Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/39/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. H., nar. X.X.XXXX a M. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: I. E., nar. X.X.XXXX, adresa T., V. č. XX, deti rodičov - matka: Mgr. J. H., nar. XX.X.XXXX, adresa T., J. XX, t. č. U., Z. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Juliana Weiszová, so sídlom Dunajská Streda, Jantárová 16, a otec: JUDr. S. H., nar. X.X.XXXX, adresa U., Z. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -421 zo dňa 18.6.2019, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -538 zo dňa 18.6.2020 - výlučne v napadnutej časti výživného (bežného i zročného), včítane závislého výroku o náhrade trov konania, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného a v závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v e c mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletých U. a M. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, výrokom II. zaviazal otca prispievať na výživu mal. U. sumu 200,- Eur mesačne a na výživu mal. M. sumu 200,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 21.4.2017, výrokom III. dlh na zročnom výživnom otcovi mal. detí za obdobie od 1.9.2017 do 21.8.2018 je u mal. M. vo výške 2.529,- Eur a u mal. U. vo výške 2.529,- Eur, ktorý dlh súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100,- Eur na každé dieťa samostatne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi neupravil.

3. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou až 5, , , o rodine ako i a 57 (, ďalej ).

4. Súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že návrhom zo dňa 21.4.2017 sa matka maloletých detí domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Manželstvo s otcom detí uzavreli až po narodení ich detí dňa 9.10.2015, ktoré manželstvo bolo v priebehu predmetného konania rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. - 209 zo dňa 14.5.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.2018. Predmetom daného konania je zverenie mal. detí do starostlivosti jedného z rodičov a určenie výživného na mal. deti pre čas pred rozvodom manželstva t.j. od podania návrhu matky, t.j. od 21.4.2017 až do právoplatného rozsudku o rozvode manželstva 21.8.2018.

5. Podľa prvoinštančného súdu pokiaľ ide o rozhodnutie o forme starostlivosti o maloleté deti: „S návrhom matky na určení (spätne!), ktorému z rodičov majú byť deti zverené, resp. ponechané do starostlivosti, súhlasil aj procesný opatrovník. Je jednoznačne preukázané, že matka sa aj doposiaľ o deti stará sama, a keďže súdom neboli zistené dôvody, pre ktoré by matka nemala v tejto starostlivosti o deti pokračovať, dokáže sa o ne riadne postarať a zabezpečuje ich potreby, vytvára láskavé citové prostredie, súd dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí na ich zverení do výlučnej starostlivosti matke, Preto jej bolo zverené v rozvodovom konaní aj pre čas po rozvode. Súd však pripomína, že rodičia sa musia naučiť opäť vzájomne komunikovať, každé dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od (oboch) rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať.“.

6. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých je matka je zamestnaná, s príjmom v období od mája 2017 do apríla 2018 v priemere 899,86 Eur mesačne. Matka sama vlastní byt od roku 2002, ktorý má záujem predať, v ďalšom jej byte býva jej otec s doživotným právom bývania. Na adrese trvalého pobytu otca maloletých detí vlastnia spoločne dom, každý v jednej polovici. Majú výrazné dlhy, ktoré bude pravdepodobne riešiť predajom svojich pozemkov - ornej pôdy, nadobudnutých dedičstvom po jej starom otcovi. Vlastní osobné vozidlo zn. Dacia Sandero, spoločné vozidlo zn. BMW X6 otec detí bez jej vedomia predal, o čom sa dozvedela dodatočne, keď našla kúpnu zmluvu, zo získanej kúpnej ceny mal otec vyplatiť svoj dlh voči ich susede. Ďalej vlastnia vozidlá zn. BMW typ Z4 a typ 520. Zvýšené výdavky na deti sú v súvislosti s projektom výučby anglického jazyka v škole, čím majú deti vyučovacie hodiny anglického jazyka navyše s anglickými lektormi - na staršieho syna platí 60,- Eur mesačne a na mladšieho syna 150,- Eur mesačne, obaja športujú, mal. U. navštevuje ZUŠ výtvarný odbor so školným 37,50 Eur polročne. K zvýšeným výdavkom na deti matka predložila zmluvy o zabezpečení výučby angličtiny s poplatkom 600,- Eur (mal. U.) a 1.500,- Eur (mal. M.) pre celý školský rok. Mal. U. je podľa potvrdenia Klubu Snipers Bratislava (floorbal) evidovaným členom, zúčastňuje sa tréningov, zápasov ako aj akcií a turnajov organizovaných klubom s tým, že ročný členský príspevok vrátane štartovného na turnajoch a výbavy predstavuje sumu 500,- Eur. Mal. M. podľa potvrdenia Športového klubu Vrakuňa Bratislava (futbal) registrovaným hráčom, pravidelne sa zúčastňujúcim tréningového procesu a majstrovských zápasov s tým, že finančné náklady (klubový príspevok, poplatky za telocvične v zimnom období, štartovné na turnajoch a denný letný tábor) predstavujú 450,- Eur ročne. Mal. M. má predpísané (prvýkrát) okuliare (február t. r.), s výdavkom 99,- Eur, mal. U. platí matka poistenie 35,60 Eur mesačne.

