Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-39-2018.pdf
PDF · 146.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: K. Š., nar. XX.X.XXXX, žalobcu v 2. rade: A. Š., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Z.. Ľ.. Š.K. Č..XX, F. Z. B., právne zastúpených: HODOR advokátska kancelária, s.r.o., Vrátna 40, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47240849, zastúpenú JUDr. Radoslav Hodor, konateľ, advokát, za účasti: 1/ Š. V., X. Č. Ľ. XXXX/X, XXX XX F. Z. B., 2/ D.. T. V., O. XXX/XXX, XXX XX F. Z. B., 3/ D.. P. B., O. XXX/ XXX, XXX XX F. Z. B., 4/ D.. Š. B., O. XXX/XXX, XXX XX F. Z. B., 5/ Ľ. B., I. XX, XXX XX F. Z. B., 6/ D.. T.. L. A., O. XX, XXX XX F. Z. B., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/012080 zo dňa 28.03.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal 11. 5. 2018 na Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku všeobecnú správnu žalobu zo dňa 11. 5. 2018 na preskúmanie rozhodnutia žalovaného - Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP 2-2018/0 1 2080 z 28. 3. 2018, ktorým ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Mesta F. Z. B. č. XXXX/XXXX z 23. 9. 2017.
2. Žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle ust. § 191 písm. c), v spojení s ust. § 191 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku zrušil označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 3. 2018 č. OU-KE-OVBP 2-2018/012080 vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
I. Administratívne konanie
3. Mesto F. Z. B., ako príslušný stavebný úrad, vydal dňa 23.10.2017, pod. č. 1294/2017 v konaní o vydanie územného rozhodnutia a staveného konania rozhodnutie o žiadosti stavebníkov: Š. V., X. Č. Ľ. XXXX/X, F. Z. B. a manž. D.. T. V., O.Á. XXX/XXX, F. Z. B., za účasti ďalších účastníkov konania.
4. V predmetnej veci tak na základe žiadosti stavebníkov z 28. 8. 2017, doručenej stavebnému úradu dňa 28. 8. 2018 bolo vydané rozhodnutie o stavebnom povolení č.j. 1294/2017 zo dňa 23.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 4. 2018, Z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného katastrom nehnuteľností Košice okolie pre katastrálne územie F. Z. B. vyplýva, že stavebníci Š. V. a manželka T. F. V. sú podielovými vlastníkmi parcely č. XX/X v rozsahu každý v jednej polovici.
5. Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonom stanovenej lehote odvolali: K. Š. a manž. A. Š., obaja bytom Z.. Ľ.. Š. Č.. XX, F. Z. B. (ďalej len „odvolatelia“).
6. Žalovaný Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ako miestne a vecne príslušný orgán štátnej správy v sídle kraja aj pre úsek stavebného poriadku, podľa § 4 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní: K. Š. a manž. A. Š.D., obaja bytom Z.. Ľ.. Š. Č.. XX, F. Z. B., proti rozhodnutiu stavebného úradu, mesta F. Z. B., č.j. XXXX/XXXX zo dňa 23.10.2017, ktorým bolo podľa ust. §§ 39, 39a a § 66 stavebného zákona povolená v spojenom územnom a stavebnom konaní stavba „Rodinný dom" pare. č. XX/X v k.ú. F. Z. B., pre stavebníkov: Š. V., X. Č. Ľ. XXXX/X, F. Z. B. a manž. D.. T. V., O. XXX/XXX, F. Z. B., na základe vykonaného odvolacieho konania, podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie stavebného úradu - Mesta F. Z. B., č.j. XXXX/XXXX zo dňa 23.10.2017 potvrdil a odvolanie žalobcu proti tomuto odmietol.
7. V odôvodnení sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, jeho skutkovými i právnymi závermi a poukázal na § 66 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
8. Žalovaný uviedol, že preskúmaním predloženého spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku náležite zistil skutkový a právny stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, určil záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Žiadosť o stavebné povolenie stavebný úrad preskúmal v súlade s § 37, § 62 a § 63 stavebného zákona v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním a uzavrel, že uskutočnením stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a dokumentácia zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. V konaní boli predložené kladné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, ktorých podmienky pre ďalší postup stavebný úrad zapracoval do svojho rozhodnutia.
