Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoCsp-2-2020.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/ XXA, XXX XX N. H. R., o zaplatenie 2.133,89 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Csp/62/2017-87 zo dňa 29.01.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovanému nároku na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.: ,, I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 774,69 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaný dňa 06.12.2012 uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe uvedenej zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet. Zároveň bolo vo formulárovom tlačive zaškrtnuté políčko „Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty“ s denným limitom 1000 eur. Konštatoval, že samotná formulárová zmluva neupravuje konkrétne odplaty za služby ani podmienky za akých by bol žalovaný povinný ich platiť. Zmluva len odkazuje na Sadzobník poplatkov a obchodné podmienky (čl. IV. body 2. a 3. zmluvy ). Nároky žalobcu uplatnené v konaní teda vyplývajú z obsahu VOP a Sadzobníka, na ktoré zmluva poukazuje. Považoval za potrebné uviesť, že uviesť, že tak formulárová zmluva ako aj VOP a Sadzobník sú vopred predtlačené, vopred vypracované žalobcom ako dodávateľom. Nepostačuje v žalobcom pripravenej predtlači formulárovej zmluvy konštatovať, že s obchodnými podmienkami a Sadzobníkom sa klient oboznámil a sú súčasťou zmluvy (čl. IV. bod 4. Zmluvy). Bol toho názoru, že do nepodpísaných obchodných podmienok nemôže byť zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje písomnú formu (napríklad § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej osoby, inak nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. Pokiaľ ide o samotný charakter povoleného prečerpania uviedol, že z bodu 8 Všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že banka môže kedykoľvek prehodnotiť výšku limitu a bez uvedenia dôvodu limit znížiť. Zníženie limitu oznámi banka klientovi písomne najneskôr 7 dní pred nadobudnutím platnosti
novej výšky limitu. Povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú. Klient môže vypovedať poskytnutie povoleného prečerpania najneskôr do prvého čerpania peňažných prostriedkov. Výpoveď musí byť písomná a musí byť doručená banke. Uvedenú skutočnosť nepovažoval za spornú, nakoľko aj žalobca v písomnom vyjadrení potvrdil, že za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpania na hodnotu 0 eur. Zároveň uviedol, že z predloženého výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, žalobca znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na sumu 0 eur dňa 03.11.2014. Uviedol, že z ust. § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie vyplýva, že musí obsahovať aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za preukázané, že z predloženého formulárového dokumentu podpísaného žalovaným dňa 06.12.2012 je zrejmé, že neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch). Konštatoval, že s absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. c) ten následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň uviedol, že takýto následok je spojený aj s absenciou výšky poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú náležitosť formulárový dokument zo dňa 06.12.2012 takisto neobsahuje. Ďalej uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti neobsahuje ani Zmluva o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 05.06.2013, ktorou banka zriadila klientovi (žalovanej) povolené prečerpanie do výšky limitu 340 eur. Na základe uvedeného súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak vznikol iba nárok na vrátenie istiny úveru bez úrokov a poplatkov. Záverom uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie 28% ročného úroku od 21.06.2015 do zaplatenia. Konštatoval, že pokiaľ ustanovenia zmluvy o bežnom účte vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek odstúpeniu od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle ust. § 48 v spojení s ust. § 457 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu ide preto pre rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka o neplatné právne dojednania s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd z rozdielu debetných a kreditných transakcií, ktoré si uplatnil žalobca, malo ísť o debet 2.133,89 eura odpočítal ešte sumu poplatku za upozornenie, úroky na daň, nakoľko súd považuje úver za bezúročný a bezpoplatkov. Zároveň nepriznal 30 eurový poplatok za výzvu, poplatok za vedenie exekúcie a tzv. ďalšie úroky podľa špecifikácie v sume 30,99 eura. Po odpočítaní týchto súm z uplatneného nároku zostala suma 774,69 eura (2133,89 eura - 30 eur - 1193,21 eura - 30 eur -75 eur
- 30,99 eura ), ktorú súd žalobcovi priznal a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti zamietavej časti rozsudku, v ktorom okrem iného uviedol, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z ustanovenia VOP, iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Mal za to, že na základe uvedeného sa teda v danom prípade nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom, nakoľko sa opiera o právnu úpravu citovanú vyššie. Vychádzajúc zo zásady prezumpcie znalosti zákona, je len logické že žalobca sa rozhodol upraviť v Obchodných podmienkach ustanovenia týkajúce sa zmluvného úroku pri nepovolenom debete čo najbližšie zákonnej úprave. Neobstojí teda ani argumentácia ohľadom netransparentnosti zmluvnej dokumentácie žalobcu, keďže je zrejmé, že v prípade prekročenia ide o zákonný inštitút a závery prvostupňového súdu by znamenali okrem iného porušenie zásady prezumpcie znalosti práva. Poukázal na to, že predmetná Zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktorých absenciu súd prvej inštancie tvrdí, vrátane úpravy výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