7. K zárobkovým a majetkovým pomerom otca maloletých detí prvoinštančný súd uviedol, že otec vykonáva advokátsku prax (cez spoločnosťou s ručením obmedzeným, so sídlom v Senci) od januára 2009, daňové priznanie za roky 2016 a 2017 nepodal. Podľa lustrácie Sociálnou poisťovňou vykazoval otec príjem ako zamestnanec svojej spoločnosti v roku 2016 vo výške cca 300,- Eur mesačne, za rok 2017 má evidovaný príjem len počas výkonu trestu. Otec vlastní byt v Senci, ktorý prenajíma za 430,- Eur mesačne (zmluva o nájme bytu zo dňa 11.4.2016), nájomné je platené na účet otca. Na svoju advokátsku kanceláriu má otec evidované tri vozidlá, jedno z nich - BMW X6 predal (kúpna zmluva z 19.5.2017) za 10.000,- Eur, bolo platené na leasing a zostatok splátok predstavoval cca 13.000,- Eur, podľa matky malo vozidlo oveľa vyššiu hodnotu, než za ktorú bolo predané (výťahy z internetu - 30.800,-

- 34.000,- Eur), ďalšie dve vozidlá prevzal (plnomocenstvo zo dňa 31.8.2017) jeho švagor, v januári 2018 bolo prepísané - BMW 520d na obchodnú spoločnosť (ALL 4x4, s. r. o. - spoločník a zároveň konateľ spoločnosti je švagor otca - Jozef Horváth), podľa internetovej stránky malo vozidlo hodnotu 17 až 20 tisíc eur, tretie vozidlo - BMW Z4 môže mať hodnotu 26.000,- Eur, je v užívaní otca. Otec v tomto roku absolvoval niekoľko luxusných dovoleniek, o ktorých sa matka dozvedela z fotografií a zo sociálnych sietí

- v januári Thajsko, ďalej Egypt, lyžovačka a Izrael s partnerkou (rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. - 209 zo dňa 14.5.2018 v spojení s rozsudkom súd KS v Trnave sp. zn. - 347 zo dňa 21.1.2019). Na pojednávaniach v dňoch 5.3.2019 a 16.4.2019 otec uviedol, že nie je „narkoman“ a založil do spisu dôkazy: jednak o práceneschopnosti od 11.6.2018 do 2.8.2018, od 7.11.2018 do 14.11.2018, lekárske správy z 21.8.2018, 7.3.2018,prepúšťaciu správu od 7.11.2018 do 13.11.2018, správu o liečbe z drogovej závislosti z 29.11.2018, príjmový doklad z komunity Ľudovitov, potvrdenie z výkonu trestu odňatia slobody, rozúčtovanie pracovnej odmeny z obdobia júl - august 2017 vo výške 53,62 Eur, potvrdenie o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody z 25.9.2017. Následne uviedol, že toho času je ubytovaný v ubytovni na adrese Q. XX, P., za deň uhrádza poplatok 7,- eur

(210,- Eur/mesiac bez stravy). Do T. z P. cestuje raz za 2 týždne z dôvodu účasti na psychoterapickej skupine, cestovné z P. do T. a späť činí 42,- Eur (21,- Eur x 2). Vypomáha mu sestra, ktorá žije v P.. Na pojednávaní ďalej vyhlásil, že advokátske služby už 2,5 roka nevykonáva z dôvodu, že firma je zadlžená, dlh činí 3.200,- Eur, čo podľa neho je prekážkou na jej likvidáciu. Otec je vlastníkom 1-izbového bytu vedený na LV č. XXXX pre kat. územie J., byt je zaťažený záložným právom pre Q. a. s. a je začatý výkon záložného práva, čo otec preukázal listom z 13.11.2018. Jeho pohľadávka voči Q. podľa predloženého listu je vo výške 50. 394,72 Eur. Otec predložil dokument ohľadne zmeny držiteľa mot. vozidla Dacia Sandero, ev. č. BA116ZD, zmluvu zo dňa 14.1.2019 o predaji motorového vozidla BMW, rok výroby 2011 za odpredanú kúpnu cenu 1.100,- Eur, teda snažil sa preukazovať svoju nemajetnosť.

8. Prvoinštančný súd následne po citácii použitých zákonných ustanovení a uvedení teoretických východísk dôvodil rozhodnutie o výživnom už len tým, že: „V súčasnosti majú maloleté deti 14 a 10 rokov, zvýšené výdavky na ich starostlivosť matka má najmä na výučbu cudzieho jazyka a voľnočasové športové aktivity (na mladšie dieťa vyššie). Vzhľadom na vek detí, ich matkou preukázané náklady na odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti otca (ktorý je schopný zabezpečiť si dostatočný riadny a stály, pravidelný príjem - pokiaľ je schopný platiť leasingy na tri hodnotné vozidlá a niekoľkokrát do roka čerpať dovolenku) súd upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti sumou po 200 eur mesačne na každé dieťa. Takéto výživné spolu s prídavkami na deti (keďže matka v súčasnosti vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k deťom sčasti osobnou starostlivosťou a zabezpečením bývania) umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletých. Súd pripomína, že prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí je záujem dieťaťa (tu poukazuje na článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovali k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, k čomu súd upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Rodičia vzájomne nekomunikujú , ba otcovi bol uložený zákaz približovania sa k matke malol detí uznesením tunajšieho súdu sp. zn. - 44 zo dňa 12.09.2017 v spojení s uznesením KS v Trnave sp. zn. - 22 zo dňa 17.01.2018. Výška určeného výživného po 200 eur na každé dieťa je adekvátna k odôvodneným mesačným výdavkom detí a zárobkovým schopnostiam otca detí.“.