9. Žalovaný v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností zistil, že správny orgán postupoval a konal a rozhodol zákonne. Vo svojom rozhodnutí žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcov, ktorí predovšetkým poukázali na umiestnenie stavby, ktoré podľa ich názoru nie je v súlade s platným územným plánom mesta, ktorý povoľuje výstavbu dvoch podlaží so zastavanosťou parciel 40 %. Uviedli, že celková výmera parciel vlastníkov D.. P. B. a Ing. Š.T. B., pred darovaním parcely č. XX/X bola 818 m2 a spĺňala podmienky zastavanosti daného územia, podľa územného plánu. Parcela stavebníkov č. XX/X, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, bola odčlenená (darovaná) od súboru parciel vo vlastníctve Ing. P. B. a D.. Š. B.. Podľa ich názoru, na parc. č. XX/X v ich vlastníctve je postavený rodinný dom s výmerou 282 m2 a parcela s parc. č. XX/X má murovaný altánok a dvor o výmere 110 m2 a na parc. č. XX/X zeleň a záhrada a nachádza sa tam murovaný prístrešok nezakreslený v katastrálnej mape. Preto na uvedenej parcele po oddelení - darovaním parcely č. XX/X, už zastavané parcely nespĺňajú podmienky územného plánu so 40 % zastavanosťou. K námietke týkajúcej sa územného plánu žalovaný uviedol, že preskúmal platný územný plán mesta F. Z. B. a nezistil rozpor budúcej stavby s príslušným platným územným plánom mesta. Konštatoval, že lokalita kde má byť umiestnený rodinný dom, nevyžaduje, podľa grafickej časti územného plánu ako aj jeho záväznej časti, dodržanie stavebnej čiary od ulice, a reagoval tak na to, čo odvolatelia namietali vo svojom odvolaní, keď pri svojom tvrdení vychádzali len z jestvujúcej zástavby v danej lokalite. Uviedol, že vychádzajúc z rozlohy rodinného domu stavebníkov (110, 06 m2) a pozemku na ktorom sa má uskutočniť stavba (426 m2), je dodržaný koeficient zastavanosti (0,4), ktorý je daný pre dané územie v územnom pláne. Zároveň pre dané územie je daná
výstavba dvoch podlaží, ktoré aj navrhovaná stavba spĺňa, keďže sa jedná o dvojpodlažný rodinný dom. Na základe uvedeného mal za to, že umiestenie stavby rodinného domu v danom území nebude v rozpore s platným územným plánom mesta. K odvolacej námietke žalobcov vo veci zastavanosti iného pozemku uviedol, že v danom prípade bolo stavebným úradom riešené umiestnenie stavby na parc. č. XX/X a namietaný koeficient zastavanosti, odvolateľom pre inú nehnuteľnosť, nebolo možné riešiť v posudzovanom konaní. K odvolacej námietke že v danom prípade bolo stavebným úradom vedené spojené územné a stavebné konanie uviedol, že zo samotného napadnutého rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že preskúmal žiadosť stavebníkov o stavebné povolenie z hľadísk uvedených v ustanoveniach § 37, § 62 a § 63 stavebného zákona a skonštatoval, že stavba rodinného domu je navrhnutá v súlade so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou mesta a ďalšími zákonnými požiadavkami a pretože ide o jednoduchú stavbu plánovanú stavebníkmi, ktorá je v súlade s územným plánom mesta, sú splnené aj podmienky spojenia územného a stavebného konania v zmysle stavebného zákona. K námietke vo veci neprizvania dotknutých orgánov v konaní ako aj vlastníka pozemku pare. č. XXXX uviedol žalovaný, že uvedená stavba s parcelným číslom XXXX patrí mestu F. Z. B., ktorým aj bolo vydané samotné stavebné povolenie, ako príslušným stavebným úradom, ktorý z doterajšej činnosti vlastník parcely mal vedomosť o výstavbe. Čo sa týka námietky zhoršených svetelných pomerov, ktoré žalobca namietal, poukázal na odstupy povolenej stavby a stavby žalobcov vo vzdialenosti viac ako 7 metrov, pre ktorý s námietku nepovažoval za dôvodnú. K námietke nezasielania písomností dotknutým orgánom uviedol, že príslušné stanoviská, vyjadrenia dotknutých orgánov, boli stavebníkmi predložené spolu so žiadosťou o stavebné povolenie, pred konaním. Nezasielanie písomností dotknutých orgánov, ktoré predložili svoje stanoviská, vyjadrenia, na základe nejakej žiadosti stavebníkmi a projektovej dokumentácie sú obsahom spisu, a ich nezaslanie všetkým účastníkom nie je závažným dôvodom na vrátenie veci stavebnému úradu na nové konanie.
II. Správna žaloba
10. Správnou žalobou sa žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti označenému rozhodnutiu žalovaného orgánu verejnej správy, ktorá ako nezákonné žiadal zrušiť a vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie.
