Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, vo veci navrhovateľky - osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony: R. P., nar. XX. februára XXXX, trvale bytom mesto W., toho času D. W., F. U. XXXX/XX, XXX XX W., zast. opatrovníkom: R. P., nar. XX. januára XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX T. T., právne zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o návrhu osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony na prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -234 zo dňa 4. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -234 zo dňa 04.06.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) návrh navrhovateľky zamietol (prvá výroková veta) a určil, že ďalší návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony môže R. P.Y., nar. XX.XX.XXXX, podať najskôr po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (druhá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (tretia výroková veta); štvrtou výrokovou vetou nepriznal štátu náhradu trov konania.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 08.07.2019 domáhala navrátenia spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že ustanovený opatrovník - syn, jej nepomáha, nenavštevuje ju, nechodí s ňou k lekárom, ktorí pritom povedali, že nie je nesvojprávna. Požiadala preto súd, aby zbavil jej syna opatrovníctva a ona mohla plnohodnotne konať bez obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. V priebehu konania uviedla, že návrh o vrátenie spôsobilosti na právne úkony podala z dôvodu, že pociťuje obmedzenia v bežnom živote, neberie ju nikto do úvahy, nevie si nájsť zamestnanie z dôvodu, že je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, cíti sa ako obeť fungovania tejto spoločnosti. Dcéra sa ku nej nevrátila v čase, keď prišla o byt, má pocit, že sú porušené jej ľudské práva.

1.2 Okresný súd aplikoval ustanovenia , , (ďalej len „“), pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenia a C.m.p.. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, doposiaľ ustanoveného opatrovníka, vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.

1.3 Zo znaleckého posudku o duševnom stave navrhovateľky vypracovaného ustanovenou znalkyňou okresný súd zistil, že navrhovateľka naďalej trpí duševným ochorením - chronickou schizoafektívnou poruchou zmiešaného typu, ktorá je trvalého charakteru. Z posudku vyplýva, že od vypracovania posledného znaleckého posudku zo dňa 28.05.2018 nedošlo k výraznému zlepšeniu duševného stavu navrhovateľky, u ktorej pretrvávajú zmeny nálad, poruchy myslenia, má narušený úsudok, kritickosť, ale aj kontakt s realitou. U navrhovateľky absentuje náhľad chorobnosti. Zlepšená je jej spolupráca pri liečbe, pravidelne chodí sama na ambulantné kontroly, avšak u navrhovateľky nedošlo k takému zlepšeniu, ktoré by indikovalo možnosť prinavrátenia spôsobilosti na všetky právne úkony týkajúce sa majetkovoprávnej oblasti, konania pred štátnymi orgánmi, vybavovania úradných záležitostí, samostatného rozhodovania o zdravotnom stave, nutnosti liečby a sociálnej starostlivosti v oblasti finančného hospodárenia. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že posudzovaná vzhľadom na zdravotný stav nie je schopná dostatočne ovládať svoje konanie a nie je schopná zvážiť následky svojho konania. Nemá dostatočný náhľad duševnej choroby, nie je schopná adekvátne pochopiť význam konania vo veci samej. Znalkyňa konštatoval, že u posudzovanej ide o ochorenie trvalého rázu, trvalé postpsychotické osobnostné zmeny - defekt osobnosti s úbytkom kognitívnych a exekutívnych funkcií. Diagnóza bola určená na chronickú schizoafektívnu poruchu zmiešaného typu.. Na záveroch vyplývajúcich zo znaleckého posudku zotrvala znalkyňa aj na pojednávaní, na ktorom bola vypočutá samotná navrhovateľka ako aj opatrovník navrhovateľky.

1.4 Opatrovník navrhovateľky na pojednávaní potvrdil diagnózu navrhovateľky, ktorú v znaleckom posudku uviedla znalkyňa. On sám mal zato, že navrhovateľka (matka opatrovníka), nedokáže pochopiť dôsledky svojho konania, ani skutočnosti a dôvody, pre ktoré bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľka obviňuje jeho, že zariadil, aby ju súd obmedzil v spôsobilosti.