9. V ďalšom súd prvej inštancie odôvodňoval rozhodnutie o zročnom výživnom a to tak, že: „Súd vypočítal dlžné výživné za navrhnuté obdobie od 01.09.2017 do 21.08.2018 zohladňujúc dobu, kedy otec bol za svoje protiprávne konania, za trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody, bol zaradený do pracovnej činnosti, netreba však zabúdať, že ide o otca s lukratívnym zamestnaním, ktorý si zavinil sám tento nežiaduci stav. Návrh bol podaný dňa 21.04.2017. Výživné matka detí žiada za obdobie od 01.09.2017 do 21.08.2018 ,teda do právoplatného rozsudku o rozvode manželstva. Súd počiatok obdobia určil jednak s prihliadnutím na začiatok školského roka 2017/2018, kedy sú zvýšené odôvodnené mesačné výdavky. Je pravdou, že matka preukázala, že od podania návrhu otec uhradil spolu 224 eur a to nasledovne: v mesiaci jún 2018 sumu 56 eur na obidve deti, v mesiaci júl 2018 sumu 56 eur na obidve deti, v mesiaci august 2018 sumu 56 eur na obidve deti. Vzhľadom na to, že otec detí bol vo výkone trestu odňatia slobody od 25.05.2017 do 25.09.2017 mal obmedzené zárobkové možnosti, preto upustila požadovať výživné od podania návrhu (21.04.2017). Ďalej napadla vierohodnosť tvrdenia otca detí, ktoré odzneli na pojednávaní dňa 16.04.2019. Predložila súdu list vlastníctva na nehnuteľnosť na byt, ktorý mal otec vo výlučnom vlastníctve LV č. XXXX pre kat. územie J. z 11.03.2019 kedy ešte bol výlučným vlastníkom a zo dňa 18.06.2019 kedy výlučným vlastníkom je už iná osoba S. R.. Matka zdokladovala ,že už byt je predaný, uviedla predpokladanú kúpnu cenu 125 000 eur, matka predložila oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti od Q. banky zo dňa 02.08.2018 kedy výška pohľadávky z úveru k 01.08.2018 bola v sume 35 088,25 eur. Matka predpokladá, že tento úver otec uhradil z nadobudnutej kúpnej ceny za predaj bytu a následne zvyšok si ponechal. A taktiež napadla vierohodnosť výpovede otca ohľadne predaja mot. vozidla BMW X6, ev. č. BL707BH, ktoré podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.05.2017 predal za sumu 10 000 eur. Založila do spisu fotografiu mot. vozidla BMW, ev. č. BL005FY, matka poukazuje, že otec ešte má v držbe uvedené mot. vozidlo a nie je nemajetný. Súd vypočítal výživné za 12 mesiacov x 200 + za 20 dní v mesiaci august 2018. Takto dlh na jedno dieťa je vo výške 2 529 eur. Vzhľadom na to, že otec zavádzal, tvrdil že nemá príjem, dodatočne vyšlo najavo, že má príjem z predaja nehnuteľnosti ako aj z mot. vozidiel zaviazal ho na zaplatenie zročného výživného a

povolil mu dlh uhradiť v mesačných splátkach po 100 eur ,na každé dieťa spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.“.

10. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie zdôvodnil len citáciou a .

11. Dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne a vecne tým, že nakoľko opomenul rozhodnúť o návrhu matky čo do úpravy styku otca s maloletými deťmi, napravil to daným rozsudkom, keď mal preukázané, že matka deťom nebráni stretávať sa s otcom a vzhľadom na vek a vyspelosť detí by nebolo v ich záujme upravovať styk s otcom v určených časových intervaloch.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, výlučne len vo vzťahu k výrokom o výživnom (bežnom i zročnom) podal odvolanie otec maloletých detí, a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal ho vykonať riadne navrhnuté dôkazy.

13. Ako odvolacie dôvody uviedol , , a . Predovšetkým poukázal na to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , a to aj napriek tomu, že sa včas a riadne a dôvodne ospravedlnil. Súd absolútne neprihliadal na to, že na všetkých pojednávaniach bol osobne prítomný a nezúčastnil som sa tohto jediného pojednávania, kedy v deň pojednávania vo veci rozhodol. Považuje za porušenie svojich práv, že súd vydal rozsudok v jeho neprítomnosti, hoci sa riadne, včas a odôvodnene ospravedlnil na pojednávanie a na pojednávaní boli predložené navrhovateľkou nové, nepravdivé dôkazy, ku ktorým sa nemohol vyjadriť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Predmetné rozhodnutie považuje za nejasné a nezrozumiteľné.