11. V žalobnej námietke žalobcu týkajúcej umiestnenia stavby, v prvom rade žalobca namietal: „v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby, vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, požiadavky vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov (§ 39a ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.).“ Konštatoval, že územné konanie predchádza stavebnému konaniu a jeho právoplatné skončenie tvorí podmienku sine qua non pre stavebné konanie a prebieha pred stavebným konaním alebo najneskôr spolu so stavebným konaním v rámci spojeného územného a stavebného konania za splnenia podmienok a namietal: „neboli splnené podmienky na spojenie územného a stavebného konania podľa citovaného zákonného ustanovenia, pretože nejde o jednoduchú stavbu alebo jej prístavbu a nadstavbu, u ktorej by boli podmienky umiestnenia stavby jednoznačné. Umiestnenie predmetného RD na parc. č. XX/X nevyplýva z územného plánu zóny, a Územný plán považuje zónu kde sa realizuje výstavba za oddychovo- relaxačnú. Umiestnením do tejto zóny bude RD neoprávnene zasahovať do užívacích práv žalobcu, najmä tienením vzhľadom na uvažovanú výšku 8,3m. Na viac výstavba RD pokiaľ sa týka veľkosti stavebnej parcely a jej odstupu od susedných parciel jednoznačne označiť ako stiesnené. Na to žalobca upozornil už prvostupňový orgán, ktorý spojil územné a stavebné konanie a ak žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil, obidva orgány verejnej správy postupovali v rozpore s cit. ust.§ 39a ods. 4 Stavebného zákona“.
12. Žalobca ako vo svojom odvolaní, i v správnej žalobe namietal, že darovaním t.j. odčlenením parcely XX/X od parc. XX/X a najmä parc. č. XX/X, na ktorej je už postavený RD rodičov jedného zo stavebníkov, prestáva parcela č. XX/X spĺňať maximálne % zastavanosti vzhľadom na jej výmeru a výmeru RD stojacom na nej. Na tejto parcele mohla byť pred oddelením /darovaním/ zastavaná plocha 327,2 m2, avšak darovaním parcely číslo XX/X, už parcely č. XX/X T. XX/X o celkovej výmere 392 m2 vlastníkov Ing.
B.T.I. P. a Ing. B. Q. nespĺňajú podmienku územného plánu zo 40%nou zastavanosťou. Pri takejto "novej" výmere parcely podľa žalobcu je možná maximálna zastavanosť 156,8 m2, pričom ich samotný dom má 282 m2 a k tomu je potrebné pripočítať aj výmeru altánu. Nesúhlasil so žalovaným, ktorý uviedol, že vo veci zastavanosti iného pozemku v danom prípade bolo stavebným úradom riešené umiestnenie stavby na parc. č. XX/X a namietanie koeficientu zastavanosti, odvolateľom pre inú nehnuteľnosť, nebolo možné riešiť stavebným úradom v konaní, ktoré viedol. Podľa žalobcu posudzovaný pozemok s uvažovanou stavbou RD splní % zastavanosti iba za cenu, že susedná parcela, na ktorej už stojí iný RD, ju stratí a namietal, že parcela č. XX/X nie je vo vzťahu k parcele XX/X inou nehnuteľnosťou vo vzťahu k posúdeniu % zastavanosti, pretože pri posudzovaní % zastavanosti tejto parcely č. XX/X bola braná do úvahy nesprávne len výmera parc. č. XX/X. Uviedol, že na danom území sú parcely orientované v smere východ západ a parcely žalobcu XX/X, XX/X, XX/X, XX/X susedia po celej južnej strane s parcelami dotknutými stavebným povolením XX/X, XX/X, XX/X a skoro po celej hranici pozemku je realizovaná zástavba a aj pri dodržaní sedemmetrovej odstupovej vzdialenosti od už zrealizovanej stavby pri danom pozemku a projektu novostavby na parcele č. XX/X s výškou 8,23 m a už realizovaných stavieb - prístrešok na hranici pozemku je zjavné, že svetlo technické pomery v RD žalobcu budú negatívne ovplyvnené, a to nad prípustnú mieru, čo pokladal za zásah do jeho práv a oprávnených záujmov a namietal, že s jeho odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal dostatočne.