Vo vzťahu k ďalšiemu konštatovaniu súdu prvej inštancie, o ktoré alternatívne opiera svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uviedol, že vo vzťahu k poskytnutiu služby povoleného prečerpania na účte neboli žalovanému účtované žiadne poplatky, preto ani toto konštatovanie súdu prvej inštancie celkom zrejeme neobstojí, keďže úrok bol upravený priamo v texte úverovej zmluvy
- Zmluvy o povolenom prečerpaný a nie v nadväzujúcich dokumentoch a v súvislosti s povoleným prečerpaním na účte neboli žalovanému účtované žiadne poplatky, na absenciu úpravy ktorých sa prvostupňový súd dovoláva pri svojom závere. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v zamietnutej časti žaloby a zaviazal žalovaného uhradiť celú dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska v odvolaní uvedenej odvolacej námietky uplatnenej žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry možno za nesprávne právne posúdenie veci považovať subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva, ktorý spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, alebo v tom, že súd síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/ 4/2009 a sp. zn. 7Cdo/7/2010).
5. Z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 2.133,89 eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 2.133,89 eura od 21.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nároku žalobcu na vrátenie nepovoleného prečerpania účtu žalovaným
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v zamietavom výroku (výrok II.) a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) s tým, že výrok I. rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, zostal odvolaním nenapadnutý, a preto ani nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 06.12.2012 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb na základe ktorej bol žalovanému zriadený účet. Zároveň obsahom zmluvy bola zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.
8. Z obsahu súdneho spisu taktiež vyplýva, že dňa 05.06.2013 uzavrel žalobca so žalovaným v súvislosti so Zmluvou o zriadení účtu, Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. Na základe tejto zmluvy žalobca zriadil žalovanému povolené prečerpanie do výšky limitu 340 eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % p.a..
9. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných podmienok (ďalej aj „OP“), v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, avšak nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných OP, na ktoré zmluva môže odkazovať.
10. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity.
11. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto
obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na preukázanie oboznámenia sa s nimi však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený.
12. Obchodné podmienky, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje alebo ktoré sú k nej pripojené, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovská doložka a pod.). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.
13. V danom prípade sa v čl. IV. bod 3 Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 06.12.2012 uvádza: ,,Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia Obchodnými podmienkam k debetným platobným kartám - Prima banka Slovensko, a.s., Obchodnými podmienkami pre služby elektronického bankovníctva - Príma banka Slovensko, a,s,, ďalšími obchodnými podmienkami Prima banky pre príslušný produkt/službu a Všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko, a.s., v platnom znení (ďalej všetky spolu len „obchodné podmienky).“
14. V uvedenej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že k predmetnej Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 06.12.2012 pripojil žalobca ako dôkaz „Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a. s.“ účinné od 17.11.2012, ktoré neboli žalovaným podpísané a zároveň pripojil ak dôkaz aj „Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a. s.“ účinné od 15.01.2017, s ktorými sa žalovaný logicky z dôvodu časového odstupu od uzavretia zmluvy pri podpise Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 06.12.2012, nemohol oboznámiť, pričom ani tieto Všeobecné obchodné podmienky nie sú žalovaným podpísané, a teda nie je vôbec preukázané, že by sa žalovaný s oboma dokumentmi oboznámil a že by s nimi prejavil súhlas.
15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, že zmluva musí byť vyhotovená v písomnej forme, musia byť všetky podstatné náležitosti priamo uvedené v zmluve.
16. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak dospel k záveru, že uvedená zmluva zo dňa 06.12.2012 neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného ku dňu 06.12.2012) a s absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) ten následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na tejto skutočnosti sa nič nemení ani odkazom na VOP, ktoré preukázateľne neboli žalovaným podpísané a tento nedostatok písomnej formy spôsobuje to, že nie sú pre žalovaného záväzné, a preto z tohto dôvodu takémuto dojednaniu súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.