14. Ďalej odvolateľ uviedol, že sudkyňa neustále popiera a neprihliada na ním predložené listinné dôkazy, originály úradných dokumentov, zmluvy, osvedčenia o vlastníctve motorových vozidiel, originály bankových dokumentov, listy vlastníctva a podobne, ktoré v spore zdokladoval, a neustále sa prikláňa k ústnym tvrdeniam matky, ktoré pokladá, bez akéhokoľvek relevantného preukázania za hodnoverné dôkazy, na základe ktorých rozhodla vo veci rozsudkom. Takého konanie sudkyne už dlhodobo vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jej nestrannosti a nezaujatosti voči jeho osobe, a to aj s poukázaním na ďalšie vyjadrenia sudkyne voči nemu, kedy sa v konaní sp. zn. o vrátenie daru vyjadrila, „že nadobúdateľ (jeho sestra) má dobrovoľne vrátiť dar nakoľko ona už teraz vie ako to celé je a spor aj tak prehrá“. Predmetný spor bol tiež pridelený pani sudkyni, ktorá rozhoduje aj v tomto konaní. V rozsudku, v časti odôvodnenie pani sudkyňa okrem iného, uvádza v súvislosti s jeho majetkovými pomermi, že „na adrese trvalého pobytu otca maloletých detí, vlastní spoločne s navrhovateľkou rodinný dom, každý v jednej polovici a pritom rozhoduje vec, z ktorej je zrejme, že vlastníkom nehnuteľnosti už nie a celu nehnuteľnosť užíva navrhovateľka s deťmi a partnerom, v tomto konaní to uviedol, ale aj napriek tomu v odôvodnení to uvádza ako jeho majetok. Právna zástupkyňa navrhovateľky okrem toho, že pani sudkyňu oslovuje pani predsedníčka súdu, pár krát ju oslovila tykaním, počas pojednávania dňa 5.3.2019 sa prechádzala po pojednávanej miestnosti s tým, že vyšla aj na chodbu (čo odôvodnila tým, že bola robiť poriadok na chodbe, nakoľko bola niekým rušená) na čo bola sudkyňou upozornená (dôkaz zvukový záznam z pojednávania 5.3.2019). Na predmetnom zvukovom zázname z pojednávania je zachytená aj skutočnosť, že právna zástupkyňa navrhovateľky na výzvu súdu, akú celkovú sumu požaduje ako výživné zaplatiť, to nevedela tuviesť a výpočet výživného osobne musela vyčísliť pani sudkyňa. Tiež má za to, že súd čerpal z nepravdivých dôkazov doložených navrhovateľkou na pojednávaní dňa 18.6.2019 (leasingové splátky) a pre posúdenie dôveryhodnosti predmetného dôkazu, priložil list navrhovateľky, v ktorom táto uvádza, že uhradila leasing za predmetné auto a potrebuje ho súrne predať. Motorové vozidlá boli v jeho výlučnom vlastníctve, a nadobudol ich ešte pred uzavretím manželstva s matkou a nie ako súd v odôvodnení uvádza „podľa informácii matky to boli spoločné vozidlá.“ Vozidlo bolo predané počas spoločného spolužitia a peniaze boli použité na chod domácnosti. Sám nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla ani nehnuteľnosti uvedenej v rozsudku. K vyhláseniu pána R. T., ktoré doložila navrhovateľka ako dôkaz uvádza, že osobu tohto svedka namieta ako nedôveryhodného a zaujatého voči jeho osobe. Advokátsku činnosť nevykonáva, nakoľko bol vyčiarknutý zo zoznamu Slovenskej advokátskej komory, pretože bol Trestným rozkazom uznaný vinným z úmyselného trestného činu, čo nie je zlučiteľné so zápisom v komore.

15. V závere odvolateľ namietal, že súd napriek tomu, že má v konaní doložené vyčíslenie pohľadávky záložného veriteľa Q. banka vo výške 50.394,72 Eur ako aj Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, list vlastníctva, na ktorom je to vyznačené, spolu aj s exekúciou JUDr. Ružarovského, prihliada na matkin predpoklad a vníma skutočnosť, že prišiel o „strechu nad hlavou“, ako úkon na základe, ktorého zarobil peniaze a je to pre neho dôkaz na rozhodnutie vo veci. Súd nepokladal za potrebné sa oboznámiť ani so skutočnosťami súvisiacimi s prevodom nehnuteľnosti, znaleckým posudkom vypracovaným dražobnou spoločnosťou, nedoplatkami viaznucimi k predmetnej nehnuteľnosti, samotnou kúpnou zmluvou a skutočnou výškou kúpnej ceny, ktorá je podstatne nižšia ako matkin predpoklad. Súd napriek jeho žiadosti doposiaľ neskúmal majetkových pomery matky.

16. Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca podala písomne stanovisko, v ktorom uviedla, že v konaní vo veci čo do zverenia mal. detí a úpravy práv a povinností na čas do rozvodu rodičov predložila všetky potrebné podklady, dôkazy, právoplatný rozsudok o rozvode, úprave práv a povinností, tiež aj výške výživného na obe mal. detí, a to po 250,- Eur, tento rozsudok však otec nerešpektoval, naďalej platil resp. platí na obe mal. detí po 28.- Eur, tiež opakovane vysvetľoval, že nemá finančné prostriedky ani na seba, nieto na mal. deti, snažil sa odôvodniť, prečo na deti neplatí. Počas tohto obdobia (takmer 2,5 roka) otec maloletých bol minimálne na 8-10 zahraničných dovolenkách, predáva (prevádza za symbolické sumy) svoje hnuteľné aj nehnuteľné veci, má účet v peňažnom ústave vo Veľkej Británii, lebo sa chce na trvalo odsťahovať zo SR. V tomto mu nechce prekážať, ale požaduje riadne plnenie vyživovacej povinnosti na obe mal. deti. Otec svojím konaním zavádza zároveň aj súd, predkladá podklady, ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce, dávno neaktuálne. Nepravdivé informácie uvádza aj v časti týkajúcich sa motorových vozidiel. Polovicu rodinného domu s pozemkom predal svojej sestre, vraj tiež ako splátku dlhu, pričom vedel, že v tejto veci je podaná žaloba na vrátenie daru. Na byte v J. bolo záložné právo z dôvodu exekučného konania vedeného proti otcovi. K výmazu záložného práva (ukončenie exekučného konania) došlo 16.4.2019 a 23.5.2019 došlo k prevodu vlastníctva bytu a spol. častí a zariadení. Hodnota bytu bola 125.000,- Eur. Z tejto sumy došlo k úhrade dlhu odporcu vo výške 50.394,- Eur, zvyšok si otec ponechal. Mohol bývať aj v tomto byte, aj preto je jeho tvrdenie o bývaní v ubytovni nepravdivé a zavádzajúce. Dokazovanie bolo vykonané dostatočne, nad rámec potreby tohto konania, nakoľko vo veci sa opakovane predložili objektívne podklady na rozhodnutie vo veci. Poznamenáva, že išlo o určenie výšky výživného do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, teda vlastne išlo len o niekoľko mesiacov. Nežiadala výživné na mal. deti vo výške ako v rozvodovej veci, ale dúfala, že otec bude ochotný uzavrieť dohodu ohľadom týchto niekoľkých mesiacov, z toho dôvodu upustila žiadať výživné aj na čas, kým otec mal. bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, z toho dôvodu bola ochotná pristúpiť aj na sumu po 200,-Eur mesačne na dieťa a dúfala, že vec ukončia na jednom pojednávaní. Nestalo sa tak, a otec neustále „doplňoval" dokazovanie, žiadal odročenie pojednávania, avšak keď mal konkrétnu lehotu (opakovanú) na predloženie hodnoverných dôkazov o jeho tvrdeniach, tak tieto v lehote nepredložil, a na pojednávaní predkladal dôkazy, ktoré boli pochybné, ktoré neboli objektívne a vlastne predstavovali jeho nemajetnosť. Očakávala, že k dohode dôjde, preto nenavrhovala konkrétnu sumu, a nieže nevedela, akú chce. Takže aj túto dobrú vôľu otec prekrúca na nevedomosť. Videla, že otec nepredkladá dôkazy o majetnosti, len hovorí o tom, že aký je chudobný. Ona pritom predložila dôkazy o vlastníctve nehnuteľností otca. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol a potvrdil rozsudok ako vecne správny.

17. Procesný opatrovník maloletých vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že matka zabezpečuje mal. deťom kvalitné vzdelanie v základnej škole s výučbou anglického jazyka, zabezpečuje im dennú 100% starostlivosť. Často krát musí sám matke detí finančne vypomôcť, aj keď je sám na dôchodku. Otec maloletých detí na U. a M. finančne neprispieva, aj keď má túto povinnosť stanovenú súdom. Počas pojednávaní, na ktorých sa otec zúčastnil, sa správal chladne a snažil sa dokázať svoju "nemajetnosť". Dokazoval však len to, že svoj majetok prepísal na sebe blízke osoby za smiešne sumy. Motorové vozidlá BMW Z4-kabriolet, BMW 5, BMW 6, ktoré otec buď predal výrazne pod cenu alebo auto zmenilo majiteľa, zostalo v blízkosti otca. Čo sa týka bytu v J., tento chcel otec predať už dávnejšie, o čom svedčí aj pripravovaná kúpnopredajná zmluva zo dňa 28.4.2017. Byt mal v období počas pojednávaní naozaj vedený v exekúcii, avšak dňa 16.4.2019 mu bol vykonaný zápis na Okresnom úrade v Senci o zrušení exekúcie -Z-2264/19 p.v.z. 1331/19 - LV č. XXXX,XXXX,XXXX k. ú. J. a následne bol byt predaný. Financie za predaj, ktoré otec maloletých detí získal si nechal výhradne pre svoje potreby a na maloleté deti finančne neprispieva už vyše 25 mesiacov. Popri funkčnej spoločnosti JUDr. Róbert Papp, advokát s.r.o., IČO: 36861596, sa otec stal novým majiteľom spoločnosti CHALOM a.s., 010 001 Žilina, Horný Vál 8/17, kde vlastní akcie vo výške 25.000,- Eur, a firma vykazuje tržby 909.396,- Eur.

