Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoCsp/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 7, XXX XX V., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -64 zo dňa 14.08.2020 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: ,, I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 339,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 339,45 € od 30.6.2019 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, z 18.1.2011, v časti 2. Zmluva o úvere, bod 5., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah vo forme zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej uviedol, že v zmluve je uvedená celková výška nákladov na poskytnutý úver sumou 720,08 Eur, čo spolu s istinou 1.500,- Eur predstavuje sumu 2.220,08 Eur, avšak pri počte splátok 40 a výške mesačnej splátky 60,62 Eur to predstavuje výslednú sumu 2.424,80 Eur, teda rozdiel medzi deklarovaným a skutočnosťou je 204,72 Eur v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, čo skresľuje aj výslednú RPMN. Okrem uvedeného predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom vyžadovanú náležitosť uvedenú v a to uvedenie predpokladov výpočtu RPMN a navyše nezistil, že by táto náležitosť bola uvedená v obchodných podmienkach žalovaného. Už absencia tejto jednej skutočnosti postačuje na aplikáciu , čo znamená, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného, mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť vzhľadom na vyššie uvedené len sumu 1.500,- Eur, ktoré brala ako úver a keďže mu zaplatila spolu až 1.839,45 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 339,45

Eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa a nasl. . 1.2. Pokiaľ sa týka námietky premlčania uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného a tak na uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k subjektívnej lehote žalobkyňa uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela v januári 2019, pričom v konaní nebolo preukázané, že by toto tvrdenie nebolo pravdivé. Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku tak súd nemohol považovať námietku premlčania z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za dôvodnú. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plnila viac ako podľa zákona mala, čo preukázala prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, až v januári 2019, a teda dvojročná subjektívna premlčacia doba jej uplynie až v januári 2021. Žaloba bola podaná 18.06.2019, t.j. v rámci dvojročnej premlčacej doby. Uzavrel, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorého návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Z uvedeného dôvodu je v danom prípade potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť v momente, keď suma celkových úhrad žalobkyne prekročila sumu poskytnutého úveru. Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou súd zistil, že žalobkyňa preplatila úver dňa 14.09.2011 a preto na základe uvedeného nedošlo k premlčaniu žalovanej sumy vo výške 339,45 Eur. 1.3. Z prisúdenej sumy súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobkyňa nárok podľa a . 1.4. O trovách konania rozhodol podľa a .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, Namietal, že nárok žalobkyne bol uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, pričom v priebehu konania poukázal na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré sa s uvedenou argumentáciou stotožnili. Neakceptoval námietku žalobcu o 10-ročnej premlčacej dobe, keďže v konaní ani neprodukovala dôkazy o tom, že žalovaný sa dopusti úmyselného konania čoho predpokladom by bola vedomosť konajúceho (žalovaného), že sa bezdôvodne obohacuje. Záver o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nemôže súd prljaf automaticky, bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Vzhľadom na uvedené uplynula subjektívna 2 -ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy žalobkyňa uhradila žalovanému poslednú splátku úveru a tým splatila predčasne celý úver. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať mu voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalovaného nie sú opodstatnené.

4. Rozhodujúcou právnou otázkou ostalo posúdenie premlčania, nakoľko žalovaný v odvolaní namietal premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku, a to v subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe.

5. Odvolací súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania). Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať.

6. V predmetnom prípade súd prvej inštancie správne aplikoval na tento prípad dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorú napokon správne v zmysle počítal od doby, kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení od združenia na ochranu spotrebiteľa (č. l. 8 spisu), teda od 03.01.2019. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 17.06.2019, súd prvej inštancie správne uzavrel, že táto bola podaná v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynie až dňa 03.01.2021.

7. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe odvolací súd poukazuje na to, že tak v rozlišuje dve rôzne dĺžky dôb vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, pričom to, ktorá z nich bude aplikovaná na ten- ktorý prípad bude závisieť od toho, akým spôsobom bolo získané bezdôvodné obohatenie. síce v uvedenom ustanovení hovorí o bezdôvodnom obohatení získanom úmyselne, avšak v uvedenom a ani v inom ďalšom ustanovení nevymedzuje podstatu úmyselného konania. Z uvedeného dôvodu preto treba z hľadiska právnej teórie vychádzať z právnej úpravy úmyselného zavinenia podľa definície úmyselného zavinenia upravenom v . O priamy úmysel tak ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho aj získať chcel. O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním obohatenie, ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. Pre oba prípady je rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa neoprávnene obohatil o tom, že svojím konaním získava alebo môže získať hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, ktoré mu nepatria.

8. Vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42. v spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Navyše odvolací súd sa odkláňa od názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zotrváva na dôvodoch uvedených v uznesení o predložení prejudiciálnej otázky vo veci C-485/19 Revický & PROFI CREDIT.

9. Odvolací súd stotožňuje a rešpektuje závey písomných pripomienok Európskej komisie a má za to, že na uvedený prípad je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Je potrebné uviesť, že žalovaný minimálne vedel, že nedodržanie zákonných podmienok pri uzatváraní zmlúv môže mať za následok nepriznanie určitých súm, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Z uvedeného dôvodu tak možno dospieť k záveru, že žaloba bola v predmetnom prípade podaná aj v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom rozhodujúcim okamihom pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby bol 14.9.2011, kedy žalobkyňa preplatila úver a v tento deň k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo.

10. V danom prípade však ako je zrejmé z vyššie uvedeného, nedošlo k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby, a preto nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol premlčaný.

11. Keďže zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 18.01.2011 je s poukazom na ust. s. 1 písm. a) bezúročná a bez poplatkov, žalovaný mal nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobkyni reálne poskytol, t.j. 1.500 Eur ( ). Žalobkyňa však žalovanému zaplatila viac, a to 1.839,45 Eur, preto suma 339,45 Eur prevyšujúca poskytnutú istinu, predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať žalobkyni ( ).

12. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok (porov. právne veci NS SR sp. zn. z 31.7.2009, NS SR sp. zn. z 26.4.2012,

NS ČR sp. zn. z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. z 12.10.2011, z 24.10.2012).

13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ), s osvojením si dôvodov.

15. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s a ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).