták o.z., M.R. Štefánika 2, 038 61 Vrútky, IČO: 50 108 981. Súčasne odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa § 106 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého ,,ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri“. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia síce vyplýva, že súd doručuje písomnosti stranám na adresu, ktorú si sami zvolia, ak však strana žiadnu ďalšiu adresu (konkrétne a nezameniteľným spôsobom) neuvedie, tak predmetné ustanovenie zavádza koncepciu prísnej objektívnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch, teda registri obyvateľov SR, v živnostenskom registri, v obchodnom registri, či v inom verejnom registri. Inými verejnými registrami podľa § 106 ods. 1 písm. b) CSP sa pritom rozumejú nielen verejné registre spravované štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ale aj verejné registre spravované v iných štátoch. Z uvedeného ďalej vyplýva, že sa nastolila zásada, že každý adresát je zodpovedný za adresu evidovanú v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a je preto povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese, pričom povinnosťou súdu nie je zisťovať inú adresu právnickej osoby. V čase písomného vyhotovovania odvolaním napadnutého rozsudku č.k. 9Cb/101/2018-155 zo dňa 4.9.2019 a jeho následného doručovania žalovanému okresný súd správne vychádzal z aktuálneho výpisu z Registra občianskych združení, vedenom MV SR, kde bolo a aj v súčasnosti (teda k momentu rozhodnutia odvolacieho súdu) je uvedené žalovaného sídlo: M.R.Štefánika 336/2, 038 61 Vrútky, keďže žalovaný inú adresu na doručovanie okresnému súdu neoznámil.
24. Keďže došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného proti napadnutému rozsudku primárne pre zmeškanie odvolacej lehoty, nemal odvolací súd vytvorený priestor pre zaoberanie sa s vecnou správnosťou napadnutého rozsudku, resp. dôvodnosťou podaného odvolania žalovaného v podaní 20.3.2020 (č.l. 181 spisu) v spojení s doplnením odvolania zo dňa 22.6.2020 (č.l. 214 spisu).
25. Len pre úplnosť, primerane a podporne vo vzťahu k svojim záverom odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/113/2019 z 30. januára 2020, v zmysle ktorého „Predmetné závery vyplývajú aj z odbornej literatúry, v ktorej je prezentovaný názor, že adresy uvedené v § 106 C.s.p. je nevyhnutné vnímať ako tzv. povinné doručovacie adresy. Súd bude povinný preveriť skutočný trvalý pobyt žalovaného ako fyzickej osoby a písomnosti v súlade s § 106 doručovať na toto miesto. Na tieto povinné doručovacie adresy je možné doručiť písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia. Prísnosť fikcie doručenia vyjadruje zodpovednosť strany za účinky doručenia. Za danej konštrukcie sa vychádza zo zásady, že pokiaľ strana včas neoznámi súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre doručovanie písomností, a napríklad sa odsťahuje, bude mu na základe zákonnej fikcie doručované na doručovaciu adresu, ktorú má uvedené v konkrétnom verejnom registri. Týmto sa výrazným spôsobom zvyšuje efektivita pri doručovaní súdnych písomností (Kotrecová, A., In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 389). Vo vzťahu k uplatneniu fikcie doručenia zastáva odborná literatúra názor, že fikcia doručenia nastupuje v prípade, ak fyzická osoba, ktorej bola doručená písomnosť, túto neprevzala. V tomto prípade je zrejmé, že k skutočnému doručeniu nedošlo, avšak pre účely príslušného konania sa doručenie finguje. Adresát zásielky, ale ani nikto iný, nie je oprávnený dovolávať sa toho, že zásielka nebola doručená, lebo právna fikcia je silnejšia ako skutočnosť. Podľa ustanovenia § 111 ods. 3 platí, že v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť na adresu uvedenú v § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Civilný sporový poriadok teda vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, alebo nie. Namiesto toho vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržuje, a nastoľuje sa zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov, a že je
preto povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje (Gešková, K. , In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 412).“
26. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností odvolací súd uvádza, že ani z jedného z podaní žalovaného, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to na č.l. 40 spisu, č.l. 70 spisu, č.l. 96 spisu, č.l. 111 spisu, č.l. 181 spisu, nie je zrejmé, že by žalovaný oznámil okresnému súdu inú adresu na doručovanie, ako tú, ktorá je ním uvedená v podaní v odpore a na č.l. 40 spisu, ktorá zodpovedá listinnému dôkazu na č.l. 148 dňa 16.4.2019, v zmysle ktorého Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie registrácií, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, potvrdilo z Výpisu zo zoznamu občianskych združení podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, skutočnosti: 1. Registračné číslo: VVS/1-900/90-47870, 2. Názov: Duševták, 3. Sídlo: M.R.Štefánika 2, 038 61 Vrútky, 4. Právna forma: Združenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub ai.), 5. Identifikačné číslo: 50108981, 6. Dátum vzniku: 22.1.2016. V konečnom dôsledku (ani v odvolaní žalovaný nekonkretizoval a ani neoznačil svoj úkon, alebo podanie, v ktorom označil inú adresu na doručovanie a ani neuviedol túto konkrétnu inú adresu na doručovanie).
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 per analogiam, § 262 ods. 1 CSP. Odmietnutie odvolania vyvolal žalovaný, keď jeho odvolanie bolo vyhodnotené ako oneskorené, preto z procesného hľadiska je zavinenie za skončenie odvolacieho konania na jeho strane a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania vzniknuté na strane žalobcu. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania, v rovine výpočtu, vyčíslenia, priznania konkrétnej sumy náhrady trov a s uvedením, z čoho pozostáva (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré v konaní vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva), rozhodne okresný súd (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.