Matka maloletých detí sa vždy chcela s otcom detí rozumne dohodnúť, ale otec maloletých bol sústavne nespokojný. Otec maloletých detí žil a žije v luxuse. Od ľudí blízkych otca maloletých detí má informáciu, že niekoľko krát uskutočnil počas rokov 2017 - 2019 luxusné dovolenky do zahraničia, kupuje si drahé značkové oblečenie a doplnky (luxusné hodinky, najnovší iPhone - mobilný telefón, McBook - drahý PC, drahé dovolenky). V čase pred rozvodom sa matke maloletých často vyhrážal, že keď od neho odíde, bude jej robiť zle a nebude jej prispievať na maloletých synov. S napadnutým rozsudkom súhlasí a žiada ho potvrdiť.

18. Ďalšie podania v odvolacom konaní účastníci do spisu nedoložili.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré zistené boli ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušiť a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo prioritne posúdiť, či súd prvej inštancie dodržal zákonom stanovený procesný postup pre to, aby mohol na pojednávaní dňa 18.6.2019 rozhodnúť vo veci samej, či nerozhodoval vo veci vylúčený sudca a či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre určenie výživného (bežného a zročného) na maloleté deti v rozsahu podľa napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to, že voči výrokom o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, ako i výroku o neupravení styku otca s deťmi, ktoré nie sú závislými odvolanie podané nebolo, je v týchto výrokoch rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane toho dopĺňacieho) právoplatné.

21. Podľa (ďalej len „“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

24. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

25. Citovaný (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy (čl. 46 až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania ( pozri ).

26. Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom

upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

27. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

28. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne ). zabezpečuje toto právo vo vytvorenom zákonnom rámci tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať ( ). Podľa súd síce môže pokračovať v konaní i keď sú účastníci nečinní, avšak na rozdiel od konania sporového ale nečinnosť účastníka konania nemôže bezprostredne ovplyvniť výsledok konania.

29. Odňatím možnosti konať pred súdom a tým potom odňatie práva na spravodlivý proces účastníkovi konania sa podľa ustálenej judikatúry súdov zásadne rozumie taký závadný postup súdu, uplatnením ktorého dochádza k odňatiu tých práv, ktoré účastníkovi platné procesné právo (aktuálne platný , a iné s ním súvisiace právne predpisy) priznáva. K takémuto odňatiu (teda nerešpektovaniu) práv pritom môže dôjsť ako v priebehu konania vedúceho k vydaniu určitého rozhodnutia súdu, tak i samotným vydaním rozhodnutia (pokiaľ samozrejme takémuto rozhodnutiu možno vytýkať nerešpektovanie konkrétneho procesného práva účastníka zaručeného mu procesným poriadkom). Jedným zo základných procesných práv účastníka vyplývajúcim dokonca zo základného zákona štátu je i právo na prejednanie každej veci účastníka v jeho prítomnosti spolu s poskytnutím mu možnosti vyjadriť sa aj k navrhovaným dôkazom, možnosti navrhovať dôkazy a napokon i možnosti vyjadrovať sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Platné procesné právo síce zakotvuje aj prostriedky umožňujúce postup v konaní (jeho spriechodnenie) i v prípadoch tzv. obštrukčných postupov účastníka (teda pri vyhýbaní sa účastníka súdnemu konaniu), využitiu týchto prostriedkov však musí predchádzať starostlivé a dostatočne podrobné zisťovanie, či v konkrétnej veci ide práve o takýto prípad. Nemôže byť potom žiadnej pochybnosti o tom, že postupom odnímajúcim účastníkovi reálnu možnosť konať pred súdom je nielen nepredvolanie účastníka na pojednávanie, ale i vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníka napriek tomu, že ten požiadal o odročenie pojednávania a súdu poskytol i podklady nasvedčujúce tomu, že pre odročenie pojednávania je dôležitý dôvod. Súd pritom o návrhu na odročenie pojednávania musí rozhodnúť, ukladá mu to . Súd pritom môže posúdiť návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný a následne procesne postupuje podľa . Pokiaľ súd posúdi návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, musí bez zbytočného odkladu, t.j. hneď o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla. Súd o svojom rozhodnutí podľa upovedomí stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla na telefónne číslo alebo elektronickú adresu, ktorú je povinná uviesť v návrhu na odročenie pojednávania.