1.5 Z obsahu spisového materiálu okresný súd zistil, že Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. -58 zo dňa 20.07.2018 obmedzil navrhovateľkinu spôsobilosť na právne úkony tak, že nie je spôsobilá samostatne konať pred súdmi, štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými organizáciami, rozhodovať o poskytnutí zdravotnej starostlivosti a poskytnutí sociálnych služieb a pomoci, na právne úkony majetko-právneho charakteru, disponovať s majetkom, ktorého hodnota prevyšuje sumu 100,- Eur a finančnými prostriedkami, ktorých výška presahuje 100,- Eur za mesiac, poberať dôchodok, vstupovať do akýchkoľvek záväzkovo-právnych vzťahov, ktorými by sa zaviazala na finančné alebo materiálne povinnosti. Rozsudok okresného súdu potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -71 zo dňa 24.10.2018.

1.6 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Jany Bahledovej č. 8/2020, z ktorého zistil, že navrhovateľka trpí chronickou schizoafektívnou poruchou zmiešaného typu; duševná porucha je trvalého charakteru a dlhodobo nie je u navrhovateľky dostatočne stabilizovaná pre undulujúcu spoluprácu a nedostatočný náhrad posudzovanej na jej duševné ochorenie. O navrhovateľky nedošlo k zlepšeniu duševného stavu, naďalej u nej pretrvávajú zmeny nálady, poruchy myslenia. Posudzovaná má narušený úsudok, kritickosť, správanie, kontakt s realitou, nemá náhrad chorobnosti. Nie je schopná dostatočne ovládať svoje konanie, nie je schopná zvážiť následky svojho konania. Na základe uvedeného konštatovania, že u navrhovateľky nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu od rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, súd prvej inštancie návrh zamietol.

1.7 Okresný súd prihliadol aj na záver posudku, keď znalkyňa zatiaľ neodporučila podávanie návrhu a prehodnotenie prinavrátenia spôsobilosti na právne úkony skôr, ako o dva roky, z dôvodu trvalého rázu ochorenia posudzovanej, pre trvalé postpsychotické osobnostné zmeny, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 247 ods. 2 C.m.p. a rozhodol, že navrhovateľka môže ďalší návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

1.8 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. S poukazom na ustanovenie § 251 ods. 1 C.m.p. zároveň rozhodol, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne jeho prvej výrokovej vete, podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Navrhovateľka uplatnila odvolací dôvod uvedený v ustanovení a (ďalej len „“); tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietala, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je závažným zásahom do práv a slobôd človeka a predstavuje krajný prostriedok ochrany. Vyjadrila sa aj k úlohe znalca v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ktorý vyhodnocuje, či sú splnené predpoklady na obmedzenie, zmenu obmedzenia alebo navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Uviedla však, že súd sa nemôže opierať len o tvrdenia znalca, ale do úvahy musí brať aj ďalšie skutočnosti, napríklad, ako sa osoba správa v spoločnosti, aké má väzby, ako sa stará o rodinu, ako nakladá s majetkom. Vo výnimočných prípadoch je možné od znaleckého dokazovania upustiť a vypočuť ošetrujúceho lekára danej osoby.

2.2 V odvolaní konštatovala, že ani samotná znalkyňa nepoprela, že navrhovateľka má potrebnú mieru samostatnosti v rôznych oblastiach života; pričom poukázala na nadväzovanie a udržiavanie sociálnych väzieb, aktivity vo voľnom čase, návštevy kultúrnych a spoločenských podujatí, nákupy, poukázala tiež na svoje komunikačné zručnosti, kritickosť, schopnosť rozoznávať hodnotu peňazí, schopnosť orientovať sa v prostredí obce. Predložený znalecký posudok podľa názoru navrhovateľky nezodpovedal otázky akým spôsobom ovplyvňuje duševná porucha jej konanie v rodine a v spoločnosti a či je schopná robiť právne úkony.

2.3 Navrhovateľka vyjadrila názor, že závery znalkyne nekorelujú so závermi ošetrujúceho lekára, naopak, odporujú si. Poukázala na závery vyšetrenia u ošetrujúceho psychiatra, ktorý jej diagnostikoval paranoidnú schizofréniu a emočnú labilitu a konštatoval, že navrhovateľka je osobou s chronickou náchylnosťou k dekompenzácii, je hypomanická a jej správanie je hypervigilantné. Rozpornými sú aj závery znalkyne v časti symptológie a ošetrujúci psychiatri sa nezhodli ani na jej diagnóze.

