Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Csp-115-2019.pdf
PDF · 97.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/115/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, o spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, proti žalovanému: N. C., nar. X.XX.XXXX, bytom Ž., O.. N. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 5.000,00 Eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 22.5.2018 do zaplatenia. 2. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 13.6.2014 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 19.000,00 Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver v 120-tich mesačných splátkach po 265,93 Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, preto právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 23.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2016, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2018. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 22.702,41 Eur, ktorá pozostávala z istiny 16.938,75 Eur, z riadneho úroku vo výške 4.289,97 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 1.398,69 Eur a z poplatkov vo výške 75,00 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, pričom výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe bola generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala 5.000,00 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru 5.000,00 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 17.702,41 Eur, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny 11.938,75 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.289,97 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 1.398,69 Eur, z neuhradených poplatkov vo výške 75,00 Eur, si žalobca neuplatnil.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 26.11.2020, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 13.6.2014, splátkovým kalendárom, Všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom služieb, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016,
výpisom z úveru, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2018, celým spisovým materiálom a vyvodil nasledujúce skutkové zistenia:
6. Na základe zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej dňa 13.6.2014, právny predchodca žalobcu
- Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 19.000,00 Eur za nasledovných podmienok: počet mesačných splátok 120, úroková sadzba 9,9 % p.a., výška mesačnej splátky 265,93 Eur, dátum prvej mesačnej splátky: 20.7.2014, RPMN vo výške 11,93 %, priemerná RPMN vo výške 11,75 %, celková čiastka k zaplateniu: 31.908,86 Eur, splácanie mesačne k 20. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti 20.6.2024. Listom zo dňa 23.11.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2016. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 18.305,69 Eur do 15 dní od doručenia oznámenia.
7. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 20.4.2016 vo výške 0,78 Eur.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2018 uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.
10. Súd právny vzťah medzi stranami sporu právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 479 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď žalobca (právny predchodca) je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a zmluva je spotrebiteľským úverom, avšak predmetom konania je pohľadávka, ktorej sa žalobca domáha ako postupník pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., bolo potrebné, aby v prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu, postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt, súd z úradnej povinnosti skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu podľa špeciálnej úpravy § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou súdneho konania podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,sp.zn. 2Cdo/205/2009.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník): Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka: Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
14. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka: Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
15. Podľa § 506 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.8.2014: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník): Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
19. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 24.5.2018: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom
- postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.
V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.
22. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2019, sp. zn. 1Obdo/92/2018).
23. Na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie žalobca predložil súdu kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0398/2018/CE zo dňa 21.5.2018. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že dlžník si výzvu aj prevzal, a zároveň, že dlžník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Súd nemal preukázané doručenie písomnej výzvy zo dňa 23.1.2018 (č. l. 140) žalovanému, ktorou by banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu ako na nebankový subjekt vyzvala žalovaného na splatenie úveru s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky. Nebolo preukázané, že bola skutočne doručená alebo aspoň odovzdaná na prepravu žalovanému, tak ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Táto výzva je hmotnoprávny úkon, na nastúpenie ktorého účinkov sa vzťahuje § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že výzva sa nedostala do dispozičnej sféry žalovaného. Takúto výzvu nemôže nahradiť ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie zo dňa 23.11.2015 na č. l. 142 (bez doručenky). Navyše banka uvedenú výzvu zasielala v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, čo vyplýva z jej obsahu. Nejedná sa o výzvu predpokladanú § 92 ods. 8 zákona o bankách na zaplatenie omeškaného plnenia peňažného záväzku dlžníka (klienta) voči banke v dodatočnej lehote určenej bankou, teda počas ktorej má možnosť klient (dlžník) splatiť svoj splatný peňažný záväzok voči banke pred postúpením pohľadávky na iný subjekt. Písomné oznámenia, ktoré zasielal postupca (banka)dlžníkovi (žalovanému) v súvislosti s predčasným zosplatnením úveru, nie je možné inokedy, ak je to potrebné napr. pre účel splnenia zákonných podmienok, považovať za právne relevantnú písomnú výzvu vyžadovanú v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky. Jednoznačne ide o dve obsahovo odlišné písomnosti.
24. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takúto pohľadávku uplatňuje povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, a teda splnenie podmienok platného postúpenia. Otázku aktívnej legitimácie musí súd vždy skúmať ex offo, pričom ide o otázku hmotnoprávnu. Súd pritom nie je povinný vyzývať na doplnenie žaloby, ak neobsahuje skutkové tvrdenia týkajúce sa danosti aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie v spore, pretože nejde o vadu žaloby. Na doplnenie žaloby resp. odstránenie vád žaloby súd vyzýva iba v prípade, ak žaloba nemá náležitosti vyžadované ust. § 127 v spojení s ust. § 132 CSP. Pokiaľ by súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby v prípade aktívnej vecnej legitimácie, poučil by žalobcu o hmotnom práve. V takom prípade by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu a rozhodnutiu veci, ale išlo by o radu strane sporu, ako by mal postupovať, aby bol prípadne vo veci úspešný, čo by viedlo k porušeniu rovnosti strán sporu. Nedostatky v procesnej aktivite strany v tomto smere nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. V danom prípade žaloba obsahovala náležitosti žaloby vrátane uvedenia základných skutkových tvrdení tak, aby bolo možné individualizovať uplatnený nárok a rozhodnúť o ňom. Neobsahuje však skutkové tvrdenia žalobcu preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Súd potom nedostatok tvrdení žalobcu o skutočnostiach preukazujúcich jeho aktívnu vecnú legitimáciu vyhodnotil ako neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanému by ako úspešnej strane prináležala náhrada konania. Keďže však žalovanému v spore žiadne trovy konania nevznikli a žiadne trovy konania ani nevyplývajú z obsahu spisu, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení sa žalobca a žalovaný vzdali odvolania, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia jeho písomného vyhotovenia poslednému z nich.