30. Práve o taký prípad šlo i v prejednávanej veci.

31. Z obsahu spisu bolo zistené, že súd prvej inštancie určil na prejednanie veci tiež pojednávanie na deň 18.6.2019. Súd prvej inštancie vec na uvedenom pojednávaní prejednal bez otca maloletých detí, za prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka, na ktorom pojednávaní v neprítomnosti otca vykonal dokazovanie matkou predloženými listinnými dokladmi, konkrétne fotografiami, ktoré mali vyvrátiť tvrdenia otca o nepojazdnosti motorového vozidla zn. BMW Z4 ŠPZ: BL 005 FY, kúpnou zmluvou o predaji tohto vozidla otcom, výpisom z príslušného listu vlastníctva, z ktorého vyplýva, že otec medzičasom predal byt v Senci, ktorý mal v osobnom vlastníctve, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti hypotekárneho úveru z 2.8.2018, výsluchom matky maloletých a vo veci meritórne rozhodol. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca, keď považoval jeho neúčasť na pojednávaní síce za písomne ospravedlnenú z dôvodu práceneschopnosti od 17.6.2019, ale vzhľadom na to, že konanie sa vedie od roku 2017 a otec maloletých detí bol opakovane vo veci vypočutý, súd mu neodoberie právo na spravodlivý proces, ak pojednávanie neodročí, navyše ak pripojená lekárska správa k ospravedlneniu je zatiaľ so súdom nezistenou diagnózou (choroba x). Otec pritom súčasne požiadal o odročenie pojednávania, o ktorom návrhu (t.j. na odročenie pojednávania), ktoré zrejme vzhľadom na konštatované v predchádzajúcej vete považoval za nedôvodné, súd prvej inštancie nerozhodol, čím nedodržal postup podľa (t. j. ak mal za to, že dôvod na odročenie pojednávania daný nie je, mal upovedomiť o tom bezodkladne účastníka konania a umožniť mu tak dostaviť sa). Súd prvej inštancie tým vykonal pojednávanie dňa 18.6.2019 v neprítomnosti otca, pričom na tomto pojednávaní nielenže vykonal dokazovanie listinami predloženými matkou, s ktorými sa tak otec nemohol oboznámiť a zaujať k ním stanovisko, ale tiež vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol vo veci samej rozsudkom. Preto pokiaľ prvoinštančný súd nedodržal postup podľa a rozhodnutie o zamietnutí návrhu účastníka na odročenie pojednávania bezprostredne neoznámil tomuto účastníkovi (možné to bolo, pretože otec doručil súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania v deň predchádzajúci jeho konania o 17.14 hod, čo by bezprostredne v nasledujúci deň v ranných hodinách, keďže pojednávanie bolo určené na 13.00 hod., po oznámení mu súdom zamietnutie takéhoto návrhu, odvolateľovi umožnilo sa naň dostaviť), čím otcovi zmaril možnosť na pojednávanie sa dostaviť a zúčastniť sa dokazovania na ňom vykonanom, s právom vyjadriť sa k nemu, prípadne doplnením dokladu o práceneschopnosti potvrdením od lekára, či sa pojednávania vzhľadom na konkrétne ochorenie vôbec môže zúčastniť, nemal splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci, z čoho potom nepochybne vyplýva jeho predčasnosť a rovnako i jeho prekvapivosť.

32. V zmysle odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

33. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona, zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okrem iných je i existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Medzi čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces patrí okrem iných aj právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci. V danom prípade tým, že súd prvej inštancie nedodržal zákonný postup spôsobom popísaným v odseku 29., došlo k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces v podobe porušenia práva na prístup k súdu a spravodlivé prejednanie veci za účasti účastníka s možnosťou navrhovať dôkazy. Takýto intenzívny zásah do práva na spravodlivý proces, vzhľadom na jeho povahu a intenzitu, nie je možné v odvolacom konaní napraviť.

34. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

35. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

36. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

37. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

38. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

39. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. , ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR ).

40. Založením rozhodnutia o bežnom výživnom na maloleté deti len na tom, že: „V súčasnosti majú maloleté deti 14 a 10 rokov, zvýšené výdavky na ich starostlivosť matka má najmä na výučbu cudzieho jazyka a voľnočasové športové aktivity (na mladšie dieťa vyššie). Vzhľadom na vek detí, ich matkou preukázané náklady na odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti otca (ktorý je schopný zabezpečiť si dostatočný riadny a stály, pravidelný príjem - pokiaľ je schopný platiť leasingy na tri hodnotné vozidlá a niekoľkokrát do roka čerpať dovolenku) súd upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti sumou po 200 eur mesačne na každé dieťa. Takéto výživné spolu s prídavkami na deti (keďže matka v súčasnosti vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k deťom sčasti osobnou starostlivosťou a zabezpečením bývania) umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletých.“, postráda riadne odôvodnenie, stáva sa arbitrárnym a nepreskúmateľným odvolacím súdom, bez potreby ďalšieho komentára.

41. Nepreskúmateľné, miestami zmätočné bolo tiež odôvodnenie zročného výživného, v ktorej časti sa súd prvej inštancie nezrozumiteľne vracia i k bežnému výživnému. Súd konštatuje, že matka žiadala určiť výživné od 1.9.2017, i keď návrh na začatie konania podala 21.4.2017, keď súd počiatok obdobia určil i s prihliadnutím na začiatok školského roka 2017/2018, kedy sú zvýšené odôvodnené mesačné výdavky. Podľa napadnutého rozsudku súd určil výživné od 21.4.2017, prečo práve od uvedeného dátumu zrozumiteľne z odôvodnenia nevyplýva. Nezrozumiteľný je aj popis výpočtu zročného výživného, v ktorej časti odôvodnenia súd uvádza, že: „Je pravdou, že matka preukázala, že od podania návrhu otec uhradil spolu 224 eur a to nasledovne: v mesiaci jún 2018 sumu 56 eur na obidve deti, v mesiaci júl 2018 sumu 56 eur na obidve deti, v mesiaci august 2018 sumu 56 eur na obidve deti. Vzhľadom

na to, že otec detí bol vo výkone trestu odňatia slobody od 25.05.2017 do 25.09.2017 mal obmedzené zárobkové možnosti, preto upustila požadovať výživné od podania návrhu (21.04.2017). Súd vypočítal výživné za 12 mesiacov x 200 + za 20 dní v mesiaci august 2018. Takto dlh na jedno dieťa je vo výške 2 529 eur.“. Z citovaného odôvodnenia, ani pri najlepšej snahe nie je možné porozumieť, ako súd dospel k práve k uvedenému zročnému výživnému na dieťa.