3. Navrhovateľka podala odvolanie aj sama, nezávisle od odvolania podaného právnym zástupcom, v ktorom uvádzala dôvody, pre ktoré má zato, že jej je potrebné navrátiť spôsobilosti na právne úkony. Vo svojom podaní poukázala na skutočnosti, ktoré podľa jej názoru v minulosti viedli k jej pozbaveniu (obmedzeniu) spôsobilosti na právne úkony, vyjadrila nedôveru k niektorým osobám, ktoré ju v minulosti ošetrovali, posudzovali jej zdravotný stav resp. o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony rozhodovali. Vyjadrila aj nedôveru k doposiaľ ustanovenému opatrovníkovi (svojmu synovi). Vyjadrila presvedčenie, že jej zdravotný stav obmedzenie spôsobilosti neodôvodňuje. Navrhla, aby odvolací súd v odvolacom konaní vykonal dôkazy - výsluchy ňou navrhnutých osôb (vedúci funkcionári z Ubytovne D. života o.z., D. P., C. P.; D.. G., bývalý minister spravodlivosti SR...); pripojila tiež listiny majúce podporiť jej tvrdenia vo vzťahu k absencii potreby obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , ako vecne správny potvrdil.

4.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal obsah spisového materiálu spisu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne stotožniac sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Okresný súd v konaní postupoval správne, keď konajúc o návrhu na navrátenie spôsobilosti na preskúmanie zdravotného stavu ustanovil znalkyňu z príslušného odboru; neuspokojil sa iba a výlučne len s podaným znaleckým posudkom, ale znalkyňu vypočul aj na pojednávaní. Aktívne konal aj so samotnou navrhovateľkou - posudzovanou, keď ju vypočul na pojednávaní, vykonal aj výsluch opatrovníka - syna posudzovanej. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na záveroch vyplývajúcich zo znaleckého posudku, s obsahom ktorého sa stotožnil aj opatrovník navrhovateľky.

5.1 Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným okresným súdom, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, a to z dôvodu, že navrhovateľka naďalej trpí duševným ochorením, ktoré nie je len prechodného charakteru, ale naopak, trvalého charakteru. Od posledného rozhodnutia okresného súdu, ktorý rozsudkom č.k. -58 zo dňa 20.07.2018 navrhovateľku obmedzil v spôsobilosti na právne úkony, nedošlo k významnému, resp. výraznému zlepšeniu jej duševného stavu. S uvedeným záverom sa síce navrhovateľka v odvolaní nestotožnila, avšak jej subjektívny pocit o zlepšení jej zdravotného stavu nemôže byť jediným hodnotiacim atribútom. V danom prípade okresný súd nevyhnutne vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku, ktorý zlepšenie duševného stavu nekonštatoval; naďalej u nej pretrvávajú zmeny nálady, poruchy myslenia, je u nej narušený úsudok, kritickosť, správanie a kontakt s realitou. Na identifikovanie duševnej poruchy u fyzickej osoby sú potrebné odborné znalosti, ktoré sa premietajú do záverov znaleckého dokazovania. Právny zástupca síce v podanom odvolaní namietal závery znaleckého posudku, avšak len vo všeobecnosti, prípadne poukazovaním na lekárske správy od ošetrujúceho psychiatra navrhovateľky. Tento však nekonštatoval, že by navrhovateľka duševným ochorením netrpela, naopak, aj ošetrujúci psychiater navrhovateľky uviedol, že táto trpí schizofrénnou poruchou s postpsychotickým defektom. Odvolateľka sama, ani prostredníctvom právneho zástupcu iný posudok, ktorý by spochybnil závery podaného znaleckého posudku nepredložila, prípadné kontrolné znalecké dokazovanie nenavrhla.

5.2 Pri rozhodovaní o tak závažnom zásahu do spôsobilosti na právne úkony akým je jej obmedzenie, je potrebné prihliadať nielen na závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania, subjektívne pocity osoby obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony, ale aj na zodpovednosť a starostlivosť spoločnosti o občanov, ktorí pomoc v tomto smere potrebujú. Vzhľadom na jednoznačné závery vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, najmä závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti prvej výrokovej vety a v závislých výrokoch (druhá, tretia a štvrtá výroková veta) v zmysle , ako vecne správny potvrdil. Ani skutočnosti uvedené v podaniach navrhovateľky, ktoré sú vo vysokej miere zmätočné, nelogické a nezrozumiteľné, neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov a z dôvodu jednoznačných záverov znaleckého dokazovania vo vzťahu k naďalej trvajúcej duševnej chorobe posudzovanej odvolací súd jej návrhy na výsluch ňou označených osôb neakceptoval.

6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).