13. Nesúhlasil so žalovaným, že vychádzajúc z rozlohy budúceho rodinného domu (110,06 m2 - berie sa zastavaná plocha na pozemku) a pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba (426 m2) nevyplýva nedodržanie koeficientu zastavanosti (0,4). (0.4 koeficient zastavanosti čiže 40 % a že z uvedeného vyplýva, že na pozemku je možné uskutočniť stavbu požadovaných rozmerov a výstavba dvoch podlaží rodinného domu a bude tak dodržaný koeficient zastavanosti. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 44/2007-72 zo dňa 20. 06. 2007, ktorý je takmer v identickej právnej veci. Ten v označenom rozhodnutí vyjadril názor, že postup správnych orgánov, ktorí koeficient zastavanosti posudzovali len vo vzťahu k tzv. stavebným pozemkom, teda pare. č. X a X, konštatujúc, že regulatívy územného plánu zóny boli zachované a zároveň si nevšímajúc novovzniknutú parcelu X o výmere 149 metrov2, nebol v súlade so zákonom, lebo to predstavuje plochu takmer bezprostredne zastavanú domom súpisné č. X, preto stavebný úrad podľa mienky označeného súdu mal posudzovať dodržanie stanoveného indexu zastavanosti spoločne s pozemkom X, ako aj s rodinným domom súpisné č. X. Súd sa v posudzovanej stotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaným aplikovaný výklad zákona v súvislosti s dodržaním územného plánu by mohol viesť k účelovému deleniu pozemkov v súvislosti so zriaďovaním nových stavieb. Tak by sa stavebný úrad dostal do pozície bezmocného pozorovateľa neschopného reálne dohliadať nad dodržiavaním územného plánu. Z uvedených dôvodov bol v posudzovanej veci Krajský súd v Bratislave toho názoru, že žalovaný v naznačenom smere vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo bol následok nedostatočne zistenie skutkového stavu spočívajúce v tom, že index zastavanosti nebol preskúmaný. Žalovaný namietal nedodržanie uličnej čiary a zásah do jeho práv zhoršenými podmienkami svetelnosti spôsobené umiestnením stavby, tienením i do záhrady žalobcov vzdialenej asi 10 m od povolenej stavby.
III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a replika žalobcu
14. Vo vyjadrení žalovaný 27.9.2018 uviedol, že podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), stavebný úrad spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri danej tzv. jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, lebo podmienky jej umiestnenia sú jednoznačné vzhľadom na pomery v území; podľa tohto ustanovenia pri ostatných stavbách tak stavebný úrad urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Pre vyššie uvedené to umožňovalo stavebnému úradu spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním do jedného konania, ktorého výsledkom je vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad postupoval v tomto prípade tak, pretože sa jedná o jednoduchú stavbu (§ 139b ods. 1 stavebného zákona). Ďalej k námietke žalobcu uviedol žalovaný, že v danom prípade bolo stavebným úradom vedené spojené územné a stavebné konanie aj z hľadiska uvedených v ust. § 37, § 62, § 63 stavebného zákona a skonštatoval, že stavba rodinného domu je navrhnutá v súlade so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou mesta a ďalšími zákonnými požiadavkami. Uviedol tiež, že podľa už vyššie uvedeného ust. § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona, jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie atď, preto dôvodne stavebný úrad spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním, ako to vyplýva z ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona. V danom prípade
pri jednoduchej stavbe vychádzajúc z jej rozmerových pomerov rodinného domu manželov V. podľa žalovaného nevyplýva, že ich stavba prekročí vyššie uvedený rozmer, ktorý pripadá pre jednoduché stavby a ktorý podlieha spojenému územnému a stavebnému konaniu.
15. K námietke týkajúcej sa územného plánu žalovaný uviedol, že preskúmal platný územný plán mesta Moldavy nad Bodvou a nezistil rozpor budúcej stavby s príslušným platným územným plánom mesta. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí uviedol, že sú mu dobre známe pomery staveniska a z uvedenej námietky v odvolaní žalobcu nevyplývalo, že by žalobca namietol vedenie spojeného územného a stavebného konania, lebo ust. § 37 stavebného zákona pojednáva o podkladoch na vydanie územného rozhodnutia a žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s vyššie uvedenou námietkou podľa jej obsahu ako už uviedol. Naviac lokalita, podľa žalovaného nevyžaduje, podľa grafickej časti územného plánu, ako aj jeho záväznej časti, dodržanie stavebnej čiary od ulice a konštatoval, že uvedenú skutočnosť odvolatelia namietali už vo svojom odvolaní, no pri svojom tvrdení vychádzali len z jestvujúcej zástavby v danej lokalite. Preto žalovaný zhrnul: „vychádzajúc z rozlohy budúceho rodinného domu (110,06 m2 - berie sa zastavaná plocha na pozemku) a pozemku na ktorom sa má uskutočniť stavba má (426 m2). nevyplýva nedodržanie koeficientu zastavanosti (0.4). (0.4 koeficient zastavanosti čiže 40 percent, 426 m2-40 perc. je 255,6 m2) z uvedeného vyplýva, že na pozemku je možné uskutočniť stavbu do rozlohy 255,6 m2. Zároveň pre dané územie je daná výstavba dvoch podlaží, ktoré aj navrhovaná stavba spĺňa. Keďže sa jedná o dvojpodlažný rodinný dom. Čo sa týka stavby altánku, tá podlieha ohláseniu stavebného úradu a je rozmerovo ohraničená. Ohlásením stavebný úrad môže povoliť len drobnú stavbu do 25m2.“ Lokalita nevyžaduje, podľa grafickej časti územného plánu ako aj jeho záväznej časti, dodržanie stavebnej čiary od ulice a zároveň územný plán určuje len podlažnosť domov a nestanovuje ich výšku. Podľa žalovaného na základe uvedeného umiestenie stavby rodinného domu v danom území, nebude v rozpore s platným územným plánom mesta a bude dodržaný koeficient zastavanosti ako aj podlažnosť domu.