42. V danom prípade tak došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) i k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

43. Odvolací súd potom z dôvodu viacerých porušení práva na spravodlivý proces musel rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch výživného, včítane závisleho výroku o náhrade trov konania s použitím ustanovenia zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

44. Vzhľadom na vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd pre ďalší postup v konaní považoval za účelné vyjadriť sa i k použitému odvolaciemu dôvodu otca podľa , t.j. že rozhodoval zaujatý sudca.

45. Pri posudzovaní opodstatnenosti tejto námietky otca vychádzal odvolací súd z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni odvolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti odvolania v zmysle uvedeného posúdiť túto otázku samostatne (viď R 59/1997).

46. Za vylúčeného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci možno považovať len sudcu, ktorý má pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní zakladajúci odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti ( ). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti ( ).

47. Účelom uvedeného ustanovenia zákona ( ) je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Tomu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu k veci alebo jeho osobného vzťahu k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec a preto vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia vo veci. Môže ísť o prípady, v ktorých je sudca priamo zainteresovaný na výsledku sporu (napr. je stranou sporu), prípadne má na tomto výsledku nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník, teraz už interverient) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom.

48. Nezávislosť, nestrannosť a odbornosť (kvalifikácia) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a sledujú význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil Európsky súd pre ľudské práva aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov - uplatňuje sa tu teória zdania nezaujatosti. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu

nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti alebo necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti alebo nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

49. Vychádzajúc zo znenia zhora citovaného ustanovenia zákona ( ), v prejednávanej veci potom dôvod vylúčenia namietanej sudkyne z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci mohol založiť len taký preukázaný pomer sudkyne k veci, resp. k niektorej strane sporu alebo k ich zástupcom, pre ktorý by napriek všetkej snahe a i záujmu sudkyne o prejednanie veci nestranne a v súlade so zákonom mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti. Pretože z rámca prípustných dôvodov vylúčenia sudcu zákon výslovne vyňal okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, aj povinnosť odvolacieho súdu posúdiť vylúčenie či nevylúčenie vec prejednávajúcej sudkyne v danej veci je tu len vtedy, ak sú za príčinu pochybností o jej nezaujatosti považované aj iné okolnosti než tie vymedzené v ustanovení . Vo vzťahu k takýmto iným okolnostiam (teda k pomeru sudcu či už k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní veci), že zákonom kvalifikovaný pomer sudcu (vedúci k vylúčeniu), teda pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní veci musí byť bezpečne zistený.

50. Otec v odvolaní tvrdí, že sudkyňa vec prejednávajúca je podľa neho známou právnej zástupkyne matky, ktorá sudkyni počas konania aj zatykala, ktorú skutočnosť už otec ďalej nekonkretizuje (koľkokrát, kedy a pod.), ani nepreukazuje, pričom tykanie samo o sebe, bez ďalšieho relevantného, nie je dôvod na vylúčenie. Ak by vzťah medzi právnou zástupkyňou matky a sudkyňou bol takého charakteru, ktorý by mal za následok subjektívnu zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne, bolo jej zákonnou povinnosťou oznámiť svoju zaujatosť, čo sudkyňa neurobila, preto otcom tvrdené zatykanie sudkyni právnou zástupkyňou matky na vylúčenie sudkyne nestačí. V ostatnom namietanom ide už len o nesúhlas otca s procesný postupom sudkyne v predmetnom konaní, ako i v inom súdnom konaní prejednávanom na súde prvej inštancie tou istou sudkyňou, v ktorom rodičia vystupujú ako strany sporu, ktoré nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu ( )

51. Odvolací súd potom uzatvára, že odvolací dôvod podľa , že vo veci rozhodoval vylúčený sudca otcom nebol uplatnený dôvodne.

52. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne uskutočniť prvoinštančné konanie, umožniť účastníkom zúčastniť sa súdneho pojednávania, navrhnúť alebo predložiť dôkazy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Až následne môže súd vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s odôvodniť a to vynaložením väčšej námahy tak, aby z neho bolo zrejmé akým spôsobom premietol rozsiahlo popísané teoretické východiska (ods. 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku) na zistený skutkový stav, keď samotné odôvodnenie rozhodnutia je v porovnaní s popísanou teóriou veľmi stručné (zhrnuté len do jedného odseku odôvodnenia s troma vetami), žiadne relevantné okolnosti ani zaoberanie sa s námietkami a argumentmi a návrhmi účastníkov pre vec podstatné nevyplývajú.

53. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( ). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ). Podľa štvrtej časti ( až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č.