Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/400/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Sandry Veľkej v spore žalobkyne: V.É. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XX, A., zastúpená JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 12.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 20. marca 2019, č. k. -105

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody zo všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ust. . V podstatnom tvrdila, že žalovaný ako vlastník budov na O. XX a A. XX v A. neodstránil havarijný stav zadných stien týchto objektov, že tým znemožnil žalobkyni ako vlastníčke susedných nehnuteľností na O. XX v A., využívať časť dvora (vymedzeného ako „plocha C“) na prenajímanie 4 parkovacích miest tretím osobám a že v dôsledku toho žalovanej ušiel v období od 18.2.2015 do 17.2.2017 zisk, náhradu za ktorý si ktorý si žalobou uplatnila.

2. Prvoinštančný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku mal za preukázaný havarijný stav fasády objektov vo vlastníctve žalovaného v časti tvoriacej hranicu s nehnuteľnosťami žalobkyne v rozhodnom čase. Zistil v tejto spojitosti tiež, že k oprave nehnuteľností žalovaného došlo až na jeseň roku 2017. Ohliadkou na mieste samom prvoinštančný súd ďalej zistil, že „...za vstupnou bránou z A. ulice č. XX sa vo dvore nachádza rozbitý chodník, rozbitá asfaltová plocha“, a že „...po vstupe na pravej strane sa nachádza nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne, po ľavej strane sa nachádza zadná strana nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Podľa konštatovania súdu prvej inštancie v čase ohliadky „...bolo viditeľné, že omietka na dome vo vlastníctve žalovaného bola opravená a vo dvore parkovali motorové vozidlá“. Súd prvej inštancie na podklade ohliadky skutkovo ustálil tiež, že „dvor má šírku 4,35 m“ a že v čase ohliadky žalobkyňa parkovacie miesta v dvore tretím osobám neprenajímala, a to i napriek tomu, že podľa jeho zistenia o prenájom parkovacej plochy v priebehu rokov 2015 a 2016 formálne prejavili záujem H. V., F. F., M. I. a spoločnosti BAL - INVEST s.r.o., KUSTA s.r.o. a BIG KEBAB s.r.o.

3. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. a a , , v znení neskorších zmien a doplnkov a na ich základe, v nadväznosti na už zmienené skutkové závery, uzavrel, že podmienky pre vznik zodpovednosti

žalovaného za škodu v danom prípade neboli splnené. V úvahách vedúcich k tomuto záveru sa súd prvej inštancie ťažiskovo zaoberal otázkou vzniku škody ako takej. Vo všeobecnosti v tomto smere vysvetlil, že ušlý zisk predstavuje stratu „...konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Z toho s judikatórnou oporou v závere formulovanom v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. marca 2017 v procesných súvislostiach vyvodil, že pre úspešnosť žaloby smerujúcej k náhrade ušlého zisku musí žalobca preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno bezpečne usudzovať, že pri bežnom chode vecí by dosiahol zisk v určitej výške. Žalobkyňa však podľa súdu prvej inštancie pravdepodobnosť dosiahnutia zisku nebyť protiprávneho konania žalovaného dostatočne nepreukázala. V prvom rade preto, že obmedzený priestor v dvornej časti podľa jeho posúdenia neumožňoval prenajímanie 4 parkovacích miest. Skonštatoval v tejto spojitosti, že podľa STN č. 73 6110 má pozdĺžne parkovacie dosahovať rozmer minimálne 2,20 x 6,50m. Z toho vyvodil jednak, že projektant Ing. E. O. nesprávne uvažoval o dĺžke parkovacieho miesta len 6,00 m a jednak, že pri šírke dvora 4,35m v ňom nebol dostatočný priestor na prejazd popri uvažovaných parkovacích miestach. Nedostatky žalobkyňou predloženého projektu súd prvej inštancie pripisoval skutočnosti, že projektant Ing. E. O. nemal autorizáciu na projektovanie inžinierskych stavieb. Pochybnosť o dosiahnutí výnosu z prenajímania parkovacích miest pri bežnom chode okolností súd prvej inštancie vzhliadol aj v skutočnosti, že po oprave fasády žalovaným (09/2017) prakticky až do času tváromiestnej ohliadky (10/2018) žalobkyňa parkovacie miesta neprenajímala. Prvoinštančný súd v tejto spojitosti skonštatoval, že žalobkyňa „...nevykonala potrebné úpravy a rekonštrukciu priestorov (podľa vyjadrenia žalobkyne) tak, aby mohla parkovacie miesta prenajať a podľa jej vyjadrenia ich ani neprenajala“. Podľa jeho záveru „...žalobkyňa nepreukázala, že by pri bežnom chode vecí časť dvora ako parkovisko prenajímala, ba ani rok po odpadnutí prekážky, ktorá jej podľa jej vyjadrenia bránila v prenajímaní parkoviska, ani len nezačala s rekonštrukciou dvora...“ Napokon súd prvej inštancie nemal za preukázané, aby žalobkyni ušiel zisk tiež preto, že nedošlo k objektivizovaniu nákladov spojených s prípadným prenajímaním parkovacích plôch. Prvoinštančný súd v tomto zmysle vysvetlil, že ušlý zisk „...predstavuje rozdiel medzi výnosmi a nákladmi na istú hospodársku činnosť, avšak žalobkyňa súdu neuviedla, aké predpokladané náklady napr. na údržbu parkoviska by mala...“

4. Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie tiež o trovách konania tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal s použitím ust. , s odôvodnením, že v súvislosti s bránením práva v spore mu žiadne trovy nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe vyhovie. Žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila predovšetkým so záverom súdu prvej inštancie, že obmedzený priestor neumožňoval využívať dvornú časť nehnuteľností na parkovanie podľa jej predstáv a zdôraznila, že o možnosti využívať dvor na parkovanie svedčí už len fakt, že niekoľko motorových vozidiel parkovalo vo dvore aj v čase ohliadky vykonanej súdom prvej inštancie. Podľa odvolateľky nie je významné len, akú dĺžku parkovacích miest naprojektoval Ing. E. O., ale aj fakt, že v skutočnosti je k dispozícii rezerva ďalších 7m, ktorá sa dala použiť na predĺženie toho-ktorého z parkovacích miest. Navyše podľa jej názoru, ak by aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že priestorové pomery neumožňovali vytvorenie 4 parkovacích miest, nič mu nebránilo zredukovať ich. Žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila ani s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní bežného chodu okolností pripisoval význam skutočnosti, že ani po oprave fasády žalobkyňa parkovacie priestory neprenajímala. Odvolateľka v tejto spojitosti v odvolaní poukázala na to, že v rozhodnom čase mala nedostatok prostriedkov na stavebné úpravy, a preto bola odkázaná na príjem z prenajímania parkovacích miest. Dodala, že prenajímaniu parkovacích miest stav chodníka a asfaltovej plochy nijak nebránil. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania a na prítomnosť právnych vád napadnutého rozsudku, žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) a h) Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vecne nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil po skutkovej i právnej stránke; preto odvolanie žalobkyne z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.11.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust.

8. Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre založenie všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené štyri podmienky a síce, popri existencii ujmy (prvá podmienka) musí existovať zavinené (druhá podmienka) porušenie právnej povinnosti (tretia podmienka) ako príčina vzniku danej ujmy (štvrtá podmienka). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri jeho formovaní sa súd prvej inštancie vysporiadal s celým radom skutkových a právnych otázok, z ktorých viaceré sa z tohto zodpovednostného konštruktu vymykajú. Zjavne len niektoré z nich boli v jeho myšlienkových pochodoch nosné v tom význame, že buď priamo alebo sprostredkovane vplývali na jeho kľúčové závery. Preto aj napriek tomu, že žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu istý rozsah otázok, odvolací súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia obmedzil len na tie z nich, ktoré majú z jeho pohľadu pre vec zásadný význam. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na to, že Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok formuloval (tiež) záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ (napr. , ). V inom rozhodnutí ( ) ústavný súd obdobne uviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému..“ Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver, formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

10. Podľa posúdenia odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie v okolnostiach prípadu celkom opodstatnené pochybnosti o tom, či pravidelný beh vecí podľa tvrdenia žalobkyne, zodpovedá skutočnosti. I podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňou prezentované fakty, predovšetkým však záujem tretích osôb o parkovaciu plochu a faktická možnosť využívať na tento účel dvornú časť jej nehnuteľností, umožňovali záver len o väčšej alebo menšej pravdepodobnosti, že k prenajímaniu parkovacích miest by mohlo v rozhodnom čase dôjsť; bezpochyby však neposkytuje skutkový podklad pre záver o bezpečnom preukázaní tejto skutkovej varianty, vo význame istoty, že nebyť závadného stavu fasády na objektoch žalovaného, žalobkyňa by dvor určite využívala na komerčné prenajímanie parkovacích miest (por. napr. uznesenie NS SR, sp. zn. z 28. apríla 2010). Odvolací súd zdôrazňuje, že pre záver o vzniku škody nepostačuje, že poškodenému mohol zisk hypoteticky újsť. Škodový prvok musí v konkrétnych súvislostiach preukázateľne zasiahnuť do priebehu deja objektívne už vedúceho k určitému zisku. Obvykle významné pre vymedzenie nároku na náhradu ušlého zisku preto býva napríklad tvrdenie o konkrétnych zmluvných vzťahoch, ktoré mal poškodený v rozhodnom čase dojednané, alebo o pravidelne sa opakujúcich obchodných príležitostiach, o ktoré v istom období poškodený prišiel. Žalobkyňa však netvrdí, aby pred protiprávnym zásahom zo strany žalovaného bola ohľadom parkovacích miest v právnom vzťahu s treťou osobou a neprezentuje ani, aby prenajímanie parkovacích plôch patrilo medzi jej bežné obchodné aktivity. Čo je nemenej podstatné a neušlo to ani

primeranej pozornosti prvoinštančného súdu, žalobkyňa ani po odpadnutí prekážky, pre ktorú tvrdí, že nemohla parkovacie plochy prenajímať, dvor na tento účel nevyužívala. Žalobkyňa sama prezentuje, že potrebu prenajímať parkovacie plochy mala práve a len v rozhodnom čase. Z toho je nanajvýš zrejmé, že v okolnostiach prípadu prenajímanie parkovacích plôch žalobkyňou rozhodne nemožno považovať za štandardný chod udalostí, a preto sa o to viac v spore nebolo možné zaobísť bez preukázania, že nebyť škodového pôsobenia žalovaného, by k tomu v rozhodnom čase s určitosťou došlo. Žalobkyňa však dôkaz umožňujúci jednoznačný skutkový záver o to, že žalovaný zasiahol do priebehu deja vedúceho k určitému zisku nepredložila, a preto nemožno inak ako uzavrieť, že zisk v jej myšlienkovom konštrukte mal len hypotetický charakter.

11. Nakoľko žalobkyňa ani v odvolacom konaní nespochybnila kľúčový úsudok súdu prvej inštancie o nepreukázaní vzniku škody, odvolací súd uzavrel, že už len z tohto dôvodu je potrebné považovať záver prvoinštančného súdu o nenaplnení zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, za správny. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny s použitím ust. , a to v napadnutom zamietavom výroku i v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v procesnom úspechu žalovaného v spore.

12. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

13. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní neúspešní. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).