16. Vo veci tienenia susedných stavieb žalovaný uviedol, že stavebný úrad sa takouto skutočnosťou zaoberá len ak nie sú dodržané odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami podľa Vyhlášky MŽP SR. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a jedná sa o tienenie obytných priestorov v dome, avšak v posudzovanej veci je stavba o vzdialenosti viac ako 7 m od domu žalobcov, v skutočnosti 10 m.
17. V replike žalobca 19. 11. 2018 zopakoval že, v danom prípade odčlenením parcely XX/X od parc. XX/X a najmä parc. č. XX/X na ktorej je už postavený RD rodičov jedného zo stavebníkov a parcela č. XX/X prestala spĺňať maximálnu 40% zastavanosť vzhľadom na jej výmeru a výmeru RD stojacom na nej. Došlo tak nie len k porušeniu Územného plánu, ale aj k podstatnej zmene podmienok umiestnenia. Podľa názoru žalobcu práve "účelové" vytvorenie par. č. XX/X odčlenením od pôvodnej parc. č. XX/ X, na ktorej je už postavený RD, malo byť dôvodom na územné konanie, v ktorom by sa zisťovalo, či stavbu stavebníkov je možné umiestniť na túto parcelu (XX/X), ktorá sa tak nachádza bezprostredne za už stojacím RD na parc. XX/X a ich dom - stavebníkov sa tak bude nachádzať mimo existujúcej "radovej" zástavby. Prvostupňový a ani druhostupňový orgán však tejto dôležitej skutočnosti nevenovali žiadnu pozornosť.
18. Opakovane nesúhlasil so žalovaným, že vychádzajúc z rozlohy budúceho rodinného domu (110,06 m2 - berie sa zastavaná plocha na pozemku) a pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba (426 m2) nevyplýva nedodržanie koeficientu zastavanosti (0,4). 0.4 koeficient zastavanosti čiže 40 % a že z uvedeného vyplýva, že na pozemku je možné uskutočniť stavbu požadovaných rozmerov a výstavba dvoch podlaží rodinného domu a bude tak dodržaný koeficient zastavanosti. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/44/2007-72 zo dňa 20. 06. 2007. Z uvedených dôvodov bol v posudzovanej veci Krajský súd v Bratislave toho názoru, že žalovaný v naznačenom smere vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo bol za následok nedostatočne zistenie skutkového stavu spočívajúce v tom, že index zastavanosti nebol preskúmaný. Žalobca dodal, že účelom koeficientu zastavanosti je zabezpečiť to, aby pozemky boli stavbami zastavané v maximálne prípustnom (určenom) rozsahu, ktorý je stanovený práve koeficientom zastavanosti, aby po realizácii výstavby zostala na pozemku dostatočná voľná, t.j. nezastavaná plocha. Je len samozrejmé, že aby mal koeficient zastavanosti zmysel, musí byť pomer zastavanej a nezastavanej časti pozemku, t.j. koeficient zastavanosti zostať zachovaný aj do budúcna, a to bez ohľadu
na susedné pozemky a novú výstavbu na nich. Stavebný úrad preto nemôže posudzovať dodržanie koeficientu zastavanosti pri novej výstavbe bez toho, aby neskúmal dodržanie, resp. zachovanie koeficientu zastavanosti pri susedných pozemkoch, resp. parcelách vytvorených odčlenením od už zastavaných susedných pozemkoch. Správny orgán vec nesprávne právne posúdil a výsledkom preskúmavaného stavu je, že pozemok parc. č. XX/X, na ktorej je postavený RD o výmere 261 m2 po odčlenení časti jeho nezastavanej plochy pre novovzniknutú parc. č. XX/X nemá v súčasnosti koeficient zastavanosti 40%, ale 83% a došlo prekročeniu prípustného koeficientu zastavanosti.