17. Odvolací súd ďalej uvádza, že z právneho hľadiska je povolené prečerpanie definované v § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu 05.06.2013). Bližšia právna úprava povoleného prečerpania sa nachádza v § 10. V zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je obligatórnou náležitosťou aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) - doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Zmluva o povolenom prečerpaní uzatvorená medzi stranami sporu dňa 05.06.2013 (č.l. 81 spisu) však takúto náležitosť vôbec neobsahuje, teda z nej nie je zrejmé, či bola uzatvorená na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Údaj o dobe trvania zmluvy je významný pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť, na aký čas bude mať finančné prostriedky k dispozícii. Význam tejto informácie je potrebné vidieť aj v tom, aby spotrebiteľ vedel, kedy má včas začať uhrádzať splátky, aby sa nedostal do omeškania, čo odôvodňuje právny záver, že význam tejto informácie nemožno bagatelizovať. Právnym
dôsledkom absencie tejto obligatórnej náležitosti je to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Jedinou relevantnou odvolacou námietkou bola existencia platného zmluvného dojednania povinnosti platiť úroky vo výške 28 % ročne z istiny prekročenia. Odvolateľ poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch počíta s možnosťou úročenia zostatku na účte vzniknutého titulom prekročenia s odkazom na § 18 ods. 1 tejto právnej úpravy.
20. Odvolací súd pripomína, že prekročením sa v zmysle § 2 písm. f) uvedeného zákona rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade zmluvy o otvorení bežného účtu a existencie možnosti, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, ukladá veriteľovi povinnosť informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom spotrebiteľovi okrem iného aj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jej uplatňovanie.
21. Pojem ,,trvanlivé médium“ zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje. Európsky súdny dvor, pokiaľ ide o pojem trvanlivý nosič uvedený v článku 3 písm. m) Smernice č. 2008/48 (transponovaný do slovenského právneho poriadku ako trvanlivé médium) už rozhodol, že rovnako ako v prípade papierového média musí tento nosič zabezpečiť spotrebiteľovi držbu príslušných informácií, aby mohol prípadne uplatniť svoje práva.
22. Pre spotrebiteľa je v tejto súvislosti významná možnosť uchovávať informácie, ktoré mu boli osobne určené, záruka, že nedôjde k zmene ich obsahu, ako aj ich dostupnosť počas primeraného času a možnosť reprodukovať ich ako také (bod 35 rozsudku C - 42/15 Home Credit Slovakia, a. s. c/a P.C.s odkazom na rozsudok C - 49/11 Content Services).
23. Dodávatelia sú potom povinní v tomto smere postupovať tak, aby v prípade súdneho sporu so spotrebiteľom vedeli preukázať, že obchodné podmienky sú spotrebiteľovi známe, resp. že boli k zmluve priložené ako jej neoddeliteľná súčasť tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.
24. Predmetná zmluva o povolenom prečerpaní mohla byť zmenená len dvojstranným písomným súhlasom zmluvných strán, ako je to upravené v § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
25. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.01.2019 (č.l. 78) konštatoval, že znížil limit povoleného prečerpania na 0 eur dňa 03.11.2014 s odkazom na výpis z účtu za dané obdobie.
26. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by so žalovaným uzavrel písomnú dohodu o zmene zmluvy o povolenom prečerpaní, v ktorej by bola deklarovaná obojstranná vôľa znížiť povolené prečerpanie debetného zostatku na sumu 0,- eur. Hoci bod 8.9. Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 35 spisu) upravuje jednostranné zníženie limitu povoleného prečerpania, je takéto ustanovenie v rozpore s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatné.
27. Uvedené ustanovenie VOP je potrebné označiť za neplatné aj z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu v prospech dodávateľa a v neprospech spotrebiteľa, keď dodávateľ môže ľubovoľne jednostranne meniť výšku limitu bez toho, aby mal spotrebiteľ na takéto jednostranné rozhodnutie akýkoľvek dosah, a to bez odstúpenia od zmluvy o povolenom prečerpaní.
28. Žalobca odstúpil od zmluvy až listom zo dňa 06.06.2017 (č.l. 82), z čoho vyplýva, že banka nemala dôvod označiť povolené prečerpanie za nepovolené prečerpanie, a teda nebolo namieste aplikovať na povolené prečerpanie, ktoré je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročné a bez poplatkov, ani úrokovú sadzbu 28% p.a. pre nepovolené prečerpanie.
29. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
30. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1CSP) a rovnako ho potvrdil aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keď súd prvej inštancie správne o tomto nároku rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, priznať náhradu trov konania.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.