IV. Hodnotenie a názor správneho súdu
19. Správny súd konajúc o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku, zákona č. 162/2015 Z. z, v rozsahu podľa v žalobe uvedených žalobných dôvodov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby, ktorou sa namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP) a v právnej konfrontácii obsahu správnej žaloby s obsahom argumentácie žalovaného orgánu verejnej správy a obsahu jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.
20. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. 11 ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007. sp.zn. 6Sžo 98/2008, sp.zn. 1Sžo 33/2008, sp.zn. 2Sžo 5/2009, či sp.zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
21. Zásadne nie je úlohou správneho (krajského) súdu, aby zisťoval alebo ustaľoval skutkový stav, či nanovo vyhodnocoval dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou naopak je posúdiť okrem iného to, či správca dane., resp. žalovaný, postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Práve pri tomto prieskume do popredia často vystupuje, a tak je tomu i v tomto prípade, právna otázka dôkazného bremena a teda tvrdenia či domnienky je povinný žalobca preukazovať.
22. Podľa ust. § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa ust. § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Podľa ust. § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 37 zák.č 50/1976 Z.z.(1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny ani urbanistická štúdia, obstará stavebný úrad iné podklady v rozsahu nevyhnutnom pre územné rozhodnutie, napríklad územnú prognózu, územnoplánovacie podklady, skutočnosti zistené vlastným prieskumom a pri miestnom zisťovaní.(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.(3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky.
Podľa § 38 Ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
Podľa § 38a S územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie využitia územia.
Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.z. stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
Podľa § 61 (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.(2) Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.(3) Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
(6) Stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.
Podľa § 62 (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.(2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko- ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava.(3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.(4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 63 dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na posúdenie
postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.
Podľa § 64 (1) S orgánmi štátnej správy a s účastníkmi, ktorých stanoviská a vyjadrenia k dokumentácii predloženej pri stavebnom konaní sa opatrili pred jeho začatím, obmedzí stavebný úrad prerokovanie žiadosti podľa miery, v akej sa ich požiadavky splnili.
Podľa § 65 So stavebným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania 4c) potrebné na uskutočnenie stavby. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a. - 4a) Napríklad vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 297/1994 Z.z. o stavebnotechnických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení vyhlášky č. 349/1998 Z.z..
Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.z. stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
Podľa ust. § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona, jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie.
23. Žalobou včas podanou na správny súd žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného
- Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky o preskúmanie rozhodnutia č. OU-KE- OVBP 2-2018/0 1 2080 z 28. 3. 2018. Správny súd zistil z obsahu administratívneho spisu tieto významné skutočnosti podstatné pre posúdenie správnosti a zákonnosti skutkových a právnych záverov napadnutých rozhodnutí.
24. Žalobné námietky žalobcu možno zhrnúť takto: Správny súd v prvom rade poukazuje na Územný plán mesta F. Z. B., ktorý stanovil možnú 40 % zastavanosť územnej plochy. Žalovaný správne vychádzal zo záveru, že rozhodnutie stavebného úradu vychádzalo z faktu, že podmienka zastavanosti (0,4) pre vydanie územného rozhodnutia bola dodržaná, ak bola stavba umiestnená a povolená na parcele XX/X, ktorá mala výmeru (426 m2) a na ktorej bola umiestnená a povolená stavba budúceho rodinného domu stavebníkov v určenej ploche 110,06 m2. Správny súd konštatuje, že žalobná námietka žalobcu, poukazujúca na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, i stavebného úradu z titulu nedodržania 40 % zastavanosť územnej plochy, nie je dôvodná.
25. Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Z.z. stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Podľa ust. § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona, jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie.
26. Správny súd tak konštatuje, že spojiť konania územné a stavebné bolo možné, lebo v posudzovanej veci ide o napadnuté rozhodnutie, upravujúce umiestnenie a povolenie jednoduchej stavby do 300 m2 v zmysle ust. § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Stavebný úrad spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním, ktoré je možné v prípade jednoduchej stavby podľa ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona. Podmienka pre spojenie oboch konaní v dôsledku rozmerových pomerov povolenej výstavby z titulu dodržania zastavanosti územnej plochy rodinného domu o výmere 110,06m2 na parcele XX/X o celkovej výmere 426m2 bola splnená, lebo zákon predpokladá, že o malú stavbu ide u stavieb do 300 m2. K tomu, že žalobca namietal nedodržanie koeficientu zastavanosti pre inú nehnuteľnosť, konkrétne parcelu XX/X, tvrdiac, že rozloha parcely XX/X sa znížila z pôvodných 818m2 odčlenením jej časti darovaním pre stavebníkov a teraz má na 392 m2 a na nej stojaci rodinný dom v rozlohe 282 m2 už nerešpektuje 40% zastavanosť upravenú územným plánom, správny súd dodáva,
že žalobca nedôvodne tvrdil, že pri povoľovaní umiestnenia a výstavby rodinného domu napadnutými rozhodnutiami mala byť vzatá na zreteľ aj podmienka zastavanosti na parcele XX/X, na ktorej stojaci rodinný dom v rozlohe /282m2/, ktorá nie je vydaním napadnutých rozhodnutí dotknutá, lebo nepreukázal naplnenie tohto tvrdenia. Za nesprávny pokladá súd názor žalobcu, že podmienky zastavanosti iných parciel mali vydaním napadnutých rozhodnutí vzaté do úvahy pre zastavanosť na parcele XX/X, ak žalobca namietal, že sa zhustila výstavba a obmedzila sa svetelnosť rodinného domu žalobcov a tak došlo k zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov, čo však nevyplýva z Vyhlášky MŽP SR. 532/2002 Z.z., pre stavebný úrad ako povinnosť. Podľa správneho súdu pokiaľ ide o výhrady žalobcu týkajúcich sa odstupov 7m od existujúcej susednej stavby, tieto boli dodržané. Preto žalovaný správne mal za to, že stavebný úrad nebol povinný prihliadať na namietané výhrady žalobcov v stavebnom konaní a ani žalovaný v odvolacom konaní dôvodne na tieto neprihliadal, ak žalobcovia tvrdili, že vydané rozhodnutie nerešpektovalo podmienky svetlo-technických pomerov v rodinnom dome žalobcu, ktoré budú zhoršené a budú negatívne ovplyvňovať kvalitu jeho RD. Stavebným úradom riešené umiestnenie stavby na parc. č. XX/X a umiestnený rodinný dom stavebníkov nevyžaduje, podľa grafickej časti územného plánu, ako aj jeho záväznej časti, dodržanie stavebnej čiary od ulice a námietka, že nebola dodržaná stavebná čiara ulice a vydanie územného rozhodnutia v spojení so stavebným povolením nie je v rozpore so zákonom.
27. V označenom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 44/2007-72 zo dňa 20. 06. 2007 tento vyjadril názor, že postup správnych orgánov, ktorí koeficient zastavanosti posudzovali len vo vzťahu k tzv. stavebným pozemkom, teda parc. č. X a X, konštatujúc, že regulatívy územného plánu zóny boli zachované a zároveň si nevšímajúc novovzniknutú parcelu X o výmere 149 metrov2, nebol v súlade so zákonom, lebo to predstavuje plochu takmer bezprostredne zastavanú domom súpisné č. X, preto stavebný úrad podľa mienky označeného súdu mal posudzovať dodržanie stanoveného indexu zastavanosti spoločne s pozemkom X, ako aj s rodinným domom súpisné č. X. Súd sa v posudzovanej stotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaným aplikovaný výklad zákona v súvislosti s dodržaním územného plánu by mohol viesť k účelovému deleniu pozemkov v súvislosti so zriaďovaním nových stavieb, kedy by sa stavebný úrad dostal do pozície bezmocného pozorovateľa neschopného reálne dohliadať nad dodržiavaním územného plánu.
28. Správny súd poukazuje na fakt, že označené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 44/2007-72 zo dňa 20. 06. 2007 bolo v konaní o kasačnej sťažnosti zrušené a napokon nie je záväzným ani pre posudzovanie právnych otázok v tomto súdnom preskúmavacom konaní.
29. Významným aj podľa správneho súdu je, že v súvislosti s výstavbou je zastavanosť dodržaná napadnutými rozhodnutiami z pohľadu súčtu zastavanej plochy a posudzuje plocha povolenej výstavby v rozlohe 110,06m2, na celkovej ploche a parcele XX/X o výmere 426m2. Existujúca plocha na parcele XX/ X zastavaná 282 m2 na 392m2 napriek tomu neovplyvnila zastavanosť územia v rozpore s podmienkami územného plánu mesta. Správny súd sa tak stotožňuje so záverom, že žalovaný dôvodne potvrdil aj v tejto otázke závery stavebného úradu. Aj správny súd sa stotožňuje so záverom, že žalobca môže namietať, ale musí preukázať zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, preto správny súd poukazuje na to, že žalobca nedôvodne namietal v administratívnom konaní a nedôvodne nesúhlasil s realitou a s charakterom stavieb, a pozemky určené na využitie v tomto smere.
30. Správny súd konštatuje, že žalobná námietka týkajúca sa kvalifikácie ostatných stavieb nie je relevantná. Prihliadnuc na zistenia z miestnych ohliadok o nehnuteľnostiach mohol správca vychádzať z týchto zistení a na ich základe žalobca, v správnej žalobe namietal nedôvodne aj podľa správneho súdu postup a rozhodnutia oboch správnych orgánov, ktorý je tak zákonný a správny, smerujúci k záveru o zákonnosti napadnutých rozhodnutí.
31. Správny súd konštatuje, že návrhy, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, boli predmetom posúdenia a správne orgány tieto tvrdenia žalobcu hodnotili ako nedôvodné. Správny súd konštatuje, že správna úvaha patrí správnemu orgánu a s jej obsahom sa správny súd stotožňuje. Ďalšie dopĺňanie už zisteného už nemôže byť chápané ako obrana žalobcu a realita, ktorú možno vidieť vo svetle jeho dôkazov z hľadiska účelu a ochrany jeho záujmov žalobcu.
32. Ďalší účastníci konania, ako to vyplýva z administratívneho spisu žalovaného a súdneho spisu, boli účastníkmi administratívneho konania vo veci žiadosti stavebníkov - a v predmetnej veci, konanie im bolo oznámené, rovnako tak bolo zároveň oznámené aj ústne pojednávanie a miestne zisťovanie.
Správny orgán zároveň poučil účastníkov stavebného konania, že svoje námietky a pripomienky majú právo uplatniť v lehote najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by zúčastnené osoby namietali postup správneho orgánu alebo potrebu ochrany ich práv.
33. Tento fakt namietali len žalobcovia, a to neúspešne, s odkazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale i stavebného úradu. K správnemu konaniu doručenými písomnosťami a dokumentom namietal žalobca, ktorý tvrdil, že konanie stavebného úradu vo veci vydania územného a stavebného povolenia pre stavebníkov je porušením ich práv, ako bolo konštatované aj v správnej žalobe. Podľa správneho súdu však voči postupu stavebného úradu nemožno namietať, ak sa s námietkami vysporiadal, hoci im nevyhovel, ak žalobcovia navrhovali preskúmať a posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného i postupu a rozhodnutia stavebného úradu.
34. Ďalší účastníci konania sa nevyjadrili k žalobe, ani zaslaným dokumentom tohto preskúmavacieho konania a oznámili súdu po poučení, že v zmysle § 32 SSP sa vzdávajú práva byť ďalšími účastníkmi konania pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súdom nariadeného pojednávania sa nezúčastnili.
35. Podľa názoru správneho súdu žalovaný napadnuté rozhodnutie dostatočne jasne, zrozumiteľne a náležite odôvodnil a komentoval i na nariadenom súdnom pojednávaní, že žalobca o svojich tvrdeniach buď nepredložil stavebnému úradu, ani žalovanému dôkazy, naopak mal za to, že sa vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a poukazujúc na porušenie povinností zo strany žalobcu správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie o umiestnení stavby a povolení výstavby v spojenom administratívnom konaní.
36. Závery správnych orgánov oboch stupňov o posúdení tohto vzťahu majú svoj reálny dôkazný základ v obsahu administratívneho spisu, predovšetkým v obsahu námietok v správnom konaní a odvolaní žalobcu.
37. Z iných vykonaných dôkazov nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by navodzovali potrebu zaoberať sa podrobne námietkami žalobcu poukazujúcimi prípadne na iný charakter právneho vzťahu medzi zastavanosťou iného pozemku, ktorého sa rozhodnutie dotýka ako ďalšieho účastníka administratívneho konania.
38. Správny súd vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v prebiehajúcom konaní nezistil žiadnu nezákonnosť rozhodnutiu žalovaného, ktorý sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vyporiadali s odvolacími námietkami žalobcu a vec po zistených skutkových záveroch totožne ako stavebný úrad aj správne právne posúdil.
39. Vzhľadom na hore uvedený skutkový a právny stav veci správny súd konštatuje, že námietka podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP nie je daná, preto správnu žalobu žalobcu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.
40. O trovách konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Správny súd nepriznal žalobcovi trovy konania, pretože nebol v tomto konaní úspešný. Trovy konania súd nepriznal ani žalovanému, ktorý si neuplatnil dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, podľa § 168 SSP.
41. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne /§ 139 ods. 4 SSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať do 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).